Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212252
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6617212252.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcov1/A.B.(C.),2/D.B.,3/A.B.,4/A.B.,5/A.B.(E.F.G.XXX,XXXXXH.),6/D.B.,7/I.B.,8/A.B.
(C. D..), 9/ D. B. (C.), 10/ J. B., (E. F.), 11/ A. B., (E. F.), 12/ A. B., (E. F.), 13/ A. B. (C.), 14/ J. A., 15/ J. K.,
16/ D. A., 17/ J. B., 18/ D. C., 19/ A. B., 20 /D. A., 21/ D. K., 22/ K. K., 23/ L. K., 24/ D. M., 25/ D. K., L. A.,

všetci zastúpení Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345
a žalobcovia 3/, 14/, 15/, 16/ zastúpení aj Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie
SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovanému I. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. XXX/XX, XXX XX H., zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, Advokátska kancelária so
sídlom Námestie SNP 41, Zvolen, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam o odvolaní žalobcov
3/, 14/, 15/ a 16/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/87/2023-730 z 20. decembra 2023,

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti I. výroku, ktorým konanie o žalobe žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/ na
určenie vlastníckeho práva k lesným pozemkom evidovaným v katastrálnom území H. na LV č. XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX zastavil, potvrdzuje.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti IV. výroku, ktorým žalobcom 3/, 14/, 15/ a 16/ ani žalovanému

nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom 3/, 14/, 15/ a 16/ nepriznal, potvrdzuje.

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 3/, 14/, 15/ a 16/ nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v celom rozsahu zastavil konanie (I. výrok) o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) po zistení, že žiaden zo žalobcov už nežije. Žalobcovia ako mŕtve osoby

nemajú procesnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu priznáva Civilný sporový poriadok v § 61 len tomu,
kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len tomu, komu ju zákon priznáva. V § 62 C. s. p.
je ustanovené, že ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Nedostatok procesnej
subjektivity v čase začatia sporového konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania
vedúcemu k zastaveniu konania podľa § 161 ods. 2 C. s. p.
1.1 Návrh Slovenského pozemkového fondu z 21.11.2023 na pristúpenie ďalších subjektov do konania

na strane žalobcov súd prvej inštancie zamietol (II. výrok) a nepripustil Slovenským pozemkovým
fondom navrhovanú zmenu žaloby (III. výrok) po posúdení týchto návrhov podľa § 79 a § 143
ods. 1 C. s. p. s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra
2001 sp. zn. 5Cdo/130/01 (R 45/2003), podľa ktorého, ak v žalobe označený účastník nemá právnu
subjektivitu(niejespôsobilýbyťúčastníkomsúdnehokonania),nemôžesúdpripustiť,abynajehomiesto
vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou, pretože nedostatok spôsobilosti byť

účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie
zastaviť. Dôvodil, že ak žalobcovia v čase začatia súdneho sporu nemali právnu subjektivitu (nemaliprocesnú spôsobilosť) je vylúčené, aby na ich miesto do už začatého konania vstúpil subjekt s právnou
subjektivitou. V prejednávanej veci neprichádza podľa názoru súdu prvej inštancie do úvahy ani postup
podľa § 80 C. s. p. v podobe zmeny na strane sporu, keďže k právnej skutočnosti (smrti žalobcov) došlo

pred začatím sporu. Ak nebol pripustený vstup iných subjektov do konania, nebolo dôvodné pripustiť ani
zmenužalobyviazanúnazmenusubjektovsporovéhokonania.Zákonnýmzástupcomžalobcovodkázal,
že môžu podať novú žalobu, kde budú žalobcovia označení spôsobom vyplývajúcim z rozhodnutia NS
SRsp.zn.6Cdo/11/2016,t.j.akoneznámi(nezisteníprávninástupcovia)ostatnýchpozemkovoknižných
vlastníkov po pôvodných žalobcoch.

1.2 Nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C. s. p. žiadnej zo strán sporu nepriznal (IV.
výrok). Z hľadiska výsledku sporu by nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému v zmysle §
256 ods. 1 C. s. p. Na rozhodovanie o trovách konania aplikoval súd prvej inštancie § 257 C. s. p.
a za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal
označil „okolnosti prejednávanej veci“ a osobné pomery strany sporu (bez označenia, ktorej strany
sporu). Vo vzťahu k zástupcom žalobcov uviedol, že predstavujú špecifický subjekt „sui generis“, ktorý

bol konštituovaný zákonom na chránenie a uplatňovanie práv neznámych, nezistených vlastníkov, t. j.
len na ich zastupovanie v konaní, preto takémuto subjektu nemožno ukladať hmotnoprávnu povinnosť
inak prislúchajúcu subjektu neznámeho vlastníka, o ktorého záujmy v konaní ide, teda zaväzovať ho na
náhradu trov konania.

