Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/145/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118219381
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1118219381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, proti žalovanému:
F.. Š.Y. S. M. U. E. M. X. Í. H. , J. O. XX.X.XXXX, Y. G. G., P. H. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou:
Advokátska kancelária Nagy & Zachveja s.r.o., IČO: 36 868 272, Bratislava, Štúrova č. 11, za ktorú koná

JUDr. Attila Nagy, o zaplatenie sumy 727,87 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa 1. februára 2023, sp.zn.
17 C 36/2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa 1. februára
2023, sp.zn. 17 C 36/2018, vo výrokoch I. a III., p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu

Bratislava I) zo dňa 1. februára 2023, sp.zn. 17 C 36/2018, vo výroku II., o d m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 1.2.2023, sp.zn. 17 C 36/2018, I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 342,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 342,25
€ od 8.12.2018 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; II. konanie

v časti žaloby o zaplatenie sumy 385,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
385,62 € od 8.12.2018 do zaplatenia zastavil; III. žiadnej zo strán sporu nepriznal
právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 7.12.2018, ktorou sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 727,87 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca
žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku vo výmere 20 m2 nachádzajúcej sa v
Bratislave, M. ulica, katastrálne územie H. I., parcela registra "C" č. XXXX, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Na uvedenom pozemku je umiestnená stavba

so súpisným č. XXXX, druh stavby - garáž, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, ktorej výlučným
vlastníkom je žalovaný a ktorý užíva uvedený pozemok v jeho vlastníctve bez právneho dôvodu, bez
platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a za jeho užívanie neplatí žiadne úhrady, v dôsledku čoho dochádza
z jeho strany v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodné obohatenie spočíva podľa neho v získaní majetkovej hodnoty za užívanie pozemku bez
poskytovania náhrady. Listom zo dňa 22.9.2016, č. MGS ONM 40747/16/365831,

bol žalovaný vyzvaný, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil za užívanie pozemku pod
stavbou garáže titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov spätne sumu vo výške 360,-
€ (15.10.2014 -15.10.2016) a zároveň, aby počnúc dňom nasledujúcim po doručení výzvy uhrádzalza užívanie pozemku pod stavbou garáže mesačné splátky vo výške 15,- € vždy najneskôr k 15.
dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca; list bol žalovanému doručený dňa 15.10.2016. Žalovaný
listom zo dňa 19.10.2016 so stanovením obdobia a výšky úhrady nesúhlasil. Listom zo dňa 8.11.2016,

č. MAGS ONM 40747/16/394570, zotrval na svojom pôvodnom stanovisku k užívaniu pozemku bez
právneho dôvodu zo strany žalovaného a listom zo dňa 15.3.2017, č. MAGS
OLP 38838/2017/72569 opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie úhrady za užívanie predmetného
pozemku bez právneho dôvodu, a to sumy 397,87 € za obdobie od 15.10.2014 do 31.12.2016. Žalovaný
prostredníctvom splnomocneného zástupcu odpovedal listom zo dňa 7.4.2017, v ktorom znova uviedol,

že nesúhlasí so spôsobom určenia výšky úhrady a obdobia za užívanie pozemku a zároveň ho žiadal
o prehodnotenie postupu v tejto veci. Ku dňu podania žaloby mu žalovaný nezaplatil žiadnu úhradu
za užívanie predmetného pozemku, napriek tomu, že pozemok užíva a nedošlo k majetkoprávnemu
vysporiadaniu pozemku formou kúpy pozemku, alebo uzatvoreniu zmluvy o nájme pozemku. Pri výpočte
dlžnej sumy za obdobie do 31.12.2015 použil cenu za m2 a rok v súlade s internými rozhodnutiami,
ktoré sú vydávané v súlade so zásadami jeho hospodárenia, ako aj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1

písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V tomto prípade vychádzal z rozhodnutia č. 28/2011
primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a
ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. V zmysle rozhodnutia č. 28/2011 je sadzba v prípade
stavby garáže pre katastrálne územie H. stanovená vo výške 9,- €/m2/rok (príloha č. 1, položka č. 17,
lokalita III); 9,- € x 20 m2 = 180,- €/rok. Za obdobie od 1.1.2016 vychádzal z rozhodnutia č. 33/2015

primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a
ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, v zmysle ktorého je sadzba v prípade stavby garáže
pre katastrálne územie H. stanovená vo výške 9,- €/m2/rok (príloha č. 1, položka č. 17, lokalita III).
Ďalej uviedol, že cenami prenájmov stanovenými týmito rozhodnutiami sa riadia všetky odborné útvary
Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré realizujú zmluvné vzťahy k nehnuteľnému majetku

Hlavného mesta SR Bratislavy a v súlade s týmito rozhodnutiami sú uzatvárané nájomné zmluvy. Výška
úhrad za užívanie pozemku bez právneho dôvodu vo výške 9,- €/m2/rok bola určená ako obvyklé
nájomné za pozemky v rozhodnom období, ktoré sa nachádzajú v predmetnej lokalite a bola stanovená v
súladesrozhodnutiami č.28/2011ač.33/2015,ktorýmisastanovujúcenyprenájmovacenypredbežnej
odplaty za vecné bremeno. V tomto konaní si uplatnil sumu 727,87 €, ktorú by žalovaný zaplatil v prípade

existencie nájomného vzťahu za obdobie od 15.10.2014 do 30.11.2018. S poukazom na ustanovenia §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., si popri
zaplatení dlžnej istiny uplatnil aj zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.

