Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 1, 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119430136
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:6119430136.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: AUTO MOTO

PARK s.r.o., Štúrovo, Nánanská cesta 72/3373, IČO: 46464018, zast. Advokátskou kanceláriou Margita
Lonská, s.r.o., Bratislava – Nové Mesto, Kalinčiakova 25, IČO: 36862282, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. E. C. XX, zast. Mgr. Zsolt ?rdögh, advokát, Nové Zámky, Turecká 36,
o zaplatenie 1762,80 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia vyššie uvedenej sumy ako vrátenia

pôžičky, ktorú poskytol žalovanému dňa 10.2.2017 v sume 1122,80 € a dňa 13.3.2017 ako aj dňa
19.4.2017 v sume 1120 €, teda spolu v sume 3362,80 € a tiež sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania,
nakoľko je žalovaný s platením peňažného dlhu v omeškaní. Tvrdil, že pôžičku poskytol žalovanému
s tým, že žalobca sa zaviazal, že bude žalovanému ako svojmu budúcemu zamestnancovi financovať
náklady školenia technika STK, následne uzatvorí s ním pracovnú zmluvu a pre prípad, že žalovaný
školenia neabsolvuje, dohodli sa na tom, že pôžičku žalobcovi vráti, čo sa však nestalo, hoci žalovaný
skúšku a ani opakovanú skúšku nevykonal.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že on so žalobcom uzavrel dohodu, ktorej obsah je
diametrálne odlišný s tým, čo tvrdí žalobca, pretože uvedenou dohodou sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému pracovné miesto s tým, že bez nároku na refundáciu na svoje náklady zabezpečí pre
žalovaného školenie, ktorého absolvovanie bolo podmienkou na získanie budúceho pracovného miesta
na STK, k vytvoreniu pracovného miesta však nedošlo, žalovaný podpisoval pôžičku pod nátlakom
napriek tomu, že jej nerozumel a za celkom zreteľných nevýhodných podmienok a preto považuje tento

právnyúkonzaneplatný.Uviedol,žekodovzdaniužiadnejpôžičkymedzistranamisporunedošloapreto
nemohla žalovanému ani vzniknúť povinnosť pôžičku vrátiť. Žiadal žalobu zamietnuť a tvrdil, že titulom
žiadnej zmluvy o pôžičke, ktorú mal uzatvoriť žalovaný a ktoré súdu predložil žalobca. Žalovaný naďalej
tvrdí, že obsahom zmluvy medzi účastníkmi boli iné záväzky, než tie, ktoré plynú z písomnej zmluvy o
pôžičke a teda také, podľa ktorých financovanie rekvalifikácie žalovaného bude znášať v plnom rozsahu
žalobca a predložená zmluva o pôžičke je neplatná. Žalobca tvrdí, že preukázal svoj nárok na zaplatenie
tým, že predložil zmluvy o pôžičke. Máme jednoznačne za to, že preukázanie podpísanej zmluvy o

pôžičke sama osebe nepostačuje na preukázanie nároku na vrátenie pôžičky, ak bola poskytnutá.
Je zrejmé, že na základe zmluvy o pôžičke nedošlo k odovzdaniu žiadnej pôžičky, a nakoľko ide o
reálny kontrakt a nie konsenzuálny (pri pôžičke ako reálnom kontrakte treba na vznik právneho vzťahu
odovzdanie peňazí do dispozície prijímateľa, dlžníka, pričom pri zmluve o úvere podľa Obchodnéhozákonníka to nie je nevyhnutné), k vzniku zmluvy o pôžičke teda ani nedošlo. Poukazujeme týmto na
to, že skutočnosť, že k odovzdaniu žiadnej pôžičky nielen žalovanému ale ani iným osobám, s ktorými
žalobca takýmto pofidérnym spôsobom riešil zabezpečenie svojej budúcej pracovnej sily (zároveň pri

minimalizácii budúceho finančného rizika pre seba ale pri súčasnej minimalizácii svojich budúcich
záväzkov, nakoľko sa napr. k uzavretiu žiadnej budúcej pracovnej zmluvy s vymedzením žiadnej
garantovanejmzdyvočižalovanémupredloženýmizmluvamiopôžičkežalobcanezaviazal)jenesporná,
nakoľko to ani žalobca žiadnym spôsobom nepopiera a teda ďalšie dokazovanie v tomto smere nie
je nutné. Opakovane teda upozorňujeme na fakt, že k poskytnutiu žiadnych finančných prostriedkov

žalovanému na základe predkladaných zmlúv o pôžičiek nedošlo. Máme zároveň za to, že za týchto
rozporných skutočností treba skúmať povahu a obsah záväzkov, ktorý na seba strany prevzali, pričom
aj s poukazom na doterajšie naše vyjadrenie v odpore v platobnom rozkaze opätovne zdôrazňujeme, že
dohoda medzi stranami bola absolútne iná, než uvádza žalobca a túto treba posudzovať predovšetkým
vzhľadom na slobodnú, určitú a vážne mienenú vôľu zmluvných strán, ktorú chceli vyjadriť pri vzniku
svojho záväzku.Treba uviesť, že pri jednom z mítingov, na ktorom sa snažili konatelia žalobcu a nimi

poverená osoba, ktorého meno nepoznáme, presvedčiť žalovaného i ostatné zúčastnené osoby, ktorých
navrhujeme v tomto konaní vypočuť ako svedkov, aby pristúpili na uzavretie mimosúdnej dohody,
pričom dokonca mali pripravené aj listinné dokumenty na podpis pre žalovaného a ostatných prítomných
účastníkov. Táto nemenovaná poverená osoba sa na tomto mítingu pritom zostala prekvapená, keď sa
dozvedela skutočnosť, že k odovzdaniu žiadnej pôžičky žalovanému ani nikomu inému nedošlo. Naďalej

trváme na tom, že zmluvy o pôžičke sú jednostranne výhodné s minimálnym rizikom len pre žalobcu,
pričom táto zmluva bola evidentne viacnásobne finančne riziková pre žalovaného bez akýchkoľvek
garancií zo strany žalobcu voči žalovanému (zmluvy neobsahujú záväzok žalobcu a ani len prísľub
uzavrieť pracovný pomer so žalovaním za splnenia podmienok uvedených v zmluve, pričom žalobca
zavádza a tvrdí práve opak, ... alebo má tým žalobca na mysli, že taký prísľub dal ešte pred uzavretím

týchto písomných zmlúv ústne? ...) a teda napriek akémukoľvek vyhláseniu, ktorá je obsiahnutá v
zmluve je zrejmé, že bola uzavretá za podmienok evidentne pre žalovaného nepochybne nevýhodných.
Žalovaný má za to, že vo tomto vyjadrení žalobcu je badať súhlasné tvrdenie s doterajším stanoviskom
žalovaného spočívajúceho v tom, že žalobca na svoje náklady poskytol rekvalifikáciu žalovanému
(dodávame, že ako keby bol žalovaný jeho zamestnancom). Toto vyjadrenie žalobcu spolu s doterajšími

zhodnými vyjadreniami žalovanému teda nepochybne preukazuje skutočný úmysel oboch strán a teda
predstavuje dôkaz o tom, čo chceli pri uzavretí právneho vzťahu účastníci tohto konania vyjadriť. Z
toho plynie jednoznačne, že žiadna pôžička ani nemala byť poskytnutá. Žalobca však v dôsledku toho
už nemôže rozporovať ani to, že tieto náklady na rekvalifikáciu nemali byť refundované žalovaným
pri prípadnom porušení dojednaných podmienok, nakoľko opak toho z ničoho neplynie a na tejto

