Rozsudok – Oddĺženie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205329
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3120205329.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu A. B. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., zast. ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o.,
so sídlom Trnavská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 36 857 769 proti žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX G., zast. LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867
209 o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 40Odi/6/2020-141 zo dňa 31. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40Odi/6/2020-141 zo dňa 31. mája 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prvom výroku zrušil oddlženie žalovaného, o ktorom
rozhodol Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 40Odk/91/2019-23 zo dňa 04.03.2009. V druhom výroku
priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia oddlženia
žalovaného pre nepoctivý zámer. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa pred podaním návrhu úmyselne

priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, v zozname veriteľov ani na dopyt
správcu neviedol žalobcu ako veriteľa, zo správania sa žalovaného ako dlžníka pred podaním návrhu
možno usudzovať, že pri preberaní záväzku sa spoliehal na to, že svoj dlh bude riešiť konkurzom a
z jeho správania ako dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Žalobca uviedol, že má voči žalovanému neuhradenú
pohľadávku vo výške 37.500,- Eur s príslušenstvom na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
16C/24/2016-103 zo dňa 25.04.2017, právoplatného dňa 13.07.2017 a vykonateľného dňa 21.07.2017

a uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/24/2016-113 zo dňa 14.08.2017, právoplatného dňa
12.10.2017 a vykonateľného dňa 16.10.2017. Návrh na vydanie platobného rozkazu podal dňa
13.11.2015,vktorejvecibolvydanýdňa27.11.2015platobnýrozkaz,protiktorémupodalžalovanýodpor.
Žalobca podal aj odporovaciu žalobu na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 18C/106/2016, ktorou sa
domáhal určenia neúčinnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej žalovaný ako vlastník nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom, okres Ilava, obec
Mikušovce, katastrálne územie G. C. C., parcela registra „C“, parcela č. 338/1 záhrada o výmere 283

m2, parcela č. 339 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 493 m2, stavba - rodinný dom so súpisným
č. 329 postavený na parcele č. 339 (ďalej len „nehnuteľnosti“), tieto previedol na nadobúdateľa G. H..
Podľa žalobcu nehnuteľnosti boli prevedené účelovo z dôvodu vyhnúť sa povinnosti úhrady splatnej
pohľadávky voči žalobcovi. V čase prevodu týchto nehnuteľností v roku 2016 žalovaný vedel, že jevoči nemu vedené konanie na zaplatenie uvedenej sumy 37.500,- Eur, keďže proti platobnému rozkazu
podal dňa 22.12.2015 odpor. V tomto súdnom konaní sa nadobúdateľ G. H. vyjadril, že uvedenú
nehnuteľnosť nikdy neužíval a užíval ju žalovaný. Pred rozhodnutím vo veci samej v konaní o určenie

odporovateľnosti právnych úkonov, žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol späť od G. H. a
žaloba o určenie odporovateľnosti právneho úkonu preto bola zobratá späť. Žalobca podal návrh na
exekúciu voči žalovanému, pričom Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 54Ek/986/2020
zo dňa 09.07.2020 návrh žalobcu na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu oddlženia žalovaného
formou konkurzu. Podľa žalobcu takéto konanie žalovaného napĺňa znaky nepoctivého konania, keď

nepoctivým zámerom sa javí spôsob obidvoch prevodov nehnuteľností, v roku 2016 boli prevedené na
G. H. darovacou zmluvou a následne boli vrátené v roku 2020 žalovanému späť, pričom obidva prevody
boli vykonané bez finančnej náhrady. Od roku 2013 má pritom žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti
stále trvalý pobyt a jednalo sa o prevody účelové v snahe zbaviť sa majetku v prvom prípade a vrátiť
si majetok späť po oddlžení v druhom prípade. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný bol v roku 2014
vlastníkom nehnuteľnosti, a to bytu v katastrálnom území I. I., teda v čase, keď vznikol nárok žalobcu

voči žalovanému z pôvodnej dohody o zaplatenie 37.500,- Eur. Túto nehnuteľnosť tiež previedol na tretie
osoby, aby sa zbavil majetku. Obrana žalovaného týkajúca sa jeho záväzku vo výške 37.500,- Eur bola
predmetom konania pred Okresným súdom Trenčín o zaplatenie 37.500,- Eur pod sp. zn. 16C/24/2016
a pre konanie o zrušenie oddlženia nemá význam.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a
žalobca nepreukázal žiaden z dôvodov na zrušenie oddlženia. Poprel tvrdenia žalobcu, že ho neuviedol
dozoznamuveriteľov,čovyplývazospisu40Odk/91/2019.Pripreberanísvojichzáväzkovsanespoliehal
na to, že tieto bude riešiť konkurzom, keďže v čase ich vzniku nemal ani len tušenia o možnosti
oddlženia, ktorá možnosť v čase vzniku záväzkov neexistovala. Uviedol, že v roku 2012 vykonával

murárske práce pre obchodnú spoločnosť BH site management, s.r.o., voči ktorej mal pohľadávku vo
výške 72.949,95 Eur, ktorá bola vymáhaná v exekúcii exekútorom JUDr. Martišíkom, v rámci ktorej
boli dňa 16.09.2013 a 12.02.2014 uzavreté dohody viacerých účastníkov, vrátane súdneho exekútora,
ktorých obsahu žalovaný nerozumel a ich výsledkom bolo, že zo žalovaného ako veriteľa sa stal dlžník.
Poukazoval na to, že od G. H. si požičal finančné prostriedky 60.000,- Eur za účelom uspokojenia aspoň

časti svojich dlhov. Tvrdil, že ním predložené dôkazy a skutočnosti, ktoré predchádzali vzniku rozsudku,
ktorým bol zaviazaný na zaplatenie 37.500,- Eur sú aj pre toto konanie dôležité a podstatné. Všetky
dohody síce podpísal, na ich spísanie však nemal dosah a ich účelom malo byť vysporiadanie vzťahov
medzi stranami sporu a ďalšími účastníkmi dohôd tak, že dostane uhradenú pohľadávku od spoločnosti
BHBDESIGNPLUSs.r.o.IČO:46469991,ktorejkonateľomjeIng.ViktorBaker,ktorýjespoločníkomso

žalobcom v inej spoločnosti. Uvedená spoločnosť však postúpila svoje pohľadávky na spoločnosť, ktorú
vlastní žalobca, čím sa zbavila majetku, resp. znemožnila vykonanie exekúcie v prospech žalovaného.
Nehnuteľnosť previedol na G. H. z dôvodu zabezpečenia dlhu voči nemu a malo sa teda jednať o
zabezpečovací prevod práva. Dlhy žalovaného spočívali v neuhradených platoch, resp. odmenách za
vykonanú prácu zamestnancov alebo živnostníkov ako subdodávateľov žalovaného. Zdôrazňoval, že

