Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122399096
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:6122399096.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu A. B. C., D.,

E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, H. C., zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom
Štefánikova 14, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 30 850 436 proti žalovanej A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX H., zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava IČO: 36 862 711
o zaplatenie sumy vo výške 108,33 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 108,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,25 %
ročne zo sumy 108,33 eur od 21.9.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti konanie z a s t a v u j e .

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o vydanie
platobného rozkazu, ktorým mu súd prisúdi istinu 108,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 108,33 eur od 21.2.2021 do zaplatenia a uplatnil aj trovy konania.
Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že žalobca si voči žalovanej uplatňuje nárok
na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska

maloletého dieťaťa a späť dňa 20.2.2021, kedy žalobca pricestoval z miesta svojho bydliska za
maloletým synom, ale k stretnutiu v uvedený deň nedošlo.
Uviedol, že žalobca a žalovaná vedú konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťunačasdorozvodu,vedenénaOkresnomsúdePrievidzasp.zn.18P54/2019 akonanieorozvod
a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedené na Okresnom
súde Bratislava IV. sp. zn. 13P 91/2019.
Okresný súd Prievidza uznesenia zo dňa 14.10.2019 č. k. 12P 44/2019 v spojení s uznesením

Krajského súdu Trenčín zo dňa 13.2.2020 č. k. 17CoP 3/2020 upravil styk žalobcu s maloletým na čas
do právoplatného skončenia konania vedené na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 18P 54/2019 tak, že
žalobca je oprávnený sa s maloletým stýkať každú sobotu nepárneho týždňa v kalendárnom roku v čase
od 14.00 hod. do 17.00 hod. v neprítomnosti žalovanej s tým, že žalobca si maloletého riadne na styk
pripraveného pred Kultúrnym domom v H. J. K. J., pred kultúrnym domom prevezme a na tom istom
mieste maloletého žalovanej vráti. Výrokom IV. neodkladného opatrenia súd nariadil výkon rozhodnutia.
Žalovaná však vykonateľné súdne rozhodnutie dobrovoľne nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu

s maloletým a rôznymi obštrukciami a prieťahmi tak zmarila do dnešného dňa riadne 60 stykov
žalobcu s maloletým. Žalovaná opakovane nereaguje na SMS správy žalobcu, ohľadom maloletého
nekomunikuje, ani neposkytuje základné informácie o maloletom žalobcovi. Žalovaná si kladie vlastné
podmienky pre styk žalobcu s dieťaťom a vytvára obštrukcie, ktorými sa snaží mylne vyvolávať dojem, žeona je síce ochotná dodržiavať súdne rozhodnutie, ale podľa jej tvrdení to údajné, objektívne prekážky
na strane dieťaťa neumožňujú.
Pred príchodom žalobcu dňa 20.2.2021 na miesto, kde si mal maloletého prevziať za účelom ich

stretnutiapricestovalzmiestasvojhobydliska, upovedomilžalovanúosvojompríchodeprostredníctvom
SMS správy, na čo žalovaná odpovedala správou „samozrejme“. V zmysle neodkladného opatrenia
nariadeného súdom sa žalobca dostavil na miesto prevzatia maloletého, ale žalovaná mu oznámila,
že maloletý syn odmieta realizáciu styku. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej spojených s
pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého sa žalobca dostavil pred dom žalovanej a

privolal príslušníkov policajného zboru, no pre nedostatok ich hliadok toho času sa následne žalobca
dostavil na obvodné oddelenie policajného zboru a stretnutie dňa 20.2.2021 oznámil prostredníctvom
zápisnice, ktorú priložil k tomuto žalobnému návrhu.
Žalobca má za to, že zodpovednosť za zmarený styk preberá výlučne žalovaná z dôvodu, že maloletého
na styk riadne nepripravila, ako jej vyplýva z povinnosti, ktorá jej bola uložená vyššie uvedeným
uznesením. Navyše, zo znaleckého posudku č. 144/2020 vypracovaného znalkyňou D. B. K., D., ktorého