skutočnosti potom nemení nič ani prípadne nevyriešený spor medzi stranami ohľadom tejto skutkovej
otázky. Za nátlak a tieseň považuje žalovaný okolnosti, za ktorých došlo k podpisovaniu zmlúv, to, že
im zmluvy boli predložené na podpis s tým, že pokiaľ ju nepodpíšu, k poskytnutiu, lepšie povedané
zabezpečeniu rekvalifikácie žalovaného zo strany žalobcu nedôjde a tým stratia možnosť u žalobcu
sa zamestnať. Nakoľko teda nemali na výber a vedeli, že ak zmluvu nepodpíšu, budúce pracovné

miesto získa niekto iný. Ak teda chceli žalovaný a ďalší záujemcovia o budúce pracovné miesto mať
zabezpečenú rekvalifikáciu, museli podpísať predložené zmluvy, ktoré však nemali možnosť ani napr.
dať posúdiť právne znalej osobe, ktorá ich mohla upozorniť na riziká zo zmluvy vyplývajúce a zároveň
ani na to, že im táto zmluva žiadne pracovné miesto nijako negarantuje. Zmluvu podpisovali teda i v
domnení, že im bude garantované toto pracovné miesto pre prípad úspešného absolvovania školení

a skúšok. Takto boli žalobca s ostatnými záujemcami uvedení do omylu a preto ich súhlas s obsahom
zmluvy sa nedá posúdiť ako vážny a určitý. Máme ďalej za to, že tieto zmluvy nevyhovujú ani požiadavke
určitosti vo vzťahu k dostatočnej špecifikácii podmienok v čl. II ods. 4 písm. a) zmlúv, za ktorých mala
byť vrátená (kvázi)pôžička, nakoľko tieto podmienky nie sú jasné, pričom podľa ustálenej judikatúry by
tieto mali byť jasné a zrozumiteľné aj pre tretie, nezainteresované osoby. Takéto vymedzenie podmienok

dáva samozrejme žalobcovi široký priestor pre manévrovanie a interpretáciu tejto zmluvnej podmienky
ľubovoľne podľa svojich predstáv a zámerov vo svoj prospech. Zmluva o pôžičke neobsahuje napr. ani
tzv. salvátorskú doložku, a teda ak je neplatná, tak je neplatná ako celok. K rozporom v tvrdeniach
žalovaného, na ktoré vo svojom vyjadrení žalobca poukazuje upresňujeme, že niektoré náklady platil
žalobca priamo na základe faktúr vystavených tretími osobami a niektoré náklady platil žalovaný, ktoré

mu však boli preplácané žalobcom, zdôrazňujeme, že plne v zhode s dojednanou ústnou dohodou, aj
keď sa to opäť snaží žalobca len dezinterpretovať, podobne ako i skutočný právny vzťah vzniknutý medzi
žalobcom a žalovaným. Je zrejmé i to, že napriek námietkam žalobcu bol odpor vecne odôvodnený
a to dostatočne, pričom boli opísané rozhodujúce skutočnosti, o ktoré žalovaný oprel svoju obranuproti uplatnenému nároku a boli označené aj dôkazy na preukázanie tvrdení žalovaného. Žalobca
doteraz nepreukázal vznik nároku na zaplatenie žalovanej sumy a teda nie je dôvod, aby súd za daných
okolností poskytol ochranu žalobcom pertraktovanému nároku a za nezmenenej skutkovej situácie je

nutné žalobu ako takú po vykonanom dokazovaní zamietnuť. Zároveň uvádzame, že pre prípad, ak by
súd vzhliadol opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy hoc aj len čiastočne na
základe iného právneho titulu, než o ktorý svoj nárok žalobca opiera, z dôvodu opatrnosti vznášame i
námietkupremlčaniažalovanéhonároku(podaniedôjdenésúdudňa27.7.2020).Čosatýkapoukázania
na výkladové pravidlá právnych úkonov žalobcom máme za to, že ak uvedené výkladové pravidlá

aplikujeme na nami tvrdený skutočný záväzkový vzťah účastníkov sporu, zistíme, že tieto v plnej miere
konfirmujú konanie oboch strán a vyjadrenia žalovaného a teda potvrdzujú naše tvrdenia o úplne inej
dohode,nežakáplyniezozmluvyopôžičke.Zozmluvyopôžičkeabsolútneneplyniespôsobposkytnutia
pôžičky, o ktorej sa zmieňuje žalobca, konanie žalobcu a znenie zmluvy o pôžičke sú v absolútnom
rozpore, a tieto sa žalobcovi doteraz nepodarilo presvedčivo odstrániť. Dokonca máme za to, že žalobca
nepreukázal ani to, že by z jeho strany vôbec došlo k akémukoľvek plneniu prostredníctvom poskytnutia

pôžičky - napr. absentuje dôkaz o úhrade faktúry.

3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/40/2020-240 zo dňa 3.6.2022 súd prvej inštancie žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.762,80 eura. Tvrdil, že pôžičku

poskytol žalovanému s tým, že žalobca sa zaviazal, že bude žalovanému ako svojmu budúcemu
zamestnancovi financovať náklady školenia technika STK, následne s ním uzatvorí pracovnú zmluvu
a pre prípad, že žalovaný školenia neabsolvuje, dohodli sa na tom, že pôžičku žalobcovi vráti, čo
sa však nestalo, hoci žalovaný skúšku, a ani opakovanú skúšku nevykonal. Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 657 OZ, § 41a OZ, ako aj ust. § 451 OZ. Poukázal na ust. §

657 OZ, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri
uzatvorení dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, čiže môže byť uzavretá i ústne alebo
konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou tejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť

veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou k jej uzavretiu zákon vyžaduje
i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,
medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V prejednávanej veci bolo preto pre
posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu - odovzdaniu
peňazí. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je teda predpokladom uzavretia zmluvy o

pôžičke a základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a kvalite.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/3878/2008. Z vykonaného dokazovania
mal nepochybne preukázané, že k odovzdaniu finančných prostriedkov, ktoré mali byť predmetom
pôžičiek medzi stranami, nedošlo. Ani tvrdenie žalobcu o tom, že tieto prostriedky neboli odovzdané
priamo žalovanému, ale došlo k dohode o platobnom mieste, ktorým mal byť subjekt, v prospech ktorého

žalobca poplatky za školenia uhradil, neobstojí. Je tomu tak preto, že žiadna takáto dohoda v konaní
preukázaná nebola, žalovaný ani nevedel v prospech koho budú poplatky za školenia uhradené. Je
preto nepochybné, že záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi finančné prostriedky ako dlh vzniknutý z
pôžičky nevznikol. Zmluvy o pôžičkách, uzavreté medzi stranami sporu v dňoch 10.2.2017, 13.3.2017,
ako aj dňa 19.4.2017 sú zmluvami uzavretými naoko, proforma, ktoré sú absolútne neplatné podľa §

39 OZ pre ich rozpor so zákonom, i rozpor s dobrými mravmi. Keďže vychádzal z neplatnosti týchto
zmlúv o pôžičkách, skúmal, či žalobcovi v konaní svedčí iný právny titul na zaplatenie žalovanej sumy.
Žalobca tvrdil, že u žalovaného uhradil niektoré náklady spojené s tým, aby žalovaný mohol absolvovať
školenia technika STK, a to v zmysle ústnej dohody medzi nimi. Skonštatoval, že na strane žalovaného
nepochybne vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože vykonal školenia a skúšky, ktoré za neho uhradil

