Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Ek/883/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124284373
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Svetlana Novysedláková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124284373.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnených 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Pasaréti út. XX, XXX X B., C. D., 2./ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. X, XXX X G., C. D., 3./
B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. X, XXX X G., C. D., všetci právne zastúpení HAVRILLA & Co.
s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO 36 364 606 proti povinnej C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX

B. - G. C., právne zastúpená Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., so sídlom Zelinárska 4, 821 08
BratislavamestskáčasťRužinov,IČO36862746,ovymoženie188.422,80eursprísl.,vedenomsúdnym
exekútorom JUDr. Michal Dáni, Exekútorský úrad Bratislava, Cukrová 14, 811 08 Bratislava, o návrhu
povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávnených v 1. až 3. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/883/2024 zo dňa 09.08.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávnených v 1. až 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

60Ek/8832024 zo dňa 09.08.2024 z a m i e t a.

II. M e n í I. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/883/2024 zo dňa 09.08.2024
tak, že exekúciu zastavuje v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

III. V súvislosti s podaním sťažnosti oprávnení v 1. až 3. rade n e m a j ú právo na náhradu trov exekúcie
a povinnej nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 60Ek/883/2024 zo dňa 09.08.2024,
ktoré vydal vyšší súdny úradník, I. výrokom exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku zastavil, II. výrokom zaviazal oprávnenú v 1. rade, oprávneného v 2. rade a oprávneného
v 3. rade nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,- eur v lehote 3 dní od

právoplatnosti uznesenia a III. výrokom priznal povinnej voči oprávnenej v 1. rade, oprávnenému v 2.
rade a oprávnenému v 3. rade náhradu trov exekučného konania vo výške 991,01 eur, ktoré sú
oprávnená v 1. rade, oprávnený v 2. rade a oprávnený v 3. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
k rukám právneho zástupcu povinnej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinná prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na

zastavenie exekúcie uviedla, že tento podáva v zmysle § 61k ods. 1 písm. a), d) Exekučného
poriadku. Poukázala na skutkový stav predchádzajúci iniciovaniu exekučného konania, v zmysle ktorého
povinná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B. - G. C., zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX, a to na nehnuteľností ako pozemok parcela registra „C“ číslo 8833 -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 572 m2, pozemok parcela registra „C“ číslo 8834 - záhrady
vo výmere 435 m2, stavby domu súpisné číslo 102320, postaveného na parcele číslo 8833 (ďalej

aj „nehnuteľnosti“). Právna predchodkyňa oprávnených C. B. (Budai Lászlóné) bola spoluvlastníčkou
uvedených nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 2/6. Na Okresnom súde BratislavaI sa pod sp. zn. 19C/125/1996 viedlo na návrh povinnej ako žalobkyne konanie o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, v ktorom bolo uznesením súdu z 12.04.2013 nariadené
znalecké dokazovanie za účelom určenia všeobecnej hodnoty spoluvlastníckeho podielu C. B. na

nehnuteľnostiach.VkonaníbolvyhotovenýznaleckýposudoksúdomustanovenýmznalcomIng.Pavlom
Satinom zo dňa 09.11.2013 č. 98/2013, ktorým bola hodnota spoluvlastníckeho podielu určená v
sume 188.422,80 eur. Oceneniu predchádzala obhliadka na mieste samom vykonaná dňa 09.07.2013.
Dňa 18.03.2014 Okresný súd Bratislava I na návrh sporových strán v konaní sp. zn. 19C/125/1996
schválil súdny zmier, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo uvedených nehnuteľností, spoluvlastnícky

podiel C. B. prikázal do výlučného vlastníctva povinnej a zaviazal ju na úhradu odplaty vo výške
188.422,80 eur. Uznesenie o schválení súdneho zmieru nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2014 -
exekučný titul v predmetnom exekučnom konaní. Po vykonaní znaleckého dokazovania v súdnom
konaní sp. zn. 19C/125/1996 a v priebehu rokovaní o mimosúdne usporiadanie veci v konaní vedenom
v tom čase na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/125/1996 vtedy žalovaná C. B. vzniesla
požiadavku, aby v tom konaní povinná ako žalobkyňa po schválení súdneho zmieru, avšak ešte pred

jeho právoplatnosťou zložila do notárskej úschovy sumu určenú znalcom ako hodnotu spoluvlastníckeho
podielu a akceptovanú oboma stranami sporu a aby sa realizácia súdneho zmieru vykonala kúpnou
zmluvou. Túto požiadavku odôvodnila právna predchodkyňa oprávnených obavou o zaplatenie sumy
odplaty po právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho zmieru (exekučného titulu) zo strany povinnej - p. B..
Povinná požiadavku právnej predchodkyne oprávnených akceptovala a v konaní 19C/125/1996 zložila

dňa 24.03.2014 sumu 188.422,80 eur do notárskej úschovy notára JUDr. Petra Kriška, PhD. za účelom
zaplatenia odplaty. Dňa 24.03.2014 povinná ako nadobúdateľka a M. Budaiová ako prevodkyňa uzavreli
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach
za cenu určenú znalcom po dohode oboch strán, identicky ako v schválenom súdnom zmieri. Dňa
26.03.2014 došlo k zápisu vlastníckeho práva povinnej - p. B. do katastra nehnuteľností ako aj k

vyplateniu odplaty pre M. Budaiovú v celom rozsahu. Uvedené preukazovali listom vlastníctva č.
XXXX, z ktorého jednoznačne vyplýva ako titul nadobudnutia nehnuteľností: Kúpna zmluva V-6803/14
zo dňa 26.03.2014. Ide o prevod totožných nehnuteľností, ktorých vyporiadanie bolo predmetom
súdneho zmieru - exekučného titulu v tomto exekučnom konaní, za ktoré však bola zo strany povinnej
zaplatená odplata v celom rozsahu, avšak nie z titulu súdneho zmieru, ale z titulu kúpnej zmluvy

tak, ako požadovala predchodkyňa oprávnených. Nárok vymáhaný v exekučnom konaní na podklade
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.03.2014, č. k. 19C/125/1996 preto okamihom úhrady
kúpnej ceny v zmysle Kúpnej zmluvy V-6803/14 zo dňa 26.03.2014 v celom rozsahu zanikol.

3. Povinná zároveň poukázala, že na Mestskom súde Bratislava IV prebiehalo pod sp. zn.

B1-25C/19/2016 súdne konanie medzi oprávnenými a povinnou, a to: v spore žalobcu: 1/ A. B.,
narodená: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Pasaréti út 78. mf 1., XXXX B., C. D., 2/ B. B., narodený:
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. F. X., XXXX G., C. D., 3/ B. B., narodený: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. F.
X., XXXX G., C. D. proti žalovanému: C. B., narodená: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: XXX XX A. I. G. XXX,
o obnovu konania. Tento spor bol iniciovaný právnou predchodkyňou oprávnených, ktorá sa domáhala

obnovy konania a zrušenia exekučného titulu. Povinná uviedla, že v konaní o obnovu konania bol vydaný
rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-25C/19/2016, ECLI:SK:MSBA4:2023: 1116203351,
ktorým konajúci súd žalobu na obnovu konania v celom rozsahu zamietol, pričom poukázala na bod
2 odôvodnenia rozsudku, kedy z tejto časti vyplýva, že samotná pôvodná predchodkyňa oprávnených
ako žalobkyňa uviedla, že povinná prevzala spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, pričom bolo

preukázané že podiel pripadajúci pôvodnej žalobkyni bol povinnou uhradený. S poukazom na uvedené
mala povinná za to, že sú naplnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v celom rozsahu,
nakoľko po vzniku exekučného titulu (18.03.2014) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku (úhrada vymáhanej sumy 188.422,80 eur dňa 24.03.2014, resp. 01.04.2014) a boli rovnako
preukázané iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu v súlade s § 61k ods. 1 písm.

a) v spojení s písm. d) ExP.

