Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 4, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 21Csp/276/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122451481
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zsolt Suver

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6122451481.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnom spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.

r. o., so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpenej: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: A. B., nar.: 31.07.1985, trvale
bytom: C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpenej: Centrum správnej pomoci Košice, občianske združenie, so
sídlom: Tomášikova 147/3, 040 01 Košice, IČO: 51 847 124, o zaplatenie 5.440,50 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Skutkové tvrdenia a právna argumentácia strán sporu

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou 19.10.2022 Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný
súd“) podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“) domáhala, aby okresný súd
platobným rozkazom uložil žalovanej v 1. rade (ďalej len „žalovaná“) a žalovanému 2. rade (ďalej len

„žalovaný“ alebo žalovaná a žalovaný spolu len „žalovaní“) spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni
sumu 5.440,50 Eur titulom nezaplatenia istiny im poskytnutého spotrebiteľského úveru, ďalej sumy
822,73 Eur titulom riadnych úrokov, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.440,50
Eurod02.06.2020dozaplatenia.Žalobkyňazároveňnavrhla,abyjejokresnýsúdpriznalprotižalovaným
nárok na náhradu trov tohto konania.
2.Žalobkyňasvojužalobuvpodstatnomodôvodnilatým,žeprávnapredchodkyňažalobkyneVšeobecná
úverová banka, a. s., so sídlom: Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len

„VÚB, a. s.“) na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ pod reg. č.
0061711311090812 zo 14.08.2012 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) a pod číslom úverového
účtu XXXXXXXXXX poskytla žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 8.627,49 Eur (ide zrejme iba
o nesprávnosť v písaní, viď ďalej), ktorý sa žalovaní zaviazali splácať formou zmluvne dohodnutých
pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy spotrebiteľskom úvere
žalovaní(dlžníci)svojzáväzokuhrádzaťpravidelnémesačnésplátkyneplniliriadneavčas,čožalobkyňa
preukazovala predloženým výpisom z úverového účtu. Právna predchodkyňa žalobkyne VÚB, a. s.

vyzvala žalovaných na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaní, napriek písomnej výzve
VÚB, a. s., svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatili, VÚB, a. s. v súlade so
zmluvnými dojednaniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v súlade s článkom VII. Všeobecnýchobchodných podmienok s označením „Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti úveru (okamžitá
splatnosť úveru) zo strany banky“ vyhlásila ku dňu 13.05.2020 predčasnú splatnosť pohľadávky z
úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej

sumy bolo žalovaným doručené dňa 25.05.2020 v súlade s článkom VIII. Všeobecných obchodných
podmienok s označením „Doručovanie a vyhlásenia klienta“. Nakoľko žalovaní v poskytnutej 7-dňovej
lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatili, voči
VÚB a. s. sa od 02.06.2020 dostali do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.
Následne na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 14.02.2020 uzavretej medzi

VÚB, a. s. ako postupkyňou a žalobkyňou ako postupníčkou a Žiadosti o postúpenie a prevod zo
dňa 09.03.2022 bola pohľadávka voči žalovaným z titulu nezaplateného úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere postúpená žalobkyni ako postupníčke, o čom boli žalovaní upovedomení
písomným oznámením postupkyne o postúpení pohľadávky v súlade s ustanovením § 526 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Výška postúpenej pohľadávky bola VÚB, a. s. vyčíslená ku
dňu 02.03.2022. Žalovaní boli vyzvaní právnym zástupcom žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy z titulu

nesplateného úveru. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatňovala voči žalovaným len časť postúpeného
nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru v sume 5.440,50 Eur, spolu s príslušenstvom, ktorú
žalovaní žalobkyni, napriek predžalobnej upomienke, nezaplatili. Zároveň si žalobkyňa v tomto konaní
uplatnila voči žalovaným aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi
celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.

Záverom žalobkyňa navrhla, aby jej okresný súd priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov tohto
konania.

3. Žalobkyňa k žalobe pripojila listinné dôkazy a to: Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ pod reg. č. 006171311090812 zo 14.08.2012 (č.l. 10), Všeobecné obchodné podmienky

VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom z 01.06.2012 (č.l. 49
– 50), listinu - Zoznam dokladov k Flexipôžičke (rub č.l. 12 a 20), listinu - Informácia finančného
sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu zo 14.08.2012 (rub č. l3), žiadosť o flexipôžičku –
bezúčelová z 09.08.2012 (rub č.l. 14), oznámenie o splnení obchodných podmienok pre čerpanie
Flexipôžičky zo 14.08.2012 (rub č.l. 17), listinu – Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom

úvere (rub č.l. 18), Dodatok k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky pod reg. č. 006171311090812
z 29.04.2016 (rub č. l. 20), žiadosť o zmenu zmluvných podmienok z 20.04.2016 (rub č.l. 21), potvrdenie
o poberaní rodičovského príspevku žalovanej z 08.04.2016 (č.l. 23), listinu – Tretia upomienka – pokus
o zmier z 27.01.2020 adresovanú žalovanej (č.l. 55), listinu – Tretia upomienka – pokus o zmier
z 27.01.2020 adresovanú žalovanému (č.l. 54), poštový podací hárok (č.l. 56 – 58), Výzvu na predčasné

splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo 14.05.2020 adresovanú žalovanej a fotokópiu poštovej
zásielky s doručenkou (č.l. 61), Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo
14.05.2020 adresovanú žalovanému a fotokópiu poštovej zásielky s doručenkou (č.l. 59), Rámcovú
zmluvu o postúpení pohľadávok zo 14.02.2020 (č.l. 34 - 48), Prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok
(č.l. 25 a 60), žiadosť o postúpenie a prevod z 09.03.2022 (č.l. 51), Oznámenie o postúpení pohľadávky

zo 14.03.2022 adresované žalovanej (č.l. 26), Oznámenie o postúpení pohľadávky zo 14.03.2022
adresované žalovanému (č.l. 27), Výzvu na zaplatenie pohľadávky z 27.07.2022 adresovanú žalovanej
(č.l. 29), Výzvu na zaplatenie pohľadávky z 27.07.2022 adresovanú žalovanému (č.l. 28), listinu –
ePotvrdenka Slovenskej pošty, a. s. z 29.07.2022 (č.l. 30), výpis z čerpania a splácania daného úveru
za obdobie od 14.08.2012 do 14.09.2021 (č.l. 52 - 53).

4. Okresný súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 1Up/1471/2022 zo 16.11.2022 (ďalej len
„platobný rozkaz“) tak, že jej vyhovel v celom rozsahu.

5. Žalovaný proti tomuto platobnému rozkazu podal odpor (č. l. 83), ktorý však bol uznesením okresného

súdu sp. zn. 1Up/1471/2022-90 zo 16.03.2023 z dôvodu, že nebol podaný včas, odmietnutý. Žalovaný
podal proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1Up/1471/2022-90 zo 16.03.2023 sťažnosť – prostriedok
procesnejobrany,oktorejsudcaokresnéhosúduuznesením1Up/1471/2022-102z26.10.2023rozhodol
tak, túto zamietol. Uznesenie okresného súdu 1Up/1471/2022-90 zo 16.03.2023 v spojení s uznesením
okresného súdu sp. zn. 1Up/1471/2022-102 z 26.10.2023 nadobudlo právoplatnosť 31.10.2023.

Platobný rozkaz voči žalovanému tak nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným 07.12.2022 (č.l.
111).6. Žalovaná proti platobnému rozkazu podala riadne a včas odpor. Žalovaná vo svojom odpore (č.l.
86) medzi inými namietala, že na vydanie platobného rozkazu neboli splnené zákonné podmienky a
poprela tvrdenie žalobkyne, podľa ktorej je celková výška jej dlhu voči žalobkyni v sume 5.440,50 Eur

s príslušenstvom. Podľa presvedčenia žalovanej bremeno tvrdenia ohľadom toho, že so žalovanou
uzavrela platnú písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere obsahujúcu všetky obligatórne náležitosti a na
jej základe žalovanej určité peňažné prostriedky aj reálne poskytla, ktoré žalovaná nevrátila, prípadne
nezaplatila dohodnuté konkrétne špecifikované úroky a pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere s odbornou starostlivosťou posúdila schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, mala

žalobkyňa. Žalobkyňa však všetky tieto skutočnosti riadne netvrdila. Žalovaná mala zato, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere má chybne určenú jednu z jej podstatných náležitostí a to cenu úveru, čiže
celkovú výšku nákladov, ktorú mala za úver zaplatiť. Táto je uvedená vo výške 20.589,44 Eur, pričom
reálna celková výška nákladov úveru na základe výšky a počtu splátok je v sume 21.320,20 Eur. Nakoľko
v zmysle článku I. bodu 8. zmluvy o spotrebiteľskom úvere je poistenie schopnosti splácať úver typom
zabezpečenia, má byť zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“),

pretože nebolo uzatvorené dobrovoľne, ale ako podmienka poskytnutia úveru. Takéto konanie je podľa
názoru žalovanej klamlivou obchodnou praktikou a je v rozpore s dobrými mravmi. V prípade tejto
zmluvy o spotrebiteľskom úvere existujú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov v nej uvedených,
najmä o výške úrokovej sadzby a výške RPMN. Je tu totiž nezanedbateľné riziko, že VÚB, a. s. pri
určovaní úrokovej sadzby a výšky RPMN vychádzala z celkovej sumy nákladov dlžníka, ktoré uviedla v

zmluve a nie zo sumy, ktorú žalovaná za poskytnutý úver aj skutočne zaplatí. Žalovaná mala zato, že
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo
má za následok, že podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.
z.“) poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Konanie žalobkyne je aj v rozpore aj s ustanoveniami

§ 4 zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne
uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z. z. (uvedená je suma 11.210 Eur), keďže v rozpore s eurokomformným výkladom v sebe zahŕňa aj
poplatok za poskytnutie úveru (224,20 Eur). Žalovanej bola suma 224,20 Eur ako rozdiel do plnej sumy
poskytnutého úveru okamžite stiahnutá na úhradu poplatku za uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, čiže reálne jej bolo na ekonomické využitie poskytnutých iba 10.985,80 Eur. Tento fakt je potrebné
posúdiť tak, akoby tento údaj v zmluve absentoval a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z. z. platí, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno ani v tom, že by v zmysle zákona 129/2010 Z. z. posúdila bonitu žalovanej, t. j. jej schopnosť
splácaťúverpredjehoposkytnutímsodbornoustarostlivosťou.Porušeniepovinnostiveriteľasodbornou

starostlivosťou skúmať bonitu spotrebiteľa má za následok to, že veriteľ nie je oprávnený požadovať
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho nemôže postúpiť nesplatnú pohľadávku
na žalobkyňu. A teda z toho vyvstáva otázka, či je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná v tomto spore.
Podľa § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 OZ je možné úver zosplatniť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Podľa tvrdenia žalobkyne VÚB, a.

