Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223434
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2116223434.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne v spore žalobkyne Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpenej advokátskou kanceláriou
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanej X.
W., narodenej X. S. XXXX, T., Š. P. XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Maránom Ševčíkom, CSc.,
Bratislava, Nezábudkova 22, o zaplatenie 862,13 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde

Trnava pod sp. zn. 27Csp/137/2016, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z
28. februára 2023 sp. zn. 10CoCsp/2/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd") napadnutým uznesením zrušil rozsudok Okresného
súdu Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie", alebo „prvoinštančný súd") z 20. septembra 2021 č. k.
27Csp/137/2016-374 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava z 24. septembra 2021 č.
k.27Csp/137/2016-379(výrokI.),ktorýmsúdprvejinštancieuložilpovinnosťžalovanejzaplatiťžalobkyni
sumu 710,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16. mája 2018 do zaplatenia (I.) a
vo zvyšku konanie zastavil (II.); žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,96 %.

Opravným uznesením Okresného súdu Trnava z 24. septembra 2021 č. k. 27Csp/137/2016-372 bol
opravený výrok napadnutého rozsudku v časti o náhrade trov konania (III.) tak, že správne znie „65,56
%".
1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia po skutkovej stránke uviedol, že žalobkyňa sa
žaloboudomáhalazaplateniafaktúrzaposkytnutédodávkyplynužalovanejvrozhodnejdobenazáklade
zmluvy o združenej dodávke plynu uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 10. februára 2014,

predmetom ktorej bola dodávka zemného plynu žalovanej na odberné miesto, totožné s jej trvalým
pobytom. Predmetom sporu zostala úhrada dvoch nezaplatených faktúr, č. 7401222060 na sumu 416,44
eura za dodávky plynu od 17. decembra 2014 do 18. októbra 2015 v sume 716,44 eura, od ktorej
žalobkyňa odpočítala žalovanou zaplatené preddavky vo výške 300 eur. Faktúrou č. 7415918635
žalobkyňa vyúčtovala žalovanej spotrebovaný plyn za obdobie od 19. októbra 2015 do 26. februára
2016, pričom žalovaná nezaplatila v uvedenom období ani jednu preddavkovú platbu. Po demontáži

plynomerubolzistenýkonečnýstavspotreby1.855m3,vdôsledkučohobolvykonanýprepočetzadruhé
zúčtovacie obdobie a znížená cena na sumu 294,28 eura. Dňa 9. februára 2016 žalobkyňa od zmluvy
o dodávke plynu odstúpila, z dôvodu neuhradenej pohľadávky a od odstúpenia považovala odber plynu
žalovanou za neoprávnený podľa § 82 ods. 1 písm. g) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1.2. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom (v poradí prvým) z 25. marca 2019 uložil

povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 862,13 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 862,13 eura od 16. mája 2018 do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalobkynipriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 62,4 %. Žalobca v odvolacom konaní
vzal žalobu čiastočne späť v zamietajúcej časti. Krajský súd v Trnave uznesením z 29. mája 2020 č.
k. 10Co/226/2019-322 vo výroku I. pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 94,53 eura s

prísl. rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Výrokom
II. odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobkyni sumu 862,13 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne od 16. mája 2018 do zaplatenia (I.) a
v časti náhrady trov konania (III.) zrušil z dôvodu nesprávneho procesného postupu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

1.3. Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu bolo zaplatenie dvoch vyúčtovacích faktúr
za spotrebovaný plyn spolu vo výške 862,13 eura úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 862,13 eur
od 16. mája 2018 do zaplatenia. Následne žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy
151,41 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 16. mája 2018 do zaplatenia a podľa § 145 ods. 2
veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") súd prvej inštancie
konanie v tejto časti zastavil. Dôvodom bol vykonaný prepočet žalobkyňou, na základe ktorého bola

určená skutočná spotreba plynu. Rozsudkom (v poradí druhým - napadnutým) z 20. septembra 2021 č.
k. 27Csp/137/2016-374 v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej
zaplatiť žalobkyni sumu 710,72 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16. mája 2018
do zaplatenia (I.) a vo zvyšku konanie zastavil (II.); žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 65,56 %. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupoval podľa § 255 ods. 2 a § 256

ods. 1 CSP, zohľadňujúc pomer úspechu a neúspechu strán konania.

2. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na procesnú spôsobilosť strany
sporu, ktorá je jednou z podmienok konania. Nedostatok procesnej spôsobilosti v plnom rozsahu,
súd odstraňuje postupom podľa § 68 a § 69 CSP, keď za takúto stranu koná zákonný zástupca

alebo procesný opatrovník. Konštatoval, že konanie prostredníctvom splnomocneného zástupcu možno
vnímať iba ako jednu z foriem zastúpenia, nie však ako spôsob riešenia nedostatku podmienky
konania, a to procesnej spôsobilosti. Vzhľadom na záver predloženej lekárskej správy, ktorou bola
preukázaná nespôsobilosť žalovanej zúčastniť sa súdneho pojednávania vzhľadom na jej zdravotný
stav, a s tým súvisiacu (žalovanou namietanú) spôsobilosť, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu,

uplatňovať svoje procesné práva a plniť svoje procesné povinnosti bez zákonného zástupcu alebo bez
procesného opatrovníka, nebolo preukázané splnenie procesnej podmienky na strane žalovanej, že
bola spôsobilá samostatne konať pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd ďalej uviedol, že na vyššie
uvedené závery nemá vplyv skutočnosť, že žalovaná zvolenie zástupcu v konaní pred súdom prvej
inštancie odmietala, keďže vznikla potreba objektívne verifikovať zdravotný stav žalovanej z hľadiska jej

spôsobilosti samostatne konať pred súdom, a to vzhľadom na jej psychický a fyzický stav, schopnosť
chrániťsvojeprávavspore,vrátaneudeleniasplnomocnenianazastupovanievkonaní,plniťsiprocesné
povinnosti, ako aj uplatňovať prostriedky procesnej obrany.
2.1. K odvolacej námietke týkajúcej sa zaujatosti zákonnej sudkyne odvolací súd uviedol, že dôvody
zaujatostiuvádzanéžalovanousatýkaliokolnostíspočívajúcichvjejprocesnompostupearozhodovacej

činnosti v inom súdnom konaní, preto nepredstavujú zákonný dôvod vylúčenia sudcu. Podľa § 49 ods.
1 CSP je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k
sporu, k stranám, ich zástupcom (prípadne osobám zúčastneným na konaní) možno mať odôvodnené
pochybnosti o jeho nezaujatosti. Ak sa však námietka zaujatosti týka okolností, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada (§

53 ods. 3 CSP).
2.2. Odvolací súd mal za to, že v prejednávanej veci nesplnenie procesnej podmienky konania bránilo
preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie pred súdom prvej inštancie, ktoré nebolo realizované
v súlade s právom žalovanej na spravodlivý proces a nemôže byť nahradené odvolacím konaním,
vzhľadom na špecifiká dokazovania pred odvolacím súdom, ako aj prípustnosť opravných prostriedkov.

Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku I. a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok III. ) a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti o čiastočnom zastavení konania (II.), keďže odvolacie námietky žalovaná k uvedenému výroku
neuviedla. Prvoinštančnému súdu uložil povinnosť prioritne skúmať procesnú podmienku spôsobilosti

žalovanej samostatne konať pred súdom (§ 68 CSP), na základe písomného vyžiadania lekárskej správy
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti žalovanej o jej zdravotnom stave, po predchádzajúcom súhlase
žalovanej, predloženom prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu (s oboznámením sa s údajmi v
zdravotnej dokumentácií žalovanej), keďže súd aj bez návrhu vykoná dôkazy na zistenie či sú splnenéprocesné podmienky podľa § 185 ods. 3 CSP. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396
ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej trovy zo spisu nevyplynuli.

3. Proti uvedenému rozsudku žalovaná (ďalej aj „dovolateľka") podala dovolanie, prípustnosť ktorého
vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) CSP, § 421 ods. 1 písm. a) až c), § 421 ods. 2 CSP.
3.1. Dovolateľka namietala, že uznesenie odvolacieho súdu nevyriešilo všetky zásadné procesnoprávne
vady konania, z ktorých niektoré majú charakter neodstrániteľných vád konania. Preto nie je možné

v konaní pokračovať, ale je potrebné konanie zastaviť nie v časti (ako sa stalo), ale v celku. Mala
za to, že nie je prípustné a zákonné, aby Okresný súd Trnava ďalej konal vo veci, keď túto žalobu
pre jej zmätočnosť a neodstránenie vád žaloby v lehote odmietol. Žalovaná namietala nelegitímnosť
postupu súdu prvej inštancie, ktorý vydal 19. apríla 2018 uznesenie č.k. 27Csp/137/2016-62, ktorým
zrušil svoje predchádzajúce uznesenie o odmietnutí žaloby. Mala za to, že odmietnutie žaloby bolo
dôvodné, zákonné a toto uznesenie malo nadobudnúť aj právoplatnosť, nakoľko žalobca proti uzneseniu

súdu prvej inštancie č.k. 27Csp/137/2016-52 z 01. marca 2018 o odmietnutí žaloby podal odvolanie i) po
uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania, ii) ktoré bolo nedôvodné a právne irelevantné.
3.2. Dovolateľka ďalej namietala, že pri posudzovaní veci došlo k závažnému porušeniu osobitnej
časti CSP, týkajúcej sa tzv. spotrebiteľských sporov v neprospech žalovanej, nakoľko súd prvej
inštancie nedbal na zvýšenú ochranu slabšej strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne

postaveniestránanavyšenezohľadnilšpecificképotrebyvyplývajúcezozdravotnéhostavuasociálneho
postavenia žalovanej.
3.3. Podľa názoru dovolateľky nebola odvolacím súdom taktiež náležite vyriešená námietka zaujatosti
sudkyne súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení § 49 ods. l, § 52 ods.1, 2 a 3 CSP, nakoľko táto
námietka sa zakladá na nevraživom osobnom postoji zákonnej sudkyne k osobe žalovanej, nie na

rozhodovaní sudkyne.
3.4. Vo vzťahu k výroku II. rozhodnutia odvolacieho súdu žalovaná uviedla, že spotrebiteľské spory majú
svoje špecifiká a nemožno v nich aplikovať procesnoprávnu zásadu, že žalobca je "dominus litis". Podľa
názoru dovolateľky je v spotrebiteľských sporoch možné buď celý žalovaný nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy priznať, alebo je nevyhnutné celý nesprávne žalovaný nárok súdom zamietnuť. Nakoľko sa

v posudzovanej právnej veci preukázalo, že žalobca fakturoval zmluvný odber zemného plynu v
nesprávnej výške neboli oba súdy nižších inštancií príslušné povoliť späťvzatie žaloby žalobcom z časti
a konanie v časti zastaviť. Naopak, boli povinné takúto žalobu zamietnuť v celom rozsahu a konanie vo
veci zastaviť. Dovolateľka vzhľadom na zásadu hospodárnosti a koncentrácie konania vyslovila právny
názor, že tu nie je žiadny procesný ani hmotnoprávny dôvod, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutia

len zrušil a vrátil na nové konanie prvoinštančnému súdu. Dovolací súd žiadala, aby rozhodnutia súdov
oboch nižších inštancií zmenil tak, že konanie sa v celom rozsahu zastavuje a dovolateľke priznal trovy
dovolacieho konania vo výške 100%.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalovaná v podanom dovolaní, ani v predchádzajúcich
vyjadreniach neoznačila, resp. nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali, že by dovolací
súd mal toto konanie zastaviť. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol, nakoľko žalovaná
nepreukázala splnenie skutkových okolností ustanovených §421 ods. 1 CSP k podaniu dovolania,
žalovaná nesplnila podmienku subjektívnej prípustnosti dovolania, dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné, nemá náležitosti podľa § 428 CSP, je podané bez platného
splnomocnenia a neoprávnenou osobu, nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, resp.
dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP, je nezrozumiteľné,
nejasné, rozporuplné a z podaného dovolania nie je zrejmé, čo žalovaná podaným dovolaním sleduje
a nie je dôvodné. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby dovolací súd žalovanú zaviazal na náhradu trov

dovolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu,

zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443
CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné
a nie je podané oprávnenou osobou. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza
nasledovné:6. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 viackrát (viď napríklad sp. zn. 1Cdo/6/2014,

3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne
a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.
Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a
nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len
vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať

a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane
dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých
sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Dovolanie nie
je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nie je (nesmie byť vnímaný ako) tretia inštancia, v ktorej by bolo
možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.

7. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená,
že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu
prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. Žalovaná vyvodzovala prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP. V zmysle § 420 CSP je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád zmätočnosti, ktoré sú vymenované v ustanoveniach §
420 písm. a) až f) CSP.

9. Dovolateľka napadla dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu I. a II. výroku. Vo vzťahu k

výroku I., ktorým odvolací súd (na základe jej odvolania) zrušil súdom prvej inštancie uloženú povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 710,72 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16. mája 2018 do
zaplatenia ako aj závislý výrok o náhrade trov konania (výrok III-.) dovolací súd uvádza, že prípustným
predmetom dovolania z hľadiska dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP je rozhodnutie vo veci samej
alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým odvolací

súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je
zrejmé, že sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej, ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a z
hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP je irelevantné, či k dovolateľom
namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. V dôsledku zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolacímsúdomavráteniavecinaďalšiekonanieniejevecprávoplatneskončenáasúdprvejinštancie

bude o nej znovu konať a rozhodovať, čím sa otvára strane sporu možnosť v pokračujúcom konaní
uplatniť všetky svoje procesné práva, vrátane právnej argumentácie (právna stránka veci) a práv na
využitie riadnych, prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov.
9.1. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozhodnutie č. R 19/2017 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2017,

ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej, ani
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420
Civilnéhosporovéhoporiadku".Dovolacísúdnatotorozhodnutieodkazujestým,ženemalžiadendôvod
v tejto veci sa od jeho záverov odchýliť.

10. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že žalovaná napadla dovolaním výrok I. rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorému nie je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné. Najvyšší súd Slovenskej
republiky jej dovolanie preto podľa § 447 písm. c) CSP

ako neprípustné odmietol, bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľkou namietanému dovolaciemu
dôvodu (namietaný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie).11. Vo vzťahu k dovolaním napadnutému výroku II. uznesenia odvolacieho súdu, ktorým potvrdil
rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania vo zvyšku, dovolací súd poukazuje zároveň na
ustanovenie § 424 CSP, v zmysle ktorého dovolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
11.1. Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje
osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie, teda to, či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať
dovolanie. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol
negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (R 50/1999). Subjektívna prípustnosť teda odráža stav

procesnej ujmy strany sporu, ktorá sa prejavuje v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý odvolací
súd pre stranu mohol založiť svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý svojím rozhodnutím skutočne založil.
Oprávnenie podať dovolanie (subjektívna prípustnosť) Civilný sporový poriadok priznáva len tej strane
sporu, v ktorej neprospech toto porovnanie vyznieva. Pri tomto posúdení ale nemožno vychádzať zo
subjektívneho presvedčenia dovolateľa o ujme, ale treba vziať do úvahy len objektívnu skutočnosť, že
rozhodnutím bola strane spôsobená ujma, ktorú možno odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého

rozhodnutia.
11.2. Dovolací súd preskúmaním dovolaním napadnutého výroku II. rozhodnutia odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd vo zvyšku konanie zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom
zistil, že ide o rozhodnutie, ktoré objektívne nie je v neprospech dovolateľky, práve naopak, je v jej
prospech a preto absentujú subjektívne podmienky prípustnosti dovolania, čo je dôvod na odmietnutie

odvolania podľa ustanovenia § 447 písm. b) CSP. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaná napadla,
ako sama uvádza „pre ňu na prvý pohľad výhodný výrok prvoinštančného aj odvolacieho súdu" z dôvodu
spočívajúcom v § 294 a nasl. CSP, týkajúcich sa spotrebiteľských sporov. Dovolací súd v tejto súvislosti
považuje za potrebné zdôrazniť, že ak je žalovaným spotrebiteľ, podľa § 294 v spojení s § 140 CSP sa
v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa zmena žaloby, t.j. 1/ návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo

alebo sa uplatňuje iné právo, 2/ podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe. Ostatné dispozičné procesné úkony žalobcu v zmysle § 139 až 148 CSP (t.j. i späťvzatie žaloby
celkom aj sčasti podľa § 134 a § 135 CSP) mu zostávajú zachované.

12. Pokiaľ dovolateľka vo vzťahu k uvedeným výrokom uplatnila prípustnosť dovolania i podľa § 421
ods. 1 písm. a), b), c) CSP (ktoré však nevymedzila zákonom stanoveným spôsobom) v tejto súvislosti
dovolacísúdtaktiežkonštatujejehoneprípustnosť,pretožezustanovenia§421ods.1CSPjednoznačne
vyplýva, že dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v

odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až
n), t.j. i proti rozhodnutiu o zastavení konania sčasti (výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie).

13. Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie žalovanej proti výroku I. dovolaním napadnutého

uznesenia odvolacieho súdu odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a dovolanie proti výroku II. odmietol podľa § 447
ods. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou.

14. Záverom dovolací súd poukazuje na námietku dovolateľky, v zmysle ktorej nebola odvolacím súdom
náležite vyriešená námietka zaujatosti zákonnej sudkyne súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení § 49
ods. l, § 52 ods.1, 2 a 3 CSP, nakoľko podľa názoru žalovanej táto námietka sa zakladá na nevraživom
osobnom postoji zákonnej sudkyne k osobe žalovanej, nie na jej rozhodovaní, pričom uviedla, že za
takýchto okolnosti by sama sudkyňa súdu prvej inštancie mala postupovať podľa ust. § 50 ods.l

CSP. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že po
vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci bude nevyhnutné (okrem
pokynovodvolaciehosúduvbodoch24.a25.odôvodneniarozhodnutia),abysazákonnásudkyňaJUDr.
Miroslava Maláriková vyjadrila k obsahu námietky zaujatosti obsiahnutej v odvolaní žalovanej (č.l. 383
súdneho spisu) a najmä k tomu, či sa v čase rozhodovania v danej veci cítila byť vo veci zaujatá a z

akých dôvodov (v súvislosti s konaním a rozhodnutím v inej veci žalovanej vedenej na Okresnom súde
Trnava-ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvarozdelenímnehnuteľnosti)apokračovať
v konaní podľa vzniknutej procesnej situácie.15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.