4. Povinná v ďalšom považovala návrh na vykonanie exekúcie za podaný v rozpore s dobrými mravmi,
pričomuviedla,žeideopríkryzásahdoprávaprávomchránenýchzáujmovpovinnej,ktorejjevoveku79
rokov znemožnené okrem iného nakladať so svojím majetkom (blokácia bankových účtov). Rovnako nie

je vylúčený ani vznik škody na strane povinnej, ktorej je v dôsledku konania oprávnených znemožnené
vykonávať iné peňažné plnenia vo vzťahu k tretím osobám a pod. Tu poukázali tiež na skutočnosť,
že k úhrade vymáhanej sumy zo strany povinnej došlo ešte v roku 2014, pričom za celých 10 rokov
oprávnení, resp. ich právny predchodca žiadne plnenie od povinnej z titulu rozhodnutia Okresného súduBratislava I zo dňa 18.03.2014, č. k. 19C/125/1996 nikdy žiadnym spôsobom nepožadovali. Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané 10.05.2024, tzn. 4 dni pred uplynutím desať (10) ročnej premlčacej
lehoty exekučného titulu. Mali za to, že všetky uvádzané skutočnosti preukazujú jednoznačnú účelovosť

konania oprávnených, ktorých cieľom je len umocniť nepriaznivý stav dlhodobo narušených vzťahov
medzi stranami. Toto šikanózne konanie oprávnených považovali v rozpore s právnou úpravou (§ 3 OZ),
nakoľko dochádza k nedôvodnému zásahu do práv povinnej, pričom tento zásah nie je, resp. nemá
byť účelom exekučného konania. Ak by povinná splnila v predmetnom exekučnom konaní vymáhaný
nárok, boli toho názoru, že na strane oprávnených by došlo tiež k bezdôvodnému obohateniu. Úhrada

peňažných prostriedkov tzn. peňažné plnenie na strane povinnej bolo vykonané v celom rozsahu,
čo odôvodňuje zánik práva na strane oprávnených a v nadväznosti na túto skutočnosť je dôvodné
rozhodnúť o zastavení exekúcie, nakoľko ku splneniu došlo mimo trvania exekúcie. Z uvedených
dôvodov povinná navrhla, aby súd exekúciu zastavil a uplatnila si náhradu trov konania.

5. Oprávnení vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedli, že tvrdenie povinnej,

že nárok oprávnených zanikol na základe skutočnosti, že povinná údajne splnila povinnosť už pred
právoplatnosťou exekučného titulu, je nepravdivé, pričom tvrdenia povinnej sú založené na nesprávnych
právnych záveroch a skreslenom skutkovom stave. Poukázali, že povinná je výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. - G. C., zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX. Uviedli, že právna predchodkyňa oprávnených bola spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností

o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/6, pričom sa na Okresnom súde Bratislava I viedlo konanie o
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, kde bolo nariadené znalecké dokazovanie,
čím bola určená hodnota spoluvlastníckeho podielu 188.422,80 eur. Súd zároveň schválil zmier,
ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo uvedených nehnuteľností, spoluvlastnícky podiel právnej
predchodkyne oprávnených prikázal do výlučného vlastníctva povinnej a zaviazal ju na úhradu odplaty

vo výške 188.422,80 eur. Uznesenie o schválení súdneho zmieru nadobudlo právoplatnosť dňa
14.05.2014, čo je aj exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní. K tvrdeniu povinnej, že
na základe požiadavky C. B. zložila do notárskej úschovy sumu 188.422,80 eur a následne uzavrela
kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, čím malo dôjsť k zániku vymáhaného nároku ešte pred
nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu, uviedli, že predmetná notárska úschova a kúpna

zmluva nemajú právny vplyv na existenciu a platnosť exekučného titulu, ktorým je súdny zmier schválený
uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.03.2014. Exekučný titul vznikol a je právoplatný od
14.05.2014. Akékoľvek dohody medzi stranami, ktoré predchádzali tomuto dátumu, nemôžu mať za
následok zánik povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Povinná tvrdí, že splnila svoju povinnosť
vyplatením sumy z titulu kúpnej zmluvy. Tento argument je však nesprávny, pretože nárok vyplývajúci zo

súdneho zmieru a nárok z kúpnej zmluvy sú dva odlišné právne inštitúty. Súdny zmier určuje konkrétne
povinnosti a termíny plnenia medzi oprávnenými a povinnou, ktoré sú záväzné a vykonateľné. Kúpna
zmluva na druhej strane predstavuje iný právny vzťah a iné podmienky plnenia, ktoré nie sú súčasťou
súdnehozmieru.Pretoplneniezkúpnejzmluvynemôženahradiťpovinnosťzosúdnehozmieru.Uznanie
plnenia z iného právneho titulu by porušilo zásady právnej istoty a ochrany práv oprávnených, ktorý

majú právo na splnenie presných podmienok stanovených v súdnom zmieri. Kúpna zmluva a súdny
zmier sú dva odlišné právne inštitúty, ktoré vytvárajú odlišné záväzky a práva. Kúpna zmluva je dohoda
medzi predávajúcim a kupujúcim o predaji a kúpe veci, ktorá vytvára záväzok pre predávajúceho
dodať vec a pre kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Súdny zmier je dohoda medzi stranami, ktorá bola
schválená súdom a ktorá určuje konkrétne podmienky a povinnosti medzi stranami. Súdny zmier má

účinky právoplatného rozsudku a je záväzný pre obe strany. Plnenie záväzku vyplývajúceho zo súdneho
zmieru musí byť vykonané presne podľa jeho obsahu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR jasne stanovuje,
že plnenie z jedného právneho titulu nemôže byť uznané ako plnenie z iného právneho titulu. Plnenie
záväzku v zmysle exekučného titulu neoddeliteľne spojené s podmienkami tohto titulu a nie je možné
ho plniť z iného právneho dôvodu. Takéto plnenie by narušilo právnu istotu a ochranu oprávnených,

ktorí majú právo očakávať splnenie záväzkov presne podľa súdneho zmieru. Plnenie z iného titulu, ako
je kúpna zmluva, nemôže byť uznané ako plnenie záväzku zo súdneho zmieru. Kúpna zmluva a súdny
zmier sú dva odlišné právne inštitúty, ktoré vytvárajú odlišné záväzky a práva. Z tohto dôvodu nemôže
byť plnenie z kúpnej zmluvy uznané ako splnenie záväzku zo súdneho zmieru. Povinná strana musí
splniť záväzky podľa súdneho zmieru presne tak, ako sú v ňom uvedené.

6. Oprávnení ďalej uviedli, že povinná však nepreukázala, že by po vzniku exekučného titulu došlo k
splneniu jej povinnosti alebo že by nastali okolnosti spôsobujúce zánik nároku. Povinná sa odvoláva
na úhradu do notárskej úschovy a kúpnu zmluvu, čo však nie je plnenie podľa exekučného titulu.Oprávnení podali návrh na výkon exekúcie pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty, ktorá začína
plynúť od nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané
10.05.2024, čo je v súlade so zákonnou lehotou. Povinná sa nemôže dovolávať premlčania nároku,

keďže návrh na exekúciu bol podaný včas. K tvrdeniu povinnej, že konanie oprávnených je v rozpore
s dobrými mravmi a predstavuje šikanózne konanie, uviedli, že táto argumentácia je neopodstatnená,
pričom oprávnení sa domáhajú svojho legitímneho práva na základe právoplatného a vykonateľného
exekučnéhotitulu.Povinnámalapovinnosťsplniťsvojupovinnosťvyplývajúcuztohtotitulu,čoneurobila.
V neposlednom rade uviedli, že povinná poukazuje na rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k.

Bl-25C/19/2016, ktorým bola zamietnutá žaloba na obnovu konania vedeného na Okresnom Súde
Bratislava I pod sp. zn. 190/125/1996. Povinná sa domnieva, že tento rozsudok preukazuje zánik
vymáhaného nároku. Tento rozsudok však len potvrdzuje, že pôvodná žalobkyňa (predchodkyňa
oprávnených) nemala dôvod na obnovu konania a že exekučný titul, teda uznesenie Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 18.03.2014 zostáva platný a vykonateľný. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV
nepreukazuje zánik vymáhaného nároku, ani nezakladá žiadne nové právne skutočnosti, ktoré by bránili

vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinná sa tiež domnieva, že v predmetnom konaní je daná prekážka
veci rozhodnutej (res iudicata), pretože medzi tými istými stranami bolo rozhodnuté o tom istom nároku.
Tátoargumentáciajetiežnesprávna.Prekážkavecirozhodnutejsatýkasituácie,keďotomistomnároku
medzi tými istými stranami už bolo právoplatne rozhodnuté. V tomto prípade však neexistuje žiadne
iné právoplatné rozhodnutie, ktoré by riešilo ten istý nárok, ktorý je predmetom exekučného konania.

Exekučný titul je platný a vykonateľný a povinná nemôže poukazovať na iné rozhodnutia, ktoré by
zrušovali alebo nahrádzali tento exekučný titul. Vzhľadom na uvedené oprávnení navrhli, aby súd návrh
povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávneným náhradu trov konania.