2. Vo veci vykonal prvoinštančný súd dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami, ústnymi

prednesmi sporových strán, predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca
je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku vo výmere 20 m2 nachádzajúcej sa v Bratislave, M. ulica,
katastrálne územie H. I., parcela registra "C" č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom je umiestnená stavba - garáž so súpisným č. XXXX,
zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný.

Žalobca listom zo dňa 22.9.2016 vyzval žalovaného, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy
uhradil za užívanie pozemku pod stavbou garáže titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch
rokov spätne sumu 360,- € a aby počnúc dňom nasledujúcim po doručení výzvy uhrádzal za užívanie
pozemku pod stavbou garáže pravidelné splátky vo výške 15,- € mesačne vždy najneskôr k 15. dňu
nasledujúceho kalendárneho mesiaca; list bol žalovanému doručený dňa 15.10.2016. Žalovaný listom

zo dňa 19.10.2016, doručeným žalobcovi dňa 24.10.2016, so stanovením obdobia a výšky úhrady
nesúhlasil.Žalobcalistomzodňa8.11.2016zotrvalnasvojompôvodnomstanoviskukužívaniupozemku
bez právneho dôvodu zo strany žalovaného, ktorý listom zo dňa 12.1.2017 adresovaným žalobcovi,
požiadal o odkúpenie predmetného pozemku. Listom zo dňa 15.3.2017 žalobca žalovaného opätovne
vyzval, aby zaplatil úhrady za užívanie predmetného pozemku bez právneho dôvodu v celkovej výške

397,87 € za obdobie od 15.10.2014 do 31.12.2016, ktorý list bol žalovanému doručený dňa 6.4.2017.
Žalovaný odpovedal listom zo dňa 7.4.2017, doručený žalobcovi dňa 10.4.2017, v ktorom znova uviedol,
že nesúhlasí so spôsobom určenia výšky úhrady a obdobia za užívanie pozemku a zároveň žiadal
žalobcu o prehodnotenie postupu v tejto veci. Zo znaleckého posudku č. 62/2022 vyhotoveného Ing. H.
I., znalkyňou z odboru Stavebníctvo, odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 27.10.2022 zistil, že

predmetom znaleckého posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti - pozemok
registra "C KN" parcelné č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 20 m2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. I., obec Bratislava - mestská časť H. I., okres Bratislava IV,
vo vlastníctve žalobcu, na ktorom je postavená garáž so súpisným č. XXXX (list vlastníctva č. XXXX)za obdobie od 7.12.2016 do 31.10.2018. Podľa záveru znaleckého posudku bola stanovená všeobecná
hodnota nájmu za predmetný pozemok za uvedené obdobie vo výške 360,- € po zaokrúhlení (9,513 €/
m2/rok). Žalobca pred začatím prvého pojednávania vo veci a predbežným prejednaním sporu podaním

doručeným súdu dňa 15.4.2019 zobral žalobu čiastočne späť v časti istiny vo výške 385,62 € spolu s
príslušenstvom a zotrval na zaplatení sumy 342,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z uvedenej sumy od 8.12.2018 do zaplatenia.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods.

2, § 146 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 451 ods. 1, ods. 2, § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a dôvodil dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že konanie v časti o zaplatenie sumy 385,62 € s
úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 385,62 € od 8.12.2018 do zaplatenia zastavil, nakoľko
žalobca vzal sčasti žalobu o zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom späť. Predmetom konania po
čiastočnom späťvzatí žaloby zostal nárok žalobcu o zaplatenie sumy 342,25 € s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 342,25 € od 8.12.2018 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia

vzniknutého žalovanému tým, že v období od 7.12.2016 do 31.10.2018 užíval bez právneho dôvodu
pozemok vo výmere 20 m2, nachádzajúci sa v Bratislave, M. ulica, katastrálne územie H. I., parcela
registra "C" č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva,
ktorého výlučným vlastníkom je žalobca bez toho, aby žalovaný za toto užívanie platil. Žalobca vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v konkrétnostiach odôvodňoval tým, že

