Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 11, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219205942
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1219205942.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa (otca maloletých): A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., v konaní zastúpený: B. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
H. G. XX, E., proti manželke (matke maloletých): F. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXXX/
XX, E., právne zastúpená: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefániková 14, Bratislava, v konaní

o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej J. C., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpenej kolíznym opatrovník Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a k medzičasom
plnoletej K. C., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, o odvolaní matky aj otca proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 3. júna 2021 č.k. 40P/60/2019-152, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o výživnom a v závislom výroku
VI. o trovách konania r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo navrhovateľa a jeho manželky
rozviedol, výrokom II. na čas po rozvode zveril obe v tom čase maloleté deti do osobnej starostlivosti
matky, výrokom III. vyslovil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
výrokom IV. zaviazal otca prispievať na výživu maloletej K. sumou 550,- eur a maloletej J. sumou 450,-
eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, výrokom V. rozhodol, že styk otca s maloletými deťmi
sa neurčuje a výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie v časti rozvodu manželstva právne odôvodnil podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona
o rodine, vecne tým, že mal preukázaný trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, v dôsledku ktorého si
manželstvo neplní svoje spoločenské funkcie, pričom obaja manželia s rozvodom súhlasili. O úprave

výkonu rodičovských práv a povinností súd rozhodol za použitia ust. § 24 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, §
65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že medzi rodičmi nebola sporná
otázka osobnej starostlivosti o maloletých a na základe zhody rodičov preto rozhodol tak, že obe deti
zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že styk otca s maloletými deťmi neupravil. Zároveň učil,
že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, čo je jedným zo základných
rodičovských práv patriacich každému z rodičov.

3. Keďže sporným zostala výška výživného, súd skúmal majetkové a zárobkové možnosti oboch rodičov.
Súd uviedol, že otec detí podľa deklarovaných príjmov dosahuje čistý mesačný príjem 1.450,- eur,
poberá invalidný dôchodok v sume 509,30 eur, podľa daňového priznania za rok 2019 mal základ dane
1.312,44 eur, podľa Dohody o pracovnej činnosti so spol. I., H. má dohodnutú odmenu za vykonávanú
prácu v sume 100,- eur mesačne. Argumentáciu matky mal. detí, že tento deklarovaný príjem otca

nezodpovedá jeho reálnemu príjmu, otec relevantným spôsobom nevyvrátil, nepostačuje tvrdenie, že
výnosy z cenných papierov nie sú garantované. A preto, ak matka detí uvádza ako priemerný čistýmesačnýpríjemotcavsume7.177,-eur(5.727,-eurvýnosyzcennýchpapierovainvestíciínafinančnom
trhu + 1.450,- eur deklarovaný príjem), a otec žiadne vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach neuviedol, okrem všeobecného tvrdenia, že výnosy z finančného trhu sú nestále, súd

považoval toto popretie za neúčinné v zmysle § 151 odsek 2 CSP. Ďalej súd uviedol, že otec svoj
rodinný dom v D. prenajíma mesačne za sumu 40,- eur spoločnosti I., H., patriacej jeho sestre, čo súd
posúdil podľa ust. § 75 odsek 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého
dôvodu. Súd ustálil priemerný čistý mesačný príjem otca v sume 7.177,- eur a z tejto sumy pri stanovení
výšky výživného vychádzal. Zohľadnil, že otec býva v prenajatom byte v E., za nájom platí s energiami

spolu 267,- eur mesačne. Na základe dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 29.05.2019 sa však stal
výlučným vlastníkom dvoch bytov v E. a rodinného domu v D. o výmere 249 m, pričom ani jednu z týchto
nehnuteľností nevyužíva na vlastné bývanie ani neprenajíma, čím by vytváral zisk, na čo súd rovnako
prihliadol. Matka sa na základe dohody o vyporiadaní BSM stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu
na H. I. L. E. s výmerou 490 m2 a dvoch pozemkov, hodnota tohto majetku je odhadom 1,5 milióna
eur, dom nie je zaťažený hypotékou, mesačné náklady sú asi 200,- eur. Matka detí dosahuje príjem zo

zamestnania 1.800,- eur netto, tiež vlastní investičný účet v spol. M. G. A., N., M., kde boli dividendy za
obdobie od 01.08.2019 do 31.07.2020 vo výške 32.211,99 eur, čo mesačne predstavuje sumu 2.684,-
eur, ktorú je potrebné pripočítať k príjmu matky, spolu čistý mesačný príjem matky je 4.484,- eur, táto
vlastní ešte cenné papiere investované v rizikovom fonde O. P. P. C. Q. v počte kusov 400, z tohto
fondu nepredložila súdu potvrdenie o príjme. Maloleté deti sú obe študentkami gymnázia s vyučovacím