7. Dňa 15.07.2024 doručila povinná súdu podanie označené ako „Doplnenie návrhu povinnej na

zastavenie exekúcie zo dňa 17.05.2024“, v ktorom o. i. tvrdila, že zo strany oprávnených nedošlo
k splneniu podmienky v zmysle § 47 Exekučného titulu. Následne dňa 22.07.2024 povinná doručila
súdu podanie označené ako „žiadosť povinnej o zastavenie exekúcie“, v ktorom zopakovala svoju
argumentáciu v spore. Predmetné podanie spolu s vyjadrením oprávnených rovnako predložil
exekučnému súdu aj súdny exekútor dňa 07.08.2024.

8.Pokiaľideosamotnýnávrhnazastavenieexekúcie,tentosúdpovažovalzadôvodný,pričompoukázal
na nasledovné: Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených
Exekučným poriadkom. Povinná vo svojom návrhu uviedla, že navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu,

že peňažný nárok vymáhaný v prospech oprávnených v tejto exekúcii bol uhradený ešte v roku 2014,
t. j. pred začatím exekučného konania, pričom po schválení súdneho zmieru, avšak ešte pred jeho
právoplatnosťou zložila do notárskej úschovy sumu určenú znalcom ako hodnotu spoluvlastníckeho
podielu a akceptovanú oboma stranami sporu a aby sa realizácia súdneho zmieru vykonala kúpnou
zmluvou. Oprávnení s uvedenom argumentáciou nesúhlasili, pričom poukazovali na to, že notárska

úschova a kúpna zmluva nemajú právny vplyv na existenciu a platnosť exekučného titulu, nakoľko nárok
zo súdneho zmieru a nárok z kúpnej zmluvy sú dva odlišné inštitúty, plnenie zo súdneho zmieru musí
byť vykonané presne podľa jeho obsahu, pričom exekučný titul vznikol a je právoplatný od 14.05.2014
a akékoľvek dohody medzi stranami, ktoré predchádzali tomuto dátumu, nemôžu mať za následok
zánik povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Vo vzťahu k vyššie uvedeným tvrdeniam povinnej

a oprávnených je v súlade s právnou teóriou potrebné konštatovať, že exekučný súd nesmie skúmať
vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku
exekučného titulu existuje. Osvedčený právny stav nemôže byť v exekúcii prehodnotený. Znamená
to, že exekučný súd nesmie prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka vznikla. Zároveň musí exekučný
súd vychádzať z toho, že zánik vymáhanej pohľadávky nespôsobila právna skutočnosť, ktorá nastala

pred vznikom exekučného titulu. Povinný sa však proti exekúcii môže relevantne brániť tvrdením (v
návrhu na zastavenie exekúcie), že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá
nastala po vzniku exekučného titulu. Takéto tvrdenie musí exekučný súd vyhodnotiť nielen po právnej,
ale aj po skutkovej stránke, teda musí ustáliť, či tvrdená právna skutočnosť naozaj nastala (napríklad,
či skutočne došlo k odovzdaniu peňazí). Tvrdená skutková okolnosť môže byť medzi oprávneným

a povinným sporná. Dôkazné bremeno je na povinnom. Inými slovami, exekučný súd neskúma, či
vymáhaná pohľadávka vznikla, môže však dospieť k záveru, že vymáhaná pohľadávka (po vzniku
exekučnéhotitulu)zanikla.Zánikvymáhanéhonárokujedôvodomnazastavenieexekúcie.Zuvedeného
vyplýva, že je podstatné identifikovať, kedy vznikol exekučný titul. Deň, kedy exekučný titul vznikol,rozhodne nie je deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia. Za vznik exekučného titulu sa
považuje deň vyhlásenia rozsudku alebo uznesenia (217 ods. 1 CSP). Ak uznesenie nebolo vyhlásené,
je ním deň jeho vydania (§ 237 ods. 1 CSP). Súd v základnom konaní totiž vychádza zo skutkového

stavu existujúceho v deň vyhlásenia (respektíve vydania) rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred
vyhlásením rozhodnutia, mohol dlžník namietať v základnom konaní (pred vznikom exekučného titulu).
Skutočnosti, ktoré nastali od tohto dňa, môže dlžník namietať v návrhu na zastavenie exekúcie (In.
Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2018, s. 346-366). V súlade s vyššie uvedeným preto súd konštatoval, že exekučný

titul bol vydaný (vznikol) dňa 18.03.2014, pričom uvedený dátum predstavuje deň, od ktorého sa odvíja
možnosť povinnej plniť „po vzniku exekučného titulu“ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 61k ods. 1
písm. a) Exekučného poriadku. Preto pokiaľ oprávnení tvrdili, že „exekučný titul vznikol a je právoplatný
od 14.05.2014 a akékoľvek dohody medzi stranami, ktoré predchádzali tomuto dátumu, nemôžu mať za
následok zánik povinností vyplývajúcich z exekučného titulu“, súd poukázal, že uvedená argumentácia
oprávnených, čo do dátumu 14.05.2014 (deň právoplatnosti exekučného titulu) je s poukazom na vyššie

uvedené mylná.

9. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdila, že suma vo výške 188.422,80 eur bola
uhradená spôsobom, že po uzavretí súdneho zmieru povinná ako nadobúdateľ nehnuteľností a právna
predchodkyňa oprávnených ako prevodca uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach za cenu určenú znalcom po dohode oboch strán,
identicky ako v schválenom súdnom zmieri, t. j. povinná navrhla zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1
písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku. Súd konštatoval, že dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku spočíva v tom, že po vzniku exekučného titulu a súčasne pred samotným začatím

exekučného konania došlo k takým skutočnostiam, ktoré spôsobil zánik vymáhaného nároku. Príkladom
súd uviedol, že ako právne dôvody zániku záväzku, ktoré prichádzajú po vzniku exekučného titulu do
úvahy, sú splnenie dlhu (solutio), dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom (privatívna novácia),
dohoda o odpustení dlhu, splynutie práva a povinnosti (confusio) a iné.

10. Žiadosťou zo dňa 13.06.2024 exekučný súd požiadal Mestský súd Bratislava IV o zapožičanie
súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I v listinnej podobe sp. zn. 19C/125/1996 a o zapožičanie
súdneho spisu Mestského súdu Bratislava IV v listinnej podobe sp. zn. B1-25C/19/2016, ktoré (spisy)
Mestský súd Bratislava IV vzhľadom na podané odvolanie exekučnému súdu nemohol zapožičať.
Mestský súd Bratislava IV však na žiadosť exekučného súdu predložil exekučnému súdu žalobu o

obnovu konania podanú žalobkyňou - právnou predchodkyňou oprávnených (B. J., nar. XX.XX.XXXX)
proti žalovanej - povinnej (C. B.), ktorou sa právna predchodkyňa oprávnených domáhala obnovy
konania vedeného Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 19C/125/1996 (ďalej aj ako „žaloba o obnovu
konania“), v ktorom bol vydaný exekučný titul. Na tomto mieste dal súd oprávneným do pozornosti, že
ich právna predchodkyňa (B. J., nar. XX.XX.XXXX) sama v žalobnom návrhu uviedla, cit.: „Okresný

súd Bratislava I svojim uznesením č. 190/125/1996 zo dňa 18.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.05.2014 a vykonateľnosť dňa 17.05.2014, schválil súdny zmier medzi nami účastníkmi konania,
podľa ktorého C. B. prevzala môj spoluvlastnícky podiel 2/6 - ín vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v k. ú. G. C., obec BA - mestská časť Bratislava - Staré mesto, okres B. K., zapísané
na LV č. XXXX ako pozemok par. reg. „C” č. 8833 - zastavané plochy a nádvoria - vo výmere 572 m2,

pozemok par. reg. „C” č. 8834 - záhrady - vo výmere 435 m2, stavby domu s. č. 102320 postaveného na
par. č. 8833, ktorý podiel C. B. nadobudla do výlučného vlastníctva za odplatu vo výške 188422,80 €,
ktorú sa zaviazala zaplatiť mne navrhovateľke v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení
súdneho zmieru, ktorému plneniu aj došlo.“ Z uvedeného žalobného návrhu je preto zrejmé, že sama
právna predchodkyňa oprávnených v jej podaní jednoznačne potvrdila, že zo strany povinnej došlo k

plneniu vo výške 188.422,80 eur na podklade exekučného titulu.

