Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/172/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123417506
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123417506.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: Teamconsult

SR s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 13, 811 01 Bratislava, IČO: 36 717 916, zast.: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému: VIA - CESTY, s.r.o., so sídlom 1180, 023 01 Oščadnica, IČO: 36 382 558, zast.: MAPLE
& FISH s.r.o., so sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 718 432,
o zaplatenie 4 800,00 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sapriznávanároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu100%stým,žeovýške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe podanej žaloby žalobca si uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 4.800,- eur a trovy
konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným ako objednávateľom uzatvoril dňa 23.06.2021
zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bolo poverenie dodávateľa zo strany objednávateľa personálnym
poradenstvom v oblasti vyhľadávania a výberu nových zamestnancov. Dodávateľ sa zaviazal, že podľa
svojich možností a v súlade s nárokmi objednávateľa identifikuje prostredníctvom odbornej rešerše
potencionálnych uchádzačov na obsadzovanie pozície, následne týchto uchádzačov osloví a uskutoční

výber vhodných uchádzačov na základe osobného pohovoru s nimi. Odmena pre dodávateľa sa
podľa zmluvy skladala z dvoch častí, a to zo vstupného poplatku, ktorý je vo výške jednej mesačnej
mzdy predpokladanej pre uchádzača na obsadzovanej pozícii, minimálne však 2.000,- eur plus DPH
a z odmeny v prípade úspechu, ktorá je vo výške 8.000,- eur plus DPH vybraného na základe
poradenstva dodávateľa s tým, že od tejto čiastky bude jednorazovo odpočítaný už zaplatený vstupný
poplatok. Dňa 08.07.2021 dodávateľ žalovanému vystavil faktúru č. XX/XXXX na sumu 2.400,- eur, t.j.
vstupný poplatok 2.000,- eur plus 400,- eur DPH s dátumom splatnosti 22.07.2021. Predmetnú faktúru

objednávateľ riadne a včas uhradil. Žalobca si riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy a prezentoval
svojich kandidátov na zamestnanie žalovanému. Konkrétne dňa 14.03.2022 prezentoval žalobca
žalovanému dvoch potencionálnych kandidátov na pozíciu vedúceho pobočky Opava. Dňa 17.03.20.22
žalovaný informoval žalobcu, že kandidátov na zamestnanie odmieta, nakoľko už má kandidáta na
pozíciu do Opavy a žalobca obsadil pozíciu kandidátom z vlastných radov. Z dôvodu, že žalovaný
ako objednávateľ po uzatvorení zmluvy obsadil pracovnú pozíciu, ktorú zadal dodávateľovi, interným
kandidátom a zrušil výberové konanie, pričom tak učinil napriek tomu, že žalobca ako dodávateľ

v priebehu prvých 3 mesiacov od platnosti zmluvy prezentoval aspoň dvoch kvalifikovaných kandidátov,
vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie storno poplatku, t.j. zmluvnej pokuty vo výške 75% očakávanej
odmeny v prípade úspechu. Odmena pre prípad úspechu bola 8.000,- eur - 2.000,- eur ako odpočítaný
vstupný poplatok, ktorý bol zaplatený: 6.000,- eur x 0,75 = 4.800,- eur s DPH. Uvedenú čiastku 4.800,-eur si žalobca uplatnil u žalovaného faktúrou č. XX/XXXX, vystavenou dňa 21.03.2022 so splatnosťou
dňa 04.04.2022. Žalovaný vystavil žalobcovi podanie označené ako Vrátenie faktúry č. XX/XXXX dňa
28.03.2023, v ktorom žalovaný žiadal uviesť presný a úplný rozpis poskytovaných služieb a časové

obdobie aj doloženie objednávky na požadovanú činnosť s uvedením spoločnosti, pre ktorú tieto
činnosti poskytoval. Žalobca žalovanému doručil doplnenú faktúru, kde v predmete plnenia doplnil storno
poplatok podľa bodu 7 zmluvy medzi Teamconsult s.r.o. a VIA – CESTY, s.r.o. zo dňa 23.06.2021 za
obdobie 23.06.2021 až 22.03.2022. Následne žalovaný opakovane zasielal listy ako vrátenie faktúry
s tým istým obsahom, avšak s doplnením o uvedenie podpísaného originálu zmluvy. Na tieto žiadosti

žalovaného žalobca opakovane reagoval doručovaním potrebnej dokumentácie vrátane vysvetlení.
Žalovaný sumu vo výške 4.800,- eur neuhradil k dnešnému dňu ani čiastočne.

2. V rámci upomínacieho konania bol dňa 26.10.2023 vydaný platobný rozkaz, ktorým bolo vyhovené
žalobe v celom rozsahu. Voči platobnému rozkazu bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uplatnený
nárok neuznáva v celom rozsahu, nakoľko žalovaný nikdy neuzavrel zmluvu o spolupráci, resp. medzi

žalobcom a žalovaným nikdy nebola uzatvorená zmluva o spolupráci s obsahom, na ktorý sa odvoláva
žalobca a v prípade, že by súd dospel k záveru, že došlo k uzatvoreniu takej zmluvy, tak predmet zmluvy
o spolupráci nie je dostatočne určitý. Vadou neurčitosti je zaťažené aj ust. čl. VII Zmluvy o spolupráci.
Zároveň má za to, že nenastali také okolnosti, ktoré by žalobcu opodstatňovali vystaviť faktúru na
úhradu sankčného stornopoplatku podľa čl. VII zmluvy o spolupráci. Žalovaný poukázal, že zmluva

o spolupráci má predstavovať dvojstranný právny úkon žalobcu a žalobcu, ktorej obsahom mal byť
záväzok žalobcu poskytovať žalovanému personálne poradenstvo v oblasti vyhľadávania a výberu
nových zamestnancov na jednej strane a záväzok žalovaného zaplatiť dojednanú odmenu na strane
druhej. Skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy o spolupráci nedošlo, resp. že nedošlo k jej uzatvoreniu
so žalobcom proklamovaným obsahom, potvrdzuje samotná zmluva, keď táto neobsahuje podpis osôb

oprávnených konať v mene žalovaného, t.j. konateľa a vyznačenia času, kedy mala byť zmluva zo
strany žalovaného údajne podpísaná. Taktiež poukazuje, že zmluva v časti určenej na podpis obsahuje
výlučne informácie o mieste a čase podpisu zmluvy žalobcom a označením žalobcu, ale absentuje
označenie žalovaného, prípadne osôb, ktoré by boli oprávnené konať v mene žalovaného. Zmluvu
žalovaný nikdy nepodpísal a ani nikdy nevyjadril súhlas s jej obsahom. Žalovaný namieta, že podpis

