Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123201191
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123201191.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: A. B., narodený XX.X.XXXX,

trvalý pobyt C. XXX/X, D., zastúpený advokátom: JUDr. Viktor Mlynek, so sídlom Štúrova 43, Nitra, proti
žalovanej: A. E., narodená X.X.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/X, D., zastúpená advokátskou kanceláriou:
CONSU L s.r.o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania na tlmočnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aby súd
určil, že jeho predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v: 1/ kat. úz. D. zapísané na liste
vlastníctva č.XXXX a to byt č. XX s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach,
zariadeniach, príslušenstve a zastavanom pozemku, 2/ kat. úz. D. zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX a to byt č. XX s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach,
príslušenstve a zastavanom pozemku, 3/ kat. úz. F. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to parcely

KN č. XXXX/X, G. XXXX/X H. G. XXXX/X, 4/ v kat. úz. D. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
a to byt č. XX s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach,
príslušenstve a zastavanom pozemku, 5/ kat. úz. D. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to byt č.
XX s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach, príslušenstve
azastavanompozemku,6/kat.úz.D.zapísanénalistevlastníctvač.XXXXatobytč.XXsprislúchajúcim
spoluvlastníckympodielomnaspoločnýchčastiach,zariadeniach,príslušenstveazastavanompozemku
a 7/ kat. úz. I. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to parcela KN C č. XXX/X a stavba materskej

školy so súp. č. XXX. do výlučného vlastníctva žalovanej navrhol prikázať nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX, G. XXXX H. G. XXXX, s tým, že ona preberie záväzok vzniknutý na
základe úverových zmlúv a zaplatí mu titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu vo výške 1-iny hodnoty všetkých nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktorá bude určená znaleckým posudkom do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho manželstvo so žalovanou, ktoré uzavreli dňa 1.5.2004 v Taliansku, bolo

dňa 18.5.2021 v Taliansku rozvedené. Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva nebol počas trvania
manželstva rozšírený a ani zúžený. Počas manželstva nadobudli nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané
v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/1 – ina a to na liste vlastníctva č. XXXX
pre kat. úz. D. titulom darovacej zmluvy J. XXX/XX, na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. D. titulomdarovacej zmluvy J. XXXX/XX, na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. titulom kúpnej zmluvy
J. XXXXX/XX a nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané v jej vlastníctve v podiele 1/1-ina, ale previedla ich
bez jeho súhlasu na tretie osoby a to na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. D. titulom kúpnej zmluvy

V XXXX/XX na A. A. K. pôvodný titul darovacia zmluva V XXX/XX, na liste vlastníctva č. XXXX pre
kat. úz. D. titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu V XXXXX/XX na A. B. a L. M. B. pôvodný titul
darovacia zmluva V XXX/XX, na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. D. titul nadobudnutia zmluva
o prevode vlastníctva bytu J. XXXXX/XXXX na vlastníka H. N. pôvodný titul kúpna zmluva V XXX/
XXXX a zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. I. titul nadobudnutia darovacia zmluva

V XXXX/XXXX na vlastníka O. P. a preto je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva aj finančná
hodnota získaná ich prevodom. Hoci sú nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zapísané alebo boli
zapísané výlučne na žalovanú, tým, že ich nadobudla počas trvania manželstva, z peňazí patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva zo spoločnej podnikateľskej činnosti, patria im obom. Žalovaná
konala v rozpore s dobrými mravmi, za účelom nezahrnúť tieto nehnuteľnosti do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov s úmyslom zneužiť jeho zahraničný pôvod ho pri nadobudnutí nehnuteľností

zaviedla, pretože ich buď kúpila alebo si nechala darovať od zatiaľ neznámych osôb. Keďže niektoré
nehnuteľnosti žalovaná sama predala a nejde o bežné veci týkajúce sa spoločnej veci, sú tieto právne
úkony pre rozpor s § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatné a pretože sa priečia dobrým mravom
sú neplatné aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby súd vyporiadal aj hnuteľné veci, ktoré sa
v uvedených nehnuteľnostiach nachádzajú. Pripojil listy vlastníctva a navrhol, aby súd zaviazal žalovanú