úprava oddlženia formou konkurzu je účinná od apríla 2017 a je nemožné v rokoch predchádzajúcich
konanie žalovaného posudzovať v súvislosti s jeho úmyslom sa oddlžiť a teda jeho nepoctivým zámerom
v súvislosti s podaným návrhom na oddlženie formou konkurzu.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na výpoveď žalobcu, podľa ktorého

dohody uzatvárané v rámci exekučného konania, ako na ne poukazoval žalovaný, nie sú podstatné,
nakoľkoboliposudzovanéužvinomsúdnomkonaní.Tietoboliuzatváranévdôsledkutoho,žeobchodná
spoločnosť BH site management, s.r.o. sa dostala do exekúcie a bolo potrebné túto situáciu riešiť.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa vyjadrení žalovaného v čase oddlženia

v roku 2019 mohol mať dlhy okolo 45.000,- Eur, okrem dlhu voči G. H., ktorého do zoznamu veriteľov
neuviedol z dôvodu, že za účelom zabezpečenia pohľadávky tejto osoby uzavrel s ním Dohodu
o urovnaní, Dohodu o prevzatí povinnosti na plnenie zo dňa 08.03.2016, na základe ktorej došlo
k bezplatnému prevodu nehnuteľností do vlastníctva G. H.. Finančné prostriedky vo výške 60.000,-
Eur obdržal od G. H. postupne v hotovosti a doklady o pôžičkách nemá. V čase prevodu vlastníctva

nehnuteľností na G. H. žalovaný tomuto dlhoval 60.000,- Eur, pričom mu G. H. poskytoval finančné
prostriedky na splácanie hypotekárneho úveru tak, že peniaze boli dané žalovanému a tento ich vložil
na splátku. Poukázal aj na to, že v čase podania návrhu na oddlženie vo forme konkurzu v roku 2019
pracoval čiastočne, resp. brigádnicky, cca 40 hodín mesačne v obchodnej spoločnosti CND, s.r.o. Vmarci 2020 mal finančné prostriedky na úhradu dlhu G. H. a ďalších splátok a v zmysle Dohody o zmene
Dohody o urovnaní a Dohody o prevzatí povinnosti na plnenie vo výške 2.000,- Eur mesačne požičané
aj od JUDr. Kanabu, pričom pohľadávka JUDr. Kanabu bola zabezpečená záložným právom na dome,

ktorýmuG.H.vrátilspäť.ŽalovanýbolspoločníkomakonateľomvobchodnejspoločnostiH-PContainer
house s.r.o., pričom v čase vydania napadnutého rozhodnutia býval v predmetnej nehnuteľnosti na
adrese G. J. XXX na základe Dohody o bezplatnom užívaní nehnuteľnosti do 30.12.2022 uzavretej so
súčasnými vlastníkmi manželmi G. K. a I. K.. Uviedol, že zmluvy a dohody ním podpísané v priebehu
exekučného konania, v ktorom vystupoval ako oprávnený, boli spísané neprehľadne a v prospech

spoločnosti BH site management s.r.o. a žalobcu. Potvrdil, že v priebehu exekúcie bol jeden byt
prevedenýnažalobcu,ktorýhonáslednepreviedolnažalovanéhoatentohonáslednepredal,aležiaden
finančný prospech z predaja bytu nemal, keďže musel vyplatiť p. K. a iné svoje dlhy.

6. Okresný súd považoval mal za nesporné, že žalobca mal voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu
z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/24/2016-103 zo dňa 25.04.2017 právoplatného

dňa 13.07.2017 a vykonateľného dňa 21.07.2017 a uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k.
16C/24/2016-113 zo dňa 14.08.2017 právoplatného dňa 12.10.2017 a vykonateľného dňa 16.10.2017,
na základe ktorých bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 37.500,- Eur s príslušenstvom v
splátkach a trovy konania 3.516,72 Eur. Návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto veci bol podaný
dňa 13.11.2015, súd dňa 27.11.2015 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.

Nesporné bolo aj to, že Okresný súd Banská Bystrica dňa 09.07.2020 uznesením sp. zn. 54Ek/986/2020
návrh žalobcu na vykonanie exekúcie voči žalovanému zamietol z dôvodu oddlženia žalovaného.
Nesporné bolo aj to, že konkurzné konanie vyhlásené na majetok žalovaného Okresným súdom Trenčín
uznesením č.k. 40Odk/91/2019-23 zo dňa 04.03.2019 bolo ukončené z dôvodu, že majetok povinného
nepostačuje ani na krytie nákladov konkurzu. Ďalej bolo nesporné, že na základe Darovacej zmluvy

(V1031/2016.-51/2016) žalovaný daroval predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou v prospech G.
H.. Za nesporné považoval aj to, že žalobca podal voči žalovanému žalobu o odporovateľnosť uvedenej
darovacej zmluvy z roku 2016, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 18C/106/2016 a pred rozhodnutím
vo veci samej žalovaný nadobudol uvedené nehnuteľnosti od G. H. späť.

7. Po vykonanom dokazovaní okresný súd konštatoval, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie
návrhu na zrušenie oddlženia a žaloba bola podaná včas v rámci 6 ročnej lehoty od vyhlásenia konkurzu
na majetok žalovaného.

8. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal posúdením, či boli naplnené znaky konania

žalovaného s nepoctivým zámerom. Poukázal na účel zavedenia inštitútu osobného bankrotu zákonom
č. 377/2016 Z.z., ktorým je riešenie úpadku fyzických osôb. Uviedol, že poctivý zámer sa vymedzuje
pozitívne ako aj negatívne, pričom obidva vymedzenia sú postavené na demonštratívnych výpočtoch
prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. ho nemá. Každý veriteľ, ktorý je dotknutý oddlžením, môže
iniciovať kontrolu poctivého zámeru dlžníka pri oddlžení. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd,

aby ho neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah, jeho prísnejšieho a
miernejšieho posudzovania individuálne v prejednávanej veci s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné
skúsenosti.

9. Poukázal na účel oddlženia, ktorým je zbavenie dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov, aby

ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok života, aby jeho dlhy negenerovali
jeho ďalší úpadok a aby sa z hľadiska hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol
opätovne postaviť na vlastné nohy a poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2016
zo dňa 10.01.2017.

10. Okresný súd uviedol, že žalobca zdôrazňoval splnenie podmienok zrušenia oddlženia pre nepoctivý
zámer žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. b), e), g), h) z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej „ZKR“) tým, že žalovaný previedol nehnuteľnosti na G. H. účelovo z dôvodu vyhnúť sa povinnosti
úhrady svojich splatných a vymožiteľných pohľadávok aj voči žalobcovi, pričom v čase prevodu v
roku 2016 žalovaný vedel, že je voči nemu vedené súdne konanie na zaplatenie 37.500,- Eur, pričom

obdarovaný G. H. potvrdil, že nehnuteľnosť neužíval a užíval ju a užíva žalovaný. Tieto nehnuteľnosti
žalovaný nadobudol od obdarovaného späť. Nepoctivým zámerom sa žalobcovi javil spôsob obidvoch
prevodov nehnuteľností, keď v roku 2016 previedol nehnuteľnosti na obdarovaného darovacou zmluvou,
vrátane záložného práva v prospech banky a následne si vrátil predmetnú nehnuteľnosť Zmluvou oprevode vlastníckeho práva v roku 2020. Podľa žalobcu boli obidva prevody urobené bez finančnej
náhrady vo vzťahu k zmluvným stranám. Počas celej doby pritom žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti
má trvalý pobyt. Jednalo sa podľa žalobcu o účelové konanie v snahe zbaviť sa majetku pri prvom

prevode a vrátiť si majetok späť po oddlžení v prípade druhého prevodu. Žalovaný bol pritom vlastníkom
aj ďalšieho bytu v roku 2014, ktorý taktiež previedol na tretie osoby.