s. po zaslaní upozornenia na možné zosplatnenie úveru z 27.01.2020, tento úver zosplatnila až ku dňu
14.05.2020, avšak pre platné zosplatnenie to mohla urobiť do najbližšie nasledujúcej splátky a to do
splátky splatnej dňa 14.03.2020, čo neurobila. Keďže nedošlo ku platnému zosplatneniu úveru, nemohla
banka v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.“)
postúpiť nesplatnú pohľadávku na žalobkyňu. A teda žalobkyňa nemôže byť aktívne vecne legitimovaná

v tomto spore. Rovnako neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto
konaní ani v zmysle ustanovení § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., keďže termín konečnej splatnosti
predmetného úveru bol určený na 14.02.2023 (pôvodne na 14.08.2022, pozn.) a vyhlásenie predčasnej
splatnosti nie je platné. Žalovaná záverom navrhla, aby okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol
a proti žalobkyni jej priznal nárok na náhradu trov tohto konania.

7. Žalobkyňa sa k odporu žalovanej proti platobnému rozkazu vyjadrila podaním z 08.12.2023 (č.l.
118), v ktorom uviedla, že odpor žalovanej považuje v celom rozsahu za nedôvodný s chýbajúcou
oporou v zákone a skutkovom stave. Žalovaná neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť platobný
rozkaz zrušený. Podľa názoru žalobkyne sú tvrdenia žalovanej účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu

svojho záväzku. Žalobkyňa svoj nárok považovala za dôvodný a preukázaný. Žalobkyňa preto navrhla
pokračovať v konaní.8. Keďže žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, ktorý okresný súd neodmietol a žalobkyňa
na výzvu okresného súdu z 23.11.2023 podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. navrhla pokračovať
v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, okresný súd

08.12.2023 podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. postúpil vec Mestskému súdu Košice (ďalej len
„mestský súd“) na prejednanie a rozhodnutie.

9. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne k odporu proti platobnému rozkazu vyjadrila podaním
z 22.04.2024 (č.l. 171), v ktorom medzi inými zotrvala na svojom tvrdení v odpore, že v zmluve

o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru. V danej
súvislosti poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd
SR“) sp. zn. 9 Cdo/287/2021 z 30.06.2022. Navyše v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o
poplatok za poskytnutie úveru v sume 224,20 Eur nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN,
keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o
poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver,

ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení
sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru bolo súčasťou
formulárovej typovej zmluvy predloženej VÚB, a. s. žalovanej, ktorej obsah nemohla žalovaná ovplyvniť,
zmeniť resp. do neho nijakým spôsobom zasiahnuť a žalovaná si nemohla vybrať inú formu úhrady
poplatku za poskytnutie úveru. Žalovaná mala zato, že spotrebiteľskému právu ani eurokomformnému

výkladu by neodporovalo, ak by si veriteľ poplatok za poskytnutie úveru stiahol resp. spotrebiteľ mu ho
zaplatil z iného účtu, v hotovosti, teda preukázateľne z jeho vlastných zdrojov nezávislých na poskytnutí
úveru, v iný deň ako mu bol poskytnutý úver alebo by platil predmetný poplatok priebežne ako súčasť
pravidelných mesačných splátok. Jedným z nosných dôvodov spochybňujúcich celý nárok žalobkyne
v rovine tvrdenia je ten, že žalovaná namieta nesplnenie podmienok na platné postúpenie pohľadávky

banky z VÚB, a. s. na žalobkyňu a teda namieta samotnú žalobkyňu ako nositeľa práv voči akýmkoľvek
nárokom v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná v odpore uviedla, že k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo pre nesplnenie podmienok pre jej vyhlásenie a to konkrétne
podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 v nadväznosti na § 565 druhú vetu OZ, keďže VÚB, a. s.
mimoriadnu splatnosť úveru nevyhlásila v súlade s druhou vetou § 565 OZ a to do splatnosti najbližšie

nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie je potrebné dodržať z dôvodu, že vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru je právom a nie povinnosťou veriteľa a teda, aby bolo predpokladateľné
pre spotrebiteľa, či dôjde ku strate nároku na úhradu v splátkach alebo nie, keďže strata nároku na
úhradu v splátkach je výrazný zásah do práv a povinností zmluvných strán. Zároveň žalovaná svoju
procesnú obranu doplnila v tom, čo sa týka neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a z

toho dôvodu nemožnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku z VÚB, a. s. na žalobkyňu, z obsahu súdneho
spisu a dôkazov doložených žalobkyňou ku žalobe je jednoznačne preukázateľné, že na žalobkyňu pre
neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, práva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprešli.
A teda k postúpeniu došlo v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.. Listinu - Výzva
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo 14.05.2020 zasielala VÚB, a. s. na adresu

