Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200189
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej
veci žalobcu: L Racing s.r.o., so sídlom: Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36
375 616, právne zastúpený: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka, so sídlom Jantárová 30, 040 01
Košice, reg. v Slovenskej advokátskej komore pod č. 4148, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.
k.: 31S/74/2021-145, takto:

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/74/2021 z 30. novembra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia

Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 100676037/2020 z 12. marca
2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2018 v sume 109.655,40 EUR. Žalobcovi nepriznal odpočet
DPH z dodávateľských faktúr spoločnosti Focus JP s.r.o. (ďalej len „deklarovaný dodávateľ“).
Daňovou kontrolou bolo podľa správcu dane preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď
nepreukázal dodanie služieb deklarovaným dodávateľom.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 100250207/2021 z 12. februára 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu, v ktorej v súlade s § 182 ods.

1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) požiadal
o nariadenie pojednávania v predmetnej veci.
4. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) tak, že ju 30. novembra
2022 rozsudkom, č. k. 31S/74/2021-145 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) v súlade s § 190 SSP
ako nedôvodnú zamietol.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov

5. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej okrem nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) namietal tiež porušenie práva na spravodlivý
proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, ktorým mu bolo znemožnené uskutočniť
jeho procesné práva (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP).6. V súvislosti s namietaným nesprávnym procesným postupom žalobca poukázal na svoju žiadosť na
str. 3 správnej žaloby o nariadenie pojednávania v predmetnej veci, napriek ktorej ústne pojednávanie
nebolo nariadené. Správny súd nenariadenie ústneho pojednávania ani nijako neodôvodnil.

7. Argumentoval, že podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP nie je možnosťou ale povinnosťou predsedu senátu
nariadiť vo veci pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Nenariadenie ústneho
pojednávania, ktoré je vyjadrením ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
v účinnom znení (ďalej len „Ústava SR“) a zásady bezprostrednosti a ústnosti konania (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/2/2019 z 22. októbra 2019 publikovaného v

Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 18/2021), považuje
žalobca za porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Žalobca v
nadväznosti na uvedené poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
102/04 zo 14. apríla 2004 definujúce slovné spojenie „odňatie možnosti konať pred súdom“ a navrhol
rozsudok správneho súdu spolu s rozhodnutím žalovaného a prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec
vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním z 20. apríla 2023 tak, že zotrval na svojich
právnych záveroch a s rozsudkom správneho súdu sa stotožnil. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť
ako nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP.
10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a

rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinného do 30. júna
2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je
prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol zaplatený.

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

13. Kasačný súd skôr ako pristúpil k meritórnemu posúdeniu rozsudku správneho súdu, zaoberal sa
námietkou porušenia práva na spravodlivý proces. Námietku vyhodnotil ako dôvodnú.

14. Zo súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žalobca v súlade s § 182 ods. 1 písm.
g/ SSP požiadal o nariadenie ústneho pojednávania. Zo súdneho spisu je zároveň zrejmé, že ústne
pojednávanie sa neuskutočnilo.
15. V spise absentuje akákoľvek informácia o predvolaní účastníkov konania podľa § 108 ods. 2
SSP (resp. ich zástupcov), či zápisnica z ústneho pojednávania. Absentuje akýkoľvek záznam o tom,

že by žalobca svoju žiadosť vzal späť alebo akékoľvek iné odôvodnenie správneho súdu, ktoré by
nenariadenie ústneho pojednávania vysvetľovalo.
16. Naopak, na č. l. 139 súdneho spisu sa nachádza zoznam vecí na verejné vyhlásenie rozsudku,
vyvesený na úradnú tabuľu informujúci o tom, že 30. novembra 2022 bude v predmetnej veci vyhlásený
rozsudok v súlade s § 137 ods. 4 SSP (t. j. bez nariadenia ústneho pojednávania). O nenariadení

pojednávania svedčí aj zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku na č. l. 141, v zmysle ktorej bol
rozsudok vyhlásený taktiež bez nariadenia ústneho pojednávania. Z vyššie uvedeného mal kasačný súd
za preukázané, že správny súd napriek vôli žalobcu výslovne prejavenej v správnej žalobe, nenariadil
ústne pojednávanie.
17. Nenariadenie ústneho pojednávania napriek žiadosti účastníka konania uvedenej v správnej žalobe

je porušením povinnosti správneho súdu ustanovenej v § 107 ods. 1 písm. a/ SSP, a teda nesprávnym
procesným postupom.
18. Kasačný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že následkom žiadosti o ústne pojednávanie
uvedenej v správnej žalobe je povinnosť, nie oprávnenie správneho súdu pojednávanie nariadiť.
Vyplýva to v prvom rade z doslovného znenia predmetného ustanovenia, ktoré používa slovné spojenie

