Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Co/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201715
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:1020201715.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a členov

senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu #APAGE SATANAS,
Kysucké Nové Mesto, Sládkovičova 1222/73, IČO: 51 428 148, proti žalovanej obchodnej spoločnosti
OBCHODNÝ REGISTER s.r.o., Bratislava, Grösslingová 2499/52, IČO: 53 055 438, zastúpenej
advokátom JUDr. Daliborom Pavelkom, Hlohovec, Pribinova 46, v konaní o abstraktnej kontrole v
spotrebiteľských veciach, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. marca
2023 sp. zn. 14C/7/2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. marca 2023 č. k. 14C/7/2020-166 p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 25. septembra 2020, postúpenou
Krajskému súdu v Bratislave dňa 09. septembra 2020, v znení jej zmeny domáhal, aby súd určil, že:
„ I. Súd určuje, že v obchodnom alebo spotrebiteľskom styku používať najmä vyvolanie nebezpečenstva
zámeny formou zneužitia (obchodného) názvu „obchodný register“, „OBCHODNÝ REGISTER“,
používať doménu www.obchodnyregister.sk, pečiatky, pečate, formáty (štruktúru) dokumentov, hlavičky
dokumentov, pre/viazanie dokumentov alebo vydávať sa v obchodnom a/alebo spotrebiteľskom styku

bez právneho dôvodu (titulu) za štátny „obchodný register“ alebo jemu podobný (európsky) verejný
register neštátnym subjektom boli a sú nekalými praktikami žalovaného subjektu contra legem v
neprospech spotrebiteľov.
II. Súd, právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zakazuje žalovanej v obchodnom alebo spotrebiteľskom
styku používať žalované nekalé (obchodné) praktiky s rovnakým významom vo všetkých
(spotrebiteľských) zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou alebo obchodnom styku.“

2. Žalobca žalobu odôvodnil potrebou ochrany spotrebiteľa, štátu, ale aj začínajúcich podnikateľov,
vzhľadom na nekalé praktiky žalovanej, ktorými láka majetkové plnenia vo svoj prospech a zavádza
spotrebiteľov vedením „obchodného registra“ na www.ochodnyregister.sk, z ktorého čerpajú alebo môžu
čerpať mylné, neaktuálne, neúplné a nepravdivé informácie tak podnikatelia, ako aj spotrebitelia na
svoju škodu. Za nekalú praktiku považoval konanie žalobcu, in concreto používanie pojmu „obchodný
register“, pričom predstieranie obchodnej spoločnosti, že je „obchodný register“ má slúžiť na podvodný

účel,klamaniespotrebiteľovakoajpodnikateľov.Vtejtosúvislostipoukázalnato,žepoplatokzazápisdo
„falošného“ obchodného registra môžu zaplatiť zo svojho vlastného majetku aj spotrebitelia v prospech
žalovaného (nemusí ísť len o vylákania plnenia od podnikateľov), najmä ako dar spotrebiteľa alebo
spoločníka alebo zamestnanca zapisovanej obchodnej spoločnosti v prospech falošného obchodnéhoregistra. Záverom podotkol, že informácie z verejných registrov a databáz takto pofidérnych praktík sú
spôsobilé negatívne ovplyvniť reálne ekonomické rozhodnutia aj spotrebiteľa pri rozhodovaní o jeho
investičných zámeroch a pri prístupe k produktom, tovarom a službám podnikateľov pri výbere poctivého

podnikateľa spotrebiteľom na trhu, pri overovaní si podnikateľa spotrebiteľom na trhu pri uplatňovaní si
nárokov zo zodpovednosti proti podnikateľom spotrebiteľom ako i pri štátnych službách, že žalované
praktiky môžu podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, najmä ZŤP, laickej
verejnosti, začínajúcich alebo budúcich podnikateľov ešte spotrebiteľov a rovnako tieto nejaké praktiky
sú uplatňované proti ex-podnikateľom fyzickým osobám s prerušeným oprávnením podnikať alebo

ukončeným oprávnením podnikať zapísaným v štátnom obchodnom registri z ktorého automatizovane
čerpajú dáta, ale kopírujú už nepresné alebo neúplné, alebo inak vadné údaje cez tieto spoločnosti,
aplikujúc sporné nekalé obchodné a spotrebiteľské praktiky v neprospech hospodárskej súťaže a v
neprospech spotrebiteľských práv. V rámci svojej argumentácie žalobca poukázal na ustanovenia § 301
až § 306 č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 10, § 265, § 47, § 53, § 54
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“).