na predloženie všetkých zmlúv, ktorými získala nehnuteľnosti a previedla ich na tretie osoby, úverových
zmlúv a výpisov z účtov v banke, z ktorých boli peňažné prostriedky použité a poukázané, aby vypočul
sporové strany, matku žalovanej O. P., osoby, od ktorých žalovaná nehnuteľnosti nadobudla a ktorým
ich previedla a aby nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie hodnoty nehnuteľností.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala, že je neopodstatnená a nedôvodná, pretože bezpodielové
spoluvlastníctvo medzi ňou a žalobcom nikdy nevzniklo a navrhla ju zamietnuť. Namietala, že žalobca v
žalobe neuviedol podstatnú skutočnosť, že pri uzatváraní manželstva sa dohodli na „režime oddeleného
vlastníctva ich majetkových vzťahov“, teda na majetkovom režime podľa talianskeho práva, čo vyplýva
z poznámky zo súhrnného výpisu z knihy manželstiev zo dňa 18.10.2018. Vzhľadom na to, že medzi

nimi bol súkromno-právny vzťah s cudzím prvkom pri aplikácii kolíznej normy obsiahnutej v ustanovení
§ 21 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len
„ZMPS“) možno ustáliť, že dohoda strán sporu na oddelenom režime ich majetkových vzťahov v
zmysle právnej úpravy Talianskej republiky mala za následok voľbu talianskeho práva ako rozhodného
práva. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica

zo dňa 31.10.2019, sp. zn.: 4C/84/2017, kde bol posudzovaný totožný prípad, kde žalobca, občan
Talianskej republiky, a žalovaná, občianka Slovenskej republiky, pri uzatváraní manželstva v Talianskej
republike zvolili režim oddeleného majetku podľa článku 162 ods. 2 Občianskeho zákonníka Talianskej
republiky, kde súd dospel k záveru, že vzhľadom na existenciu cudzieho prvku bolo nevyhnutné
posudzovať majetkové vzťahy strán sporu podľa ZMPS. Vyhlásenie manželov pri sobášnom akte

ohľadom voľby majetkového režimu považoval súd za dojednanú úpravu manželského majetkového
práva, a preto aplikáciou § 21 ods. 2 ZMPS dospel k záveru, že rozhodným právom je talianske právo.
Uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
25.02.2021, sp. zn.: 17Co/18/2020. V predmetnom rozhodnutí sa prvostupňový súd zaoberal nielen
otázkou rozhodného práva, ale aj otázkou vzniku bezpodielového spoluvlastníctva medzi manželmi a

aplikáciou príslušných ustanovení talianskeho Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že „...medzi
žalobcom a žalovanou nikdy nevzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a teda ani jeden z
bývalých manželov sa jeho vyporiadania domáhať nemôže a to nielen podľa slovenského práva, ale
ani podľa práva Talianskej republiky. Podľa rozhodného práva všetok majetok, ktorý manželia nadobudli
pred uzatvorením manželstva a majetok, ktorý nadobudol ktorýkoľvek z nich následne, zostáva vo

výlučnom vlastníctve toho manžela, ktorý ho nadobudol“. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné,
že ani ich bezpodielové spoluvlastníctvo nikdy nevzniklo. Vo vzťahu k samotným tvrdeniam žalobcu
ohľadom jej nekalého konania a neplatnosti darovacích zmlúv namietala, že tieto žalobca nepreukázal.
Len jeho subjektívne predstavy o jej údajnej snahe nezahrnúť predmetné nehnuteľnosti do masy
bezpodielového spoluvlastníctva nemôžu byť dostačujúcim preukázaním tvrdených skutočností a keďže

podľanejodpočiatkubezpodielovéspoluvlastníctvomanželovnevzniklo,neexistovaldôvod,prektorýby
sa mala snažiť nezahrnúť do neho predmetné nehnuteľnosti. Žalobca ani vo vzťahu k nehnuteľnostiam
nadobudnutýchkúpnouzmluvouneosvedčil,žebymalibyťpredmetombezpodielovéhospoluvlastníctva
resp. že by mali byť nadobudnuté zo spoločných prostriedkov, čo sám tvrdil, ale zároveň chcel zisťovaťz akých prostriedkov boli nadobudnuté. Aj v uznesení Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 10C/10/2023-43,
zo dňa 28.02.2023, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sám
súd skonštatoval, že žalobca, nielenže neosvedčil základné skutočnosti odôvodňujúce záver o potrebe

poskytnúť jeho právu ochranu prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, ale taktiež neosvedčil
ani, že nehnuteľnosti, ktoré sú alebo boli evidované v jej výlučnom vlastníctve mali byť predmetom ich
bezpodielového spoluvlastníctva.