žalovaný je vlastníkom stavby - garáže, postavenej na predmetnom pozemku v jeho vlastníctve. Strany
neurobili spornou skutočnosť, že žalobca bol v rozhodnom období výlučným vlastníkom dotknutého
pozemku, v súvislosti s ktorým si uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
bol výlučným vlastníkom stavby - garáže postavenej na dotknutom pozemku vo vlastníctve žalobcu.
Rovnako nebolo v konaní sporné, že žalovaný užíval tento pozemok bez nájomnej

zmluvy, či iného titulu a bez toho, aby za to platil náhradu. Medzi stranami ostala sporná celková
výška uplatneného nároku. Žalobca pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z rozhodnutia
primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 33/2015, ktoré stanovuje ceny prenájmov
v prípade stavby garáže pre katastrálne územie H. I. vo výške 9,- €/m2/rok. Žalovaný nepovažoval
nárok žalobcu v uplatnenom rozsahu za dôvodný, výšku odplaty za užívanie pozemku vo vlastníctve

žalobcu považoval za neprimeranú, vysokú, so zreteľom na lokalitu v akej sa predmetný
pozemok nachádza. Poukázal na to, že v lokalite Bratislava - H. I. sa obdobné pozemky, v zmysle
VZN Mestskej časti - H. I. č. 01/2004 v znení VZN Mestskej časti - H. I. č. 01/2011, zo dňa 5.4.2011,
prenajímajú za nájomné stanovené na sumu vo výške 1,97 €/m2/rok. Žalovaný zároveň žiadal, aby
pri rozhodovaní o nároku uplatnenom zo strany žalobcu bolo prihliadnuté na osobitosť prejednávanej

veci a to, že stropná časť garáže v jeho vlastníctve je využívaná ako verejné priestranstvo slúžiace
pre širokú verejnosť, najmä ako prístup k priľahlému bytovému domu, takže predmetný pozemok
preto neužíva výlučne on, ale aj široká verejnosť, ktorá využíva stropnú časť garáže. Žalovaný by
tak podľa jeho názoru nemal za užívanie tohto pozemku uhrádzať ani sumu vo výške 1,97 €/m2/
rok, ale táto suma by mala byť pomerne znížená a rozdelená medzi neho a verejnosť, resp. by za

užívanie tohto pozemku nemal uhrádzať žiadnu odplatu, nakoľko využívaním stropnej časti garáže
v jeho vlastníctve na verejné účely mu vznikajú náklady v súvislosti s údržbou opotrebenia stropnej
časti garáže v dôsledku jej využívania na verejné účely. Za vyššie popísaného stavu relevantným v
tomto konaní bolo posúdenie otázky vzniku bezdôvodného obohatenia užívaním zastavaného pozemku
vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka stavby a jeho výšky. Prvoinštančný súd poukázal na to,

že podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v
povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy
potrebnésplneniezákladnýchpredpokladov,atozískaniebezdôvodnéhoobohateniajednýmsubjektom,
majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná súvislosť

medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a
majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami
chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. Plnením bez

právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu, oprávňujúceho
užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil
náhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené inak v súvislosti s
právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plneniev podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie
peňažnou formou, ktorá musí zodpovedať finančnému oceneniu prospechu, ktorý účastníkovi užívaním
veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam

vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s
prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci realizuje; najčastejšie
ide o nájomnú zmluvu, preto výška náhrady by mala zodpovedať obvyklému nájomnému, ktoré by
bol ako nájomca za bežných okolností povinný platiť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej
zmluvy. V prípade pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku

sú oprávnenia vlastníka pozemku vyplývajúce z ustanovenia § 123
Občianskeho zákonníka (t. j. v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať
jeho plody a úžitky a nakladať s ním) obmedzené rovnakými právami vlastníka stavby (porovnaj
ustanovenie § 124 Občianskeho zákonníka o tom, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti
a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana), v dôsledku čoho je vlastník pozemku povinný strpieť, aby
bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby. Pokiaľ nie je daný právny dôvod na

bezodplatné užívanie pozemku (napr. zmluva), potom platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť
jeho užívanie zodpovedá povinnosť vlastníka stavby poskytnúť mu za užívanie náhradu. V prípade,
že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka
pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa nezmenšuje jeho majetok, ku ktorému by za
riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo. V konaní bolo nesporné, že žalovaný pozemok

žalobcu zastavaný stavbou v jeho vlastníctve užíval v rozhodnom období bez nájomnej alebo inej
zmluvy, či právneho titulu oprávňujúceho ho na legitímne užívanie. Žalovaný tým realizoval užívateľské
oprávnenie, plnenie prijímal bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu
nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti
s právnym vzťahom zakladajúcim právo pozemok užívať. So zreteľom na uvedené právne závery

uzavrel, že užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným bez právneho dôvodu, teda vykonávanie jemu
nepatriacich užívateľských oprávnení, zakladá na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie tým, že
neplatením úhrady za užívanie pozemku nedošlo k zmenšeniu jeho majetku o úhrady, ktoré by inak
musel, na základe relevantného právneho titulu oprávňujúceho ho k užívaniu pozemku, žalobcovi platiť.
Výška bezdôvodného obohatenia tak zodpovedá výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase

za užívanie predmetného pozemku, ktoré by žalovaný musel z platnej nájomnej zmluvy za jeho užívanie
platiť. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku č. 62/2022, zo
dňa 27.10.2022, znalkyňou Ing. H. I., z ktorého záverov všeobecná hodnota nájmu predmetného
pozemku za obdobie od 7.12.2016 do 31.10.2018 predstavovala sumu 360,- € (pri sume 9,513 €/m2/
rok). Žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby v konaní uplatňoval sumu 342,25 €, ktorú by žalovaný

zaplatil v prípade existencie nájomného vzťahu za obdobie od 7.12.2016 do 31.10.2018 (pri sume 9,-
€/m2/rok), pričom vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania takto uplatnenú sumu považoval
za primeranú a preukázanú. Obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že stropná časť garáže v jeho
vlastníctve je využívaná ako verejné priestranstvo slúžiace pre širokú verejnosť, najmä ako prístup k
priľahlému bytovému domu, teda predmetný pozemok neužíva výlučne on, ale aj široká verejnosť, z

ktorého dôvodu by uplatnená suma mala byť rozdelená medzi neho, verejnosť a vlastníkov bytového
domu, považoval za nedôvodnú, keďže uvedená skutočnosť je pre vydanie bezdôvodného obohatenia
žalovaného za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu bezpredmetná. Pre konanie je rozhodujúce
postavenie garáže žalovaným na pozemku žalobcu, k akým účelom využíva žalovaný predmetnú garáž,
alebo priestor na nej, resp. či jej užívanie umožňuje aj iným tretím osobám, nie je podstatné (rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.12.2019, sp.zn. 5 Co 209/2019). Ak ide o stavbu, ktorá je spojená
so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného obohatenia stačí už to, že
sa stavba na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiž zastavaný pozemok užívaný (jeho úžitková
hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená a je pritom právne irelevantné, akým
spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju užíva osobne alebo ju prenajal

inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk a podobne. K
obohateniu vlastníka stavby teda dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá
jeho oprávnenie stavbu užívať. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stavba
stojí,potompostihujevlastníkastavbybezohľadunato,akýmspôsobomsvojevlastníckeprávorealizuje
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.10.2006, sp.zn. 33 Odo 1405/2005). V tomto

smere sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného uvedeným v písomnom vyjadrení doručenom súdu
dňa 20.12.2022, že by zo znaleckého posudku predloženého žalobcom vyplývalo funkčné využitie
predmetného pozemku: viacpodlažná zástavba obytného územia. Zo znaleckého posudku (strana č.
9) je zrejmé, že znalec charakterizoval ako viacpodlažnú zástavbu obytného územia funkčné využitieúzemia, ktorého súčasťou je ohodnocovaný pozemok a nie funkčné využitie priamo daného dotknutého
pozemku. Aj podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie H. I., je tento pozemok z
hľadiska spôsobu využívania pozemku definovaný len ako pozemok, na ktorom je postavená nebytová

budova označená súpisným číslom. Nepovažoval za dôvodnú ani procesnú obranu žalovaného o
tom, že by za užívanie tohto pozemku nemal uhrádzať žiadnu odplatu, nakoľko využívaním stropnej
časti garáže v jeho vlastníctve na verejné účely vznikajú žalovanému náklady v súvislosti s údržbou
opotrebenia stropnej časti garáže v dôsledku jej využívania na verejné účely, v tomto smere neprihliadol
ani na kompenzačnú námietku uplatnenú právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní konanom

dňa 18.6.2021, takže na námietku započítania týchto nákladov voči nároku žalobcu uplatneného v tomto
konaní. Žalovaný nijako nekonkretizoval a nepreukázal tieto náklady, pričom zároveň súd prvej inštancie
nepovažoval za dôvodné, že by tieto náklady mal znášať žalobca. Vo vzťahu k námietkam
žalovaného o využívaní stropnej časti garáže širokou verejnosťou žalobca uviedol, že tento priestor
nie je verejnou komunikáciou, ani v jeho vlastníctve, ktorá skutočnosť nebola zo strany žalovaného
sporovaná, resp. žalovaný v konaní nepreukázal opak, keď aj podľa vyjadrenia samotného žalovaného

stropnú časť garáže (terasu) využívajú vlastníci priľahlého bytového domu a široká verejnosť. Záverom
konštatoval, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že so zreteľom na zachovanie princípu právnej
istoty musí konajúci súd nepochybne vychádzať aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, na ktorú
žalovaný v priebehu konania poukázal. V súlade s článkom 2 Civilného sporového poriadku ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,

aby bol naplnený princíp právnej istoty, pričom právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. V oblasti explikovaných ako „najvyššie súdne autority“ je
potrebné článok 2 vykladať vo funkčnej jednote s článkom 3. V tomto zmysle je potom jednoznačné,