2. Odvolanie proti tomuto uzneseniu voči jeho výroku I. podal v mene žalobcov v rade 3/, 14/, 15/ a 16/
ich zástupca Lesy Slovenskej republiky odôvodňujúc ho odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.
a) C. s. p. – neboli splnené procesné podmienky a písm. h) – rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Súdu prvej inštancie zástupca žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/ vytýkal, že svoje rozhodnutie založil

na prísnom formalistickom výklade označenia strán sporu, cez ktoré identifikoval neodstrániteľnú
prekážku konania a to vytrhnutím z kontextu ostatných relevantných údajov uvedených v žalobe
a ostatných podaniach. Zo žaloby a podaní Lesov Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového
fondu je zrejmé, že za strany sporu sa považujú neznámi (nezistení) vlastníci. Neexistuje právna
norma procesného práva, ktorá by výslovne upravovala, ako má byť neznámy (nezistený) vlastník

v žalobe označený. Lesy SR aj Slovenský pozemkový fond zastupujú neznámych vlastníkov na základe
hmotnoprávnych noriem § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb., Lesy SR aj na základe § 50 ods. 6
zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a to aj v súdnom spore, ak je vlastníctvo k nehnuteľnostiam sporné.
Ak stranou sporu je osoba, ktorá spĺňa zákonné pojmové znaky osoby označujúcej sa ako neznámy
vlastník, pretože nie sú známe jej identifikačné údaje v rozsahu potrebnom pre zápis jej vlastníctva

spôsobom stanoveným súčasnou platnou právnou úpravou, vynára sa potom otázka, či je výklad súdu
prvej inštancie vyslovený v napadnutom uznesení ústavne komfortný a udržateľný. Označenie žalobcov
spôsobom uskutočneným ich zákonnými zástupcami Lesmi SR a Slovenským pozemkovým fondom
nemožno považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. V danej veci je len otázkou,
ako súdna prax zadefinuje označenie takéhoto účastníka. Súd prvej inštancie postupoval v rozpore so

zásadou vyjadrenou v článku 11 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úkony strán sporu neposudzoval
s prihliadnutím na ich obsah. Po vzore odôvodnenia bodu 11 uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/206/2022
z 27.09.2023 mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 161 ods. 3 C. s. p. Prílišný formalizmus pri
posudzovaní úkonov strán sporu odmietol Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS
1/02 a k výkladu zákona a viazanosti súdu (sudcu) textom právneho predpisu v náleze sp. zn. III.

ÚS 341/07 uviedol, že súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť
v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka
ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Zástupca
žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/ z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/206/2022 zdôraznil pasáž v bode 10
odôvodnenia, kde najvyšší súd uviedol, že ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je označený ako strana sporu,

musísúdvprvomradevykonaťkrokykodstráneniutejtovadyaažpotomsazaoberaťotázkouexistencie
procesnej podmienky a to spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného (s poukazom na
uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/2019/2016). Žalovaní (správne žalobcovia – poznámka odvolacieho
súdu) v rade 3/, 14/, 15/ a 16/ žiadajú odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/ vyjadril v podaní z 18. januára 2024 tak, že
napádané uznesenie súdu prvej inštancie je zákonné, riadne odôvodnené a akceptujúce ustálený
výklad na vec sa vzťahujúceho platného právneho rámca. V konaní bolo preukázané, že Slovenskýmpozemkovým fondom a Lesmi SR označení žalobcovia nežijú a teda nie sú neznámymi, ale mŕtvymi
vlastníkmi. Ak po mŕtvom vlastníkovi ostal nejaký majetok v podobe pozemkov, mal by byť prededený,
prípadne by mal pripadnúť štátu ako odúmrť. Nedostatkom procesnej subjektivity trpia všetci žalobcovia,