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30.
marca 2023 sp. zn. 14C/7/2020, žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má
proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 301 až § 305 ods. 1 CSP, § 52 ods. 1,
2, 3, 4 OZ, § 2 písm. a), b), e), f), i), p), § 7 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 8 ods. 1, 2 ,3 ,4 zákona o ochrane
spotrebiteľa uviedol, že v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ide o preskúmanie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch
a nekalých obchodných praktík nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. V prípade abstraktnej

kontroly v spotrebiteľských veciach ide o osobitný typ konania, ktorého zmyslom a účelom je vysloviť
neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, alebo určiť obchodnú podmienku
za nekalú mimo rámca konkrétneho sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, na podnet špecificky
legitimovaných subjektov a so špecifickými účinkami rozsudku. Súd prvej inštancie mal za to, že
žalobca v odôvodnení žaloby, ako aj v petite kombinuje ochranu spotrebiteľov s uplatňovaním právnych

prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži podľa obchodného zákonníka, čo však nie je predmetom
prieskumu v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. V rámci abstraktnej kontroly v
spotrebiteľských veciach súdu neprináleží posudzovať otázky vyplývajúce z obchodnoprávnych vzťahov
alebo obchodného styku, ako ani otázky nekalosúťažného konania, t. j. či konaním žalovanej došlo alebo
nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny v zmysle § 47 Obchodného

zákonníka. Uvedená argumentácia žalobcu preto vzhľadom na povahu prejednávanej veci nie je v tomto
konaní relevantná. Žalobca sám uviedol, že žalobu podáva aj v záujme ochrany podnikateľov, v mene
ochrany hospodárskej súťaže. Žalobca taktiež poukazoval na to, že konanie žalovanej je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku. Rovnako z tvrdenia žalobcu, podľa ktorého „Od nových
firiem pýtajú 133 eur ročne.“ je zrejmé, že uvádzaná skutočnosť sa týka obchodných spoločností. Na

základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba nesmeruje k ochrane spotrebiteľov a nejde
o skutočnosti podliehajúce abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, keďže ich základom nie je
právny vzťah majúci spotrebiteľský charakter. V časti v ktorej žaloba smeruje k ochrane spotrebiteľa súd
prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný vstupoval do zmluvného
vzťahu so spotrebiteľmi, resp. že by spotrebiteľov oslovoval s akoukoľvek obchodnou ponukou. Žalobca

nepreukázal žiaden prípad, kedy by sa žalovaný mal dopustiť tzv. podvodného vylákania majetkového
plnenia voči spotrebiteľom, či klamania spotrebiteľov. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie, v zmysle
ktorého falošné zásielky vyvolávajúce dojem, že ide o zásielky o poplatkoch z reálneho štátneho,
resp. súdneho obchodného registra sa zasielajú hromadne a dostávajú do dispozičnej právnej sféry
spotrebiteľov a títo sú nabádaní na nekalé platenie podvodných poplatkov a neobjednaných služieb.

Záverom súd uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by činnosť žalovanej, ktorú žalobca označuje
ako nekalé obchodné praktiky, mala dopad na spotrebiteľov. Nebolo preukázané, že by sa žalovaná
dopúšťala nekalých obchodných praktík v rozpore s objektívnym spotrebiteľským právom. Preto súd
prvej inštancie žalobu zamietol.

4. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b),
c), d), e), f), g), h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd pre porušenie a obchádzanie § 18, § 301 CSP, §
25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., § 44 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1, § 265 Obchodného zákonníka a čl.
46 ods. 1 Ústavy SR napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu späť na nové konanie arozhodnutie. Ďalej navrhol, aby odvolací súd pre sabotovanie sporu a hrubé nerešpektovanie právneho
názoru najvyššieho súdu vylúčil senát č. 14C v zložení predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej
a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič z prejednania predmetnej veci a náhodné

pridelenie prejednávanej veci inému senátu prvostupňového súdu. Alternatívne navrhol, aby odvolací
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
5. V odôvodnení odvolania žalobca namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie,
nesprávne skúmanie skutkového stavu, neúplné zistenie skutkového stavu, ako aj predčasnosť
napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal, že súd si účelovo vybral len časti žaloby, kde sa žalobca