4. Žalobca v replike namietal, že dohoda sa vzťahovala iba na Taliansko a nie na Slovensko, pretože

žalovanávdobeuzavretiamanželstvaprehlásila,ženaSlovenskuniejetakátodohodamožnáamajetok
získaný na Slovensku bude vo vlastníctve oboch manželov, inak by trval na tom, aby bol aj on zapísaný
na listoch vlastníctva. Žalovaná si väčšinu nehnuteľností nechala nadobúdať matkou, ktorá v tom čase
nemala také príjmy a potom ich darovacou zmluvou prepisovala na žalovanú. Matka žalovanej vyberala
peniaze z firemného účtu, ktoré neboli nikdy vrátené a podľa neho boli práve tieto prostriedky použité na
nákup nehnuteľností. Peniaze na kúpu reštaurácie H. J. I. boli zapožičané od jeho otca (cca 200 000 eur)

a žalovaná ich vracala 7 rokov pravdepodobne opäť prevodom z firemných prostriedkov alebo výbermi
jej matky z účtov ich obchodných spoločností. Jediný majetok, ktorý on má v Taliansku je rodinný dom
v Q., ktorý si kúpil ešte pred svadbou a preto naň žalovaná nemá nárok a jej tvrdenie, že v Taliansku
od neho nič nepožaduje je preto bezpredmetné. Navrhol, aby ho súd vypočul a aby boli doložené
majetkové pomery matky žalovanej a preukázané z akých príjmov zakúpila nehnuteľnosti a z akých

zdrojov kupovala, upravovala a zariaďovala reštauráciu H. a následne navrhol zabezpečiť sobášny list,
resp. zápisnicu o uzavretí manželstva z Mestského súdu v Q..

5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadrila.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11.4.2024 trval na podanej žalobe, ale už
nespochybňoval, že žalobca so žalovanou uzavrel dohodu o režime oddeleného vlastníctva a preto
netrval na zabezpečení sobášneho listu, resp. zápisnice o uzavretí manželstva z Mestského súdu
v Q., trval však na tom, že táto dohoda mala platiť iba v Taliansku a nie na Slovensku. Namietal, že
vec prejednávaná Okresným súdom Považská Bystrica nie je totožná s touto vecou, pretože v tomto

prípade nejde o bežné vyporiadanie, keďže predmetom vyporiadania má byť cca 10 nehnuteľnosti v
hodnote milión eur. Žalobca žalovanej veril, boli dohodnutí, že všetky nehnuteľnosti budú darované ich
spoločnému synovi, čo sa v prípade dvoch bytov aj stalo a tieto nie sú predmetom tohto konania, ostatné
však boli predané. Trval na tom, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti z peňažných prostriedkov zo
slovenských spoločností, čo však nemôže dokázať, pretože žalovaná zadržiava účtovníctvo. Súd by

mal na uvedené skutočnosti prihliadnuť z morálneho hľadiska. Navrhol vypočuť aj žalovanú. Záverom
uviedol, že trvá na podanej žalobe a aj na navrhnutom dokazovaní minimálne v rozsahu výpisov z účtov
v bankách, z ktorých boli použité peňažné prostriedky a na ktoré boli vyplatené, pretože bez tohto nie
je možné špecifikovať rozsah BSM a aj na ustanovení znalca na určenie hodnoty nehnuteľností, ktoré
patria do BSM.