čo predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Žalovaný navrhuje odvolanie žalobcov
3/, 14/, 15/ a 16/ odmietnuť a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/ podali aj žalobcovia 1/ až 25/, zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom, ktorí sa stotožnili s odvolaním žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/ a v ich

mene zástupca Slovenský pozemkový fond tvrdil, že súd prvej inštancie nebol oprávnený zastaviť
konanie ako celok, ale v zmysle uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 a sp. zn. 5Cdo/206/2022
mal zastaviť konanie len voči osobám, ktorých sa nedostatok procesnej podmienky týkal. V zmysle
uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 bol súd povinný konanie voči osobe, ktorej sa nedostatok
podmienky konania týkal zastaviť a následne poskytnúť žalobcovi možnosť, aby okruh účastníkov
konania doplnil. Uvedenú povinnosť si prvoinštančný súd nesplnil a týmto nesprávnym procesným

postupom sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, hoci je jeho právnym názorom
viazaný. Rovnaký názor ako v uznesení sp. zn. 5Cdo/206/2022 prijal najvyšší súd aj v uznesení sp. zn.
5Cdo/58/2022 z 25.05.2023. Názor súdu prvej inštancie, že zástupcovia neznámych vlastníkov by mali
podaťnovúžalobujevpríkromrozporesustálenourozhodovacoupraxounajvyššiehosúdu.Zastavením
konania ako celku súd prvej inštancie odoprel žalobcom možnosť doplniť okruh strán sporu, čím došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. K porušeniu procesných podmienok v tomto konaní došlo aj
tým, že podanie žalobcov 1/ až 25/ z 21.11.2023 označené ako Návrh na pripustenie ďalších subjektov
do konania na strane žalobcov a návrh na zmenu petitu nebol doručený na vedomie a vyjadrenie
žalovanému a zástupcovi žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/. Žalobcovia 1/ až 25/ navrhujú, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobcovia 3/, 14/, 15/ a 16/ v zastúpení Lesmi Slovenskej republiky v odpovedi na vyjadrenie
žalovanéhokichodvolaniuzopakovaliargumentáciuzodvolaniaazdôraznili,ženajvyššísúdvuznesení
sp. zn. 5Cdo/206/2022 v bode 12 pripustil možnosť v prípade zistenia neodstrániteľnej prekážky postupu
konania poskytnúť žalobcovi priestor, aby okruh strán sporu doplnil.

6. Žalovaný vytýkal Slovenskému pozemkového fondu zastupujúcemu žalobcov 1/ až 25/, že len
nekriticky kvitujú postup a argumentáciu žalobcov 3/, 4/ až 16/, hoci je evidentné, že všetci žalobcovia
trpia nedostatkom procesnej subjektivity. Na túto skutočnosť súd prvej inštancie reflektoval správnym
postupom. V uznesení NS SR, na ktoré žalobcovia 1/ až 25/ poukazujú je uvedené, že pri zistení

neodstrániteľnej prekážky konania mal postup súdu spočívať v bezodkladnom zastavení konania voči
osobe, ktorej sa nedostatok podmienky konania týkal a následne poskytnúť žalobcovi možnosť, aby
okruh účastníkov konania doplnil, z čoho je zrejmé, že súd mal možnosť takto postupovať, nie povinnosť.
Vzhľadom na dlhotrvajúci spor správne súd prvej inštancie vstup ďalších osôb do konania nepripustil.

7. V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobcovia 1/ až 25/ prostredníctvom zástupcu Slovenský
pozemkový fond odmietli názor žalovaného, že je potrebné rozlišovať medzi neznámymi vlastníkmi,
ktorí ešte žijú, len nie sú známi a medzi neznámymi vlastníkmi, ktorí sú už mŕtvi. Tí by podľa
nesprávneho názoru žalovaného nemali byť zastúpení Slovenským pozemkovým fondom a Lesmi
Slovenskej republiky, nakoľko sú to subjekty bez procesnej subjektivity. Tento názor žalovaného je

v úplnom rozpore so zákonnou úpravou neznámeho vlastníka, ktorá je definovaná v § 8, § 13 a § 16
zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Slovenský
pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (je mŕtvy) a nie sú známi jeho
právni nástupcovia (podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 180/1995 Z. z.) a s pozemkami nezistených
vlastníkov (ktorých vlastník žije, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe podľa § 8

ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z.). Ide teda o dve skupiny neznámych vlastníkov. Nejednotný
postup súdov pri posudzovaní žalôb s neznámymi a nezistenými vlastníkmi bol zjednotený uznesením
NS SR z 24.02.2016 sp. zn. 6Cdo/11/2016, na ktoré nadväzovali ďalšie uznesenia NS SR, napr. sp.
zn. 5Cdo/58/2022. V súčasnosti je otázka správneho označenia neznámych vlastníkov (podľa toho,
do ktorej skupiny patria) jednotná a to tak, že menom a priezviskom môžu byť označené len žijúce

osoby, ktorých pobyt nie je známy (§ 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z.) a v prípade, ak sa
preukáže, že osoba zomrela (je bez procesnej spôsobilosti), nemôže už byť v žalobe označená menom
a priezviskom, ale musí byť označená druhovým pomenovaním ako neznámy, resp. nezistený vlastník
nehnuteľnosti zastúpený Slovenským pozemkovým fondom alebo neznámy nezistený právny nástupcaostatného pozemkovoknižného vlastníka označeného menom, zastúpený Slovenským pozemkovým
fondom podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 180/1995 Z. z.
7.1 V ostatnom je už podanie žalobcov 1/ až 25/ len opakovaním skoršieho vyjadrenia k odvolaniu