žalobca, a ktorých by sa bez jeho úhrad zúčastniť nemohol. Skonštatoval, že na strane žalovaného
vzniklo bezdôvodné obohatenie z právneho úkonu, ktorý odpadol, teda zo zmluvy o pôžičke, ku ktorej
nedošlo, a ktorá je neplatná. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca v konaní nepreukázal, nakoľko
nepredložil súdu žiadne doklady (aspoň nie čitateľné), ktoré by preukazovali, že koľko finančných
prostriedkov na školenia a skúšky žalovaného uhradil. Dokazovanie v tomto smere na preukázanie

výšky bezdôvodného obohatenia nevykonával, pretože prihliadol na žalovaným dôvodne vznesenú
námietku premlčania a takéto dokazovanie by bolo evidentne v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie z absolútne neplatného právneho úkonu, toto vzniká
od samotného vzniku takéhoto právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba teda začne plynúť užod vzniku právneho úkonu a subjektívna premlčacia doba odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo
získané bezdôvodné obohatenie, a kto ho získal. Pokiaľ ide o premlčanie, je nesporné, že k začiatku
plynutia oboch premlčacích lehôt došlo v deň nasledujúci, po uhradení tej ktorej časti poplatku za

školenie žalobcom. Podľa tvrdení žalobcu, uhradil za žalovaného dňa 10.2.2017 sumu 1.122,80 eura,
dňa 13.3.2017 sumu 1120 eur a dňa 19.4.2017 sumu 1120 eur, obe premlčacie lehoty tak začali plynúť
dňa 11.2.2017, pokiaľ ide o prvú časť nároku žalobcu, dňa 14.3.2017, pokiaľ ide o druhú časť nároku
žalobcu a dňa 20.4.2017, pokiaľ ide o tretiu časť nároku žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že 2 ročná
subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 11.2.2019, pokiaľ ide o prvú časť nároku žalobcu, dňa

14.3.2019pokiaľideodruhúčasťnárokužalobcuadňa20.4.2019pokiaľideotretiučasťnárokužalobcu,
márne. Pokiaľ ide o 3 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu, tá uplynula dňa 11.2.2020 pokiaľ ide o prvú
časť nároku žalobcu, dňa 14.3.2020 pokiaľ ide o druhú časť nároku žalobcu a dňa 20.4.2020 pokiaľ ide
o tretiu časť nároku žalobcu. Nakoľko žalobca svoj nárok na súde uplatnil až dňa 30.6.2020, teda po
uplynutí subjektívnej 2 ročnej a objektívnej 3 ročnej premlčacej doby, stanovenej v § 107 OZ, nemohol
súd po vznesenej námietke premlčania žalobcovi tento nárok priznať. Uzavrel, že nárok žalobcom v

tomto konaní uplatnený, je premlčaný, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

4. Krajský súd Nitra uznesením 7Co/68/2022-296 zo dňa 24.8.2023 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu

prvej inštancie a uviedol: V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje,
že v zmysle ust. § 657 OZ, je zmluva o pôžičke reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu
sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi, a ak sa tak nestane, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne a na druhej strane konštatuje, že zmluvy o
pôžičkách uzavreté medzi stranami sporu, v dňoch 10.2.2017, 13.3.2017, ako aj dňa 19.4.2017, sú

zmluvy uzavretými naoko, a preto sú neplatné. Takéto právne posúdenie súdom prvej inštancie odvolací
súd považuje za nesprávne, navzájom si odporujúce, pretože ak na jednej strane konštatuje, že zmluva
o pôžičke vôbec nevznikla, tak nemôže hodnotiť, že tento právny úkon je neplatný.
Existencia písomných zmlúv o pôžičke, zo dňa 10.2.2017, 19.4.2017 a 13.3.2017, tak ako ich predložil
žalobca, by nasvedčovala tomu, že medzi stranami mal vzniknúť záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke,

podľa § 657 OZ, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda: a) o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b)
druhovom určení veci, c) povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a d) určení času vrátenia. Je potrebné
zdôrazniť, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, čo znamená, že k jej uzavretiu zákon vyžaduje i

skutočnéodovzdaniepredmetupôžičkyveriteľomdlžníkoviadokiaľkodovzdaniupeňazínedôjde,medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V zmluvách o pôžičke, ktoré predložil žalobca,
sa v čl. II. ods. 1.2 konštatuje, že veriteľ touto zmluvou prenecháva dlžníkovu peňažnú sumu vo výške
1.122,80 eura, 1.120,- eur a 1.120,- eur, pričom dlžník sa zaväzuje finančné prostriedky z pôžičky použiť
výlučne na náklady súvisiace so základným školením kontrolných technikov STK (zákon č. 725/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov) a náklady na skúšku z odbornej spôsobilosti kontrolných technikov
STK. Pokiaľ by veriteľ, teda žalobca reálne prenechal dlžníkovi primeraným spôsobom, čo znamená
v hotovosti, prevodným príkazom na účet žalovaného alebo iné, dlžníkom zvolené platobné miesto,
predmet pôžičky, tak v takom prípade by mal súd za to, že zmluvný vzťah spĺňa všetky náležitosti zmluvy
o pôžičky podľa § 657 OZ. V skutočnosti však tomu tak nebolo. Z výpovede strán sporu, ako aj v

konaní vypočutých svedkov vyplynulo, že žalobca uhrádzal náklady, súvisiace so základným školením
technikov STK zo svojich finančných prostriedkov, čo má za následok, že k uzavretiu zmlúv o pôžičke
medzi stranami vôbec nedošlo, a to ani v písomnej forme, a ani v ústnej forme. Z postoja strán, ako aj z
výpovedí svedkov je nepochybné, že strany sa ústne dohodli na tom, že žalobca prihlási žalovaného na
základné školenie kontrolných technikov STK, ktorého súčasťou je záverečná skúška. Nesporné je aj to,

že v konečnom dôsledku žalovaný riadne skúšky, ani opravné skúšky nedokázal úspešne absolvovať.
Hoci medzi stranami existuje označená ústna dohoda, jej súčasťou nie je dohoda o náhrade nákladov
školenia pre prípad neúspešného absolvovania školenia a záverečných skúšok. Je nepochybné, že
ak by žalovaný záverečné skúšky úspešne absolvoval, tak by následne nastúpil do zamestnania k
žalobcovi, pretože by mal zvýšenú kvalifikáciu, umožňujúcu vykonávanie pracovnej pozície kontrolného

technika STK a po odpracovaní príslušného časového obdobia by nemusel uhrádzať žalobcovi náklady
v plnej výške, ale len v pomernej, prípadne by náklady už neuhrádzal vôbec. Z hľadiska právneho
posúdenia uplatneného nároku je potrebné uviesť, že právny vzťah z písomnej zmluvy o pôžičke vskutočnosti vôbec nevznikol, pretože nedošlo k odovzdaniu peňazí veriteľom - žalobcom, dlžníkovi -
žalovanému.
Žalobca sa v priebehu celého konania bráni, že súd ignoroval fakt, že žalobca reálne peniaze odovzdal,

išlo len o zmenu platobného miesta, čo je pri pôžičke, úvere, leasingu alebo inej forme finančnej služby
úplne bežnou praxou. Odvolával sa pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/399/98,
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/4279/2016, ako aj Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/679/2003.
Žalobca sa bránil, že peňažné prostriedky poukázal priamo na účet tretej osoby, čo potvrdil aj žalovaný
a na základe uvedeného sa predmetných školení a skúšok mohol aj zúčastniť. Odvolací súd k tomu

