Dopĺňací rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 40P/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208431
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1320208431.5

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté deti: A. A., narodená XX.XX.XXXX, B. A., narodený XX.XX.XXXX, B. A., narodený
XX.XX.XXXX, všetky v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matky – A. C. A., D. E., narodená
XX.XX.XXXX,trvalebytomF.XXXX/XX,F.,vkonaníprávnezastúpená:LOVÁSZLEGALs.r.o.,sosídlom
Železničiarska 18, Bratislava, otca – G. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/XX, A. J.,
o návrhu matky na zmenu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Zročné výživné na maloleté dieťa: A. A., narodená XX.XX.XXXX, za obdobie od 17.09.2020 do

25.09.2024 v sume 3.840,- Eur, je otec povinný platiť spolu s bežným výživným v splátkach po 50,- Eur
mesačne, pod stratou výhody splátok.
II. Zročné výživné na maloleté dieťa: B. A., narodený XX.XX.XXXX, za obdobie od 17.09.2020 do
25.09.2024 v sume 2.400,- Eur, je otec povinný platiť spolu s bežným výživným v splátkach po 50,- Eur
mesačne, pod stratou výhody splátok.
III. Zročné výživné na maloleté dieťa: B. A., narodený XX.XX.XXXX, za obdobie od 17.09.2020 do
25.09.2024 v sume 2.400,- Eur, je otec povinný platiť spolu s bežným výživným v splátkach po 50,- Eur

mesačne, pod stratou výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na súde dňa 17.09.2020, sa matka maloletého dieťaťa domáhala vydania
rozsudku, ktorým by boli bolo zvýšené výživné, naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu
Pezinok, sp. zn.: 5P/26/2019 zo dňa 09.09.2019, tak, že by súd zvýšil výživné na maloletú A. zo
sumy 120,- Eur na sumu 150,- Eur, na maloletého B. zo sumy 100,- Eur na sumu 150,- Eur a na
maloletéhoB.zosumy100,-Eurnasumu150,-Eur;dôvodiactým,ženákladyspojenésostarostlivosťou
o výchovu a výživu maloletých detí sa niekoľkonásobne zvýšili, a preto považovala svoj návrh na
zvýšenie vyživovacej povinnosti za dôvodný.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, zistením stanoviska kolízneho opatrovníka
a obsahom predložených listinných dôkazov: rodné listy maloletých detí, rozsudok Okresného
súdu Pezinok, sp. zn.: 5P/26/2019 zo dňa 09.09.2019, potvrdenie o príjme matky, a dospel
k nasledovným právnym a skutkovým záverom.

3. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že je zamestnaná v spoločnosti Mikona, a. s., od

01.08.2024, na dobu určitú na jeden rok, zatiaľ mala iba prvú výplatu v sume 1.250,- Eur, po ukončení
skúšobnej doby je predpoklad, že sa jej plat môže zvýšiť o 200,- Eur v hrubom. Matka si chodí
privyrábať upratovaním vo večerných hodinách, kde si dokáže zarobiť 280,- Eur mesačne, ale nejde
o pravidelný zárobok. Žiadala zvýšiť výživné na maloletú A., narodenú XX.XX.XXXX, na sumu 200,-Eur, na maloletého B., nar. XX.XX.XXXX na sumu 150,- Eur a na maloletého B., nar. XX.XX.XXXX na
sumu 150,- Eur. Býva spolu s deťmi v rodinnom dome v jej výlučnom vlastníctve v Rajke, ktorý nie
je zaťažený hypotékou. Náklady na domácnosť sú podľa matky nasledovné: plyn 180,- Eur, voda 50,-

Eur, elektrina 130,- Eur, strava 800,- Eur, vlastní osobné motorové vozidlo zn. Ford C Max, rok výroby
2006, na pohonné hmoty minie mesačne 120,- Eur, deti cestujú do školy zdarma vlakom, nemá žiadne
úvery, nevlastní žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty. Maloletá A. je žiačkou 9. ročníka ZŠ Budatínska v
Bratislave, chce ísť na štátnu strednú školu, nosí okuliare, za ktoré každý rok matka dopláca 200,- Eur,
inak je zdravá. Maloletí B. a B. sú žiakmi 4. ročníka na ZŠ Budatínska, chodia na box, kde jej poplatok