žalovaného.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov
3/, 14/, 15/ a 16/ (ďalej aj ako „odvolatelia“), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.) s prihliadnutím

na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré (ex offo) nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.)
a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. v odvolaním napadnutej časti ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil stotožňujúc sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením, na
ktoré v podrobnostiach poukazuje a podľa § 387 ods. 2 na zdôraznenie jeho správnosti a podľa § 387
ods. 3 C. s. p. k tvrdeniam strán sporu a odvolateľov uvádza nasledovné:

9. Konanie na Okresnom súde Lučenec začalo 20. novembra 2017 doručením žaloby 25 žalobcov
označených len menom a priezviskom, ktorých v konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond
a žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/ vo vzťahu k pozemkom tvoriacim lesný fond aj Lesy Slovenskej republiky.
Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané len zástupcom žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/
Lesmi Slovenskej republiky v mene žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/, ktorého rozsah bol obmedzený na

I. výrok predmetného uznesenia, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil. Predmetom prieskumu
odvolacieho súdu vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania je len zastavenie
konania o žalobe žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/, keďže podľa § 359 C. s. p. môžu títo žalobcovia podať
odvolanie len proti tej časti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté v ich
neprospech. Lesy Slovenskej republiky zastupujú žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/ ako vlastníkov lesných

pozemkov na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX v katastrálnom území H., preto
sú Lesy SR, ktoré sa považujú za zákonného zástupcu pôvodných majiteľov lesných pozemkov, v ich
mene oprávnení podať odvolanie len proti tej časti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení
konania, ktorým bolo konanie zastavené o určenie vlastníckeho práva k lesným pozemkom evidovaných
na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX v katastrálnom území H.. Keďže žalobcovia

1/ až 25/ v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie
nepodali, v časti I. výroku, ktorým bolo konanie o ich žalobe na určenie vlastníckeho práva k ostatným
nehnuteľnostiam zastavené nadobudlo právoplatnosť. Rovnako sa odvolanie žalobcov 3/, 14/, 15/
a 16/ nedotýka výrokov II. a III. uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu Slovenského
pozemkového fondu na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalobcov a nepripustení

zmeny žaloby. Výrok IV. o nároku strán sporu na náhradu trov konania je v zmysle § 379 písm. a) C. s. p.
závislým výrokom od výroku I. o zastavení konania a z tohto dôvodu aj bez výslovného označenia tejto
časti rozhodnutia súdu prvej inštancie ako napadnutého odvolaním odvolací súd jeho vecnú správnosť
vo vzťahu medzi odvolateľmi a žalovaným preskúmal.

10. Podstatnou argumentáciou odvolateľov v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie je, že
žalobcovia 3/, 14/, 15/ a 16/ spĺňajú pojmové znaky neznámej osoby označovanej zákonom č. 330/1991
Zb. a zákonom č. 326/2005 Z. z., keďže nie sú známe ich identifikačné údaje v rozsahu potrebnom
pre zápisy ich vlastníctva do katastra nehnuteľností. Ak Civilný sporový poriadok ani iná právna norma
neupravuje, akým spôsobom majú byť v žalobe označení neznámi (nezistení) vlastníci nehnuteľností,

v mene ktorých pred súdom, aj v spore o určenie vlastníckeho práva konajú Lesy Slovenskej republiky,
tak označenie žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/ spôsobom meno a priezvisko bolo postačujúce na to, aby
súd prvej inštancie mohol o ich žalobe konať a akceptovať úkony zákonného zástupcu odvolateľov.
U neznámych vlastníkov nehnuteľností nie je rozhodujúce, či žijú alebo nežijú. Postavenie neznámeho
vlastníka nehnuteľnosti má byť vyvodené iba z ne/určiteľnosti určitej osoby ako vlastníka konkrétnej

nehnuteľnosti.

11. Vzhľadom na takúto argumentáciu odvolateľov považuje odvolací súd primárne za potrebné stručne
zrekapitulovať rozhodnutia vydané v tejto veci a názory na právnu problematiku riešiacu postavenie
neznámych vlastníkov v nich prezentované.