11. Pokiaľ ide o tvrdenie oprávnených, že plnenie zo strany povinnej bolo realizované cez notársku
úschovu a kúpnu zmluvu, čo nemá právny vplyv na existenciu a platnosť exekučného titulu, nakoľko
nárok zo súdneho zmieru a nárok z kúpnej zmluvy sú dva odlišné inštitúty, t. j. v okolnostiach tohto

konkrétneho prípadu je na mieste poukázať na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Predmetné ustanovenie v občianskom práve zakotvilo zákaz zneužitia práva subjektívnychpráv. Súd zároveň konštatoval, že už v rímskom práve bola zakotvená zásada nemo turpitudinem
suam allegare potest, čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania.
Pod nepoctivým správaním v tomto univerze úvahy treba rozumieť také správanie sa subjektov

práva, ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto práv nie je
slušné vo vzťahu k ostatným adresátom a recipientom právnej úpravy. Zákaz zneužitia práva teda
predstavuje istý materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý by v
konečnom dôsledku poškodzoval práva (prípadne oprávnené záujmy) iných (In: Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 42). I v zmysle ustálenej judikatúry sa zneužitie práva definuje
nasledovne: ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných oprávnených hospodárskych
záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu (Ústavný súd ČR,
IV. ÚS 195/2012-66). Vo všeobecnosti sa zákaz zneužitia práva definuje ako „taký výkon subjektívneho
práva, či interpretácia objektívneho práva, ktoré sú v rozpore s jeho účelom, i keď nie v rozpore s
objektívnym právom, či znením právnej normy. Ide o situáciu, keď spolu súťažia dve interpretačné

kritériá: jazyková interpretácia proti teleologickej interpretácii právnej normy, pričom uznať zneužitie
práva znamená uprednostniť účel pred samotným znením normy a odmietnuť formalistický prístup“. V
právnej metodológii sa rozlišuje medzi subjektívnou a objektívnou teleológiou. Subjektívna teleológia
sa zaoberá účelom, čo zamýšľal zákonodarca pri tvorbe právnej normy, naproti tomu objektívna
teleológia skúma otázku účelu, a teda ktoré účely sú objektívne správne, ktoré je rozumné sledovať.

V oboch prípadoch by sa mal v zisťovaní účelu aplikovať princíp ústretovosti, t. j. že právo by sa
malo interpretovať čo najbližšie objektívnemu verejnému záujmu (Ústavný súd Slovenskej republiky,
IV. ÚS 388/2018-21). Zákaz zneužitia subjektívnych práv tak v súkromnom práve predstavuje právny
prostriedok, prostredníctvom ktorého možno ovplyvňovať proces a spôsoby realizácie subjektívnych
práv, pričom sa ním určujú limity výkonu subjektívnych práv najmä v prípadoch, keď nie sú jednoznačne

a presne ustanovené zákonom, alebo pri strete/kolízii záujmov jednotlivca a spoločnosti hrozí, že by sa
v dôsledku neobmedzeného uplatnenia subjektívnych práv v konkrétnom prípade mohla prekročiť miera
spoločenskej, a tým aj právnej únosnosti a súčasne, že takéto správanie nositeľa subjektívneho práva
by mohlo spôsobiť ujmu iným osobám. Ide teda predovšetkým o ohraničenie takého správania nositeľa
subjektívneho práva, ktoré je právom dovolené a smeruje k výsledku sledovanému objektívnym právom,

od nedovoleného správania subjektu a k ustanoveniu právnych následkov pre osobu prekračujúcu pri
realizácii subjektívnych práv hranice dovoleného. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má
charakter generálne klauzuly, lebo sa týka zásadne všetkých subjektívnych práv. K vyššie uvedeným
tvrdeniam oprávnených preto súd opätovne uviedol, že sama právna predchodkyňa oprávnených
v žalobe o obnovu konania tvrdila, že zo strany povinnej došlo k splneniu povinnosti uloženej jej

exekučným titulom. Súd nemal pochybnosti o tom, že o tomto vyhlásení zo strany ich právnej
predchodkyne oprávnení vedeli, keďže títo sa stali žalobcami na miesto pôvodnej žalobkyne v konaní o
obnovu konania vedenom Mestským súdom Bratislava IV sp. zn. B1-25C/19/2016.

12.Oprávnenípodalinávrhnavykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýukladalpovinnej

uhradiť sumu vo výške 188.422,80 eur. Súd mal z obsahu súdneho spisu za preukázané, že zo strany
povinnej došlo k splneniu vymáhanej povinnosti ešte pred začatím exekučného konania, o čom mali
preukázateľne vedomosť i samotní oprávnení, nakoľko títo sa stali žalobcami na miesto pôvodnej
žalobkyne v konaní o obnovu konania vedenom Mestským súdom Bratislava IV sp. zn. B1-25C/19/2016.
Uvedené konanie oprávnených ako i argumentáciu, že plnenie zo strany povinnej bolo realizované cez

notársku úschovu a kúpnu zmluvu, preto súd vyhodnotil ako účelové, resp. až absurdné, v rozpore s
dobrými mravmi ako i za zjavné zneužitie práva, kedy cieľom oprávnených nebolo domôcť sa vymoženia
nároku od povinnej, keďže tento bolo preukázateľne splnený ešte v roku 2014. Súd mal preto za to, že
úmyslom oprávnených nebolo dosahovanie vlastných oprávnených záujmov (vymoženie nesplneného
nároku), ale vedenie neoprávnenej exekúcie proti povinnej s cieľom znevýhodniť povinnú a spôsobiť jej

ujmu v podobe duplicitného plnenia vo vzťahu k nároku priznaného oprávnených exekučným titulom.
Na tom nemenil nič ani fakt, že po uzatvorení súdneho zmieru došlo medzi právnou predchodkyňou
oprávnených a povinnou k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnostiach za odplatu vo výške 188.422,80 eur, nakoľko išlo výlučne o ich vôľu
realizovať súdny zmier uvedeným spôsobom.

13. Súd s ohľadom na uvedené dospel k právnemu záveru, že exekúcia a aj exekučné konanie sa
začali nedôvodne, nakoľko pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 15.04.2024, ktorým dňom
podanianávrhuzačaloexekučnékonanie),t.j.vroku2014došlozostranypovinnejkúhradepohľadávkypriznanej oprávneným (resp. ich právnej predchodkyni) exekučným titulom v celom rozsahu, a preto v
tomto exekučnom konaní je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, a to tým, že po vzniku exekučného
titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a to jeho splnením. Súd v súlade s

vyššie uvedeným exekúciu vedenú u povereného súdneho exekútora pod č. k. 422EX 170/24 podľa
§ 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil, oprávnených zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,- eur a povinnej priznal voči oprávneným náhradu trov
exekučného konania vo výške 991,01 eur.

14. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods.
2, § 61l ods. 3, § 195, § 196, § 197 ods. 1, § 198 ods. 2, § 199, § 199a ods. 2, § 199c ods. 1, § 199d
ods. 2 a § 199e Exekučného poriadku, § 21 ods. 1, § 21 ods. 2 prvá veta, § 22 ods. 1 a § 22 ods.
2 vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a § 13a ods. 2 a § 13a ods. 5

vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov.

15. Proti tomuto uzneseniu podali oprávnení v 1. až 3. rade prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej na úvod stručne zrekapitulovali stav. V súdnom spore vedenom

na vtedajšom Okresnom súde Bratislava I uznesením zo dňa 18.03.2014, sp. zn.19C/125/1996,
právoplatným dňa 14.05.2014, súd schválil dohodu medzi právnou predchodkyňou oprávnených
(spoluvlastnícky podiel 2/6) a povinnou (spoluvlastnícky podiel 4/6), predmetom ktorej bolo vyporiadanie
ich vzájomného podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. G. C.
zapísaných na LV č. XXXX, ako pozemok parcela registra „C“ číslo 8833 - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 572 m2, pozemok parcela registra „C“ číslo 8834 záhrady vo výmere 435 m2, stavby
domu súpisné číslo 102320, postaveného na parcele číslo 8833 (ďalej len „nehnuteľnosti“) a to tak,
že za odstúpenie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/6 právnej predchodkyne oprávnených na
nehnuteľnostiach sa povinná zaviazala zaplatiť odplatu vo výške 188.422,80 eur (ďalej len „súdny zmier“
alebo „exekučný titul“). Súdny zmier bol vyhotovený doručením písomného vyhotovenia uznesenia

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19C/125/1996-268 zo dňa 18.03.2014 účastníkom konania, ktoré
týmto okamihom zároveň nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2014 a vykonateľnosť dňa 17.05.2014.
Podkladom na určenie výšky odplaty v sume 188.422,80 eur bol na základe súdom nariadeného
znaleckého dokazovania znalecký posudok číslo 98/2013. Znalec predmetnú nehnuteľnosť ohodnotil
v sume 417.429,26 eur pripadajúcu na stavby a v sume 147.837,67 eur pripadajúcu na pozemky.