jazykom anglickým a hoci ide o štátnu školu, rodičia majú povinnosť prispievať do nadácie školy na
realizáciu rôznych projektov sumou 500,- eur na každé z detí. Obe deti sú v zásade zdravé, staršia
K. za medikamentóznu suplementáciu mesačne dopláca 19,- eur, na zhoršený zrak sa očakáva u nej
potreba vyriešiť dioptrické okuliare a u J. zubný strojček v sume 3.000,- eur. Náklady na staršiu K. matka
vyčíslila celkovo v sume 968,66 eur a na J. 878,81 eur. Súd uviedol, že nezahrnul do nákladov na obe

dcéry náklady za bývanie, ktoré súd uvádza osobitne, pretože v spoločnej domácnosti žije matka spolu s
oboma dcérami a je treba ich posudzovať komplexne. Pri určení výživného vzal do úvahy, že o obe deti
sa stará v prevažnej miere matka, otec okrem výživného počnúc júnom 2020 v sume 300,- eur nedáva
deťom žiadne väčšie vecné dary, vreckové, ani im neplatí mimoškolské aktivity okrem plávania mal. J.,
ktoré výdavky nevyčíslil. Súd posúdil majetkové pomery rodičov ako v zásade rovnaké, vychádzajúc zo

zárobkových možnosti otca s dosahovaným čistým mesačným príjmom 7.177,- eur a matky 4.484,- eur
súdurčilotcovipovinnosťplatiťvýživnénastaršiuK.vsume550,-euranamladšiuJ.450,-eurmesačne,
ktoré zohľadňuje vekový rozdiel medzi deťmi a ich odôvodnené potreby a umožňuje im podieľať sa
na životnej úrovni rodičov, táto suma tvorí v oboch prípadoch viac ako polovicu nákladov vyčíslených
matkou. Súd prihliadol aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol bežné výživné po 500,-

eur na každé z detí. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti rozsudku, výlučne v časti výživného, podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia, ktorí
namietali nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení súdu a nesprávne právne posúdenie veci. Otec

sumarizovalobsahsvojichvýpovedíatvrdenípredsúdomprvejinštancietýkajúcichsajehozárobkových
a majetkových pomerov, poukázal na to, že podľa deklarovaných príjmov dosahuje celkovo vrátane
invalidného dôchodku, príjmu z pracovného pomeru z firmy I., H. a príjmu z nájmu nehnuteľností,
čistý mesačný príjem 1.450,- eur. Súd nesprávne jeho príjem ustálil v sume 7.177,- eur vychádzajúc
z toho čo súdu uviedla matka, tento príjem nezodpovedá skutočnosti. Tvrdenie súdu, že otec nevyvrátil

argumentáciu matky ohľadne jeho reálneho príjmu zrejme vychádza z nepochopenia výkladu otca a jeho
zástupcu. Otec tiež relevantnými dôkazmi preukázal svoje tvrdenie, že výnos z cenných papierov nie je
garantovaný. Nesprávne sú aj závery súdu hodnotiace jeho prenájom rodinného domu v D. spoločnosti
I. za sumu 40,- eur, súd nevzal do úvahy stav nehnuteľnosti, potreby opráv a ani to, že otec prenajíma
len časť jednej miestnosti z domu. Naopak, matka na žiadosť súdu nepredložila ani pôvodnú a ani

aktuálnu pracovnú zmluvu, nepredložila tak ako otec svoje výpisy z účtu vedeného v B. E. do roku
2020 a nepreukázala ani svoje skutočné príjmy výpismi z aktuálnych účtov, hoci to otec navrhoval,
čím by sa preukázalo jednoznačné zavádzanie súdu matkou aj o neprispievaní otca na domácnosť
po jeho odchode zo spoločnej domácnosti. Aktuálny otcov mesačný príjem tak pozostáva zo sumy
541,60 eur zo Sociálnej poisťovne, 51,- eur z ÚPSVaR, 100,- eur z Dohody o pracovnej činnosti a 40,-

eur z prenájmu časti domu. Otec má svoj investičný majetok Dlhopis M. R. viazaný do roku 2024,
tzn. emitent mu nevypláca žiadnu mesačnú kvartálnu ani ročnú dividendu, tak ako to má nastavené
matka. Pri rozdelení majetku sa manželia práve týmto spôsobom spoločne dohodli z dôvodu, aby
matka mala istotu pravidelných kvartálnych príjmov, čo aj sama požadovala, keď prevzala 503 ks akciímajetku vedených O. P. P. C. Q., zo zvyšných 103 ks akcií majetku vedených v tomto fonde, ktoré
nadobudol otec po rozdelení BSM vyplatil spoločný dlh rodičom matky, čo matka opomenula. Otec
teda nemá žiadny pravidelný príjem z dlhopisov ako uvádza matka, čo súd nezohľadnil. Tiež nie je

