Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 6, 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Pc/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624204308
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6624204308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v právnej veci navrhovateľa – povinného
z výživného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX/X, XXX XX D., prechodne bytom: E. F. XXX/
X, XXX XX D., štátny občan SR a osoby oprávnenej z výživného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom:
C. XXX/X, XXX XX D., štátny občan SR, o návrhu o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa – povinného z výživného A. B., nar. XX.XX.XXXX

voči plnoletému dieťaťu – oprávnenému z výživného A. B., nar. XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom
Okresného súdu Lučenec, č.k. 11P/523/2008-19 zo dňa 21.01.2009 vo výške 30,-Eur mesačne,
počnúc dňom 01.09.2024.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ - otec plnoletého dieťaťa a povinný z výživného sa svojím návrhom doručeným
tunajšiemu súdu dňa 09.09.2024 domáhal zrušenia výživného na plnoleté dieťa - oprávneného
z výživného A. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30,-Eur mesačne, určeného Rozsudkom Okresného súdu

Lučenec,
č.k. 11P/523/2008-19 zo dňa 21.01.2009. Svoj návrh odôvodnil plnoletosťou oprávneného z výživného,
ako aj ukončením štúdia na strednej škole a schopnosťou samostatne sa živiť.

2.NaposledyboloovýživnomrozhodovanéRozsudkomOkresnéhosúduLučenecč.k.11P/523/2008-19
zo dňa 21.01.2009, právoplatným a vykonateľným dňa 30.01.2009, ktorým súd schválil dohodu rodičov

vznení,žemaloletéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXXzverildoosobnejstarostlivostimatkyaotecbolzaviazaný
prispievať na výživu maloletého sumou 30,-Eur od 01.01.2009, ktoré je povinný platiť k rukám matky
vždy mesačne vopred do 25. dňa toho ktorého mesiaca.
3. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 09.09.2024 má súd za preukázané, že oprávnený z výživného
bol zamestnaný u zamestnávateľa MKMK HOLZ, s.r.o., IČO: 46 835 962 od 01.06.2022
do 23.11.2022. Momentálne sa nachádza v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec v pracovnom pomere od

21.06.2024 do trvá – LDM Slovakia, s.r.o., IČO: 46 817 875. Nie je poberateľom dávok sociálneho
poistenia
Navrhovateľ – povinný z výživného je poberateľom invalidného dôchodku
vo výške 254,40 Eur mesačne a nie je poberateľom iných dávok sociálneho poistenia.

4. Z písomného vyjadrenia oprávneného z výživného zo dňa 27.09.2024

má tunajší súd za preukázané, že s podaným návrhom povinného z výživného v plnom rozsahu súhlasí
a žiada, aby súd vyživovaciu povinnosť určenú Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 11P/523/2008 zo dňa
21.01.2009 zrušil.(č.l. 14 spisu)
5. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 06.12.2024 účastníci konania neboli prítomní. Povinný
z výživného písomným podaním zo dňa 23.10.2024 doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2024

ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti zo zdravotných dôvodov. (č.l.
20 spisu)
Dňa 30.10.2024 bolo tunajšiemu súdu doručené ospravedlnenie zo strany oprávneného z výživného,
kde taktiež žiadal a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Preto súd v zmysle § 180 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP nariadil pojednávanie v neprítomnosti povinného a oprávneného z výživného.

6. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., je
nezaopatreným dieťaťom dieťa:
a/ do skončenia povinnej školskej dochádzky
b/ po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak
1. sústavne sa pripravuje na povolenie

2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy
č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie, alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie, alebo
je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

7. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., sústavná príprava na povolanie je
štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky, alebo štúdium na vysokej škole do
získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

8. Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je podľa § 62 ods. 1 ZoR limitované do času, kedy je

dieťa schopné sa samo živiť. Schopnosť dieťaťa samo
sa živiť je nutné definovať tak, že touto je pri zohľadnení realizácie práva podľa čl. 35
ods. 1 Ústavy SR, t.j. po absolvovaní prípravy na budúce povolanie, nadobudnutie schopnosti dieťaťa
vlastnou prácou si zabezpečovať prostriedky
na krytie jeho životných potrieb. Časový okamih nadobudnutia schopnosti živiť

sa dieťaťom nie je možné spájať s dosiahnutím určitého veku, napr. plnoletosti (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČSR sp.zn. 5Cz 19/67 zo dňa 06.05.1967, publikované pod R 100/67), ani s vekovou hranicou
25 rokov, do kedy môže byť dieťa posudzované ako nezaopatrené dieťa podľa § 3 Zákona č. 600/2003
Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, resp. do ktorého veku môže byť dieťa spoločne posudzované s rodičmi

pre posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi podľa Zákona č. 417/2013 Z.z. o
pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (inak by dieťa, ktoré riadne pokračuje
v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole po nadobudnutí veku 25 rokov života nemalo
už právo na výživu od rodičov,
čo výkladovo nemožno pripustiť). Aj keď teda dosiahne dieťa plnoletosť (či iný vyšší vek), avšak sa ďalej

pripravuje na budúce povolanie štúdiom, príp. ďalším štúdiom, nie je zásadne ešte schopné samo sa
živiť. Pokiaľ dieťa úspešne ukončí svoju prípravu na budúce povolanie a nepokračuje v tejto ďalším
štúdiom, je možné zásadne vychádzať z toho, že týmto získalo aj potenciál (schopnosť) samo sa živiť.
ZoR v § 62 ods. 1 hovorí o „schopnosti“ dieťaťa živiť sa samé (a nie
o schopnosti a súčasne aj možnosti, ako tieto pojmy kumulatívne používa ZoR v iných ustanoveniach),

je možné aj v prípade, že sa dieťaťu nepodarí následne hneď po ukončení štúdia (prípravy na budúce
povolanie) zamestnať
(či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov), vychádzať z toho, že schopnosť samo sa
živiť nadobudlo a vyživovacia povinnosť rodiča k nemu zanikla. Podľa názoru súdu na uvedenom
závere nemôže nič meniť ani konkrétne nastavenie systému sociálnych dávok, keďže toto nastavenie

schopnosť dieťaťa samo sa živiť, ako bola táto vyššie definovaná, nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť.
Súd ešte raz zdôrazňuje schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť
samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Ako okolnosť, keď
trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým
potrebných predpokladov

na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti
s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky
ukončenímjednéhoštúdiatohoistéhostupňa(pojemsústavnáprípravanapovolaniesipresvojepotreby
definujú viaceré zákony, čo môže byťpresúdurčitýmnávodom).Vovšeobecnostisavychádzazdefinitívnehozískaniapredpokladovnavýkon
povolania, pričom vždy je potrebné prihliadnuť
na individuálne okolnosti každého prípadu. Na jednej strane treba zohľadniť záujem dieťaťa vo vzťahu k

jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k práci.

9. Teleologický výklad § 62 ods. 1 ZoR je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného

za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery
objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom
(na jeho usilovnosti), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade
nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé dieťa. Zmyslom a účelom je, že pokiaľ je dieťa už
objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu
pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa

živiť (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).

10. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že v danom prípade došlo na strane oprávneného
z výživného - plnoletého dieťaťa k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zrušenie
vyživovacej povinnosť zo strany navrhovateľa. Za podstatnú zmenu pomerov a schopnosti dieťaťa sa

živiť v tomto prípade súd vzhliadol ukončenie štúdia na strednej škole a skutočnosť,
žeoprávnenýzvýživnéhojeod21.06.2024riadnezamestnaný,čímzískalschopnosťzvlastnýchzdrojov
si zaobstarať a uspokojovať svoje životné potreby. Na strane plnoletého dieťaťa neboli preukázané
žiadne objektívne okolnosti (choroba, postihnutie, ďalšie intenzívne denné štúdium alebo iné), ktoré
by odôvodňovali, aby povinný otec aj naďalej platil výživné. Ani prípadná absencia výkonu zárobkovej

činnosti u oprávnených nie je dôvodom pre platenie výživného, keďže ide o subjektívne rozhodnutie
dieťaťa, akým spôsobom života bude žiť
po ukončení stredoškolského štúdia.
Ak plnoletému dieťaťu rodič aj v období, kedy je schopné sa samé živiť platí výživné, jeho platby
sú založené na dobrovoľnosti. V prípade, ak rodič odmieta platiť výživné dobrovoľne, nemožno ho k

tomu nútiť, pretože zákon mu takúto povinnosť neukladá. Súd kladie akcent na to, že je na rozhodnutí
plnoletého dieťaťa, či bude po skončení štúdia „brigádovať“, bude zamestnané, začne podnikať alebo
sa zaeviduje ako nezamestnané, založí si rodinu a bude poberať štátne sociálne dávky, jeho zákonné
právo na výživné mu zanikne.

