Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 29, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122382488
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6122382488.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyVékonyovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Ivety Záleskej, v spore žalobcu: A. B. C., D., E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - I. C., právne zastúpeného: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova
14, 811 05 Bratislava 1, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpenej: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811

08 Bratislava 1, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 104,17 eur s prísl., o odvolaní žalovanej a žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. februára 2023, č. k. 6C/37/2022-95, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 104,17 eur s úrokom

z omeškania 5 % ročne od 06.09.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I.), vo zvyšku konanie zastavil (výrok II.) a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. Rozsudok súd odôvodnil § 420 ods. 1 OZ, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že žalovaná zavinene zmarila styk otca s maloletým dieťaťom, keď bez objektívneho dôvodu
odmietla dňa 19.09.2020 dieťa otcovi odovzdať. Uvedený termín styku s maloletým nevyplynul priamo

z rozhodnutia súdu (Krajský súd v Trenčíne 19CoP/33/2020-567 zo dňa 05.08.2020), ale sa na ňom
účastníci dohodli, keďže styk určený rozhodnutím súdu sa v dňoch 24.08. až 26.08.2020 neuskutočnil.
Na základe uvedeného žalobca dňa 19.09.2020 pricestoval z H. do H. osobným motorovým vozidlom
za účelom realizácie styku s maloletým, ku ktorému však nedošlo. Súd prvej inštancie uzavrel, že
žalovaná mala v tomto „ náhradnom termíne“, rovnako ako v riadnych súdom určených termínoch,
nielenže umožniť stretnutie žalobcu so svojím maloletým synom, ale bola povinná dieťa na styk s otcom

včas a riadne pripraviť a stretnutie s otcom umožniť. Túto povinnosť si však nesplnila bez
objektívneho dôvodu. Žalobca sa na súdom upravený styk s maloletým dieťaťom dostavil a
vynaložilnákladynacestuzosvojhobydliskavžalovanejvýške,čímmuvzniklaškoda,ktorúsúdzaviazal
zaplatiť žalovanú spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa doručenia žaloby žalovanej. Keďže žalobca žalobu v časti úroku z
omeškania zobral žalobu späť na pojednávaní, súd konanie v uvedenej časti podľa § 142 ods. 2 CSP

zastavil.Otrováchkonaniasúdrozhodolspoužitímustanovenia§257CSPtak,žeúspešnémužalobcovi
náhradu trov konania nepriznal, keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v správaní žalobcu, ktorý
podáva žaloby na náhradu škody za každý deň zmareného styku s dieťaťom samostatne a v tomto jeho
konaní súd videl zjavné zneužitie práva, ktoré podľa čl. 5 Základných princípov CSP nemôže požívať
súdnu ochranu, keďže žalobca neúčelne predražuje spôsob domáhania sa súdnej ochrany.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca i žalovaná.4. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku vo veci samej a žiadala, aby odvolací súd v
zmysle § 388 CSP rozsudok zrušil a vec vrátil I. stupňovému súdu na ďalšie konanie alebo
rozsudok zmenil tak, že pôvodný návrh v celom rozsahu zamietne a jej prizná náhradu trov konania v

rozsahu 100 %. Odvolanie podala z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. b), f), g) a h) CSP.

5. V prvom rade namietala, že súd nesprávne dospel k záveru, že porušila právnu povinnosť, v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Dňa 19.09.2020 nebola viazaná žiadnou právnou
povinnosťou, v zmysle ktorej by bola povinná vydať maloletého na styk. Svojim

konanímneporušilažiadnuprávnupovinnosť,pričomzároveňsvojímkonanímsledovalanajlepšízáujem
maloletéhodieťaťa,ktorýmávdanomprípadeprednosťajvprípade,akbydošlokporušeniuinejprávnej
povinnosti. Zároveň mala za to, že preukázala svoju aktívnu komunikáciu so žalobcom o problémoch
pri odovzdávaní maloletého na styk, pričom žalobca odmietal všetky navrhované riešenia. Predmetné
skutočnosti jednoznačne preukazujú zbavenie sa zodpovednosti za vznik nákladov žalobcu v podobe
cestovných výdavkov do miesta bydliska maloletého.

