Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124252178
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6124252178.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v spore
žalobcu: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X/X, XXX XX D., 2/ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. X/X, XXX XX D., obaja právne zast. JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so sídlom Záhradná
19/648, 082 12 Kapušany, proti žalovanému: A. D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X/X, XXX XX

D., o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 13C/17/2024-36 zo dňa 24. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k.
13C/17/2024-36 zo dňa 24. júla 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté uznesenie“)
žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 26Up/1395/2022
odmietol (prvá výroková veta) a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/
nepriznal (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 19.03.2024 domáhali povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 26Up/1395/2022, v ktorom Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom
zo dňa 03.11.2022 rozhodol, že žalovaní (žalobcovia v tomto konaní) sú povinní zaplatiť žalobcovi
(žalovanému v tomto konaní) istinu 7.500,- Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.500,- Eur od
15.10.2022 do zaplatenia alebo podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu odpor;

zároveň rozhodol o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 822,53 Eur.

1.2 Žalobcovia prípustnosť žaloby na obnovu konania odôvodnili poukazom na ustanovenie § 397 písm.
a) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). V žalobe na obnovu konania
uviedli, že „v pôvodnom konaní nemohli bez svojej viny použiť dôkaz – zmluvu o výstavbe bytu v dome zo
dňa20.09.1998,oexistenciiktorejsadozvedelidňa01.03.2024,keďimjuposkytolOkresnýúradPrešov,

katastrálny odbor. Predmetná zmluva bola uzatvorená medzi spoluvlastníkmi nehnuteľností – rodinného
domu súpis. č. XXXX a parciel zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. D. – a to medzi A. F. (podiel 1) a D. F.
(podiel 1), ktorí súhlasili s tým, aby E. F. B. vykonal výstavbu bytu v osobnom vlastníctve ako nadstavbu
v dome súpis. č. XXXX a právoplatným kolaudačným rozhodnutím nadobudol vlastníctvo k bytu č. X
v podkroví o výmere 100 m2 s tým, že A. F. bude vlastníčkou bytu č. 2 na prízemí o výmere 116 m2 a D.
F. bude vlastníkom bytu č. 1 o výmere 140 m2. V dôsledku uvedeného mali spoluvlastníci nadobudnúť

spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rodinného domu takto - D. F. –
1,A.F.-1aE.F.B.-1.Tátodohodanadobudlaplatnosťprávoplatnosťoukolaudačnéhorozhodnutiadňa18.06.2004. Žalobcovia, vychádzajúc z obsahu danej zmluvy mali za to, že spoluvlastníci sa dohodli na
zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva k rodinnému domu bezodplatne. Nehnuteľnosť teda neužívajú
nad rámec svojich spoluvlastníckych podielov a žaloba (v pôvodnom konaní) je nedôvodná)“.

1.3 Okresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhouzneseniapoukázalnaustanovenia§397písm.
a), § 398, § 403 ods. 1, 2, § 405, § 406, § 410, § 413 ods. 1 C. s. p. a uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, obsahom spisu sp. zn. 26Up/1395/2022 a dopytom
na Okresný súd Prešov. Na základe takto vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Okresný súd

Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 03.11.2022 platobný rozkaz sp. zn. 26Up/1395/2022,
ktorý voči žalobcovi 2/ (ako žalovanému 2/) nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2022. Žalobkyňa 1/
(ako žalovaná 1/) podala voči platobnému rozkazu odpor. Žalovaný (ako žalobca) podal návrh na
pokračovanievkonaní,zktoréhodôvodubolavecpostúpenáOkresnémusúduPrešov;tentouznesením
č. k. 18C/157/2022-144 zo dňa 02.02.2023, právoplatným dňa 07.03.2023, konanie zastavil z dôvodu
späťvzatia žaloby a priznal žalobcovi (tu žalovanému) nárok na náhradu trov konania.

1.4 Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu okresný súd žalobu na obnovu konania voči žalobkyni
1/ postupom podľa ustanovenia § 413 ods. 1 písm. c) C. s. p. odmietol s odôvodnením, že smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná. Konštatoval, že žaloba na obnovu konania je podľa
ustanovenia § 398 C. s. p. prípustná proti právoplatnému platobnému rozkazu a proti právoplatnému

uzneseniu, ktorým bol schválený zmier. Voči žalobkyni 1/ platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť,
keď sa podaním odporu zrušil a vec bola postúpená Okresnému súdu Prešov, ktorý konanie voči nej
uznesením č. k. 18C/157/2022-144 zo dňa 02.02.2023 zastavil; vo vzťahu k žalobkyni 1/ neexistuje
teda právoplatné rozhodnutie, proti ktorému by bola obnova konania v zmysle platnej právnej úpravy
prípustná.