žiadateľom bol Okresný súd Prievidza ku konaniu vedeného na súde pod sp. zn. 18P/54/2019 vyplývajú
závažné skutočnosti, ktoré len potvrdzujú, že žalovaná umocňuje u maloletého ňou naučenú krátkodobú
odmietavú reakciu maloletého smerom k žalobcovi. Táto reakcia však aj na základe posudku znalkyne
po chvíli opadá a maloletý sa vie so žalobcom radostne hrať a komunikovať.
Ďalej uviedol, že znalkyňa v znaleckom posudku tiež uviedla, že žalovaná si kladie vlastné podmienky

pre styk žalobcu s maloletým a negatívne ovplyvňuje maloletého proti žalobcovi s tým, že si maloletý
osvojuje negatívne nastavenie žalovanej proti žalobcovi a jej odmietavý postoj k realizáciám styku. V
zmysle znaleckého posudku je zrejmé, že maloletý podvedome koná rovnako ako žalovaná v záujme
dosiahnutia harmónie správania žalovanej. Znalkyňa nemala pochopenie nad nezáujmom žalovanej
zmeniť svoj prístup pri príprave maloletého na styk, čím len upevňuje tvrdenie žalobcu, že žalovanej

marenie styku vyhovuje a jej snaha uskutočniť styk je len predstieraná.
Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá žalovaná v dôsledku vyššie
uvedeného konania a ktorá spočíva v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z H. do H. a späť.
Žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415
Občianskeho zákona, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí, čím vedome spôsobila škodu žalobcovi, nakoľko jej
zámer zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred daný.
Taktiež s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie je žalovaná povinná predchádzať vzniku škody a
omisívne konanie má taktiež za následok vznik škody. Poukázal na rozsudok Najvyššieho sudu ČSR z
22.12.1987 sp. zn. 1 Cz 63/87, judikatúra označená pod R 12/1990, v zmysle ktorého, rodič, ktorému

bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, zodpovedá za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku
zmarenia styku s dieťaťom aj vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. o
ochorení dieťaťa) brániacej uskutočneniu styku s maloletým na určitý čas.
Poukázal tiež na § 420 ods. 1 Občianskeho zákona, v zmysle ktorého zodpovedá každý za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

Tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice - okolie zo dňa 20.8.2020 sp. zn. 2Co/9/2020
v obdobnej veci na vyššie uvedené nadväzuje a konštatuje: „Ak je rodičovi zverené dieťa do osobnej
starostlivosti a je jeho povinnosťou strpieť právo druhého rodiča na realizáciu styku s dieťaťom a zároveň
je povinný dieťa na takýto styk riadne pripraviť. Rodič zodpovedá druhému rodičovi za škodu, ktorá
mu nerealizáciou (zmarením) styku vznikla. Pôjde najmä o vynaložené náklady v súvislosti s cestou do

miesta bydliska dieťaťa a späť a podobne.“
Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a škodou je daná tým, že ak
by žalovaná rešpektovala právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a umožnila žalobcovi bez
obštrukcií styk žalobcu s maloletým, prípadne včas, riadne a náležite upovedomila žalobcu o objektívnej
prekážke zakladajúci predpoklad nemožnosti uskutočniť styk, nevynaložil by žalobca náklady na cestu

z H. do H. a späť zbytočne a ku škode by nedošlo, nakoľko jediný účel cesty žalobcu bol práve styk s
maloletým v zmysle rozhodnutia.
Poukázal na rozsiahlu judikatúru, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.9.2003 sp. zn.
25Cdo 2289/2002, z ktorého vyplýva, „Pokiaľ rodičovi dieťaťa vzniknú zbytočné náklady v dôsledku
toho, že rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, zmarí styk rodiča s dieťaťom upravený

súdnym rozhodnutím alebo dohodou rodičov, jedná sa o jeho, či jej všeobecnú zodpovednosť za škodu
založenú na princípe prezumovaného zavinenia. Ide o zodpovednosť za priame porušenie právnej
povinnosti,ktoréprerodičovvyplývazosúdnehorozhodnutia,príp.zdohodyrodičovostykusdieťaťom.“Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR 1 Cz 24/89, kde súd konštatoval: „Žalovaná vo
viacerých prípadoch zmarila styk otca s maloletými deťmi stanovený rozhodnutím súdu. Za účelom
realizácietýchtoneuskutočnenýchstretnutížalobcavykonalbezakejkoľvekvýstrahyžalovanejzbytočné

cesty. Zbytočnými cestami do miesta určeného styku a späť vznikla žalobcovi škoda.“
Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaná je zodpovedná za vznik škody, ktorá vznikla žalobcovi, ktorá
spočíva v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z H. do H. a späť.
Cesta žalobcu z miesta bydliska - F. G. XXXX/XX, H., do miesta styku - Kultúrne centrum H., K. J. XX,
H. a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z H. do H. 186 km a z H. do H. 186 km.