zachytený na tretej strane nie je podpisom štatutárneho orgánu žalovaného, a teda nebola zmluva
uzatvorená, keďže v mene žalovaného nekonala osoba, ktorá by bola spôsobilá realizovať právne úkony
v mene žalovaného. Dôkazné bremeno ohľadom namietanej neexistencie podpisu zmluvy zaťažuje
žalobcu, pričom je výlučne jeho procesnou povinnosťou preukázať, že žalovaný, resp. osoby oprávnené
konať v mene spoločnosti, zmluvu skutočne podpísali. Žalovaný zároveň namieta, že zmluva v znení

v akom ju žalobca predložil do konania, obsahuje ustanovenia, ktoré nebolo možné v čase údajného
podpisu zmluvy zahrnúť do jej znenia s poukazom na účinnosť súdnej mapy, keďže nemali oporu
v platnom právnom stave, a ktoré označujú za príslušný súd subjekt, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy
neexistoval a vznikol až o dva roky neskôr. Z uvedeného teda vyplýva, že buď zmluva nebola uzatvorená
23.06.2021, alebo má žalobca nadprirodzené schopnosti a dokáže s určitosťou predpovedať legislatívny

vývoj normotvorby na území SR. Ak by však súd dospel k záveru o tom, že určitý obligačný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným predsa len existoval, a to na základe emailovej komunikácie, ktorú
žalobcu predložil do konania, tak žalovaný uvádza, že primárny záväzok žalobcu nie je vymedzený
dostatočne určito. Neurčitosť primárneho záväzku žalobcu spočíva v nedostatočnom vymedzení jeho
rozsahu, pričom jeho rozsah vymedzoval výlučne žalobca. Žalovaný navyše znenie čl. II, IV a VII zmluvy

považuje za navzájom vnútorne protirečivé. Rozsah primárneho záväzku považuje za neurčitý, keďže
je vymedzený výlučne všeobecne, a to ako personálne poradenstvo v oblasti vyhľadávania výberu
nových zamestnancov. Obsah primárneho záväzku žalobcu je teda neurčitý, keďže neobsahuje žiadnu
špecifikáciu rozsahu, v akom sa žalobca zaväzuje žalovanému poskytnúť personálne poradenstvo
v oblasti vyhľadávania a výberu uchádzačov o zamestnanie. Okrem namietanej neurčitosti predmetu

zmluvy žalovaný poukazuje na to, že čl. II a IV zmluvy sú súčasne aj vnútorne protirečivými, keďže
záväzok žalobcu sa podľa čl. 2 vzťahuje výlučne na zamestnancov ako subjektov pracovno-právnych
vzťahov, no čl. IV rozumie pracovným pomerom aj mandátnu zmluvu, poradenskú zmluvu či iné
formy obchodno-právnych vzťahov medzi žalovaným a tretími osobami. Žalovaný teda namieta aj
neplatnosť v dôsledku neurčitosti predmetu. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v rámci návrhu na

vydanie platobného rozkazu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ním zabezpečení uchádzači spĺňali
žalovaného kvalitatívne požiadavky na jeho zamestnancovi obchodných partnerov. Znenie zmluvy bolo
formulované výlučne žalobcom, ktorý zahrnul, resp. trval na zahrnutí ust. čl. VII zmluvy do jej znenia.
V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v prípade neurčitosti určitého zmluvného dojednania je potrebnév rámci obchodno-právnych vzťahov aplikovať výklad, ktorý je v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá
takéto ustanovenia zahrnula do zmluvy alebo trvala na jeho zahrnutí do zmluvy. V dôsledku neurčitosti
čl. VII zmluvy je potrebné vykladať dotknuté ustanovenie v neprospech žalobcu, a to spôsobom, že

požiadavky na kvalifikovaného uchádzača neboli splnené pri žiadnom z uchádzačov zabezpečených
žalobcom, v dôsledku čoho tak neboli splnené ani podmienky na aplikáciu sankčného stornopoplatku
podľa čl. VII zmluvy. Žalovaný v tomto smere taktiež namietal, že nesplnenie podmienok vystavenia
faktúry na základe čl. VII potvrdzuje tá skutočnosť, že žalovaný nikdy ani ku dnešnému dňu neobsadil
pracovnú pozíciu riaditeľa českej organizačnej zložky žalovaného. Žalovaný túto pozíciu nikdy neobsadil

z dôvodu, že žiaden z uchádzačov zabezpečených žalobcom nevyhovoval kvalifikačným požiadavkám
na obsadzovanú pracovnú pozíciu. Zároveň žalovaný odkázal na negatívnu dôkaznú teóriu viažucu sa
k neexistencii ním tvrdených okolností.

3. V rámci repliky, dupliky žalobca sa vyjadril k podanému odporu tak, že poukázal na to, že žalovaný
uhradil prvú faktúru na sumu 2.400,- eur a v tej súvislosti poukázal na § 407 ods. 3 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého čiastočné plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu. Žalobca poukázal na
nesúlad v rámci výrokovej logiky, kedy žalovaný na jednej strane kategoricky odmieta uzavretie zmluvy,
avšak zároveň odmieta aj skutočnosť, že zmluva mala byť uzavretá s obsahom prezentovaným
žalobcom, teda na jednej strane kategoricky odmieta uzavretie zmluvy, ale na druhej strane odmieta jej
obsah, čím navodzuje dojem, resp. pripúšťa, že zmluva v nejakej podobe bola uzavretá. Na základe

uvedeného považuje námietku za nepreukázanú a účelovú. Žalovaný k údajnému deficitu podpisu osôb
oprávnených konať v mene žalovaného nepriložil ani nenavrhol žiaden dôkazný prostriedok, preto sa
podľa názoru žalobcu jedná len o nepreukázané tvrdenia. Ak žalovaný spochybňuje uzavretie zmluvy
s daným obsahom, nech vysvetlí dôvody, pre ktoré uhradil prvú faktúru a na základe čoho komunikoval
so žalobcom. Pokiaľ žalovaný poukazoval na znenie zmluvy v časti, že rozhodujúcim súdom je Mestský

úrad Bratislava I, z ktorého žalovaný odvodzuje, že k podpisu zmluvy malo dôjsť v čase, kedy už žalobca
mal vedomosť o finálnej verzii legislatívnych zmien, považuje žalobca za absolútne nezmyslené, pričom
predmetné vyjadrenie žalovaného v tomto zmysle navodzuje zásadný argumentačný deficit na jeho
strane. Žalobca je exkluzívnym partnerom pre ČR. Jedná sa o voľne dostupnú informáciu online, keďže
daná spoločnosť poskytuje poradenské služby v oblasti personalistiky dlhodobo. Okrem toho aj štatutári

a spoločníci žalobcu sú občania ČR. Znenie zmluvy je prevzaté z predlohy zmluvy vyhotovenej v ČR, kde
existovali a existujú mestské súdy, teda aj v čase podpisu zmluvy, kde došlo k zámene časti označenia
súdu ako Mestský súd Bratislava, správne malo byť okresný a nie mestský súd, čo bolo spôsobené
výlučne prevzatím vzorovej zmluvy z ČR. Žalobcovi taktiež nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný
tvrdí, že zmluvné dojednania sú neurčité. Predmet činnosti žalobcu je zrejmý aj z obchodného registra.

