Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Stk/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200049
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej
veci žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a.s., Prešov, so sídlom: Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31
718 523, zastúpený: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s. r. o., proti žalovanému:
Slovenská obchodná inšpekcia, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Prešove č. k. 6S/6/2020-55, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ruší rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/6/2020-55
z 13. októbra 2022 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žalovaný rozhodnutím č. P/0546/07/17 z 26. júla 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal
žalobcu vinným z porušenia povinností
zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie - podľa § 4 ods. 1 písm.
h) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v tom čase v účinnom znení (ďalej len
„zákon o ochrane spotrebiteľa“), ku ktorému došlo tým, že účastník konania ako správca bytového
domu N. X, B. - v rozpore s § 8b ods. ... písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov účinnom znení (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), v zmysle ktorého pri správe
domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s
odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy a v rozpore s § 10 ods. 3
zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky
spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu,
modernizáciu a rekonštrukciu domu, dňa 14. decembra 2016 použil prostriedky z fondu prevádzky,

údržby a opráv bytového domu vo výške 1200 , - € na úhradu pokuty uloženej účastníkovi konania
ako správcovi bytového domu Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Prešove,
ul. Požiarnická č. 1, Prešov pre porušenie povinnosti podľa § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z. z. o
ochrane pred požiarmi v účinnom znení a § 12 ods. 1 písm. b) body 2, 4 a 5 vyhlášky Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov a
ktorú účastník konania porušil tým, že neprevádzkoval v akcieschopnom stave požiarne zariadenie,
zariadenie na dodávku vody na hasenie požiarov v počte 12 ks nástenných hydrantov, nachádzajúcich

sa od 1. podzemného podlažia až po 11. nadzemné podlažie v objekte bytového domu na ul. N. X v
B., od 6. októbra 2015, kde každý nadzemný hydrant neobsahuje hadicové uloženie, plochú hadicu so
spojkami, ktorej svetlosť je najviac 52 milimetrov a jej dĺžka je najviac 20 m a uzatvárateľnú prúdnicu,rozhodnutím č. p.: ORHZ - PO1-991005/2016 zo dňa 7. septembra 2016, čím neposkytol službu v súlade
so zákonnými podmienkami v zmysle zákona o vlastníctve bytov, a teda riadne.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uložil žalovaný žalobcovi pokutu vo výške 15.000,- €.

Výšku pokuty žalovaný odôvodnil tým, že žalobca porušil svoju povinnosť vo vzťahu k osobám, ktoré
majú postavenie spotrebiteľov. Konaním žalobcu prišlo k zmenšeniu majetku vlastníkov bytového domu
o 1.200,- € tým, že uhradil cudzími prostriedkami svoju pokutu. Podľa prvostupňového správneho orgánu
žalobca zneužil svoje oprávnenie dané mu zákonom disponovať s finančnými prostriedkami na účte
bytového domu žalobcu zjavne svojvoľne. Toto svoje rozhodnutie aj vykonal. Neprejavil snahu o nápravu

protiprávneho stavu, popieral spáchanie správneho deliktu a z jeho postoja k spáchanému skutku je
zrejmé, že nemá ani v úmysle dobrovoľne vrátiť vlastníkom 1.200,- €. Nie je tak rozumného dôvodu
od žalobcu očakávať v budúcnosti zmenu jeho postoja v obdobných prípadoch. Neboli zistené žiadne
poľahčujúce okolnosti. Pri určovaní výšky bolo tiež zohľadnené, že žalobca patrí v prešovskom regióne
medzinajväčšíchsprávcovbytovéhofondu.Jeprosperujúcimpodnikateľomvoblastitepelnejenergetiky.
Uložená pokuta tak nie je likvidačná.

2. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný v postavení odvolacieho
orgánu rozhodnutím č. SK/0418/99/2018 - II. z 7. novembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“)
podľa § 59 správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Pri výške pokuty skonštatoval, že je adekvátna a
prvostupňovýmsprávnymorgánomriadneodôvodnená.Poukázalnaskutočnosť,ževytýkanýmskutkom

došlo k neoprávnenému použitiu finančných prostriedkov vlastníkov nehnuteľností určených na úhradu
ich záväzkov. Boli porušené ekonomické záujmy spotrebiteľov. Žalobca zneužil svoje postavenie a
prístup k finančným prostriedkom vlastníkov nehnuteľností. Konal bez predchádzajúceho súhlasu
vlastníkov nehnuteľností s takýmto postupom. Neprejavil snahu o nápravu protiprávneho stavu, nevrátil
neoprávnene použité finančné prostriedky vlastníkom nehnuteľností. Námietku týkajúcu sa skutočnosti,

že išlo o prvé porušenie, žalovaný ako dôvod na zníženie výšky pokuty neakceptoval. Uviedol, že s
opakovaným porušením sa spájajú prísnejšie sankcie. Nebola porušená zásada materiálnej rovnosti vo
vzťahu k iným prípadom, pretože ide o špecifický prípad so škodlivými následkami. Likvidačný charakter
pokuty nebol preukázaný.
3. Vyššie uvedeným rozhodnutiam predchádzalo už jedno vydané rozhodnutie, ktorým žalovaný uznal

žalobcu vinného z disciplinárneho deliktu. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania zrušené a
následne bolo vydané rozhodnutie špecifikované v bode 1 tohto rozsudku.
II. Konanie pred správnym súdom
4.ŽalobcapodalvočirozhodnutiužalovanéhosprávnužalobuvoveciachsprávnehotrestanianaKrajský
súd v Prešove (ďalej len „správny súd“). Namietal v nej, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z

nesprávneho právneho posúdenia veci; bol porušený princíp legitímnych očakávaní. Tiež namietal,
že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. V správnej žalobe navrhol, aby správny súd zrušil
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Za predpokladu, že by sa
správny súd nestotožnil s právnym posúdením veci, žalobca navrhol, aby správny súd zmenil výšku
pokuty tak, že bude žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.000,- €.

5. Správny súd rozsudkom č. k. 6S/6/2020-55 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 191 ods. 1
písm. d) v spojení s ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zrušil
rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie
z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V rozsudku sa správny súd
stotožnil so záverom žalovaného, podľa ktorého žalobca spáchal správny delikt. Skonštatoval však,

že výška pokuty je nedostatočne odôvodnená. Správnemu súdu chýbala pri odôvodnení pokuty tiež
reakcia na skutočnosť, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia bolo už jedno rozhodnutie vydané,
následne zrušené, pričom pri nezmenených okolnostiach sa žalovaný s uloženou pokutou v rovnakej
výške nevysporiadal.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

6. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Namietal v nej, že správny
súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).
Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci
sťažnostných bodov uviedol, že výška pokuty tak v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako
aj rozhodnutí žalovaného bola riadne odôvodnená a uložená v súlade so zákonom. Orgány verejnej

správy rozhodovali v súlade s kritériami uvedenými v § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Pri
určovanívýškypokutysaprihliadalonacharakterprotiprávnehokonania,častrvaniaanásledky.Žalobca
neprejavil snahu odstrániť protiprávny stav. Tiež bolo prihliadnuté na to, že v konaní nebola zistená
žiadna poľahčujúca okolnosť, ktorá by bola v prospech správcu v postavení žalovaného. Žalovanýpoukázal na skutočnosť, že žalobca ako správca domu je jednou z najväčších správcovských firiem v
Prešovskom kraji a zároveň aj podnikateľom v oblasti tepelnej energetiky a jej výroby. Pokuta teda nie
je pre neho likvidačná.