opieral aj o porušenie práva vo forme nekalej súťaže. Mal za to, že ak jedno protiprávne konanie
možno napadnúť viacerými spôsobmi, potom je výlučne v právomoci žalobcu akú formu a typ žaloby
zvolí, či už všetky formy, alebo len niektorú, respektíve ich kombináciu. Poukázal aj na § 18 CSP
pričom uviedol, že v prípade nesprávne alebo nedostatočne označenej žaloby je na mieste zaoberať sa
otázkou, či žaloba nemá prvky procesnej ochrany aj inej žaloby a rozhodnúť. Žalobca ďalej namietal,
že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zákonom a vysloveným právnym názorom v rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Ndc/19/2020, v ktorom podľa žalobcu vysvetlil, prečo sa
spor týka abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. Rozporoval tiež záver súdu o nedôvodnosti a
nadbytočnosti dokazovania pripojením spisu OP BA I Pc45/20/1101-2 v trestnej veci. Mal za to, že ide o
nezáujemsúdunazískavanídôkazov,nazisťovanískutkovéhostavuaoprenášaniezákonnejpovinnosti
zisťovať skutkový stav zo súdu na účastníka konania. Žalobca taktiež navrhol vylúčenie senátu č. 14C v

zložení predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr.
Dany Šiffalovič z prejednania predmetnej veci a náhodné pridelenie prejednávanej veci inému senátu
prvostupňového súdu a to z dôvodu sabotovania sporu a nerešpektovania právneho názoru najvyššieho
súdu.

6. V doplnení odvolania žalobca uviedol, že konanie žalovanej považuje za kumulatívne naplnenie
viacerých konkurujúcich skutkových podstát najmä preto, že žalované nekalé aktivity žalovanej súbežne
žalovaná používa tak voči súťažiteľom ako aj proti spotrebiteľom. Mal za to, že súd nesprávne vyložil a
neaplikoval relevantné hmotné právo najmä § 18, § 301 CSP, § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., § 41,
§ 44 ods. 1 a 2, § 47 ods. 2, 1 a), § 48, § 54 ods. 1, § 265 Obchodného zákonníka a čl. 46 ods.1 Ústavy

SR. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne uplatnil procesné pravidlá o individuálnom konkrétnom
spore na spor v abstraktnej kontrole mimo rámca § 301 CSP a § 305 CSP v neprospech žalobcu a
spotrebiteľov, a neposkytol požadovanú súdnu ochranu.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby Najvyšší súd SR napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil. Opätovne poprela, že by v rámci
svojej podnikateľskej činnosti akokoľvek vstupovala do zmluvných vzťahov so spotrebiteľmi, nakoľko
jej činnosť je orientovaná na obchodné spoločnosti a vstupuje do obchodných vzťahov výlučne s
právnickými osobami, pričom žalobca nepreukázal opak. Z tohto dôvodu je aplikácia abstraktnej kontroly
v spotrebiteľských veciach vo vzťahu k činnosti žalovanej, ktorá nemá žiaden dopad na spotrebiteľskú

sféru, t.j. práva a povinnosti spotrebiteľov z povahy veci vylúčená. Poukázala tiež na to, že v prípade
abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je daná kauzálna príslušnosť, čo zároveň bráni tomu, aby
tento súd konal a rozhodoval o akýchkoľvek iných s ochranou spotrebiteľov súvisiacich žalobách i keď by
boli z obsahu žaloby nepriamo vyvoditeľné. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že používanie obchodného
mena žalovanej predstavuje nekalú obchodnú praktiku, uviedla, že túto otázku by bolo možné riešiť v

