Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623010072
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4623010072.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu

JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Zity Matyóovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného podaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 24.04.2024, sp. zn. TO-3T/24/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 05.
novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, odsek 3 Trestného poriadku, z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku,

A. B., narodený XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom C., B. D. XXXX/X,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 14. marca 2022 približne o 21.30 hod. v meste C., na ulici E. F. naproti vstupu do stavebnín G.,

fyzicky napadol poškodeného A. F., v tom čase sediaceho vo vozidle H. I., evidenčné číslo: C. tak,
že po tom, čo nastúpil do vozidla, poškodeného udrel opakovane päsťou do oblasti tváre, v dôsledku
čoho sa poškodený začal brániť a tieto údery mu opätoval, následne obaja vystúpili z vozidla, kde
počas zápasu a keď spoločne spadli na zem, obžalovaný poškodeného viackrát udrel päsťou do oblasti
tváre, prevalil poškodeného tvárou k zemi, chytil ho za krk a oboma rukami začal poškodeného škrtiť
odzadu takým spôsobom, že mu svoje predlaktia ovinul okolo krku a povedal mu, že „dnes tu zdochne“,
následne sa poškodenému podarilo vstať zo zeme, kde ho obžalovaný znova udrel päsťou do tváre, čím
poškodenému A. F. spôsobil zranenie pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s odreninami kože

v oblasti koreňa nosa, hornej pery úst, tržne zmliaždenú ranku sliznice hornej pery úst, pomliaždenie
mäkkých tkanív krku, pomliaždenie mäkkých tkanív s odreninami kože v oblasti oboch lakťov viac vľavo,
pomliaždenie mäkkých tkanív driekovej oblasti vpravo s odreninami kože, pomliaždenie mäkkých tkanív
oboch kolien s odreninami kože, ktoré si vyžadovalo liečenie a práceneschopnosť v trvaní najmenej
sedem dní, počas ktorej doby bol poškodený obmedzený v bežnom spôsobe života,

t e d a :

- dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l :prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v znení zákona číslo 47/2024
Z.z. (ďalej len Trestný zákon) v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného
zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h), postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného

zákona a § 56 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1
Trestného zákona, úhrnný peňažný trest vo výmere 1 000,- (tisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodenej J. E., E. C., so sídlom K. A. L. M. XXXX/XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX v sume 400,40
eur (štyristo eur a štyridsať centov).

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného A. F., nar. XX.XX.XXXX v C.,

bytom N. XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný vinným Okresným súdom Nitra pre prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na skutkovom základe

dňa XX.XX.XXXX približne o 21.30 hod. v meste C., K. O. E. F. naproti vstupu do stavebnín G.,
fyzicky napadol poškodeného A. F., v tom čase sediaceho vo vozidle H. I., evidenčné číslo: C. tak,
že po tom, čo nastúpil do vozidla, poškodeného udrel opakovane päsťou do oblasti tváre, v dôsledku
čoho sa poškodený začal brániť a tieto údery mu opätoval, následne obaja vystúpili z vozidla, kde

počas zápasu a keď spoločne spadli na zem, obvinený poškodeného viackrát udrel päsťou do oblasti
tváre, prevalil poškodeného tvárou k zemi, chytil ho za krk a oboma rukami začal poškodeného škrtiť
odzadu takým spôsobom, že mu svoje predlaktia ovinul okolo krku a povedal mu, že dnes tu zdochne,
následne sa poškodenému podarilo vstať zo zeme, kde ho obžalovaný znova udrel päsťou do tváre, čím
poškodenému A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, spôsobil zranenie pomliaždenie mäkkých

tkanív hlavy a tváre s odreninami kože v oblasti koreňa nosa, hornej pery úst, tržne zmliaždenú
ranku sliznice hornej pery úst, pomliaždenie mäkkých tkanív krku, pomliaždenie mäkkých tkanív s
odreninami kože v oblasti oboch lakťov viac vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív driekovej oblasti vpravo
s odreninami kože, pomliaždenie mäkkých tkanív oboch kolien s odreninami kože, ktoré si vyžaduje
liečenieapráceneschopnosťvtrvaní1-2týždne,počasktorejdobybolpoškodenýobmedzenývbežnom

spôsobe života.