dodáva, že pokiaľ by došlo k zmene platobného miesta, musel by sám dlžník - žalovaný oznámiť
veriteľovi (žalobcovi) účet, na ktorý by sa tieto finančné prostriedky mali poukázať. V danom prípade
však žalovaný takéto platobné miesto neoznámil, naviac ani nemal vedomosť o tom, komu vlastne
finančné prostriedky boli poukázané. Za takéhoto stavu nemožno konštatovať, že by si žalobca splnil
svojupovinnosťreálneodovzdaťfinančnéprostriedkynainýúčet,pretožetentoúčetžalovanýneoznačil.
Písomné zmluvy o pôžičke je tak možné považovať za právny úkon, ktorý vôbec nevznikol z dôvodu, že

predmet pôžičky nebol dlžníkovi odovzdaný. Ak teda súd prvej inštancie považoval zmluvy o pôžičkách
za neplatné pre rozpor so zákonom, ako i rozpor s dobrými mravmi, toto jeho právne posúdenie nebolo
správne,pretožeodvolacísúdopätovnepodotýka,žezmluvyopôžičkenevzniklizdôvoduneodovzdania
predmetu pôžičky dlžníkovi.
Súd ďalej konštatoval, že na strane žalovaného nepochybne vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože

vykonal školenia a skúšky, ktoré za neho uhradil žalobca, a z ktorých by sa bez jeho úhrad zúčastniť
nemohol. Ďalej uviedol, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie z právneho úkonu,
ktorý odpadol, teda zmluvy o pôžičke, ku ktorej nedošlo, a ktorá je neplatná.
Takéto odôvodnenie súdu prvej inštancie je absolútne nepreskúmateľné, pretože na jednej strane
konštatuje, že vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie z právneho úkonu, ktorý odpadol

a ďalej z právneho úkonu, ktorý je neplatný.
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatuje, že na strane žalovaného nepochybne vzniklo
bezdôvodné obohatenie, pretože vykonal školenia a skúšky, ktoré za neho uhradil žalobca. Takéto
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nespĺňa požadované náležitosti ust. § 220 CSP. Naviac
súd prvej inštancie na daný prípad absolútne opomenul aplikovať zákon č. 725/2004 Z.z. o prevádzke

vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, v znení platnom do roku 2017, a to ust. § 45
ods. 1 druhá veta zákona, kde náklady spojené so základným školením a zdokonaľovacím školením
hradí oprávnená osoba technickej kontroly podľa § 39 ods. 8, t. j. žalobca. Nemožno teda súhlasiť so
skutkovým zistením súdu prvej inštancie a jeho právnym posúdením, že by tieto náklady mal hradiť
žalovaný. Keďže sa súd prvej inštancie nezaoberal uvedeným zákonným ustanovením, nemohol potom

ani následne právne posúdiť, aké bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a v akej výške vzniklo.
Bude preto povinnosťou súd prvej inštancie v danom prípade postupovať vo vyššie naznačenom smere.
Súd prvej inštancie sa musí zaoberať tým, či na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, a
podľa ktorého ustanovenia § 451 ods. 2 OZ spojené s aplikáciou zákona č. 725/2004 Z.z.. Až v prípade,
ak dospeje k záveru, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, bude sa zaoberať jeho

výškou, a tiež vznesenou námietkou premlčania. V žiadnom prípade však nemožno sa stotožniť so
záverom súdu prvej inštancie o plynutí premlčacej lehoty, ktoré odôvodnil v bode 54. svojho rozhodnutia,
pretože je nesporné, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť pri vzniku bezdôvodného obohatenia
odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. V tomto
smere doposiaľ súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie, a preto rozhodnutie je aj v tejto

časti nepreskúmateľné. Tiež treba prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný neuplatnil svoj nárok na súde dňa
30.6.2020, pretože z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca uplatní svoj nárok na súd v Banskej Bystrici dňa
11.11.2019. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania a svoje rozhodnutie odôvodní

spôsobom a postupom podľa § 220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané
odvolacím súdom.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ, výsluchom strán
sporu a výsluchom svedkov a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že si nespomínam kedy presne, ale môj dlhoročný
kamarát A., ktorý bol dlhodobo zamestnávateľom žalovaného sa ma spýtal, že počul o otváraní STK a či
nemá pre žalovaného prácu, pretože ten u neho skončil, na čo mu on povedal, že je to možné, potom saso žalovaným stretol v kaviarni, kde sa dohodli, že si skúsi spraviť školenie a skúšky a následne ho on
zamestná. Uviedol, že potom sa so všetkými budúcimi technikmi stretli v F. G., povedal im podmienky,
o tom koľko zarobia a tak a dohodli sa, že kto má vlastné peniaze si to zaplatí sám a kto nie, tomu

to zaplatíme a tie peniaze sa potom budú odrátavať, ak odrobia 5 rokov, odráta sa im všetko, keď
menej, tak alikvótne. Toto všetko bolo len ústne, na papier to dávali až vtedy keď boli školenia, tie sme
museli dopredu zaplatiť. Ďalej uviedol: neviem koľko sme zaplatili za žalovaného ale zrejme toľko koľko
podpísal na pôžičke. Začali na tie školenia chodiť, páčilo sa im to, pravidelne som im preplácal cestovné
a stravné, potom došlo ku skúškam, žalovaný prvú teoretickú skúšku nespravil a prestal tam chodiť, na

praktickú nešiel a to ani na opakovanú. Ja som potom ochorel, nemohol som sa tomu venovať, viem
že prebehli dve jednania o zmieri, na prvom som bol, žiadali sme aby zaplatili polovicu nákladov, ale k
dohode nedošlo. Na prvom stretnutí v F. G. sme preberali výšku nákladov za školenia a skúšky, bavili
sme sa to tom, že základné školenie technika STK bude stáť 600 – 700 eur, základné školenie EK 400
-500 eur, k tomu stravné a cestovné. Hovorili sme aj o tom, že na to aby mohli byť na STK zamestnaní,
musiaúspešnezložiťskúškyamusiamaťvodičskéoprávnenienavšetkyskupiny.Tátodruhápodmienka

sa však žalovaného priamo netýkala, lebo ten už oprávnenie mal. Nevedeli sme kto a kedy pôjde na
školenie a skúšky, v F. G. sme to preto preberali iba rámcovo, až potom keď ministerstvo určilo termíny,
ktoré sme my museli rešpektovať, prihlásili sme ich a zaplatili za nich a následne sme im dali podpísať
zmluvu.PrvýkrátsmesaotombavilivF.G.,žekoľkotoasibudestáťakeďsaprvýalebodruhýdeňvrátili
zo školenia, podpísali zmluvu o pôžičke. Fyzicky dostal žalovaný peniaze len za účtenky za cestovné a

stravné,ostatnépeniazebolihradenéfaktúroufirme,ktoráškolenievykonávala.Pokiaľideožalovaného,
za prax, ktorú musel absolvovať na STK v Nových Zámkoch, sme zaplatili 200 – 300 eur. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného či potencionálnym záujemcom hovorili, že výdavky uhradí firma udáva,
že áno a aj to, že to budú musieť vrátiť. Ten prípad, že skúšky nespravia si nepripúšťali ale práve preto
boli uzavreté zmluvy o pôžičke. Boli dve mimosúdne jednania ale k dohode nedošlo, na prvom im bolo