žalovanej inú, ako ju udala veriteľovi pri zmene svojho bydliska, kedy už v tom čase bola rozvedená a
žila v Košiciach a nie na jej predošlom mieste bydliska v E.. VÚB, a. s. zasielala túto listinu na pôvodnú
adresu, kde žalovaná už reálne nebývala a to adresu: E. XXX, XXXXX E., pričom VÚB, a. s. sa zásielka
vrátila s poznámkou: adresát neznámy. Žalovaná sa preto objektívne nemohla oboznámiť s jej obsahom.
Je pritom preukázateľné, že VÚB, a. s. poznala jej v tom čase aktuálnu adresu, ktorou ho sama, po

presťahovaní sa z E. do D. oboznámila, keďže jej listinu - Tretia upomienka - pokus o zmier z 27.01.2020,
ktorá predchádzala Výzve na predčasné splatenie zostatku úveru zo 14.05.2020 zaslala na adresu ňou
uvedenéhobydliskaato:F.XXX/X,XXXXXD..AtedavovzťahukužalovanejzostranyVÚB,a.s.nebola
mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená. Konečná splatnosť úveru bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere
pôvodne dohodnutá ku dňu 14.08.2022. Avšak na žiadosť žalovanej o zmenu zmluvných podmienok

a odklad splatnosti splátok o 6 mesiacov, ktorá jej bola VÚB, a. s. schválená dňa 29.04.2016, došlo
ku zmene termínu konečnej splatnosti úveru na deň 14.02.2023. Na základe uvedených je tak zrejmé,
že k postúpeniu pohľadávky došlo ku dňu 09.03.2022, t. j. pred termínom konečnej splatnosti úveru.
Toto postúpenie nemôže byť v zmysle ustanovení § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. platné, dôsledkom
čoho na žalobkyňu práva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohli prejsť a teda nie je aktívne vecne

legitimovaná v tomto spore.

10.Žalobkyňasakvyjadreniužalovanejvyjadrilapodanímz29.10.2024(č.l.210),vktoromvpodstatnom
uviedla, že nakoľko žalovaná, ani napriek predchádzajúcej výzve, omeškané splátky neuhradila,veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 14.05.2020 a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
14.01.2020. Žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou dňa 14.01.2020 a k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru došlo po uplynutí troch mesiacov od uvedeného dátumu a zároveň v čase

do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru tak došlo v súlade
so zákonnými požiadavkami. Nakoľko predmetom žaloby je zaplatenie bankovej pohľadávky, žalobkyňa
za účelom preukázania svojej aktívnej legitimácie predložila mestskému súdu aj výzvy svojej právnej
predchodkyne VÚB, a. s. zo dňa 14.05.2020 a zo dňa 27.01.2020. Predloženými výzvami doručovanými
žalovanej na adresu, ktorú uviedla v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalobkyňa preukazuje splnenie

zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z.. Právna predchodkyňa žalobkyne VÚB, a. s. v súlade s článkom VII. Všeobecných obchodných
podmienok s označením „Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť
úveru) zo strany banky“ vyhlásila ku dňu 14.05.2020 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru.
Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru spolu s výzvou na zaplatenie dlžnej
sumy bolo žalovanej doručené dňa 25.05.2020 (dátum vrátenia) v súlade s článkom VIII. Všeobecných

obchodných podmienok s označením „Doručovanie a vyhlásenia klienta“. Pred samotným vyhlásením
predčasnej splatnosti bola zároveň žalovaná vyzvaná na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou zo
dňa 27.01.2020 označenou ako „Tretia upomienka“. Predmetná výzva bola žalovanej doručovaná dňa
27.01.2020 pod číslom zásielky RE911544793SK, čo žalobkyňa preukazovala predloženým podacím
hárkom (dátum odoslania je zrejmý z podacieho hárku - na ľavej strane z boku). V ďalšom žalobkyňa

uviedla, že spôsob doručovania a aj tzv. fikcia doručovania je upravená vo Všeobecných obchodných
podmienkach VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebiteľského úveru VÚBPÔŽIČKA fyzickým osobám -
občanom. Konkrétne v článku VII bod. 1 je uvedené, že „Tieto písomnosti vrátane iných písomností
(napr. upomienky, odstúpenie) sa považujú za doručené aj vtedy, ak sa zásielka vráti veriteľovi ako
nedoručiteľná (adresát neznámy, nezastihnutý, nesprávna adresa, adresát požiadal o doposielanie),

a to dňom podania zásielky. Inak sa písomnosť, ktorá bola zasielaná ako doporučená zásielka alebo
doporučená zásielka do vlastných rúk považuje za doručenú dlžníkovi dňom, keď ju podľa údajov
veriteľa prevzal, alebo ak bola písomnosť uložená na pošte v posledný deň lehoty stanovenej poštovým
doručovateľom na jej vyzdvihnutie. V prípade, keď sa písomnosť nezasiela ako doporučená zásielka
alebo doporučená zásielka do vlastných rúk považuje sa takáto písomnosť za doručenú desiatym

dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov veriteľa daná na poštovú prepravu...“. V tejto súvislosti
žalobkyňa poukázala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR ohľadom posudzovania účinkov
doručenia poštových zásielok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 73/2016 uverejnené
v časopise zo Súdnej praxe pod č. 45/2018, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo
129/2010 uverejnené v systéme ASPI pod č. 27/2011.). Pre nadobudnutie účinkov doručenia úkonu

nie je podstatné, či sa adresát s obsahom doručovanej zásielky úkonu oboznámil až neskôr, v čase
plynutia odbernej lehoty na vyzdvihnutie uloženej zásielky, resp. tieto účinky nastávajú aj v prípade, ak
nevyužil možnosť oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky. Žalobkyňa mestskému súdu predložila
doklad – výpis z informačného portálu Slovenskej pošty, a. s., z ktorého je zrejmé, že predmetná výzva
bola žalovanej doručovaná a žalovaná ju prevzala. Záverom žalobkyňa navrhla, aby mestský súd žalobe

v celom rozsahu vyhovel.