V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s ustanovením § 7 ods. 4 z. č. 283/2002 Z. z. - o cestovných
náhradách si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 71,80 eur a náhradu za spotrebované
pohonné látky vo výške 36,53 eur (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených
v technickom preukaze a údajov štatistického úradu v týždni od 15.2.2021 do 21.2.2021).
K vyčísleniu nároku na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na cestu za účelom
realizácie styku použitie zákona č. 283/2004 Z. z. - o cestovných náhradách zodpovedá nielen ustálenej

súdnej praxi (rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 20.8.2020, sp. zn. 20Co/9/2020 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 25.3.2019, sp. zn. 7C/583/2016; rozsudok Krajského
súdu Prešov zo dňa 26.11.2020, sp. zn. 9Co/15/2020, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Svidník
zo dňa 29.5.2019 sp. zn. 7C/49/2016; rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 5.11.2021, sp. zn.
4C/69/2016), ale je taktiež odôvodnené rozhodnutím R 12/1990, v zmysle ktorého „Potrebu použitia

vlastného motorového vozidla rodiča na uskutočnenie styku s maloletým dieťaťom pri výchove druhého
z rodičov treba posúdiť jednak z hľadiska prepravy rodiča do miesta styku a jednak z hľadiska účelnosti
využitia vozidla v priebehu styku s dieťaťom. Pri vyčíslení nákladov spojených s týmto použitím vozidla
možno prihliadať na paušálne náhrady nákladov obdobného používania osobných vozidiel na iné účely.“

2. K žalobnému návrhu pripojil technický preukaz osobného motorového vozidla EVČ: H., Volkswagen
VW, Tiguan, uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12P 44/2019, uznesenie Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 17CoP 3/2020, zápisnica o trestnom oznámení žalobcu, znalecký posudok č. 144/2020.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní na návrh žalobcu vydal dňa 25.augusta 2022
platobný rozkaz sp. zn. 6Up 1153/2022, ktorým určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 108,33
eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 108,33 eur od 21.2.2021 do zaplatenia alebo v tej istej
lehote podať odpor.

4. Proti platobnému rozkaz podala žalovaná zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnila tým, že
s týmto platobným rozkazom nesúhlasí z dôvodu, že žalobca uvádza skutočnosti uvedené v žalobnom
návrhu účelovo s cieľom navodiť dojem, že žalovaná bráni žalobcovi v styku s maloletým synom.

Tvrdenia žalobcu sa nezakladajú podľa žalovanej na pravdivých skutočnostiach.
Žalobca v žalobnom návrhu uvádza, že dňa 20.2.2021 sa v zmysle vykonateľného rozhodnutia a to
uznesenia Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.10.2019 sp. zn. 12P 44/2019 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín zo dňa 13.2.2020 sp. zn. 17CoP 3/2020 dostavil z miesta bydliska na prevzatie
maloletého syna, pričom o príchode vopred žalovanú upovedomil prostredníctvom SMS správy, na čo

žalovaná reagovala kladne. V deň realizácie styku mala žalobcovi oznámiť, že maloletý syn odmieta
realizáciu styku, na základe čoho vrátane údajného zastrašovania a rozrušovania maloletého privolal
žalobca do miesta bydliska maloletého policajnú hliadku, ktorá sa však k bydlisku maloletého pre
nedostatok hliadok nedostavila. Žalobca následne tvrdí v návrhu, že to bola žalovaná, ktorá styk žalobcu
s maloletým neumožnila a teda zodpovedá žalobcovi za náhradu škody, ktorá mu týmto konaním