Z uvedenej sumy následne určil hodnotu podiel o veľkosti 2/6, čomu zodpovedala suma 188.422,80
eur. Napriek súdnemu zmieru schváleného uznesením Okresného súdu Bratislava I došlo ešte pred
jeho vyhotovením a zároveň nadobudnutím jeho právoplatnosti (dňa 14.05.2014) a vykonateľnosti
(dňa 17.05.2014) k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 24.03.2014. Táto bola uzavretá medzi právnou
predchodkyňou oprávnených ako predávajúcou a povinnou ako kupujúcou, ktorej predmetom bol

duplicitný prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/6 na nehnuteľnostiach za kúpnu cenu vo
výške 188.422,80 eur, ktorá bola uhradená z notárskej úschovy zriadenej toho istého dňa (24.03.2014)
spísaním notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Kriška pod č. k. N976/2014-1, KNu 115/2014
(ďalej len kúpna zmluva“) (ďalej len „notárska zápisnica“). Z príslušného LV č. XXXX vyplýva, že
podkladom na registráciu prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/6 z právnej predchodkyne

oprávnených na povinnú nebol súdny zmier, ale kúpna zmluva. Z dôvodu, že prevod spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 2/6 z právnej predchodkyne oprávnených na povinnú bol realizovaný na základe
duplicitného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorá bola časovo uzavretá po schválení súdneho
zmieru, došlo zo strany právnej predchodkyne oprávnených k začatiu súdneho sporu s povinnou
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v dôsledku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy,

ktorá bola právnym základom na zavkladovanie prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/6
k nehnuteľnostiam z právnej predchodkyne oprávnených na Povinnú. Uvedené konanie je aktuálne
vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod č. k. B1-25C/19/2016.

16. Po poukaze na priebeh exekučného konania a citovaní § 45 ods. 1, § 46 ods. 1, § 47, § 61k

ods. 1 písm. a), § 61k ods. 2, § 61k ods. 3, § 61k ods. 4 a § 61k ods. 5 Exekučného poriadku,
§ 141 ods. 1 a § 588 Občianskeho zákonníka oprávnení v sťažnosti k nesprávnemu skutkovému a
právnemu posúdeniu otázky okamihu zániku peňažného nároku vyplývajúceho z exekučného titulu
uviedli, že exekučný súd nesprávne interpretoval a aplikoval právne ustanovenia týkajúce sa zánikuvymáhaného nároku vyplývajúceho z exekučného titulu, na základe ktorého povinná mala najskôr
dňom vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. od 17.05.2014 zaplatiť právnej predchodkyni oprávnených
sumu vo výške 188.422,80 eur titulom uzavretej dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam, ktorá bola schválená vo forme súdneho zmieru schváleným uznesením vydaným
dňa 14.03.2014 vtedajším Okresným súdom Bratislava I pod č. k. 19C/125/1996. Napadnuté uznesenie
nesprávne konštatuje, že plnenie povinnej uskutočnené na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi
povinnou a právnym predchodcom oprávnených zaniklo povinnosťou vyplývajúcou zo súdneho zmieru,
ktorý predstavuje exekučný titul. Nesprávnosť takéhoto skutkového a právneho záveru preukazujú

nasledovnými argumentmi: V prvom rade opätovne poukazujú na ich argumentáciu prednesenú vo
vzťahu k reakcii na vyjadrenia povinnej prednesené v prebiehajúcom exekučnom konaní a jej návrhoch
na zastavenie exekúcie. Konkrétne, že hmotnoprávnym základom plnenia povinnej v sume vo výške
188.422,80 eur do notárskej úschovy bolo výlučne na základe kúpnej zmluvy v spojitosti s notárskou
zápisnicou o zriadení notárskej úschovy peňazí a nie v súvislosti s exekučným titulom. Ďalej dávajú do
pozornosti závažnú skutočnosť, ktorú opomenul zohľadniť exekučný súd, a to fakt, že exekučný titul

nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2014 a vykonateľnosť dňa 17.05.2014, pričom peňažné plnenie
povinnej v sume vo výške 188.422,80 eur poukázané do notárskej úschovy zriadenej na základe
notárskej zápisnice podľa kúpnej zmluvy bolo zrealizované dňa 25.03.2014, t. j. v čase kedy exekučný
titul nenadobudol právoplatnosť, ani vykonateľnosť. Zo zápisnice o vydaní predmetu notárskej úschovy
zo dňa 01.04.2014 vyplýva, že suma vo výške 188.422,80 eur bola notárom JUDr. Kriškom poukázanú

na účet vedený na meno B. J. prvý pracovný deň nasledujúci po 01.04.2014. Opäť poukazujú na to,
že to bolo v čase pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, čo nastalo až
dňa 14.05.20214, resp. 17.05.2014. Povinná sa v prebiehajúcom exekučnom konaní nemôže brániť
tým, že k zániku práva došlo ešte pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného
titulu, pretože toto jej plnenie bolo realizované z úplne iného hmotnoprávneho titulu (kúpna zmluva).

Exekučný súd nerozlíšil dva samostatné hmotnoprávne právne úkony, a to exekučný titul, ktorý obsahuje
dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
kúpnu zmluvu podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. To sú dva samostatné právne úkony,
ktoré nie je možné navzájom zlučovať alebo zamieňať. Povinná mala možnosť počkať na právoplatnosť
a vykonateľnosť exekučného titulu a následne plniť právnej predchodkyni oprávnených čiastku podľa

exekučného titulu, ktorý mal byť podkladom na vklad prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
2/6 na nehnuteľnostiach v prospech povinnej. Občiansky zákonník pripúšťa aj iné možnosti zániku
práva priznaného exekučným titulom, konkrétne z iných dôvodov predpokladaných v ust. § 557 až §
587 Občianskeho zákonníka. Zánik vymáhaného (judikovaného) práva môže nastať napr. splynutím,
dohodou o odpustení dlhu alebo započítaním. Ďalej upriamujú pozornosť na to, že exekučný súd

opomenul zohľadniť skutočnosť, že vo výroku II. súdneho zmieru je integrovane spojený nielen prevod
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/6 k nehnuteľnostiam ale povinnosť povinnej zaplatiť za toto
odplatu, všetko do 3 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia o schválení súdneho zmieru.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danej situácii povinná nepreukázala, že by plnila svoj peňažný

záväzok vyplývajúci z exekučného titulu počnúc dňom 17.05.2014 (dátum vykonateľnosti určený
ako 14.05.2014 plus paričná lehota 3 dní). Samotný fakt, že z nepochopiteľných dôvodov pred
nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. dohody o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva uzavrela na predmetný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/6 k nehnuteľnostiam
duplicitne kúpnu zmluvu, na základe ktorej plnila predmetnú čiastku do notárskej úschovy podľa

notárskej zápisnice, nemôže ísť na ťarchu oprávnených. Títo trvajú na tom, že kúpna zmluva bola
duplicitná, preto je absolútne neplatná, čoho dôkazom je aktuálne vedené súdne konanie na Mestskom
súde Bratislava IV. Argument súdu, že plnenie na základe kúpnej zmluvy môže nahradiť povinnosť zo
súdneho zmieru, je právne chybný. Kúpna zmluva je samostatný právny inštitút podľa ust. § 588 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ktorý vytvára odlišné práva a povinnosti medzi stranami a nemôže nahradiť

záväzok vyplývajúci zo súdneho zmieru. Súdny zmier je výsledkom dohody strán podľa § 141 ods.
1 Občianskeho zákonníka schválenej súdom, ktorá má právne účinky a je vykonateľná v exekučnom
konaní. Exekučný súd nemôže nahradiť plnenie zo súdneho zmieru plnením z iného právneho titulu
s výnimkou prípadov podľa § 557 až § 587 Občianskeho zákonníka, medzi ktorými sa kúpna zmluva
nenachádza. Inak by tým porušil zásadu právnej istoty a ochrany práv oprávnených. K uvedenému

odkazujú na judikát Cdo 83/2002: Dôkaz o zániku dlhu podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení
(§ 559 až § 587 OZ) zaťažuje v exekučnom konaní povinného.18. K nesprávnemu určeniu dátumu exekučného titulu oprávnení v sťažnosti uviedli, že súd v uznesení
chybne uvádza, že exekučný titul vznikol dňa 18.03.2014. Tento dátum je dátumom vydania uznesenia
o schválení súdneho zmieru, avšak exekučný titul nadobudol právoplatnosť až dňa 14.05.2014

a vykonateľnosť dňa 17.05.2014. Exekučný titul nerozlišuje medzi právoplatnosť a vykonateľnosť
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a povinnosťou povinnej plniť čiastku vo výške 188.422,80
eur. Právoplatnosť je kľúčová pre určenie momentu, od ktorého možno hovoriť o vzniku exekučného
titulu v zmysle vykonateľnosti. Až dňom nadobudnutia právoplatnosti nadobúda exekučný titul účinky,
ktoré oprávňujú na jeho výkon po uplynutí 3 dňovej tzv. paričnej lehoty na plnenie. Akékoľvek plnenie

uskutočnené pred týmto dátumom nemožno považovať za plnenie povinnosti vyplývajúcej z exekučného
titulu. Súd preto pochybil, keď konštatoval, že plnenie povinnej pred 14.05.2014, resp. 17.05.2014 by
mohlo viesť k zániku nároku oprávnených podľa exekučného titulu. Z toho vyplýva, že súd nesprávne
určil dátum vzniku exekučného titulu a následne aj nesprávne aplikoval ustanovenia Exekučného
poriadku, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie o zastavení exekúcie.

