Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 28, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27T/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010099
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2320010099.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaných 1) A. B. a 2) A.

B. mladšieho, pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, k § 155 ods. 1 Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.06.2023,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 1) A. C. D. E. F. B. G. H. C., B. B., nar. XX.XX.XXXX v I., bytom F. J. XXX, XXX XX
F., okr. I., C. B.,

a

obžalovaný 2) A. C. D. E. F. B. G. H. ml. , B. B., nar. XX.XX.XXXX v I., bytom F. J. XXX, XXX
XX F., okr. I., C. B.,

sa uznávajú za vinných, že

dňa 21.07.2018 v čase okolo 22:00 hod. v obci Tešedíkovo, v blízkosti jazera Telektó, na ulici pri
rodinnom dome so súpisným číslom XXX, po predchádzajúcej slovnej hádke, spoločne fyzicky napadli
poškodeného B. C., ktorý v tom čase prechádzal ulicou popri dome, v ktorom bývajú obžalovaní, a to
tým spôsobom, že ho bili rukami s pokrikmi, aby uvedený poškodený zdochol, pričom obžalovaný 1)
A. B. C., ktorý v tom čase držal v ruke kovovú tyč, touto kovovou tyčou udrel poškodeného B. C. do

oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený B. C. padol na zem, kde obaja obžalovaní pokračovali v útoku
a opakovane bili rukami poškodeného B. C. do oblasti hlavy, ktorým útokom sa poškodený snažil brániť
tým, že si rukami zakrýval hlavu, čím uvedeným konaním spôsobili B. C. zranenia, a to stav po traume
hlavy, pohmoždenie na tvári s podliatinami i okoloočnicovými, krvácanie z nosa, luxáciu zubov 12, 11,
21 a 22, odierky pery a ústnej dutiny, odierku nosa, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie od
21.07.2018 do 27.08.2018, pričom v prípade pokračovania násilného konania zo strany obžalovaných
mohol byť poškodený životne dôležitý orgán (mozog) poškodeného B. C.,

teda

- spoločným konaním v úmysle spáchať trestný čin sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustili v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, avšak
k dokonaniu trestného činu nedošlo,

- spoločným konaním sa dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli
iného, a taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,čím spáchali

- zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Trestného zákona, spáchaný
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
- v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, spáchaný spolupáchateľstvom

podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa

odsudzujú:

Obžalovaný 1) A. B. C..

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, s poukazom

na § 37 písm. h) Trestného zákona, a za použitia § 41 ods. 1 trestného zákona, na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný 2) A. B. ml.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, s poukazom
na § 37 písm. h) Trestného zákona, a za použitia § 41 ods. 1 trestného zákona, na úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obom obžalovaným súd ukladá nahradiť spoločne a nerozdielne:
- poškodenej obchodnej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, Slovenská republika, škodu vo výške
43,74 eur (štyridsaťtri eur a sedemdesiatštyri eurocentov),

- poškodenému B. C., nar. XX.XX.XXXX v I., trvalý pobyt Tešedíkovo č. 1150, okr. I., C. B., škodu vo
výške 1.526,40 eur (jedentisícpäťstodvadsaťšesť eur a štyridsať eurocentov).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného B. C., nar. XX.XX.XXXX v I., trvalý
pobyt Tešedíkovo č. 1150, okr. Šaľa, Slovenská republika, so zvyškom nároku na náhradu škody na

civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala na tunajší súd dňa 23.01.2020 obžalobu č.
2 Pv 334/18/2202-22, datovanú 20.01.2020 (ďalej len ,,obžaloba“), na obžalovaných pre prečin
zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, k § 155 ods. 1 Trestného zákona

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Po zmene zákonného sudcu a nesúhlase obžalovaných s danou zmenou (§ 277a Trestného poriadku),

súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, vykonal dokazovanie a následne na termíne hlavnéhopojednávania dňa 05.10.2022 vyhlásil rozsudok, ktorým oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodil
podľa§285písm.a)Trestnéhoporiadku,pretožepodľanázorusúdunebolodokázané,žesastalskutok,
pre ktorý sú obžalovaní stíhaní; poškodených s nimi v konaní uplatnenými nárokmi odkázal súd na civilný

proces (ďalej len ,,R OS GA“). Na odvolanie prokurátora proti R OS GA Krajský súd v Trnave ako súd
odvolací svojím uznesením zo dňa 24.01.2023, sp. zn. 3To/4/2023 (ďalej len ,,U KS TT“), R OS GA
zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie (v potrebnom rozsahu)
a rozhodnutie; odvolací súd vo svojom U KS TT uviedol (okrem iného), že
- napriek tomu, že mal okresný súd k dispozícií množstvo dôkazov, tieto nevyhodnotil vo vzájomnom

súhrne, resp. na ne pri svojom rozhodnutí vôbec neprihliadal;
- je síce pravdou, že jediným priamym dôkazom bola len výpoveď poškodeného, ktorá práve kvôli
„osamotenosti“ musí vykazovať vyšší stupeň kvality na to, aby bola spôsobilým dôkazom na usvedčenie
obžalovaných. Táto výpoveď však bola podporená ďalšími dôkazmi, ktoré výpoveď poškodeného
dopĺňali a podporovali. Nemožno sa stotožniť s názorom okresného súdu, že poškodený bol vo
svojich výpovediach nekonzistentný, čo v podstate diskvalifikovalo jeho výpoveď. Je síce pravdou, že

poškodený o skutočnostiach ako čas, kedy ku skutku malo dôjsť, kam mal po skutku ísť, či obžalovaní
útočili železnou tyčou a z akej pozície, vypovedal čiastočne odlišne, tieto rozpory však neboli zásadné
a v ďalšom konaní boli náležite objasnené a odstránené;
- pokiaľ ide o spôsob spáchania útoku, poškodený od počiatku tvrdil, že najprv ho napadol obžalovaný
A. B. ml. tak, že ho sotil zozadu a následne ho spredu napadol obžalovaný A. B. st. železnou tyčou. To,