žalovanej údajne vznikla.
Žalovaná tvrdí, že žalobcovi za náhradu škody nezodpovedá, lebo škoda nevznikla žalobcovi v príčinnej
súvislosti s konaním žalovanej, čo žalovaná odôvodňuje v tomto odpore tým, že popiera tvrdenia žalobcu
o tom, že maloletého na styk so žalobcom riadne nepripravila v zmysle súdneho rozhodnutia a tiež
popiera účelové tvrdenia žalobcu, podľa ktorých má maloletého zastrašovať a rozrušovať. Maloletého na

styk so žalobcom riadne pripravila a snažila sa ho rovnako riadne motivovať a to pozitívnym prístupom,
opisovanímskutočností,hier,ktorémôžesožalobcomrobiťapodobneanapriektomumaloletýdlhodobo
styk s otcom rázne odmieta a nechce sa oddeliť od žalovanej. Napriek pozitívnemu prístupu a snahe
žalovanej, maloletý syn v deň realizácie styku, t. j. dňa 20.2.2021 opätovne odmietol styk so žalobcoma nechcel odísť z domu. O tejto skutočnosti, ktorá sa neudiala prvýkrát žalovaná žalobcu riadne
informovala, na základe čoho sa žalobca dostavil 14.15 hod. do miesta bydliska maloletého, pričom
okolo 14.30 hod odišiel. Žalobca sa do miesta bydliska maloletého vrátil okolo 16.30 hod. s tým, aby mu

žalovaná maloletého odovzdala, avšak žalovaná žalobcu informovala, že maloletý spí, tak ako každý
deň v danom čase. Napriek pozitívnej motivácii zo strany žalovanej, maloletý styk s otcom pravidelne
odmieta. Aby sa žalobca o dieťa nebál, poslala mu dňa 20.2.2021 fotku spiaceho syna a dňa 21.2.2021
video maloletého, o čom predkladá dôkaz do tohto konania.
Žalovaná ďalej uvádza, že maloletý odmieta realizáciu styku so žalobcom, ale nie je to následkom

konania žalovanej, ktorá od roku 2020 upozorňuje konajúce súdy, ako aj žalobcu na skutočnosť,
že maloletý odmieta styk so žalobcom a je veľmi náročné tieto styky realizovať bez jej prítomnosti
a to najmä v rozsahu na prespanie tak, ako to žalobca neustále vyžaduje, keďže maloletý je na ňu
naviazaný. Preto navrhla žalobcovi aj za účasti kolíznej opatrovníčky realizovať styky s dieťaťom za jej
prítomnosti, aby si zvykol a bez stresu dokázal absolvovať spoločné stretnutia. Koná výlučne v záujme
maloletého, hlavne, aby vyvolávaním stresových situácii u neho nedochádzalo k ďalšiemu nežiadúcemu

psychickému vývoju. Žalobca si odpor maloletého uvedomuje, akékoľvek návrhy žalovanej, ktoré majú
viesť k zlepšeniu vzťahu ich syna a žalobcu, radikálne odmieta a trvá len na styku v rozsahu na
prespanie bez prítomnosti žalovanej, a to bez ohľadu na najlepší záujem maloletého, a to aj napriek
tomu, že príslušné súdy niekoľkokrát už zdôraznili, že je nevyhnutná postupná realizácia styku žalobcu
s maloletým.

Tvrdenia uvedené v návrhu a tiež znalecký posudok znalkyne D. B. K., D., z ktorého majú vyplývať
závažné skutočnosti, k tomuto uvádza, že uvedené tvrdenia žalovaná v celom rozsahu popiera a to aj
s ohľadom na skutočnosť, že žalobca do konania účelovo predložil vybrané strany znaleckého posudku,
pričom zdôrazňuje, že žalobca len účelovo zo znaleckého posudku vytrháva časti z celého kontextu tak,
abyžalovanúpoškodil. Poukázalanačasťznaleckéhoposudkuuvedenéhonastrane72,kdesauvádza,

že matka bola u znalkyne schopná sebareflexie a korigovania afektívneho reagovania dieťaťa, ktoré
následne normálne a radostne interagovalo s otcom (komunikovalo a hralo sa s ním) až pokiaľ znalkyňa
ich kontakt vzhľadom na uplynulý čas neprerušila. Otec sa správal k maloletému dieťaťu primerane, je
však schopný svoje správanie ešte zlepšiť a celkovú situáciu posudzovať zmierlivo. Preto bol maloletý
schopný tráviť čas so žalobcom a to následne, tak ako to znalkyňa uviedla v znaleckom posudku, preto