že za najvyššie súdne autority možno sémanticky dosadiť Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší
súd Slovenskej republiky i Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie. Obe sporové
strany v priebehu konania predložili rozhodnutia súdov vydaných v skutkovo obdobných veciach, pričom
išlo o rozhodnutia súdov prvej inštancie a odvolacieho (krajského) súdu.
Teda je zrejmé, že nešlo o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ako to má na mysli článok

2 Civilného sporového poriadku v súvislosti s princípom právnej istoty. Navyše, obe sporové strany
predložili rozhodnutia podporujúce ich argumentáciu, teda podľa rozhodnutí predložených žalobcom
súdy pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzali z rozhodnutia primátora Hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy a naopak podľa rozhodnutí predložených žalovaným súdy považovali
za primeranú sumu nájmu v zmysle všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti - H.. Z uvedeného

je tak zrejmé, že nešlo ani len o ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach. V danom
prípade však nevychádzal ani z rozhodnutia primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
ani zo všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti - H. I., ale ako podklad pre svoje rozhodnutie
ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia vzal vyššie citovaný súkromný znalecký posudok, ktorý
stanovil konkrétne všeobecnú hodnotu nájmu priamo predmetného pozemku za rozhodné obdobie.

3.2. Priznanie úroku z omeškania prvoinštančný súd právne odôvodnil ustanoveniami § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb.,
dôvodiac tým, že záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo
na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh), vznikajú nielen z dvojstranných právnych
úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj

z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon. Bezdôvodné obohatenie tak predstavuje
záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne
obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie)
nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že
ide o peňažný dlh, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517

Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa
požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
29.3.2001, sp.zn. 25 Cdo 2895/99). Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal s plnením do omeškania,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 342,25
€ od 8.12.2018 do zaplatenia, t. j. vo výške a odo dňa uplatneného žalobcom, keď žalovaný žalobcom

uplatnené úroky z omeškania ani čo do výšky a uplatneného dňa omeškania nesporoval.
3.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1, §
262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že žalobca sa pôvodne žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 727,87 € s príslušenstvom. Konanie v časti o zaplatenie sumy 385,62 € spríslušenstvom zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v nadväznosti na námietku
premlčania žalobou uplatneného nároku vznesenou zo strany žalovaného, takže zastavenie konania v
tejto časti procesne zavinil žalobca, z dôvodu ktorého v tejto časti (do sumy 385,62 €) vznikol nárok na

náhradu trov konania žalovanému. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobe žalobcu vyhovel, preto
v tejto časti (do sumy 342,25 €) by mal žalobca nárok na náhradu trov konania. Keďže strany by mali
voči sebe navzájom nárok na náhradu trov konania v pomerných častiach, o trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

4. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením
§ 365 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Namietal dôvody uvedené v bode 13. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože žalobca
(pravdepodobne žalovaný, poznámka odvolacieho súdu) na pojednávaní konanom dňa 30.9.2023
(napriek tomu, že to nie je zaznamenané v zápisnici z pojednávania) namietol a spochybnil
vlastníctvo žalobcu k dotknutému pozemku s tým, že žalobca by mal preukázať titul nadobudnutia k

dotknutému pozemku, teda, či ho nadobudol zákonným spôsobom. Nesúhlasil ani s dôvodmi uvedeným
v bode 21. napadnutého rozsudku. On považuje cenu uplatnenú žalobcom a priznanú mu napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie v zmysle znaleckého posudku za neprimeranú predovšetkým pokiaľ by
mal byť na jej zaplatenie zaviazaný výlučné on bez prihliadnutia na osobitosti danej veci a bez podieľania
sa ďalších osôb. Ak znalecký posudok stanovil hodnotu nájmu pozemku za rok a vychádza z

územnoplánovacej informácie Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 6.7.2016, podľa ktorej
(aj podľa znaleckého posudku) je funkčné využitie pozemku: viacpodlažná zástavba obytného územia,
tak týmto využitím je nielen užívanie garáže žalovaným, ale nesporne aj užívanie terasy pri priľahlom
bytovom dome nad garážou v rámci obytného územia verejnosťou a z toho dôvodu by sa mali na
nákladoch za užívanie primerane podieľať aj vlastníci priľahlému bytového domu a verejnosť, resp.