„predseda senátu nariadi ...“ vyjadrujúce imperatív.
19. Rovnaký výklad poskytuje tiež odborná literatúra, v zmysle ktorej: Ohľadom povinného nariadenia
súdneho ústneho pojednávania sú nastavené dve základné axiómy, ktoré vždy budú viesť k jeho
nariadeniu, a to žiadosť aspoň jedného z účastníkov [§ 107 ods. 1 písm. a/] a v prípadoch stanovenýchzákonom [§ 107 ods. 1 písm. e/]. (BARICOVÁ, Jana, ŠORL, Robert. § 107 [Nariadenie pojednávania].
In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok.
1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 592.). V zmysle uvedeného je zrejmé, že správny súd sa

dopustil nesprávneho procesného postupu.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že nie každý nesprávny procesný postup automaticky smeruje k porušeniu
práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, kasačný súd preskúmal tiež intenzitu
predmetného nesprávneho postupu a dospel k záveru, že ide o postup znemožňujúci účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že predstavuje porušenie práva

na spravodlivý proces.
21. Ústne pojednávanie je vyjadrením zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktoré majú nie len
ústavnoprávne vyjadrenie (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), ale vychádzajú tiež z čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Uvedené zásady samozrejme nie sú absolútne a konanie
pred správnym súdom obsahuje i prvky písomnosti, avšak v prejednávanej veci nariadenie ústneho
pojednávania správnemu súdu výslovne prikazovalo ustanovenie § 107 ods. 1 písm. a/ SSP.

22. Kasačný súd poukazuje aj na svoj skorší rozsudok sp. zn. 2Svk/45/2022 z 20. decembra 2022,
v ktorom zdôraznil, že: zásada audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana) patrí medzi
neopomenuteľné prvky práva na spravodlivý proces. Z uvedenej zásady plynie povinnosť správneho
súdu vytvoriť priestor, ktorý účastníkovi konania zaručí možnosť účinne uplatňovať argumenty a
námietky, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie správneho súdu, a to nie len umožnením predniesť žalobu,

resp. žalobné námietky jeho právnemu zástupcovi.
23. Zhrňujúc uvedené vyššie kasačný súd dospel k záveru, že nenariadením ústneho pojednávania
napriek včasnej žiadosti, správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi realizovať
jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nebolo umožnené, aby sa jeho vec prerokovala v jeho

prítomnosti, aby mohol predniesť žalobu ústne a bezprostredne, vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a
realizovať ďalšie jeho práva spojené s prítomnosťou na ústnom pojednávaní, ktoré mohli mať vplyv
na rozhodnutie a meritórne posúdenie správneho súdu, kasačný súd vzhliadol za predčasné zaoberať
sa námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Úlohou správneho
súdu tak v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť, či sú splnené podmienky na rozhodnutie a verejné

vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania (§ 137 ods. 4 v spojitosti s § 107 SSP) a v prípade
ak dôjde k jeho nariadeniu, vec opätovne právne posúdiť.

IV.I Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

25.Podľa§462ods.1SSPakkasačnýsúdpopreskúmanízistídôvodnosťkasačnejsťažnosti,rozhodne
o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie ...
Kasačný súd vzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že rozsudok správneho súdu
je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, preto rozhodol v súlade s citovaným ustanovením.
26. O trovách kasačného konania rozhodne správny súd v súlade s § 467 ods. 3 SSP.

27. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo
správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný
cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici.
28. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Nenariadenie ústneho pojednávania napriek včasnej žiadosti účastníka konania je porušením povinnosti
správneho súdu ustanovenej v § 107 ods. 1 písm. a/ SSP, a teda nesprávnym procesným postupom,
ktorý znemožňuje účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že
predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.