žalovaná navrhla, aby sa styk žalobcu a maloletého realizoval najprv za jej prítomnosti, aby maloletý
nebol stresovaný skutočnosťou, že žalobca ho odvádza od matky, čím dochádza k odmietaniu styku so
žalobcom. Naopak, so znaleckého posudku z druhej citovanej vety vyplýva vyostrené správanie žalobcu
pri maloletom, ktoré má zrejme dopad na postoj maloletého k žalobcovi. Konanie žalobcu spôsobilo a aj
v súčasnosti spôsobuje, že maloletý sa sám z vlastnej vôle nechce zúčastňovať stykov so žalobcom,

za čo žalovaná v žiadnom prípade nezodpovedá, nakoľko uvedené spôsobuje žalobca sám svojím
konaním. Žalovaná nemôže byť zodpovedná za škodu v prípade, ak táto vzniká samotným konaním
žalobcu.Žalovanáposkytuježalobcovipravidelnúsúčinnosť,sožalobcompravidelnekomunikujeakoná
tak, aby škoda nebola spôsobená. Ak vznikla žalobcovi škoda, tak bola spôsobená práve jeho konaním.
Žalovaná naopak vždy koná s ohľadom na potrebu splnenia si prevenčnej povinnosti.

V SMS správe uviedla, že na SMS správu žalobcu odpovedala, na svoje tvrdenia o komunikácii a záujme
komunikovať s ním zaslala aj fotografie a videa maloletého žalobcovi.
Žalovaná je toho názoru, že svojím konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť, lebo konala tak,
ako jej to vyplýva z príslušných právnych predpisov, ako aj právoplatných súdnych rozhodnutí. Dôvody
neuskutočneného styku nie je možné pripisovať na ťarchu žalovanej, nakoľko styk sa neuskutočnil

na základe vôle maloletého, čo preukázateľne vyplýva z predložených dôkazov, ktoré vychádzajú zo
samotného konania žalobcu, čo opätovne preukázateľne vyplýva z predložených dôkazov. Považuje
návrh na vydanie platobného rozkazu za nedôvodný.
Na záver uviedla, že žalobca účelovo koná, podáva niekoľko takmer identických žalôb o náhradu škody,
pričom predmet podanej žaloby je stále totožný. Žiada od nej úhradu náhrady údajnej vzniknutej škody

za niekoľko dní (prevažne aj po sebe idúcich). Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že samotné návrhy
žalobcu obsahujú takmer identický text. Žalobca takto koná v záujme poškodenia žalovanej, na čo
žalovanápoukazujepočaskonaniapredOkresnýmsúdomPrievidza,akoajpočasrozvodovéhokonania
a zároveň účelovo s poukázaním na vzniknuté trovy konania.

5. K odporu predložila listinu (č.l.50) z 27.7.2020 bez označenia predmetu veci a odpor sp. zn. 23Up
1016/2022, oznámenie o nových okolnostiach o priebehu styku maloletého s otcom podaných AK JUDr.
Peter Belica na Okresný súd Prievidza vo vzťahu k sporu sp. zn. 18P 54/2019, fotografiu z 20.2.2021maloletého (č.l.58), žiadosť matky vo vzťahu k veci sp. zn. 18P 54/2019, list AK JUDr. Peter Belica
adresovaný na Krajský súd Trenčín.

6. K odporu žalovanej žalobca v podaní zo dňa 31.októbra 2022 uviedol, že žalovaná dlhodobo,
sústavne a účelovo bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu bráni v styku maloletého syna so
žalobcom. Tvrdenie žalovanej, že táto skutočnosť sa nezakladá na pravdivých skutočnostiach a nesúvisí
s predmetom konania je celkom klamlivé a nemožno sa s ňou stotožniť. Práve vďaka niekoľkoročnému,