6.Zdôraznila,žedátumstyku19.09.2020bolnadrámeczákonnýchpovinností,nakoľkopodľauznesenia
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoP/33/2020 zo dňa 05.08.2020 nemala povinnosť navrhovať
žalobcovi náhradný styk. Vzhľadom na to, že predmetom konania je styk nad rámec súdnych rozhodnutí
a je jednoznačne preukázaná jej snaha o uskutočnenie styku, nepovažovala nárok žalobcu za dôvodný.

Okrem toho poukázala na to, že už v čase pojednávania v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza
pod spisovou značkou 9Pc/17/2019 aktívne so žalobcom riešila, že maloletý odmieta odísť s otcom na
styk v rozsahu na prespanie. Ak by úmyselne chcela styk zmariť, tak by nenavrhla nad rámec súdnych
rozhodnutí náhradný termín styku. Okrem toho si v danom prípade bol žalobca vedomý toho, že maloletý
odmieta styk v rozsahu na prespanie a napriek tomu na ňom trval. Vzhľadom na všetky

okolnosti, je podľa žalovanej potrebné posudzovať situáciu ako bežné riziko, ktoré znáša poškodený
– žalobca. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II
ÚS 56/2017 zo dňa 19.01.2017, v ktorom je poukázané na kritéria spravodlivého
rozhodnutia vo veciach úpravy styku rodiča s dieťaťom, medzi ktoré patrí aj prianie dieťaťa. Uzavrela,
že v danej veci bola objektívnou skutočnosťou, pre ktorú nedošlo k realizácii styku žalobcu s dieťaťom,

vôľa maloletého dieťaťa. Trvala na tom, že jej v žiadnom prípade nebolo preukázané zavinenie vzniku
škody vo výške cestovných nákladov žalobcu.

7. Ďalej namietala, že súd sa v rozsudku vôbec nezaoberal otázkou k porušeniu akej právnej povinnosti
malo údajne dôjsť. Strohé konštatovanie súdu, že v danom prípade bola porušená právna povinnosť,

ktorá zakladá nárok žalobcu na náhradu škody nepovažovala za jasné a zrozumiteľné odôvodnenie
súdu. Rovnako nebolo riadne odôvodnené porušenie jej povinností, keď nebolo prihliadnuté na jej snahu
o realizáciu styku s maloletým. Taktiež v odôvodnení rozsudku nie je riadne uvedené, ktoré dôkazy boli
vykonané, ako boli vyhodnotené a z ktorých dôkazov súd vychádzal.

8. V odvolacom konaní bol predložený Znalecký posudok č. 5/2022 zo dňa 15.01.2023 vyhotovený
znalkyňou B. K. I., ktorý bol vypracovaný vo veci rozvodu účastníkov konania. Žalovaná uviedla, že
jej bol tento znalecký posudok doručený dňa 23.02.2023, teda potom, čo súd prvej inštancie vyhlásil
dokazovanie za skončené. Posudok podľa jej názoru obsahuje dôležité zistenia, ktoré v odvolaní
citovala. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že vznik škody nie je v príčinnej súvislosti s jej konaním

a že nezavinila, že k styku nedošlo. Prejavy dieťaťa nie sú dôsledkom jej nabádania
alebo rozrušovania dieťaťa, a teda ani z tohto dôvodu nenesie zodpovednosť za cestovné náklady
žalobcu vynaložené dňa 19.09.2020. K podaniu žalovaná pripojila i kópiu znaleckého posudku a správu
o výsledku správneho konania vedeného proti znalkyni D. L..