konaníoabstraktnejkontrolevspotrebiteľskýchveciachlenzapodmienky,žebolatakátonekalápraktika
používaná priamo voči spotrebiteľom. Z konania však žiadna takáto skutočnosť nevyplynula. Žalovaná
má za to, že otázku, či sa jedná o nekalú obchodnú praktiku v obchodnom styku alebo nie, je možné
riešiť len podľa § 44 a nasl. Obchodného zákonníka.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 31 ods. 2 CSP v
spojení s § 471e CSP a § 28 ods. 1 zákona č. 261/2023 Z. z.) na základe odvolania žalobcu preskúmal
vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. V priebehu odvolacieho konania (dňa 25. júla 2023) nadobudol účinnosť zákon č. 261/2023 Z.z. o
žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorým bola zmenená kauzálna príslušnosť súdov na rozhodovanie o žalobách na ochranu kolektívnychzáujmov spotrebiteľov a aj procesný postup súdov pri rozhodovaní o týchto žalobách (ustanovenia § 31 a
§ 301 až § 306 CSP boli vypustené a nahradené ustanoveniami citovaného zákona). Podľa prechodných
ustanovení (§ 471e CSP a § 28 ods. 1 zákona č. 261/2023 Z. z.) je však potrebné konania o abstraktnej

kontrole v spotrebiteľských veciach začaté a právoplatne neskončené do 24. júla 2023 dokončiť na
súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 24. júla 2023 a v konaní aplikovať
Civilný sporový poriadok v znení účinnom do 24. júla 2023; ustanovenia zákona č. 261/2023 Z.z. sa
použijú len na konania o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov začaté po 25. júli
2023. Z toho vyplýva, že aj po zmene procesnej úpravy zostal funkčne príslušným na rozhodnutie o

predmetnom odvolaní žalobcu najvyšší súd a je potrebné postupovať podľa ustanovení CSP v znení
účinnom do 24. júla 2023.

10. Podľa § 34 ods. 3 CSP o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu rozhoduje najvyšší súd, ak tento
zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 36 ods. 2 CSP príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená
príslušnosť trvá až do skončenia konania.

12. Žalobca síce v odvolaní odkázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP (t. j.
na všetky zákonom predpokladané odvolacie dôvody), avšak k nesplneniu procesných podmienok, k

porušeniu práva na spravodlivý proces, či k prípustnosti ďalších prostriedkov procesného útoku alebo
procesnej obrany neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by nasvedčovali dôvodnosti odvolania.
Pokiaľ ide o procesné podmienky, ich splnenie najvyšší súd preskúmal ex offo (§ 380 ods. 2 CSP) a
nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok.

13. Žalobca namietal, že má právo podať kombinovanú žalobu a súd má povinnosť zaoberať sa tým, či v
prípade nesprávne alebo nedostatočne označenej žaloby nemá aj prvky inej žaloby a vo veci rozhodnúť.
V tejto súvislosti odkázal na § 18 CSP podľa ktorého súd, ktorý je príslušný na konanie o žalobe, je
príslušný aj na konanie o žalobách s ňou spojených a o vzájomných žalobách okrem žalôb, pri ktorých
je daná osobitná miestna príslušnosť podľa § 20 CSP. Najvyšší súd k tomu uvádza, že ustanovenie

§ 18 CSP má dopad na prípady, kedy si žalovaný uplatňuje svoje práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou v zmysle § 147 CSP, resp. dôjde k spojeniu veci podľa § 166 CSP z dôvodu hospodárnosti
konania. V zmysle § 124 CSP podanie sa posudzuje podľa obsahu. Súd prvej inštancie v posudzovanom
prípade dospel k záveru, že žalobca sa žalobou domáha abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach,
pričom však kombinuje ochranu spotrebiteľov s uplatňovaním právnych prostriedkov ochrany proti

nekalej súťaži podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Dospel k správnemu záveru, že uvedené
nie je predmetom prieskumu súdom v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, keďže
abstraktnú kontrolu možno uplatniť len v spotrebiteľských veciach a súd skúma neprijateľnosť zmluvnej
podmienky a nekalé obchodné praktiky. Je potrebné tiež podotknúť, že v konaní o abstraktnej kontrole v
spotrebiteľských veciach sú kauzálne príslušné krajské súdy a súd prvej inštancie mohol preto prejednať

iba žalobu vo veci abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach.