príslušná mestská časť mesta, pretože je nesporné, že pozemok užívajú aj tieto osoby. Má za to, že
pokiaľ je funkčné využitie územia, v rámci ktorého sa nachádza dotknutý pozemok, charakterizovaný
ako viacpodlažná zástavba, tak je nepochybné, že dotknutý pozemok je využívaný ako viacpodlažná
zástavba, čo je aj nepochybné zo skutkového stavu, z ktorého vyplýva, že nad pozemkom je aj garážová
zástavba a aj terasa bytového domu. Nie je pravdou, že nerozporoval skutočnosť, že priestor nad

garážou nie je verejnou komunikáciou a nie je vo vlastníctve žalobcu, ktorý po celý čas tvrdil, že sa jedná
o verejné priestranstvo užívané nielen vlastníkmi priľahlého bytového domu, ale aj širokou verejnosťou a
že aj v prípade, že by na dotknutom pozemku garáž nestála, ale bola by pod ňou napríklad len spevnená
vyvýšená plocha (kopec), tak by sa terasa stále považovala za súčasť viacpodlažnej zástavby obytného
územiaastálebysanachádzalanapozemkužalobcu.Vzhľadomktomu,žesajednáoverejnýpozemok,

nevie pozemok oplotiť alebo inak ovplyvniť, resp. zamedziť jeho užívaniu širokou verejnosťou. K tvrdeniu
prvoinštančného súdu o tom, že v prípade rozhodnutí súdov, na ktoré v priebehu sporu poukazoval,
sa nejedná o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ako to má na mysli čl. 2 Civilného sporového
poriadku v súvislosti s princípom právnej istoty, poukázal na to, že netvrdil, že sa jedná o rozhodnutia
najvyšších súdnych autorít, ale o rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, pričom čl. 2 ods. 2 C.s.p.

apeluje predovšetkým na spravodlivosť a práve tú požadoval a žiadal, aby bolo prihliadnuté na osobitosti
daného prípadu. Dal do pozornosti znalecký posudok č. 62/2022, ktorý vyzdvihol oblasť, kde je dotknutý
pozemoksituovanýazároveňznalecuviedol,že„Vzhľadomnakonštrukčnéprevedeniestavbyradových
garáží s napojením zastrešenia radových garáží (terasa) na jestvujúci bytový dom, nepredpokladám
zmenu funkčného využitia ohodnocovaného pozemku.“ V tomto kontexte dal znova do pozornosti, že

na platenie nájmu v plnej výške by nemal byť s prihliadnutím na osobitosti danej veci zaviazaný
vôbec (prípadne v značne nižšej sume, než akú uplatňuje žalobca len voči nemu), pretože pozemok je
využívaný nielen ním, ale aj vlastníkmi priľahlého bytového domu a širokou verejnosťou, čo vyplynulo
aj z obsahu znaleckého posudku. Terasa je ďalším podlažím nad garážou a rovnako sa nachádza na
pozemku a tieto sú spolu s bytovým domom súčasťou obytného územia. Súčasne to znamená, že

pokiaľ by sa pod terasou nenachádzali garáže (ale bola by pod ňou napríklad len spevnená vyvýšená
plocha - kopec), tak by sa terasa stále považovala za súčasť viacpodlažnej zástavby obytného územia a
stále by sa nachádzala na pozemku žalobcu. Vyššie uvedené osobitosti však znalecký posudok nerieši,
tzn. že nestanovil hodnotu nájmu pozemku vo výške primerane sa vzťahujúcej na vyššie uvedené
osobitosti, resp. v akej konkrétnej výške by sa mal na nájomnom podieľať (a či vôbec) on a v akej ostatné

osoby, ktoré pozemok taktiež užívajú, keď súd prvej inštancie rovnako na tieto osobitosti neprihliadal
a jeho právne posúdenie veci je z toho dôvodu nesprávne a vadné a len samotná hodnota nájmu
stanovená znaleckým posudkom bez ďalšieho nemôže byť dostatočným podkladom. Ďalej uviedol, že
so zreteľom na zachovanie princípu právnej istoty mal súd prvej inštancie okrem osobitostí danej veciopísaných vyššie, vychádzať aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, na ktorú poukázal, pričom musí
o nároku žalobcu rozhodnúť vo svetle týchto rozhodnutí a v spojení s vyššie uvedenými skutočnosťami,
osobitosťami danej veci. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie; žiadal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného konštatoval, že žalovaný vo svojom odvolaní uviedol
skutočnosti, na ktoré poukazoval počas konania pred prvostupňovým (správne prvoinštančným,
poznámka odvolacieho súdu) súdom. Má za to, že súd prvej inštancie sa s predmetnými

námietkami žalovaného náležite vo svojom rozhodnutí vysporiadal a
rozhodnutievychádzazosprávnehoprávnehoposúdeniavecinazákladesprávnezistenéhoskutkového
stavu, pričom boli v konaní vykonané všetky relevantné dôkazy potrebné pre správne rozhodnutie vo
veci. Považuje preto odvolanie žalovaného za nedôvodné, ktoré nie je spôsobilé spochybniť správnosť
záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. K uvedeným námietkam žalovaného
sa v priebehu konania vyjadril a na všetkých svojich doterajších písomných vyjadreniach a ústnych

prednesoch v plnej miere zotrval. K námietke žalovaného, že prvoinštančný súd nesprávne
právne vyhodnotil a posúdil skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 30.9.2022 žalovaný namietol
a spochybnil vlastníctvo žalobcu k dotknutému pozemku, teda či ho nadobudol zákonným spôsobom
dôvodil,ževlastníctvokpozemkunáležitepreukázalvýpisomzlistuvlastníctva,pričomnaspochybnenie
vlastníctva nestačí iba vyslovená námietka žalovaného spochybňujúca jeho vlastníctvo bez doloženia