9. Žalobca podal odvolanie proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. proti výroku o trovách
konania a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, zároveň žiadal priznať i náhradu trov odvolacieho konania . Odvolanie
podal z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. b), d), f), a h) CSP. Žalobca nesúhlasil
s aplikáciou §-u 257 CSP súdom v danej veci a poukázal na to, že inštitút trov konania v civilnom

sporovomkonaníjeovládanýtzv.záujmovýmprincípomvyjadrenýmv§-e252CSPaprincípomúspechu
v konaní, vyjadreným v §-e 255CSP. Keďže mal vo veci plný úspech, tak má podľa princípu úspechu
právo na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP, ktoré aplikoval súd vo veci, predstavuje
odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zásady zodpovednosti za zavinenie a máslúžiť na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne chráni svoje právo,
dostal náhradu trov konania. V prejednávanej veci ide o situáciu, kedy žalovaná účelovo, tendenčne a
bezdôvodne bráni kontaktu žalobcu s jeho maloletým synom. Žalobca poukázal i na

rozporuplnosť argumentácie sudcu, ktorý na jednej strane rozhodol o nespojení jeho žalôb, na spoločné
konanie a rozhodnutie a na druhej strane pre procesný postup žalobcu, ktorý podáva samostatné žaloby
na náhradu škody za neuskutočnené styky s mal. dieťaťom v jednotlivé dni, aplikuje na náhradu trov
konania § 257 CSP. Naviac považoval za nespravodlivé, aby sa domáhaním ochrany
svojho práva dostal do situácie, kedy náklady na uplatnenie práva prevyšujú jeho uplatnený nárok a tak

paradoxne pre neho je lepšie sa zmieriť so spôsobenou škodou a nič nerobiť, ako zákonným spôsobom
požívať súdnu ochranu a brániť sa proti správaniu žalovanej. Žalobca podotkol, že ako otec nevidel
syna takmer polovicu jeho života, a to napriek tomu, že má s ním súdom upravený styk. Žalovaná styk s
dieťaťom vždy s nejakou výhovorkou, resp. klamstvom zmarí. Vyslovil názor, že napadnutý rozsudok je
vo výroku o trovách konania arbitrárny a súd v jeho odôvodnení dotvára skutkové okolnosti
tak, aby to vyzeralo, že mohol urobiť niečo iné ako v danom čase reálne urobil.

10. Žalovaná sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnila s rozhodnutím súdu v časti trov
konania. Poukázala na neúčelnosť vynaložených trov konania v súvislosti s podávaním
samostatných žalôb na náhradu škody za každý deň neuskutočneného styku žalobcu s maloletým
dieťaťom.Postupžalobcuoznačilazašikanóznekonanie.Žalovanápoukázalanato,žebymohlovdanej
veci ísť o zneužitie práva, ktoré podľa čl. 5 CSP nepožíva právnu ochranu. K nespojeniu vecí súdom na

jedno konanie uviedla, že súd odmietol spojiť žaloby žalobcu do jedného konania najmä z dôvodu, že
žaloby boli podávané v iných časoch a "bežali samostatne", boli v rôznych fázach konania a nebolo
účelné veci spájať. Žalovaná žiadala rozsudok súdu I. inštancie vo výroku o trovách konania potvrdiť
ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej vo veci samej žiadal rozsudok súdu I. inštancie
akovecnesprávnypotvrdiť.Poukázalnato,žedôvod,prektorýpodľažalovanejnedošlokrealizáciistyku
- odmietavá vôľa mal. dieťaťa, nebola v konaní nijakým spôsobom preukázaná, žalovaná mu neumožnila
styk so synom v predmetné dni a v konaní nebolo preukázané, že by sa o to aspoň pokúsila. Tvrdenie
žalovanej, že dátum styku 19.09.2020 bol nad rámec jej zákonných povinností a je tým prejavená jej

snaha, považoval za nesprávne a zavádzajúce, keďže tak učinila len preto, že predtým
zmarila styk, ktorý sa mal realizovať v dňoch 24.08. až 26.08.2020. K určeniu termínu 19.09.2020 prišlo
až na pojednávaní v inej právnej veci, a to na dopyt na sudkyne.