11. Okresný súd zdôraznil, že v zmysle § 166f ods. 1 ZKR dôkazné bremeno preukázania nepoctivého
zámeruprioddlženíspočívanažalobcovi.PoukázalnanálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS72/2010,

podľa ktorého súd nie je viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia absolútne, môže a musí
sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická
súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov. Okresný súd poukázal v zmysle uvedeného rozhodnutia na to, že aj keby formálne
neboli splnené podmienky definujúce nepoctivý zámer, v záujme spravodlivého a ústavne konformného
výkladu musí byť vec posúdená komplexne s prihliadnutím na zámer zákonodarcu. Dospel k záveru,

že posudzovanie naplnenia znakov nepoctivého zámeru nezávisí len od naplnenia dikcie zákona a
mechanického posudzovania, ale zákonodarca kladie dôraz na komplexné posudzovanie každého
prípadu osobitne, zohľadňujúc osobitosti individuálnych skutočností, čo vyplýva z ustanovenia § 166g
ods. 1 ZKR, ale aj demonštratívnej povahy § 166g ods. 2 a priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti podľa
§ 166g ods. 3, 4 ZKR. Okresný súd posudzoval každý žalobcom tvrdený dôvod nepoctivého zámeru

samostatne a individuálne.

12. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že žalovaný v zozname veriteľov ani na dopyt
správcu neuviedol žalobcu ako veriteľa fyzickú osobu, v dôsledku čoho neprihlásil svoju pohľadávku, aj
keď o ňom vedel alebo musel vedieť. Zo zoznamu veriteľov v spise na č.l. 43 zo dňa 21.02.2019 a z

prílohy k návrhu na oddlženie vyplýva, že žalovaný žalobcu ako svojho veriteľa do uvedeného zoznamu
uviedol. Dôvod nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. b) ZKR žalobca preto nepreukázal.

13. Okresný súd nemal preukázaný ani ďalší žalobcom tvrdený dôvod nepoctivého zámeru, a to že sa
žalovaný úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie

konkurzu. Žalobcom tvrdené a preukazované skutočnosti takéto správanie žalovaného nepreukazujú.
Zo samotnej skutočnosti, že žalovaný má dlhy voči viacerým veriteľom, bez preukázania časovej
súvislosti medzi ich vznikom a podaním návrhu na oddlženie nie je možné ustáliť, že sa žalovaný zadlžil,
resp. neuhrádzal svoje dlhy riadne a včas s úmyslom podať v budúcnosti návrh na konkurz a oddlženie
a dlhy nesplatiť vôbec.

14. Podľa okresného súdu záložca nepreukázal ani ďalší dôvod nepoctivého zámeru podľa § 166g
ods. 2 písm. g) ZKR, a to že zo správania žalovaného pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri
preberanízáväzkusaspoliehalnato,žesvojedlhybuderiešiťkonkurzomalebosplátkovýmkalendárom.
Žalobcom tvrdené skutočnosti nepreukazujú takéto správanie žalovaného ako dlžníka a na preukázanie

svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.

15. Podľa okresného súdu nebol preukázaný ani dôvod nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm.
h) ZKR, t.j. že zo správania dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť
svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Tento dôvod nepoctivého zámeru preukazoval

žalobca tým, že žalovaný previedol predmetné nehnuteľnosti na G. H. účelovo, a to z dôvodu vyhnúť
sa povinnosti úhrady svojich splatných a vymožiteľných pohľadávok aj voči žalobcovi, pričom v čase
prevodu nehnuteľností v roku 2016 žalovaný vedel o svojom dlhu, vedel, že sa voči nemu vedie
konanie o zaplatenie sumy 37.500,- Eur zo strany žalobcu, pričom po skončení konkurzu nadobudol
bezodplatne tieto nehnuteľnosti späť. Podľa okresného súdu v konaní bolo preukázané, že žalobca

má voči žalovanému pohľadávku podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/24/2016-103 zo
dňa 25.04.2017, pričom od 22.12.2015 mal žalovaný vedomosť o tom, že je voči nemu uplatňovaný
nárok,ktorýbudepovinnýuspokojiť,keďžetýmtodňompodalodporprotivydanémuplatobnémurozkazu
v konaní o zaplatenie uvedenej dlžnej sumy. Preukázané bolo aj to, že návrh žalobcu na vykonanie
exekúcie bol zamietnutý z dôvodu oddlženia žalovaného. Okresný súd zdôraznil, že v nasledujúcom

roku po tom, ako sa žalovaný dozvedel, že sa vedie proti nemu konanie o zaplatenie sumy 37.500,- Eur,
daroval predmetné nehnuteľnosti v prospech G. H., ktorých hodnota predstavovala 90.000,- Eur. Keďže
výška pohľadávky zabezpečeného veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. na darovaných nehnuteľnostiach
predstavovala 61.000,- Eur, potom v zmysle § 167k ods. 6 ZKR, by darované nehnuteľnosti bolo možnézapísať do súpisu majetku z dôvodu, že hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na majetku.
Okresnýsúdpretodospelkzáveru,žeprevoddarovanýchnehnuteľnostížalovanýmjepotrebnéhodnotiť
ako nepoctivý zámer, keďže hodnota nehnuteľností prevyšujúca ťarchy mohla slúžiť na rezervu pre

prípad finančnej tiesne pri priznaní žalovaného nároku po jeho splatnosti, alebo po splatnosti nároku
mohla slúžiť ako zdroj finančných prostriedkov na úhradu dlhu, resp. by sa dostala do konkurznej
podstaty.

16. Okresný súd poukázal na obranu žalovaného, ktorý odôvodňoval darovanie nehnuteľností tým,

že voči obdarovanému mal záväzok vo výške 60.000,- Eur na základe ústne uzavretých zmlúv
o pôžičke, ktoré finančné prostriedky mali byť použité na rekonštrukciu a dostavbu predmetných
darovaných nehnuteľností. Preto dňa 08.03.2016 uzavrel s obdarovaným Dohodu o urovnaní, Dohodu
o prevzatí povinnosti na plnenie, na základe ktorej obdarovaný G. H. prevzal záväzok voči Slovenskej
sporiteľni vo výške 60.393,- Eur zabezpečený záložným právom na predmetných nehnuteľnostiach,
obdarovaný upustil od uplatňovania a vymáhania pohľadávky voči žalovanému vo výške 60.000,-

Eur s príslušenstvom a žalovaný na obdarovaného na úhradu tohto záväzku previedol vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže medzičasom bolo vedené konanie o určenie neúčinnosti
tejto darovacej zmluvy a obdarovaný stratil záujem na vlastníctve týchto nehnuteľností, došlo medzi
žalovaným a obdarovaným dňa 28.02.2020 k uzavretiu Dohody o zmene Dohody o urovnaní, Dohody
o prevzatí povinností na plnenie, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť obdarovanému sumu

72.430,- Eur, a to 12.430,- Eur za zaplatené splátky voči Slovenskej sporiteľni a 60.000,- Eur z titulu
pôžičky z rokov 2014 a 2015. Za týmto účelom si preto žalovaný požičal finančné prostriedky od
JUDr. Kanabu, ktorými vyplatil väčšiu časť dlžnej sumy obdarovanému a zvyšnú časť mu uhrádzal
v mesačných splátkach. Obdarovaný preto na žalovaného bezodkladne naspäť previedol predmetné
nehnuteľnosti a žalovaný sa zaviazal pokračovať v uhrádzaní záväzkov voči Slovenskej sporiteľni a.s.