1.4.1 Okresný súd odmietol žalobu na obnovu konania aj voči žalobcovi 2/, a to v zmysle ustanovenia
§ 413 ods. 1 písm. a) C. s. p. pre nedodržanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby. V kontexte
uvedeného konštatoval, že jednou z podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania je v zmysle
ustanovenia § 403 ods. 1, 2 C. s. p. zachovanie zákonných lehôt na podanie žaloby na obnovu konania.

Uvedené ustanovenie rozlišuje objektívnu trojročnú a subjektívnu trojmesačnú prekluzívnu lehotu,
v ktorých je potrebné podať žalobu na obnovu konania; subjektívna lehota môže plynúť len v rámci
objektívnej lehoty, ktorú nemožno prekročiť. Žalobcovia žiadali obnoviť konanie z dôvodu existencie
nového dôkazu - zmluvy o výstavbe bytu v dome zo dňa 20.09.1998, o ktorej, ako tvrdili, sa dozvedeli
dňa 01.03.2024. Súd prvej inštancie mal za to, že nejde o dôvod pripúšťajúci obnovu konania v zmysle

ustanovenia § 397 písm. a) C. s. p., pretože nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania len
vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre stranu, ktorá
žalobu na obnovu konania podala, priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktorý nový dôkaz napriek tomu,
že v čase pôvodného konania objektívne existoval, bez svojej viny nemohla strana použiť v pôvodnom
konaní a ani z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej

povinnosti. Okresný súd bol toho názoru, že o existencii zmluvy zo dňa 20.09.1998 musel mať žalobca 2/
vedomosťužvčasepôvodnéhokonania,keďžejejednýmzúčastníkovzmluvy,pretoajodôvodeobnovy
konania musel mať vedomosť už v čase doručenia platobného rozkazu, napriek tomu však odpor proti
platobnémurozkazusnávrhomnavykonanietohtodôkazunepodal.Nazákladeuvedenéhookresnýsúd
dospel k záveru, že subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania začala žalobcovi 2/ z nižšie

uvedených dôvodov plynúť po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu dňa 06.12.2022, kedy
žalobca 2/ mohol tvrdený dôvod obnovy konania prípustným spôsobom uplatniť, konkrétne trojmesačná
subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania začala žalobcovi 2/ plynúť dňa 07.12.2022
a do podania žaloby na obnovu konania dňa 20.03.2024 márne uplynula. V uvedenej súvislosti okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že konzultácia žalobcov s ich právnym

zástupcom v inej veci (sp. zn. 12Up/65/2024) dňa 23.02.2024, ani získanie predmetnej zmluvy od
katastra nehnuteľností dňa 01.03.2024 nemali na plynutie subjektívnej lehoty žalobcu 2/ na podanie
žaloby na obnovu konania žiadny vplyv, preto súd konštatoval, že žaloba na obnovu konania bola
podaná v trojročnej objektívnej lehote, avšak po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty, ktorá uplynula
dňa 07.03.2023. Nakoľko zmeškanie zákonnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nemožno

odpustiť (§ 405 C. s. p.), súd prvej inštancie túto postupom podľa § 413 ods. 1 písm. a) C. s. p. odmietol
ako oneskorene podanú.1.5 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznal,
pretože mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené dodal, že o výške trov konania

samostatným uznesením už rozhodovať nebude.

2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ v zákonom stanovenej
lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že obnovu konania
povolí. Uplatnili odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. b), f) a h) C. s. p.; tvrdili,

že im súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Žalobcovia označili napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za nesprávne. Namietli konštatovanie

súdu, že žalobca 2/ mal o existencii zmluvy zo dňa 20.09.1998 vedomosť už v čase pôvodného konania,
keďže je jej účastníkom, a preto musel mať už v čase doručenia platobného rozkazu vedomosť aj
o dôvode obnovy konania, no napriek tomu odpor s návrhom na vykonanie dôkazu nepodal. Nestotožnili
sa ani s názorom okresného súdu, ktorý žalobu na obnovu konania voči žalobcovi 2/ zamietol v zmysle
ustanovenia § 413 ods. 1 písm. a) C. s. p. pre nedodržanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby.