že sa posádke RZP vyjadril slovami „napadli a zbili ma“ pričom neuviedol presný opis ako (nespomenul
kovovú tyč), je v tomto prípade irelevantné.
- netreba opomínať na to, že bezprostredne po útoku, v stave v akom sa poškodený nachádzal bol
v šoku, utrpel traumu, jeho jediným cieľom bolo vyhľadať pomoc. Pokiaľ ide o výpoveď na hlavnom
pojednávaní, tu je zas významné, že od uplynutia skutku uplynula značná doba (viac ako 3 roky), preto

je prirodzené, že si poškodený s úplnou presnosťou nemohol pamätať detaily.
- pokiaľ ide o výpovede svedkýň C. K. a A. C., tieto svedkyne ako správne uviedol okresný súd, len
reprodukovali dej, tak ako ho poznali od obžalovaného, avšak odvolací súd nevidel žiaden dôvod, prečo
by ich výpovediam nemal uveriť a znižovať ich dôležitosť; svedkyňa K. bola očitým svedkom následkov a
zranení, ktoré poškodený utrpel, nakoľko bola „prvou osobou“ ktorá s poškodeným prišla do kontaktu po

napadnutí, poskytovala mu prvú pomoc, ošetrovala ho až do príchodu RZP; poškodený nemal záujem
krivo obviniť obžalovaných, dokonca vec nechcel riešiť cestou trestného konania (dostačujúca preňho
bola satisfakcia v podobe majetkovej náhrady škody za vybité zuby), a teda je nelogické, aby poškodený
nevypovedal pravdu.
- nesprávne ustálenie skutkového stavu bolo spôsobené aj nedôsledným vyhodnotením záverov

znaleckého posudku znalca MUDr. Zdena Móresa v kontexte ďalších dôkazov, ktoré jednoznačne
svedčali o násilí vysokej intenzity, luxácia zubov nemohla byť spôsobená pádom, ale úderom veľkej
intenzity päsťou, resp. dlhým kovovým predmetom. Takéto závery znalca MUDr. Zdena Móresa rovnako
dotvárajú obraz skutkového deja v ponímaní výpovede poškodeného; z vykonaného dokazovania
sa teda javí, že v inkriminovanej dobe nebol časový priestor na to, aby boli zranenia poškodeného

spôsobené inou osobou na inom mieste.
- okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s výpoveďou obžalovaného A. B. L., ktorý jednoznačne
potvrdil, že k potýčke medzi ním a poškodeným v inkriminovanom čase skutočne došlo.
- neobstojí záver okresného súdu o tom, že opis skutkového deja poškodeným na jednej strane a
obžalovanýminastranedruhejnedefinujejedenatenistýskutok.TakpoškodenýakoajobžalovanýA.B.

ml. opisovali udalosť, z rovnakého dňa, v rovnakom čase, na rovnakom mieste, s rovnakými účastníkmi,
avšak len spôsob skutku a jeho následky opisovali odlišne; okresný súd ponechal dokazovanie v
štádiu nezrovnalostí, pričom nevyužil všetky možnosti na objasnenie skutkového stavu, a tým je jeho
rozhodnutie predčasné a závery z neho plynúce nateraz nejasné.
- úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude postupovať smere naznačenom v U KS TT, keď okresný

súdopätovnevyhodnotívšetkydostupnédôkazy,odstrániodvolacímsúdomvytknuténedostatky,pričom
v prípade potreby doplní dokazovanie tak, aby bolo spravodlivému procesu učinené zadosť.

Po vrátení veci okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie (kedy U KS TT je pre okresný súd
vo svojich dôsledkoch záväzné), nariadil okresný súd termín hlavného pojednávania na deň 28.06.2023,

na ktorom vec v opätovnom rozsahu prejednal, následne po ukončení dokazovania vo veci opätovne
rozhodol.Vo veci vykonané dokazovanie pred R OS GA. V konaní pred vyhlásením R OS GA obžalovaný 1) A. B.
st. odmietol vo veci vypovedať (rovnako, ako tomu bolo v prípravnom konaní). Pred súdom len uviedol,
že je nevinný, nikomu nič nespravil. Postupom podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 258

ods. 4 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď obžalovaného 2) A. B. ml. z prípravného konania
[nepoprel stret s poškodeným B. C., no popísal len vzájomnú šarvátku bez konania či následkov ako
je uvedené v skutkovej vete obžaloby - priznal vzájomnú potýčku s poškodeným, kedy boli obaja pod
vplyvom alkoholu, že mu dal dve facky, poškodený ho pohrýzol do nohy, zápasili spolu, aj spadli na zem,
obžalovaný 1) A. B. st. ich rozdelil, no inak sa do potýčky nezapojil, určite poškodeného neudieral a už

vôbec nie tyčou, následne sa ich cesty rozdelili, poškodený odišiel po svojich smerom domov, nebadal
na ňom žiadne vážne zranenia, zuby určite nemal vybité; určite poškodeného obžalovaný 1) A. B. st.
nijako neudrel, nikto poškodeného nekopal, nebola použitá žiadna železná tyč či iný nástroj, nik mu
nevybil pri tej potýčke zuby; obžalovaný nevedel uviesť, prečo poškodený tvrdí, že pri útoku dostal prvú
ranu so železnou tyčou do oblasti tváre od obžalovaného 1) A. B. st.].

Postupom podľa § 277a ods. 3 Trestného poriadku bola prečítaná tá časť zápisnice o predchádzajúcom
hlavnom pojednávaní (zo dňa 22.06.2021), ktorá sa týka výsluchu svedka/poškodeného B. C. (pred
daným prečítaním súd odmietol návrh obhajoby opierajúci sa o § 277a ods. 4 Trestného poriadku na
prehratie časti zvukového záznamu z daného pojednávania konaného dňa 22.06.2021, zachytávajúcej
výsluch daného svedka/poškodeného, nakoľko podľa názoru súdu podstatné okolnosti výsluchu svedka/

poškodeného možno zistiť zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 22.06.2021). Postupom podľa
§ 277a ods. 3 Trestného poriadku bola prečítaná tá časť zápisnice o predchádzajúcom hlavnom
pojednávaní (zo dňa 22.06.2021), ktorá sa týka výsluchu svedka A. C.. Súd vykonal výsluch znalca
MUDr. Zdena Móresa (v plnom rozsahu sa pridržal podaného znaleckého posudku č. 33/2018); taktiež
za súhlasu procesných strán (na návrh obhajoby) následne, v čase po výsluchu znalca (na ďalšom

termíne hlavného pojednávania) boli prečítané i závery znaleckého posudku č. 33/2018 vypracovaného
menovaným znalcom. Súd vykonal výsluch svedka C. K.. Za súhlasu procesných strán bola prečítaná
na hlavnom pojednávaní výpoveď splnomocnenca poškodenej zdravotnej poisťovne z prípravného
konania. Súd tiež oboznámil listinné dôkazy: lekárske správy (č. l. 128 – 134), fotografie poškodeného (č.
l. 135), zápisnica o vydaní veci (č. l. 138), fotografie mobilného telefónu (č. l. 139), vyjadrenie Sociálnej

poisťovne (č. l. 145), uplatnený nárok na náhradu škody zo strany poškodenej zdravotnej poisťovne
(č. l. 148), správa ÚPSVaR Šaľa a potvrdenia (č. l. 152 - 154), správy Okresného úradu Šaľa (č. l.
155 – 156), lustrácie ohľadne vlastníctva nehnuteľností (č. l. 157 – 161), správa Sociálnej poisťovne
(č. l. 162), správa o povesti z obce Tešedíkovo (č. l. 163), lustrácie ohľadne priestupkov/správnych
deliktov a trestov, lustrácia zo Sociálnej poisťovne (č. l. 265 – 266), vyjadrenie spoločnosti LSE - Life

Star Emergency, s.r.o. (č. l. 259 – 263, ohľadne volania a príchodu RZP).