V tomto prípade si nároky na vedúceho pobočky žalovaného zvolil žalovaný prostredníctvom p. A. a p.
B. na osobnom stretnutí v C. za účasti zamestnanca žalobcu D. E.. Ak žalovaný na jednej strane tvrdí, že
kategoricky odmieta uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo zmluvy s takým obsahom a následne uvádza, že
žalobca trval na zahrnutí určitého ustanovenia do zmluvy, potom si vzájomne protirečí, nakoľko priznáva
vedomosť o tom, že žalobca údajne trval na začlenení niečoho do logicky existujúcej zmluvy. Zároveň

uvedené nasvedčuje skutočnosti, že zmluvné strany spolu pred uzavretím zmluvy jasne komunikovali
a bolo zrejmé, čo nemá a čo má byť obsahom zmluvy. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že došlo k nesplneniu
podmienok vystavenia faktúry na základe čl. VII tým, že žalovaný nikdy neobsadil pracovnú pozíciu
riaditeľa českej organizačnej zložky žalovaného, táto skutočnosť je bez právneho významu. Bolo zrejmé,
že žalovaný zrušil výberové konanie, zároveň F. B. mailom uviedol, že potvrdzuje, že už má kandidáta

na pozíciu vedúceho pobočky C., hoci dôvod nemusel uvádzať, na čo žalobca dňa 17.03.2022 reagoval
mailom: „Môžem oboch kandidátov – G., H. – odmietnuť?“ Na čo mu F. B. odpovedal dňa 17.03.2022
mailom: „Dobrý deň, áno, môžete odmietnuť. Ďakujem.“
-Súdzároveňuvádza,žepokiaľžalovanýnamietaldojednanierozhodujúcehosúduakoMestskéhosúdu
Bratislava I, resp. neuvedenie dátumu uzatvorenia zmluvy zo strany žalovaného, uvedené skutočnosti

nespôsobujú neplatnosť zmluvy a tieto skutočnosti sú pre posúdenie veci irelevantné.

4. Žalovaný sa podaním z 09.02.2024 vyjadril k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedol, že v podanom
odpore tvrdil, že zmluvná spolupráca nebola uzatvorená, to znamená, že nedošlo k uzatvoreniu
konkrétneho právneho úkonu, čo však nevylučuje, že medzi žalobcom a žalovaným existoval obligačný

vzťah. Inými slovami povedané, neexistencia zmluvy nevylučuje existenciu obligačného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, avšak s iným než žalobcom proklamovaným obsahom. Uvedené skutkové
tvrdenie, že zmluva neexistuje, resp. že zmluva nebola uzatvorená so žalobcom uvádzaným obsahom,
tak predstavuje jeden výrok. Preto argumentácia žalovaného nie je v tomto smere protirečivá.Neexistenciu zmluvy žalovaný namieta z dôvodu, že štatutárny orgán žalovaného, t.j. konateľ I. J. A.,
nikdy nepristúpil k podpisu zmluvy, hoci na rokovaní dňa 07.06.2021 prejavil záujem o poskytovanie
služieb zo strany žalobcu. To však neznamená, že žalovaný súhlasil s jednotlivými podmienkami

premietnutými do znenia zmluvy. Žalovaný s jednotlivými podmienkami nesúhlasil, čo diskvalifikuje
žalobcom uplatnený nárok, a to čo do jeho právneho dôvodu, ako aj čo do výšky. Žalobca navyše
nikdy netvrdil, že zmluvu podpísal štatutárny orgán žalovaného. Žalobca prostredníctvom emailovej
komunikácie medzi zamestnancom žalovaného, t.j. osobou, ktorá nikdy nedisponovala dostatkom
právomocí uzatvárať kontrakty v mene a na účet žalovaného a žalobcom, preukázal výlučne to, že

medzi sporovými stranami prebiehala komunikácia o obsahu ich zmluvného vzťahu, avšak nie to, že
by tento obsah bol schválený príslušným subjektom. Zároveň poukázal na charakter ustanovenia čl. VII
zmluvy ako o zmluvnej pokute, a to navzdory tomu, že namieta uzatvorenie zmluvy, ale nie existenciu
obligačného vzťahu. V čl. VII za predpokladu, že by súd navzdory namietaných skutočnostiam priznal
relevanciu, vyplýva, že táto bola dojednaná pre prípad výkonu subjektívneho práva žalovaného zrušiť
výberové konanie alebo obsadiť pracovnú pozíciu sám. Žalobca ako poznamenal, zákazka mu mala byť

zadaná neexkluzívne. Uvedené potvrdil aj sám žalobca, keďže uviedol, že: „Na základe uvedeného niet
rozumných pochybností, že žalovaný zrušil výberové konanie a navyše aj uviedol dôvod, na základe
čoho je zrejmé, že došlo k naplneniu hypotézy zmluvného ustanovenia čl. VII zmluvy, na základe čoho
vznikol žalobcovi nárok na náhradu stornopoplatku vo výške uplatnenej podania žalobcu.“ Žalobca
teda fakticky potvrdil, že svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bol dojednaný pre prípad výkonu

subjektívneho práva pri zákazke, ktorá mu mala byť zadaná neexkluzívne. Z toho dôvodu je takéto
dojednanie neplatné.
- Súd zdôrazňuje, že na 1 strane popiera uzatvorenie zmluvy, hoci žalovaný podpísanú zmluvu zaslal
žalobcovi a začal plniť v jej zmysle /zaplatenie vstupného poplatku/, ale na druhej strane nepopiera
existenciu obligačného vzťahu.

5.Povykonanívšetkýchprocesnýchúkonovsúdnariadilpojednávaniena24.05.anásledne21.11.2024,
na ktoré boli predvolaní všetci riadne a včas.

6. Po nariadení pojednávania a pred jeho začatím bolo súdu doručené ešte vyjadrenie žalobcu, v ktorom

uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení s tým, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia,
že by mali existovať iné dojednania medzi stranami sporu ako žalobcom predložená zmluva. Ani
skutočnosť, že zmluva nemala byť podpísaná I. J. A. ako konateľom, sama o sebe nezakladá neplatnosť
právnehoúkonuzmluvy.To,žejunepodpísal,vôbecneimplikujeúdajnýnesúhlassobsahomzmluvy,ako
to uvádza žalovaný. Uvedené tvrdenie považuje žalobca za absurdné. D. B. je podľa obsahu rokovaní

manažérom spoločnosti žalovaného, nejde tu o bežného zamestnanca, pričom v týchto prípadoch
možno aplikovať § 15 a § 16 Obchodného zákonníka, podľa ktorého za spoločnosť môže konať aj
osoba, ktorá nie je konateľom spoločnosti. Žalovaný účelovo označuje p. B. ako osobu, ktorá nemala
dostatok právomocí, avšak z mailovej adresy vyplýva, že E. F. B. je obchodný riaditeľ, teda zjavne
nejde o bežného zamestnanca, ale o vedúceho zamestnanca oprávneného vykonávať obchody v mene

spoločnosti. Ak by uvedené aj nebola pravda, potom zodpovednosť za vzniknutú situáciu stále znáša
žalovaný, nakoľko tretia osoba, t.j. žalobca, o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť, keďže sa p. B. navonok tituluje ako obchodný riaditeľ.
Čo sa týka zmluvnej pokuty, má za to, že nejedná sa jednak o občiansko-právny vzťah a nejdená sa
o výkon práva žalovaného, nakoľko nedošlo k výpovedi alebo k odstúpeniu od zmluvy.