II.
Relevantná zákonná právna úprava k predmetu sporu

11. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom
rozhodujúcom období (ďalej len „ObchZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere (§ 497).

12. Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom rozhodujúcom období
(ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 38 ods. 1 a 2 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou.15. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti.

21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

22. Podľa § 53b ods. 1 OZ, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

23. Podľa § 53c OZ, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť
uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí.
Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

24. Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

27. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.29. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi, dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení pohľadávky.

30. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

31. Podľa § 1 ods. 2, vety prvej zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
apôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomvrozhodujúcom
období (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

32. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennými papiermi, tým nie je dotknuté ustanovenia § 17 ods. 3.

33. Podľa 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru.

34. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.

35. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vzneníúčinnom rozhodujúcomobdobí(ďalejlen„zákonč.483/2001Z.z.“),akjenapriekpísomnejvýzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok
v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

III.
Skutkové zistenia a právne posúdenie veci mestským súdom36. Predmetom daného sporu bol nárok na zaplatenie sumy 5.440,50 Eur titulom nezaplatenia
(nevrátenia) istiny úveru a sumy 822,73 Eur titulom riadnych úrokov, spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8 % ročne zo sumy 5.440,50 Eur do zaplatenia vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo 14.08.2012 uzavretej medzi VÚB, a. s. ako veriteľkou na strane jednej a žalovanou a jej manželom
G. B. ako dlžníkmi na strane druhej.

37. Na základe skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaná nepoprela, medzi stranami sporu nebolo

sporným, že:

37.1. VÚB, a. s. (veriteľka) na strane jednej a žalovaná a jej manžel (dlžníci) na strane druhej uzavreli
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere „Flexipôžička“ pod reg. č. 006171311090812 zo 14.08.2012, ktorej
predmetom podľa tam (v zmluve) uvedených bolo poskytnutie úveru vo výške 11.210 EUR s ročnou
úrokovou sadzbou 12,90 %, RPMN 14,79 % na obdobie 120 mesiacov s počtom mesačných splátok

120 vo výške 175,80 Eur splatnými vždy do 14. dňa, toho ktorého kalendárneho mesiaca, s dátumom
1. mesačnej splátky 14.09.2012 a s konečnou splatnosťou 14.08.2022,

37.2. VÚB, a. s. na strane jednej a žalovaná a jej manžel na strane druhej uzavreli 29.04.2016 Dodatok
k zmluve o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorého bol dohodnutý odklad zaplatenia splátok úveru za

obdobie od 14.05.2016 do 14.10.2016, ďalej bola dohodnutá zmena výšky anuitnej splátky na sumu
177,47 Eur a zmena konečnej splatnosti úveru na deň 14.02.2023,

37.3. keďže žalovaná a jej manžel ako spoludlžník úver riadne a včas nesplácali, spoločnosť VÚB, a. s.
listom - Tretia upomienka – pokus o zmier z 27.01.2020 (č. l. 55) adresovaným žalovanej na adresu: F.

XXX/XX, D., túto vyzvala na okamžité zaplatenie dlžnej istiny v sume 341,09 Eur, úrokov v sume 191,32
Eur, úroku z omeškania v sume 3,75 Eur a poplatku v sume 4 Eur pod hrozbou vyhlásenia predčasnej
splatnosti celého úveru,

37.4. VÚB a. s. ako postupkyňa a žalobkyňa ako postupníčka uzavreli Rámcovú zmluvu o postúpení

pohľadávky zo 14.02.2020, na základe ktorej podľa jej prílohy (č. l. 60) a žiadosti o postúpenie a prevod
z 09.03.2022 bola predmetom postúpenia ku dňu 09.03.2022 žalobou uplatňovaná pohľadávka spolu
s príslušenstvom.

38. Mestský súd ďalej považoval za nesporné aj to, že VÚB, a. s. si pred uzavretím zmluvy

spotrebiteľskom úvere nesplnila svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľky daný spotrebiteľský úver splácať (viď
argumentáciu nižšie).

39. Medzi stranami sporu však zostalo sporným okrem iných najmä to, či výzva na predčasné splatenie

zostatku úveru s príslušenstvom VÚB, a. s., resp. o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo 14.05.2020
sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej.

40. V nadväznosti na vyššie uvedené medzi stranami sporu bolo ďalej právne sporným, či sa žalobou
uplatňovaná pohľadávka stala splatnou ešte pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

a či došlo k právne relevantnému postúpeniu tejto pohľadávky z VÚB, a. s. (postupkyne) na žalobkyňu
(postupníčku). Ergo sporným bolo, či žalobkyňa je v tomto spore aktívne vecne legitimovaná.

41. Mestský súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 04.11.2024 a za účelom preukázania
sporných skutkových tvrdení vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, po ktorom

v spojení aj s ostatnými skutkovými tvrdeniami, ktoré neboli sporné, ustálil svoje celkové skutkové
zistenia a vyporiadajúc sa pritom aj s námietkami a právnou argumentáciou strán sporu vec právne
posúdil (viď nižšie).