Pre úplnosť súd uvádza, že odmietol vykonať prokuratúrou na hlavnom pojednávaní dňa 05.10.2022
navrhnutý dôkaz v podobe prečítania (č. l. 90 a nasl.) zápisnice o konfrontácii medzi osobou svedka/
poškodeného B. C. a osobou A. B. ml. v tom čase v procesnej pozícii tiež svedka (neskôr obvineného

a obžalovaného) zo dňa 18.12.2018, nakoľko v čase vykonania konfrontácie bol A. B. ml. v procesnom
postavení svedka, obvinenie mu bolo vznesené až neskôr (č. l. 17), pričom na hlavnom pojednávaní
už v tom čase bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, uskutočnená v procesnej pozícii
obvineného (ak sa vyjadril vo veci ako obvinený, čo bolo následne procesným spôsobom vykonané pred
súdom,nemásúddôvodakodôkazoboznamovaťjehochronologickyešteskoršiuvýpoveďuskutočnenú

ešte z pozície svedka, kedy oplýval úplne iným katalógom práv v porovnaní s právami obvineného,
ktoré získal po vznesení obvinenia). Iné návrhy dôkazov v konaní tak zo strany obhajoby ako i obžaloby
učinené neboli.

Iné návrhy dôkazov v konaní tak zo strany obhajoby ako i obžaloby učinené neboli, a to ani v čase po

U KS TT.

Vo veci vykonané dokazovanie po U KS TT. Po vrátení veci z odvolacieho konania, súd na termíne
hlavného pojednávania dňa 28.06.2023 oboznámil aktuálne lustrácie oboch obžalovaných. Obžalovaný
1) A. B. st. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný (záznam z roku 1990, avšak toho času sa na neho

hľadí, akoby odsúdený nebol). Z priestupkového registra vyplýva 1 záznam ku dňu tohto rozsudku
relatívne staršieho dáta (r. 2019) – v cestnej premávke. Podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne poberá
invalidný dôchodok. Obžalovaný 2) A. B. ml. doposiaľ súdne trestaný nebol. Z priestupkového registra
vyplýva veľký počet záznamov, rôzneho druhu (proti majetku, proti občianskemu spolunažívaniu,v cestnej premávke), vrátane fyzického napadnutia. Lustrácia zo Sociálnej poisťovne je negatívna (bez
dohľadania).

Z vykonaného dokazovania (a to tak z času pred R OS GA ako i času po U KS TT) možno zo strany
súdu zhrňujúco uviesť najmä, že
- obžalovaný 2) A. B. ml. nepopiera stret s poškodeným B. C., malo však ísť len o vzájomnú ruvačku
(bez následkov či spôsobu konania, ako je uvedené v obžalobe).
- poškodený B. C. jednoznačne usvedčuje zo žalovaného skutku oboch obžalovaných; pred súdom

popísal skutok, i keď je nutné uviesť, že s miernymi odchýlkami (napr. postavenie obžalovaných pri
napadnutí) v porovnaní s informáciami, ktoré uvádzal v prípravnom konaní a ktoré boli podkladom
pre spísanie obžaloby (vrátane popisu skutku) v tejto trestnej veci. Napr. jednoznačne nevyplynulo
z prečítanej výpovede poškodeného, že by došlo k jeho napadnutiu skrze kopance (v tejto súvislosti súd
upravil skutkovú vetu, tiež pokiaľ ide o počiatočný priebeh napadnutia, postavenie oboch obžalovaných
atď., nakoľko zo strany poškodeného neboli pred súdom poskytnuté tak detailné informácie ohľadne

skutku, ako prezentovala v skutkovej vete obžaloby prokuratúra; dané však nebolo, aj v zmysle záverov
U KS TT na ťarchu konštatovania súdu, že ku skutku skutočne došlo, i keď s miernymi odchýlkami v jeho
priebehu, a to s následkami uvedenými v skutkovej vete obžaloby).
- zo správy RZP (č. l. 259 – 263) vyplýva, že (ako príslušníkom RZP bolo uvedené po ich príchode)
poškodený B. C. bol dňa 21.07.2018 o cca 22:45h napadnutý Rómami, udierali ho do tváre, údajne ho

kopali do tváre, má vybité horné predné zuby (bolesť znesiteľná – pery, ďasno), nevie presne, čo sa
stalo, údajne bol v bezvedomí, iné viditeľné poranenie nemá, je pod vplyvom alkoholu.
- svedkyňa A. C. (matka poškodeného B. C.) nevie k priebehu žalovaného skutku (t. j. napadnutie jej
syna a osoby za to zodpovedné) uviesť ňou priamo vnímané informácie, ale len to, čo jej povedal jej syn,
poškodený B. C. (táto výpoveď ,, počutia“ však podporuje výpoveď samotného poškodeného, ktorú je

možné konštatovať za konzistentnú ohľadne toho, že ho skutočne napadli obžalovaní, navyše s tyčou).
Uviedla, že, keď sa jej syn vrátil domov, bol celý dobitý, mal obrovskú hlavu, z nosa mu stále tiekla krv,
povedal jej, že ho zbili obžalovaní (železnou tyčou). Sama sa dopytovala manželky obžalovaného 1) A.
B. st., prečo jej syna zbili, na čo sa jej dostalo odpovede: ,,tak vieš, bola oslava, pilo sa“. Uviedla tiež,
že jej syn, poškodený B. C., mal zranenia na rukách, bol celý dobitý po tele, ako sa bránil.