opakovanému konaniu žalovanej možno s poľutovaním konštatovať, že neuskutočnenie realizácie styku
maloletého syna so žalobcom nie je ospravedlniteľnou náhodnou okolnosťou, ale úmyslom žalovanej.
Pod najlepší záujem maloletého dieťaťa jednoznačne patrí aj možnosť rozvíjať a budovať si pozitívny,
vzájomne sýtený citový vzťah k obom rodičom a práve dlhé obdobie bez takejto možnosti môže spôsobiť
stagnovanie až degradáciu vzťahu dieťaťa voči žalobcovi.
Záujem maloletých detí musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho

usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletými a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove
podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote detí bez pochybností nezastupiteľné postavenie (nález
Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 55/04).
Žalobca považuje odpor žalovanej za nedôvodný, nekonkrétny a ničím nepreukázaný, nakoľko sa v ňom
nevyjadrila k akejkoľvek skutočnosti, ktorá je predmetom tohto sporového konania. Žalovaná v odpore

žiadnymspôsobomneobjasnilasvojekonanie,ktoréjuviedloknerešpektovaniuvykonateľnéhosúdneho
rozhodnutia. Rovnako nepredložila dôkaz, odôvodňujúci jej svojvoľné konanie, ktorého následkom bolo
zamedzenie styku žalobcu s maloletým synom. Zdôraznil, že v deň realizácie styku žalobca pricestoval
za maloletým synom v zmysle vykonateľného rozhodnutia. Žalovaná oznámila žalobcovi, že maloletý
odmieta realizáciu styku. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej spojených s pravdepodobným

zastrašovaním a rozrušovaním maloletého sa žalobca dostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov
policajného zboru, ktorí sa pre nedostatok hliadok nemohli dostaviť pred dom žalovanej a tak žalobca
išiel predmetné stretnutie oznámiť na obvodné oddelenie policajného zboru prostredníctvom zápisnice
a odišiel domov, lebo žalovaná styk počas tohto dňa neumožnila. Zodpovednosť za zmarený styk
žalobcu s maloletým zo dňa 20.2.2021 preberá výlučne žalovaná z dôvodu, že maloletého na styk riadne

nepripravila, ako jej vyplýva z povinnosti, ktorá jej bola uložená predmetným uznesením.

7. Právny zástupca žalovanej podaním zo dňa 21.októbra 2022 podal návrh na spojenie vecí na
Okresnom súde Prievidza, nakoľko ide o viaceré konania, ktoré sú identické čo do strán sporu

a uplatňovaného nároku, t. j. predmetu sporu, ide o náhradu škody za zmarený styk žalobcu s jeho
maloletým synom. Ide o spojenie vecí pod spisovými značkami uvedenými na Okresnom súde Banská
Bystrica, uvedené pod písm. a/ až z/ v tomto podaní žalovanej, kde boli vydané platobné rozkazy
v upomínacom konaním Okresným súdom Banská Bystrica. Ku dňu podania tohto návrhu voči žalovanej
na základe účelových podaní žalobcu je vedených 26 konaní, o ktorých žalovaná má vedomosť

s totožným predmetom konania, ide o nároky na náhradu škody za všetky zmarené styky od roku 2020
do dňa vyhotovenia tohto návrhu. Žalobné návrhy sú v podstate identické a žalovaná sa domnieva,
že ide o účelové konanie žalobcu, s cieľom neprimeraným spôsobom nútiť žalovanú vynaložiť značné
množstvo času a finančných prostriedkov, pričom žalovaná pre úplnosť súdu uvádza, že takéto konanie
na žalovanú pôsobí aj psychicky.

Poukázal na čl. V. Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva
právo ochrany. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné
úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Tiež poukázala na § 3 ods.1
Občianskeho zákona, ktorý upravuje výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych

vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Za zneužitie práva možno považovať, ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných
oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť
jej ujmu. Preto je žalovaná toho názoru, že účelom žalobcom podávaných samostatných žalôb je

znevýhodniť žalovanú a spôsobiť jej ujmu, ktorá okrem iného spočíva napr. aj v prípadnej úhrade trov
konania, ktoré si žalobca v konaní uplatňuje. Podaním samostatných žalôb, takmer identických narastajú
žalovanej trovy konania, ktoré okrem iného spočívajú v právnych úkonoch vykonaných zo stranyprávneho zástupcu žalobcu. Podľa aktuálnej judikatúry súdov, za zneužitie práva je možné považovať
aj také správanie, ktorého cieľom je uškodiť reputácii druhého účastníka konania.
Žalobca nezačína súdne konanie pre ochranu svojho zdanlivého, dovoleného, subjektívneho práva,