pravdivé vyhlásenie, že otec má uložený finančný majetok v bezpečnejších dlhopisoch ako má matka.
Pri rozdelení majetku bolo práve zohľadnené, že matka potrebuje bezpečnejšie upísanie a pravidelný
príjem, keďže deti budú väčšinu času tráviť s ňou a novopostavený dom (a s ním spojené nehnuteľnosti)
zostal v majetku matky. Otcovi zostali nehnuteľnosti, ktoré vzhľadom na vek a rozostavanosť je potrebné
rekonštruovať a do nich investovať, aby boli prevádzkyschopné. Otec súhlasil pri Dohode s matkou vo

všetkom i s takýmto nastavením a dobrovoľne sa vzdal pravidelného príjmu v prospech matky práve
v záujme detí. Otec opakuje, že nemá žiadny ročný príjem z dlhopisov a fondov ako tvrdí matka a ako
uvádza súd v odôvodnení rozhodnutia. Súdom ustálený príjem 7.177,- eur je irelevantný, v predloženej
Dohode o vykonávaní pracovnej činnosti, je jednoznačne uvedená odplata, za ktorú prácu vykonáva,
pričomspoločnosťjevdlhodobomúpadku,navyšeivzhľadomnajehozdravotnýstavjetotomomentálne
práca, ktorú aj reálne zvláda. Záver súdu, že otec nepreukázal objektívne prekážky, ktoré by mu bránili

získať vyšší ako deklarovaný príjem, je nesprávny. Vzhľadom na vykonané dokazovanie nie je možné
ekonomické správanie otca definovať ako pasivitu. Právny názor súdu je vzhľadom na skutkový stav
ústavne neudržateľný, nelogický a vnútorne nekonzistentný. Súd jednostranne posúdil rodinné pomery
a opomenul dôležité skutočnosti pre rozhodnutie ako napr. zdravotný stav otca a rozhodol v úplnom
protiklade s vykonanými dôkazmi. Súd mal tiež vychádzať z odôvodnených potrieb maloletých, čo

neurobil.Otecnesúhlasíanisnákladmimatky.Matkazavádzainformáciouopovinnomškolnomvovýške
500,- eur na každú dcéru, ide však o dobrovoľný poplatok. Nedôvodné sú aj matkou tvrdené výdavky na
zdravotnú starostlivosť, keďže obe dcéry sú zdravé, ako vyplýva z posledného vyšetrenia u špecialistu.
So strojčekom na zuby za 3.000,- eur pre mladšiu dcéru J. otec nikdy nesúhlasil, keď podľa ošetrujúcej
zubnej lekárky jej chrup žiadnu korekciu nevyžadoval, pričom v danom prípade ide o nadštandardný

neviditeľný zubný strojček, ktorý nie je dotovaný zdravotnou poisťovňou. Otec poukazuje na absurdnosť
matkou vyčíslených nákladov, o.i. starostlivosť o psa v sume 1.877,- eur, údržba záhrady 2.310,-
eur, ktoré súd v odôvodnení žiadnym spôsobom nevysvetlil napriek nulitnému zdôvodneniu takýchto
nákladov matkou.

5. Podľa názoru odvolateľa súdom prijatý záver o výške výživného je arbitrárny a neodôvodnený, súd
neodpovedal ani na jeho ťažiskové argumenty, nevyhodnotil jeho tvrdenia týkajúce sa zdravotného
stavu, keď iba konštatoval, že otec nepreukázal takú intenzitu prekážky, ktorá by odôvodňovala
záver o objektívnej prekážke v možnostiach zabezpečiť si príjem zo strany otca. Svoje stanovisko
na matkine neoprávnené nákladové požiadavky otec súdu predostrel v písomnej reakcii „Komentár

otca k interpretovaným nákladom matky na deti k 02.12.2020“, na ktorom trvá. Nie je pravda, že by
otec nezobral deti na dovolenku, zobral deti k rodičom v D. K.. Otec nechodí a ani nepovažuje za
potrebné cestovať do zahraničia do rezortov a pod. a ani nie je stavaný na takýto druh nákladov. Pokiaľ
ide o rodinný dom v D., na rodinnom dvojdome je vecné bremeno, kde majú jeho rodičia doživotné
právo užívania nehnuteľnosti, pričom otec prenajíma svojej sestre jednu miestnosť o rozlohe pár m2