7. Súdu bola predložená Zmluva o spolupráci zo dňa 08.06.2021, uzatvorená medzi žalobcom
ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom. Predmetom zmluvy bolo, že objednávateľ, t.j.
žalovaný, poveruje firmu žalobcu v oblasti vyhľadávania a výberu nových zamestnancov. Požiadavky
na uchádzača a ďalšie detaily k jednotlivým obsadzovaným pozíciám budú vždy dohodnuté mimo túto

zmluvu. V čl. IV predmetnej zmluvy bola dohodnutá odmena, ktorá sa skladá z dvoch častí, a to zo
vstupnéhopoplatku,ktorýjevovýške1mesačnejmzdypredpokladanejpreuchádzačanaobsadzovanej
pozícii, minimálne však 2.000,- eur + DPH a z odmeny v prípade úspechu, ktorá je vo výške 8.000,-
eur + DPH vybraného na základe poradenstva dodávateľa s tým, že od tejto čiastky bude jednorazovo
odpočítaný už zaplatený vstupný poplatok. Zároveň v danom ustanovení je uvedené, že ako prípad

úspechu sa považuje uzatvorenie pracovného pomeru.

8. V zmluve sú označené zmluvné strany – objednávateľ /žalovaný/ a dodávateľ /žalobca/ s tým, že za
objednávateľa je uvedené zastúpenie J. A. a za dodávateľa diplomovaný kfm C. K., konateľ. V záverezmluvy je uvedené miesto, kde zmluva bola podpísaná žalobcom a žalovaným spolu s nečitateľnými
podpismi a s pečiatkami zmluvných strán, avšak pri podpisoch nie sú uvedené riadne mená, z ktorých
by bolo zrejmé, kto zmluvu podpisoval.

- Vzhľadom k tomu, že neboli uvedené mená pri podpise, ale iba v označení zmluvných strán, bolo
logické sa domnievať, že zmluvu podpísali osoby uvedené v označení zmluvných strán, pričom sú
nepochybné pečiatky oboch strán, čo nebolo rozporované.

9. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým vyjadrením sa strán sporu vyplynulo, ako aj z výsluchu
svedka p. B., že pred uzatvorením zmluvy došlo k osobnému stretnutiu medzi stranami sporu za
prítomnosti p. B., konateľa žalovaného a poverenej osoby žalobcu. Z mailovej komunikácie zo dňa
08.06.2021 od p. E. (za žalobcu), adresovanej žalovanému a zároveň aj p. B. s označením predmetu
mailu „Spolupráca, návrh zmluvy“, vyplýva, že skutočne sa p. E. ako poverená osoba žalobcu stretol
s konateľom žalovaného a s p. B. ako obchodným riaditeľom žalovaného a zároveň z mailu vyplýva, že

žalobca v prílohe zasiela návrh zmluvy o spolupráci, pričom zhrnul základ, čo premietol do zmluvy. Na
to následne mail F. B. zo dňa 11.06.2021 bol zaslaný žalobcovi s tým, že v pondelok pošle podpísané.
(čl. 17, 18)
- Z uvedeného je zrejmé, že žalobca so žalovaným sa skutočne stretli pred samotným zaslaním návrhu
zmluvy za účelom rokovania o zmluve a následne p. B., ktorý je obchodným riaditeľom spoločnosti

žalovaného už niekoľko rokov, podpísanú zmluvu poslal.
- Zároveň medzi stranami nebolo sporné, že pred uzatvorením zmluvy žalobca sa stretol so žalovaným
za účelom dojednania spolupráce a záver dojednania zástupca žalobcu zaslal mailom žalovanému, a to
konateľovi žalovaného a D. ako obchodnému riaditeľovi, teda osobám prítomným na stretnutí.

10. Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

11. Žalovaný nepopieral obligačný vzťah, ale popieral uzatvorenie zmluvy o spolupráci, a to aj napriek

tomu, že hoci popieral uzatvorenie zmluvy, zároveň uviedol, že nebola uzatvorená zmluva s takým
obsahom, akým prezentuje žalobca, čím nepriamo potvrdzuje jej uzavretie. Keby totiž bolo pravdivé
jeho tvrdenie o neuzatvorení zmluvy, netvrdil by uzavretie zmluvy, aj keď s iným obsahom. Súdu bola
predložená konkrétna zmluva o spolupráci z 08.06.2021 a aj keď v závere zmluvy vyplýva, že žalobca
zmluvu podpísal dňa 23.06.2021 a nie je zrejmé, kedy ju podpísal aj žalovaný, nakoľko pri ňom nie je

uvedený dátum, súd uvádza, že uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť takéhoto právneho úkonu.
Taktiež žalovaný namietal platnosť zmluvy z dôvodu, že nebola podpísaná žalovaným. Za tým účelom
súd vykonal dokazovanie.

12.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeZmluvaospoluprácibolazaslanážalovanémupoosobnom

stretnutísožalobcom,naktorombolprítomnýkonateľžalovanéhoaF.akoobchodnýriaditeľžalovaného.
Následne bol žalovanému zaslaný mail od žalobcu so zhrnutím zo stretnutia a s návrhom zmluvy ako
prílohou, pričom z ničoho nevyplýva, že žalovaný namietal, či rozporoval obsah mailu a návrh zmluvy.
Zmluva bola následne zo strany žalovaného zaslaná s podpisom žalobcovi. Pri podpise nebola uvedená
osoba, ktorá podpísala zmluvu, ale iba pečiatka žalovaného a nečitateľný podpis, avšak v označení

zmluvných strán bol uvedený konateľ žalovaného. Z ničoho nevyplývalo, že zmluvu podpísala iná osoba
než konateľ, či neoprávnená osoba. Takže je logické, že žalobca predpokladal, že zmluvu podpísal
konateľ žalovaného, aj keď ju zaslal D. ako obchodný riaditeľ.

