Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Martina Nemravová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/181/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722201039
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6722201039.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
navrhovateľky - matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX B., štátna občianka SR,
zastúpená: Mgr. Ianko Troiak, advokát, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, IČO: 45 022
429, proti odporcovi - otcovi maloletých detí: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XXXX/XX, XXX XX B.,
štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Eva Horniaková, advokátka, so sídlom J. Kozačeka 6, 960 01 Zvolen,
IČO:45029008,ozvýšenievýživnéhonamaloletédeti:H.F.,nar.XX.XX.XXXX,štátnaobčiankaSRaD.
F., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, obidve bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č.k. 12P/12/2022-334 zo dňa 21. mája 2024 v spojení s opravným uznesením
č.k. 12P/12/2022-345 zo dňa 30. mája 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 12P/12/2022-334 zo dňa 21. mája 2024 v spojení s opravným
uznesením č.k. 12P/12/2022-345 zo dňa 30. mája 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že výrokom
I. otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. F., nar. XX.XX.XXXX od
20.03.2022 sumou 500,- Eur mesačne, a to tak, že bežné výživné vo výške 300,- Eur splatné na mesiac
dopredu je otec povinný poukazovať na účet matky, vždy do 1. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné
poskytuje a výživné určené na tvorbu úspor vo výške 200,- Eur splatné na mesiac dopredu je otec
povinný poukazovať na osobitný účet maloletej H. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je v jej prospech povinná
zriadiť matka, vždy do 1.dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje. Na nakladanie s prostriedkami
na účte maloletej je potrebný súhlas súdu. Výrokom II. otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletej D. F., nar. XX.XX.XXXX od 20.03.2022 sumou 500,- Eur mesačne, a to tak, že
bežné výživné vo výške 300,- Eur splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na účet matky,
vždy do 1. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje a výživné určené na tvorbu úspor vo výške
200,- Eur splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na osobitný účet maloletej D. F., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý je v jej prospech povinná zriadiť matka, vždy do 1. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné
poskytuje.Nanakladaniesprostriedkaminaúčtemaloletejjepotrebnýsúhlassúdu.VporadíIII.výrokom
rozhodol, že zameškané výživné od 20.03.2022 do 21.05.2024 vo výške 2.800,- Eur pre maloletú H.
F., nar. XX.XX.XXXX je otec povinný na účet matky platiť v mesačných splátkach 50,- Eur do 18.-ho
dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý
dlh naraz. Výrokom IV. rozhodol, že zameškané výživné od 20.03.2022 do 21.05.2024 vo výške 2.800,-
Eur pre maloletú D. F., nar. XX.XX.XXXX je otec povinný platiť matke v mesačných splátkach 50,- Eur
do 18.-ho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva
splatný celý dlh naraz. Výrokom V. súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen, č.k. 10P/8/2018-84zodňa18.07.2018,právoplatné11.08.2018včastivýživnéhoatvorbyúspor. Otrováchkonaniarozhodol
výrokom VI. tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Okresný súd konštatoval, že o úprave práv a povinností k maloletým deťom bolo rozhodnuté
Okresným súdom Zvolen rozsudkom č.k. 10P/8/2018-84 zo dňa 18.07.2018, právoplatným 11.08.2018,
v ktorom bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa mal. H. F., nar. XX.X.XXXX a mal. D. F., nar.
XX.X.XXXX zverili do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok,
v bežných veciach. Otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. F., nar.
XX.X.XXXX od 1.8.2018 sumou 300,- € mesačne, a to tak, že bežné výživné vo výške 200,- € splatné
na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na účet matky, vždy do 1. dňa v mesiaci, na ktorý sa
výživné poskytuje a výživné určené na tvorbu úspor vo výške 100,- € splatné na mesiac dopredu je otec
povinný poukazovať na osobitný účet maloletej H. F., nar. XX.X.XXXX, ktorý je v jej prospech povinná
zriadiť matka, vždy do 1. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje. Otcovi maloletých uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletej D. F., nar. XX.X.XXXX od 1.8.2018 sumou 300,- € mesačne, a to tak, že
bežné výživné vo výške 200,- € splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na účet matky,
vždy do 1. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje a výživné určené na tvorbu úspor vo výške
100,- € splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na osobitný účet maloletej D. F., nar.