7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 11.4.2024 rovnako trval na námietkach proti žalobe
a na doplnenie uviedol, že medzi stranami sporu prebieha viacero súdnych konaní, pretože spolu
podnikali, v ktorých bola žalovaná úspešná a aj túto žalobu považuje za bezdôvodnú. Argumenty
protistrany sú podľa neho irelevantné, nepodstatné a ničím nepodložené, pretože žalovaná predložila

dôkaz o tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nikdy nevzniklo a vyplýva to z právnej normy,
ktorú Okresný súd Považská Bystrica správne aplikoval. Namietal, že niektoré nehnuteľnosti nadobudla
žalovaná ešte pred vznikom spoločnosti L. M., žalobca nepreukázal, že by peňažné prostriedky patrili
tejto spoločnosti, žalovaná účtovníctvo nezadržiava, naopak nemorálne bolo konanie žalobcu, ktorý bez
súhlasu žalovanej ako konateľky spoločností prevádzal zo spoločných obchodných spoločností peňažné

prostriedky. Uviedol, že strany si vyplácali dividendy, keďže BSM neexistovalo. Záverom navrhol žalobu
zamietnuť, pretože BSM nikdy nevzniklo a pôvod peňažných prostriedkov je tak bezpredmetný a mohlo
by to byť predmetom dokazovanie iba v inom konaní napr. o náhrade škody.

8. Žalobca následne zaslal súdu písomné vyjadrenie zo dňa 3.5.2024, kde sa vyjadroval k niektorým

tvrdeniam žalovanej a jej právneho zástupcu, ktoré odzneli na uvedenom pojednávaní, s ktorými
nesúhlasil a ku ktorému pripojil čestné prehlásenie C. R. J., platby a zoznam faktúr a navrhol, aby
žalovaná predložila výpis o tom, kde sú peňažné prostriedky vo výške 47 000 eur, ktoré jej poslal
a uviedol, že v tomto štádiu konania nie je podľa neho dôvodné vyhlásiť rozhodnutie vo veci, aleje potrebné ďalej konať za účelom zistenia skutočného stavu veci, v opačnom prípade nie je možné
spravodlivo rozhodnúť.

9. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a žalovanej, vypočul ich a po
oboznámení s listinnými dôkazmi považoval za preukázané nasledovné skutočnosti:

10. Z rozsudku o rozvode vyplýva, že manželstvo, ktoré žalobca a žalovaná uzavreli dňa 1.5.2004
v Talianskej republike, bolo aj rozvedené súdom Talianskej republiky dňa 18.5.2021. Z úradného

prekladu súhrnného výpisu z knihy manželstiev zo dňa 18.10.2018 vyplýva, že strany sporu sa pri
uzatváraní manželstva dohodli na „režime oddeleného vlastníctva ich majetkových vzťahov“.

11. Z výpisov z listov vlastníctva, resp. čiastočných výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že žalovaná je
evidovaná ako výlučná vlastníčka bytu č. XX s príslušenstvom, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č.
XXXX pre kat. úz. D., ktorý nadobudla darovacou zmluvou V XXX/XX, bytu č. XX s príslušenstvom, ktorý

je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. D., ktorý nadobudla darovacou zmluvou V XXXX/
XX, parciel registra C KN parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X a stavby rozostavaného
domu a altánu, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F., ktoré nadobudla kúpnou
zmluvouVXXXXX/XX,pričomnaLVč.XXXXH.XXXXsúzapísanéakoťarchyzáložnéprávavprospech
365 bank a.s. a bola zapísaná ako výlučná vlastníčka bytu č.XX s príslušenstvom, ktorý je evidovaný

na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. D., ktorý nadobudla darovacou zmluvou V XXX/XX a previedla
ho kúpnou zmluvou V XXXX/XX na tretiu osobu, bytu č. 48 s príslušenstvom, ktorý je evidovaný na
liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. D., ktorý nadobudla darovacou zmluvou V XXX/XX a previedla ho
zmluvou o prevode vlastníctva bytu V XXXXX/XX na tretie osoby, bytu č.XX s príslušenstvom, ktorý je
evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. D., ktorý nadobudla kúpnou zmluvou J. a previedla ho

zmluvou o prevode vlastníctva bytu J. na tretiu osobu a parcely registra C KN XXX/X a stavby materskej
školy so súpisným číslom XXX, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. I., ktorej
vlastníkom je jej matka O. P., titulom darovacej zmluvy V XXXX/XXXX.