13.VkonaníbolvypočutýF.B.akosvedok,ktorýuviedolženiekoľkorokovpracujeužalovanéhovpozícii

obchodného riaditeľa, pričom má právnické vzdelanie. Potvrdil, že sa zúčastnil osobného stretnutia so
žalobcom spolu s konateľom žalovaného. Uviedol, že zmluvu podpísal a zaslal žalobcovi, hoci nebol na
to oprávnený a vraj konateľ žalovaného o tom nevedel. Na dotaz, že predsa konateľovi bola zaslaná
zmluva mailom, svedok uviedol, že vraj konateľ moc nečíta maily.
- Súd poukazuje na to, že tým, že svedok sa zúčastnil osobného stretnutia so žalobcom spolu

skonateľomžalovaného,naktoromprerokovalispoluprácuazhrnutietohobolozaslanéspolusnávrhom
zmluvymailomžalovanému,atokonateľoviaajsvedkoviaspoukazomnato,žesvedokbolpredstavený
žalobcovi ako obchodný riaditeľ a následne aj so žalobcom komunikoval za žalovaného, nebol preto
dôvod u žalobcu domnievať sa, že by svedok nebol oprávnenou osobou.- Dokonca svedok má právnické vzdelanie, čo dáva predpoklad, a to aj vzhľadom na jeho pracovnú
pozíciu u žalovaného, že musel si byť vedomý, k čomu je oprávnený a kedy prekračuje rozsah svojho
oprávnenia a je logické domnievať sa, že by zmluvu nepodpísal v prípade jeho neoprávnenia, či

nevedomosti konateľa o tom.
- Pokiaľ svedok tvrdil, že konateľ žalovaného nezvykne čítať maily, predsa ide o konateľa spoločnosti,
od ktorého sa očakáva určité odborné konanie a vyžaduje sa obozretnosť a pokiaľ je mailový kontakt na
žalovaného, o ktorom mal aj žalobca vedomosť, bolo povinnosťou konateľa žalovaného, resp. poverenej
osoby, ako aj v jeho záujme sa oboznamovať s akoukoľvek doručenou poštou. Súd však zdôrazňuje,

že tvrdenie o nečítaní mailov bolo len zo strany svedka, uvedené žalovaný netvrdil, ani nepreukázal
a z ničoho nevyplýva, že by išlo o neprečítanú poštu.

14. Podľa § 15 Obchodného zákonníka
(1) Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony,
ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

(2) Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa
zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

15. Podľa § 16 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni,

ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

16. Z uvedených skutočností vyplýva, že konateľ žalovaného spolu s F. B., obchodným riaditeľom, bol
prerokovať zmluvu o spolupráci so žalobcom, na základe čoho bol žalovanému zaslaný návrh zmluvy,
ktorý následne p. F. B. podpísal a zaslal späť žalobcovi. F. B. zmluvu podpísal napriek tomu, že v zmluve

nebol označený ani ako oprávnená osoba, ani ako konateľ, ani žiadne splnomocnenie nevyplýva z tejto
zmluvy, dokonca v zmluve bol označený pri zmluvných stranách za žalovaného konateľ, teda v zmluve
nebolo spomenuté meno F. B.. Súd však zdôrazňuje, že F. B. jednak je právnikom, má právnické
vzdelanie, zároveň je obchodným riaditeľom niekoľko rokov u žalovaného a bol na pracovnom stretnutí
so žalobcom spolu s konateľom žalovaného. Teda žalovaný mal vedomosť o tom, že p. B. rokuje o danej

spolupráci so žalobcom, a to priamo aj s konateľom spoločnosti žalovaného, keďže na danom stretnutí
bol s p. B. aj samotný konateľ žalovaného. Následne návrh zmluvy bol zaslaný p. B., ale zároveň aj
konateľovi žalovaného, čo vyplýva z výpovede svedka F. B., ako aj z mailovej komunkácie. Z mailovej
komunikácie vyplýva mailová adresa žalovaného, o ktorej svedok F. B. uviedol, že ide o adresu konateľa
žalovaného, pričom uviedol, že konateľ žalovaného nečíta moc maily. Táto skutočnosť však nemôže byť

na úkor žalobcu, pretože na tom pracovnom stretnutí bol nielen F. B., ale aj samotný konateľ žalovaného
a návrh zmluvy bol podľa mailovej komunikácie aj predmetom toho osobného stretnutia a následne na
základe toho bol návrh zmluvy zaslaný aj konateľovi žalovaného, aj F. B.. Skutočnosť, že zmluva bola
doručená žalobcovi, podpísaná a opatrená pečiatkou žalovaného, nemohol mať žalobca vedomosť, že
zmluvu podpísal niekto iný než oprávnená osoba alebo osoba, ktorá nebola poverená žalovaným, keďže

zo zmluvy nevyplýva, že zmluvu podpísal niekto iný než žalovaný. Napriek tomu však nemožno súhlasiť
s tvrdením žalovaného, že zmluva je neplatná z dôvodu absencie podpisu žalovaného. Táto zmluva
bola uzatvorená na základe osobného stretnutia následne osobou, s ktorou bol konateľ žalovaného na
osobnom stretnutí. Žalobca mal k dispozícii mailovú adresu aj na konateľa, aj na p. B., tento návrh
zmluvy bol zaslaný obidvom subjektom, teda aj F. B., aj konateľovi žalovaného a následne bola žalobcovi

doručená podpísaná zmluva bez konkretizácie pri podpise, kto zmluvu podpísal, pričom jasne zo zmluvy
vyplýva, že za žalovaného má konať konateľ.
- Súd s poukazom na pracovnú pozíciu a na tieto všetky skutočnosti posúdil, že k uzatvoreniu
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo v súlade s § 15 a 16 Obchodného zákonníka.
- Vzhľadom na uvedené skutočnosti konateľ žalovaného, teda žalovaný, musel mať vedomosť o obsahu

zmluvy, ako aj jej podpísanie a je pochybné a zarážajúce, aby F. ako obchodný riaditeľ s právnickým
vzdelaním zmluvu, ktorú prerokoval na osobnom stretnutí s konateľom, podpísal a zaslal žalobcovi bez
vedomia konateľa žalovaného, pričom zároveň bola uhradená aj časť odmeny dohodnutej v zmluve.
- Je potrebné taktiež uviesť, že aj konateľovi žalovaného, ktorý bol spolu s F. na osobnom stretnutí so
žalobcom, bol zaslaný mail ohľadom zhrnutia stretnutia s návrhom zmluvy, pričom zo strany žalovaného

tento mail nebol rozporovaný, ako ani jeho obsah a teda aj príloha. Na strane žalobcu nebol dôvod
pochybovať o oprávnenosti F., ako ani o riadnom podpísaní zmluvy.17. Podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

18. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

19. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ nebola zmluva podpísaná oprávnenou osobou za žalovaného, čo
tvrdí žalovaný, táto zmluva jednak bola uzavretá s poukazom na § 15 a § 16 Obchodného zákonníka
prostredníctvom obchodného riaditeľa F. B. a jednak nemožno túto zmluvu posúdiť za neplatnú z dôvodu

absencie podpisu oprávnenou osobou s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva
s podpisom bola zo strany žalovaného doručená bez námietok žalobcovi a až pred súdom žalovaný
namietal neplatnosť z dôvodu absencie podpisu oprávnenej osoby, avšak takejto neplatnosti sa v danom
prípade môže domáhať len žalobca, ktorý sa však nedomáhal relatívnej neplatnosti, preto je nutné
považovať danú zmluvu za platne uzavretú.