28,- Eur týždenne pre oboch, zdravotne sú obaja v poriadku. Matka si chodí privyrábať upratovaním vo
večerných hodinách, kde si dokáže zarobiť 280,- Eur mesačne, ale nejde o pravidelný zárobok. Matka
sa snaží viesť deti k skromnosti v obliekaní, míňa na nich priemerne na každého po 50,- Eur za tri
mesiace, veľa vecí dostáva od kamarátok po ich deťoch. Pomoc od rodičov nemôže očakávať, z rodiny
jej finančne pomáha teta. Otec maloletých detí neplatí nad rámec výživného nič, na jar dostali od neho
tenisky, nedostávajú iné darčeky, ani v septembri 2024 za začiatku školského roka matke neprispel nič

navyše. Právna zástupkyňa matky zdôraznila, že matka sa v podstate sama stará o tri deti, ktoré môžu
byť aj často choré, je zatiaľ iba v skúšobnej dobe, a preto to nemožno považovať za udržateľný príjem.

4. Z výsluchu otca súd zistil, že je zamestnaný v spoločnosti Drevona, a.s. a dosahuje čistý mesačný
príjem 900,- Eur, brigádu si z časového hľadiska nevie dovoliť, nikto ho nezamestná brigádnicky na

dve hodiny denne. Nevie si nájsť inú lepšie platenú prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav, na využitie
svojho vodičského oprávnenia na typ C sa už necíti, má problém s očami – konkrétne s ľavým okom,
na ktoré vidí slabšie, preto už nedokáže vôbec jazdiť v noci a ani na nákladnom vozidle, keď pracovné
ponuky sa týkajú väčšinou jazdy v noci a na nákladnom vozidle. Otec býva u v byte u svojej matky, byt
je v jej osobnom vlastníctve na adrese H. I.. Mesačne matke prispieva na domácnosť rôzne, niekedy aj

nič, alebo zaplatí Magio, internet, nákupy potravín robia spoločne. Jeho matka je starobná dôchodkyňa
a dosahuje starobný dôchodok v sume 418,- Eur. Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, predal motorku
a kúpil si osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 207, rok výroby 2009, za sumu 1.500,- Eur. Spláca
spotrebný úver za účelom rekonštrukcie bytu, v mesačnej splátke 170,- Eur, bude ho platiť ešte 6 rokov,
celková suma poskytnutého úveru bola 10.000,- Eur. S deťmi sa stretáva každý druhý víkend v byte

u svojej matky, snaží sa im vždy pripraviť nejaký program. Okrem výživného deťom kupuje občas veci
ako napr. tenisky, oblečenie, na Vianoce a na narodeniny darčeky. Je schopný platiť výživné najviac
420,- Eur na všetky tri deti. V otázke zročného výživného, otec požiadal o možnosť splácať dlžnú sumu
v splátkach v čo najnižšej sume.

5. Kolízny opatrovník prítomný na pojednávaní sa vyjadril, že s návrhom matky na zvýšenie výživného
súhlasil, v schopnostiach a možnostiach otca nájsť si lepšie platenú prácu.

6. Z potvrdenia o zárobku matky v spol. K., a.s. súd zistil, že čistý priemerný zárobok matky je v sume
1.250,- Eur.

7. Otec predložil výplatné pásky, preukazujúce jeho zárobok v spoločnosti Drevona market, a.s., podľa
ktorých je jeho čistý priemerný zárobok 635,- Eur, v mesiaci február 2024 bol jeho čistý zárobok 3.533,76
Eur, v ročnom priemere dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 900,- Eur.

8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

9. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

10. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

12. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia

majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

14. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je
rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.

15. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané

výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin
dieťaťa.

16. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

17. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

20. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

22.Podľaust.§63ods.1Zákonaorodine,rodič,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

23. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.26. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

28. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

29. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou

plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania.
Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na
uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu

výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,
PhD.).

30. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd
cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a

otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory
aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom
rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na

strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej
osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná
úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým
zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej
povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a

to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme
zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.31. Z rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, v súvislosti s predmetom konania,
vyplýva, že „Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe
súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,

alevychádzazjehopotencionálnychpríjmov,toznamenázpríjmov,ktorépovinný(potencionálne)mohol
maťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeňdosiahnutéhovzdelaniaajehozamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce...“

32. Naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn.: 5P/26/2019, zo dňa

09.09.2019, tak, že otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletú A. v sume 120,- Eur, na maloletého B.
v sume 100,- Eur a na maloletého B. v sume 100,- Eur.

33. Pri určení výživného súd vychádzal z viacerých skutkových zistení. V prvom rade je potrebné
zdôrazniť, že od posledného určenia výživného ubehlo päť rokov, keď aj samotné plynutie času je
samostatným dôvodom pre záver o podstatnej zmene okolností na strane oprávnených z výživného

– maloletých detí, ako aj povinného otca. Podľa citovaného § 75 odsek 1 Zákona o rodine, súd pri
určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súdu

sa javí ako dôležité uviesť, že výživné navrhované matkou je minimálne, v sume 200,- Eur na 14 –
ročnú A. a v sume 150,- Eur na 10 – ročných B. a B.. V danej súvislosti je potrebné zohľadniť niekoľko
východísk týkajúcich sa možností a schopností otca dosiahnuť dostatočný príjem na to, aby mohol
zabezpečiť maloletým primerané výživné. Otec nemožnosť zamestnať sa u iného zamestnávateľa,
najmä využitie vodičského preukazu typu B na nákladné motorové vozidlá vysvetľoval zdravotnou

indispozíciou, a to zhoršeným zrakom. Uviedol, že by mal nosiť dioptrické okuliare, ale nenosí ich
z dôvodu, že mu prekážajú. Z dôvodu zhoršeného zraku by si netrúfol jazdiť nákladným autom
v noci. Lekárske správy týkajúce sa tejto zdravotnej komplikácie vo vzťahu k zhoršenému zraku súdu
nepredložil. I za predpokladu, žeby sa otcovi nepodarilo zamestnať sa v autodoprave kvôli zrakovým
obmedzeniam, stále ma možnosť nájsť si inú, lepšie platenú prácu, kde by bol jeho priemerný čistý

mesačný zárobok vyšší ako 900,- Eur. Ak je matka schopná nájsť si popri starostlivosti o tri maloleté deti
a riadnom zamestnaní vo večerných hodinách brigádu a upratovať, aby získala finančné prostriedky
na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, aj od otca je možné dôvodne očakávať, že by si mohol
nájsť popri svojom zamestnaní aspoň počas víkendov brigádu, a takto získané finančné prostriedky by
využil na zabezpečenie výživného pre maloleté deti. Schopnosti rodiča predstavujú subjektívne kritérium

určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými
schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými
vedomosťamiazískanýmiskúsenosťami.Zhľadiskavyživovacejpovinnostijepodstatné,akosaprejavia
v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Rovnaký záver vyplýva aj z citovaného rozsudku NS
SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, zaoberajúcim sa uplatňovaním princípu potencionality

príjmov osoby povinnej platiť výživné. V danom prípade možno z vykonaného dokazovania ustáliť záver,
že v oboch krajoch, Trnavskom aj Bratislavskom vzhľadom na množstvo pracovných príležitostí, je
v schopnostiach a možnostiach povinného otca zarobiť viac ako 900,- Eur mesačne.

34. Súd zohľadnil aj výdavky otca, najmä platenie spotrebného úveru mesačne 170,- Eur, zostávajúca

dĺžka platenia úveru je ešte šesť rokov. Okrem toho býva zadarmo v nehnuteľnosti svojej matky, vedie
spoločnú domácnosť s matkou, ktorá dosahuje starobný dôchodok 418,- Eur mesačne. Matke neplatí
nič za bývanie, občas sa podieľa na nákupoch potravín. Súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť má
prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča a otcovi aj po odpočítaní výživného 500,- Eur
zostane 400,- Eur na zabezpečenie svojich potrieb, ak by súd vychádzal v súčasnosti preukázaného

príjmu.