7. Žalobca navrhol, aby kasačný súd odmietol kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. e) SSP. Podľa
jeho názoru žalovaný dôvody kasačnej sťažnosti nevymedzil spôsobom uvedeným v § 440 ods. 2 SSP.
Z kasačnej sťažnosti nevyplýva, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu.
Žalobca sa stotožnil zároveň s rozsudkom správneho súdu. Poukázal zhodne so správnym súdom
na tú skutočnosť, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí a ani rozhodnutí žalovaného nereagoval

na skutočnosti, ktoré boli vytknuté v predchádzajúcom rozhodnutí žalovaného, ktorým bolo pôvodné
rozhodnutie o pokute zrušené.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11
písm. h) SSP.

9. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
10. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023
kasačný súd skonštatoval, že kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola

podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol zaplatený.
11. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho
rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
12. Z § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalovaný bol oprávnený za porušenie
povinnosti kladeného za vinu žalovanému uložiť pokutu v rozpätí do 66.400,- €. Podľa ods. 5 tohto

paragrafu bol pri ukladaní pokuty povinný prihliadnuť najmä na charakter protiprávneho konania,
závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
13. V prvostupňovom rozhodnutí žalovaný odôvodňoval výšku pokuty na s. 12 - 13. Z tohto odôvodnenia
vyplýva,žežalovanýpriurčovanívýškypokutyzohľadňovalvzťahžalobcuakopodnikateľskéhosubjektu
k osobám, ktorým poskytoval služby, teda spotrebiteľom, spoločenskú škodlivosť konania, charakter

porušenej povinnosti, správanie sa žalobcu po spáchaní skutku. Na základe podaného odvolania
žalovaný v rozhodnutí o odvolaní v odôvodnení na s. 6 - 7 posudzoval kvalitu prvostupňového
rozhodnutia vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Vyhodnocoval jednotlivé atribúty, na ktoré poukázalo
prvostupňové rozhodnutie. Uviedol jeho pohľad na to, prečo nemôže znížiť výšku pokuty. Vyjadril sa
aj k tomu, prečo je výška pokuty primeraná, napriek tomu, že išlo o prvé porušenie žalobcu vytýkanej

povinnosti.
14. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. So zreteľom

na toto ustanovenie je zrejmé, že žalovaný bol povinný v časti odôvodnenia týkajúceho sa výšky pokuty
uviesť ako použil správnu úvahu, teda na základe akých kritérií ustálil výšku pokuty.
15. Tak ako kasačný súd uvádza v bode 9 tohto rozsudku, z rozhodnutí žalovaného je zrejmé, prečo
sa rozhodol uložiť pokutu v týchto rozhodnutiach uvedenej výške. Žalovaný v nich jasne pomenoval
dôvody, z ktorých vychádzal.

16. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy ..., ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Z
predmetného ustanovenia vyplýva oprávnenie správneho súdu zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej
správy z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že rozhodnutie je nezrozumiteľné a druhým dôvodom je,
že neobsahuje dostatok dôvodov.

17. Po prečítaní odôvodnení rozhodnutí žalovaného v častiach týkajúcich sa výšky pokuty kasačný
súd konštatuje, že text týchto odôvodnení je jasný a zrozumiteľný. Jednotlivé dôvody uvedené v
prvostupňovom rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného si vzájomne neprotirečia a sú jasne formulované.
Nezrozumiteľnosť textu navyše žalobca nenapádal a nekonštatoval ho ani správny súd.
18. Každý súd tiež konštatuje, že odôvodnenia rozhodnutí žalovaného obsahujú dostatok dôvodov.

Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na odborné komentáre k rozoberanému ustanoveniu, v ktorých
je uvedené:
Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé,
aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veciatď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie
neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu (Baricová, J. a kol. Správny
súdny poriadok. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 944).