- svedkyňa C. K. uviedla, že večer dňa 21.07.2018 k nim prišiel poškodený B. C., celý od krvi z vybitých
zubov, tvár dobitá, poskytli mu prvú pomoc, zavolali RZP. Ona s manželom bola na druhý deň navštíviť
obžalovaných, pričom tí jej uviedli, že sa to nestalo tak, ako tvrdí poškodený resp. popierali, že by dobili
poškodeného, inak nespozorovala nič zvláštne [resp. uviedla, že obžalovaný 1) A. B. st. mal obviazanú
ruku, no nepamätá si, ktorú časť ruky]. Po prečítaní časti zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania

uviedla, že to mohlo byť tak, ako vtedy vypovedala, t. j. že pri návšteve u obžalovaných mal obžalovaný
1) A. B. st. obviazanú ľavú ruku (povedal jej, že si ju natiahol) a obžalovaný 2) A. B. ml. mal opuchnutý
členok na nohe (povedal jej, že ho poškodený pohrýzol do nohy] ona stopy po uhryznutí nevidela),
samotnú bitku s poškodeným popierali, resp. uviedli, že poškodenému dali dve facky. Pozn. súdu:
obhajoba namietala čítanie tejto zápisnice, nakoľko podľa ich názoru neobsahuje predpísané náležitosti

(§ 58 ods. 1 Trestného poriadku) – s daným sa súd nestotožnil, zápisnica predstavuje pokračovanie
výsluchu svedka, s informáciou k jednotlivým náležitostiam zápisnice, ktorý svedok svojím podpisom
potvrdil aj opätovné uskutočnenie príslušných poučení.
- zo záverov znaleckého posudku č. 33/2018 vyplynulo (okrem iného), že poškodený utrpel stav
po traume hlavy, možné pohmoždenie na tvári s podliatinami i okoloočnicovými, krvácanie z nosa,

luxáciu 4 zubov, odierky pery a ústnej dutiny, odierku nosa. Facka, ani jednoduchý pád zo stoja (i
nekoordinovaný pod vplyvom alkoholu) všetky poranenia nevyvolá. Malo ísť zrejme o viacero úderov,
do úvahy prichádza ruka zovretá v päsť, no i kopnutie, najmä, pokiaľ ide o poranenie (luxáciu) zubov,
pričom sa nedá vylúčiť pri danom poranení ani predmet spomínaný poškodeným v prípravnom konaní
(tyč). Znalec, vzhľadom na zistené poranenia poškodeného a výpoveď poškodeného z vyšetrovacieho

spisu, podal aj možný opis príčin daných poranení (napr. ak došlo ku kopnutiu, tak v ležiacej/
kľačiacej polohe obete, alebo ak bol použitý tenší dlhší predmet, tak skôr v stojacej/kľačiacej polohe
obete). Intenzita násilia bola vysoká, nedošlo však k poškodeniu tvárového skeletu, či k otraseniu
mozgového tkaniva alebo k ťažším vnútrolebečným poraneniam. Pri výsluchu znalca na hlavnom
pojednávaní ten zotrval na záveroch znaleckého posudku. Poranenie zubov podľa neho úder fackou/

otvorenou dlaňou nevyvolá; zrejme išlo o úder tvrdým tupým predmetom. Podliatiny neboli v spisovej
dokumentácii zaznamenané, obranné zranenia na horných končatinách v spise zadokumentované
neboli (na urgentnom príjme v inkriminovanú noc sa ošetrujúci lekári zamerali v podstate len na oblasť
hlavy). Znalcovi boli dané k nahliadnutiu aj fotografie tváre poškodeného zadokumentované v spise(zo dňa 23.07.2018, t. j. vyhotovené necelé dva dni po žalovanom skutku), pričom uviedol, že je na
nich vidieť znaky podočnicových podliatín. Krvácanie z nosa bolo diagnostikované dňa 23.07.2018
pri vyšetrení stomatológom (predtým diagnostikované zdravotníckym personálom nebolo). Pokiaľ ide

o zadokumentované poranenia tváre, znalec nepredpokladá útok zozadu; ohľadne poranenia zubov
znalec nepredpokladá pôsobenie ruky zovretej v päsť, ale skôr predmetu. Násilie smerované na zuby
bolo vysokej intenzity, na iné časti tváre oveľa nižšej intenzity. Spôsobené poranenia neboli takého
charakteru, ktoré by vyžadovali po príchode RZP okamžitú a nevyhnutnú zdravotnú pomoc, bez ktorej
by došlo k ohrozeniu života poškodeného.

- z lekárskych správ (z inkriminovanej noci, resp. nasledujúcich dní) vyplynulo, že poškodený utrpel
odreninu pery a ústnej dutiny, zlomeninu zuba a odreninu nosa, bol pod vplyvom alkoholu. Podľa správy
stomatológa (č. l. 131) krvácanie z nosa pri predklone.

Záverečné návrhy procesných strán. Prokurátor právom záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na
vykonané dokazovanie a aj jeho zhodnotenie odvolacím súdom navrhuje oboch obžalovaných uznať

za vinných v zmysle obžaloby. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, prokurátor poukázal na odôvodnenie
odvolania prokuratúry ako aj na samotné uznesenie odvolacieho súdu (U KS TT). Obom obžalovaným
navrhol uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Taktiež ich navrhol zaviazať
na náhradu škody poškodenému C. v sume 1.526,40 eur a poškodenej zdravotnej poisťovni v sume

43,74 eur.

Obhajca právom záverečnej reči uviedol, že pokiaľ ide o U KS TT, z právnej stránky je okresný
súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, nie ale skutkovým vyhodnotením veci. U KS TT
došlo k porušeniu niekoľkých zásad trestného konania. Odvolací súd nerešpektoval prezumpciu neviny

a zásadu in dubio pro reo. Dôkazy svedčiace v prospech obžalovaných prehliadal. Vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaní napadli poškodeného alebo použili železnú tyč
alebo iný predmet. Na strane 7 KS TT dochádza k porušeniu zásady bezprostrednosti a ústnosti
konania, nakoľko závery odvolacieho súdu nevyplývajú zo žiadneho dôkazu vykonaného pred súdom.
Sám poškodený uviedol, že železnou tyčou malo byť útočené zozadu, jemu od chrbta. Znalcom bolo

toto vyvrátené, nič nesvedčí útoku zozadu. Útok na ústa bol vyššej intenzity, avšak v ostatnom išlo
o intenzitu nižšiu. V konaní neboli zadokumentované žiadne obranné znamenia. Všetky zranenia mali
byť spôsobené útokom nižšej intenzity, nedošlo ani k otrasu mozgu u poškodeného. Pravdovravnosť
poškodeného spochybňuje skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nevyplýva útok tyčou či iným
predmetom, čo spôsobuje aj neudržateľnosť navrhovanej právnej kvalifikácie. Ak bola intenzita útoku

nižšia, nemohlo ísť o pokus ťažkej ujmy na zdraví. Viaceré zranenia opísané znalcom nemajú podklad
v spise (odierky či krvácanie z nosa) boli zadokumentované až neskôr (hodiny až dni), neexistuje
spojitosť zo žalovaným útokom. Obe vypočuté svedkyne predstavujú len reprodukované dôkazy. Ak mal
byť poškodený v zlom stave, je nelogické, že svedkyňa K. volala RZP až po 2 hodinách, čo spochybňuje
závažnosť zranení, a tiež tvrdenia poškodeného, že RZP došla po 20 minútach. KS TT sa spravoval nie