17. Okresný súd konštatoval, že ponechanie si darovaných nehnuteľností zo strany žalovaného by
bolo správanie sa dobrého hospodára majúceho na zreteli záujmy svojich existujúcich veriteľov. Na
druhej strane prevody darovaných nehnuteľností na obdarovaného a späť na žalovaného predstavujú
za zistených okolností konanie s nepoctivými zámerom a uprednostnenie veriteľa - obdarovaného,

ktoré spočíva v tom, že pohľadávku tohto veriteľa, t.j. obdarovaného, po oddlžení nevymáhateľnú, sa
žalovaný v konečnom dôsledku podľa Dohody o urovnaní, Dohody o prevzatí povinnosti na plnenie zo
dňa 08.03.2016 a podľa Dohody o jej zmene zo dňa 28.02.2020 zaviazal obdarovanému na rozdiel od
ostatných veriteľov uhrádzať.

18. Okresný súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že právna úprava oddlženia je účinná od apríla
2017 a preto nie je možné v rokoch predchádzajúcich konanie žalovaného posudzovať v súvislosti s jeho
úmyslom sa oddlžiť, teda jeho nepoctivým zámerom v súvislosti s podaním návrhu na oddlženie formou
konkurzu. Okresný súd konštatoval, že zákonná úprava oddlženia sa dostala do právneho poriadku s
účinnosťou od 01.01.2006, pričom k výraznej zmene došlo od 01.03.2017 (oddlženie bez skúšobnej

doby), avšak zákon o konkurze a reštrukturalizácii žiadnu konkrétnu lehotu, ktorou by obmedzoval
posudzovanie poctivosti zámeru dlžníka pri podaní návrhu na jeho oddlženie, neupravuje. Nepoctivý
zámer žalovaného ako dlžníka v súvislosti s posudzovaním dôvodu podľa § 166g ods. 2 písm. h)
ZKR okresný súd preto neviazal na konkrétny časový rámec a správanie sa dlžníka voči veriteľom
posúdil k momentu, kedy sa dozvedel z doručeného platobného rozkazu o uplatňovanom nároku

vo výške 37.500,- Eur. Poctivý zámer skúma súd v rámci správania sa dlžníka po podaní návrhu
na konkurz a oddlženie. Správanie posudzuje v rovine ekonomickej, osobných pomerov a aj podľa
súčinnosti poskytnutej v oddlžovacom konaní. Súd zvažuje celkové správanie sa dlžníka po oddlžení, t.j.
či využil novú šancu alebo pokračuje v zadlžovaní. Pri nepoctivom zámere skúma správanie dlžníka pred
podaním návrhu na oddlženie a po jeho podaní. Uviedol, že v priebehu samotného konania žalovaný

opätovne predmetné nehnuteľnosti predal novým vlastníkom G. K. a I. K. a s poukazom na prebiehajúce
konanie o zrušenie oddlženia okresný súd vyhodnotil takéto konanie ako špekulatívne s nepoctivým
úmyslom.

19. Okresný súd na žalovaného prihliadal prísnejšie, keďže sa jedná o osobu v minulosti majúcu

významnejší majetok, ktorá má skúsenosti s podnikaním, pričom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia bola konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti H-P Container house s.r.o. Z tohto
dôvoduneprihliadolnaobranužalovaného,ženevedelakosaznehoakoveriteľastaldlžníkažesúdmal
na tieto skutočnosti prihliadnuť, pretože v čase podpisovania uvedených zmlúv 05.09.2013, 12.02.2014,13.02.2014 mal za sebou 9 rokov podnikania a v prípade nejasností mu nič nebránilo vyhľadať odbornú
právnu pomoc, alebo nepristúpiť k podpísaniu dohôd, ktorým nerozumel. Ak ich podpísal, musí znášať
dôsledky svojho rozhodnutia. Okresný súd však poukázal na to, že všetky okolnosti predchádzajúce

a smerujúce k podpisu dohôd žalovaným zobral do úvahy súd v konaní pod sp.zn. 14C/24/2016, v
ktorom došlo k judikovaniu pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Konštatoval preto, že tieto skutočnosti
nemajú v konaní o zrušenie oddlženia význam. V konaní o zrušenie oddlženia ako podstatné skutočnosti
preukazujúce nepoctivý zámer vyhodnotil tie, ktoré nastali po doručení platobného rozkazu v uvedenom
konaní, teda keď sa žalovaný dozvedel, že voči nemu žalobca uplatňuje finančný nárok.

20. Okresný súd preto dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie podmienok na zrušenie oddlženia
žalovaného pre jeho nepoctivý zámer a žalovaný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré vyvracajú
tvrdenia žalobcu v otázke poctivého zámeru a ani žiadne tvrdenia, pre ktoré by súd nemal hľadieť na
žalovaného prísnejšie. Podľa okresného súdu preto existujú zákonné dôvody na zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer žalovaného a preto jeho oddlženie zrušil.

21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa riadil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako
strane úspešnej priznal v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému právo na ich náhradu.

22. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní opätovne poukazoval na skutkové okolnosti o vykonávaní
murárskych prác pre spoločnosť BH site managent s.r.o., voči ktorej mal pohľadávku v sume 72.949,95
Eur, ktorá bola vymáhaná exekútorom JUDr. Jozefom Martišíkom. Zopakoval tvrdenia z priebehu
konania, že za súčinnosti tohto exekútora bol uvedený do omylu, keď sa z veriteľa stal dlžníkom a
ani nevedel ako, keďže veci vôbec nerozumel. To, že žalovaný nebol a nemal byť dlžníkom vyplýva z

predmetných dohôd, ktoré boli v konaní predložené a žalovaný neuprednostnil ani nezvýhodnil žiadneho
svojho veriteľa, keďže nevedel, že sa stal dlžníkom. Zopakoval, že vykonával pre spoločnosť BH site
management s.r.o. murárske práce prostredníctvom subdodávateľov, ktorým kvôli nezaplateniu ceny
diela od objednávateľa nemal z čoho zaplatiť faktúry. Preto bola vedená exekúcia JUDr. Martišíkom a
zároveň si bol nútený požičať finančné prostriedky od p. H..

23. Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu o účelovom prevode predmetných nehnuteľností na G. H..
Zopakoval svoje vysvetlenie prevodu vlastníckeho práva k predmetným k nehnuteľnostiam tým, že G.
H. mal voči žalovanému pohľadávku 60.000,- Eur s príslušenstvom na základe ústnych zmlúv o pôžičke,
ktoré finančné prostriedky boli určené na rekonštrukciu rodinného domu, t.j. predmetných nehnuteľností

a tento záväzok žalovaný p. H. neuhradil ani čiastočne. Z tohto dôvodu bola dňa 08.03.2016 uzavretá
Dohoda o urovnaní, Dohoda o prevzatí povinnosti na plnenie, v zmysle ktorej p. H. prevzal záväzok
žalovaného voči Slovenskej v sporiteľni a.s. vo výške 60.393,- Eur, ktorý bol zabezpečený záložným
právom na predmetných nehnuteľnostiach, p. H. upustil od vymáhania pohľadávky voči žalovanému vo
výške 60.000,- Eur s príslušenstvom a na úhradu tohto záväzku previedol žalovaný na p. H. vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam. Uvedená darovacia zmluva bola uzavretá výlučne za účelom
splnenia dlhu žalovaným voči p. H. a preto darovacia zmluva bol nesprávne použitý zmluvný typ, keďže
prevodom týchto nehnuteľností na p. H. žalovaný splatil svoj dlh. Nešlo teda o darovanie, ale o proces
splnenia dlhu. Poukázal na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a mal za to, že uvedený úkon je
potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a úmyslu konajúcich strán, pričom namiesto vrátenia dlhu v

peniazoch žalovaný previedol na p. H. ako obdarovaného predmetné nehnuteľnosti, čím mu splnil svoj
dlh. Ani p. H., ani žalovaný nemajú právnické vzdelanie a preto zvolili pre nich najvýhodnejší zmluvný
typ. Z Dohody o urovnaní zo dňa 08.03.2016 jednoznačne vyplýva skutočný účel predmetnej darovacej
zmluvy, t.j. splatenie dlhu žalovaným voči p. H. prevodom vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.