XX.X.XXXX, ktorý je v jej prospech povinná zriadiť matka, vždy do 1. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné
poskytuje. Na nakladanie s prostriedkami na účtoch maloletých je potrebný súhlas súdu. Súd styk otca
s maloletou H. F., nar. XX.X.XXXX a maloletou D. F., nar. XX.X.XXXX neupravil.
3. Okresný súd poukázal na podaný návrh matky, z ktorého vyplynulo, že maloletá H. už navštevuje
II. stupeň základnej školy a maloletá D. I. stupeň základnej školy, ich otec mimo bežného výživného
neprispel ani na školské pomôcky. Otec maloletých detí pracuje ako riaditeľ v spoločnosti STD Donivo.
Navrhovateľka podniká v realitnej činnosti. Výdavky navrhovateľka popísala hlavne na H.: - strava škola
- 250,- Eur, krúžky - 20,- Eur, drogéria - 20,- Eur, odevy + obuv: 50,- Eur, iné - 50,- Eur. D.: - strava škola -
250,- Eur, krúžky - 40,- Eur, drogéria - 20,- Eur, odevy + obuv: 50,- Eur, iné - 50,- Eur. Ostatné pravidelné
mesačné výdavky navrhovateľky predstavujú: bývanie - 600,- Eur. Tvrdila, že otec maloletých detí si
riadne neplní vyživovaciu povinnosť v časti na tvorbu úspor.
4. Okresný súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a výsledkom vykonaného
dokazovania, citujúc § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6 a 7, § 63 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77
ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o rodine“), § 57 CMP, dospel vo vzťahu k príjmom matky k záveru, že tieto sa napriek opakovanej
snahe súdu o ich preukázanie javili ako nedostatočné, preto jej príjem posúdil podľa § 63 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine, podľa § 244/2021 účinného od 01.07.2021 - 218,06 x 20 = 4.361,20 Eur, 227/2022
účinného od 01.07.2022 - 234,42 Eur (20 násobok 4.488,40 Eur), 220/2023 účinného od 01.07.2023 -
258,88 Eur (suma 5.177,60 Eur). V roku 2021 bol predpokladaný príjem matky 52.334,40 Eur, v roku
2022 - 56.260,80 Eur, v roku 2023 - 62.131,20 Eur. Navrhovateľka, napriek tomu, že doložila výpisy z
účtov, nevyčíslila riadne príjmy. Vyčíslila výdavky za rok 2022, 2023 a 2024 na č.l. 308 spisu. Okresný
súd ustálil, že zahraničné dovolenky, ktoré absolvuje navrhovateľka s maloletými deťmi, v rôznych
destináciách sveta, svedčia o tom, že jej príjmy sú vyššie.
5. Vo vzťahu k príjmom otca maloletých okresný súd uviedol, že v predloženom prehľade príjmov
doloženýchotcomodjanuára2021dofebruára2024niesúzahrnutépríjmy otcazajanuár2022ajanuár
2023, ktoré boli podstatné. Okresný súd si ich preto doplnil z lustrácie zo Sociálnej poisťovne (v hrubom)
azapočítalichdourčeniavýškyvyživovacejpovinnosti.Kuskúmaniujehomajetkovýchpomerovokresný
súd vyjadril, že nevykonával dokazovanie pripojením ďalších LV na ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve
otca, a to z dôvodu, že otec tieto skutočnosti nepoprel. Čo je podstatné, otec detí, ako riaditeľ pobočky
firmy, má vlastné auto, bezplatnú naftu, neplatí poistky (platí ich zamestnávateľ), z čoho vyplýva, že
mu nevznikajú výdavky. Tvrdenie, že zo vzťahu s priateľkou sa mu narodilo ďalšie dieťa je pravdivé,
to však nemení skutočnosť, že zo vzťahu s navrhovateľkou má dve deti (14 a 10 ročné). Staršia dcéra
navštevuje II. stupeň základnej školy, preto podľa tabuliek má nárok na 16 % výživného a mladšia dcéra
navštevuje I. stupeň základnej školy, preto má nárok na 14 % výživného.