12. Zdôraznil, že žalovaná nemôže svojvoľne mariť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu iba

preto, že s ním nie je uzrozumená. Uviedol, že v konaní preukázal tendenčné a manipulatívne správanie
žalovanej smerom k maloletému dieťaťu a bezdôvodné marenie styku. K tvrdeniam žalovanej ohľadne
bežného životného rizika uviedol, že sa nemal ako dozvedieť o nepreukázanej príčine zmarenia styku
skôr, keďže žalovaná nereagovala na SMS správy. Súčasne poukázal na to, že termín styku určila sama
žalovaná.

13. K znaleckému posudku, ktorý žalovaná predložila zo dňa 15.01.2023 uviedol, že tento posudok nie
je vo vzťahu k predmetu konania relevantný, a to aj s ohľadom na to, že bol vyhotovený takmer 3 roky
potom, ako došlo k zmareniu styku, ktorý je predmetom konania, pričom žalovaná ani nepreukázala, že
jej bol znalecký posudok doručený až dňa 23.02.2023.

14.Vpísomnomvyjadreníkvyjadreniužalovanejkjehoodvolaniuprotivýrokuotrováchkonaniažalobca
zotrval na dôvodoch svojho odvolania.

15. Žalovaná v následnej replike a duplike k podaniam žalobcu uviedla, že tiež v plnom rozsahu trvá jak

na podanom odvolaní, tak i na vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

16. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP") bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. vo veci samej

je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné, aby bol zrušený
aj výrok III o trovách konania, a to bez toho, aby sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobcu, ktoré
smerovalo len voči tomuto výroku. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. odvolaním napadnutý
nebol, preto je v tejto časti právoplatný a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.17. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal od žalovanej náhrady škody, ktorá
mu mala vzniknúť zmareným stykom s maloletým dieťaťom, keď dňa 19.09.2020 pricestoval do miesta

bydliska dieťaťa, kde si ho mal prevziať a žalovaná mu styk so synom neumožnila a dieťa na styk
nepripravila tak, aby bol zrealizovaný. V žalobe poukázal na uznesenia Okresného súdu
v Prievidzi, sp. zn. 18P/54/2019 zo dňa 01.07.2020 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
19CoP/ 33/2020 zo dňa 05.08.2020 s tým, že nakoľko nedošlo k realizácii styku v zmysle nariadeného
neodkladného opatrenia, žalovaná bola dňa 02.09.2020 na pojednávaní (v právnej veci vedenej pod

spisovou značkou 9Pc/17/2019) sudkyňou dopytovaná, kedy sa uskutoční náhradný styk, v zmysle
nariadeného neodkladného opatrenia. Zo zápisnice z pojednávania vyplynulo, že prisľúbila maloleté
dieťa pripraviť na styk v dňoch 18.09.2020 až 20.09.2020. Predmetom konania teda nie je úprava styku
rodiča s maloletým dieťaťom, ale náhrada škody, ktorá mala vzniknúť z dôvodu
nerealizovaného styku s maloletým, pričom výška škody medzi účastníkmi konania nebola sporná. Súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu dospel k právnemu

záveru, že žaloba je dôvodná a vec posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď
žalovaná porušila svoju právnu povinnosť a bez objektívneho dôvodu styk otca s dieťaťom neumožnila.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

19. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

20. V prejednávanej veci žalobca žiadal nahradiť škodu, ktorá mu vznikla dňa 19.09.2020, kedy cestoval

do bydliska maloletého za účelom realizácie styku, ktorý sa však neuskutočnil.

21. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
ad a) porušenie právnej povinnosti, ad b) existencia škody, ad c) príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené

kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru. Dôkazné bremeno ohľadne nich leží na
poškodenom. Zavinenie je subjektívnej povahy, jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa
predpokladá.

22. Základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je porušenie právnej povinnosti. Bez toho,

aby došlo k protiprávnemu úkonu, nie je možné uvažovať o zodpovednosti za škodu. Protiprávny úkon
je v zmysle právnej teórie prejav ľudskej vôle (komisívny či omisívny), ktorý je v rozpore
s objektívnym právom. Občiansky zákonník pritom nerozlišuje, či ide o porušenie právnej povinnosti
vyplývajúcej z právneho predpisu alebo zo zmluvy. Obe porušenia právnych povinností
sú v platnej právnej úprave postavené na roveň.

23. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie namietala, že z rozhodnutia Krajského súdu
v Trenčíne, č. k. 19CoP/33/2020-567 zo dňa 05.08.2020, ktorým bol upravený styk žalobcu s maloletým
dieťaťom na mesiac august 2020, jej nevyplývala žiadna povinnosť stanoviť náhradný termín styku za
neuskutočnený styk v období od 24.08.2020 do 26.08.2020. V odvolacom konaní odkázala na svoju

argumentáciu zo základného konania a opätovne namietala, že neporušila žiadnu právnu povinnosť,
keďže termín styku otca s maloletým dňa 19.09.2020 nebol stanovený žiadnym rozhodnutím súdu. Na
uvedené podľa nej súd žiadnym spôsobom nereagoval a iba stroho konštatoval, že porušila právnu
povinnosť, pričom o akú konkrétnu povinnosť išlo, nevysvetlil.

24. Odvolací súd konštatuje, že uvedená odvolacia námietka žalovanej je dôvodná. Z obsahu spisu
(ako aj tvrdenia žalobcu v podanej žalobe) vyplýva, že na pojednávaní v inej právnej veci, ktorá je
vedená medzi stranami sporu, uviedla žalovaná na otázku sudkyne, kedy je náhradný termín styku
otca s maloletým za nerealizovaný styk z augusta 2020, že od 18.09. do 20.09.2020.
Na základe uvedeného sa žalobca dňa 19.09.2020 osobným motorovým vozidlom dostavil do miesta

bydliska maloletého, avšak styk sa neuskutočnil.

25. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa žalobca so
žalovanou dohodli na styku s dieťaťom na deň 19.09.2020, pričom výslovne uviedol, ženešlo o termín určený súdom (odsek 24). Následne (odsek 25 rozsudku) uzavrel, že
“ .....žalovaná bola povinná, mala právnu povinnosť, podľa právoplatných a vykonateľných rozhodnutí
súdov umožniť styk žalobcu s dieťaťom vo výrokoch určených termínoch. Keďže styk určený Krajským

súdom v Trenčíne sa v dňoch 24.08. až 26.08.2020 neuskutočnil, dohodli sa žalobca so žalovanou
na náhradnom termíne. Rovnako ako v riadnych súdom určených termínoch, žalovaná bola povinná
nielenže umožniť stretnutie žalobcu so svojim synom, ale svojho syna na tento styk aj
pripraviť. Neumožnením stretnutia došlo k porušeniu právnej povinnosti.“

26. Odvolací súd má za to, že z vyššie uvedeného odôvodnenia súdu prvej inštancie na
jednej strane vyplýva záver súdu prvej inštancie, že nešlo o termín stanovený súdnym rozhodnutím, ale
dohodou a súčasne súd prvej inštancie odvodil právnu povinnosť žalovanej z vykonateľného
rozhodnutia súdu, pričom v zátvorke uviedol iba „uznesenie, sp. zn. 19CoP/33/2020-567“. Neskôr v texte
vtejtosúvislostispomenulibavšeobecne„právoplatnéavykonateľnérozhodnutia“bezbližšiehourčenia.
Viac k právnej povinnosti žalovanej neuviedol.

27. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že žalovaná dôvodne namietala, že súd prvej
inštancie riadne neodôvodnil, akú konkrétnu povinnosť mala porušiť. V prejednávanej veci bol styk
žalobcu s maloletým synom na mesiac august určený uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č. k.
17CoP/3/2020-197 zo dňa 13.02.2020. Na čas letných prázdnin bol v roku 2020 určený styk maloletého

s otcom (žalobcom) v mesiaci júl uznesením Okresného súdu Prievidza, č. k. 18P/54/2019-389 zo
dňa 01.07.2020, ktoré nadobudlo predbežnú vykonateľnosť dňa 01.07.2020. Následne však bolo toto
uznesenie napadnuté v celom rozsahu žalovanou, ktorá žiadala návrh žalobcu buď zamietnuť alebo
konanie zastaviť. V odvolacom konaní došlo k zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia (aj z výroku
odvolacieho súdu je zrejmé, že nedošlo k zmene len v časti, pričom neboli odvolacím

súdom určené žiadne podmienky).

28. Súd prvej inštancie sa napriek vyššie uvedeným námietkam žalovanej nevyjadril k obsahu
súdom určenej povinnosti žalovanej, a vágnym a nejasným konštatovaním súvislosti medzi právnou
povinnosťou žalovanej a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne uzavrel, že žalovaná

porušila právnu povinnosť. Na druhej strane pritom konštatoval, že išlo o dohodu rodičov, pričom taktiež
neuviedol, z čoho mal takúto dohodu preukázanú. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie svoje
závery riadne neodôvodnil, a preto ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v čom konkrétne v danej právnej
veci spočívalo porušenie povinnosti žalovanej.

29. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná od súdu prvej inštancie nedostala jasnú a zrozumiteľnú
odpoveď na svoju argumentáciu, že nemala právnu povinnosť umožniť dňa 19.09.2020 žalobcovi styk
s maloletým, keď žalobca nemal právny nárok na určenie náhradného termínu za neuskutočnený styk
v mesiaci august 2020 v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 19CoP/33/2020-567 zo
dňa 05.08.2020 alebo iného rozhodnutia súdu (keďže uznesenie Okresného súdu Prievidza, sp. zn.

18P/54/2019 zo dňa 01.07.2020 bolo krajským súdom zmenené a už nebolo ani vykonateľné).

30. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne neobjasnil svoju právnu úvahu ohľadne porušenia právnej
povinnosti žalovanej ako základného predpokladu pre určenie jej zodpovednosti za škodu. Uvedené
viedlo k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie podľa § 389

ods. 1 písm. b) CSP s tým, že je potrebné, aby súd prvej inštancie za situácie, keď z uznesenia Krajského
súduvTrenčíne,č.k.19Cop/33/2020-567zodňa05.08.2020nevyplývaprežalovanúpovinnosťstanoviť
náhradný termín styku, objasnil podstatu právnej povinnosti žalovanej, ktorú mala porušiť. V prípade,
že má za to, že došlo k porušeniu dohody rodičov, je potrebné jasne uviesť, z ktorých skutkových
okolností má za to, že k takejto dohode došlo, aký bol jej obsah a právna záväznosť. V závislosti na

týchto záveroch je potrebné, aby súd prvej inštancie uzavrel, či žalovanej vznikla právna povinnosť, ak
áno, aký bol jej obsah, a konkrétne, či jej z tejto dohody vyplynula povinnosť dieťa žalobcovi odovzdať
práve, resp. aj dňa 19.09.2020. Ak takáto právna povinnosť vznikla a bola porušená, bude sa súd prvej
inštancie ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu.
31. Ako už bolo uvedené v odseku 17 tohto rozhodnutia, z dôvodu, že bol zrušený výrok I. rozhodnutia

(teda rozhodnutie vo veci samej), súd zrušil aj závislý výrok III. o náhrade trov konania, bez toho, že
by bolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou odvolania žalobcu voči výroku III. V závislosti na výsledku
konania vo veci samej, súd rozhodne o trovách konania, pričom sa bude primárne riadiť úspechom
strany v spore.32. Tento rozsudok bol prijatý senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).