a zvyšok nehnuteľnosti využíva pre svoje bývanie. Takto zaťažená nehnuteľnosť nemá šancu na výkon
výnosnejšieho nájmu. Pokiaľ matka namietala, že otec pre svoju sestru pracuje za mesačnú mzdu
100,- eur, otec je toho názoru, že iba lekári majú právo posudzovať jeho zdravotný stav. Pokiaľ matka
poukazuje na dva byty na D. S. L. E., ktoré sú neobývané, otec uvádza, že ide o holobyty vyžadujúce
ďalšie investície, ktoré sú len ťažko prenajateľné v súčasnej dobe. Byt, v ktorom v posledných rokoch

prebýval, bol síce veľkometrážny, ale v dezolátnom stave, no nemusel platiť nájomné. Od začiatku roka
býva vo svojom dome v D.. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že to bol práve otec, ktorý počas spoločného
života nastavil maloletým vysokú životnú úroveň, naopak on deti viedol ku skromnosti, pracovitosti
a viere vo svoje schopnosti, jeho predstava o plnohodnotnom živote bola principiálne iná ako matkina.
Deti vychovával k inému zmyslu života, čo môže preukázať korešpondenciou s matkou i deťmi. Každý,

kto otca pozná vie, že nežije žiadnym konzumným spôsobom života. Navrhol preto, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie, alebo ho zmenil a zaviazal otca prispievať na
výživu maloletej K. sumou 270,- eur a maloletej J. sumou 240,- eur mesačne.

6. Matka v podanom odvolaní takisto namietala, že výška výživného nebola stanovená v súlade

s pravidlami definovanými v Zákone o rodine, nerešpektuje zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. V preukázaných majetkových pomeroch otca nebola zahrnutá skutočná výška
hodnoty jeho majetku. Súd mal preukázané a aj konštatoval, že otec prenajíma svoju nehnuteľnosť za
neprimerane nízku cenu 40,- eur mesačne, čo aj klasifikoval ako vzdanie sa majetkového prospechubez dôležitého dôvodu, tiež konštatoval, že otec sa stal výlučným vlastníkom dvoch bytov v E. a ani
jeden nevyužíva na vlastné bývanie, ani neprenajíma. Z týchto zistení súdu podľa názoru matky jasne
vyplýva fakt, že otec úmyselne nevytvára ďalší zisk, ale zámerne vyrába náklady na bývanie, keďže

sám býva v prenájme a ukracuje deti o pomernú časť výživného. Súd nezohľadnil, že nie je v záujme
maloletých, aby sa otec vzdával majetkového prospechu a neposkytol im z tohto dôvodu adekvátnu
výšku výživného na pokrytie všetkých preukázaných nákladov. Súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia, keď síce uviedol, že zohľadnil takéto účelové konanie otca, ale aj napriek tomu znížil
navrhovanú výšku výživného o podstatnú časť. Súd teda neúplne zistil skutočný stav veci, nesprávne

vyhodnotil majetkové pomery otca a nezohľadnil pri určení výšky výživného životnú úroveň otca. Otec
je pritom jednoznačne schopný platiť výživné vo väčšom rozsahu. Súd nevykonal lustráciu v bankovom
registri a nevyžiadal si kompletné výpisy z bankových účtov otca, keď z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že ním deklarované výdavky ďaleko prevyšujú jeho príjmy. Súd pochybil aj v tom, že
odôvodnené potreby maloletých, ako druhú kategóriu určujúcu výšku výživného, nikde v odôvodnení
komplexne nekvantifikoval, hoci matka pravidelne aktualizovala tabuľku ich potrieb a dokladala aj

rozsiahly výklad k nim. Súd sa nijako nezaoberal ani skutočnosťou, že maloletá J. nastupuje na strednú
školu a maloletá K. je na začiatku stredoškolského štúdia, nezaoberal sa otázkou zvýšenia finančných
nárokov maloletých z hľadiska ich veku, nie je zrejmé, ako zohľadnil osobnú opateru matky ako určitú
kompenzáciu jej finančnej povinnosti. Nezohľadnil tiež u detí podstatnú časť pomerných nákladov na
bývanie, takže súdom určená výška výživného absolútne nereflektuje odôvodnené potreby maloletých.

Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletej K. sumou 700,- eur a maloletej J. sumou 800,- eur mesačne.