11.1 Žaloba s prílohami tvorí 291 strán spisu. Žalovaný už v podaní z 22.12.2017 ako prvotnom
vyjadrení k žalobe vzniesol procesné námietky, ktorými poukazoval na označenie žalobcov iba menom
a priezviskom, ich status nežijúcej/zomretej osoby a chýbajúce oprávnenie Slovenského pozemkového
fondu a Lesov Slovenskej republiky podať v mene týchto osôb žalobu o určenie vlastníckeho práva.Slovenský pozemkový fond aj Lesy Slovenskej republiky v priebehu celého súdneho sporu poukazujú
na znenie § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého môže Slovenský pozemkový fond
a Lesy Slovenskej republiky konať za neznámych vlastníkov pozemkov aj v sporoch o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z., z ktorého rovnako
vyplýva oprávnenie Lesov Slovenskej republiky ako správcu lesných pozemkov konať za neznámych
vlastníkov v spore o určenie vlastníckeho práva a ustanovenia zákona č. 180/1995 Z. z. definujúceho
neznámych (nezistených) vlastníkov pozemkov s pozemkami ktorých nakladá Slovenský pozemkový
fond. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/32/2017-346 z 23. apríla 2018 zastavil konanie podľa §

161 ods. 2 a § 62 Civilného sporového poriadku z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky
konania spočívajúcej práve v nedostatku procesnej spôsobilosti žalobcov, u ktorých bolo už v tom
čase preukázané, že ide o nežijúce/mŕtve osoby. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn.
17Co/327/2018 v rovnakom zložení senátu (predsedníčka senátu JUDr. Zita Nagypálová, sudcovia
JUDr. Dušan Ďurian a JUDr. Ľubomír Šabla) zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 9C/32/2017-346
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že Slovenský

pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky sú oprávnené v mene žalobcov 1/ až 25/ podať
žalobu o určenie vlastníckeho práva vychádzajúc práve zo zákona č. 330/1991 Zb. a zákona č.
180/1995 Z. z., ktoré vytvorili osobitnú kategóriu subjektov právnych vzťahov, tzv. nezistených vlastníkov
poľnohospodárskychalesnýchpozemkov,ktorýmtietozákonypriznalihmotnoprávnuajprocesnoprávnu
subjektivitu a posúdenie procesných podmienok podľa § 61 a § 62 Civilného sporového poriadku

nepovažoval za správne. Zároveň však odvolací súd konštatoval, že záver o existencii hmotnoprávnej
a procesnoprávnej subjektivity označených žalobcov automaticky neznamená, že žaloba o určenie
vlastníckeho práva podaná neznámymi vlastníkmi pozemkov zastúpenými Slovenským pozemkovým
fondom a Lesmi Slovenskej republiky je procesne prípustná, keď podľa § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, len

ak je na tom naliehavý právny záujem, aj keď odvolací súd chápal zmysel podanej žaloby (zabrániť, aby
žalovaný zostal vlastníkom nehnuteľností, ktoré podľa názoru zástupcov žalobcov nezískal žalovaný
zákonom dovoleným spôsobom). V poradí druhým rozhodnutím rozsudkom č. k. 9C/32/2017-491 z 22.
novembra 2019 Okresný súd Lučenec vyhovel žalobe a za vlastníkov nehnuteľností, ktoré do vlastníctva
žalovaného prešli na základe notárskej zápisnice o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva žalovaným,

určil do vlastníctva žalobcov. Krajský súd v Banskej Bystrici v totožnom zložení senátu ako rozhoduje
v tejto veci rozsudkom sp. zn. 17Co/19/2020 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9C/32/2017-491
z 22. novembra 2019 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol zotrvajúc na názore, že žalobcovia
označení len menom a priezviskom spadajú do kategórie neznámych (nezistených) vlastníkov, v mene
ktorých môže konať Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky aj v konaní o určenie

vlastníckeho práva; dôvodom zmeny rozsudku súdu prvej inštancie bol odlišný názor odvolacieho
súdu o prípustnosti určovacej žaloby, na podaní ktorej neexistoval naliehavý právny záujem, keď
žalobou o určenie vlastníckeho práva v prospech nezistených vlastníkov sa dosiahol pravý opak účelu
sledovaného zákonom č. 180/1995 Zb. – usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom spôsobom, aby už
v katastri nehnuteľností neboli evidovaní nezistení a neznámi vlastníci pozemkov. Žalobcovia podali voči

rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/19/2020 dovolanie. Výsledkom dovolacieho
konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Cdo/206/2022 bolo zrušenie
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. februára 2021 sp. zn. 17Co/19/2020, aj rozsudku
Okresného súdu Lučenec z 22. novembra 2019 sp. zn. 9C/32/2017 a vrátenie veci až Okresnému
súdu Lučenec na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutí súdov nižšej inštancie podľa bodu 12

uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/206/2022 bolo, že súdy nižšej inštancie neaplikovali v rozhodnutiach,
ktoré najvyšší súd zrušil, ustanovenie § 161 ods. 1 C. s. p. a neskúmali, či žalobcovia označení v žalobe
boli ako fyzické osoby v čase začatia súdneho konania nositeľmi procesnej subjektivity. Za nespornú
skutočnosť najvyšší súd považoval, že žalobcovia už nežijú, preto v prípade zistenia neodstrániteľnej
prekážky postupu konania mal postup súdu „spočívať v jeho zastavení voči osobe, ktorej sa zistený

nedostatok týkal a v následnom poskytnutí možnosti žalobcovi, aby okruh strán sporu doplnil (pri
neznámosti právnych nástupcov postupom uvedeným v bode 9 tohto uznesenia)“. V bode 9 uznesenia
NS SR sp. zn. 5Cdo/206/2022 je uvedené: „Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 62 CSP ak strana nemá
procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr,

ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v
ňom môže pokračovať. Podľa § 7 ods. 1, prvá veta, ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spôsobilosť
fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.“.12. Súd prvej inštancie rešpektujúc právny názor najvyššieho súdu vyslovený v rozhodnutí sp. zn.
5Cdo/206/2022 skúmal, či sú žalobcovia 1/ až 25/ nositeľmi procesnej subjektivity, aplikoval ustanovenie
§ 161 ods. 1 C. s. p. a skúmal splnenie procesných podmienok, za ktorých môže vo veci konať

a dospel k správnemu názoru, že nedostatok procesnej spôsobilosti strany sporu je neodstrániteľným
nedostatkompodmienkykonania,pretojepotrebnékonaniepodľa§161ods.2C.s.p.zastaviť.Dovolací
súd v uznesení sp. zn. 5Cdo/206/2022 nepovažoval za správny názor odvolacieho súdu vyjadrený
v rozsudku sp. zn. 17Co/19/2020, že nebolo relevantné, že žalobcovia podľa zhodného tvrdenia strán
sporu už nežijú, pretože nezistení vlastníci pozemkov môžu byť účastníkmi súdnych konaní v zmysle

§ 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. S poukazom na skoršie rozhodnutie NS SR z 24.02.2016 sp. zn.
6Cdo/11/2016, v ktorom bolo vyslovené, že Slovenský pozemkový fond môže podľa § 8 ods. 1 písm.
c) zákona č. 180/1995 Z. z. zastupovať len takých neznámych vlastníkov, u ktorých je nepochybné, že
existujú (fyzické osoby žijú, právnické osoby nezanikli) a znakom ich neznámosti je len neznámosť ich
adresy alebo sídla, ale za neznámych vlastníkov, v mene ktorých môže konať Slovenský pozemkový
fond nemožno považovať také osoby, ktoré nie sú známe vôbec spravidla preto, že už neexistujú a nie

je zrejmé, kto je ich právnym nástupcom. V uznesení sp. zn. 6Cdo/11/2016 bolo zdôraznené, že mŕtva
fyzická osoba ani už zaniknutá právnická osoba nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti, čo má za
následoknedostatokprocesnejspôsobilostistranysporuaaktakátoskutočnosťtubolaužvčasezačatia
konania, konanie musí byť zastavené. Už v uznesení sp. zn. 6Cdo/11/2016 najvyšší súd vysvetlil, že
rozdielna je situácia, ak fyzická osoba umrie, či právnická osoba zanikne v priebehu konania, čo je za

určitých okolností reparovateľné postupom podľa § 107 O. s. p. (po 01.07.2016 postupom podľa § 64
C. s. p.). Súd prvej inštancie správne pochopil a aplikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. novembra 2001 sp. zn. 5Cdo/130/01 (R 45/2003) na prejednávaný spor a zámenu strán
sporu (žalobcov bez procesnej subjektivity v čase začatia konania) nepripustil. Judikát R 45/2003 je
súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu [v zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu

„ustálenározhodovaciapraxdovolaciehosúdu“predovšetkýmstanoviskáaleborozhodnutianajvyššieho
súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky]. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/206/2022 nevyslovil
pre súdy nižšej inštancie záväzný právny názor, ako to snaží naznačiť Slovenský pozemkový fond vo
vyjadrení k odvolaniu žalobcov 3/, 4/, 15/ a 16/, že je potrebné dovoliť zákonným zástupcom žalobcov

zmeniť okruh strán sporu a v rozpore s judikátom R 45/2003 pripustiť zámenu strany bez procesnej
spôsobilosti za iný subjekt. Slovenský pozemkový fond nerozlišuje medzi pristúpením ďalších subjektov
do konania v zmysle § 79 C. s. p. a zmenou strany sporu podľa § 63 C. s. p., ktoré pripúšťa zmenu strany
sporu,akstranazomriepočaskonaniaskôr,akosakonanieprávoplatneskončilo.Slovenskýpozemkový
fond svojim podaním z 21.11.2023 označeným ako Návrh na pristúpenie ďalších subjektov do konania

na strane žalobcov (doručený Lesom SR a žalovanému spolu s uznesením č. k. 10C/87/2023-730)
vlastne navrhoval zmenu strany sporu podľa § 63 ods. 1 C. s. p., keď namiesto pôvodných zomretých
žalobcov mienil za žalobcov označiť ich právnych nástupcov. Vzhľadom na to, že žalobcovia 1/ až 25/
zastúpení Slovenským pozemkovým fondom odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení
konania nepodali, odvolací súd sa s argumentáciou Slovenského pozemkového fondu vo vyjadrení

k odvolaniu žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/ vyjadruje len, aby boli jeho úvahy pri prijatí potvrdzujúceho
rozhodnutia pochopiteľné. Tento názor odvolacieho súdu nie je v rozpore s uznesením NS SR sp. zn.
6Cdo/11/2016. Je potrebné poukázať na to, že v konaní, v ktorom najvyšší súd rozhodoval pod sp. zn.
6Cdo/11/2016 boli neznámi (nezistení) vlastníci pozemkov zastúpení Slovenským pozemkovým fondom
v postavení žalovaných, z tohto dôvodu najvyšší súd v tomto rozhodnutí hovorí o zastavení konania

„voči“stranámsporubezprávnejsubjektivity.Vprejednávanejveciodvolacímsúdom,vktorejrozhodoval
najvyšší súd pod sp. zn. 5Cdo/206/2022, vystupujú neznámi vlastníci na strane žalobcov, teda konanie
z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity žalobcov nemožno zastaviť „voči“ žalobcom ako neznámym
vlastníkom, ale sa musí zastaviť konanie o žalobe neznámych vlastníkov bez procesnej subjektivity.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo/12/2016 z 31. marca 2016 (R 76/2016)
vyslovil, že postup súdu nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho názoru
vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu vyššej inštancie a to len na základe vlastného uváženia, je
neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty. V tomto rozhodnutí vysvetlil najvyšší súd
rozdiel medzi precedenčnou záväznosťou rozhodnutia najvyššieho súdu, pre ktorú je typické, že pri nej

existuje možnosť súdu nižšieho stupňa nepodriadiť sa právnemu názoru vyššieho stupňa vtedy, keď –
reflektujúc právne závery vyššieho súdu vyslovené v inej právnej veci – náležite v dobrej viere vysvetlí
svojprávnyodklon,predostriesvojekonkurujúceúvahyazačnesrozhodnutímvyššiehosúdu(judikátom
najvyššieho súdu) zmysluplný právny dialóg, v rámci ktorého polemizuje s právnymi názormi vyššiehosúdu a vysvetlí, prečo svoj právny názor považuje za lepšie zodpovedajúci podstate prejednávanej veci
a kasačnou záväznosťou rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorá je výrazne iná, prísnejšia, než v prípade
precedenčnej (judikatórnej) záväznosti s tým, že pre konanie po zrušení rozhodnutia dovolacím

súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti nižšieho súdu (odvolacieho alebo
prvostupňového) právnym názorom vysloveným dovolacím súdom. Kasačná (inštančná) záväznosť
môže byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu.

14. Súd prvej inštancie aj odvolací súd bezpodmienečne rešpektujú rozhodnutie najvyššieho súdu

vydané v tejto veci sp. zn. 5Cdo/206/2022, v zmysle ktorého bolo povinnosťou súdov nižšej inštancie
skúmať v zmysle § 161 C. s. p. splnenie procesných podmienok, za ktorých môže konať vo veci.

15. Podľa § 161 ods. 1, 2 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

16. Zistený skutkový stav, že žalobcovia 1/ až 25/ nežijú vyvrátený nebol. Súd prvej inštancie
správne ustálil, že nežijúce osoby bez hmotnoprávnej subjektivity nemajú procesnú subjektivitu a tento
nedostatok podmienky konania odstrániteľný nie je. Správne súd prvej inštancie konanie o žalobe
odvolateľov (aj konanie ako celok) podľa § 62 a § 161 ods. 2 C. s. p. zastavil.