19. K nesprávnej aplikácii zásady zákazu zneužitia práva zo strany exekučného súdu oprávnení
uvádzajú, že súd v odôvodnení rozhodnutia rozsiahlo argumentuje zásadou zákazu zneužitia práva,
pričom tvrdí, že oprávnení svojím návrhom na exekúciu zneužívajú svoje právo na úkor povinnej.
Tento záver súdu je nesprávny a neopodstatnený. Oprávnení v rámci konania využívajú svoje legitímne
právo na vymoženie pohľadávky, ktorá im bola priznaná právoplatným exekučným titulom. Súdny zmier

schválený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.03.2014 je právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím, ktorého vykonanie sa oprávnení domáhajú. Zásada zákazu zneužitia práva sa vzťahuje
na situácie, kde je zjavný úmysel jednej zo strán konať v rozpore s dobrými mravmi alebo šikanózne.
V tomto prípade oprávnení uplatňujú svoje právo na výkon súdneho rozhodnutia, čo je ich legitímne
právo a v súlade so zásadami právneho štátu. Oprávnení nie sú povinní znášať negatívne dôsledky,

ktoré by vyplynuli zo zastavenia exekúcie na základe nesprávneho posúdenia súdu. Argumentácia súdu
o zneužití práva je preto neopodstatnená a neodôvodnená. Naviac sa oprávnení domáhajú vo vyššie
uvedenom súdnom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam z dôvodu duplicity predmetnej kúpnej zmluvy.

20. K nesprávnej aplikácia ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku oprávnení uvádzajú, že
z ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku vyplýva, že pod okolnosťami, ktoré spôsobujú
zánik vymáhaného nároku, je potrebné rozumieť rôzne právne skutočnosti upravené v hmotnoprávnych
predpisoch, ktorých právnym následkom je zánik práva priznaného exekučným titulom. Ide napr.
o splnenie dlhu, započítanie, dohodu o zániku záväzku, splynutie a iné. Najčastejšou právnou

skutočnosťou bude zánik práva jeho splnením. Musí však ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo vecne a
časovo v súvislosti s vydaným exekučným titulom mimo rámca vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci súd bol povinný aplikovať príslušné
ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 17.05.2014,
ktoré upravovali právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia o schválení súdneho zmieru, ktoré malo

povahu rozsudku, t. j. až doručením jeho písomného vyhotovenia bol vydaný exekučný titul a následne
nadobudol aj právoplatnosť (§ 159 ods. 1 OSP). Moment vydania exekučného titulu nastal až
doručením jeho písomného vyhotovenia účastníkom konania, ktorý zároveň predstavuje nadobudnutie
jeho právoplatnosti (dátum 14.05.2014), pretože ho nebolo možné napadnúť odvolaním. To znamená,
že akékoľvek plnenie povinnej uskutočnené na základe akéhokoľvek iného hmotnoprávneho právneho

titulu pred dátumom 14.05.2014 nebolo plnením na základe exekučného titulu.

21. Na základe vyššie uvedených dôvodov oprávnení navrhujú, aby sudca napadnuté uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica postupom podľa ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku zrušil.

22. Povinná vo vyjadrení k sťažnosti oprávnených prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že sa
s napadnutým uznesením v celom rozsahu stotožňuje, považuje ho za vecne, ako aj po právnej stránke
správne. Sťažnosť oprávnených považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Vymáhaná pohľadávka bola
zo strany povinnej dobrovoľne a v celom rozsahu uhradená, a to dňa 24.03.2014. Konanie oprávnených
spočívajúce v nedôvodnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie v danej veci považuje aj konajúci

súd za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ide o príkry zásah do práv a právom chránených záujmov
povinnej, ktorej je vo veku 79 rokov znemožnené nakladať so svojím majetkom a uspokojovať svoje
primárne životné potreby. V súlade s ustanoveniami ExP navyše platí, že exekúciu možno vykonať len
do výšky judikovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie. Exekútor je preto povinnýposudzovať vhodnosť a primeranosť s ohľadom na zásadu ochrany povinnej v exekučnom konaní. V
tejto súvislosti uvádzajú, že na účely zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom povinnej, bolo zo
strany súdneho exekútora vydané Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného

práva: zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, na pozemky parc. č. 1314/3, 1314/4, 1314/5 a na stavby:
rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 1314/3 a hospodárska budova bez súp. č. na parc. č. 1314/5 v
prospech oprávnených, evidované na LV č. XXX, v k. ú. A. I. G., obec A. I. G., okres Senec, v časti
Poznámky pod č. P-231/2024. Sú toho názoru, že už tieto predmetné nehnuteľnosti boli vzhľadom
na svoju trhovú hodnotu dostačujúce na zabezpečenie vymáhanej povinnosti. Súdny exekútor však v

danej veci vykonal blokáciu všetkých aktívnych bankových účtov povinnej, s ktorými povinná nemôže
akokoľvek disponovať. Tu poukazujú na skutočnosť, že cieľom exekúcie má byť uspokojenie pohľadávky
oprávnených, avšak takým spôsobom, aby nedošlo k ekonomickej likvidácii povinnej.

23. Majú za to, že všetky skutočnosti uvádzané zo strany povinnej boli riadne preukázané, s čím
sa stotožnil aj konajúci súd. Tento navyše potvrdil v zmysle obsahu uznesenia účelovosť konania

oprávnených, ktorých cieľom je len umocniť nepriaznivý stav dlhodobo narušených vzťahov medzi
stranami. Toto šikanózne konanie oprávnených je v rozpore s právnou úpravou (§ 3 OZ), nakoľko
dochádza k nedôvodnému zásahu do práv povinnej, pričom tento zásah nie je, resp. nemá byť účelom
exekučného konania. V tejto súvislosti sa v celom rozsahu stotožňujú s odôvodnením súdu v bode
16. uznesenia. Sú toho názoru, že účelovosť konania oprávnených je evidentná aj z konania, ktoré

nasledovalo bezprostredne po vydaní uznesenia (09.08.2024), kedy k prevzatiu „Doručenky“ zo strany
právneho zástupcu došlo až dňa 20.08.2024, pričom exekučný súd uznesenie doručoval zúčastneným
osobám už 09.08.2024. Následne bola podaná sťažnosť zo strany právneho zástupcu oprávnených až
posledný deň 15 - dňovej lehoty (04.09.2024). V tejto súvislosti si dovoľujú súd požiadať o preverenie
formydoručovania,resp.elektronickéhoprevzatiauzneseniazostranyprávnehozástupcuoprávnených,

a to s poukazom na ust. § 29 a nasl. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V prípade,
že uznesenie nebolo zo strany súdu doručované do vlastných rúk, toto sa považuje za doručené k rukám
právneho zástupcu oprávnených dňa 10.08.2024, tzn. lehota na podania sťažnosti by v danom prípade
uplynula 25.08.2024 (nedeľa), resp. 26.08.2024. S poukazom na uvedené si dovoľujú požiadať súd o

preskúmanie spôsobu podania sťažnosti a zachovania lehoty na podanie sťažnosti proti uzneseniu tzn.,
či táto bola zo strany právneho zástupcu oprávnených podaná riadne a včas.

