Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/126/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010550
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4424010550.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci odsúdeného A. B. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. ) Tr. zák.,
prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zák. a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky

zo dňa 14.11.2024, sp. zn. 2Nt/41/2024, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 16. decembra
2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., narodeného
XX.XX.XXXX z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh

odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“), na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom
OkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.4T/34/2022z05.01.2023,právoplatnýmdňom05.01.2023,pretože
nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí podal sťažnosť odsúdený. V jej
písomných dôvodoch, prostredníctvom obhajcu JUDr. Ing. Mikuláša Práznovskeho, CSc. uviedol, že

zanikol § 38 ods. 4 Tr. zák.

Prokurátor sa výslovne vzdal práva podať sťažnosť proti napadnutému uzneseniu a k sťažnosti
odsúdeného sa do momentu konania neverejného zasadnutia nadriadeného súdu žiadnym spôsobom
nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou – odsúdeným, v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo. Daným postupom zistil, že sťažnosť
nie je dôvodná.

Nadriadený súd preskúmaním konania, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo nezistil porušenie

práv odsúdeného v konaní predchádzajúcom napadnutému rozhodnutiu, pretože bol riadne a včas
upovedomený o termíne verejného zasadnutia konaného na súde I. stupňa. V preskúmavanom
konaní mal možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu, podať návrhy na vykonanie dôkazov, o ktoré svoj
návrh opieral, v prítomnosti obhajcu a prokurátora.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na návrh odsúdeného na
povolenie obnovy konania, ktorým dôvodil novelou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024, ktorou

bolo vypustené ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého mu bol v prejednávanej
veci uložený trest odňatia po zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Pripomenul, že vpôvodnom konaní odsúdený urobil vyhlásenie o vine, teda že je vinný zo spáchania skutkov, pre ktoré
bola podaná obžaloba a toto vyhlásenie súd prijal. Odsúdenému bol uložený súhrnný a úhrnný trest
odňatia slobody aj s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. vo výmere 30 mesiacov so zaradením na výkon

trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá na dobu 5 rokov, za súčasného zrušenia podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. vo výroku o treste rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/164/2021 z 28.11.2022.

V rámci svojich právnych úvah súd I. stupňa uviedol, že účelom obnovy konania nie je posúdiť

celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. V konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom
konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a
obhajobou odsúdeného, či správne procesne postupoval ako ani to, či skutok správne právne
kvalifikoval. Pri obnove konania sa výlučne posudzuje iba tá otázka, či existujú nové skutočnosti
a dôkazy, ktoré neboli orgánom, ktoré vo veci rozhodovali, skôr známe a či také skutočnosti alebo

dôkazy by mohli, či už samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi,
odôvodniť iné, než pôvodné rozhodnutie o vine a treste, ktorého sa môže dotýkať obnova konania.
Tiež konštatoval, pokiaľ ide o § 394 ods. 4 písm. b) Tr. por., že skutočnosťou skôr neznámou okrem
objektívne existujúcemu javu, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci (v zmysle vyššie uvedeného) sa rozumie aj strata účinnosti právneho predpisu,

jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 odsek 3 ústavy voči rozsudku vydanému na
základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí súd I. stupňa dospel k záveru, že po

nadobudnutíprávoplatnostiprávoplatnéhoavykonateľnéhorozsudkuvpôvodnomkonanínevyšlinajavo
žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania v
prejednávanej veci podľa § 394 Tr. por., ani pokiaľ ide o zmenu právnej úpravy v ustanovení § 38
ods. 4 Tr. por. Tu poukázal na časovú pôsobnosť trestnoprávnych noriem hmotných, ktorú upravuje
ustanovenie čl. 50 odsek 6 Ústavy SR, výslovne obsiahnuté v § 2 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorých

sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný
s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony a v ktorom prípade sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší. Ako vyplýva z § 2 ods. 1 Tr. zák., neskorší Trestný zákon ako pre obžalovaného
priaznivejší, možno aplikovať iba do konečného rozhodnutia o trestnom čine, t.j. do momentu