vykonaným dokazovaním, ale vlastnými domnienkami, napr. o traume poškodeného, či svedkyne K., čo
preukázané nebolo. KS TT pracoval s domnienkami a nie vykonanými dôkazmi. Obhajoba má za to, že
prvotný rozsudok okresného súdu bol v tomto konaní v celom rozsahu správny a U KS TT nemá podklad
vo vykonanom dokazovaní. Ak odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pri jeho
hodnotení,žesúdmávykonaťdôkazy,ktoréstranynenavrhli,taktakétoposúdeniesatýkaloinejsituácie,

kedy súd nevykonal dôkazy navrhnuté obhajobou a nie situácie dôkazov, ktoré nikto nenavrhol. Takýmto
prístupom odvolacieho súdu dochádza k porušeniu kontradiktórnosti konania, kedy prokurátor podáva
obžalobu a nesie zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Súd nie je zálohou prokuratúry, nemá
iniciatívne vykonávať dôkazy, inak by prítomnosť prokurátora na hlavnom pojednávaní bola zbytočná.
Vzhľadom na uvedené má obhajoba za to, že nebolo preukázané, že ku skutku došlo, preto obhajoba

navrhla oboch obžalovaných s pod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.

Obžalovaný 1) A. B. st. ako obžalovaný 2) A. B. ml. právom záverečnej reči (ako i posledného slova)
uviedli, že sa pridržiavajú vyjadrení obhajcu.

Posúdenie veci súdom. K vine obžalovaných. Súd posúdil vykonané dôkazy a informácie z nich plynúce
tak jednotlivo, ako i vo svojom vzájomnom súhrne, pričom mal za preukázané (bez akýchkoľvek
rozumných pochybností), že žalovaný skutok sa stal, má znaky dvoch žalovaných úmyselných trestných
činov spáchaných v jednočinnom súbehu (v prípade žalovaného zločinu ide o štádium jeho pokusu,a v prípade žalovaného prečinu ide o dokonaný trestný čin), pričom skutok spáchali obaja obžalovaní
spoločným konaním. Súd teda opätovne vyhodnotil všetky dostupné vykonané dôkazy, pričom nevidel
ďalšiu potrebu na doplnenie dokazovania (v zmysle záverov U KS TT); pre úplnosť súd dodáva, že

síce po vrátení veci z odvolacieho konania, v zmysle záverov U KS TT, uvažoval nad dopátraním osôb,
ktoré podľa poškodeného B. C. mali byť priamymi svedkami napadnutia (M. K. L., D. N.), avšak bez
znalosti ich osobných údajov (mimo mena a priezviska) nebolo možné dané osoby úspešne vylustrovať
a predvolať (a poškodený sa na termín hlavného pojednávania dňa 28.06.2023 nedostavil) – napokon
však, po opätovnom prejednaní veci a opätovnom vyhodnotení všetkých už vykonaných dôkazov

v smere naznačenom v U KS TT, dospel súd k záveru, že ďalšie dokazovanie v danej veci pre ustálenie
viny obžalovaných za spáchanie žalovaného skutku potrebné nie je.

Jediným priamym dôkazom skutku i viny obžalovaných zaň je svedecká výpoveď poškodeného B. C.,
ktorý jednoznačne usvedčuje zo skutku oboch obžalovaných – z informácií od poškodeného napokon
vychádzala aj na súd podaná obžaloba (i keď je pravdou, že poškodený tak podrobné informácie

o skutku už v konaní pred súdom neuvádzal; tu však súd poukazuje aj na závery v U KS TT, s ktorými
sa stotožňuje, že v danom čase od skutku ubehol už pomerne dlhý čas, pričom pri skutku bolo
poškodenému ublížené na zdraví, preto nie je prekvapujúce, že detaily skutku si už nevybavil; súd však
upravil skutkovú vetu obžaloby, aby presnejšie odpovedala pred súdom vykonanému dokazovaniu).
Tento jediný priamy dôkaz je však podporený (čo sa týka času a priestoru skutku) celým radom ďalších

nepriamych dôkazov (svedkyne C., K., lekárske správy, správa RZP, znalecké skúmanie poškodenia
zdravia poškodeného B. C.), z ktorých plynie jednoznačný záver zhmotnený do výrokovej časti tohto
rozsudku o skutku a vine obžalovaných zaň. Poškodený B. C. síce nebol už vo fáze súdneho konania
úplne konzistentný v popise skutkového deja (v porovnaní s prípravným konaním), no drobné odchýlky
(napr. postavenie obžalovaných pri napadnutí) nečinia jeho výpoveď nedôveryhodnou (v danom ohľade

súd opätovne uvádza, že po opätovnom zhodnotení dokazovania sa plne stotožňuje so závermi
odvolacieho súdu uvedenými v U KS TT, kedy je významné, že od času skutku po výpoveď poškodeného
pred súdom už ubehlo niekoľko rokov, čo vplýva na pamäťové stopy, tiež aj skutočnosť, že išlo bez
pochyby o nie príjemný zážitok spojený s útokom na jeho osobu, po ktorom sa musel jeho organizmus
bezprostredne vysporadúvať s jeho následkami v podobe poškodenia zdravia). Ak poškodený uvádzal,

že po skutku išiel ku rodine N., tento rozpor na hlavnom pojednávaní odstránil, uviedol, že išiel k
svedkyniK.,ktorámuposkytlaprvúpomoc.Pokiaľideospôsobspáchaniaútoku,poškodenýodpočiatku
tvrdil, že najprv ho napadol obžalovaný 2) A. B. ml. tak, že ho sotil zozadu a následne ho spredu
napadol obžalovaný 1) A. B. st. železnou tyčou. To, že sa posádke RZP vyjadril slovami „napadli a zbili
ma“, pričom neuviedol presný opis ako (ani nespomenul kovovú tyč), je v tomto prípade irelevantné,

tiež, ak pred súdom na hlavnom pojednávaní už nebol tak jednoznačný, pokiaľ ide o postavenie toho
ktoréhoobžalovanéhovčase/priestoreskutku(opätovnesúdzdôrazňuje,žeodspáchaniaskutkuubehol
v danom momente už čas rozsahu niekoľkých rokov, kedy nejde o spomienku, ktorú by poškodený
snáď osobitne rád uchovával/opatroval, nakoľko zaiste nešlo o nič príjemné). Posádke RZP ako aj
počas ošetrenia v nemocnici uviedol poškodený tie najzávažnejšie zranenia a zároveň najviac viditeľné