V odvolaní poukázali odvolatelia na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
285/2015, zaoberajúce sa ustanovením § 230 Občianskeho súdneho poriadku a určením subjektívneho
momentu „dozvedenia sa“ o dôvode obnovy konania a tiež na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo 96/2008 a sp. zn. 3Cdo 98/2011 ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 9Co/177/2016 zo dňa 29.09.2016.

2.2 Konštatovali, že ak je dôvodom obnovy konania v zmysle ustanovenia § 397 písm. a) C. s. p.
dôkaz, tento musel existovať už v čase pôvodného konania, musel sa týkať strán a predmetu pôvodného
konania, osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania ho bez svojej viny nemohla použiť
v pôvodnom konaní a tento dôkaz môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V uvedenej súvislosti

žalobcovia v odvolaní uviedli, že súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo
v pôvodnom konaní tento dôkaz nebol predložený a či ho žalobca nepredložil bez svojej viny. Pokiaľ ide
o subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, žalobcovia mali za to, že začiatok jej plynutia
je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym
momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť.

2.3 Zmluvu o výstavbe bytu v dome zo dňa 20.09.1998 (ďalej aj „predmetná zmluva“) označili žalobcovia
v odvolaní za nový dôkaz týkajúci sa strán a predmetu pôvodného konania, ktorý nemohli bez svojej viny
použiť v pôvodnom konaní, pretože o ňom nemali vedomosť; tvrdili, že o existencii uvedenej zmluvy
sa dozvedeli pri porade so svojim právnym zástupcom dňa 23.02.2024 v súvislosti s iným konaním.

Zároveňzdôraznili,žepredmetnázmluvaexistovalaužvčasepôvodnéhokonaniaažeim môžeprivodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

2.4 Namietli, že hoci súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom
konaní nebol ten-ktorý dôkaz žalobcom predložený, súd prvej inštancie sa uvedeným nezaoberal, keďže

podľa názoru súdu bola žaloba podaná po uplynutí subjektívnej lehoty. Uviedli, že v žalobe riadne
vysvetlili, kedy a za akých okolností sa o zmluve dozvedeli a získali ju, prečo v pôvodnom konaní tento
dôkaz nebol nimi predložený a rovnako tak preukázali, že zmluvu v pôvodnom konaní nepredložili bez
svojej viny. Na zmluvu si po 24 rokoch nespomenuli a ani ju nemali k dispozícii, preto ju bez svojej viny
nepoužili už v pôvodnom konaní.

2.5 Za subjektívny moment, kedy sa žalobcovia dozvedeli o dôvode obnovy konania, t. j. o existencii
zmluvy, označili deň 01.03.2024, kedy získali predmetnú zmluvu z katastra nehnuteľností a mohli sa
oboznámiť s jej obsahom a až vtedy mohli zistiť, že by im mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo
veci. Zopakovali, že na existenciu zmluvy po 24 rokoch zabudli a nemali ju k dispozícii. Ak by o zmluve

a jej obsahu vedomosť mali už počas pôvodného konania, tak by ju ako dôkaz použili, keďže ide o dôkaz,
na základe ktorého by musela byť žaloba v pôvodnom konaní zamietnutá. Nastolili otázku, ako mohla
subjektívna lehota začať plynúť až právoplatnosťou platobného rozkazu, keď podľa názoru súdu mali
žalobcovia o dôvode obnovy konania, t. j. o existencii zmluvy vedomosť už počas pôvodného konania,a teda subjektívny moment dozvedenia sa o dôvode obnovy konania nastal skôr ako právoplatnosťou
platobného rozkazu – už počas pôvodného konania, keďže zmluva bola uzatvorená v roku 1998. Podľa
názoru žalobcov súd prvej inštancie nesprávne určil začiatok plynutia subjektívnej lehoty.

3. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 ods. 1 C. s. p., prejednal
odvolanie žalobcov v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa
§ 380 ods.1 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 C. s. p. a uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.1 Podľa § 397 písm. a) C. s. p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

4.2 Podľa § 398 C. s. p., žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu,
ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

4.3 Podľa § 403 ods. 1, 2 C. s. p., žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy

sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

4.4 Podľa § 413 písm. a) C. s. p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná

oneskorene.