Za tieto prečiny bol obžalovanému podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, pri zistenej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písmeno h/, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona a podľa
§ 41 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1

Trestného zákona, uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 1 000,- (tisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, obžalovanému ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodenej J. E., E. C., so sídlom K. A. L. M. XXXX/XX, XXX XX C., P.: XX XXX XXX v sume 400,40
eur (štyristo eur a štyridsať centov).

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, poškodeného A. F., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom N. XX,

odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie do výroku o vine, uloženého trestu, výroku o náhrade
škody a do konania, ktoré predchádzalo rozsudku.

Odvolanie rozsiahlo zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ondreja Urbana, MBA tým, že
skutkovo bolo nesprávne vyhodnotené konanie medzi obžalovaným a poškodeným, pretože ho bolo
potrebné rozdeliť na dve časti, jednak v motorovom vozidle a jednak pred ním. Zásadne poprel, že by
bol iniciátorom vzniku fyzického konfliktu. Poprel zhodnosť skutku uvedeného v uznesení o vznesení

obvinenia a v obžalobe. Obvinil poškodeného, že evidentne klame pri opise skutku. Rozsudok je podľa
neho nezákonný a protiústavný, preto mal byť oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/
Trestného poriadku. Niet očitého svedka, ktorý by vypovedal o tom, ako došlo k započatiu útoku.
Okrem výpovede poškodeného verziu o tom, že obžalovaný mal konať ako prvý, nejestvuje. Výpovede
poškodeného spochybnil z pohľadu presvedčivosti i vierohodnosti. Podľa jeho názoru v druhej časti
skutkového deja sám poškodený prešiel do útoku.

Súd I. stupňa sa nevysporiadal s povahou zranení obžalovaného a intenzitou útoku medzi obžalovaným
a poškodeným, rovnako s následkom, ktorý mal vzniknúť poškodenému.
Namietol, že jeho relevantné námietky neboli objasnené v napadnutom rozsudku a preto ho považuje
za arbitrárne. Podľa neho jednotlivé dôkazy ani v ich súhrne neboli vyhodnotené zákonným spôsobom.
Rovnako vypovedal, že autokamera nebola predmetom zisťovania na mieste činu. Navrhol

1/ napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, c/, d/ Trestného poriadku a oslobodiť
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku,
2/ ak odvolací súd rozhodne v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona, oslobodiť ho spod obžaloby podľa
§ 285 písmeno b/ Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom,
3/ po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

V doplnení odvolania rozsudku namietal, že súd I. stupňa neaplikoval doktrínu RAVEN, pričom túto
doktrínu vysvetľuje a domnieva sa, že samotný poškodený neprešiel testom tejto doktríny. Aj v tomto
doplnení odvolania navrhuje rovnako rozhodnúť ako v pôvodnom odvolaní.

Na verejnom zasadnutí, ktorého sa obžalovaný nezúčastnil, jeho obhajca v plnom rozsahu zotrval na
oboch podaniach zdôvodňujúcich odvolanie a opätovne zdôraznil jednotlivé skutočnosti z týchto podaní
vyplývajúce.
Poukázal na to, že jeho klient utrpel závažnejšie poranenia daného incidentu, keď súd I. stupňa obe
konania vo vozidle a pred vozidlom spojil do jedného, nevysvetlil rozpory vo výpovediach poškodeného.

Lekár, ktorý hodnotil zranenia poškodeného, nebol na mieste, vychádzal iba z výpovedí poškodeného.