zranenia (zranenia hlavy), opomenúc napr. na zranenia rúk, ktoré mu mali vzniknúť v dôsledku obrany.
Navyše, bezprostredne po útoku, v stave v akom sa poškodený nachádzal, bol v šoku, utrpel traumu,
jeho jediným cieľom bolo vyhľadať pomoc. Pokiaľ ide o jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, je teda
významné, že od uplynutia skutku uplynula značná doba (niekoľko rokov), preto je prirodzené, že si
poškodený s úplnou presnosťou nemohol pamätať detaily inkriminovaného večera (v porovnaní s jeho

výpoveďou v prípravnom konaní, podľa ktorej bola spísaná obžaloba), najmä berúc do úvahy jeho stav
po útoku zo strany obžalovaných. U poškodeného súd nezistil motiváciu nehovoriť pravdu či krivo obviniť
obžalovaných – sám poškodený uviedol, že nechce, aby obžalovaní šli do väzenia, chce len nahradiť
poškodenie chrupu. Navyše, z výpovede poškodeného vyplynulo, že z miesta, kde malo k napadnutiu
dôjsť, išiel rovno k svedkyni K., kedy podľa názoru súdu (stotožňujúc sa so závermi odvolacieho súdu

uvedenýmivUKSTT)vinkriminovanejdobenebolčasovýpriestornato,abybolizraneniapoškodeného
spôsobené inou osobou na inom mieste – časové súvislosti, zachytené vo výpovedi poškodeného B. C.,
svedkyne C. K. a tiež v správe RZP, jednoznačne podľa názoru súdu ukazujú na časové i priestorové
zakotvenie skutku v zmysle podanej obžaloby.

Pokiaľ ide o svedecké výpovede svedkýň C. K. a A. C., tie síce len reprodukovali dej sprostredkovaný
im od poškodeného B. C., no súd po opätovnom zhodnotení vykonaného dokazovania nevidí žiaden
dôvod (v súzvuku s názorom odvolacieho súdu uvedeným v U KS TT), prečo by ich výpovediam nemal
uveriť a znižovať ich dôležitosť (nebola súdom u nich zistená akákoľvek motivácia klamať či krivo obviniťobžalovaných). Svedkyňa K. bola navyše očitým svedkom bezprostredných následkov a zranení, ktoré
poškodený v inkriminovaný večer utrpel (uviedol jej, že ho dobili obžalovaní, s tyčou), nakoľko bola prvá,
ktorá s poškodeným prišla do kontaktu po napadnutí, poskytovala mu prvú pomoc, ošetrovala ho až do

príchodu RZP. Popísala, ako bol poškodený B. C. celý od krvi, zuby vybité, tvár dobitá pod očami.

S ohľadom na vykonané znalecké dokazovanie, obhajobnú obranu a verziu skutkového deja
obžalovaného 2) A. B. ml. súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú, majúcu za cieľ zbaviť sa obvinenia v tejto
trestnej veci. Vyššie uvedené dôkazy nasvedčujú jedinému možnému záveru, že potýčka neprebehla

medzi ním a poškodeným B. C. v inkriminovaný večer tak, ako popisuje tento obžalovaný, na niečo také
nebol žiaden priestor (s ohľadom na časové i priestorové súvislosti). Priebeh potýčky, správne povedané
napadnutia poškodeného zo strany obžalovaných, logicky dokladuje obžalobná verzia udalostí.

Pokiaľ ide o rozsah poškodení na zdraví poškodeného B. C., plynú zo znaleckého skúmania. Po
vzhliadnutí farebných fotografií tváre poškodeného B. C. (na termíne hlavného pojednávania dňa

08.07.2022) znalec uviedol, že sú na nich znaky podočnicových podliatín (i keď listinné dôkazy o nich
nie sú žiadne). Krvácanie z nosa zachytilo stomatologické vyšetrenie dňa 23.07.2023, uvádzal ho aj
poškodený B. C., jeho matka/svedkyňa A. C., v podstate aj svedkyňa C. K. (uviedla, že poškodený bol
celý od krvi, tvár vyzerala škaredo).

Súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou spoločného konania obžalovaných ako zločinu ublíženie na
zdravípodľa§155ods.1Trestnéhozákona,spáchanéhospoločnýmkonaním/vspolupáchateľstve(§20
Trestnéhozákona),vštádiupokusupodľa§14ods.1Trestnéhozákona,ataktiežakoprečinuvýtržníctvo
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného
zákona, spáchaného spoločným konaním/v spolupáchateľstve (§ 20 Trestného zákona). Útočené bolo

fyzicky na mieste verejnosti prístupnom (na ulici) na hlavu poškodeného B. C. oboma obžalovanými
spoločným konaním, aj intenzívnejším násilím (podľa znaleckého posudku), navyše aj (no nielen) za
použitia zbrane (kovová tyč - súd tu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2019
sp. zn. 5Tdo/53/2019, podľa ktorého, okrem iného, v zmysle konštantnej judikatúry spolupáchatelia
trestného činu ublíženia na zdraví zodpovedajú za celý následok spoločného konania bez ohľadu na

okolnosť,akékonkrétnečiastkovézraneniabolispôsobenékonkrétnymčiastkovýmútokomtohoktorého
páchateľaatiežbezohľadunaokolnosť,žebolrozdielvintenzitekonaniajednotlivýchspolupáchateľov),
pričom je všeobecnou znalosťou každého bežne zmýšľajúceho človeka (obžalovaných za takých ľudí
súd považuje, nakoľko dokazovanie neukázalo opak), že útok na hlavu môže spôsobiť veľmi závažný
následok na zdraví či živote osoby, na dané nie je potrebné žiadnych odborných znalostí či skúseností.

Na danom závere nič nemení skutočnosť, že svoj čin obžalovaní nedokonali a sami ukončili svoje
protiprávne konanie skôr, než mohlo dôjsť k dokonaniu činu – z právnej teórie išlo o tzv. ukončený
pokus, aj keď svoje konanie sami ukončili, uskutočnili v podstate všetko na dosiahnutie ublíženia na
zdraví v podobe ťažkej ujmy na zdraví u poškodeného (vykonali teda všetko nevyhnutné k dokonaniu
trestného činu, no k jeho dokonaniu nedošlo – R 16/1979), nakoľko skutočnosť, že nedošlo k dokonaniu

činu, je len dielom (pre poškodeného B. C. šťastnej) zhody okolností, keďže obžalovaní útočili na hlavu
poškodeného násilím aj vysokej intenzity, aj za použitia kovovej tyče; k tomu viď napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.05.2020 sp. zn. 4Tdo 44/2019 (len v dôsledku náhody vzhľadom
na spôsob vedenia útoku, jeho zameranie a spôsobené zranenia následok v podobe ťažkej ujmy na
zdraví nenastal; konanie však bezprostredne smerovalo k dokonaniu zločinu ublíženia na zdraví podľa

§ 155 ods. 1 Trestného zákona, kedy len v dôsledku náhody, teda okolností nezávislých od útočníka,
k dokonaniu trestného činu nedošlo). Pre úplnosť súd poznamenáva, že nezistil naplnenie podmienok
zánikutrestnostipokusutrestnéhočinupodľa§14ods.3Trestnéhozákona,nakoľkookremupusteniaod
ďalšieho konania potrebného na dokonanie činu, neučinili obžalovaní nič ďalšieho v zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia.