- Pokiaľ žalovaný namietal aj obsah s tým, že bol dohodnutý iný, z ničoho to nevyplýva, žalovaný
žiadny iný obsah nekonkretizoval a zároveň obsah zmluvy vyplýva čiastočne aj zo zhrnutia v mailovej
komunikácii, ktorú žalovaný nikdy nenamietal. Nebol dôvod považovať nepreukázané tvrdenie
žalovaného za pravdivé.

20. Súd s poukazom na tieto všetky skutočnosti posúdil, že k platnému uzatvoreniu záväzkového vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným došlo.

21. Zároveň súd uvádza, že uzatvorenie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným potvrdzuje aj skutočnosť,
že žalovaný zaplatil časť odmeny, a to vstupný poplatok vo výške 2.000,- eur plus DPH, ktorý bol

dohodnutýavyplývaajzozmluvyaúhradatohtopoplatkunebolamedzistranamisporná.Medzistranami
nebolo sporné, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XX/XXXX na sumu 2.400,- eur ako vstupný
poplatok, 2.000,- eur + 400,- eur DPH s dátumom splatnosti 22.07.2021 a túto predmetnú faktúru
žalovaný ako objednávateľ riadne a včas uhradil.
- Teda je evidentné, že žalovaný plnil v zmysle zmluvy.

22. V konaní bol vypočutý aj svedok F. A., ktorý pracuje v pozícii manažéra u žalobcu 22 rokov a zároveň
mal vedomosť, že žalovaný je klientom žalobcu. Mal vedomosť o osobnom stretnutí p. E. za žalobcu
a p. B. a konateľa žalovaného. Výsledkom daného stretnutia mala byť nejaká ponuka s podmienkami
a mal vedomosť, že došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy. Následne komunikovali s p. B. za žalovaného,

ktorý aj mailom potvrdil, že poslal žalobcovi zmluvu poštou a zároveň ho poprosili, aby poslal tú zmluvu
aj scanom.
- Svedok potvrdil osobné stretnutie, ktoré však nebolo medzi stranami sporné. Zároveň potvrdil
vedomosť o uzavretí zmluvy.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázanú skutočnosť, že medzi
stranami vznikol obchodno-záväzkový vzťah, predmetom ktorého bolo vyhľadávanie a výber nových
zamestnancov. Uvedené skutočnosti vyplývajú jednak z predloženého návrhu zmluvy o spolupráci
a jednak aj z mailovej komunikácie ako aj z vykonaného dokazovania, na základe čoho súd skonštatoval,
že medzi stranami vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom.

24. Z predloženej mailovej komunikácie vyplýva plnenie povinností zo strany žalobcu. Žalovaný
prostredníctvom F. B. mailom dňa 15.03.2022 odpovedal, že miesto už má obsadené a následne dňa
16.03.2022 oznámil žalobcovi, že potvrdzuje, že už má kandidáta na pozíciu do C. ako vedúceho
pobočky, na základe čoho D. E. za žalobcu mailom zo dňa 17.03.2022 napísal žalobcovi, a to priamo

konateľovi, ako aj p. B., či môže oboch kandidátov, ktorých mal na predmetnú pozíciu, odmietnuť s tým,
že vystaví faktúru za poskytnuté služby podľa dohody a zmluvy, na čo žalovaný a to prostredníctvom
F. B. priamo D. E. oznámil, že môže odmietnuť. Žalovaný uviedol pred súdom, že predmetné miesto
nikdy neobsadil, avšak súd v tejto súvislosti uvádza, že je irelevantné, či obsadil alebo neobsadilpozíciu. Nepochybné je, že oznámil žalobcovi, že predmetné miesto môže zrušiť, resp. kandidátov môže
odmietnuť z dôvodu, že tú pozíciu už má obsadenú.
-Zuvedenejmailovejkomunikácienespornevyplýva,ževdanejveciohľadomspoluprácezažalovaného

komunikoval so žalobcom F., ktorý je obchodným riaditeľom žalovaného.

25. Na základe oznámenia žalovaného žalobcovi, že miesto je už obsadené a kandidátov môže žalobca
zrušiť, žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XX/XXXX na sumu 4.800,- eur dňa 21.03.2022 so
splatnosťou dňa 04.04.2022 z dôvodu, že ide o stornopoplatok podľa bodu VII zmluvy medzi žalobcom

a žalovaným zo dňa 23.06.2021 za obdobie 23.06.2021 až 22.03.2022.

26. Žalobca tvrdil, že z dôvodu, že žalovaný ako objednávateľ obsadil pracovnú pozíciu, ktorú zadal
dodávateľovi interným kandidátom a zrušil výberové konanie, pričom tak učinil napriek tomu, že
žalobca ako dodávateľ v priebehu prvých 3 mesiacov od platnosti zmluvy prezentoval aspoň dvoch
kvalifikovaných kandidátov, vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie stornopoplatku (zmluvnej pokuty) vo

výške 75% očakávanej odmeny v prípade úspechu. Odmena pre prípad úspechu bola 8.000,- eur -
2.000,- eur (odpočítaný vstupný poplatok, ktorý bol zaplatený) = 6.000,- eur x 0,75 = 4.800,- eur s DPH.

27. Z mailovej správy zo zhrnutia osobného stretnutia vyplýva, ako aj podľa čl. VII Zmluvy, že
objednávateľ zadáva zákazku neexkluzívne. Ak obsadí objednávateľ následne pracovnú pozíciu,

ktorú zadal dodávateľovi interným alebo iným externým kandidátom alebo ak zruší výberové konanie
z akéhokoľvek dôvodu, a to napriek tomu, že dodávateľ v priebehu prvých 3 mesiacov platnosti zmluvy
prezentoval alebo by ešte býval mohol prezentovať aspoň dvoch kvalifikovaných uchádzačov, zaväzuje
sa objednávateľ zaplatiť dodávateľovi stornopoplatok vo výške 75% očakávanej odmeny v prípade
úspechu plus DPH.

- Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol oprávnený obsadiť pracovnú pozíciu aj prostredníctvom iného
subjektu, ako aj vlastným kandidátom.
- Zároveň z uvedeného vyplýva dojednanie zmluvnej pokuty, čo nebolo medzi stranami sporné, pričom
žalobca vo svojich podaniach uvádza, že išlo o zmluvnú pokutu.

28. Z vyjadrenia žalobcu ako aj z jeho písomných podaní je nesporné, že dané dojednanie spolu so
žalovaným považovali za dojednanie o zmluvnej pokute, nakoľko sám žalobca označuje tento poplatok
ako stornopoplatok, resp. zmluvná pokuta.

29. Súd skonštatoval, že medzi stranami konania bola v rámci zmluvy o spolupráci dojednaná zmluvná

pokuta.

30. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na

náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373
a nasl.