Prokurátor po vyhlásení rozsudku sa vzdal práva odvolania a na verejnom zasadnutí intervenujúci
prokurátorKrajskejprokuratúryNitrakonštatoval,žesúdI.stupňanapodkladevykonanéhodokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a tento skutkový stav aj správne právne posúdil. Upriamil

pozornosť na medzičasom nadobudnutie účinnosti novely Trestného zákona, ktorá je ako celok
priaznivejšia pre obžalovaného. Podľa jeho názoru obžalovanému mal byť ukladaný trest podľa § 364
Trestného zákona. Uvedomil si, že odvolanie zo strany prokurátora podané nebolo.
Navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 písmeno b/ Trestného poriadku zrušiť a uznať obžalovaného
vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona na podklade zákona účinného v znení od
06.08.2024 bez použitia ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného zákona a uložiť obžalovanému rovnaký
trest spolu s náhradným trestom odňatia slobody a rovnako rozhodnúť o uplatnenom návrhu na náhradu
škody.

Obhajca uviedol, že ak odvolací senát dospeje k názoru, že výrok o vine rozsudku súdu I. stupňa je
správny, musí uložiť nižší trest alebo zvážiť upustenie od potrestania. Návrh poškodeného na náhradu
škody považoval za nedôvodný a preto tento musí byť odkázaný na civilný proces. Ak by sa s takýmito
závermi odvolací súd nestotožnil, žiadal nahradiť ho vlastným rozsudkom zásadne zníženým trestom
alebo upustením od potrestania. Poškodeného navrhol odkázať na civilný proces.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie prečítaním listín, ktoré vypovedali o osobe
obžalovaného ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu.Krajský súd ako súd odvolací na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
v zmysle § 317 odsek 1 preskúmal zákonnosť napadnutých výrokov a odôvodnenosť týchto výrokov,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, spolu so správnosťou postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Zároveň skúmal, či vec neobsahuje chyby, ktoré ani odvolania nevytýkajú a ktoré by mohli odôvodňovať
podanie odvolania v zmysle § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné, avšak z iných príčin, ako sám uvádzal.

Po prvé je nutné konštatovať, že súd I. stupňa vo veci vykonával dokazovanie zákonným spôsobom

a rešpektoval všetky základné zásady trestného konania a príslušných ustanovení, podľa ktorých
jednotlivé dôkazy realizoval. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov súd I. stupňa postupoval v zmysle
ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku a rovnako v súlade so zákonom posúdil celý rozsah
konania obžalovaného voči poškodenému nielen vo vozidle, ale i neskôr mimo vozidla.
Nebol žiaden zákonný dôvod „rozčleniť“ skutkový dej, ako to navrhoval obžalovaný, nakoľko celý
skutkový dej bol nepretržitý bol nepretržitý z pohľadu času i miesta a napokon i iniciatívneho agresívneho

konania obžalovaného. Z pohľadu iniciácie vzniku verbálneho i fyzického konfliktu je potrebné zdôrazniť,
že poškodený sedel v čase činu vo svojom osobnom motorovom vozidle a obžalovaný sám bez toho,
že by poškodený mal možnosť na túto skutočnosť zareagovať, si prisadol k nemu do vozidla na miesto
vedľa vodiča a opakovane mal udierať päsťou poškodeného do oblasti tváre, pričom poškodený sa
tomuto útoku bránil. Nie je pravdou, ako uvádzal obžalovaný, že nikto nesledoval konflikt medzi ním

a poškodeným. Vo svojej výpovedi z prípravného konania z 30.09.2022, po vznesenom obvinení, na
čísle listu 15 – 19 spisu a za prítomnosti obhajcu JUDr. Matúša Lemeša obžalovaný sám uviedol, že
otvoril dvere na vozidle, prisadol si a začal obžalovanému vytýkať, prečo chodí na súkromný pozemok.
Uviedol, že poškodený sa naňho zahnal ľavou rukou a poškodil ho na pravej časti krku. On sa iba bránil.
Poškodený mu mal vziať do úst palec jeho ľavej ruky a prehryznúť nechtové lôžko, keďže cítil bolesť,

uštedril zopár rán poškodenému do tváre.
Následne vystúpil z vozidla a chcel privolať hliadku polície, no poškodený mu vytrhol mobilný telefón
a hodil ho o zem. Potom ho chytil poškodený za rozkrok a podkopol ho, načo obaja spadli na zem,
až potom prišla hliadka polície. Pokiaľ v odvolaní uvádzal, že autokamera nebola na mieste a nieto
dôkazu o tom, že táto bola predmetom sporu, znova odvolací súd poukazuje na výpoveď obžalovaného

z prípravného konania, keď sám odpovedá na otázku, že autokamera sa našla pri dverách vozidla
poškodeného. Obžalovaný priznal, že v minulosti mal s poškodeným spor týkajúci sa vzťahu medzi
poškodeným a jeho bývalou manželkou.