4.5 Podľa § 413 písm. c) C. s. p., ., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná.

5. Po prejednaní odvolania žalobcov odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa
19.03.2024 bola okresnému súdu doručená žaloba žalobcov na obnovu konania vedeného pod sp. zn.
26Up/1395/2022, v ktorom Okresný súd Banská Bystrica rozhodol dňa 03.11.2022 platobným rozkazom.
Žalobu na obnovu konania odôvodnili žalobcovia ustanovením § 397 písm. a) C. s. p. tvrdiac, že je tu
dôkaz týkajúci sa strán a predmetu pôvodného konania, ktorý tí, ktorí podali žalobu na obnovu konania

(žalobcovia) bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní (v konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 26Up/1395/2022) a tento dôkaz môže privodiť žalobcom priaznivejšie
rozhodnutie vo veci; za takýto dôkaz označili žalobcovia zmluvu o výstavbe bytu v dome, ktorá bola
uzatvorená dňa 20.09.1994 (správne má byť podľa predloženej zmluvy „20.09.1998“) medzi A. F., D.
F. (žalovaným v tomto konaní) a Ing. Karolom Gaálom (žalobcom 2/ v tomto konaní). Žalobcovia tvrdili,

že predmetnú zmluvu nemohli bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, nakoľko na jej existenciu
zabudli. O predmetnej zmluve sa mali dozvedieť pri porade so svojim právnym zástupcom JUDr. Petrom
Ličákom dňa 23.02.2024, predmetom ktorej porady bolo podanie odporu proti platobnému rozkazu,
vydanému Okresným súdom Banská Bystrica vo veci sp. zn. 12Up/65/2024. „Okresný úrad Prešov,
katastrálny odbor, poskytol žalobcom predmetnú zmluvu a návrh na vklad dňa 01.03.2024, ktorým dňom

sa žalobcovia o zmluve dozvedeli“.

6. Žaloba na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť
právoplatné rozhodnutie súdu. Z ustanovenia § 398 C. s. p. vyplýva, že žalobou na obnovu konania
možno napadnúť nielen právoplatný rozsudok, ale aj právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier

(ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval), ale aj platobný
rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom k princípu právnej istoty Civilný sporový poriadok
umožňuje podanie žaloby na obnovu konania len z taxatívne v zákone vymedzených dôvodov (§ 397
C. s. p.); žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané(oprávnená osoba) a zároveň musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania.
Žaloba na obnovu konania musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti (§ 406 C. s. p.).

7. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd
prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ a 2/ na obnovu konania odmietol v zmysle ust. § 413 ods. 1 písm. a/
a c/ C. s. p.. Konštatoval, že vo vzťahu k žalobkyni 1/ odmietol žalobu na obnovu konania v zmysle ust.
§ 413 ods. 1 písm. c/ C. s. p., pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná. Poukázal
pritomnaust.§398C.s.p.,vzmyslektoréhožalobanaobnovukonaniajeprípustnáprotiprávoplatnému

platobnému rozkazu a tiež proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier. Platobný
rozkaz nenadobudol voči žalobkyni 1/ právoplatnosť, pretože podaním odporu žalobkyňou 1/ došlo v
zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu platobného rozkazu, vec bola postúpená
Okresnému súdu Prešov, ktorý konanie na základe späťvzatia žaloby v dôsledku úhrady žalovanej sumy
zastavil. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď voči žalobkyni 1/ žalobu na obnovu konania
podľa ust. § 413 písm. a/ C. s. p. odmietol. Rovnako správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu

na obnovu konania odmietol (hoci z iného dôvodu, konkrétne z dôvodu vymedzeného v ust. § 413 ods.
1 písm. c/ C. s. p.) aj voči žalobcovi 2/, keď zistil, že žaloba na obnovu konania bola síce žalobcom 2/
podaná v trojročnej objektívnej lehote, avšak po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty, ktorá začala
žalobcovi 2/ plynúť 07. 12. 2022 a uplynula dňa 07. 03. 2023.

8. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je ďalej zrejmé, že
pokiaľ ide o splnenie podmienok na podanie žaloby na obnovu konania žalobcom 2/, súd prvej inštancie
upriamil pozornosť na vyriešenie otázky zachovania zákonných lehôt na podanie žaloby na obnovu
konania. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, táto bola podľa súdu prvej
inštancie v danom prípade zachovaná. V vedenej súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním

napadnutého uznesenia zdôraznil, že žalobu na obnovu konania je potrebné podať najneskôr v lehote
troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je žalobou na obnovu konania napadnuté. Platobný
rozkaz nadobudol voči žalobcovi 2/ právoplatnosť dňa 06.12.2022 a žaloba na obnovu konania bola
podaná 20.03.2024, preto je možné konštatovať, že bola podaná v zákonom stanovenej objektívnej
lehote, ktorá by márne uplynula dňa 06.12.2025, avšak po uplynutí subjektívnej lehoty na podanie