42. V danom spore sa zmluva o spotrebiteľskom úvere spravuje ustanoveniami § 497 a nasl. ObchZ

o zmluve o úvere ako zmluvnom type, avšak ňou založený záväzkovo-právny vzťah medzi žalobkyňou
ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom sa už spravuje ustanoveniami OZ, najmä § 52 a nasl.
OZ o spotrebiteľských zmluvách a súčasne podlieha právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z..43. Žalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore zakladala na rámcovej zmluve o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.02.2020, prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok a žiadosti o postúpenie a
prevodzodňa09.03.2022uzavretýmimedziVÚB,a.s.akopostupkyňouaňouakopostupníčkoutvrdiac,

že postúpením nadobudla pohľadávku z nezaplateného úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
s jej príslušenstvom.

44. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného nároku sa mestský súd prednostne zameral na
skúmanie vecnej legitimácie strán sporu, predovšetkým na skúmanie, či je žalobkyňa aktívne vecne

legitimovaná domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na
strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou
súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

45. Aktívnu vecnú legitimáciu je v zásade možné nadobudnúť postúpením pohľadávky, ktorá je
predmetom konania. V danom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že postupkyňou bola banka,
postupníčkou bola žalobkyňa, ktorá nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie
bankovej činnosti a dlžníkom bol klient banky (žalovaná), vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky nielen

ustanovenia OZ (§ 524 a nasl. v spojení s § 53 ods. 9 a § 565), ale aj ustanovenia zákona č. 129/2010
Z. z. (§ 17) a napokon aj ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. (§ 92 ods. 8). Nerešpektovanie právnej
úpravy má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).

46. Žalovaná vo svojom odpore proti platobnému rozkazu a priori namietala, že VÚB, a. s. si pred

uzavretím zmluvy spotrebiteľskom úvere nesplnila svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pozn.) posúdiť s odbornou starostlivosťou jej schopnosť
ako spotrebiteľa daný spotrebiteľský úver splácať, pri ktorom (posúdení) je treba brať do úvahy najmä
dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

47. Mestský súd zdôrazňuje, že sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená
zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne
vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne
na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú

povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno. Vedľa bremena tvrdenia rozlišuje veda procesného práva tiež pojem bremena
substancovania. Potreba substancovania skutkových prednesov vyplýva z nedostatku informácií
vnesených do konania z hľadiska ich určitosti pre účely vedenia dokazovania. Strana síce môže
uniesť bremeno tvrdenia, avšak súhrn jeho skutkových prednesov nemusí byť dostatočne určitý, resp.

substancovaný. Substancovanie skutkových prednesov presahuje rámec tvrdenia, čo vyplýva z jeho
účelu, ktorý je ním sledovaný. Pre unesenie dôkazného bremena tvrdenia je totiž podstatné vyjadrenie
konkrétnych skutočností zodpovedajúcich abstraktným znakom skutkovej podstaty právnej normy, na
ktorej sa zakladá uplatňovaný nárok. Požiadavka substancovania skutkového prednesu je oproti tomu
kladená za účelom spoľahlivého dôkazného objasnenia skutočností, ktoré sú medzi stranami sporné.

Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania.
Rovnako platí, že následkom porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho,
aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie
je substancované. Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane ani poprieť.

48. Žalobkyňa porušila jednu zo základných procesných povinností strán sporu podľa článku 8 CSP a to
povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu už v samotnej žalobe, keď
ohľadom splnenia si svojej povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere skúmať schopnosť žalovanej daný úver splácať neuviedla žiadne skutkové

tvrdenia. Navyše následne nepoprela ani v rámci procesnej obrany žalovanej uvedené tvrdenie, podľa
ktorého VÚB, a. s. pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, jej schopnosť tento úver splácať
neskúmala, keď na toto tvrdenie žalovanej žalobkyňa nijako nereflektovala. Na základe čoho mestský
súd považoval za nesporné, že žalobkyňa si túto svoju povinnosť nesplnila a dospel k záveru, že podľa§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. VÚB, a. s. nebola od žalovanej oprávnená požadovať jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru.

49. Avšak, aj za predpokladu, keby VÚB, a. s. bola oprávnená od žalovanej požadovať jednorazové
splateniespotrebiteľskéhoúveru,mestskýsúdpopreskúmanívecikonštatuje,žežalobkyňanepredložila
mestskému súdu dôkaz, že by v súlade s ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 OZ došlo k platnému
predčasnému zosplatneniu úveru. Zo systematického zaradenia týchto ustanovení v OZ ako aj z
logického výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré musia byť adresné.

Prvým úkonom je výzva podľa § 53 ods. 9 OZ a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru podľa § 565 OZ. Podľa zistenia mestského súdu listinou – Tretia upomienka – pokus o zmier
zo dňa 27.01.2020 VÚB, a. s. vyzvala žalovanú na okamžité zaplatenie dlhu v celkovej výške 540,16
Eur podľa tam uvedenej špecifikácie pozostávajúcej z istiny v sume 341,09 Eur, úrokov v sume 191,32
Eur, úrokov z omeškania v sume 3,75 Eur a poplatkov v sume 4 Eur, pod hrozbou, že ak žalovaná
svoj dlh neuhradí, VÚB, a. s. bude požadovať, aby žalovaná vrátila celú poskytnutú sumu úveru

s príslušenstvom pred dohodnutým dátumom konečnej splatnosti. Podľa názoru mestského súdu Tretia
upomienka – pokus o zmier zo dňa 27.01.2020 a rovnako ani Výzva na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom zo dňa 14.05.2020, keďže neobsahujú uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou
bola žalovaná v omeškaní a pre neuhradenej ktorej by (nebyť právnej prekážky podľa § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010, viď vyššie) mohlo zo strany VÚB, a. s. dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, trpia

nedostatkom určitosti podľa § 37 ods. 1 OZ, majúcou za následok neplatnosť týchto právnych úkonov,
ktorú (neurčitosť) nie je možné dodatočne zhojiť (viď bod 14.2. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho
údu SR sp. zn. 5 Cdo 2/2023 z 25.01.2024). Okrem toho mestský súd mal za preukázané, že listina –
Tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 27.01.2020 bola žalovanej adresovaná na adresu: F. XXX/
X, XXX XX D. a pod podacím číslom RE911544793SK podľa internetovej služby Slovenskej pošty, a.