17. Len v záujme presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu považuje odvolací
súd za potrebné uviesť, že v priebehu celého súdneho konania sa poukazuje aj na ďalší, na Okresnom
súde Lučenec prebiehajúci súdny spor o žalobe neznámych/nezistených/mŕtvych žalobcov zastúpených
Slovenským pozemkovým fondom a Lesmi Slovenskej republiky na rovnakom skutkovom základe ako

odvolacím súdom teraz prejednávaný spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom
Krajský súd v Banskej Bystrici meritórne rozhodol o žalobe rozsudkom sp. zn. 16Co/120/2019 z 11. júna
2020 majúc rovnako za to, že Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky majú oprávnenie
podať žalobu o určenie vlastníckeho práva v zastúpení nezistených vlastníkov aj v prípade, ak sa
za neznámych/nezistených vlastníkov považujú už nežijúce osoby. Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením z 31. júla 2024 sp. zn. 2Cdo/80/2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 16Co/120/2019 s totožným odôvodnením ako najvyšší súd vo veci sp. zn. 5Cdo/206/2022, že bolo
povinnosťou súdov skúmať splnenie procesnej podmienky konania spočívajúcej v existencii procesnej
subjektivity strán sporu a odvolaciemu súdu vytkol, že neaplikoval ustanovenie § 161 ods. 1 C. s. p.
adôsledneneskúmal,čižalobcoviaoznačenívžalobeakofyzickéosobyvčasezačatiasúdnehokonania

boli nositeľmi procesnej subjektivity.

18. Odvolaciemu súdu sú známe aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešiace
problém zastupovania neznámych/nezistených vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom a Lesmi
Slovenskej republiky, v ktorých rovnako ako v uznesení sp. zn. 5Cdo/206/2022, sp. zn. 5Cdo/58/2022

z 25. mája 2023, v ktorom dovolací súd osobitne zdôraznil, že na záveroch týkajúcich sa zastúpenia
účastníkov Slovenským pozemkovým fondom za podmienky, že existujú, t. j. ešte žijú, vyjadrenom
v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/11/2016 z 24. februára 2016 trvá, ale aj rozhodnutia
pripúšťajúce priznanie právnej subjektivity osobitnému subjektu „neznámeho“, resp. „nezisteného“
vlastníka vybaveného aj procesnoprávnou subjektivitou (sp. zn. 8Cdo/31/2018 z 15. apríla 2019, sp.

zn. 7Cdo/238/2021 z 28.02.2022), aj uznesenie NS SR z 14. augusta 2024 sp. zn. 8Cdo/69/2023,
vktoromdovolacísúdrozoberajúczáverydovtedajšejjudikatúrynajvyššiehosúdukinštitútunezisteného
vlastníka vezmúc do úvahy aj rozhodnutia ústavného súdu ohľadom materiálnej ochrany zákonnosti
vyslovil záver, že ak je právnym predpisom priznaná procesnoprávna fikcia aj osobám, ktoré už nemusia
žiť, potom je nadbytočné a to vzhľadom na špecifický inštitút nezisteného vlastníka, zaoberať sa mierou

pravdepodobnosti smrti konkrétne označených vlastníkov/účastníkov konania a to najmä za stavu, kedy
to žiadna zo sporových strán nenamieta a k rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/206/2022 sa
vyjadrillentak,žeaksporovéstranyzhodnetvrdili,žeoznačenínezistenívlastnícizomrelibolonamieste,
aby sa otázkou procesnej subjektivity súdy v tom konaní zaoberali, avšak tieto rozhodnutia najvyššieho
súdu nemohli ovplyvniť názor odvolacieho súdu pri rozhodovaní o odvolaní žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/

práve z dôvodu bezpodmienečnej kasačnej záväznosti dovolacieho rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/206/2022
vydaného v tejto veci.19. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči odvolateľom odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C. s.
p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. i napriek jeho úspechu v odvolacom konaní priznať nemohol z dôvodu,
že non subjektu nemožno uložiť hmotnoprávnu povinnosť na náhradu trov konania a takáto povinnosť

nemohla byť uložená ani Lesom Slovenskej republiky ako zástupcom strán sporu, keď podľa § 255 C. s.
p. rozhoduje súd o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu, nie medzi zástupcom niektorej
strany sporu a protistranou.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis

(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §

436 ods. 1 C. s. p.).