žaloby na obnovu konania. Ustanovenie § 403 C. s. p. totiž okrem objektívnej lehoty na podanie
žaloby na obnovu konania upravuje aj subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania. Za
včas podanú možno považovať len takú žalobu na obnovu konania, ktorá bola podaná v lehote troch
mesiacov od kedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania mohol dozvedieť o dôvode obnovy
konania alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť, čo bolo tak ako správne uviedol súd prvej inštancie

po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu. Z uvedených dôvodov sa nemožno stotožniť
s tvrdením odvolateľov, že sa mohli dozvedieť o dôvode na obnovu konania až potom, keď túto zmluvu
získali od katastra, teda dňa 01.03.2024, keďže na ňu podľa ich tvrdenia zabudli, ktoré tvrdenie žalobcov
objektívne spochybňuje fakt, že žalobca 2/ bol účastníkom predmetnej zmluvy a dokonca podal na jej
základe návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 09. 08. 2004 (ktorý Správa

katastra Prešov rozhodnutím V-3434/1999-MŠ zo dňa 9. 9. 2004 zamietla).

9. Odvolací súd tak rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienka nemožnosti
žalobcov použiť predmetnú zmluvu bez svojej viny v pôvodnom konaní v zmysle ust. § 397 písm. a)
C. s. p. nebola v danom prípade splnená.

10. Vychádzajúc z ustanovenia § 403 ods. 1 C. s. p., žalobca 2/ sa mohol o dôvode obnovy konania
dozvedieť už po doručení platobného rozkazu; subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania
mu však začala plynúť až deň nasledujúci po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu (keďže
žalobu na obnovu konania ako mimoriadny opravný prostriedok možno podať len proti právoplatnému

rozhodnutiu), t. j. dňa 07.12.2022 a márne uplynula dňa 07.03.2023, čo znamená, že záver súdu prvej
inštancie, že žaloba na obnovu konania bola podaná síce v objektívnej trojročnej lehote, ale po uplynutí
subjektívnej lehoty na jej podanie, je správny.

11. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy

predpokladané ustanovením § 397 písm. a) C. s. p., tieto môžu byť dôvodom obnovy konania len
v prípade, že sú pre stranu domáhajúcu sa obnovy konania v porovnaní s pôvodným konaním nové,
t. j. že ich strana nemohla včas a bez svojej viny v pôvodnom konaní použiť, pretože o nich nevedela
a nesplnenie povinnosti dané skutočnosti tvrdiť a predkladať o nich dôkazy z procesného hľadiskanezavinila a súčasne môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V uvedenej súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/4/2021 zo dňa 31. 01. 2001, uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR po R 26/2002, v zmysle právnej vety

ktorého: Spôsobilým dôvodom obnovy konania je nový listinný dôkaz, ktorý nemohol účastník bez svojej
viny použiť v pôvodnom občianskom súdnom konaní, ak ním možno preukázať skutočnosť, ktorá môže
pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci“. V danom prípade Zmluva výstavbe bytu v dome
zo dňa 20. 09. 1998, nie je spôsobilá privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože
konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 18C/157/2022, ktorému bol spis vedený na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 26Up/1395/2022 postúpený, potom čo žalovaný (ako
žalobca) podal súhlas s pokračovaním v konaní (viď odsek 1.3 odôvodnenia tohto uznesenia) bolo na
základe späťvzatia žaloby v dôsledku úhrady žalovanej sumy zastavené.

12. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie postupoval

správne, keď žalobu na obnovu konania postupom podľa § 413 písm. a) a c) C. s. p. odmietol. Odvolací
súd sa s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, preto ho
ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

13. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 413 ods. 2

C. s. p. vyplýva, že žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným subjektom na
vyjadrenie, ak sa postupuje podľa ods.1. Keďže súd prvej inštancie postupoval v zmysle uvedeného
ustanovenia a protistrane (žalovanému) nedoručil žalobu na obnovu konania, nedoručoval jej ani
uznesenie o odmietnutí žaloby na obnovu konania, čo znamená, že žalovanému nevznikli žiadne trovy
odvolacieho konania, z ktorého dôvodu mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal; na

rozhodovanie o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p..

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta
C. s. .p).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C. s. p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).