7. K odvolaniu otca matka uviedla, že jeho tvrdenia popiera, otec podáva súdu skreslené informácie
o jeho majetkových pomeroch, opomenul súdu navyše uviesť, že v októbri 2020 došlo k vyplateniu

dlhopisu M. Q., M.. R., minimálne vo výške 1.237.742,- eur. Otec úmyselne nevytvára ďalší zisk, nakoľko
pokiaľ by túto sumu investoval do konzervatívneho fondu s pravidelnou výplatou dividend, generoval
by tak 5% ročne, t.j. príjem v hodnote 5.157,- eur mesačne. Otec mal možnosť získavať pravidelný
mesačný príjem z dividend, ale túto možnosť nevyužil. Otec môže kedykoľvek odpredať svoje dlhopisy
bez akéhokoľvek majetkového rizika za účelom získania príjmu, o čom matka predkladá stanovisko

bankovej inštitúcie. Podľa názoru matky neobstojí ani argumentácia otca ohľadom prenajímania častí
rodinného domu za 40,- eur. Ide o riadne udržiavaný dvojdom, vhodný na plnohodnotné bývanie, pričom
otec má k dispozícii svoju časť domu pre seba (aj keď z nezmyselných dôvodov si prenajíma byt v E.)
a prízemie prenajíma spoločnosti I., H.. Nie je tiež dôvod na to, aby otec neprenajímal dva byty na D. S.
L. E., keďže v súčasnosti nie je problém prenajať holobyt, obzvlášť v tak lukratívnej budove a lukratívnej

časti E.. Otec je okrem ním deklarovaných majetkov konečných užívateľom výhod či už vo vzťahu
k spoločnostiam alebo klubom a užívateľom výhod hnuteľného a nehnuteľného majetku spoločnosti I., H.
vo forme luxusného 150 m2 bytu v tesnej blízkosti H. F., s trojgarážou a veľkou terasou a dvojpodlažného
luxusne zariadeného bytu nachádzajúceho sa v D. K.. Ňou preukazovaný príjem otca v konaní vo výške
7.177,- eur vychádzal z reálneho výpočtu otcovho príjmu. Matka žiadala súd o poskytnutie súčinnosti,

teda aby vykonal lustráciu bankových účtov otca na zistenie jeho majetkových pomerov, nakoľko dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom otec by so svojím vzdelaním, majetkovým
zázemím, postavením a schopnosťami mohol zarábať ďaleko viac ako 640,- eur. Nedôvodné sú aj
výhrady otca ohľadom potrieb maloletých, matka nikdy netvrdila, že platba vo výške 500,- eur ako
školné by malo byť povinnou platbou, uviedla, že ide o dobrovoľnú platbu, ktorej opodstatnenosť ale

detailne zdôvodnila. Všetky matkou tvrdené výdavky, vrátane výdavkov na psa a údržbu záhrady riadne
zdokladovala a zdôvodnila, vrátane kvalitnejšieho zubného strojčeka pre maloletú J.. Nie je pravda, že
otec prenajíma len časť jednej miestnosti rodinného domu, dom v D. je reálne využívaný spoločnosťou
I., H., v rozsahu celého jedného podlažia a suterénu a to dlhodobo, čo vie dosvedčiť nielen matka, ale
aj deti, ktoré v dome trávili veľa času. Matka žiada, aby platením výživného v ňou navrhovanej výške

bola zachovaná životná úroveň maloletých, aká bola v čase spolužitia rodičov. Navrhla, aby odvolací
súd v celom rozsahu vyhovel jej odvolaniu.

8.Otecvovyjadreníkodvolaniumatkydoručiljehopodrobnýkomentárkjednotlivýmmatkouuvádzaným
nákladom na deti z pohľadu dôvodnosti a opodstatnenosti ich výšky. Zopakoval, že na základe Dohody

o vyporiadaní BSM v máji 2019 bol spoločný majetok rodičov detí rozdelený presne tak, ako si to
želala matka. Dom, v ktorom zostala žiť, je nízkoenergetická novostavba, nezaťažená žiadnou pôžičkou
či bremenom, zatiaľ čo rodičom bolo pred rozdelením majetku jasné, že nehnuteľnosti, ktoré zostali
vo vlastníctve otca, sú v stave vyžadujúcom ďalšie investície. Matka zavádza súd svojimi lživýmia skreslenými vyjadreniami. Je pravdou, že jednu miestnosť z časti domu v D., v ktorej otec býva,
prenajíma firme, kde majiteľkou je jeho sestra, no opomína, že v dome stále žijú otcovi rodičia a že
priestor, ktorý môže otec prenajať je len niekoľko m2, čo pre potreby sestrinej firmy je postačujúce.