Pokiaľ ide o zavinenie, súd mal z vykonaného dokazovania (najmä pokiaľ ide o povahu útoku vedeného
na poškodeného B. C. – útok na hlavu za použitia násilia aj vysokej intenzity, kde je uložený mozog ako
životne dôležitý orgán) za preukázaný u oboch obžalovaných
- úmysel nepriamy [§ 15 písm. b) Trestného zákona], pokiaľ ide o žalovaný trestný čin ublíženia na

zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, v štádiu pokusu (§ 14 Trestného zákona) spáchaný
v spolupáchateľstve (§ 20 Trestného zákona), t. j. obaja vedeli, že svojím konaním môžu spôsobiť
ťažkú ujmu na zdraví (útočené bolo na hlavu poškodeného oboma obžalovanými spoločným konaním,
aj intenzívnejším násilím podľa znaleckého posudku, pričom je všeobecnou znalosťou každého bežnezmýšľajúceho človeka, že útok na hlavu môže spôsobiť závažný následok, na dané nie je potrebné
žiadnych odborných znalostí či skúseností), a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení.
K tomu viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.05.2020 sp. zn. 4Tdo 44/2019, v zmysle

ktorého v prípade útoku na hlavu poškodeného (kde je uložený životne dôležitý orgán – mozog), a to
aj za situácie, kedy poškodený leží na zemi a nešlo o údery zanedbateľnej intenzity, si páchateľ musí
byť vedomý toho, že poškodenému môže spôsobiť zranenia zodpovedajúce ťažkej ujme na zdraví,
a teda bol minimálne uzrozumený s tým, že poškodenému ťažkú ujmu na zdraví môže spôsobiť a len
v dôsledku náhody taký následok spôsobený nebol. K tomu viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 09.09.2020 sp. zn. 6Tdo 80/2019, v zmysle ktorého pre kvalifikáciu skutku ako zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
je podstatný predovšetkým spôsob vykonania útoku, jeho intenzita ako i ďalšie okolnosti, za ktorých
k nemu došlo, nakoľko na podklade týchto zistení je možné urobiť záver o úmysle (hoci aj eventuálnom)
páchateľa spôsobiť následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví. V tu prejednávanej trestnej veci, ako je už
aj uvedené vyššie, obaja obžalovaní (podľa vykonaného dokazovania) výsostne z vlastného rozhodnutia

spoločnenapadlipoškodenéhoB.C.,dooblastihlavyhoudierali,došloiudretiukovovoutyčoudooblasti
tváre uvedeného poškodeného, kedy išlo o vysokú intenzitu násilia; z daného pre súd jednoznačne
plynie nepriamy úmysel u oboch obžalovaných spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví (o priamom úmysle
súd neuvažoval, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sami upustili od ďalšieho konania
potrebného na dokonanie činu, z dokazovania nevyplýva, že by im v tom niečo mimo ich rozhodnutie

bránilo, preto ak by mali úmysel priamy spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, v danom momente
by im v tom nič nebránilo a mohli svoje konanie dokonať).
- úmysel priamy [§ 15 písm. a) Trestného zákona], pokiaľ ide o tu žalovaný trestný čin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného
zákona,spáchanýspolupáchateľstvompodľa§20Trestnéhozákona,nakoľkospoločnechcelinapadnúť

poškodeného B. C. a aj ho napadli, navyše aj (no nielen) za použitia zbrane (kovovej tyče); súd tu
opätovne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2019 sp. zn. 5Tdo/53/2019,
podľa ktorého (okrem iného) v zmysle konštantnej judikatúry spolupáchatelia trestného činu ublíženia
na zdraví zodpovedajú za celý následok spoločného konania bez ohľadu na okolnosť, aké konkrétne
čiastkové zranenia boli spôsobené konkrétnym čiastkovým útokom toho ktorého páchateľa a tiež bez

ohľadu na okolnosť, že bol rozdiel v intenzite konania jednotlivých spolupáchateľov (R 41/1993 – III).

Z uvedeného je zrejmé, že sa súd nestotožnil s argumentáciou obhajoby (ako bola prezentovaná súdu).
Existencia skutku bola jednoznačne preukázaná vykonaným dokazovaním (i keď musel súd pristúpiť
k jeho úprave, pokiaľ ide o popis skutku v skutkovej vete, po vykonanom dokazovaní, najmä s ohľadom

na menej detailné informácie podané pred súdom samotným poškodeným, v porovnaní s informáciami,
ktoré poskytol OČTK v prípravnom konaní a z ktorých informácií vychádzala prokuratúra pri podaní
obžaloby na súd). Informácie podávané zo strany poškodeného súd nevyhodnotil ako nekonzistentné
či nedôveryhodné do tej miery, že by nebola existencia skutku a viny zaň na strane obžalovaných
v konaní pred súdom preukázaná – samotnú výpoveď poškodeného jednoznačne a bez rozumných

pochybností dokladujú zvyšné (i keď ,,len“ nepriame) dôkazy, a to svedecké výpovede (svedkyne K., C.),
znalecké skúmanie a ostatné, listinné dôkazy; vo svojom súhrne tak vytvárajú jednoliatu neprerušenú
reťaz (zakotvujúcu existenciu skutku v čase a priestore a zároveň vinu obžalovaných zaň), na ktorej
konci je výroková časť tohto rozsudku.

K uloženému trestu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo o osobách obžalovaných, že
- obžalovaný 1) A. B. st. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný (záznam z roku 1990, avšak toho času
sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol). Z priestupkového registra vyplýva 1 záznam ku dňu tohto
rozsudku relatívne staršieho dáta (r. 2019) – v cestnej premávke. Podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne
poberá invalidný dôchodok.

- obžalovaný 2) A. B. ml. doposiaľ súdne trestaný nebol. Z priestupkového registra vyplýva veľký
počet záznamov, rôzneho druhu (proti majetku, proti občianskemu spolunažívaniu, v cestnej premávke),
vrátane fyzického napadnutia. Lustrácia zo Sociálnej poisťovne je negatívna (bez dohľadania).