navrhnuté aby zaplatili polovicu, na tom som bol, na ďalšom už nie. Všetci tí ľudia sa asi spolu dohodli a
mysleli si, že keď budú konať spolu, tak to vyhrajú, lebo vtedy už bežali súdy. Vopred sme sa ich nepýtali
kedy sa môžu školenia a skúšok zúčastniť, lebo sme museli rešpektovať termíny určené ministerstvom,
pričom sme nevedeli, kedy to bude. U žalovaného bol ten problém, že sa nevedel zúčastniť termínov
kedy bolo treba lebo pracoval v zahraničí. To, dokedy museli títo ľudia skúšky absolvovať, dohodnuté

nebolo. Výšku poplatkov, ktoré sme za nich platili, sme im priebežne neoznamovali. Na ďalšiu otázku
právneho zástupcu žalovaného prečo žalovaného nakoniec nezamestnali udáva: Nemá skúšky, nebolo
preto s nim možné uzavrieť pracovnú zmluvu. STK sme otvorili niekedy na jeseň 2017. Predtým tiež
skúšky nemali, zamestnať som ich nemohol.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol: prvýkrát sme sa stretli s pánom A. ohľadom týchto vecí v F.
G., tam nás zavolal, že či nechceme ísť na školenie, pýtal sa ma či nechcem ísť, nedohodli sme sa
nič konkrétne ani konkrétne ako to bude s robotou ale že by som mohol zarábať nejakých 600,- eur
základ a keď sme prejavili záujem, dal nám podpísať papiere a to pôžičku a tvrdil, že to potrebuje do
účtovníctva. Potreboval technikov na STK, sľúbil, že nás zamestná, nič konkrétne iba že to bude dobré.

Ja som s tým súhlasil. Celé to bolo rýchle, ani neviem čo tam presne bolo napísané, dal mi podpísať tie
papiere ale žiadne peniaze mi nedal a ani ja som mu žiadne nevrátil. Vtedy ešte sám STK nemal, ja som
absolvoval školenia ale skúšku som nespravil, vlastne ju nespravil nikto s nás piatich, išiel som iba na
posledný termín, aj to len preto, že mi volal A., že nikto skúšku nespravil a nech teda idem. Bolo to asi po
roku od ukončenia školenia a potom som bol ešte na opravnom termíne. Medzitým som sa ho viackrát

pýtal ako to bude po skúške a nikdy som nedostal uspokojivú odpoveď. Potom som dostal papiere zo
súdu. Uviedol, že Juhász im ponúkol takú možnosť a išiel som tam lebo som chcel byť technikom STK,
a absolvoval som dve, vlastne tri školenia a to na STK, a emisnú kontrolu na benzín a dízel. Školenia na
STK boli v Bratislave, a na EK v Nitre, kde som dochádzal, neprespával som tam. Uviedol, že vedel že,
za tieto školenia treba platiť, ale nevedeli sme koľko, neviem či som sa mohol na také školenia prihlásiť

sám ale zaplatiť som to sám mohol a neviem kto to platil ale predpokladám, že to bola firma p. A.,
prebiehalo to tak, že A. im všetko vysvetlil, žiadne zmluvy nespomínal, až keď sme odchádzali vytiahol
ich s tým, že ich potrebuje do účtovníctva a dal mi ich podpísať. Boli to tri zmluvy o pôžičke, ktoré na
seba nadväzovali. Nevedel som, koľko tie školenia stoja, keď sme sa ho na to pýtali povedal, že to je
formalita a nepovedal, že to treba zaplatiť ak skúšku nespravíme, pričom on sám nedal žiadny pokyn

k tomu, aby ho prihlásili na skúšku, to oni. Uviedol, že A. sľuboval plat nejakých 600,- eur ako základ,
hovoril to aj na začiatku aj asi po 2 – 3 mesiacoch. Počas toho ako som školenia absolvoval som bol
živnostníkom a keď som sa A. pýtal ako bude kompenzovať že som na tie školenia chodil povedal, žepotom sa dohodneme. Dodal, že tie tri zmluvy, neboli podpísané naraz, ale na začiatku jedna, a potom
asi o tri týždne keď začali školenia, ďalšie dve.

8. Svedok H. I., zamestnanec žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol: v roku 2018 som bol oslovený či
chcem robiť technika STK, keď som prejavil súhlas, bola ústna dohoda, že všetko si zaplatím z vlastného
vrecka a keď absolvujem školenie a skúšky, žalobca ma zamestná a tieto náklady si odrobím. Pokiaľ
odpracujem 3 roky, budú mi odrátané všetky, pokiaľ menej, atak alikvótna časť. Keď som tie školenia
a skúšky absolvoval, uzavreli so mnou pracovný pomer a vtedy bola aj podpísaná zmluva o pôžičke,

kde to bolo uvedené. Začal som tam pracovať v roku 2019. Nebol som v skupine záujemcov, kde bol
žalovaný, ja až neskôr, suma pôžičky uvedená v zmluve sa rovnala výdavkom na školenia a skúšky.
Bol som si vedomý toho, že tieto náklady v prípade, že skúšky nespravím, budem znášať sám. Či pred
nástupom na školenie bola uzavretá aj nejaká písomná zmluva si nespomínam, písomná bola určite až
po nich. Potrebovali technikov, teda aj mňa, a prácu mi sľúbili ústne.

9. Svedok J. K., zamestnanec žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol: predpokladom pre výkon mojej
práce bolo byť vlastníkom VP na všetky skupiny, absolvovanie školených skúšok a uzavretie pracovnej
zmluvy. Bolo to začiatkom roku 2019, keď som sa u žalobcu informoval na voľné pracovné miesto, boli mi
povedané tieto podmienky a p. E. – administratívna pracovníčka firmy ma o tom informovala. Sám som
sa totiž prihlásiť na školenie nemohol, žalobca to urobiť mohol. Urobil som si teda VP na všetky skupiny,

čo som financoval sám a išiel som tam znova a na základe môjho záujmu ma prihlásili na školenie, ktoré
som absolvoval. Ešte pred nástupom som so žalobcom uzavrel zmluvu o pôžičke, školenie v hodnote
1.500 alebo 1.700,- eur, už si presne nepamätám, som si hradil sám a na základe tejto zmluvy, ktorej
podmienkou bolo aj to, že u nich odpracujem myslím 2 roky, mi peniaze potom vrátili. Takto sme sa
dohodli a oni mi to preplatili. Za školenie som si teda platil sám, zaplatil som p. E., ona ma prihlásila a po

jeho vykonaní a po skúškach mi peniaze vrátili. Po nahliadnutí do zmluvy nachádzajúcej sa v spise na
čl. 10 svedok udáva, že to bola podobná zmluva. Na otázku právneho zástupcu žalovaného či svedok
disponuje zmluvou o pôžičke, dokladom o zaplatení a pracovnou zmluvou svedok udáva, že áno, môže
ju súdu zaslať. Pokiaľ ide o preplatenie, všetky doklady, ktoré žalobcovi dával preplatiť, som mu odovzdal
naraz a následne uzavrel pracovnú zmluvu. Uzavretie zmluvy o pôžičke som nenavrhoval ja, bola to

podmienka žalobcu. Po školení som robil praktické skúšky aj záverečné skúšky, na ktoré ma prihlásil
žalobca a to na základe môjho záujmu.