Otec žil posledné roky do konca roka 2020 v byte bez nábytku a v dezolátnom stave len preto, aby
bol v blízkosti svojich detí. Na začiatku roka 2021 sa odsťahoval do svojho domu v D., keď už bolo
zrejmé, že deti uprednostňujú domácnosť matky, avšak tento dom vyžaduje rekonštrukčné práce. Byty
vo vlastníctve otca sú holobyty, čo matka vie a obaja rodičia boli uzrozumení, že tieto raz budú slúžiť ich
dcéram a momentálne investície do týchto bytov nie sú pre otca hlavnou prioritou, nakoľko sám musí

mať vlastné dôstojné miesto na bývanie. Na vykonanie investícií do týchto nehnuteľností by si musel
zadovážiť finančné prostriedky pôžičkou. Pokiaľ ide o jeho príjmy, tieto súdu uviedol a za týmto si stojí.
Zo svojho osobného účtu predložil výpisy už na prvom pojednávaní. Investičné finančné prostriedky
má dlhodobo viazané formou dlhopisov, o čom matka vedela pri uzavretí Dohody o rozdelení BSM,
pričom sama si zvolila finančné investičné prostriedky tak, aby mala príjmy na štvrťročnej báze. Matka
samotná pritom súd už na prvom pojednávaní zavádzala lživými vyjadreniami o svojom príjme a na

požiadaniesúdunepredložilaanisvojupracovnúzmluvu,anivýpisyzúčtov.Otecsakniekoľkýmposebe
nasledujúcim matkou predloženým vyčíslením nákladov na dcéry vyjadril, upozornil na nezrovnalosti
a uviedol k nim svoje stanovisko, pričom upozorňuje súd na špekulatívny charakter výpočtu nákladov
matky. Zotrvával na ním posledne navrhnutom výživnom 270,- eur pre K. a 240,- eur pre J., s tým, že
i táto suma 510,- eur mesačne je za hranicou jeho nákladových možností v najbližších rokoch.

9. Matka k uvedenému vyjadreniu podrobne reagovala na jednotlivé komentáre otca k vyčíslovaným
nákladom na maloleté deti. Záverom zdôraznila, že majetkové pomery otca sú vysoko nadštandardné,
o čom má súd vedomosť a nie je dôvodné, aby sa riadne nepodieľal na základnej výžive maloletých
v súlade s ich odôvodnenými a preukázanými potrebami. Otec si riadne neplní svoju vyživovaciu

povinnosť, ale len vo výške a v čase podľa vlastnej úvahy, naďalej uhrádza sumy vo výške 300,- eur
mesačne, teda ani nie vo výške, ktorú sám navrhuje určiť 510,- eur mesačne. Otec arogantne tvrdí, že
jeho reálne príjmy dosahujú 640,- eur mesačne, vrátane invalidného dôchodku a príjmu z nájmu a to
pri objeme len jeho aktív vo výške 1.237.741,- eur bez zahrnutia medziročného 15% nárastu hodnoty
aktív, inflácie nehnuteľností a ich príjmového potenciálu. Ak otec naopak operuje s faktom, že matka

má príjem z dividend, treba povedať, že 5% inflácia + 0,5% poplatky + dane vlastne spôsobujú, že
cca 5% výnosový potenciál fondu sa po odrátaní strát dostáva do mínusu, dividendy vyplácané sú, ale
istina stráca rok čo rok na hodnote. Pokiaľ otec tvrdí, že aby momentálne mohol investície potrebné na
rekonštrukciu domu vykonať, musel si zadovážiť finančné prostriedky formou pôžičky od tretích osôb,
matka uvádza, že rovnako ona investovala do rekonštrukčných prác a spolu s pokrývaním všetkých

životných nákladov sa hodnota jej aktív znížila o sumu 100.000,- eur. Do výživného nie sú zahrnuté
žiadne mimoriadne výdavky, ktoré bude matka čoskoro uhrádzať a to platby za prebiehajúci tanečný
kurz na venček a platby za vodičský preukaz.

10. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam rodičov uviedol, že rozsah

vyživovacejpovinnostibolzostranysúdustanovenýdôvodnesohľadomnazaisteniepotriebmaloletých.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

a contrario CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolania rodičov sú dôvodné.

12. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie v časti určenia výživného na maloleté deti na čas po rozvode (výrok IV) ako aj závislý výrok

o trovách konania (výrok VI), v ostatných častiach nebol rozsudok napadnutý odvolaním a nadobudol
právoplatnosť.

13. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na

výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť (4).14. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

16. Podstatou odvolacích námietok oboch rodičov boli jednak nedostatky v skutkových zisteniach súdu
prvej inštancie a v právnom posúdení veci, a zároveň nedostatočné odôvodnenie rozsudku, keďže
súd sa nezaoberal s podstatnými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo a nevysporiadal sa s
podstatnými argumentami rodičov.

17. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na
spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces.

18. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a
rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). I podľa konštantnej judikatúry Ústavného
súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany.

19. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci teda nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 220
ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie

ovplyvňujúcich súvislostiach. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia,zároveňodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštanciemusíbyťajdostatočnýmpodkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní.

20. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný

súd sa vyššie uvedenými kritériami neriadil. V súvislosti s rozhodovaním o výške výživného na
maloleté deti svoje rozhodnutie nedôsledne a nedostatočne odôvodnil, zároveň nedôsledne vykonal i
dokazovanie na zistenie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov ako aj odôvodnených
potrieb maloletých detí. Bolo treba súhlasiť s odvolateľmi, že súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku nevysporiadal s viacerými skutočnosťami, majúcimi podstatný význam pre určenie výšky

vyživovacej povinnosti a nezodpovedal účastníkmi nastolené zásadné otázky a ani sa ich námietkami
nezaoberal.

21. Predovšetkým treba poukázať na to, že na strane oprávneného dieťaťa sú základným kritériom pre
určenie výšky výživného jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu,

ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nielen bežné denné potreby, ktoré
reflektujú konkrétnu životnú situáciu ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a
kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa
je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov a samotná odôvodnenosť potrieb sa
odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne dotknutých osôb. Čím vyššia je životná

úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného
dieťaťa.22. Je teda nutné, aby súd v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa vychádzal z odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa, ktoré musia byť v konaní náležite zisťované. V danom prípade ale napriek
tomu, že súd matke ukladal povinnosti v súvislosti s vyčísľovaním vynakladaných nákladov na maloleté

deti, ktorú povinnosť si matka aj splnila, súd sa týmito výdavkami nijako bližšie nezaoberal. V podstate
súd v odôvodnení rozhodnutia iba prevzal tvrdenia matky a skonštatoval, ako matka náklady na
deti vyčíslila (body 24 až 26 odôvodnenia) bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou konkrétnych
položiek, hoci otec ich opodstatnenosť a výšku v konaní výslovne namietal. Náklady na výživu dieťaťa
v každom jednotlivom prípade odrážajú konkrétne potreby dieťaťa, ktorého sa výživné týka v závislosti

od veku, zdravotného stavu, školskej dochádzky, záujmov a podobne. Preto tieto otázky musia byť vždy
predmetom dokazovania v konaní o určenie výživného alebo jeho zmenu, a v tejto súvislosti odvolací
súd pripomína aj povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). I keď je zrejmé, že v súdnych
konaniach pri skúmaní odôvodnenosti potrieb maloletých detí nemusia niektoré položky tvoriace súčasť
nákladov na život presne zodpovedať realite, ako je tomu napríklad u stravy, ošatenia, voľnočasových
aktivít a pod., keď mnohé z nich je veľmi náročné, ak nie nemožné, vôbec preukázať (pokladničné bloky

o nákupe nepredstavujú žiaden relevantný dôkaz pre ich neadresnosť), to neznamená, že súd sa má
uspokojiť s tým, že výdavky deklarované rodičom majúcim dieťa v starostlivosti bez ďalšieho prevezme.
Povinnosťou súdu je tvrdené náklady na výživu detí náležitým spôsobom vyhodnotiť z pohľadu ich
dôvodnosti a zaoberať sa tiež primeranosťou konkrétnych položiek, osobitne pokiaľ druhý rodič takéto
náklady spochybňuje. V danom prípade z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, či a

ako súd posúdil matkou tvrdené výdavky detí, či a aké dôkazy súd prvej inštancie v tomto smere vykonal,
ktoré z matkou tvrdených nákladov mal súd za preukázané, či ich považuje za primerané a podobne,
teda v otázke zisťovania odôvodnenosti potrieb detí - ako jedného zo základných zákonných kritérií pri
rozhodovaní o výške výživného - neobsahuje rozhodnutie súdu žiadnu konkrétnu úvahu a súd sa ani
s námietkami otca nijako v odôvodnení rozsudku nevysporiadal.

23. Jediná úvaha súdu ohľadom výdavkov na deti je obsiahnutá v bode 27 napadnutého rozsudku,
kde súd uviedol , že „nezahrnul do nákladov na obe dcéry náklady za bývanie, ktoré uvádza osobitne,
pretoževspoločnejdomácnostižijematkadetíspolusosvojimidvomadcéramiajetrebaichposudzovať
komplexne“ a v ďalšom vymenoval náklady na bývanie ( jednotlivo vyčíslené tak ako ich matka v konaní

prezentovala), ktoré posúdil ako spoločný náklad rodiny. Prípadnú správnosť takejto úvahy nebolo
v odvolacom konaní však ani celkom dobre možné preskúmať pre jej nejasnosť, keďže súd už neuviedol
bližšie, ako pri rozhodovaní o výške výživného naložil s takto zistenými nákladmi na bývanie, t.j. či ich
uznal v plnej výške alebo čiastočne, či ich považoval za odôvodnené výdavky detí ( § 75 ods. 1, veta
prvá Zákona o rodine), alebo za výdavky rodiča, ktoré je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona

o rodine), prípadne akým iným spôsobom na tieto výdavky pri rozhodovaní prihliadal. Žiada sa dodať,
že i v súvislosti so zisťovaním výdavkov rodičov by sa súd nemal uspokojiť len s ich vymenovaním
tak, ako ich ten ktorý rodič prezentoval, mal by tieto výdavky podrobiť aspoň základnému vyhodnoteniu
z pohľadu posúdenia ich nevyhnutnosti v súlade s ustanovením § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle
ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V tomto smere súd prvej inštancie
tiež nepostupoval dôsledne.

24. Pokiaľ ide o skúmanie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, závery súdu sú
tiež nepreskúmateľné. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodiča platiť výživné je

zistenie jeho skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností,
ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Rozhodujúce sú teda vždy reálne zárobkové možnosti
povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami i objektívnymi skutočnosťami, avšak zároveň platí,
že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný

vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Ide tu o uplatnenie princípu
potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, kedy súd neprihliada len na skutočné (faktické)
príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych
príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný

stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na
trhu práce. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať
zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.25. V prejednávanej veci súd prvej inštancie síce správne poukázal na princíp potencionality v súvislosti
so zisťovaním pomerov otca, ale spôsob, akým ho aplikoval je nepreskúmateľný. U otca konštatoval
existenciu nehnuteľného majetku, ktorý buď vôbec nevyužíva ani na bývanie, ani na prenájom (dva byty

v E.), alebo dostatočne nevyužíva (rodinný dom v D.) a uviedol, že na tieto skutočnosti pri určovaní
výživného prihliadol. Z odôvodnenia rozsudku však nevyplýva, ako na uvedené prihliadol, keď absentuje
akákoľvek konkrétna úvaha súdu v tomto smere. Jednak súd bol povinný zaobstarať si dostatok
podkladov pre vyslovenie záveru, že neexistuje vážny dôvod pre nevyužívanie týchto nehnuteľností
a v prípade, že toto bude mať súd za preukázané, bolo potrebné zaoberať sa výškou prípadných príjmov,

ktoré otec mohol pri riadnom využívaní svojho majetku dosahovať s tým, že uvedené poslúži následne
k prijatiu záveru o príjme, aký je otec potenciálne schopný dosahovať. Nesprávny bol i postup súdu,
akým ustálil mesačný príjem otca v sume 7.177 eur len na základe tvrdenia matky, ktoré otec nepoprel
(hoci otcom preukázaný dosahovaný príjem je podstatne nižší), keďže ustanovenia CSP o prostriedkoch
procesného útoku a procesnej obrany a koncentrácii konania v mimosporových konaniach nepoužívajú
(§ 34 CMP), ale tieto konania sú ovládané vyhľadávacím princípom, pričom proces dokazovania ovláda

vyšetrovacia zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania. Sleduje sa
tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia. Odhliadnuc
od uvedeného, z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, akých mesačných príjmov sa vlastne otec
vzdal, ani ako súd prihliadol na tieto príjmy pri určovaní výšky výživného, navyše súd sa ani okrajovo
nevysporiadal so skutočnosťou, že otec je invalidný dôchodca.

26. Odôvodnenie rozhodnutia v časti určenia výživného tak nezodpovedá požiadavke náležitého
odôvodnenia rozsudku. Takéto rozhodnutie je nielen nepresvedčivé ale aj nepreskúmateľné a upiera
účastníkom právo dozvedieť sa, z akých dôvodov rozhodol súd práve zvoleným spôsobom, čím zároveň
znemožňuje účastníkom konania uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že dochádza

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nezistil dôsledne skutočný stav veci,
neprihliadol na viaceré skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, nedostatočným spôsobom vyhodnotil
odôvodnené potreby maloletých detí a príjmové a majetkové pomery rodičov.

27. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení

súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za
následok nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o výživnom a v závislom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c)
CSP zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

28. Po vrátení veci súd doplní dokazovanie v zmysle pokynov uvedených vyššie (vrátane aktualizácie
príjmov a výdavkov rodičov a aktualizácie odôvodnených potrieb detí) a po doplnení dokazovania
opätovne rozhodne a to nielen o bežnom výživnom, ale v prípade potreby aj o zročnom výživnom za
obdobie od právoplatnosti rozvodu manželstva. Svoje nové rozhodnutie súd náležite v súlade s § 220
ods. 2 CSP odôvodní, pričom sa vysporiada s podstatnou argumentáciou účastníkov konania. V novom

rozhodnutí rozhodne tiež o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).