31. Súd poznamenáva, že úprava zmluvnej pokuty v ustanoveniach § 300 až 302 Obchodného
zákonníka sa obmedzuje len na niektoré otázky, a to objektívnu povinnosť platiť zmluvnú pokutu (§ 300

OBZ), podmienky na zníženie zmluvnej pokuty (§ 301 OBZ) a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pri
odstúpeníodzmluvy.(§302OBZ).OprotitomuvýlučneObčianskyzákonníkupravujevymedzeniepojmu
zmluvná pokuta a spôsob jej dojednania (§ 544 OZ). Z ustanovenia § 1 ods.2 Obchodného zákonníka
vyplýva, že obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom
v prípadoch, keď niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov

občianskeho práva. To isté platí, ak sú v Obchodnom zákonníku obsiahnuté len niektoré ustanovenia.

32. Podľa § 1 ods.2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

33. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

34. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť teda uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty
alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo
pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým
spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako
ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto
dohoda neplatná. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou

náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude určená. Výška zmluvnej
pokuty nie je v Občianskom zákonníku, ani v Obchodnom zákonníku upravená a neustanovuje sa tu ani
spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky, či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. Zmluvná
pokuta je jedným z prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ktorý má zároveň sankčný charakter, keďže
účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej

povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v dojednanej výške. Odtiaľ plynie požiadavka na presné vyjadrenie
rozsahu zmluvnej pokuty, ktorá existuje popri všeobecných požiadavkách na určitosť právneho úkonu
podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej
dohody účastníkov tohto dojednania. (rozhodnutie NS SR sp.zn. M Obdo V 4/2003, 2Cdo 172/2007,
rozhodnutie NS ČR 32Odo 62/2004, 30Cdo 1842/2000, 33 Odo 794/2002,...)

35. Dojednanie o zmluvnej pokute teda musí mať písomnú formu a musí byť riadne uzavreté takéto
dojednanie zmluvnými stranami. Pokiaľ žalovaný namieta uzatvorenie zmluvy, súd opätovne uvádza, že
došlokplatnémuuzatvoreniuzmluvyspoukazomna§40a§40aObčianskehozákonníkaaspoukazom
na § 15 a 16 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých skonštatoval, že zmluva bola uzatvorená

osobou pracujúcou pre žalovaného v pozícii obchodného riaditeľa s právnickým vzdelaním, ktorá
predtým pred uzatvorením zmluvy komunikovala spolu s konateľom žalovaného ako aj so žalobcom
o danej spolupráci. Zo zmluvy, pre ktorú bola zvolená písomná forma, síce nevyplýva žiadne poverenie
ani splnomocnenie F. B., ktorý predmetnú zmluvu podpísal, avšak podpísaná zmluva bola zo strany
žalovaného riadne doručená žalobcovi a prípadnej neplatnosti sa môže domáhať iba žalobca v zmysle

§ 40a Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca sa relatívnej neplatnosti nedomáhal, je nutné zmluvu
považovať za platnú, nakoľko dané pochybenie ohľadom podpisu bolo na strane žalovaného. Z akého
dôvodu túto zmluvu F. podpísal, nebolo riadne zdôvodnené pred súdom, keďže návrh zmluvy bol zaslaný
zo strany žalobcu žalovanému a naspäť žalovaný zaslal túto zmluvu žalobcovi, ktorú zaslal podpísanú
spečiatkoužalovanéhoažalobcanemalakovedieť,žetútozmluvupodpísalniektoinýnežkonateľ,resp.

nejaká neoprávnená osoba. Súd posúdil zmluvu za platne uzavretú s poukazom na vyššie uvedené.

36. Súd skonštatoval, že strany sporu si dohodli podmienky spolupráce na osobnom stretnutí, čo
následne potvrdili v písomnej zmluve, ktorá bola zo strany žalovaného zaslaná spolu s podpisom
žalobcovi. Pokiaľ zmluva bola podpísaná p.Žillom, súd skonštatoval, že ide o konanie v zmysle § 15 a

§ 16 Obchodného zákonníka, pričom žalovaný sa nemôže domáhať neplatnosti takej zmluvy, nakoľko
ak bola spôsobená neplatnosť absenciou podpisu oprávnenej osoby za žalovaného, ide o relatívnu
neplatnosť a spôsobil ju žalovaný, ktorý s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka sa danej
neplatnosti nemôže dovolávať. Je nesporné, že D. spolu s konateľom žalovaného sa osobne stretli
so žalobcom ohľadom podmienok spolupráce a následne so žalobcom komunikoval D. ako obchodný

riaditeľ so žalobcom ohľadom zabezpečenia podpisu zmluvy a jej doručenia žalobcovi.
-Súdskonštatovalriadneuzatvoreniezmluvyvsúlades§15a§16Obchodnéhozákonníkaspoukazom
na § 40 a § 40a Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva bola podpísaná na prevádzke žalovaného
a zaslaná žalobcovi bez akýchkoľvek námietok a aj bez námietok voči obsahu mailu so zhrnutím
osobného stretnutia žalobcu a žalovaného, ktoré bolo obsahom zmluvy. V zmysle zmluvy sa následne

plnilo, a to aj zo strany žalovaného zaplateného vstupného poplatku. Teda žalovaný akceptoval zmluvné
podmienky. Zároveň súd dodáva, že žalobca sa nedomáhal relatívnej neplatnosti zmluvy.
- Súd zdôrazňuje, že pre Zmluvu o spolupráci nie je zákonom stanovená písomná forma, a preto aj keby
zmluva nebola platne uzavretá v písomnej forme, súd mal za nesporné jej uzavretie aj v ústnej forme.Avšak súd skonštatoval s poukazom na vyššie uvedené, že zmluva bola platne uzavretá v písomnej
forme.

37.Zustanoveniaobsiahnutéhovčl.VIIpredmetnejzmluvy,ktorékorešpondujeajsozhrnutímvmailovej
komunikácii zo strany žalobcu adresované žalovanému, vyplýva dojednanie o zmluvnej pokute: ak
obsadí objednávateľ, t.j. žalovaný, následnú nie pracovnú pozíciu, ktorú zadal dodávateľovi, a to napriek
tomu, že dodávateľ v priebehu prvých 3 mesiacov platnosti zmluvy prezentoval alebo by ešte býval
mohol prezentovať aspoň dvoch kvalifikovaných uchádzačov, zaväzuje sa žalovaný zaplatiť žalobcovi

stornopoplatok vo výške 75% očakávanej odmeny v prípade úspechu plus DPH.

38. Z uvedeného vyplýva, že zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad výkonu subjektívneho práva
žalovaného zrušiť výberové konanie alebo obsadiť pracovnú pozíciu sám a žalobca potvrdil, že nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty bol dojednaný pre prípad výkonu subjektívneho práva pri zákazke, ktorá
mu mala byť zadaná neexkluzívne.