Nedostatok dôvodov sa týka najmä odôvodnenia, ktoré môže absentovať buď sčasti, alebo celkom. Tieto
prípady sa vyskytujú najmä vtedy, ak sa používajú koncepty z iných prípadov ako podklad pre písanie
rozhodnutia (Hanzelová, I. a kol. Správny súdny poriadok - komentár. Wolters Kluwer. uverejnené na
www.aspi.sk pod ID: ASPI_ID KO162_2015SK).
19. Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že pojem nedostatok dôvodov uvedený v § 191 ods. 1 písm.

d) SSP sa vykladá ako absencia odôvodnenia pri prijatí určitého záveru. Z rozhodnutí žalovaného
však jednotlivé závery vyplývajú. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného tak o obsahujú
dostatok dôvodov na posúdenie a vyhodnotenie toho, prečo žalovaný rozhodol vo výroku uvedeným
spôsobom.
20. Kasačný súd sa plne stotožňuje so správnym súdom v tom, že správna úvaha žalovaného pri
ukladaní výšky pokuty by mala byť dostatočne odôvodnená. Správny súd v tomto smere správne

poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/7/2020 zo 16. júna
2021, ktorý potrebu dostatočného odôvodňovania správnej úvahy pri rozhodovaní o výške trestu tiež
zdôrazniť. V posudzovanej veci však žalovaný uviedol dôvody, pre ktoré dospel k záverom uvedeným
vo svojich rozhodnutiach.
21. So zreteľom na uvedené kasačný súd vyhodnotil kasačný bod žalovaného ako dôvodný. Zároveň

sa nestotožnil s úvahou žalobcu, podľa ktorej žalovaný nesprávne napádal právne posúdenie veci
správnym súdom (dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP). Potrebný rozsah odôvodnenia vyplýva, ako
už bolo uvedené, z § 47 ods. 3 správneho poriadku a nepriamo aj § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Posúdenie,
či je odôvodnenie dostatočné, teda nie skutkovou otázkou, ale právnou otázkou. Z kasačnej sťažnosti
je zrejmé, že žalovaný napádal práve toto posúdenie správnym súdom. Preto žalovaný postupoval

správne, pokiaľ v kasačnej sťažnosti napádal ako kasačný bod nesprávne právne posúdenie veci.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
22.Podľa§462ods.1SSPakkasačnýsúdpopreskúmanízistídôvodnosťkasačnejsťažnosti,rozhodne
o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo
konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. Kasačný súd, pretože

vyhodnotil kasačnú námietku ako dôvodnú, rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení.
23. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude pri vysporiadavaní sa so žalobnými bodmi týkajúcimi
sa výšky pokuty posúdiť, či je dostatočne ustálený skutkový stav pre stanovenie výšky pokuty v sume,
aby táto pokuta plnila svoj represívny a preventívny účel (k účelu trestu pozri Kurilovská, L, Šišulák, S.
Spravodlivý trest. In. Právny obzor, 2020, č. 4. s. 281-296). Rovnako bude správny súd povinný právne

posúdiť, či sa uložená sankcia neprieči všeobecným zásadám ukladania sankcií, podľa ktorých sankcia
nesmie byť krutá a neprimeraná (§ 33a ods. 1 prvá veta Trestného zákona v účinnom znení v spojení s
§ 195 písm. d) SSP). Kasačný súd pripomína, že správny súd má možnosť podľa § 198 SSP vykonať
aj vlastné dokazovanie a na jeho základe v prípade neprimeranej sankcie takúto sankciu znížiť.
24. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie

konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Z dôvodu, že správny
súd týmto rozsudkom rozhodol spôsobom predpokladaným týmto ustanovením, o nároku na náhradu
trov kasačného konania rozhodne správny súd.
25. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo

správneho súdu na Správny súd v Košiciach. Z tohto dôvodu bude tento rozsudok doručovaný cestou
Správneho súdu v Košiciach.
26. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.
Pojem nedostatok dôvodov uvedený v § 191 ods. 1 písm. d) SSP sa vykladá ako absencia odôvodnenia
pri prijatí určitého záveru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.