6.Okresnýsúdďalejuviedol,žeprivýpočtevýživnéhomávplyvnaurčenievýškyvýživnéhoajto,žerodič
vlastní nejakú nehnuteľnosť (byt) vo výlučnom vlastníctve. Len nehnuteľnosti, ktoré sú zdokladované
LV v spise, preukazujú to, že otec detí je solventný. Taktiež ďalšie nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvonepoprel, tiež majú vplyv na solventnosť otca. Úvery, ktoré otec platí, sú úvery na nehnuteľnosť,
avšak úver má aj navrhovateľka. Súdy zisťujú pravidelné aj nepravidelné výdavky spojené s bývaním,
ošatením, stravou, zdravotným stavom, starostlivosťou o deti, o domácnosť, vyživovacou povinnosťou k
inýmdeťomalebokaktuálnejmanželke,taktiežvýdavkyakojepoistnéplnenie,pôžičky,splátkovéplatby,
sporenie, výdavky na výkon povolania, dovolenky, nechty, fajčenie, kozmetiku. Výdavky sa vyhodnocujú
jednotlivo a skúma sa ich objektivita. Súdy sú oprávnené preskúmať opodstatnenosť výdavkov. Súd
pristúpil k výpočtu príjmov navrhovateľky, ako priemerný mesačný príjem vo výške 20 - násobku sumy
životného minima (§ 2 písm. a) zákona 601/2003 Z.z. v znení zákona číslo 372/2004 Z.z., ak rodič
má príjem aj z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu a súdu ich nepreukáže, nepredloží
podklady na zhodnotenie pomerov a neozrejmí súdu všetky skutočnosti potrebné na rozhodnutia).
Okresný súd sa stotožnil s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 10CoP/21/2023 zo dňa 22.06.2023,
v tom, že bežné výdavky u maloletých detí nie je potrebné preukazovať. Navrhovateľka uviedla, aké
absolvujedovolenkysmaloletýmideťmi,akémávýdavkynakrúžkyazáujmovúčinnosť,avšakneuviedla
výšku a nezdokladovala ich potvrdeniami. Súd, vzhľadom na to, že návrh v tejto veci bol podaný na súd
dňa 20.03.2022, považoval za nevyhnutné rozhodnúť vo veci, aby bolo súdnym rozhodnutím zvýšené
výživné na maloleté deti H. a D. F.. Okresný súd tak zmenil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen,
č.k. 10P/8/2018-84 zo dňa 18.07.2018, právoplatného 11.08.2018, v časti výživného a tvorby úspor
a zároveň rozhodol o výške a spôsobe úhrady zameškaného výživného.
7. Opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/12/2022-345 zo dňa 30.05.2024 okresný
súd opravil vyššie uvedený rozsudok, a to tak, že otec je povinný zaplatiť zameškané výživné od
20.03.2022 do 21.05.2024 vo výške 5.200,- Eur pre maloletú H. F., nar. XX.XX.XXXX, na účet matky A.
B., nar. XX.XX.XXXX platiť v mesačných splátkach 50,- Eur do 18.-ho dňa v mesiaci od právoplatnosti
rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh naraz. Otec je povinný
zaplatiť zameškané výživné od 20.03.2022 do 21.05.2024 vo výške 5.200,- Eur pre maloletú D. F., nar.
XX.XX.XXXX matke A. B., nar. XX.XX.XXXX v mesačných splátkach 50,- Eur do 18.-ho dňa v mesiaci
od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh naraz. V
ostatných výrokoch zostal rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 12P/12/2022-334 zo dňa 21.05.2024
nezmenený.
8. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu, v celom jeho rozsahu, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie otec. Uviedol, že podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1, písm. h) CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle § 62 CMP
je možné odvolanie odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci. Zdôvodnenie súdu považoval za nedostatočné. Nie je jasné, aká zmena pomerov nastala,
ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou,
že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nakoľko vychádzal z tabuľky ministerstva spravodlivosti pre
zjednotenie postupu pri určovaní výšky výživného a určil percentá pri 2 deťoch. Otec však má už deti
tri a je potrebné zohľadniť ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V danom prípade teda súd mal určiť výživné
percentuálne z príjmu otca, ak chcel vychádzať z tabuľky MS SR, vo výške 11% a 13%. V časti príjmu
otca zdôrazňoval, že otec síce dostáva odmeny od zamestnávateľa, no tieto nie sú pravidelné a otec
nevie kedy, koľko a či vôbec odmeny dostane. O odmenách rozhoduje zamestnávateľ v závislosti od
hospodárskeho výsledku spoločnosti a táto časť mzdy je nenárokovateľná. Zároveň mu nie je zrejmé,
prečo súd pristúpil k zvýšeniu výživného na sumu 500 € na každú z dcér, keď v odôvodnení rozhodnutia
konštatoval, že matka nepreukázala výšku niektorých výdavkov. Matka bola okresným súdom viackrát
vyzývaná na predloženie dokladov o výdavkoch na dcéry, no žiadne doklady nedoložila. Predložila
výpisy z účtov, ktoré však nič nepreukazujú. Tabuľky, ktoré predložila matka, nemožno prijať ako dôkaz,
ktorý preukazuje výdavky na dcéry. Dovolenky, ktoré špecifikovala, určite nie sú bežným štandardom a
poukázal na to, že je potrebné prispôsobovať sa schopnostiam a možnostiam, ktoré človek má. Otec
vyjadril, že viackrát matku vyzýval, aby mu predložila výpisy z účtov, na ktoré zasiela sporenie pre
dcéry, no matka tvrdila, že výpis je možný len raz ročne, nakoľko predmetné prostriedky investovala
do nebankových spoločností a sú na nebankových účtoch, nezaložila deťom sporiace účty v banke,
čo otec viackrát namietal, pričom na takýto právny úkon sa vyžaduje súhlas oboch rodičov. Ide o
rizikové investovanie, o ktorom nemá otec žiadny prehľad. Zároveň uviedol, že určená výška zvýšeného
výživného je pre neho veľkou finančnou záťažou, nakoľko jeho priemerný mesačný príjem v roku
2023 bol 2.900,29 € (príjem zo závislej činnosti a príjem z prenájmu), po odpočítaní nákladov je to
čistý mesačný príjem 1.360,39 €. Okresnému súdu bola predložená predmetná kalkulácia, príjmy avýdavky otca, za roky 2022 a 2023, avšak z odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa súd s týmto vyčíslením
vysporiadal. S poukazom na to navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu v
zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil a určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 350 € na mal. D.
F., z toho ponechať 100 € na tvorbu úspor a vo výške 350 € na mal. H. F., z toho ponechať 100 € na
tvorbu úspor.
9. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k podanému odvolaniu v plnom rozsahu pridržiaval písomných a
ústnych vyjadrení v predmetnej právnej veci. Okresný súd sa podľa jeho názoru dostatočne dôsledne
zaoberal objasnením skutkového stavu, vykonal náležité dôsledné dokazovanie s dôrazom na najlepší
záujem maloletých detí tak, ako to vyžadujú príslušné ustanovenia zákonov, pričom neopomenul
zhodnotiť reálne možnosti a schopnosti oboch rodičov participovať na saturovaní ich odôvodnených
potrieb ako aj participácii maloletých na životnej úrovni rodičov. Navrhol odvolaciemu súdu napadnuté
rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdiť ako vecne správne.
10. Otec v reakcii na vyjadrenie kolízneho opatrovníka namietal, že sa kolízny opatrovník bližšie
nevyjadril k špecifickým dôvodom odvolania, ktoré v danom konaní uplatnil. Nijako bližšie nešpecifikoval
a neodôvodnil svoje vyjadrenie. V odvolaní otec poukazoval na skutkové okolnosti týkajúce sa jeho
príjmových pomerov, konkrétne na nenárokovateľnú zložku mzdy vo forme odmien, ktorú súd považoval
za samozrejmosť, čo však nezodpovedá realite a táto vyslovene závisí na vôli zamestnávateľa a situácii
na trhu. K tomu sa však kolízny opatrovník nijako nevyjadril, len stroho konštatoval, že súd neopomenul
zhodnotiť schopnosti rodičov. Rovnako tak sa kolízny opatrovník nijako nevyjadril k tvrdeniu týkajúcemu
sa ďalšej vyživovacej povinnosti otca, ktorá nebola zohľadnená, ako ani k ďalším tvrdeniam uvedeným
v odvolaní, ktorými otec odôvodnil podané odvolanie.
11. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že prvostupňový súd sa dostatočne dôsledne
zaoberal objasnením skutkového stavu. Vykonal náležité, podrobné a dôsledné dokazovanie s dôrazom
na najlepší záujem maloletých detí tak, ako to vyžadujú príslušné ustanovenia zákonov, pričom zhodnotil
reálne možnosti a schopnosti oboch rodičov prispievať primerane na odôvodnené potreby maloletých
detí ako aj na participáciu maloletých detí na životnej úrovni oboch rodičov. Sociálna a majetková
situácia otcovi umožňuje prispievať na výživu maloletých detí bez toho, aby došlo reálne k ohrozeniu
jeho existenčných potrieb resp. potrieb jeho aktuálnej rodiny. Jednoznačne bolo preukázané, že má
nadštandardné príjmy zo zamestnania, odkiaľ má aj nepeňažné príjmy (napr. služobné osobné motorové
vozidlolennajehopotrebyspreplácanímvšetkýchvýdavkovnajehoprevádzkuakonapr.neobmedzenú
možnosť čerpať pohonné hmoty, poistenie a pod.), a tiež vlastní ďalší majetok, z ktorého má pasívny
príjem (prenájom viacerých nehnuteľností). Od posledného rozhodnutia vo veci, ktoré bolo v r. 2018
uplynula dostatočne dlhá doba, aby už len kvôli tomu súd mohol dôvodne rozhodnúť o potrebe zmeny
výšky výživného, a to minimálne s prihliadnutím na výšku inflácie, ktorá bola hlavne v období po r. 2020
značne vyššia ako v predchádzajúcich rokoch a tiež s prihliadnutím na vyšší vek maloletých detí, a teda
aj na opodstatnené vyššie bežné výdavky na ne. Od samého začiatku matka ponechala na rozhodnutí
okresného súdu, aká časť výživného bude určená na bežné výživné (spotrebná časť) a aká časť bude
určená na tvorbu úspor. Na základe uvedených skutočností, ako aj na základe záverov zistených
prvostupňovým súdom, navrhla, aby odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil napadnuté rozhodnutie
okresného súdu ako vecne správne a dôvodné.
12. Otec v reakcii na vyjadrenie matky zdôraznil, že by sa rád aktívnejšie podieľal na výchove dcér,
nemá problém prispievať na ich výživu, hradiť výdavky na ich potreby, no myslí si, že výška výživného,
ktorú určil súd, je neprimeraná a nezodpovedá aktuálnym potrebám dcér. Otec nikdy netvrdil, že jeho
majetková situácia mu neumožňuje prispievať na výživu detí, len by bol rád, aby finančné prostriedky
na dcéry boli adresné a efektívne využívané a aby výška výživného odzrkadľovala reálne potreby detí,
v čom sa s matkou nevedia zhodnúť. Otec rovnako nemá problém ani tvoriť dcéram úspory, no nie
spôsobom, ako to robí matka. Viackrát požadoval od matky vysvetlenie, kde končia finančné prostriedky
určené na tvorbu úspor, no spôsob sporenia, aký zvolila matka je neprehľadný a rizikový, čo viackrát
otec zdôrazňoval. Ak matka chce investovať prostriedky určené na úspory detí, potrebuje k tomu súhlas
aj druhého rodiča. Investovanie úspor detí do nebankových spoločností nepovažuje otec za štandardný
postup a ide o rizikové investovanie. V ostatnej časti sa otec pridržiaval tvrdení a argumentov uvedených
v odvolaní.13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Zvolen č. k. 12P/12/2022-345 zo dňa 30.05.2024 rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi
niejeviazaný(§66CMP)atotorozhodnutiebeznariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario),
konštatujúc dôvodnosť odvolania otca podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
14. Z obsahu spisu v dotknutej veci, odvolací súd zistil, že matka sa návrhom na začatie konania
podanýmelektronickydoelektronickejschránkysúduprvejinštanciedňa20.03.2022domáhalazvýšenia
vyživovacej povinnosti otca na mal.H.F.,nar.XX.XX.XXXXanamal.D.F.,nar.XX.XX.XXXX.Oúprave
práv v povinností k maloletým deťom bolo v minulosti rozhodnuté Okresným súdom Zvolen rozsudkom
č. k. 10P/8/2018-84 zo dňa 18.07.2018, právoplatným dňa 11.08.2018, ktorým súd schválil rodičovskú
dohodu, ktorou sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať
a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec maloletých detí sa zaviazal prispievať na výživu
maloletej H. F., nar. XX.X.XXXX od 1.8.2018 sumou 300,- € mesačne, a to tak, že bežné výživné vo
výške 200,- € splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na účet matky, vždy do 1. dňa v
mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje a výživné určené na tvorbu úspor vo výške 100,- € splatné na
mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na osobitný účet maloletej H. F., nar. XX.X.XXXX, ktorý
je v jej prospech povinná zriadiť matka, vždy do 1. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje. Na
výživu maloletej D. F., nar. XX.X.XXXX sa otec zaviazal prispievať od 1.8.2018 sumou 300,- € mesačne,
a to tak, že bežné výživné vo výške 200,- € splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na
účet matky, vždy do 1.dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje a výživné určené na tvorbu úspor
vo výške 100,- € splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na osobitný účet maloletej D.