a poukázania na akékoľvek skutočnosti, ktoré by túto jeho námietku odôvodňovali a z titulu ktorých
by sa uvedenou námietkou mal súd zaoberať. Dal do pozornosti, že súd prvej inštancie na uvedenom
pojednávaní dal možnosť sporovým stranám vyjadriť sa k meritu i zaslať prípadné písomné vyjadrenia,
ale žalovaný sa k preukázaniu vlastníctva k pozemku už žiadnym spôsobom nevyjadril.
V tejto súvislosti odkázal na zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon, § 41 ods. 1, § 70 ods. 1, ods. 2).
K spochybneniu záverov prvinštančného súdu ohľadom výšky priznanej odplaty za užívanie pozemku
bez právneho dôvodu na základe znaleckého posudku č. 62/2022 má za to, že so skutočnosťami
uvádzanými žalovaným sa súd prvej inštancie náležite v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Vo
vzťahu k tvrdeniam žalovaného o tom, že by vo výške odplaty mala byť zohľadnená skutočnosť, že

sa na stropnej časti garáže nachádza pochôdzna terasa, zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a
odkázal i na rozhodnutia súdov, ktoré do konania predložil, pričom rozhodnutia predložené samotným
žalovaným, ním uvádzané skutočnosti nezohľadnili. Podľa jeho názoru sa znalec v znaleckom posudku
plne vysporiadal so všetkými špecifikami ohodnocovaného pozemku, preto obrana žalovaného v tomto
smere neobstojí. Funkčné využitie územia nemôže žiadnym spôsobom znegovať nespornú skutočnosť,

žepozemokvjehovlastníctvejezastavanýstavbouvovýlučnomvlastníctvežalovaného,ktorýužívabez
právneho titulu a za jeho užívanie mu neplatí žiadnu odplatu. Vzhľadom na uvedené je tiež z podstaty
veci vylúčené tvrdenie žalovaného o tom, že sa jedná o verejný pozemok, nakoľko
ako uviedol, pozemok je zastavaný stavbou vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Tvrdenie žalovaného
o tom, že aj keby na pozemku žalobcu nestála stavba garáže, ale terasa by sa nachádzala len na

spevnenej vyvýšenej ploche, tak by sa stále považovala za súčasť viacpodlažnej zástavby obytného
územia, považuje za irelevantné domnienky žalovaného, ktoré pre prejadnávanú vec nemajú žiadny
výzvam. Namietané skutočnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil a posúdil. Odvolaciemu súdu
preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojej doterajšej
argumentácii v danom spore i odvolaní. Zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní o spochybnení
vlastníctva žalobcu k predmetnému pozemku, s čím sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
nezaoberal, ako aj že rozhodnutia, na ktoré odkazoval v priebehu sporu, neriešili
osobitosti daného sporu. Výslovne namietol tvrdenie žalobcu, že „funkčné využitie územia nemôže

žiadnym spôsobom znegovať nespornú skutočnosť, že pozemok vo vlastníctve žalobcu je zastavaný
stavbou vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a tento žalovaný užíva bez právneho titulu a za
jeho užívanie neplatí žalobcovi žiadnu odplatu. Vzhľadom na uvedené je tiež z podstaty veci vylúčené
tvrdenie žalovaného o tom, že sa jedná o verejný pozemok, nakoľko ako je vyššie uvedené, pozemok je
zastavaný stavbou vo výlučnom vlastníctve žalovaného.“ Práve funkčné využitie dotknutého pozemku

preukázané v danom spore má zásadný vplyv na výšku ceny, ktorú žalobca uplatňuje, a
to len voči nemu, ktorý preukázateľne nevyužíva pozemok žalobcu sám, ale aj so širokou verejnosťou
a vlastníkmi susedného bytového domu. Navyše, vzhľadom k tomu, že sa jedná o verejný pozemok,
žalovaný nevie pozemok oplotiť alebo inak ovplyvniť, resp. zamedziť jeho užívaniu širokou verejnosťou.Odplata uplatnená žalobcom a priznaná mu napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie v zmysle
znaleckého posudku len voči nemu je preto neprimeraná. Zotrval na odvolacom návrhu.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania,
keďženebolisplnenézákonnépodmienkyprejehonariadenie(nebolopotrebnédoplniť,resp.zopakovať

dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. októbra 2024; o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a právny zástupca žalovaného upovedomení
zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch I. (ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 342,25 € s
príslušenstvom) a III. (o náhrade trov konania) potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.)

a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v týchto výrokoch ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu
už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

9. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie

vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho
rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220
C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380
ods. 2 C.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na

ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

11. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení
napadnutého rozsudku, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď neplatením
úhrady za užívanie nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalobca, a to pozemku o výmere 20

m2, nachádzajúcej sa v Bratislave, M. ulica, katastrálne územie H. I., parcela registra "C" č. XXXX, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom pozemku je
umiestnená stavba so súpisným č. XXXX, druh stavby - garáž, zapísaná na liste vlastníctva č.
XXXX,ktorejvýlučnýmvlastníkomježalovaný,nedošlokzmenšeniumajetkužalovanéhooúhrady,ktoré
by inak musel, na základe relevantného právneho titulu oprávňujúceho ho k jeho užívaniu pozemku,

žalobcovi platiť.