24. V odvolaní žalovaný zdôraznil, že právna úprava oddlženia v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii
účinná do 28.02.2017 nepoznala inštitút nepoctivého zámeru, pričom okresný súd na darovaciu
zmluvu zo dňa 18.04.2016 aplikoval aktuálne platné znenie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a
označil darovaciu zmluvu ako nepoctivý zámer žalovaného. Žalovaný zdôrazňoval, že v čase uzavretia
darovacej zmluvy v roku 2016 nevedel a ani objektívne nemohol vedieť, že v apríli v roku 2017 bude

účinná súčasná úprava ZKR a teda žalovaný nemohol vedieť, že uzatvorenie predmetnej zmluvy by
mohlo byť posudzované ako nepoctivý zámer žalovaného. Je preto neakceptovateľné, aby okresný
súd posudzoval nepoctivý zámer žalovaného podľa právnej úpravy, ktorá v čase podpisu predmetnejdarovacej zmluvy neexistovala. Nepoctivý zámer je možné posudzovať iba pri úkonoch žalovaného
vykonaných po účinnosti súčasnej právnej úpravy.

25. Aplikáciou ustanovení súčasnej právnej úpravy na úkony vykonané pred účinnosťou tejto úpravy
bol porušený princíp právnej istoty, princíp legitímneho očakávania, ako aj zákaz retroaktivity, keďže
ustanovenie každého právneho predpisu môže pôsobiť výlučne do budúcnosti, ale nikdy nie do
minulosti. V čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy žalovaný nemohol vedieť ani predpokladať, že
v budúcnosti nastane novelizácia právnej úpravy ZKR, ktorá zavedie okrem iného aj inštitút nepoctivého

zámeru a ďalších podmienok oddlženia. Akékoľvek úkony žalovaného (darovacia zmluva zo dňa
18.04.2016, Dohoda o urovnaní a o prevzatí povinností zo dňa 08.08.2016 a podobne) pred účinnosťou
súčasnej právnej úpravy ZKR nie je možné posudzovať podľa ustanovení súčasnej právnej úpravy a
poukázalnarozhodnutieOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.2Odi/2/2019zodňa26.11.2020.Podľa
žalovaného preto nie je možné aplikovať ustanovenie súčasnej právnej úpravy ZKR na úkony vykonané
pred účinnosťou tejto úpravy a teda ani ustanovenia o nepoctivom v zámere. Okresný súd preto rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Žalovaný nesúhlasil v odvolaní ani s prísnejším hodnotením úkonov a správania žalovaného
zo strany okresného súdu. Vytýkal okresnému súdu, že sa nezaoberal tým, akú činnosť žalovaný
ako podnikateľ vykonával. Žalovaný bol podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia, pričom

vykonával montážne, búracie a iné robotnícke práce. Fyzické osoby sú často nútené zamestnávateľmi
vykonávať prácu na základe živnostenského oprávnenia a nemajú takmer žiadne skúsenosti alebo
znalosti ohľadne podnikania, keďže vykonávajú tú istú prácu ako bežní zamestnanci v pracovnom
pomere. Poukázal na postavenie žalovaného, ktorý má stredoškolské vzdelanie bez maturity, vykonáva
robotnícke a pomocné práce na stavbách a podniká na základe živnostenského oprávnenia iba preto,

že je to pre danú osobu ekonomicky výhodnejšie. Všetky zmluvy a dohody, ktoré žalovaný podpísal, boli
pripravené advokátskymi kanceláriami, resp. právnikmi. Žalovaný nemal najmenší dôvod akýmkoľvek
spôsobom preverovať správnosť textácie týchto zmlúv a dohôd a nesúhlasil, aby súd prihliadal
na žalovaného prísnejšie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu
zamietne, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

27. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 03.10.2022. Pokiaľ žalovaný opätovne
poukazoval na konanie a úkony, ktoré predchádzali jeho zaviazaniu na zaplatenie sumy 37.500,- Eur
v konaní Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 16C/24/2016, namietal, aby súd na tieto tvrdenia

neprihliadol, vzhľadom k tomu, že sa týkajú právoplatne rozsúdenej veci a tieto skutočnosti mohol
uplatniť žalovaný v tomto súdnom konaní, ktoré už je právoplatne skončené. V tomto konaní preto
nemožno dôvodiť skutočnosťami, ktoré už boli súdom vyriešené v právoplatne skončenej veci.

28. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že okresný súd sa pri vydanom rozhodnutí opieral o právnu

úpravu, ktorá v čase vykonania právneho úkonu žalovaného ešte nebola platná. Poukázal na to, že
okresný súd jasne uviedol, že aj keď v čase právneho úkonu žalovaného (darovacia zmluva týkajúca
sa nehnuteľností v prospech G. H.) nebola právna úprava ZKR v znení platnom ku dňu rozhodnutia,
zákon neuvádza žiadnu lehotu, ktorou by bolo obmedzené časovo skúmanie poctivosti správania sa
dlžníka. Je preto potrebné posudzovať správanie sa dlžníka komplexne aj v nadväznosti na úkony pred

platnosťou súčasnej právnej úpravy.

29. Poukázal na chronológiu uplatnenia nároku na zaplatenie 37.500,- Eur, na podpísanie Darovacej
zmluvy v roku 2016, podanie odporovacej žaloby, spätný prevod nehnuteľností na žalovaného a na jeho
oddlženie. Opätovne poukázal na to, že obdarovaný G. H. v rokoch 2016-2020, kedy bol vlastníkom

týchto nehnuteľností, v nich nikdy nebýval. Zopakoval, že počas súdneho konania žalovaný predmetné
nehnuteľnostiopätovnepreviedolnatretieosoby,pravdepodobnesobdobnýmzámeromakopriprevode
na G. H. a na pojednávaní žalovaný výslovne uviedol, že tieto osoby v nehnuteľnosti nebývajú a naďalej
ju užíva žalovaný a jeho rodina. Takéto konanie žalovaného bolo od počiatku špekulatívne a od roku
2016 vyvíjal činnosť smerujúcu k ukráteniu veriteľov.

30. Okresný súd správne nahliadal na žalovaného ako podnikateľa prísnejšie, keď tento ako samostatne
zárobková osoba minimálne od roku 2010 musí mať určité znalosti v oblasti uzatvárania zmlúv,
účtovníctva a podobne. Aj po roku 2019 je žalovaný samostatne zárobkovo činnou osobou a zároveňje spoločníkom a konateľom v spoločnosti H-P Container house, s.r.o. Navrhol preto, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

31. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04.11.2022. Vo vzťahu ku
konaniu 16C/24/2016 poukázal na to, že záväzný je samotný výrok rozsudku a nie jeho odôvodnenie.
Poukazovaním na skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu rozsudku v tomto konaní, žalovaný
preukazoval neprehľadnosť situácie, v ktorej sa nachádzal a ktorú spôsobil žalobca. Toto je relevantné
aj pre posúdenie poctivého zámeru žalovaného. Zotrval na tom, že relevantná právna úprava v čase

vykonania úkonu, ktorý viedol k záveru o jeho nepoctivom zámere, účinná nebola. Dôkazné bremeno
preukázania nepoctivého zámeru je na žalobcovi, čo však nepreukázal. V súvislosti s nazeraním
na žalovaného prísnejšie poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z.z. a zopakoval, že
žalovaný bol podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia a vykonával montážne, búracie a iné
robotnícke práce.

32. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.11.2022, v
ktorom uviedol, že nemá k veci ďalšie stanovisko.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie

je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

34. Predmetom konania je žaloba o zrušenie oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer, ktorý

žalobca odôvodňoval tým, že po tom, ako žalovaný v roku 2015 nadobudol vedomosť o uplatňovaní
finančného nároku žalobcom voči žalovanému vo výške 37.500,- Eur, následne v roku 2016 daroval
predmetné nehnuteľnosti v prospech G. H. z dôvodu vyhnúť sa povinnosti úhrady svojich splatných
a vymožiteľných pohľadávok aj voči žalobcovi, pričom obdarovaný potvrdil, že tieto nehnuteľnosti
nikdy neužíval. Po podaní žaloby o určenie odporovateľnosti uvedenej darovacej zmluvy došlo ku

spätnému darovaniu predmetných nehnuteľností od G. H. na žalovaného, ktorému však predchádzalo
povolenie oddlženia žalovaného vo forme konkurzu. Žalobcom podaný návrh na vykonanie exekúcie bol
zamietnutý z dôvodu oddlženia žalovaného, pričom žalovaný sa opätovne stal vlastníkom uvedených
nehnuteľností na základe spätnej darovacej zmluvy od G. H. v prospech žalovaného. Podľa žalobcu sa
jednalo o účelové prevody v snahe zbaviť sa majetku pri prvom prevode, t.j. pri darovaní v prospech G.

H. a vrátiť si späť tento majetok po oddlžení v druhom prípade. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že
sa nejednalo o účelové konanie, pretože darovaním nehnuteľností v roku 2016 plnil svoj dlh voči G. H.
vo výške 60.000,- Eur s príslušenstvom a teda darovanie malo v konečnom dôsledku funkciu splnenia
peňažného záväzku žalovaného voči tomuto veriteľovi. Namietal tiež nemožnosť aplikácie súčasnej
právnej úpravy oddlženia, vrátane posudzovania nepoctivého zámeru, na úkony, ktoré predchádzali

účinnosti tejto právnej úpravy, t.j. na úkony vykonané pred marcom 2017.

35. Podľa § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“) o oddlžení
rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že
dlžníkazbavujevšetkýchdlhov,ktorémôžubyťuspokojenéibavkonkurzealebosplátkovýmkalendárom

(§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení
súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

36. Podľa § 166f ods. 1 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov

od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

37. Podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno

usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhryzo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

38. Podľa § 166g ods. 2 ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,

e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

39. Podľa § 166g ods. 3 ZKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

40. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvejinštancievtejtovecidostatočnezistilskutkovýstavazistenéskutočnostisprávneposúdil,keďvydal
napadnutý rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Odvolací súd preskúmal

napadnuté rozhodnutie výhradne v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní. Vzhľadom na
dôvody žalovaným podaného odvolania odvolací súd na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia
dodáva k veci nasledovné.

41. Pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej

inštancie, ktorý považuje za dostatočný a ktorý je spôsobilý na rozhodnutie vo veci samej.

42. Okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí poukázal na účel oddlženia, ktorý inštitút bol v
zásadnezmenenejformezavedenýdoprávnehoporiadkuzákonomč.377/2016Z.z.vzneníúčinnomod
01.03.2017. Základným zmyslom oddlženia ako osobného bankrotu, je riešenie úpadku fyzických osôb

a jeho účelom je zbaviť dlžníka jeho dlhov tak, aby ho neuspokojené dlhy v konkurze neprenasledovali
po zvyšok života a negenerovali ďalší jeho úpadok, ako uviedol okresný súd. Pri povolení oddlženia
súd neskúma poctivý alebo nepoctivých zámer, pričom tento úmysel podlieha až následnej súdnej
kontrole na základe žalôb dotknutých veriteľov, ktorých pohľadávky povolením oddlženia sa stávajú
nevymáhateľné (§ 166e ZKR).

43. Okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v konaní, ako aj včasnosť podania žaloby. Na základe vykonaného dokazovania a posúdenia
úkonov žalovaného vykonaných po tom, ako nadobudol vedomosť o uplatnení finančného nároku,
t.j. pohľadávky žalobcom voči žalovanému, t.j. po podaní odporu dňa 22.12.2015 v konaní sp. zn.

16C/124/2016, okresný súd správne zistil a vyhodnotil konanie žalovaného, ktorým sa najskôr zbavil
svojho nehnuteľného majetku darovacou zmluvou v prospech G. H. v roku 2016, následne podal návrh
naoddlženie,ktorémubolovroku2019vyhovenéapotakomtooddlženíopätovnenadobudolpredmetné
nehnuteľnosti na základe spätnej darovacej zmluvy od G. H. a ktorému sa v roku 2020 opätovne
zaviazal splácať dlh vzniknutý z pôžičiek z rokov 2014 a 2015. Okresný súd správne posúdil aj ďalší

zistený úkon a postup žalovaného, ktorý v priebehu samotného konania o zrušenie oddlženia predmetné
nehnuteľnosti predal tretím osobám. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne posúdil takéto
správanie žalovaného ako konanie s nepoctivým zámerom a zároveň aj ako konanie s uprednostnením
veriteľa, t.j. obdarovaného, pred ostatnými veriteľmi.

44. Odvolací súd sa so zistením skutkového stavu okresným súdom, s jeho vyhodnotením, ako aj
závermi o nepoctivom zámere žalovaného v plnom rozsahu stotožnil. Žalovaný nepreukázal žiadnymi
dôkaznými prostriedkami svoj poctivý zámer v zmysle § 166g ods. 1 ZKR, keď naopak okresný súdsprávne vyhodnotil správanie žalovaného ako špekulatívne s nepoctivým zámerom, keďže v priebehu
samotného konania o zrušenie oddlženia opätovne previedol predmetné nehnuteľnosti na tretie osoby.

45. V odvolaní žalovaný opätovne, ako v priebehu konania, poukazoval na dôvody, ktoré ho viedli k
podpísaniu dohôd v rámci exekučného konania, ktoré bolo vedené v jeho prospech ako oprávneného na
exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Martišíka, výsledkom ktorých mala byť zmena postavenia žalovaného
z veriteľa na dlžníka. Vysvetľoval svoje konanie na základe ktorého previedol predmetné nehnuteľnosti
darovacou zmluvou v roku 2016 na G. H. tým, že nemal finančné prostriedky na úhradu svojich dlhov,

preto bol nútený si požičať tieto finančné prostriedky od G. H. a keďže nemal prostriedky na ich vrátenie,
splnil si svoj záväzok voči tomuto veriteľovi prevodom predmetných nehnuteľností.