14. Žalobca v ďalšom namietal, že senát 14C Krajského súdu v Bratislave sabotoval spor a
nerešpektoval právny názor najvyššieho súdu, z ktorého dôvodu má byť vylúčený z prejednania
veci. Odvolací súd na námietku zaujatosti sudcov krajského súdu uplatnenú odvolateľom v odvolaní

neprihliadal v zmysle § 52 ods. 2 CSP, keď námietka zaujatosti nemala zákonom požadované náležitosti.
Z opatrnosti ju však posúdil ako odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP, t. j. že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Z podaného odvolania žalobcu je zrejmé,
že dôvodom na vylúčenie senátu má byť postup senátu v konaní a samotná rozhodovacia činnosť
namietaného senátu. Z ustanovenia § 49 ods. 3 CSP explicitne vyplýva, že dôvodom na vylúčenie

sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu nemôžu byť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v
konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu, vrátane rozhodnutí, a
to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon
súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu. Nesúhlas žalobcu
so spôsobom rozhodnutia namietaného senátu v predmetnej veci nenapĺňa znaky charakteristické pre

existenciu pomeru sudcu k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní.
Obava (pocit) z nestrannosti nestačí na založenie dôvodných pochybnosti o nedostatku nezaujatosti
vzhľadom na právne (ústavné i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a zákonné povinnosti sudcov
konať vo veci bez predsudkov, nezávisle a nestranne. Relevantnou je len taká obava z nedostatkunestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. V
tejto časti preto nie je odvolacia námietka žalobcu dôvodná.

15. Odvolateľ v súvislosti s odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP namietal, že
súd prvej inštancie svojím postupom porušil viazanosť súdu iným rozhodnutím, konkrétne uznesením
najvyššieho súdu sp zn. 4Ndc/19/2020. Žalobca mal za to, že najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí
vysvetlil, prečo ide o konanie vo veci abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. Podľa názoru
odvolacieho súdu najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí len posudzoval povahu konania podľa

podmienok, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo ísť o konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach. V bode 11. odôvodnenia uvádza, že ide o združenie na ochranu spotrebiteľov, ktoré sa
domáha určenia nekalej obchodnej praktiky a zákazu používať nekalú obchodnú praktiku v podobe
obchodného názvu spoločnosti. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že ide o spor
z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. V konaní o určenie príslušnosti najvyšší súd teda
neposudzoval dôvodnosť žaloby, ale skúmal iba to, či má žaloba také atribúty, ktoré predpokladá

ustanovenie § 301 CSP a nasl. Samotná skutočnosť, že predmet konania spadá do množiny sporov
o abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach ešte neznamená, že žaloba je dôvodná a že jej súd
vyhovie.Určeniepríslušnéhosúdunakonanie,vtomtoprípadekauzálnepríslušnéhosúduneprejudikuje
výsledok konania. Nemožno preto dospieť k záveru, že by bol krajský súd v takomto prípade viazaný
iným názorom, okrem vyslovenej príslušnosti. Na základe uvedeného odvolací súd považoval námietku

za nedôvodnú.

16. Odvolací súd zároveň vyhodnotil za neopodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu v zmysle § 365
ods. 1 písm. e) CSP, keď namietal nevykonanie dokazovania pripojením spisu OP BA I Pc45/20/1101-2
v trestnej veci proti žalovanej spoločnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dokazovanie v tomto

smere je nedôvodné a nadbytočné, pričom žalobca ani len neuviedol, ako by pripojenie trestného
spisu mohlo bližšie prispieť k objasneniu relevantného skutkového stavu v konaní. Odvolací súd sa
s týmto záverom stotožňuje a na zdôraznenie správnosti dodáva, že súd nie je v civilnom konaní
viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov

budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie účastníkov konania. Pokiaľ súd v priebehu
civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie
rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu
procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999). Ako vyplýva z judikatúry najvyššieho
súdu, procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených

návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo
a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len
tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhnutý dôkaz overiť
alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého
dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou

potenciou. Nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité
tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez
dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené (4Cdo/100/2018, 5Cdo/122/2019, 5Cdo/202/2018,
7Cdo/205/2019. V intenciách vyššie uvedeného postupoval krajský súd, keď návrh na vykonanie
dokazovania zamietol s odôvodnením, že pripojenie trestného spisu by bolo nadbytočné a žalobca ani

neuviedol, ako by prispelo k objasneniu skutkového stavu.