s. „sledovanie zásielok“ žalovanej na tejto adrese aj doručená 30.01.2020 (č.l. 225). VÚB, a. s. však
výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 14.05.2020 (č.l. 61) žalovanej
adresovala na adresu: E. XXX, XXX XX E. udanú pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere
14.08.2012, z ktorej adresy sa poštová zásielka 25.05.2020 vrátila späť odosielateľke (VÚB, a. s.)
s tým, že adresát je neznámy. Mestský súd mal za preukázané tvrdenie žalovanej, podľa ktorého si

žalovaná svoju povinnosť podľa článku II. bod. 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj podľa článku
VIII. bod. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov
fyzickým osobám – občanom (ďalej len „VOP“) v prípade akýchkoľvek zmien osobných údajov, vrátane
adresy pobytu, tieto VÚB, a. s. okamžite nahlásiť, splnila, keď VÚB, a. s. listinu – Tretia upomienka
– pokus o zmier zo dňa 27.01.2020 žalovanej doručovala už na adresu: F. XXX/X, XXX XX D., na

ktorej si žalovaná túto zásielku 30.01.2020 aj prevzala, a nie na adresu uvedenú pri uzavretí zmluvy
o spotrebiteľského úveru: E. XXX, XXX XXX E.. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na ustanovenia
článku VIII. bod 1. VOP v zmysle ktorých, ak veriteľ poštou doručuje výzvu na zaplatenie zostatku
úveru spolu so splatným príslušenstvom, robí tak doporučenou zásielkou do vlastných rúk na poslednú
známu adresu dlžníka. Písomnosť, ktorá bola zasielaná ako doporučená zásielka alebo doporučená

zásielka do vlastných rúk, sa považuje za doručenú dlžníkovi dňom, keď ju podľa údajov veriteľa
prevzal alebo ak bola uložená na pošte v posledný deň lehoty stanovenej poštovým doručovateľom na
vyzdvihnutie. Avšak podľa názoru mestského súdu pre uplatnenie fikcie doručenia, podľa citovaných
ustanovení VOP je nevyhnutné, aby si adresát zásielku neprevzal na poslednej veriteľovi VÚB, a.
s. známej adrese, ktorou bola nepochybne adresa: F. XXX/X, XXX XX D.. Vzhľadom na to, že VÚB

a. s. žalovanej doručovala Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa
14.05.2020 na pôvodnú v zmluve o spotrebiteľskom úvere udanú už neaktuálnu adresu: E. XXX, XXX
XX E., účinky fikcie doručenia podľa VOP nenastali. Žalobkyňa teda nepreukázala, že by sa uvedená
listina, teda Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 14.05.2020 podľa
§ 45 ods. 1 OZ dostala, čo i len do dispozičnej sféry žalovanej, dôsledkom čoho účinky doručenia,

vrátane hmotnoprávneho účinku vyhlásenia úveru za predčasne splatný, nemohli nastať. Na základe
uvedených mestský súd dospel k záveru, že predmetom postúpenia (v čase, kedy k postúpeniu došlo)
bola pohľadávka zo spotrebiteľského úveru, ktorá sa nestala splatnou ani pred a ani po konečnom
termíne splatnosti, čo je v rozpore so zákonnými podmienkami postúpenia pohľadávky uvedenými v
ustanovení § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..

50. Vo vzťahu k tomu, či je na postúpenie danej pohľadávky možné aplikovať aj § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z., mestský súd uvádza, že podstatným bolo, že veriteľom žalovanej bola VÚB, a. s.
a predmetom postúpenia na nebankový subjekt (žalobkyňu) bola banková pohľadávka, ktorá nebolapredčasne právne relevantným spôsobom zosplatnená. Žalobkyňa mestskému súdu nepreukázala ani
splnenie predpokladov na platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.,
keď listinu - Tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 27.01.2020, ktorá sa jediná dostala do sféry

dispozície žalovanej, nemožno považovať za výzvu banky vykonanú v súlade s uvedeným ustanovením
tohto zákona. Výzva v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách musí byť kvalifikovaná. Zákon
síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto
ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou
musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho,

že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový
subjekt, bez súhlasu dlžníka. Z obsahu listu - Tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 27.01.2020 nijako
nevyplýva výzva na zaplatenie pohľadávky banky „pod hrozbou postúpenia pohľadávky inému subjektu“.
Taktiež výzvou banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. na zaplatenie omeškaného
dlhu nemôže byť len oznámenie VÚB, a. s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru., resp. Výzva na
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 14.05.2020. Žalobkyňa tak nepreukázala

splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky ani podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z..