rozhodnutia súdu I. stupňa, prípadne II. stupňa v trestnom konaní a preto zmena právnej úpravy po
nadobudnutí takého právoplatného odsudzujúceho rozsudku, hoc pre odsúdeného priaznivejšia, je z
hľadiska posudzovania trestnosti skutku a ukladania trestu právne irelevantná, nemôže zakladať dôvod
na jeho revíziu, a to ani prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, t.j. ani prostredníctvom
povolenia obnovy konania. Jediným prípadom, kedy neskoršia zmena právnej úpravy odôvodňuje

povolenie obnovy konania (a to za ďalších konkrétnych podmienok), je ten, ak Ústavný súd SR svojim
rozhodnutím podľa čl. 125 odsek 3 Ústavy SR (ktoré by bolo považované za skutočnosť skôr neznámu
podľa § 394 ods. 4 písm. b) Tr. por. a § 93 ods. 1 zák. č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vyslovil nesúlad niektorého ustanovenia tých
právnych noriem, na základe ktorých bol vydaný právoplatný odsudzujúci rozsudok, s Ústavou SR,

ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktorá
bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. V prejednávanej veci však podľa
názoru súdu I. stupňa nejde o tento prípad, pretože Ústavný súd SR po nadobudnutí právoplatnosti
vyššie citovaného rozsudku žiadnym svojim rozhodnutím, vydaným podľa čl. 125 odsek 3 Ústavy SR,
nevyslovil nesúlad žiadneho ustanovenia Trestného zákona, podľa ktorého bola posudzovaná trestnosť

trestného činu, z ktorého spáchania bol odsúdený uznaný vinným a podľa ktorého mu bol zaň ukladaný
trest. Súd I. stupňa svoje právne úvahy uzavrel konštatovaním, že zmena právnej úpravy nie je v zmysle
§ 394 Tr. por. skutočnosťou (a ani dôkazom) súdu skôr neznámou, na základe ktorej by bolo možné
obnovu konania v prejednávanej veci povoliť, pričom odsúdený sa podaným návrhom
na povolenie obnovy konania domáhal neprípustnej revízie odsudzujúceho právoplatného rozsudku.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným
trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré
by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť inérozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore
s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 4 písm. b) Tr. por., skutočnosťou skôr neznámou podľa odseku 1 až 3 je aj strata
účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy

voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho prepisu, jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol vykonaný.

Nadriadený súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu rovnako ako súd I. stupňa
nezistil žiadne také nové skutočnosti ani dôkazy v pôvodnom konaní súdu neznáme, ktoré by v spojení
so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi odôvodňovali iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na

ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,
alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Zákonom vyžadované podmienky
pre povolenie obnovy konania v danom prípade neboli splnené ani z dôvodov, ktoré predpokladá
ustanovenie § 394 ods. 4 písm. b) Tr. por.

Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania je konaním návrhovým, ktoré sa obmedzuje výlučne
na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v hore citovanom zákonnom ustanovení.
Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či
o skutočnostiach alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti
alebo dôkazy boli alebo neboli skôr známe súdu. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie

objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového
stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať novými
dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom je predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom
konaní ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak s novým obsahom. Za nové skutočnosti
alebo dôkazy nemožno považovať také, ktoré možno zistiť z obsahu spisov.

Sťažnostné námietky odsúdeného podané prostredníctvom obhajcu neboli dôvodné, naviac boli
len opakovaním argumentov prezentovaných odsúdeným v konaní pred súdom I. stupňa, ktorý sa
s týmito vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal, kde neponechal bez povšimnutia žiadnu z relevantných
námietok. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nadriadený súd preto hodnotí ako precízne, vecné

a súladné s kritériami uvedenými v § 176 ods. 2 Tr. por.

Keďže odsúdený v dôvodoch podaného opravného prostriedku neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo
dôkazy, oproti stavu konania pred súdom I. stupňa, nadriadený súd sa v celom rozsahu stotožňujúc
s odôvodnením napadnutého uznesenia, na toto len poukazuje, bez potreby opakovania či doplnenia

argumentov v ňom obsiahnutých.

Z týchto dôvodov Krajský súd v Nitre sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.
por. ako nedôvodnú zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)