11. V zmysle § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Uvedené deklaruje, že vyživovacia povinnosť
vzniká zo zákona, nie je na to potrebné výslovné rozhodnutie súdu.
Podľa názoru súdu takýmto istým spôsobom (zo zákona) vyživovacia povinnosť aj zaniká. Z dôvodu
právnej istoty však spravidla sa strany sporu dožadujú vyslovenia dátumu vzniku alebo zániku

vyživovacej povinnosti v rozhodnutí súdu. Ustanovenie § 78 ZoR rešpektuje
dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti
voči plnoletému sa vyžaduje aktivita (ide výlučne o návrhové konanie) zo strany povinných osôb. Pri
maloletom dieťati je možná zmena aj v konaní začatom
bez návrhu. Pokiaľ teda nie je uvedené priamo v Zákone o rodine, že výživné je možné zrušiť len od

podania návrhu (najskôr týmto dňom), je potrebné vychádzať
zo všeobecného predpisu, a to § 231 CSP, v ktorom je uvedené, že rozsudok ukladajúci povinnosť plniť
v budúcnosti splatné dávky alebo splátky, možno
na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie
trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná

od času, kedy nastala podstatná zmena pomerov (nie od podania návrhu).
Pokiaľ teda nastala zmena pomerov aj pred podaním návrhu na zrušenie výživného, za rozhodujúci
čas zániku vyživovacej povinnosti by mala byť posudzovaná stála zmena pomerov, ktorá odôvodňuje
zmenu predchádzajúceho rozhodnutia alebo dohody. Pokiaľ sa týka podmienky zániku vyživovacej
povinnosti, v tomto prípade súd ho datoval od 01.09.2024, v mesiaci od podania návrhu na súd na návrh

oprávneného z výživného.
Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS
473/2012 zo dňa 18.09.2012, kde Ústavný súd SR riešil podobnú vec, pričom poukázal na vzájomný
vzťah vtedy účinného § 163 ods. 1 OSP (bol nahradený § 231 CSP a § 77 ods. 1 a § 78ods. 1 ZoR. Ústavný súd konštatoval, že § 163 ods. 1 OSP vymedzuje okamih, od
ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku
zmeny pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZoR pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že §

77 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZoR obsahujú osobitnú úpravu doby,
na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie, prípadne
zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právna úprava, ktorá danú situáciu
upravuje, je obsiahnutá v § 231 CSP (§ 136 ods. 1 OSP za jeho účinnosti). Rovnaký
záver vyplýva tiež z uznesenia Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 1146/07 zo dňa 07.06.2007.

12. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

13.Nazáversúdkonštatuje,ževykonanýmdokazovanímmázapreukázané,žedošlokzmenepomerov
na strane plnoletého dieťaťa – oprávneného z výživného, ktorý je od 21.06.2024 riadne zamestnaný a
je schopný samostatne sa živiť,
čím zanikli hmotnoprávne podmienky pre plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa – povinného z
výživného voči plnoletému dieťaťu – oprávneného

z výživného v zmysle § 62 ZoR. Návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa bol preto
podaný dôvodne, nakoľko len samotným naplnením hmotnoprávnych podmienok pre zánik vyživovacej
povinnosti právna povinnosť určená rozhodnutím súdu nezaniká. Z vyššie uvedených dôvodov tunajší
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom zrušil súdom určenú
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči plnoletému dieťaťu ku dňu 01.09.2024.

15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16. V mimosporovom konaní, a teda aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, súd rozhoduje

o nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Nakoľko takýto návrh nebol podaný, súdu neostávalo nič
iné, iba rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Civilný mimosporový poriadok v zásade iný výrok o trovách konania nepripúšťa. Z tejto zásady existujú
zákonné výnimky, ktoré sa však nevzťahujú na daný prípad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd Žilina.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).Podľa § 364 CSP, rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia
a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.