12. Z úplných výpisov z obchodného registra dostupných na S. vyplýva, že strany sporu sú od 31.3.2009

spoločníkmi a aj konateľmi obchodnej spoločnosti L., M., ktorá vznikla dňa 4.11.2008, od 31.3.2009
sú spoločníkmi a aj konateľmi obchodnej spoločnosti T. M., ktorá vznikla rovnako dňa 4.11.2008 a od
7.6.2012 sú konateľmi a žalovaná je aj spoločníčkou spoločnosti N. U. M., ktorá vznikla dňa 7.6.2012,
od 1.9.2018 je v likvidácii a žalobca je spoločníkom tejto spoločnosti od 20.11.2015.

13. Žalobca vypočutý pred súdom uviedol, že so žalovanou sa spoznal v roku 1998, v roku 2004 uzavreli
v Taliansku manželstvo a keďže v Taliansku mal spoločnosť, za ktorú ručil celým svojim majetkom,
uzavrelidohoduooddelenomnadobúdanímajetku,ktorúchceluplatniťajnaSlovensku,aležalovanámu
povedala, že na Slovensku sa majetok nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva. So žalovanou žili
v Taliansku a v roku 2006 sa im narodil syn. V roku 2008 ukončil podnikanie v Taliansku a na Slovensku si

založili tri spoločnosti. Keďže žili v Taliansku nehnuteľnosti na Slovensku kupovala matka žalovanej a pri
ich návšteve na Slovensku ich darovala žalovanej. Hoci žiadne zmluvy nepodpisoval bol presvedčený,
že stačí, keď ich podpísala žalovaná a on má automaticky podiel na majetku v rozsahu 50 %. Žalovanej
v roku 2007 poslal jeho otec 47 000 eur, za ktoré nadobudla dva byty a bývalú škôlku v I., ktorú prerábali
na reštauráciu z prostriedkov spoločnosti L. M. a z hypotéky, ktorú dostala žalovaná, ktorá založila 3

alebo 4 byty, kde však boli úroky veľmi vysoké a preto ich splatili z peňažných prostriedkov od jeho otca
vo výške 175 363 eur, ktoré mu vracali z prostriedkov L. M. v mesačných splátkach od roku 2010 po
dobu 7 rokov. Zo slovenských spoločností si od roku 2013 až do roku 2016 nevyplácali dividendy, hoci
o to žiadal a až v roku 2017 sa spoločnosť L. M. rozhodla, že si ich vyplatia za 4 roky spätne, kedy
v histórii pohybov zistil, že medzi žalovanou a jej matkou prebehli transakcie v hodnote milión eur, žiadal

preto o prístup k účtovníctvu, čomu nebolo vyhovené a preto zo spoločnosti zobral približne rovnakú
sumu. Všetky nehnuteľnosti, ktoré počas trvania manželstva nadobudli sa nachádzajú na Slovensku,
v Taliansku vlastní iba dom, ktorý nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. Nehnuteľnosti kupovali
s úmyslom zanechať ich synovi do budúcnosti, avšak po rozvode v roku 2021 sa na neho prepísali iba
dva byty a všetky ostatné nehnuteľnosti boli predané.

14. Žalovaná vypočutá pred súdom potvrdila, že so žalobcom žila dlhodobo v Taliansku a preto
na Slovensku nadobúdala nehnuteľnosti jej matka, tieto však nadobúdala z jej prostriedkov, ktoré
získala podnikaním, keďže podniká už od roku 1999 a preto ich vždy, keď prišli na návštevu naSlovensko darovala jej, pričom nešlo o byty v hodnote 100 000 eur, ale iba v hodnote 35 000 eur.
Poslednú nehnuteľnosť matka takto nadobudla pred 15 rokmi, kedy spoločnosť L. M. neexistovala
a preto ich nenadobúdala z jej prostriedkov. So žalobcom žila vo vzťahu 20 rokov a nemala dôvod

ho podvádzať, naopak bol to on, kto si našiel priateľku, s ktorou si založil konkurenčnú spoločnosť,
ktorou začal tunelovať L. M., o čom sa dozvedela až neskôr. Žalobca podal na ňu trestné oznámenia,
vo veci nevyplateného zisku a výberov bola vyšetrovaná aj políciou, ale obvinenie jej nebolo vznesené.
Potvrdila, že na kúpu reštaurácie si zobrala úver, na ktorom bol vysoký úrok a preto si zobral úver otec
žalobcu a tento splácali, ale na jej rekonštrukciu si zobrala úver vo výške 170 000 eur ona. Potvrdila aj

to, že nehnuteľnosti boli darované a prevádzané kvôli synovi.

15. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných právnych predpisov.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo
vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

17.Vyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovjeobčianskoprávnysporakeďžežalobcaje
štátny príslušník Talianskej republiky, kde strany sporu aj uzavreli manželstvo a kde bolo ich manželstvo
aj rozvedené, išlo o vec s cudzím prvkom a preto súd v prvom rade skúmal, či disponuje oprávnením vo
veci konať a rozhodnúť. Taliansko aj Slovensko sú krajinami Európskej únie, ale nariadenie Európskeho

parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach sa v tomto prípade neuplatní, pretože podľa čl. 1 ods. 2 písm. a) sa toto
nariadenie neuplatňuje na majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku. Rovnako sa neuplatní
ani nariadenie Rady (EÚ) č. 2016/1103, ktoré síce na európskej úrovni obsahuje právnu úpravu
majetkových vzťahov medzi manželmi, ale nie je pre Slovenskú republiku záväzné, pretože k nemu

nepristúpila. Z uvedeného dôvodu je potrebné použiť zákon o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, ktorý síce neobsahuje osobitné ustanovenie pre majetkové vzťahy medzi manželmi, ale
právomoc slovenských súdov je daná analogicky podľa § 37 ZMSP, resp. 38 ZMPS, pretože žalovaná
má na území Slovenskej republiky bydlisko a majetok, ktorý sa má vysporiadať sa nachádza na území
Slovenskej republiky.

18. Podľa § 21 ods. 1 ZMPS, osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú
príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.

19. Podľa § 21 ods. 2 ZMPS, dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa

právneho poriadku, ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k úprave došlo.

20. Podľa čl. 162 Občianskeho zákonníka Talianska, aby sa zabránilo tomu, že manželské dohody budú
neplatné, musia byť uzavreté ako verejná listina. Zvolený majetkový režim rozdelenia majetku môže
byť uvedený aj v sobášnom liste. Dohody je možné uzavrieť kedykoľvek, pričom ustanovenia čl.194

zostávajúnedotknuté.Manželskédohodynesmúbyťuzavretévneprospechtretíchosôb,pokiaľnaokraji
dokladu o uzavretí manželstva nie je vyznačené: dátum zmluvy, príslušný notár a všeobecné informácie
o zmluvných stranách alebo zvolený majetkový režim podľa odseku 2.

21. Podľa čl. 215 Občianskeho zákonníka Talianska, manželia sa môžu dohodnúť, že každý z nich získa

výlučné vlastnícke práva k majetku, ktorý nadobudol počas manželstva.

22. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaná sa dňa 1.5.2004 ako novomanželia pri uzatváraní
manželstva v Taliansku dohodli na „režime oddeleného vlastníctva ich majetkových vzťahov“ podľa čl.
215 v spojení s čl. 162 Občianskeho zákonníka Talianska, čo bolo preukázané aj úradným prekladom

súhrnného výpisu z knihy manželstiev zo dňa 18.10. 2018. Keďže dohoda bola uvedená v knihe
manželstiev v meste Q., je splnená aj podmienka článku 162 Občianskeho zákonníka Talianska, a to
že bola uzatvorená verejnou listinou a je platná. Súdu bol obsah uvedených ustanovení Občianskeho
zákonníka Talianska známy z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica a naň nadväzujúceho
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, na ktorý poukázala žalovaná a ktorý je aj voľne dostupný na