10. Svedok J. B. vo svojej výpovedi uviedol: k žalobcovi nemám žiaden vzťah, poznám p. A., ktorý je
jeho konateľom už dlho, boli sme kamaráti, teraz sa súdime v podobnej veci ako má p. B., v ktorej som

ochotný sa s A. dohodnúť a niečo zaplatiť. Žalovaný je mojim kamarátom, máme dobrý vzťah. Stretol
som sa s ním prvýkrát práve na tom stretnutí, na ktoré ma A. zavolal. Keďže ma oslovil ako kamaráta,
že mu vypadol jeden človek, či by som neprišiel na pohovor, išiel som tam po práci, bolo to v piatok, tam
som stretol prvýkrát B., bol tam aj L., C. a K. a za žalobcu A. a L.. Ponúkol nám dobrý plat, dobrú prácu,
a podmienil to tým aby sme išli na školenie a na skúšky, tak sme sa dohodli, že to absolvujem. Následne

nás mal zamestnať. Dohoda bola, že všetko uhradí p. A. a my sa nemáme o nič starať, až na záver bola
reč o peniazoch, keď A. dal všetkým ostatným podpísať zmluvy o pôžičke, ja som bol posledný, moje
údaje ešte nemal, tak som mu ich dal a ja som podpísal zmluvu až neskôr, myslím v pondelok. Myslím,
že všetky zmluvy boli rovnaké, všetci ich tam podpísali hoci nechceli, hlavne K., A. to však žiadal. Na
základe toho, že sme prejavili záujem nás prihlásili na školenie a myslím, že hneď v pondelok sme naň

aj začali chodiť, 2 týždne na teoretickú časť do Bratislavy, potom mala začať praktická časť, s čím ale bol
problém, lebo všetci sme boli zamestnaní, tak sme sa dohodli, že každý pôjde kedy bude môcť a takto
som absolvoval jeden mesiac, tiež sme chodili asi týždeň na EK, potom praktická v Nových Zámkoch na
týždeň a popri tom som dorábal VP. Na tieto školenia nás prihlásil A. a aj to financoval. Nastával problém,
lebo som nestíhal chodiť do práce, v podstate asi 2,5 mesiaca av práci mi povedali aby som si vybral čo

chcem, preto som išiel za A., že buď musím skončiť alebo nech ma zamestná, nechcel o tom ani počuť,
pohádali sme sa a keďže sme sa nedohodli, musel som so školeniami prestať. Keby som bol vedieť, že
ma to bude stáť 3.000,- za VP a ďalšie peniaze za školenie, ani sa do toho nepustím. On však tvrdil, že
to zaplatí a že tú zmluvu o pôžičke potrebuje len do účtovníctva. O tom, že by sme mali niečo platiť, reč
nebola. My sme totiž žiadnu pôžičku nedostali, nič nám v hotovosti nedal, iba za nás zaplatil školenie.

Žiadne náklady spojené so školením alebo cestovným naň som si u žalobcu preplácať nedal, B. a C. mali
auto, vždy jazdil jeden z nich a riešili to medzi sebou. Na školenie nás prihlasoval Juhás, nevedel som,
ktorá skúška koľko stojí ale predpokladal som, že asi toľko čo je uvedené v zmluve. Myslím, že všetci
sme podpísali podobné zmluvy, ja som svoju ani nečítal, bolo to narýchlo a nebol čas, povedal, že tomáme podpísať, veril som mu, bol to kamarát, povedal, že všetko zaplatí on. Podmienkou toho aby platil
bolo začať školenie, urobiť skúšky, na prvý termín som išiel ale prepadol som, na ďalší som už nešiel.

11. Svedok L. L. vo svojej výpovedi uviedol: k žalobcovi nemám žiaden vzťah, p. A. poznám ale nič
viac, rovnako je to s p. B., viem o čo ide v tejto veci, nakoľko som už vypovedal vo veci B.. Niekedy v
roku 2016 alebo 2017 som oslovil p. A. s tým, že robím v Nových Zámkoch vedúceho STK a chcel som
ísť bližšie k domu a povedal som mu, že som počul, že bude otvárať v Štúrove STK a že až ma bude
potrebovať, som tu. Vtedy jeho STK ešte nestála, ale potešil sa a požiadal ma či by som mu nepomohol

s prednesom k budúcim zamestnancom, teda záujemcom o prácu, s čím som nemal problém a dvakrát
som takú prednášku pre neho robil. Tak to bolo u neho a raz v reštaurácii pri moste, kde bol aj B..
Všetkých tam prítomných pozval A. ako záujemcov a na jeho požiadanie som ich oboznámil s tým čo
ich čaká, čo musia absolvovať, koľko to bude trvať, čo budú potrebovať, na čo si majú dať pozor a že
školenie a skúšky si budú platiť zo svojho a na ostatnom sa majú dohodnúť s A.. Keď som toto povedal,
strhol sa frmol, začali sa o tom rozprávať, neviem povedať či to bolo na znak súhlasu alebo nesúhlasu

s tým, utišoval som ich aby som mohol pokračovať v prednáške. Tú som aj skončil a medzitým ako som
odchádzal som zachytil, že A. záujemcom rozdával nejaké papiere, nejakú dohodu ale neviem o čom to
bolo. Toto stretnutie trvalo asi hodinu, keď som odišiel, neviem o čom sa ďalej dohadovali. Informoval
som ich aj o tom, že podmienkou toho aby sa na STK zamestnali je absolvovať školenie a zložiť skúšku
so záverom vyhovel, pretože technika robiť bez toho nemôžu. Takéto prednášky som robil veľakrát, mal

som k tomu svoj koncept a podľa neho som to robil. V tom čase platilo, že na tieto skúšky sa nemohol
prihlásiť hocikto, ale mohol to urobiť žalobca so súhlasom záujemcu.

12. Svedok M. C. vo svojej výpovedi uviedol: pán A. je dlhoročným mojim kamarátom avšak v dôsledku
týchto vecí sa naše vzťahy narušili. I. B. poznám od doby kedy sme sa prvýkrát stretli v reštaurácii pri

moste v Štúrove ohľadom školení, dá sa povedať, že sme kamaráti. Viem o čo ide v tejto veci, mal
som podobný spor, ale ten už skončil, svoj dlh som zaplatil. S A. som sa poznal dávno, vedel som že
chystá STK, bavili sme sa o tom asi 2 – 3 mesiace, pýtal sa ma či by som nemal záujem o tú prácu,
a z dôvodu, že bolo treba ísť na školenie a skúšky, zorganizoval to stretnutie pri moste, kde nás ako
záujemcov informoval ohľadom STK, že kedy sa otvorí, že treba ísť na školenie do Bratislavy asi na

mesiac na TK, potom na ďalšie školenie asi na mesiac na EK a tak pod. a dopĺňal ho p. L. detailnejšie,
následne sme prešli k VP, ktoré sme museli mať na všetky skupiny, to som si zaplatil sám. Pri konci toho
stretnutia nám dal A. zmluvu o pôžičke s tým, že platiť to bude on, teda školenia, ale potrebuje to dať do
účtovníctva a hoci sme mali výhrady, nakoniec sme podpísali. Nehovorím, že som bol donútený ale bolo
to narýchhlo, keďže už na ďalší týždeň školenie začínalo a musel som sa rozhodnúť. Bavili sme sa aj o

tom čo s peniazmi a bolo povedané, že školenie zaplatia oni, preto nás na ne aj prihlásili a zaplatili ich.
Bavili sme sa čo keď skúšky nespravíme a A. tvrdil, že to spravíme, aby sme sa nebáli. Následne po ich
absolvovaní nás mali zamestnať. Problém nastal v tom, že cez školenia sme 2,5 až 3 mesiace vypadli
z práce a ťahali to na vlastné triko a tak sa aj stalo, že skúšky z TK som nespravil a to ani na dvakrát,
skúšky z EK, ktoré boli tri, som spravil. Následne ma museli zamestnať aspoň na čiastkový úväzok kvôli

tomu aby mi platnosť skúšok EK neprepadla, tak sa aj stalo, ale pohádal som sa hlavne s K., ktorý mal
nezhody zase s A., keď bolo treba platiť, posielali ma jeden za druhým a aj z týchto dôvodov som potom
odtiaľ odišiel. To, že ak skúšky nespravíme, musíme peniaze vrátiť žalobcovi, teda peniaze, ktoré za nás
za školenia zaplatil, to nám povedané nebolo, neboli by sme do toho ani išli. Podpísal som jednu zmluvu
o pôžičke na TK a dve alebo tri na EK, teda spolu asi 4. Bolo to niekedy v rokoch 2017-18, približne v

priebehu 6 – 9 mesiacov. Všetky som čítal, prvú z nich som dokonca prefotil a poslal mame, ktorá je
právnik, povedala mi, že ak nedostanem peniaze nech to nepodpisujem a tie som ani nedostal, ale tiež
mi povedala že to je na mne, a nakoniec aj ona aj ja sme A. poznali, tak som to podpísal.