24. K samotnému obsahu sťažnosti uvádzajú nasledovné. Oprávnení v sťažnosti neuviedli žiadne nové
skutočnosti a dôkazy, ktoré by so zreteľom na povahu a okolnosti sporu mohli byť považované zo

strany súdu za relevantné a účelné. V sťažnosti oprávnení poukazujú na údajnú závažnú skutočnosť,
ktorú opomenul zohľadniť Exekučný súd a to fakt, že Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa
14.5.2014 a vykonateľnosť dňa 17.5.2014, pričom peňažné plnenie Povinnej v sume vo výške
188.422,80 Eur poukázané do notárskej úschovy zriadenej na základe Notárskej zápisnice podľa
Kúpnej zmluvy bolo zrealizované dňa 25.3.2014, t. j. v čase kedy Exekučný titul nenadobudol

právoplatnosť ani vykonateľnosť. Tu len stručne uvádzajú, že exekučný súd sa s vyššie citovanou
skutočnosťou riadne a v celom rozsahu vysporiadal, a to v bode 13. uznesenia, s ktorým sa stotožňujú
v celom rozsahu. Z rovnakého dôvodu nesúhlasia s konštatovaním oprávnených, že „Povinná sa v
prebiehajúcom exekučnom konaní nemôže brániť tým, že k zániku práva došlo ešte pred nadobudnutím
právoplatnosti a vykonateľnosti Exekučného titulu, pretože toto jej plnenie bolo realizované z úplne iného

hmotnoprávneho titulu (Kúpna zmluva).“ Práve plnenie realizované v zmysle kúpnej zmluvy spôsobilo
nevykonateľnosť exekučného titulu. Predložený LV č. XXXX jednoznačne a nesporne preukazuje titul
nadobudnutia nehnuteľností o veľkosti 2/6, ktorým bola Kúpna zmluva V-6803/14 zo dňa 26.3.2014,
nie exekučný titul - uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.03.2014, č. k. 19C/125/1996.
Z obsahu spisu a tiež vzhľadom na všetky skutočnosti už uvedené zo strany povinnej vyplýva, že

požadovaný nárok je podmienený splnením podmienky alebo vzájomnej povinnosti oprávnených. K
splneniu podmienky v zmysle § 47 ExP, stanovenej v exekučnom titule zo strany oprávnených nedošlo,
resp.tátonebolazostranyoprávnenýchpreukázaná.Nárokvymáhanývexekučnomkonanínapodklade
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.03.2014, č. k. 19C/125/1996, okamihom vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a úhrady kúpnej ceny v zmysle Kúpnej zmluvy V-6803/14

zo dňa 26.03.2014 v celom rozsahu zanikol. Týmto okamihom zanikla vzájomná povinnosť strán sporu
v zmysle exekučného titulu. Vyššie uvedené skutočnosti považujú za smerodajné na účely dôvodnosti
zastavenia exekučného konania, nakoľko aj v prípade, že by sa súd s tvrdením oprávnených (ktoré
odmietajú), že akékoľvek plnenie povinnej uskutočnené na základe akéhokoľvek iného hmotnoprávnehoprávneho titulu pred dátumom 14.05.2014 nebolo plnením na základe exekučného titulu, stotožnil,
tak nemožno exekúciu vykonať, nakoľko oprávnení nepreukázali splnenie podmienky podľa § 47 ExP.
Povinná nenadobudla dotknuté nehnuteľnosti na základe exekučného titulu, rovnako jej nevznikla

žiadna povinnosť úhrady odplaty v zmysle výroku 2. exekučného titulu, ktorá je požadovaná zo strany
oprávnených v tomto exekučnom konaní. S názorom oprávnených, že súd dospel k nesprávnemu
skutkového a právneho záveru, sa preto nestotožňujú. V odôvodnení uznesenia súd jednoznačne
popísal všetky dôvody a skutočnosti, ktoré ho viedli k vydaniu uznesenia, pričom sa v tomto s
argumentáciou zo strany oprávnených, ako aj povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, riadne

vysporiadal. Povinná sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu, že v predmetnej veci
sú nesporné a preukázané všetky skutočnosti, ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie. Oprávnení v
sťažnosti,akoajvsamotnomnávrhunazačatieexekúcienepreukázaliskutočnostiodôvodňujúceprávny
záverodôvodnostivedeniaexekučnéhokonania.Naopakpovinnáriadnepreukázalazánikvymáhaného
nároku, resp. nevymáhateľnosť exekučného titulu, z dôvodu čoho súd správne rozhodol tak, že podaný
návrh povinnej na zastavenie exekúcie považoval za dôvodný. Záverom odkazujú opätovne na všetky

skutočnosti z ich strany už uvedené v predchádzajúcich písomných podaniach. S poukazom na uvedené
sú toho názoru, že dôvodnosť podanej sťažnosti nebola zo strany oprávnených dostatočne osvedčená.
Nazákladevyššieuvedenéhosidovoľujúnavrhnúťsúduvydaťuznesenie,ktorýmsťažnosťoprávnených
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.08.2024, sp. zn. 60Ek/883/2024 zamietne.

25. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

26.Podľa§202ods.1Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

27. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

28. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

29. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

30. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

31. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

32. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

33. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.34.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

35. Podľa čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.

36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávnených v 1. až 3. rade
ako taká nie je dôvodná. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne,
pričom sťažnostný súd sa stotožnil s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka vo výrokovej časti, ako aj

v časti skutkových a právnych zistení. Na zdôraznenie správnosti záverov vyššieho súdneho úradníka,
ktorý napadnutím uznesením exekúciu zastavil, sťažnostný súd uvádza nasledovné.

37. V prvom rade musí sťažnostný súd uviesť, že nebol dôvod na zamietnutie sťažnosti ako oneskorene
podanej, ale podanú sťažnosť riadne prejednal, nakoľko z informácie o prijatí správy na spracovanie na

ÚPVS je zrejmé, že súd doručoval rozhodnutie oprávneným prostredníctvom právneho zástupcu ako
Úradný list - fikcia - úradná zásielka, t. j. rozhodnutie doručoval v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-
Governemente, v zmysle ktorého sa elektronická správa považuje za doručenú potvrdením notifikácie
o doručení (deň, hodina, minúta a sekunda doručenia uvedená na elektronickej doručenke), resp. vtedy,
ak uplynie úložná lehota (15 dní) a notifikácia o doručení v tejto lehote nie je potvrdená. V danej veci bolo

elektronická správa obsahujúca napadnuté uznesenie doručená právnemu zástupcovi oprávnených pod
identifikátorom správy fafce6dd-b11f-4d96-811e-1f933232529 dňa 20.08.2024 o 15:13, o čom svedčí
elektronická doručenka nachádzajúca sa v spise. Od nasledujúceho dňa po doručení, t. j. od 21.08.2024
začala oprávneným plynúť 15-dňová lehota na podanie sťažnosti, ktorej posledný deň pripadol na
04.09.2024. Nakoľko oprávnení podali sťažnosť prostredníctvom právneho zástupcu dňa 04.09.2024,

o čom svedčí potvrdenie o odoslaní nachádzajúce sa v spise, je zrejmé, že oprávnení podali sťažnosť
včas.

38. Ďalej je potrebné uviesť, že skutkový stav nie je medzi účastníkmi sporný, je opakovane uvádzaný
účastníkmi v ich podaniach, tento skutkový stav bol správne zistený aj vyšším súdnym úradníkom

v napadnutom uznesení, sudca sa s takto zisteným stavom stotožňuje a nebude ho opakovať. Spornou
v konaní je otázka, či oprávnení sú oprávnení domáhať sa ochrany svojho práva z exekučného titulu na
náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva núteným výkonom exekúcie aj potom, čo povinná
na základe kúpnej zmluvy tento spoluvlastnícky podiel odkúpila a zaplatila kúpnu cenu. Exekučný súd
má za to, ako bude nižšie vysvetlené, že exekúcie na tento nárok nie je prípustná.

39. Základom vzťahu medzi právnou predchodkyňou oprávnených a povinnou bolo podielové
spoluvlastníctvo a jeho vysporiadanie. Toto je základ celej veci a účastníci exekúcie by nemali
tento bazálny aspekt strácať zo zreteľa. V prvom rade je potrebné uviesť, že oprávnení (resp. ich
právna predchodkyňa) dostali za spoluvlastnícky podiel zaplatené. To je podstata veci a mali by si

to oprávnení uvedomiť. To, že k uvedenému plneniu nedošlo na základe exekučného titulu, ale na
základe inej právnej skutočnosti, na tom nič nemení. Oprávnení v hmotnoprávnej rovine (t. j. nárok na
náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) majú nárok v danej veci len na jedno plnenie.
Plnenie povinnej na základe kúpnej zmluvy uspokojilo záujmy právnej predchodkyne oprávnených
a táto objektívne stratila právny záujem na súdnej ochrane v podobe exekúcie exekučného titulu.

Právo tu nie je samo pre seba, ale preto, aby prostredníctvom neho fyzické a právnické osoby
ako subjekty práva realizovali svoje práva a právom chránené záujmy. Keď teda zákon stanovuje
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyplatenie ustupujúceho spoluvlastníka a uvedené sa
nezrealizuje dohodou, resp. zmierom ale kúpnou zmluvou, nič to na nemení na tej skutočnosti, že
ustupujúci spoluvlastník bol uspokojený a nemôže opätovne žiadať plnenie z iného právneho dôvodu.