Poškodený A. F. rozsiahlo vypovedal k veci aj v prípravnom konaní dňa 15.03.2022 na č.l. 21-24, 48-56

(v prítomnosti obhajcu obžalovaného JUDr. Matúša Lemeša) a zdôraznil, že to bol obžalovaný, ktorý
ho napadol. Z miesta činu chcel odísť vozidlom, ale počul ranu na vozidle, preto zastavil a cez predné
dvere na strane spolujazdca k nemu prisadol obžalovaný a vytýkal mu skutočnosť, že tam nemá čo
robiť. Chcel sa s vozidlom pohnúť a odísť, ale obžalovaný mu v tom zabránil, udieral ho päsťami do tváre
a on sa týmto útokom bránil. Dokonca trúbil s vozidlom a úmyselne uvádzal meno obžalovaného, aby to

bolo zaznamenané na autokamere, o ktorej vedel, že je vo vozidle. Akonáhle to zistil obžalovaný, strhol
kameru z čelného skla a snažil sa s ňou ujsť. Poškodený ho však za ruku chytil a snažil sa mu kameru
zobrať. Obžalovaný však z vozidla vystúpil a poškodený za ním prišiel a žiadal ho, aby mu kameru vrátil,
načo obžalovaný ho znovu začal udierať päsťou do tváre. Vtedy ho poškodený podkopol a obaja spadli
na zem. Dokonca keď boli na zemi, tak ho obžalovaný chytil za krk a škrtil pričom hovoril slová „dnes

tu zdochneš“. Poškodenému sa podarilo zo zovretia vyšmyknúť, ale obžalovaný ho opätovne udieral.
Poškodený kričal o pomoc a hoci sa pri nich zastavili dvaja muži, po chvíli z miesta činu odišli. Následne
poškodený odišiel v sprievode polície na ošetrenie do nemocnice v Topoľčanoch.

Skutok potvrdzuje svedok A. G., ktorý uviedol (na č.l. 28-29, ale najmä na č.l. 60 - 62), že v čase činu

prechádzal okolo, pričom vozidlo poškodeného zasahovalo do pruhu, v ktorom sám išiel. Počul, ako
z daného vozidla sa vytrubuje a niekto kričal o pomoc. Potom videl, ako vystúpili dve osoby a vyšší
útočník udieral na nižšieho a bil ho. Ten nižší kričal, že mu mal ukradnúť nejakú kameru. Nižší kričal
smerom k svedkovi a dožadoval sa privolania pomoci, čo svedok učinil a na miesto prišla hliadka polície.
Vykonanou rekogníciou svedok označil na fotografiách osobu útočníka – obžalovaného na č.l. 85-94.

I svedok A. M. vypovedal zhodne, keďže bol v rovnakom vozidle, ako svedok A. G..Zo strany poškodenej J. E., resp. poverenej pracovníčky A. F. N., bol uplatnený nárok na náhradu škody
v sume 400,40 eur v dôsledku vyplatenej sumy dávok nemocenského pre poškodeného A. F.. O týchto
nákladoch svedčia listinné dôkazy na č.l. 96 – 98.

K veci boli vypočuté i svedkyne stržm. A. K. A. a nstržm. N. P. C. F., príslušníčky hliadky polície SR,
ktoré na mieste zasahovali a fakticky už len dokumentovali spáchanie trestnej činnosti po ukončení
skutkového deja.