13. Zo zápisnice o výsluchu svedka L. L. v konaní Okresného súdu Nové Zámky 5Csp/9/2020 súd zistil,

že časť nákladov na jeho školenia a skúšky platil sám a časť platil žalobca, nevie v akom pomere,
podpísal nejaké zmluvy, ale nespomína si aké a že na uvedené školenia sa nedá prihlásiť len tak.
Ohľadom ďalších podrobností svedok vypovedal obdobne ako ostatní vyššie uvedení svedkovia.

14. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa

10.2.2017 súd zistil, že žalobca ňou mal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 1122,80 €, ktorú sa
zaviazal žalovaný použiť výlučne na náklady spojené so školením technikov STK a na ich skúšky. Taktiež
je v nej uvedené kedy a za akých podmienok sa žalovaný zaviazal pôžičku alebo jej časť žalobcovi vrátiť.15. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa
13.3.2017 súd zistil, že žalobca ňou mal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 1120 €, ktorú sa zaviazal
žalovaný použiť výlučne na náklady spojené so školením technikov STK a na ich skúšky. Taktiež je v nej

uvedené kedy a za akých podmienok sa žalovaný zaviazal pôžičku alebo jej časť žalobcovi vrátiť.

16. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa
19.4.2017 súd zistil, že žalobca ňou mal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 1120 €, ktorú sa zaviazal
žalovaný použiť výlučne na náklady spojené so školením technikov STK a na ich skúšky. Taktiež je v nej

uvedené kedy a za akých podmienok sa žalovaný zaviazal pôžičku alebo jej časť žalobcovi vrátiť.

17. Z faktúry č. 9084 vystavenej spoločnosťou ROBSON s.r.o. Nitra dňa 26.3.2017 súd zistil, že uvedená
spoločnosť ňou faktúrovala žalobcovi sumu 1012,80 € za absolvovanie základného školenia žalovaného
v termíne 13.2.2017 – 24.2.20217.

18. Z pozvánok na základné školenie spoločnosti S-EKA s.r.o. Nitra zo 6.3.2017 a 13.4.2017 súd zistil,
že nimi bol ( okrem iných osôb ) pozvaný žalovaný na skúšky v dňoch 27.3.2017 – 31.3.2017 a v dňoch
24.4.2017 – 28.4.2017 za ktoré skúšky je stanovený správny poplatok 300 € za každú z nich.

19. Z pozvánky na skúšku spoločnosti S-EKA s.r.o. Nitra z 3.10.2017 súd zistil, že ňou bol žalovaný

pozvaný na skúšku EK na deň 9.10.2017, za ktorú skúšku je stanovený správny poplatok 100 €.

20. Z dokladov o kúpe e-kolku predložených žalobcom ( č.l. 13 na rube a č.l. 14 na rube ) súd zistil,
že ide o doklady, podľa ktorých boli uhradené sumy 200 € ( 27.2.2018 ), 350 € ( 26.2.2018 ) a 50 €
( 18.4.2018 ), z ktorých nevyplýva kto čo a z akého dôvodu platil, pričom je pri nich rukou dopísané

( zrejme niekým konajúcim za žalobcu ), že ide o základné školenie za žalovaného – skúška a e-kolok
a opakovanú skúšku žalovaného.

21. Z pozvánok na skúšku týkajúcu sa žalovaného z 5.4.2018 a 18.4.2018 na skúšku na deň 13.4.2018
a 24.4.2018 vyplýva, že išlo o mail od spoločnosti ROBSON Nitra adresovaný žalobcovi a že nimi bol

žalovaný pozvaný za tieto skúšky a že bolo treba uhradiť správny poplatok 100 € za každú z nich.

22. Pokiaľ ide o ďalšie žalobcom predložené listinné doklady ( nachádzajúce sa na č.l. 15 – 17 spisu ) súd
konštatuje, že tieto sú absolútne nečitateľné. Majú sa zrejme vzťahovať k pozvánkam zo dňa 6.3.2017
a 13.4.2017, avšak nie je možné z nich túto skutočnosť z uvedeného dôvodu zistiť.

23. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

24. Reálny kontrakt zmluva o pôžičke patrí medzi tzv. reálne kontrakty. Pod označením reálny kontrakt

je potrebné chápať taký zmluvný vzťah, ktorý vzniká iba vtedy, ak dôjde k reálnemu plneniu na základe
zmluvy (či už ústnej alebo písomnej). Tzn. že hoci podpíšete zmluvy o pôžičke alebo sa ústne s niekým
dohodnete na zmluve o pôžičke, kým nedôjde reálne k odovzdaniu peňazí záväzkový vzťah nevzniká.
( rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009 ) Podľa ustanovenia § 657
Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného
zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma,
takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou
obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky;
z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto

zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny
vzťah z pôžičky nevznikne.

25.Podľa§41aOZAkneplatnýprávnyúkonmánáležitostiinéhoprávnehoúkonu,ktorýjeplatný,možno

sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť
zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky
jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho
považoval za nezastretý.26. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).

Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv.
simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je
simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento
úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon
zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol

sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho
zákonníka).

27. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle
( nebol urobený určite a zrozumiteľne ), je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou
neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť

právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.
Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to
ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí
na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej
povinnosti. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá

vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).
Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom
predstieraným, resp. urobeným naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom), zastieraný iný právny úkon
(tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho
skutočne uzavrieť neplatný. V takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou

však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné
náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp.
sa neprieči dobrým mravom). Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako
neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. 10. 2010, sp. zn. 5M
Cdo 11/2009)

28. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 39 ods. 8 zákona č. 725/2004 Zb. ( v znení platnom v rozhodnom období ) dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly sa
žiadateľ stáva oprávnenou osobou na vykonávanie technickej kontroly (ďalej len „oprávnená osoba
technickej kontroly“).

30. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 725/2004 Zb. ( v znení platnom v rozhodnom období ) základné školenie
a zdokonaľovacie školenie fyzickej osoby na získanie osvedčenia kontrolného technika na príslušný
druh technickej kontroly a kategóriu vozidla organizuje a zabezpečuje poverená technická služba
technickej kontroly vozidiel, ktorá vedie údaje o školení v informačnom systéme a vydáva potvrdenie

o absolvovaní základného školenia a zdokonaľovacieho školenia. Náklady spojené so základným
školením a zdokonaľovacím školením hradí oprávnená osoba technickej kontroly podľa § 39 ods. 8.
( pričom je zrejmé, že oprávnenou osobou technickej kontroly je žalobca )

31. Žalobca sa zaplatenia vyššie uvedenej sumy v tomto konaní domáhal ako vrátenia pôžičky, ktorú

podľa jeho tvrdenia poskytol žalovanému v dňoch 10.2.2017 v sume 1122,80 € a dňa 13.3.2017 ako
aj dňa 19.4.2017 v sume 1120 €, teda spolu v sume 3362,80 €, pričom argumentoval tým, že pôžičku
poskytol žalovanému s tým, že žalobca sa zaviazal, že bude žalovanému ako svojmu budúcemu
zamestnancovi financovať náklady školenia technika STK, následne uzatvorí s ním pracovnú zmluvu a
pre prípad, že žalovaný školenia neabsolvuje, dohodli sa na tom, že pôžičku žalobcovi vráti, čo sa však

nestalo, hoci žalovaný skúšku a ani opakovanú skúšku nevykonal.

32. Zmluva o pôžičke je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená,
že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa taknestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti
tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie
otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu – odovzdaniu peňazí.

Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ. Dovolací súd dáva do pozornosti, že
sa musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť
veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou. ( rozhodnutie NS SR 4 Cdo 403/2014 )

33. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi

veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon

vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Odvolací súd pri posudzovaní
otázky dôkazného bremena pochybil, keď zjavne prehliadol, že zmluva o pôžičke je v zmysle § 657
Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ
aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny

vzťah z pôžičky nevznikne. ( uznesenie NS SR 1Cdo/78/2010 )

34. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia dohodnutej doby veci rovnakého
(toho istého) druhu, pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný právny vzťah. Tento právny vzťah

nevyžaduje osobitnú formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne, konkludentne ( mlčky )
alebo v písomnej forme. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie veci na voľné
nakladanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť (prenechanie na dohodnutú dobu), d/ povinnosť
vrátiť vec rovnakého druhu a e/ doba splatnosti jej vrátenia. Aj keď je zmluva o pôžičke neformálnym
právnym úkonom, je reálnou zmluvou ( kontraktom ), čo znamená, že na uzavretie takejto zmluvy je

treba, aby bol odovzdaný predmet pôžičky ( peniaze ) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým predaním
peňazí alebo napr. bezhotovostným spôsobom. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového vzťahu
uzavreli písomnú zmluvu, je k existencii vzniku (platnosti) takéhoto záväzku treba odovzdanie predmetu
pôžičky. Ak účastníci síce uzavreli zmluvu o pôžičke v písomnej forme, ale k odovzdaniu predmetu
pôžičky ( peňazí ) reálne ( fakticky ) nedošlo, potom takto urobený prejav účastníkov zmluvy o pôžičke

nezodpovedá skutočnému stavu, ide len o pro forma uzavretú písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá je
absolútne neplatná. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je teda predpokladom uzavretia
zmluvy o pôžičke a základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve
a kvalite. K zmluve o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 OZ nedochádza len na základe dohody
strán (účastníkov zmluvy) účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke, ale až skutočným

odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby
mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle § 657 OZ splniť dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1
OSP, teda musí uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o
pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze
dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal mu ich) a to či už v hotovosti alebo formou

bezhotovostného platobného styku. ( rozsudok KS Nitra 5 Co 15/2010-282 z 28. februára 2011 )

35. K podobnej argumentácii, vychádzajúcej z rovnakej právnej úpravy, dospel aj Najvyšší súd ČR vo
veci sp. zn. 33 Cdo 3878/2008-138, keď judikoval, že ak k pôžičke dochádza na základe zmluvy, podľa
ktorejveriteľposkytne(prenechá),peniaze dlžníkovi,ktorýsaichzaväzujevrátiťpouplynutídohodnutej

doby, potom v spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným
dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a
včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej
bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol
dôkazné bremeno. Pôžička je reálnym kontraktom a tak okrem samotného uzavretia zmluvy je treba

ešte ďalší úkon, ktorým je prenechanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že
nielen samotným zmluvným dojednaním, ale i prenechaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok
vrátiť veriteľovi, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedá právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Akvšak nedošlo k prenechaniu peňazí či k bezhotovostnému prevodu dohodnutej sumy peňazí, potom
nevznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky.

36. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia súdov a s poukazom na ustálenú judikatúru súdov SR
v tomto smere súd konštatuje, že k pôžičke ako reálnemu kontraktu medzi stranami sporu ( napriek
podpísaným zmluvám o pôžičkách ) nedošlo. Je tomu tak preto, že vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že k odovzdaniu finančných prostriedkov, ktoré mali byť predmetom pôžičiek
medzi stranami, nedošlo.

37. Ani tvrdenie žalobcu o tom, že tieto prostriedky neboli odovzdané priamo žalovanému, ale došlo
k dohode o platobnom mieste, ktorým mal byť subjekt, v prospech ktorého žalobca poplatky za školenia
uhradil, neobstojí. Je tomu tak preto, že žiadna takáto dohoda v konaní preukázaná nebola, žalovaný
ani len nevedel, v prospech koho budú poplatky za školenia uhradené, navyše pri písomnej zmluve
opôžičke(vprípadejejplatnosti)byakákoľvekjejzmenaalebododatok(iozmeneplatobnéhomiesta),

musel byť písomný ( § 40 ods. 2 OZ ).

38. Z uvedeného je preto nepochybné, že záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi finančné prostriedky ako
dlh vzniknutý z pôžičky nevznikol a žaloba na vrátenie pôžičky dôvodná nie je.

39. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

40. Vychádzajúc z tohto konštatovania súd skúmal, či žalobcovi v konaní prípadne /ne/svedčí iný právny

titul na zaplatenie žalovanej sumy.

41. Súd prihliadajúc na vyššie uvedené a aj s prihliadnutím na závery uznesenia odvolacieho súdu
( bod 4 tohto rozsudku ) týkajúcich sa skutočnosti, že to bol žalobca, kto bol zo zákona povinný platiť
náklady spojené so školením ( § 39 ods. 8 a § 45 ods. 1 zákona č. 725/2004 Zb. ) konštatuje, že na

strane žalovaného nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ bol žalobca ako oprávnená osoba
technickejkontrolypovinnýplatiťnákladyškoleniažalovaného,neexistuježiadenzákonnýdôvodktomu,
abysanahradeniatýchtonákladovvočinemudomáhal.Zvyššieuvedenéhojetotižzrejmé,žepovinnosť
platiť náklady, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní voči žalovanému domáha ( keďže je zrejmé,
že zmluva o pôžičke, ktorú tvrdil žalobca, medzi nimi uzavretá nebola ) bol povinný platiť žalobca, nie

je teda prípustné, aby túto povinnosť prenášal na žalovaného.

42. Taktiež súd nezistil žiaden ďalší právny titul, podľa ktorého by žalobca mohol mať voči žalovanému
nárok na zaplatenie žalovanej sumy a súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol.

43. Z dôvodov uvedených v bode 22 tohto rozsudku, týkajúcich sa nároku žalobcu na zaplatenie bližšie
nešpecifikovaných nákladov, ktoré mal žalobca vynaložiť na vyššie uvedené skúšky žalovaného, súd
konštatuje, že nakoľko nie je možné z ich obsahu zistiť čoho sa týkajú, nie je možné ani uzavrieť kto, čo
a z akého dôvodu nimi platil a teda ani nie je možné konštatovať, že žalobcovi vznikol nárok na vrátenie
súm, ktorých vynaloženie týmito listinami preukazoval.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému
priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.