www.beck-online.sk a pretože o ňom neboli žiadne pochybnosti, nežiadal informáciu z Ministerstva
spravodlivosti SR podľa § 53 ods. 1 ZMPS.23. Keďže majetkové vzťahy strán sporu sa posudzujú podľa zákona o medzinárodnom práve
súkromnomaprocesnom(ZMPS)amedzistranamisporubolpriuzatváranímanželstvadojednanýrežim
oddeleného vlastníctva ich majetkových vzťahov podľa talianskeho právneho poriadku, posudzujú sa

ich manželské majetkové práva s poukazom na § 21 ods. 2 ZMPS podľa právneho poriadku Talianskej
republiky, ktorý bol rozhodujúci v čase, kedy k úprave došlo a to tak na území Talianskej, ako aj na
území Slovenskej republiky. Rozhodným právom preto nie je podľa § 21 ods. 1 ZPMS právo Slovenskej
republiky tak, ako sa domnieval žalobca, ale rovnako ako v Taliansku je to právo Talianskej republiky.
Vzťahy medzi žalobcom a žalovanou by sa spravovali slovenským právom jedine v prípade, pokiaľ by pri

uzatvorení manželstva v Taliansku strany sporu nepristúpili k uzatvoreniu dohody o režime oddeleného
majetku v zmysle článku 215 v spojení s článkom 162 Občianskeho zákonníka Talianska. Uvedené
platí bez ohľadu na to, ako sa voči žalobcovi vyjadrila alebo nevyjadrila žalovaná, pretože neznalosť
zákona (lat. ignorantia juris non excusat) ani jedného z nich neospravedlňuje. Pretože strany sporu
sa pri uzavretí manželstva platne dohodli, že každý z nich získa výlučné vlastnícke práva k majetku,
ktorý nadobudol počas manželstva, zvolenie tohto majetkového režimu rozdelenia majetku spôsobilo,

že medzi manželmi nevzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ani podľa slovenského právneho
poriadku. Z uvedeného dôvodu sú nedôvodné aj tvrdenia žalobcu, že so žalovanou nemali zúžený
okruh vecí patriacich do BSM v zmysle ust. § 143a Občianskeho zákonníka. Keďže medzi stranami
sporu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevzniklo, nemôže sa ani jeden z bývalých manželov
domáhaťjehovyporiadaniaatonielenpodľaslovenskéhopráva,aleanipodľaprávaTalianskejrepubliky.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie vyššieho sudu v obdobnej veci a to Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 25.02.2021, sp. zn.: 17Co/18/2020, ktorý rovnako dospel k záveru, že medzi stranami sporu
bezpodielové spoluvlastníctvo z rovnakých dôvodov nevzniklo, ktorý je aplikovateľný aj v tejto právnej
veci, hoci predmetom vyporiadania mal byť väčší počet vecí.

24.Keďžebezpodielovéspoluvlastníctvomanželovnikdynevzniklo,súdžalobužalobcuvcelomrozsahu
zamietol ako nedôvodnú a napriek jeho nesúhlasu, v súlade so zásadou hospodárnosti, nevykonal ním
navrhnuté dokazovanie, ktoré smerovalo k zisteniu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
jeho hodnoty, pôvodu peňažných prostriedkov použitých k jeho nadobudnutiu, resp. k platnosti právnych
úkonov žalovanej, ktoré by mohlo byť opodstatnené v inom, ale nie tomto súdnom konaní, tak, ako

dôvodne v konaní namietala žalovaná.

25. Pretože odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
strán sporu, ktoré nastolili, ale má dať odpoveď na ich podstatné a relevantné argumenty (rozhodnutie
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne), súd na ďalšie argumentácie strán

v tomto spore, nespôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

26. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP aj o nároku
na náhradu trov konania. Žalovaná bola v konaní celkom úspešná a pretože nikto netvrdil a ani súd

nevzhliadol, že by tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, súd rozhodol, že má
podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

27. Súd v priebehu konania pribral do konania tlmočníka, pretože materinským jazykom žalobcu je

taliančina, ktorému priznal náhradu tlmočného vo výške 83,33 eur, ktorú mu vyplatil z rozpočtových
prostriedkov súdu a pretože trovy spojené s týmto tlmočením znáša podľa § 155 ods. 2 CSP štát,
rozhodol, že Slovenská republika nemá nárok na náhradu týchto trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akýchdôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)