17. Podstatná odvolacia argumentácia žalobcu spočívala na tvrdení o nesprávnom právnom posúdení
veci.

18. Oboznámením sa s obsahom spisu a odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil,
na základe čoho dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd

dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom sa s jeho odôvodnením
v celom rozsahu stotožnil (viď body 17. až 24. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza
nasledovné:19. V konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ide o konanie, v ktorom sa preskúmava
neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a

nekalých obchodných praktík, mimo rámca okolností konkrétneho prípadu. Výsledkom tohto konania je
záväzné stanovenie toho, či sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bude považovať ex nunc
za neprijateľnú, resp. obchodnú praktiku za nekalú alebo nie.

20. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 301 CSP konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom
súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností
konkrétneho prípadu.

23. Definícia spotrebiteľského sporu je upravená v § 290 CSP. Za spotrebiteľský spor sa považuje
spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou. Pri posúdení, či nárok súvisí so spotrebiteľskou zmluvou treba vychádzať z
hmotného práva, pričom musí byť naplnené kritérium, že ide o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Aspekt sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou je

zachovaný aj v prípade, ak sa spor týka iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou. Základný predpoklad na to, aby súd mohol konať o abstraktnej kontrole je to, že spor sa týka
spotrebiteľa a dodávateľa a vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy alebo ide o súvisiaci spor.

24. Súd prvej inštancie dospel k správnym právnym záverom, keď konštatoval, že žalobca v žalobe ako

aj v petite kombinuje ochranu spotrebiteľov s uplatňovaním právnych prostriedkov ochrany proti nekalej
súťaži podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V konečnom dôsledku možno konštatovať, že žalobca
sa prostredníctvom prostriedkov na ochranu spotrebiteľov domáha ochrany podnikateľov a živnostníkov.
Krajský súd správne ustálil, že žalobca nepreukázal uzatváranie zmluvných vzťahov so spotrebiteľmi,
ani to, že by spotrebiteľov oslovoval s akoukoľvek obchodnou ponukou. Rovnako nepreukázal žiaden

prípad podvodného vylákania majetkového plnenia od spotrebiteľov. Žalobca v tejto súvislosti poukázal
na viaceré rozhodnutia či už vnútroštátnych súdov, ako aj Súdneho dvora, pričom však žiadne z nich
nemalo presah na tu prejednávaný skutkový stav.

25. V predmetnom spore sú podľa žalobcu spotrebiteľmi všetci tí, ktorí by potencionálne mohli

využívať služby žalovanej a dodávateľom je žalovaná, ktorá sa používaním svojho obchodného mena
dopúšťa nekalej obchodnej praktiky. Odvolací súd k tvrdeniam žalobcu poukazuje na to, že využívaním
služieb žalovanej širokou verejnosťou, nedochádza k uzavretiu spotrebiteľských zmlúv. Keďže žalobca
nepreukázal, že by žalovaná vstupovala do zmluvných vzťahov so spotrebiteľmi, ale podľa vyjadrenia
žalovanej táto vstupuje do zmluvných vzťahov výhradne s právnickými osobami, nie je tieto možné

subsumovať do kategórie spotrebiteľských, a teda nemôžu byť ani predmetom prieskumu v rámci
abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach.

26. Za „obchodnú praktiku“ v zmysle článku 2 písm. d) smernice 2005/29/ES sa podľa ustálenej
judikatúry (napr. rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2013 vo veci C-435/11, rozsudok Súdneho

dvora zo 4. októbra 2018 vo veci C-105/17 a tam citovaná prejudikatúra) považuje „akékoľvek konanie,
opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia, vrátane reklamy a marketingu
obchodníka,priamospojenýmispodporou[predaja],predajomalebododávkouproduktuspotrebiteľom“.
V tu posudzovanej veci však nešlo o také konanie žalovanej. Aj z tohto hľadiska nemôže byť používanie
obchodného mena považované za nekalú obchodnú praktiku v spotrebiteľských vzťahoch. Odvolací súd

uzatvára, že žalobca sa podanou žalobou domáha posúdenia a rozhodnutia o predmete nespôsobilom
pre účely konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach.27. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s
ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny.

28.Najvyššísúdzdôrazňuje,ževšeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranou
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní

nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05).

29. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku

o trovách konania, hoci aj tento odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok od výroku
vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a po zistení jeho vecnej správnosti aj
súladu s právnou úpravou aj tento výrok potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná, odvolací súd jej preto priznal náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšejstrany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška
príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.

1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP (§ 447 písm. e) CSP).