51. Mestský súd poukazuje na to, že okamžité zosplatnenie úveru, je zákonná možnosť veriteľa, ktorú
môže po predchádzajúcom upozornení svojho dlžníka využiť, ale aj nemusí. K okamžitej splatnosti celej
pohľadávky tak nedochádza automaticky na základe zákona, či zmluvy, už len tým, že veriteľ svojho

dlžníka na takúto možnosť upozorní. Naopak, skutočnosť, že veriteľ pristúpil k okamžitému zosplatneniu
dlhu je potrebné dlžníkovi oznámiť. Bez tohto oznámenia, ktoré je jednostranným adresovaným právnym
úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde adresátovi (§ 45 ods. 1 OZ), nemožno dospieť
k záveru, že sa pohľadávka veriteľa stala splatnou v celom rozsahu a ani v ktorom okamihu sa tak
stalo. Takéto účinky spätne ku dňu 14.05.2020, kedy podľa tvrdenia žalobkyne k zosplatneniu malo

dôjsť, už vôbec nie je možné priznať oboznámeniu sa žalovanej s obsahom žaloby a jej príloh, v danom
prípade po uplynutí dvoch rokov a šiestich mesiacov (žalovanej bola žaloba doručená 25.11.2022,
pozn.). V danej súvislosti mestský súd pre úplnosť veci dodáva, že právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ po uplynutí trov mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva,

zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky. Žalobkyňa vo svojom podaní z 29.10.2024 tvrdila,
že k vyhláseniu predčasnej splatnosti daného úveru, malo dôjsť pre nezaplatenie splátky splatnej
14.01.2020. Avšak Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 14.05.2020,
nemohlo dôjsť k vyvolaniu účinkov predčasnej splatnosti ku dňu 14.05.2020 ani len hypoteticky, keďže
táto výzva bola podaná na poštovú prepravu až 21.05.2020 (viď rub č. l. 61). Odhliadnuc od neurčitosti

Tretej upomienky – pokus o zmier zo dňa 27.01.2020 ako aj Výzvy na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom zo dňa 14.05.2020 a právneho následku neplatnosti s tým spojeného, VÚB,
a .s. mohla pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ohľadom splátky splatnej 14.01.2020
po uplynutí troch mesiacov od jej splatnosti, t.j. do 14.05.2020, inak jej toto právo zaniklo. Výzva
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 14.05.2020, však bola podaná na

poštovú prepravu 21.05.2020, keď bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre nezaplatenie
splátky splatnej 14.01.2020 z dôvodu zániku tohto práva už dávno vylúčené. VÚB, a. s. bola tak na
žalobkyňu postúpená pohľadávka, ktorá v čase postúpenia nebola splatná, čo je v rozpore so zákonnými
podmienkami postúpenia pohľadávky uvedenými v ustanovení § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. V
danom prípade neboli splnené ani špeciálne zákonné podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z. z., ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia, čo i len časti pohľadávky banky, na nebankový
subjekt, keďže zákon č. 483/2001 Z. z. je špeciálnym predpisom vo vzťahu k OZ. Ustanovenie § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie
pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou.
Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť

zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 92/2018
z 20.11.2019).

52. Keďže postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je neplatným
právnym úkonom podľa § 39 OZ, žalobkyňa v danom spore nie je aktívne vecne legitimovaná, t. j. nie

je nositeľkou práva uplatneného v tomto súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu mestský súd žalobu
žalobkyne zamietol v celom rozsahu, tak ako je to uvedené pod bodom I. výrokovej časti tohto rozsudku.53. Vzhľadom na zistenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore, sa mestský súd už
ďalejskúmanímďalšíchobligatórnychnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúverepodľa§11ods.1písm.
a) zákona č. 129/2010 Z. z. ako ani prípadne nesprávne uvedenou RPMN v neprospech spotrebiteľa

podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. majúcimi za následok, že daný úver je
bezúročný a bez poplatkov, nezaoberal.

IV.
K rozhodnutiu o trovách konania

54. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

55. V tomto spore bola plne úspešná žalovaná, keď mestský súd žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala
zaplatenia sumy 5.440,50 Eur a ostatného príslušenstva v celom rozsahu zamietol, a preto podľa § 255
ods. 1 CSP by žalovaná mala proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu. CSP
výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov

konania, o náhradu trov konania neprejavila záujem alebo jej podľa obsahu spisu v konaní ani žiadne
trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo
iného zákona (analogie legis alebo analogie iuris). Žalovaná v danom spore zastúpená podľa § 292 ods.
1 CSP Centrom správnej pomoci, občianske združenie ako právnickou osobou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa na pojednávaní výslovne vyhlásila, že si nárok na náhradu trov tohto konania neuplatňuje.

Mestský súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodovanie o nároku
na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania odporcu rozhodol
podľafiktívnejnormy,žeaksistrananáhradutrovkonanianeuplatníaanijejpodľaobsahuspisuvkonaní
žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu,
rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov tohto konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr

podľa § 262 CSP mestským súdom o priznaní strane nároku na náhradu trov konania a následne
o jej výške za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 24/2018 z 21.03.2018). Nakoľko si žalovaná v tomto konaní žiadne
trovy neuplatnila, pričom zastúpením Centrom správnej pomoci, občianske združenie jej trovy konania

zjavne ani nevnikli, mestský súd rozhodol tak, že žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto
konania nepriznal, tak ako je to uvedené pod bodom II. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom
súde Košice v dvoch vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.