35. Pri výške výživného súd zohľadnil vek maloletej A. 14 rokov, je žiačkou 9. ročníka ZŠ Budatínska
v Bratislave, tento školský rok pôjde na strednú školu, čo bude na jej strane výrazná zmena pomerov,
okrem základných potrieb spojených s jej výchovou a výživou jej matka dopláca každý rok za dioptrické

okuliare sumu 200,- Eur. Maloletí B. a B. sú žiakmi 4. ročníka na ZŠ Budatínska, chodia na box, kde jej
poplatok 28,- Eur týždenne pre oboch, zdravotne sú obaja v poriadku. Mesačné náklady na domácnosť
matka vyčíslila nasledovne: plyn 180,- Eur, voda 50,- Eur, elektrina 130,- Eur, strava 800,- Eur, pohonné
hmoty 120,- Eur, oblečenie a obuv na každé dieťa 17,- Eur; ktoré súd v plnom rozsahu vyhodnotilako dôvodné, keď napr. vo výdavkoch na oblečenie a obuv maloletých detí sa súdu javilo ako značne
poddimenzované uvedenie sumy 50,- Eur na každé dieťa na tri mesiace, pretože vzhľadom na súčasné
ceny oblečenia a obuvi musí byť reálne vynaložená suma oveľa vyššia.

36.Matkažiadalaurčiťvýživnévsume200,-EurnamaloletúA.a150,-EurnamaloletéhoB.aB..Matkou
navrhované výživné je v rozsahu výživného, ktoré súd priznáva na zabezpečenie výživy v nevyhnutnom
rozsahu pre účely neodkladného opatrenia. Preto súd bez ďalšieho dokazovania, pri tak nízkej sume
navrhovaného výživného, uplatnením zásady potencionality príjmov povinného rodiča citovanej vyššie,

zvýšil výživné na sumu 200,- Eur na maloletú A. a 150,- Eur na maloletého B. a B..

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

38. Podľa ustanovenia § 225 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„Civilný sporový poriadok“), ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 225 ods. 2 Civilného sporového poriadku, doplnenie urobí súd dopĺňacím
rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na
doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

39. Vzhľadom na skutočnosť, že súd opomenul v dotknutom rozsudku rozhodnúť o časti predmetu

konania,atoozročnomvýživnomzaobdobieod17.09.2020(deňpodanianávrhunasúd)do25.09.2024
(deň vyhlásenia rozsudku), rozhodol súd o tejto časti návrhu dopĺňacím rozsudkom.

40. Zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 17.09.2020 do 25.09.2024 stanovil v sume 3.840,-
Eur, vypočítanej z rozdielu 80,- Eur mesačne ako výsledku určeného výživného a pôvodne stanoveného

výživného (200 - 120), vynásobeného 48 mesiacmi do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd povolil otcovi
maloletého dieťaťa na jeho žiadosť prezentovanú ústne na pojednávaní možnosť splácať zročné výživné
spolu s bežným výživným v splátkach po 50,- Eur mesačne, pod stratou výhody splátok.

41. Zročné výživné na maloletého B. za obdobie od 17.09.2020 do 25.09.2024 stanovil v sume 2.400,-

Eur, vypočítanej z rozdielu 50,- Eur mesačne ako výsledku určeného výživného a pôvodne stanoveného
výživného (150 - 100), vynásobeného 48 mesiacmi do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd povolil otcovi
maloletého dieťaťa na jeho žiadosť prezentovanú ústne na pojednávaní možnosť splácať zročné výživné
spolu s bežným výživným v splátkach po 50,- Eur mesačne, pod stratou výhody splátok.

42. Zročné výživné na maloletého B. za obdobie od 17.09.2020 do 25.09.2024 stanovil v sume 2.400,-
Eur, vypočítanej z rozdielu 50,- Eur mesačne ako výsledku určeného výživného a pôvodne stanoveného
výživného (150 - 100), vynásobeného 48 mesiacmi do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd povolil otcovi
maloletého dieťaťa na jeho žiadosť prezentovanú ústne na pojednávaní možnosť splácať zročné výživné
spolu s bežným výživným v splátkach po 50,- Eur mesačne, pod stratou výhody splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.