F., nar. XX.X.XXXX, ktorý je v jej prospech povinná zriadiť matka, vždy do 1. dňa v mesiaci, na ktorý sa
výživne poskytuje. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletých detí je potrebný súhlas súdu. Styk
otca s maloletou H. F., nar. XX.X.XXXX a maloletou D. F., nar. XX.X.XXXX sa neupravil.
15. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákonaorodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácianatrhupráce,mieranezamestnanostivregióne,vpríslušnomodbore,
vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis.
zn. 1Cz 27/1968 zo dňa 30.09.1968 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R
5/1969).
16. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň
rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz
o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, napriek
tomu môže disponovať značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné
a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak je
to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo
nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia
povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných
papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné
športovévybavenie,zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkovýživotnýštandard(dovolenky,životné
náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené
majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej
vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť
aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkovéhoprospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o
rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže
nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na
roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v
rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
Najvýznamnejšípodielbudepredstavovaťprideťochnajnižšiehoveku,priktorýchjeosobnástarostlivosť
najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne
vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení
skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane
sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti
na vyživovacej povinnosti klesá.
17. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o
rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať
prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete § 62 ods. 5
veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité
rodičomkuspokojovaniujehoprimeranýchživotnýchpotrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej
úrovni dieťaťa. Preto, napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho
bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri
posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by
nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto
dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.
18. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa
(§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§
62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností
konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie
v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby
dieťaťaneurčujúlentietookolnosti,súbezprostredneovplyvňovanéischopnosťouamožnosťourodičov.
Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby
dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život
kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež
ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému
stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie
a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej
spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v
súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady
sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovacích povinností rodičov k dieťaťu) mimo iné
aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je
určite spravodlivé, ak - vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni
rodičov (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 5Cz 112/1965 zo dňa 03.12.1965 uverejnené
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 14/1966).
19.Procesnézásadyurčujú,žeprerozhodovaniesúdujerozhodujúcistavvčasevyhláseniarozhodnutia
(§ 217 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré
možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o
výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok,
ktorésavčaserozhodovanianedalipredvídať.Vychádzasazteoretickéhopredpokladu,žesapodstatne
nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú
od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiadúca nezmeniteľnosť
súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Jednorazová úhrada výživného
sa neujala z dôvodu spotrebného charakteru vyživovacej povinnosti, neopomenuteľné je hľadiskohospodárnosti konania, keďže nie je možné, aby o každej splátke výživného rozhodoval súd osobitne.
Vzhľadom na takúto konštrukciu Zákona o rodine v § 78 (rovnako procesný predpis - § 121 CMP)
ustanovuje osobitný mechanizmus nápravy (ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných
rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil od podmienok daných pri rozhodnutí,
ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Rozsudky o výživnom sú prípadmi
clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah
plnenia) a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe
preukázanej zmeny pomerovo odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami.
20. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú
a závažnú zmenu rozhodujúcich kritériív porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v
čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného,
nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane
niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho
zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium,
zdravotný stav a pod.). Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmenu tak vo vzťahu
k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná,
prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno
určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu.
21. Z hľadiska skutkových podkladov pre rozhodnutie je procesný súd v konaní o výžive maloletého
(v prejednávanej veci maloletých), podľa § 111 ods. 1 písm. c) CMP povinný zisťovať skutočný stav
veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného
stavu veci (§ 37 CMP). Procesný súd tak nie je limitovaný dôkaznými návrhmi účastníkov, ako je tomu
zásadne v sporovom konaní podľa § 185 CSP.
22. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom, ktorá už bola v minulosti upravená súdnym rozhodnutím, pričom okresný súd v texte svojho
odôvodnenia poukázal na § 78 ods. 1 zákona o rodine. V zmysle tohto ustanovenia možno dohody
asúdnerozhodnutiaovýživnomzmeniť,aksazmeniapomery.Popreskúmanínapadnutéhorozhodnutia
okresného súdu odvolací súd ustálil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako
okresný súd vyhodnotil skutočnosť tykajúcu sa zásadnej zmeny pomerov tak na strane maloletých
detí, a aj u osoby povinnej platiť výživné. Súd prvej inštancie sa tak podľa názoru odvolacieho súdu
nedôsledne zaoberal posudzovaním zmeny pomerov na strane nielen maloletých detí, ale aj na strane
otca ako osoby povinnej z platenia výživného (rozumej neaplikujúc správne vyššie popísané zásady
determinujúce jednak určenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu, ako aj posudzovania zmeny
pomerov podľa § 78 zákona o rodine nevyhnutnej pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o
výživnom).
23. Pokiaľ ide o posudzovanie zmeny pomerov na strane otca, teda zmeny v jeho možnostiach,
schopnostiach a majetkových pomeroch, ku ktorej došlo oproti času poslednej úpravy jeho vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom, tak podľa zistení odvolacieho súdu, v odôvodnení napadnutého rozsudku
súd prvej inštancie k tejto otázke neuviedol žiadne skutočnosti. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti
povinného rodiča (a to aj v prípade jej zvýšenia), ako aj pre posúdenie otázky naplnenia kritériá zásadnej
zmeny pomerov, je potrebné dôsledne skúmať majetkové pomery povinného rodiča a ustáliť jeho príjem.
Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, na akej sume a akým spôsobom okresný súd ustálil príjem
povinného rodiča, z ktorého vychádzal pri zvýšení vyživovacej povinnosti. Okresný súd síce uviedol
oboznámením sa s obsahom predložených listín zistenie ohľadom príjmu otca (od januára 2021 do
decembra 2021 príjem netto 39.736,80 Eur, od februára 2022 do decembra 2022 prijem netto 47.941,16
Eur od februára 2023 do decembra 2023 príjem netto 24.003,54 Eur a za mesiace január a február 2024
spolu 3.391,68 Eur), pričom si chýbajúce údaje o príjme otca za mesiac január 2022 a január 2023
doplnil lustráciou zo Sociálnej poisťovne, avšak nie je zrejmé, na akej sume ustálil príjem povinného
rodiča po zohľadnení jeho prípadných opodstatnených výdavkov, a to obzvlášť s prihliadnutím na značný
rozdiel vo výške tvrdeného príjmu otca v roku 2023 oproti predchádzajúcim rokom.
24. Okolnosť majúca vplyv na určenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča, je aj počet jeho
vyživovacích povinností, ktoré má povinný rodič ku všetkým svojím deťom. I keď súhlasne s názorom
okresného súdu, narodením ďalšieho dieťaťa povinného rodiča sa nemení skutočnosť, že otecmá z predchádzajúceho vzťahu s matkou maloletých dve deti – mal. H. a mal. D., nadobudnutie
ďalej vyživovacej povinnosti musí byť súdom zohľadnené. Okresný súd sa však v tejto rovine
argumentačne vôbec nevysporiadal s tým, v akej miere má nadobudnutie novej vyživovacej povinnosti
otca s prihliadnutím k jeho majetkovej situácii vplyv na rozhodnutie o zvýšenom výživnom.
25. Ďalšou skutočnosťou, ktorú nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu pri ustálení príjmu
povinného rodiča opomenúť, je príjem plynúci z prenájmu nehnuteľností v jeho vlastníctve. Okresný súd
sa v rovine posúdenia tohto príjmu bližšie nevyjadril, nezaoberal sa zisťovaním ďalších nehnuteľností
v jeho vlastníctve, ani jeho ďalším majetkom, a to za účelom získania komplexného obrazu o jeho
majetkových pomeroch. Okresný súd tak k aktuálnym majetkovým pomerom na strane otca nevenoval
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočnú pozornosť.