46. Podľa odvolacieho súdu okolnosti, ktoré viedli k vzniku záväzku žalovaného voči žalobcovi na
zaplatenie 37.500,- Eur, okresný súd v napadnutom rozhodnutí bode 39. jeho odôvodnenia správne
posúdil tak, že tieto okolnosti mali byť a boli riešené v rámci súdneho konania pred Okresným súdom

Trenčín pod sp. zn. 16C/24/2016, ktorého predmetom bol práve nárok žalobcu voči žalovanému na
zaplatenie uvedenej dlžnej sumy, výsledkom ktorého bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
zaväzujúce žalovaného na zaplatenie tejto sumy. Okolnosti predchádzajúce vzniku záväzku v sume
37.500,- Eur preto okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí posúdil ako irelevantné, keďže
predmetom tohto konania je zrušenie oddlženia pre nepoctivých zámer, a to práve vo vzťahu k správaniu

sa žalovaného ako dlžníka potom, ako nadobudol vedomosť o tom, že je voči nemu uplatňovaný
finančnýnárok.Okolnosti,ktoréviedlikvznikutejtopohľadávky,bolipredmetomsúdnehokonaniasp.zn.
16C/24/2016 a nie sú okolnosťami podstatnými pre posudzovanie správania sa žalovaného z hľadiska
nepoctivého zámeru pri oddlžení. Okresný súd správne ohraničil a posudzoval to konanie a správanie
sa žalovaného voči žalobcovi, ktoré nastalo potom, ako sa žalovaný dozvedel o uplatňovaní pohľadávky

žalobcom voči nemu na zaplatenie 37.500,- Eur, t.j. od decembra 2015 a nasledujúce. Akým spôsobom
vznikla pohľadávka žalobcu voči žalovanému, okolnosti, ktoré predchádzali jej vzniku, okolnosti
uzatvárania zmlúv v rámci exekučného konania vedeného JUDr. Martišíkom sú pre toto konanie
o zrušenie oddlženia irelevantné. Podstatné je to, ako sa po nadobudnutí vedomosti o uplatňovaní
peňažnej pohľadávky správal žalovaný vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi, ktorého postavenie veriteľa

bolo judikované vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom v konaní sp. zn. 16C/24/2016.

47. Vysvetlenie dôvodov darovania nehnuteľností v roku 2016 v prospech G. H. tým, že týmto darovaním
došlo k splneniu peňažného záväzku žalovaného voči tejto osobe, nie je spôsobilé zmeniť správny záver
okresného súdu o nepoctivom zámere žalovaného pri oddlžení.

48. Odvolací súd poukazuje na to, že nepoctivý zámer a uprednostňovanie veriteľa vyhodnotil okresný
súd správne bode 36.6. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Okresný súd poukazoval nielen na
pôvodné darovanie v roku 2016, na základe ktorého predmetné nehnuteľnosti boli žalovaným prevedené
v prospech L. H., ale poukazoval aj na ich spätné nadobudnutie opätovne vo forme darovania od L.

H. na žalovaného. Nepoctivý zámer správne zistil v tom, že takýmto konaním došlo k uprednostneniu
obdarovaného, t.j. G. H., ktoré spočívalo v tom, že pohľadávku tohto veriteľa, t.j. obdarovaného
(k zániku ktorej malo dôjsť podľa tvrdenia žalovaného darovaním nehnuteľností v roku 2016), ktorá
po oddlžení bola nevymáhateľná, sa žalovaný opätovne tomuto obdarovanému zaviazal uhrádzať na
základe Dohody o urovnaní, Dohody o prevzatí povinnosti plnenia zo dňa 08.03.2016 a Dohody o jej

zmene zo dňa 28.02.2020, na rozdiel od ostatných veriteľov.

49. Okresný súd správne posúdil konanie žalovaného, ktorý sa po zrušení oddlženia zaviazal
ďalej uhrádzať pohľadávku uvedeného veriteľa na rozdiel od ostatných veriteľov, ako zvýhodnenie
a uprednostnenie uvedeného veriteľa a tieto okolnosti pri zohľadnení spätného nadobudnutia

nehnuteľností vo forme darovania po oddlžení správne vyhodnotil ako konanie s nepoctivým zámerom.
V bode 36.4. odôvodnenia okresný súd aj pôvodný prevod týchto nehnuteľností v roku 2016 vo forme
darovania správne vyhodnotil ako konanie s nepoctivým zámerom, keďže hodnota týchto nehnuteľností
prevyšovala ťarchy a mohla slúžiť na úhradu dlhu a nebyť jeho prevodu v prospech G. H., mohla sa
dostať do konkurznej podstaty žalovaného.

50. Okresný súd teda konanie a úkony žalovaného nehodnotil výhradne len k okamihu prevodu týchto
nehnuteľností formou darovania zo žalovaného na G. H. v roku 2016, ale hodnotil jeho konanie
komplexne, vrátane úkonov a postupov, ktoré nasledovali po oddlžení žalovaného, pričom žalovaný vzmysle § 166g ods. 1 ZKR mohol svojimi úkonmi a postupmi po oddlžení preukázať poctivý zámer, ale
naopak, preukázané bolo to, že ich ďalej scudzil na tretie osoby, a to počas konania o zrušení oddlženia.

51. V uvedených súvislostiach je irelevantné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že darovaciu zmluvu z roku
2016 je potrebné posudzovať podľa jej obsahu a úmyslu zmluvných strán a teda, že aj keď sa jednalo o
darovaciu zmluvu, v konečnom dôsledku sa malo jednať o splnenie záväzku takýmto vecným plnením
od žalovaného v prospech G. H..

52. Ako už bolo uvedené, okresný súd neposudzoval len samotné darovanie týchto nehnuteľností zo
žalovaného na G. H. v roku 2016, ale aj ich spätné nadobudnutie, a to po povolení oddlženia a zrušenia
konkurzunažalovaného,akoajvsúvislostisopätovnýmzáväzkomuhrádzaťveriteľoviG.H.pohľadávku
(ktorá mala zaniknúť z dôvodu darovania nehnuteľností v roku 2016), ktorá sa po oddlžení mala stať
nevymáhateľnou, na rozdiel od ostatných veriteľov, ktorých pohľadávky ostali povolením oddlženia
nevymáhateľné a žalovaným neuhradené. Posudzovanie úmyslu a vôle pri uzatváraní darovacej zmluvy

z 08.03.2016 je irelevantné, keďže okresný súd správne identifikoval aj ďalšie konanie žalovaného ako
nepoctivý zámer, a to spätné nadobudnutie týchto nehnuteľností po povolení oddlženia ako aj opätovný
záväzok žalovaného uhrádzať, na rozdiel od všetkých ostatných veriteľov, tomuto veriteľovi pôvodné
záväzky.

53. V ďalšej časti odvolania žalovaný vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne právne posúdenie,
pretože okresný súd posudzoval úkony žalovaného pri zisťovaní nepoctivého zámeru, ktoré boli
vykonané v čase, keď neexistovala platná právna úprava, podľa ktorej spätne okresný súd posudzoval
úkony žalovaného vykonané v roku 2016, keďže relevantná právna úprava nadobudla účinnosť až
01.03.2017. Ani s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.

54.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeotázkaposudzovaniaúkonovasprávaniadlžníkovzhľadiskazisťovania
poctivého zámeru pri oddlžení, a to aj úkonov vykonaných pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
377/2016 Z.z., t.j. pred dátumom 01.03.2017 bola vyriešená rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu
SR.

55. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR č. 4/2023 pod poradovým číslom 60 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obdo/44/2022 z 02.08.2023) okrem iného vyplýva:
„I. Skutkové podstaty nepoctivého zámeru sú v § 166g ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a

reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZoKR) vymenované len demonštratívne, preto nie je
možnévyžadovaťodžalobcupodradenievžalobenazrušenieoddlženiauvádzanýchskutkovýchtvrdení
pod konkrétnu skutkovú podstatu uvedenú v § 166g ods. 2 ZoKR. V žalobe preto postačuje uvedenie
rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca vymedzuje nepoctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení.
II. Ak sa do oddlženia žalovaný dostal na základe rozhodnutia vydaného súdom v konaní o oddlžení

začatom po 1. marci 2017 podľa ustanovení zák. č. 377/2016 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon o
konkurze a reštrukturalizácii, je potrebné na zrušenie tohto oddlženia v konaní podľa § 166f ZoKR
aplikovať aj ustanovenie § 166g ZoKR, zavedené tiež touto novelou, a to s poukazom na prechodné
a záverečné ustanovenie v § 206f ZoKR, pričom posudzovanie správania sa dlžníka definovaného v §
166g ods. 2 písm. e/, g/, h/ ZoKR v konaní o zrušení oddlženia podľa § 166f ZoKR nie je pred podaním

návrhu na oddlženie spätne do minulosti časovo ohraničené, teda môže sa posudzovať aj správanie
dlžníka v čase pred účinnosťou tejto novely.
III. Pri prísnejšom prihliadaní k osobe dlžníka a na súdom zistené skutkové okolnosti podľa § 166g ods.
3 ZoKR je možné podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR považovať správanie dlžníka za správanie v snahe
poškodiť veriteľa, aj napriek tomu, že v rámci neho využíva zákonom dovolené prostriedky na svoju

obranu proti plneniu záväzku, ktorý neuznáva, ak sa preukáže, že účelom tohto správania bolo vyhnúť
sa plneniu tomuto veriteľovi alebo toto plnenie účelovo oddialiť. Ak dlžník neuhrádza dlh veriteľovi ani
len čiastočne, hoci by ho veriteľovi, bez jeho zvýhodnenia oproti iným veriteľom, uhradiť mohol, čo i len
čiastočne alebo si privodil úmyselne ekonomický a majetkový stav, v ktorom dlh tomuto veriteľovi uhradiť
nemôže, je možné jeho správanie posúdiť ako nepoctivé správanie podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZoKR

v snahe poškodiť veriteľa.“

56. Ako vyplýva z druhej výrokovej vety tohto rozhodnutia najvyššieho súdu aj v prípade, ak sa do
oddlženia žalovaný dostal na základe rozhodnutia vydaného v konaní o oddlžení začatom po 01.03.2017(tak ako v tomto prípade), je potrebné na zrušenie tohto oddlženia v konaní podľa § 166f ZKR aplikovať
aj ustanovenia § 166g ZKR zavedené až novelou zákona č. 377/2016 Z.z. Posudzovanie správania sa
dlžníka definované v § 166g ods. 2 písm. e), g), h) ZKR v konaní podľa § 166f ZKR nie je pred podaním

návrhu na oddlženie spätne do minulosti časovo ohraničené a teda sa môže posudzovať aj správanie
dlžníka v čase pred účinnosťou tejto novely. Okresný súd podľa týchto záverov postupoval.

57. Uvedený záver vyplýva z povahy nepoctivého zámeru s tým, že aj keď v čase vykonávania
predmetných úkonov dlžník nemohol mať vedomosť o budúcej právnej úprave, to ešte neznamená,

že jeho úkony vykonané pred účinnosťou novely nebudú posudzované v súvislosti s jeho poctivým,
resp. nepoctivým zámerom. Povaha úkonov dlžníka sa prijatím právnej úpravy nemení. Znamená to,
že úmysel, účel a zmysel jeho úkonov nie je ovplyvnený neskoršou právnou úpravou. Pokiaľ preto
žalovaný namietal nemožnosť aplikácie právnej úpravy ZKR účinnej od 01.03.2017 pri posudzovaní jeho
poctivého zámeru na úkony vykonané pred účinnosťou tejto úpravy, takáto obrana je irelevantná a
odvolací súd na ňu neprihliadol.

58. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR okrem iného vyplýva: „Aplikovaním
logického výkladu na namietané ustanovenia ZKR upravujúce nepoctivý zámer, ako i účelu zákona, je
bezpochyby zrejmé, že súd pri posudzovaní nepoctivého zámeru musí vychádzať i z okolností, ktoré
nastalieštepredzavedenímtohtoinštitútu.Idevlastneoexpostkontrolupoctivéhozámerudlžníka,ktorý

môževočidlžníkoviiniciovaťvzásadekaždýveriteľdotknutýoddlžením...Vpredmetnýchustanoveniach
sa spomína iba formulácia „zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať“, čo svedčí
o tom, že zo strany zákonodarcu nebolo stanovené žiadne ohraničenie ohľadne skúmania správania
sa dlžníka. Uvedené znamená, že súd je oprávnený skúmať spätne správanie dlžníka pred podaním
návrhu na oddlženie bez nejakého časového obmedzenia do minulosti.“

59. Žalovaný namietal aj to, že okresný súd ho nesprávne prísnejšie posudzoval v zmysle § 166g ods.
3 ZKR. Ani s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.

60. Z vykonaného dokazovania boli jednoznačne preukázané viaceré okolnosti, ktoré ukladajú súdu

povinnosť prihliadať na konanie žalovaného prísnejšie. V konaní bolo preukázané, že žalovaný
vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v rokoch 2004 - 2014, čo
sporné nebolo, t.j. má skúsenosti s podnikaním. Ďalej bolo preukázané, že mal významnejší majetok,
a to nielen predmetné nehnuteľnosti, ale aj byt nadobudnutý počas ním navrhnutej exekúcie, čo tiež
sporné nebolo. V priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vydania napadnutého

rozhodnutia spoločníkom a konateľom v ďalšej obchodnej spoločnosti. Všetky tieto okolnosti sú tými,
ktoré ukladajú súdu povinnosť prihliadať na konanie žalovaného prísnejšie podľa § 166g ods. 3 ZKR.

61. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že vykonával podnikateľskú činnosť ako živnostník, keď vykonával
jednoduché montážne, búracie a iné robotnícke práce a jedná sa o osobu so stredoškolským vzdelaním

bez maturity, ktorá vykonáva podnikanie len preto, že je to pre danú osobu ekonomicky výhodnejšie,
nevyvracia možnosť prihliadať na žalovaného prísnejšie podľa § 166g ods. 3 ZKR. Vzhľadom na
dlhoročné vykonávanie podnikateľskej činnosti od roku 2004 okresný súd správne pri prísnejšom
posudzovaní konania žalovaného za splnenia zákonných podmienok podľa § 166g ods. 3 ZKR
neprihliadol na jeho tvrdenie, že nevedel ako sa z veriteľa stal dlžníkom, pričom v prípade pochybností

mohol vyhľadať odbornú právnu pomoc. Podstatný bol však správny záver okresného súdu, že všetky
okolnosti predchádzajúce a smerujúce k podpisu dohôd žalovaným zobral už do úvahy súd v konaní
pod sp. zn. 14C/24/2016, v ktorom došlo k judikovaniu pohľadávky žalobcu voči žalovanému a tieto
skutočnosti nemajú v konaní o zrušenie oddlženia význam. Odvolací súd preto neprihliadol ani na toto
tvrdenie žalovaného.

62. Podľa odvolacieho súdu žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutkové a právne okolnosti, ktoré by
boli spôsobilé na zmenu alebo zrušenie vecne správneho rozhodnutia okresného súdu.

63. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru o preukázaní takého konania žalovaného, ktoré vyhodnotil ako

konanie s nepoctivými zámerom pri oddlžení, s takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil a napadnuté
rozhodnutie považoval za vecne správne.64. Žalovaný podal odvolanie aj voči druhému výroku o náhrade trov konania. Pretože žalobca bol
v konaní úspešný v celom rozsahu, okresný súd správne podľa § 255 ods. 1 CSP v zmysle zásady
procesného úspechu vo veci priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu voči

žalovanému.

65. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP.

66. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s
použitím § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal
mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, ktorý úspešný v
odvolacom konaní nebol.

67. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).