- Z uvedeného dôvodu s poukazom na zaužívanú súdnu prax konštatuje, že v danom prípade bola
zmluvná pokuta dojednaná pre prípad výkonu práva, čo je v rozpore s účelom inštitútu zmluvnej pokuty.
Nedošlo teda k dojednaniu zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ale pre prípad
výkonu práva. Uvedené dojednanie je v rozpore s ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo má za
následok absolútnu neplatnosť takéhoto zmluvného dojednania podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

- Súd zároveň poukazuje aj na rozpor, keďže bola dohodnutá neexkluzivita, teda žalovaný mohol obsadiť
pozíciu vlastným kandidátom alebo prostredníctvom iného subjektu, nie iba žalobcom. Preto je nelogické
dojednanie o zmluvnej pokute pre uvedený prípad, keďže išlo o neexkluzivitu. Pokiaľ žalovaný neobsadil
pozíciu kandidátom od žalobcu, nemohol porušiť žiadnu povinnosť, keďže nešlo o exkluzivitu.
- S poukazom na uvedené súd skonštatoval neplatnosť tohto ustanovenia.

39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad výkonu práva /voľba žalovaného

na výber kandidáta s poukazom na neexkluzivitu zo strany žalobcu/ a nie pre porušenie povinnosti, ide
o neplatné ustanovenie. Zároveň súd poukazuje na to, že odmietnutím kandidáta od žalobcu, či výber
„svojho“ kandidáta, nemohlo dôjsť k porušeniu žiadnej povinnosti žalovaného, nakoľko zákazka bola
zadaná neexkluzívne.

41. Z uvedeného dôvodu nie je možné priznať právnu ochranu, nakoľko tento nárok žalobcu je odvodený
od neplatného čl. VII zmluvy o spolupráci. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na vyslovený názor NS SR
číslo konania 2Cdo/141/2000, resp. rozsudok NS ČR 25Cdo/182/2001 zo dňa 25.06.2022.

42. Podľa § 150 CSP

(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.
(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

43. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

44. Podľa § 191 ods.1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

45. Súd hodnotil všetky dôkazy v zmysle § 191 CSP, na základe čoho skonštatoval, že medzi stranami
sporudošlok vznikuzáväzkovéhovzťahu,ktoréhopredmetvyplývaajzpredloženejZmluvyospolupráci

v čl. II., ktorá bola platne uzatvorená s poukazom na § 15 a § 16 Obchodného zákonníka v spojitosti
s § 40 ods.1 a § 40a Občianskeho zákonníka. Pokiaľ F. B., ktorý podpísal danú zmluvu, uviedol, že
nevykonáva takéto činnosti, že jeho predmetom sú iné činnosti, napriek tomu túto zmluvu podpísal,
opatril pečiatkou žalovaného a zaslal žalobcovi a žalobca nemal dôvod sa domnievať, že túto zmluvupodpísala neoprávnená osoba, pretože táto zmluva bola podpísaná osobou z prevádzkarne žalovaného
ažalobcanemoholvedieť,ženiejepodpísanákonateľom,resp.žejepodpísanáosobou,ktoránebolana
to oprávnená a podobne. Na základe toho je nutné konštatovať s poukazom na § 15 a § 16 Obchodného

zákonníka, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy
- Súd však zároveň skonštatoval, že žalobca vystavil dve faktúry žalovanému, a to na zaplatenie
vstupného poplatku a zároveň na stornopoplatok. Čo sa týka vstupného poplatku, táto faktúra bola
zo strany žalovaného riadne a včas zaplatená, na čo žalobca poukázal na § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka a považoval túto úhradu za uznanie celého záväzku. Súd však zdôrazňuje, že nie je možné sa

stotožniť s názorom žalobcu o uznaní záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, nakoľko
vstupný poplatok je poplatkom ešte pred vykonaním samotnej činnosti a druhá faktúra vystavená
žalobcom žalovanému spočívala nie z druhej časti odmeny tak, ako je uvedená v zmluve o spolupráci,
ale v zmysle čl. VII ako zmluvná pokuta.
- Táto zmluvná pokuta bola dohodnutá neplatným spôsobom, keďže zmluvná pokuta bola dohodnutá pre
prípad výkonu práva a nie pre porušenie povinnosti, preto ide o neplatné ustanovenie, preto nemožno

priznať tento nárok žalobcu voči žalovanému, a preto súd žalobu zamietol. Zároveň súd poukazuje na to,
že odmietnutím kandidáta od žalobcu, či výber „svojho“ kandidáta nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti
žalovaného, nakoľko zákazka bola zadaná neexkluzívne, čo nebolo sporné medzi stranami.
- Medzi stranami nebol sporný charakter tohto ustanovenia ani účel. Jednoznačne medzi stranami bolo
zrejmé, že ide o zmluvnú pokutu, čo aj žalobca potvrdil či už v žalobe, alebo vo svojich písomných

vyjadreniach adresovaných súdu. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad výkonu subjektívneho
práva, a nie pre prípad porušenia povinností, čo zakladá jej neplatnosť.
- Zároveň súd zdôrazňuje, že zo zmluvy vyplýva, že zákazka voči žalobcovi bola daná neexkluzívne,
a teda žalovaný disponoval právom obsadiť pracovnú pozíciu aj sám, čo aj napokon urobil. Čl. VII zmluvy
o spolupráci nezabezpečuje povinnosť. Pokiaľ žalovaný uviedol, že čl. VII bol problematický a nechcel

ho zahrnúť žalovaný do zmluvy, súd poukazuje na mailovú komunikáciu, v ktorej tento čl. VII žalobca
uvádza žalovanému a zároveň bol obsiahnutý aj v zmluve, ktorá bola prostredníctvom p. B. podpísaná.
- Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením, že žalovaný sa dozvedel o predmetnej zmluve až keď žalobca
žiadal od nich zaplatenie na sumu 4.800,- eur, pretože uvedené vyplýva z mailovej korešpondencie
žalobcu adresovanej konateľovi žalovaného a p. B. a zároveň bol zaslaný návrh zmluvy aj p. B., aj

konateľovi žalovaného, takže boli si vedomí, čo je obsahom zmluvy a nikto z nich nič nenamietal.

46. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že aj keď žalovaný mal vedomosť o predmetnom ustanovení
a o predmetnej zmluve, nemožno posúdiť dané ustanovenie za platné s poukazom na vyššie uvedené.

47. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie skonštatoval, že ustanovenie o zmluvnej pokute
obsiahnuté v čl. VII zmluvy o spolupráci je neplatné.

48. Zároveň súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by súd zároveň posúdil, že zmluva o spolupráci v písomnej
forme je neplatná a došlo k uzatvoreniu zmluvy o spolupráci len v ústnej forme, tak aj v takomto prípade

by nemohol súd žalobe vyhovieť a priznať nárok žalobcovi, pretože dojednanie o zmluvne pokute musí
byť v písomnej forme. Takže v takom prípade by nebola splnená písomná forma, a z toho dôvodu by
bolo nutné posúdiť taktiež dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné.

49. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.

50. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

52. Vzhľadom na to, že v konaní bol úspešný žalovaný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).