12. K argumentácii žalovaného uvedenej v odvolaní o tom, že považuje cenu uplatnenú žalobcom a
priznanú napadnutým rozsudkom v zmysle znaleckého posudku za neprimeranú, odvolací súd dôvodí,
že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil

prečo považoval žalobcom uplatnenú sumu za primeranú a preukázanú, s ktorým odôvodnením súhlasí.
Prvoinštančný súd správne vychádzal zo znaleckého posudku č. 62/2022, zo dňa 27.10.2022, ktorým
bola stanovená výška nájmu predmetného pozemku za obdobie od 7.12.2016 do 31.10.2018 na sumu
9,513 €/m2/rok, pričom žalobca si uplatnil sumu 9,- €/m2/rok. Ak žalovaný tvrdil, že cena nájmu by
mala byť v inej výške ako požadoval žalobca, mal na preukázanie tohto tvrdenia povinnosť označiť

dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia, čo neurobil. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením
dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že
musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové

tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v
sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá
síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do

záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonanéhodokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniestranysporuniejepreukázané(vtomzmysle,že
súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré

sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti
navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťou
žalovaného.

13. Nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalovaného v odvolaní, že na úhrade ceny nájmu by sa
mali podieľať aj ďalšie osoby, nakoľko funkčné využitie pozemku (podľa znaleckého posudku a
územnoplánovacej informácie Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy) je viacpodlažná zástavba
obytného územia a tak týmto využitím je nielen užívanie garáže ním, ale nesporne aj užívanie terasy pri
priľahlom bytovom dome nad garážou v rámci obytného územia verejnosťou. Odvolací súd poukazuje

na bod 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom prvoinštančný súd náležitým spôsobom
vysvetlil prečo uvedené tvrdenie považuje za nedôvodné, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a dodáva
nasledovné. V danom spore sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že
žalovanýužívajehopozemokbezprávnehodôvodu.Natomtopozemkusanachádzagaráž,ktorúvlastní
žalovaný, pričom je irelevantné, že nad stropom garáže sa nachádza verejné priestranstvo, pretože

žalobca požaduje zaplatenie žalovanej sumy za neoprávnené užívanie svojho pozemku, na ktorom stojí
garáž žalovaného, nie za užívanie garáže. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalovaný nemá so
žalobcom uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu a taktiež neuhrádza žalobcovi žiadnu sumu za užívanie
tohto pozemku.

14. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa zachovania princípu právnej istoty odvolací súd
odkazuje na bod 27. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie riadne
vysporiadal s uvedenou námietkou žalovaného, ktorú vzniesol počas konania na prvoinštančnom súde
a s dôvodmi uvedenými v tomto bode súhlasí. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2013, sp.zn. IV. ÚS 697/2013, v ktorom poukázal na

svoj právny názor, podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci
samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach
zaväzoval rozhodnúť identicky. Napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických
prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty a ani k dôvere v spravodlivé
súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské

práva Beian v. Rumunsko (č. 1) zo dňa 6.12.2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých,
prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade
každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva). K rozdielnej
judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie. Z hľadiska princípu právnej
istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila ako regulátor konfliktov judikatúry a aby

uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo
podobných veciach.

15. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného v odvolaní o tom, že spochybnil vlastníctvo
predmetného pozemku žalobcu, ktorý nepreukázal titul nadobudnutia tohto pozemku, pretože žalobca

už k žalobe pripojil výpis z listu vlastníctva č. 4971 (č. l. 5 spisu), ktorým jednoznačne preukázal svoje
vlastnícke právo k pozemku, na ktorom stojí garáž žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na ustanovenia § 41 ods. 1 a § 70 ods. 1, ods. 2 katastrálneho zákona (zákon č. 162/1995 Z.z.), na
ktoré odkázal aj žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, v ktorom okrem iného uviedol, že
žalovanýžiadnedôkazy,ktorébybolispôsobiléspochybniťnadobudnutievlastníctvapozemkužalobcom

nepredložil, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podal odvolanie aj voči výroku II. napadnutého rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie konanie v časti žaloby o zaplatenie sumy 385,62 € s príslušenstvom zastavil,t. j. do výroku, ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech, odvolací súd odvolanie žalovaného proti tomuto
výroku podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odmietol, pretože odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

17. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa
na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za
úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov
tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).