Podľa názoru súdu, konanie každého z obžalovaných prispelo k spáchaniu trestných činov v podstate

rovnakou mierou [§ 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona]; išlo o spoločné napadnutie poškodeného
smerované na hlavu údermi a v neposlednom rade i tyčou. K danému viď aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 30.09.2019 sp. zn. 5Tdo/53/2019, v zmysle ktorého (okrem iného) z hľadiska úmyslu
spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví stačí zistenie, že páchateľ vedel, že svojím konaním môže spôsobiťtento ťažší následok a bol s tým uzrozumený (úmysel eventuálny); v zmysle konštantnej judikatúry
spolupáchatelia trestného činu ublíženia na zdraví zodpovedajú za celý následok spoločného konania
bez ohľadu na okolnosť, aké konkrétne čiastkové zranenia boli spôsobené konkrétnym čiastkovým

útokom toho ktorého páchateľa a tiež bez ohľadu na okolnosť, že bol rozdiel v intenzite konania
jednotlivých spolupáchateľov (R 41/1993 – III).

Tu žalovaný skutok spáchali obžalovaní v spolupáchateľstve (§ 20 Trestného zákona), pričom každý
z nich zodpovedá, ako keby trestný čin spáchal sám. Nakoľko je pokus trestného činu podľa § 14

ods. 2 Trestného zákona trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin, základná
sadzba za žalovaný zločin ublíženie na zdraví (§ 155 ods. 1 Trestného zákona) v štádiu pokusu (§
14 Trestného zákona) je v rozmedzí 4 roky až 10 rokov. Za žalovaný prečin výtržníctvo [§ 364 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona] je
základná sadzba trestu odňatia slobody v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky. Súd u oboch obžalovaných
zhodne nenašiel žiadnu poľahčujúcu okolnosť, identifikoval však u oboch jednu priťažujúcu okolnosť –

spáchanie dvoch trestných činov, jedným skutkom [§ 37 písm. h) Trestného zákona]. Berúc do úvahy
prevahu priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona), tiež úpravu § 41 ods. 1 Trestného
zákona (mnohosť trestnej činnosti – trestnou sadzbou je tá najvyššia, dolnou hranicou trestnej sadzby
tiež tá najvyššia z tých prislúchajúcich zbiehajúcim sa trestným činom), mohol súd ukladať trest odňatia
slobody v upravenej trestnej sadzbe v rozmedzí 6 rokov až 10 rokov. Súd napokon zvolil u oboch

obžalovaných trvanie trestu odňatia slobody v dĺžke 6 rokov, teda na samej spodnej hranici upravenej
trestnej sadzby – súd k tomu viedla najmä skutočnosť, že obžalovaný 1) A. B. st. dosiaľ nevykonával
nepodmienečný trest odňatia slobody, odsúdený bol dosiaľ len raz v roku 1990 (z podmienečného
trestu odňatia slobody sa následne ešte v roku 1992 osvedčil), v priestupkovom registri má len jeden
záznam (priestupok v doprave; súd u neho vzhľadom na uvedené záznamy z odpisu registra trestov

i priestupkového registra nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia riadneho života pred
spáchaním tu žalovaného skutku), a obžalovaný 2 A. B. ml. dosiaľ súdne trestaný nebol (i keď jeho
priestupkový register je pomerne ,,bohatý“, za rôznorodú priestupkovú činnosť; z daného dôvodu u neho
súd nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia riadneho života pred spáchaním tu žalovaného
skutku). Takto uložený trest považuje súd za dostatočný na nápravu oboch obžalovaných.

Súd nesiahol po alternatívnych trestoch, nakoľko k danému neboli podľa názoru súdu splnené zákonné
podmienky(najmäodsúdeniezazločin),resp.trestdomácehoväzeniabyvzhľadomnaokolnostiprípadu
a spáchanie dvoch trestných činov násilnej povahy, jedného v štádiu pokusu, v kombinácii zločin/prečin,
nebol podľa názoru súdu spôsobilý naplniť účel trestu tak, ako to vyžaduje § 34 Trestného zákona),

navyše súd musel ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 druhá veta Trestného zákona).

Nakoľko ani jeden z obžalovaných dosiaľ neboli vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ich súd na
výkon tu ukladaného trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd pri žalovanom prečine vzhliadol vyššiu než len nepatrnú závažnosť prečinu (§ 10 ods. 2 Trestného
zákona), najmä s ohľadom na okolnosti prípadu (napadnutie poškodeného oboma obžalovanými
spoločne, aj vysokou intenzitou násilia, pri útočení na hlavu poškodeného, aj s kovovou tyčou),
spáchanieaždvochtrestnýchčinovjednýmskutkomvkombináciizločin/prečin(ikeďprizločineide,,len“
o pokus o jeho spáchanie).

Skrze tento rozsudok uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš
benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, a to tak
z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu
individuálnejprevenciečiprevýchovyobžalovanýchnajedincov,ktorísaužvbudúcnostitrestnejčinnosti

dopúšťať nebudú (správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí
až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaných).

K nároku na náhradu škody. Poškodená obchodná spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.
s. v konaní riadne a včas uplatnila a zdokladovala nárok na náhradu škody v rozsahu 43,74 eur

(poškodenému B. C. poskytnutá zdravotná starostlivosť; č. l. 148), a to v zmysle § 46 ods. 3 Trestného
poriadku v spojení s § 9 ods. 7 písm. c) zákona o zdravotnom poistení (z. č. 580/2004 Z. z. v príslušnom
znení). Poškodený B. C. v konaní uplatnil nárok na náhradu škody v rozsahu (i) nákladov opravy
chrupu/vyhotovenia zubnej protézy a (ii) bolestného v zmysle bodového ohodnotenia v sume 1.526,40eur. V zmysle záverov znaleckého posudku (č. l. 122) odškodnenie za bolesť činí v peňažnom
vyjadrení 858,60 eur a sťaženie spoločenského uplatnenia činí v peňažnom vyjadrení 1.526,40 eur. Síce
poškodený nie úplne presne uviedol, že ním požadovaná suma 1.526,40 eur predstavuje ,,bolestné“,

súd však jeho nárok posúdil vo svetle znaleckých záverov (teda, že poškodený žiada predmetnú sumu
vychádzajúcu zo znaleckého posudku). Pokiaľ ide o sumu 1.526,40 eur, nárok poškodený uplatnil riadne
a včas, pokiaľ ide o náhradu nákladov na opravu chrupu, dané poškodený v konaní nezdokladoval, preto
s touto časťou nároku poškodeného súd odkázal na civilný proces.

Nakoľko z vykonaného dokazovania pre súd plynie jednoznačný záver, že spôsobená škoda má
pôvod v tu žalovanom skutku, zaviazal oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne na jej náhradu
poškodeným v zmysle vyššie uvedeného.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo
týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).