Je potrebné si uvedomiť, že dohoda o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva má vždy podstatu
prevodnej zmluvy (darovacej, zámennej či kúpnej). Je to podobné ako keď veriteľ nemôže žiadať plnenie
dlhu od ručiteľa na základe právoplatného exekučného titulu, ak pred právoplatnosťou dostal plnenie oddlžníka. Veriteľ v hmotnoprávnej rovine má stále právo len na jedno plnenie, a to aj za situácie, keď tu
existuje nesplnený exekučný titul.

40. Ak teda oprávnený po vydaní exekučného titulu dobrovoľne (na základe dvojstrannej zmluvy) uzavrie
s povinným právny úkon, ktorý svojimi dôsledkami konzumuje exekučný titul a povinný tento úkon
splní, exekučný súd má za to, že oprávnený stratil právny záujem na súdnej ochrane exekučného
titulu exekúciou. Právny záujem je základným predpokladom poskytnutia súdnej ochrany. V určovacích
žalobách musí žalobca preukázať dokonca naliehavý právny záujem. Ak súd pri prieskume žalobe zistí

jeho nedostatok, tak žalobu zamietne. Podobne, ak pri prejednaní návrhu na zastavenie exekúcie súd
taktiež zistí jeho nedostatok, tak exekúciu musí zastaviť. V súlade so zásadou autonómie vôle, ktorá
je základnou zásadou práva, platí, že strany si môžu dobrovoľne aj potom, čo majú v rukách výsledok
súdnej ochrany, upraviť tento výsledok iným právnym nástrojom. Poskytnutá súdna ochrana v podobe
exekučného titulu nespôsobuje následný zákaz subjektom práva disponovať so svojim oprávneniami.
Ak je tento iný právny nástroj plne zrealizovaný, tak potom exekúcia nemá žiadne opodstatnenie.

Neaprobovanie takého postupu zo strany súdu by bolo úplným formalizmom a bolo by v rozpore
s materiálnym chápaním právneho štátu, ktoré uprednostňuje aj ústavný súd vo svojej činnosti a ktoré
spočíva okrem iného v interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu (napr. v zmysle
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 19/2012 zo dňa 12.01.2012 „Pod
prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach

práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak popiera samotný zmysel právnej úpravy.“), pričom
pri riešení konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj
z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Súčasne by neaprobovanie takého postupu zo strany
súdu bolo neakceptovaním zásady autonómie vôle zakotvenej v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorá hovorí,
že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané.

41. Vyššie uvedené závery, že tu neexistuje dôvod pre druhé plnenie od povinnej ústia do správnych
záverov vyššieho súdneho úradníka o dobrých mravoch, resp. o zneužití práva. S týmito sa sudca plne
stotožňuje a nemá dôvod na nich nič meniť. Snáď možno dodať, že žiadosť oprávnených o ďalšie
plnenie za týchto okolností nemá oporu v princípoch spravodlivosti a opiera sa čisto o juristické poňatie

práva a judikovaného nároku nezohľadňujúce kontext veci. Realizácia subjektívnych práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov je oprávnenie každého subjektu správať sa spôsobom,
ktorý je zákonom dovolený alebo ktorý vyplýva zo zmluvy, alebo z rozhodnutia štátneho orgánu. Výkon
práv a povinností nie je bezhraničný a má svoje limity. Výkonom subjektívnych občianskych práv (a
plnením povinností) dochádza de facto k napĺňaniu a uspokojovaniu svojich potrieb subjektmi tohto

práva. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia
musí byť primeraná vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (t. j. nesmie ísť o tzv. šikanózny
výkon práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Výkon práva, ktorý zasahuje bez právneho
dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných, je prejavom šikanózneho výkonu práva, t. j. ide o výkon
práva realizovaného nie za účelom dosiahnutia určitého, napríklad ekonomického cieľa, ale v úmysle

poškodenia (tzv. dolus coloratus) iného subjektu. Takýto výkon práva je v rozpore s absolútnym zákazom
vyjadreným v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nedodržanie podmienok výkonu práva uvedených v
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a prekročenie zákonného rámca výkonu práva predstavuje exces,
ktorého následkom je, že takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu, tak ako to ustanovuje
čl. 5 CSP, ktorý vo svojej podstate predstavuje právny nástroj, ktorý dáva súd do rúk silný nástroj

korekcie, ako nastoliť v zmysle zásad spravodlivosti rovnovážnu situáciu v právnom vzťahu. Inak
povedané, čl. 5 CSP predstavuje korektív doplňujúci súkromnoprávnu reguláciu umožňujúci súdu hľadať
spravodlivé riešenie konkrétneho prípadu v prípadoch, ak aplikácia právnych noriem môže viesť k zjavne
nespravodlivému riešeniu. Duplicitné vymáhanie nároku len preto, že nebola splnená jeho procesno-
právna vrstva (exekučný titul), nemožno v danej veci a kontexte charakterizovať ináč ako zneužitie

existencie nesplneného exekučného titulu a vo svoje podstate šikanu povinnej. V danej veci je nanajvýš
zrejmé, že ekonomický cieľ právnej predchodkyne oprávnených bol už dávno (10 rokov pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie !!!) naplnený.

42. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05

zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Postupom súdu, ktorý riadne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými
pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami a tvrdeniami účastníkov nie je porušené právo

účastníkov na súdnu ochranu, pričom v danej veci má sťažnostný súd za to, že v tomto smere právo
účastníkov exekučného konania nebolo porušené.

43. Uvedenými úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti
oprávnených v 1. až 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/883/2024

zo dňa 09.08.2024, a preto túto sťažnosť zamietol v celom rozsahu.

44. Hoci sťažnostný súd považoval napadnuté uznesenie za vecne správne, čo do zastavenia exekúcie,
musí konštatovať jeho nesprávnosť, čo sa týka dôvodu, pre ktorý vyšší súdny úradník predmetnú
exekúciu zastavil v celom rozsahu. V napadnutom uznesení vyšší súdny úradník totiž ako dôvod
pre zastavenie exekúcie uviedol § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a teda že po vzniku

exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. S uvedeným ale nemožno
súhlasiť, pretože oprávneným v 1. až 3. rade nárok na zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel,
ktorý im bol priznaný samotným exekučným titulom, nebol skutočne splnený. S týmto jediným právnym
záverom oprávnených exekučný súd môže súhlasiť. Právny dôvod zániku záväzku (pohľadávky)
totiž musí vyplývať z hmotného práva (napr. Občianskeho zákonníka) a najčastejšie je ním splnenie

záväzku (solutio), dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom, dohoda o odpustení dlhu, splynutie
práva a povinnosti, či zápočet, a iné. V danom prípade tento judikovaný nárok oprávnených na
zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel nezanikol, ale tento ich nárok sa v rámci tejto exekúcie
stal len nevymáhateľným, ako bolo vysvetlené vyššie. Subjektívne hmotnoprávne oprávnenie právnej
predchodkyne oprávnených v danej veci na vyporiadací podiel bolo „vyriešené“ inak, uzavretím

kúpnej zmluvy, na ktorej právna predchodkyňa oprávnených samozrejme participovala, keďže bola jej
účastníčkou, a zaplatením kúpnej ceny právnej predchodkyni oprávnených. Za danej situácie nie je
možné spustiť právnu ochranu tohto subjektívneho hmotnoprávneho oprávnenia právnej predchodkyne
oprávnených formou exekúcie exekučného titulu, lebo nárok bol uspokojený a neexistuje tu oprávnenie
pre duplicitné plnenie. To, že exekučný titul nie je splnený, samo sebe ešte neznamená, že exekúcia

je vždy dôvodná a prípustná. Neexistencia právneho záujmu na exekučnej súdnej ochrane ako aj
šikanózny výkon práva tak treba subsumovať pod dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku, teda pod „iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
V dôsledku uvedeného potom sťažnostný súd postupom podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil (opravil) I. výrok
uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/883/2024 zo dňa 09.08.2024 tak, že exekúciu

zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

45. O trovách sťažnostného konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 199d
ods. 1 Exekučného poriadku tak, že oprávnení v 1. až 3. rade nemajú právo na náhradu trov konania
v súvislosti s podanou sťažnosťou, nakoľko oprávnení neboli v konaní o sťažnosti úspešní, keď súd ich

sťažnosť ako nedôvodnú zamietol (zmenil len právnu kvalifikáciu zastavenia) a povinnej, ktorej možno
prisúdiť plný úspech vo veci, nárok nepriznal, nakoľko povinná si náhradu trov sťažnostného konania
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.