26.Pripomínaodvolacísúdnatomtomieste,žeodustáleniamajetkovýchpomerovpovinnejosobyzávisí
aj rozhodnutie súdu o priznaní výživného určeného na tvorbu úspor. Z dikcie § 63 ods. 3 Zákona o rodine
možno výživné na tvorbu uspor priznať len za podmienky, ak to majetkové pomery povinného rodiča
dovoľujú. Okresný súd sa v tejto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s tým, či
došlo k naplneniu uvedenej zákonnej podmienky, ani nekonštatoval, či táto podmienka na priznanie
výživného na tvorbu úspor zostala od poslednej úpravy výživného naplnená. Okresný súd v tejto časti
len stroho uviedol, že došlo k zvýšeniu výživného a určeného na tvorbu úspor oproti predchádzajúcemu
súdnemu rozhodnutiu, čo nie je možné považovať za dostatočné vyhodnotenie a odôvodnenie.
27. Odvolací súd považuje za podstatné uviesť, vo vzťahu k vyššie uvedeným zisteniam v odvolacom
konaní, že preskúmaním napadnutého rozsudku nie je možné nevylúčiť, že súd prvej inštancie síce
posudzoval vyššie, odvolacím súdom, popísané zásady determinujúce skutočnosti jednak k určeniu
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ako aj posudzovania zmeny pomerov podľa § 78 Zákona
o rodine, nevyhnutné pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti,
avšak uvedené posúdenie (napr. myšlienkové pochody, úvahy) sa nedostalo do písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku.
28. Odvolací súd vo vzťahu k svojim nasledujúcim záverom považuje za podstatné primárne
uviesť, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je preukázať
správnosť rozhodnutia a odôvodnenia súčasne. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených nepresvedčivých
alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v
otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom
odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie, súčasne musí byť
i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.
Odvolací súd len nad rámec uvádza, že najdôležitejšou súčasťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku
je tzv. právna veta, t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom
a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.
29. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
30.Odvolacísúdksvojmurozhodnutiu,ktorýmzrušilrozhodnutieokresnéhosúduavrátilvecokresnému
súdu na nové konanie, považuje za podstatné uviesť pre úplnosť, že vzhľadom na vyššie ozrejmené
skutočnosti rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré je potrebné vykonať
okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre rozhodnutie vo veci
výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho súdu, preto nebol
v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 161/2023 zo dňa 12. októbra 2023.31. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez
toho, aby sa riadil už odvolacím súdom spomenutými všeobecnými zásadami posudzovania vyživovacej
povinnosti rodičov k maloletým deťom, t. j. komplexne preskúmal majetkové pomery povinného rodiča,
a vyhodnotil zmenu pomerov, ktorá nastala oproti predchádzajúcej úprave vyživovacej povinnosti, a to
nielennastranemaloletýchdetí,aleajnastraneotcaakopovinnéhorodičazvýživného,matky.Vdanom
prípade podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP, teda, že súd prvej inštancie vo veci nevyhodnotením vyššie ozrejmených
skutočností odvolacím súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa
premietla do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok
odňatia možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti tiež neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci,
čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP. V dôsledku tohto potom odvolací
súd už bez ďalšieho podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP napadnutý rozsudok
spolu s opravným uznesením v celom rozsahu zrušil a podľa § 391 ods. 1CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
32. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
33. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
34. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, a to i v rozsahu vyššie uvedených skutočností odvolacím
súdom v tomto rozhodnutí, síce komplexne, ale dôsledne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti
a majetkové pomery oboch rodičov a rovnako oprávnené potreby maloletých detí. Na podklade tohto
potom dôsledne zhodnotí a kvantifikuje zmenu pomerov, tak otca ako i matky, ktoré sú nevyhnutným
predpokladom pre zmenu posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca. Dokazovanie
vykoná v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie v súlade s jeho povinnosťou podľa § 35 a § 36 CMP.
Na podklade riadne zisteného skutočného stavu potom vec teda opätovne právne posúdi, vysporiada
sa s argumentáciou účastníkov, a to i s tou, ktorá bola produkovaná aj v odvolacom konaní a nanovo
rozhodne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP). V zmysle § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP v ďalšom súd prvej inštancie rozhodne
v novom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania.
35. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.
Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.