NepriamymdôkazombolizáveryznalcazodboruzdravotníctvaodvetviachirurgiaatraumatológiaMUDr.
Mariána Pamulu, ktorý uviedol rozsah zranení, ktoré mal poškodený utrpieť, prisvedčil mechanizmu
zranenia v súlade s výpoveďou poškodeného a vyjadril sa i k následku ohľadne nutnosti liečenia
poškodeného, ktorému zodpovedala doba v rozsahu jedného až dvoch týždňov.
Znalec sa pritom opieral o lekárske správy, ktoré sa týkali zranení poškodeného potom, ako ho policajti
doviezli do nemocnice.

Súd I. stupňa, ale i odvolací súd, sa oboznámil s evidenciou priestupkov, ktoré sú uvedené v súvislosti
s osobou obžalovaného a z týchto zistili, že obžalovaný mal evidovaných 17 záznamov, pričom tieto boli
spáchané aj vo forme násilia voči druhej osobe či dokonca žene, na verejnosti. Ďalej bolo zaznamenané
fyzické násilie zo strany obžalovaného i verbálne násilie, avšak majoritne boli evidované priestupky na

úseku dopravy.

Z uvedených dôkazov súd I. stupňa správne a zákonne ustálil skutkový dej tak, ako ho premietol do
výroku o vine v napadnutom rozsudku. Celý skutkový dej vyjadruje konanie obžalovaného, ktorý najskôr
verbálne a následne fyzicky zaútočil vo vozidle poškodeného proti nemu. Následne pokračoval v bití

poškodeného, čo potvrdil poškodený a dvaja svedkovia, ktorí nemali vzťah ani k jednému z aktérov
spáchaného deliktu. Následok bol objektívne dokumentovaný bezprostredným ošetrením a neskôr
i znalecky.
Iprávnakvalifikáciakonaniaobžalovanéhozodpovedalafaktom,žesadopustilslovneifyzickynamieste
prístupnom verejnosti výtržnosti a zároveň jeho fyzický útok mal následky vo forme zranení, ktoré si

vyžadovali liečenie v rozsahu najmenej jedného týždňa. Preto uznanie viny v zmysle § 361 odsek 4
písmeno a/ Trestného zákona, ako prečin výtržníctva v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa §
156 odsek 1 Trestného zákona, je úplne správne a zákonné.
Pretože k rozhodovaniu o odvolaní obžalovaného došlo potom, čo bola prijatá významná zmena
Trestného zákona účinná od 06.08.2024, bol povinný odvolací súd skúmať, či posudzovaná trestnosť

činu nie je podľa novely pre obžalovaného priaznivejšia. Dospel k záveru, že tomu tak je a zároveň
uložený trest pri konštatovanej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, nemal
byť dôvodom pre postup podľa § 38 odsek 2, 4 Trestného zákona, keďže sprísnenie trestu v zmysle
ustanovenia§41odsek1Trestnéhozákona,bybolovtakomtoprípadedvojitýmpričítanímvneprospech
obžalovaného. Z toho dôvodu odvolací súd pre dané porušenie zákona a novelu Trestného zákona,

ktorá je priaznivejšia pre posúdenie konania obžalovaného, uložil obžalovanému podľa § 156 odsek 1
Trestného zákona úhrnný peňažný trest vo výmere 1 000,- eur a obligatórne ustanovil pre prípad, že by
výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený, aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov.
Takýto trest v plnej miere zodpovedá intenzite protiprávnosti a osobe obžalovaného, ktorý vykazuje
dlhšiu dobu znaky agresivity voči osobám nielen vo forme verbálnej, ale i fyzickej. Takáto sankcia

zodpovedá všeobecným zásadám ukladania sankcii v zmysle § 33a Trestného zákona i špecifickým
zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona.

Keďže poškodená J. E. – E. C., si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, súd I. stupňa správne
tento nárok akceptoval rozhodnutím podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku. Naopak poškodeného,

ktorý nedokázal identifikovať presne uplatnený nárok na náhradu škody, správne súd I. stupňa odkázal
s jeho nárokom na civilný proces.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.