ale ho začína s úmyslom získania nedôvodného zisku (napr. trov advokátskeho zastúpenia na úkor
protistrany).
V procesnom práve by príkladom šikany mohlo byť opakované podávanie nových návrhov sledujúce
jediný cieľ – navyšovanie trov právneho zastúpenia druhého účastníka.
Žalovaná má za to, že žalobca koná účelovo, v rozpore s dobrými mravmi a to tak, že účelom výkonu

práva žalobcu je znevýhodniť žalovanú a spôsobiť jej ujmu psychickú aj finančnú. Pokiaľ by žalobcovi
išlo o náhradu škody za zmarený styk s maloletým synom, mohol podať v roku 2022 jeden návrh na
zaplatenie s vyčíslením údajnej škody od roku 2020 až do dňa vyhotovenia návrhu.
Ak by aj nárok žalobcu bol dôvodný, nie je nevyhnutné pri každom konaní (najmä uplatnenom
z niekoľkých konaniach v roku 2022 za obdobie rokov 2020 z rovnakého právneho titulu s následkom
priznať nárok na náhradu trov konania), a to z dôvodu zjavného podozrenia zo zneužitia práva za účelom

poškodenia žalovanej.
Vyjadrila sa aj k účelnému vynaloženiu nákladov podľa § 142 ods.1 OSP, kedy tomuto pravidlu však
nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať situácie, v ktorých náklady
spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre riadne uplatňovanie alebo
bránenie práva na súde. O takýto prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie

advokátom (nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 988/12). Na základe vyššie uvedeného navrhla spojiť veci
uvedené v tomto podaní s poukazom aj na čl. 17 CSP a ustanovenie § 166 CSP.

8. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 8.decembra 2022 sp. zn. 8C 34/2022 zamietol návrh
žalovanej na spojenie vecí vedených vo výrokovej časti tohto uznesenia.

9. Žalovaná vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 3.januára 2023 uviedla, že žalobca podal voči nej
naOkresnýsúdBanskáBystricavobdobí odjúla2022dodňavyhotoveniatohtopodaniavupomínacom
konaní celkom 34 návrhov na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu náhrady

škody z dôvodu nerealizovania styku žalobcu s jeho maloletým synom. Návrhy sa týkajú stykov, ktoré
nebolirealizovanévpriebehurokov2020 až2022,pričomkneuskutočneniustykuužalobcusmaloletým
nedošlo vždy výlučne z objektívnych príčin na strane maloletého.
Návrhy sú identické čo do účastníkov konania a predmetu sporu, uplatnenie nároku na náhradu škody za
nerealizovaný styk, pričom žalovaná zdôrazňuje, že žalobca podal v roku 2022 návrhy za styky zmarené

v roku 2020 a to za každý zmarený styk samostatne bez ohľadu na to, že v mnohých prípadoch sa
jedná o styky v dňoch bezprostredne nasledujúcich za sebou. Ide o návrhy, resp. konania na Okresnom
súde Banská Bystrica a Okresnom súde Prievidza uvedené v tomto podaní pod č. 1/ až 34/, ktoré boli
postúpené z Okresného súdu Banská Bystrica na Okresný súd Prievidza vo väčšom rozsahu. Presne
je uvedené v tomto zozname, ktoré spisy boli postúpené na Okresný súd Prievidza.

Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že v predmetom konaní sú udalosti, ktoré v čase podania
jednotlivých návrhov boli žalobcovi známe, teda v prípade, ak by žalobca nekonal účelovo, podal by
jeden návrh, predmetom ktorého by boli všetky udalosti opísané v samostatných návrhoch, t. j. nárok na
náhradu škody za všetky nerealizované styky od roku 2020 do dňa vyhotovenia návrhu. Namiesto toho
žalobca podáva v roku 2022 voči žalovanej za každý deň nerealizovaného styku žalobcu a maloletého

syna žalobu v roku 2022 jeden návrh na zaplatenie a to aj v prípade, že sa jedná po sebe nasledujúce
dni. Návrhy sú obsahovo takmer identické, preto považuje toto konanie žalobcu za účelové s cieľom
neprimeraným spôsobom nútiť žalovanú vynaložiť značné finančné prostriedky na svoju obranu. Takéto
konanie žalobcu pôsobí na ňu aj psychicky.
Ďalej uviedla, že na Okresnom súde Bratislava IV. je vedené rozvodové konanie spojené so

starostlivosťou o maloletého, pričom aj v tomto konaní žalobca voči žalovanej vytvára stresové situácie,
a to napr. žalovanú obviňuje z údajného užívania drog, jej údajného zlého psychického stavu. Žalobca
pravidelne na ňu podáva trestné oznámenia, ktoré boli zamietnuté. Tiež poukázal na čl. 5 Civilného
sporového poriadku, kde sa uvádza zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu, tiež § 3
ods.1 Občianskeho zákona, kde sa uvádza, že konanie nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a

v ďalšom opisuje dobré mravy, ktoré už opísala v odpore a v predchádzajúcom podaní. Tiež sa vyjadruje
k trovám konania.
Žalovaná pripojila k uvedenému vyjadreniu návrhy na vydanie platobného rozkazu + obsah spisu sp.
zn. 5Up 1153/2022, sp. zn. 6Up 162/2022, sp. zn. 6Up 1153/2022, sp. zn. 7Up 341/2022, sp. zn. 7Up300/2022, sp. zn. 9Up 695/2022, sp. zn. 9Up 904/2022, sp. zn. 10Up 949/2022, sp. zn. 11Up 262/2022,
sp. zn. 9Up 558/2022, sp. zn. 11Up 399/2022, sp. zn. 12Up 1056/2022, sp. zn. 13Up 1016/2022, sp.
zn. 14Up 1016/2022, sp. zn. 14Up 1056/2022, sp. zn. 16Up 1057/2022, sp. zn. 19Up 1016/2022, sp. zn.

19Up 1153/2022, sp. zn. 22Up 529/2022, sp. zn. 22Up 834/2022, sp. zn. 23Up 1056/2022, sp. zn. 23Up
1362/2022, sp. zn. 24Up 1153/2022, sp. zn. 25Up 1153/2022, sp. zn. 30Up 1362/2022, sp. zn. 31Up
1154/2022, sp. zn. 35Up 1362/2022, sp. zn. 36Up 1016/2022, sp. zn. 37Up 1116/2022, sp. zn. 37Up
1362/2022, sp. zn. 39Up 1016/2022, sp. zn. 40Up 1153/2022, sp. zn. 23Up 1116/2022.

10. Súd určil termín pojednávania na 10.augusta 2023, na ktorý sa žalobca nedostavil, doručenie
vykázané mal dňa 30.7.2023, svoju neúčasť pred pojednávaním neospravedlnil a nežiadal súd
o odročenie pojednávania. Za žalobcu sa dostavila advokátska koncipientka na základe poverenia zo
dňa 9.8.2023 Mgr. Lenka Forróová.
Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, doručenie vykázané mala dňa 31.7.2023, jej neúčasť, ako aj
svoju neúčasť advokátska kancelária SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o. ospravedlnila dňa 2.8.2023 z dôvodu

plnenia si pracovných povinností žalovanej. Zároveň ospravedlnil aj svoju neúčasť, pričom žalovaná
súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti a v neprítomnosti právneho zástupcu.

11. Súd po zistení prítomnosti predvolaných strán sporu a právnych zástupcov rozhodol podľa § 180
CSP, že vo veci otvorí pojednávanie bez prítomnosti žalobcu, žalovanej a právneho zástupcu žalovanej.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámil listinné dôkazy - žaloba
č.l. 1 -10,technickýpreukazč.l.12,uznesenieOSPrievidzač.l.13–18, uznesenieKSTrenčínč.l.19-20
+ pripojené trestné oznámenie č.l. 21 – 22, znalecký posudok č..l. 23 – 24, platobný rozkaz č.l. 38
– 39, odpor č.l.47 – 56, oznámenie o nových okolnostiach č.l. 57, fotografie maloletého z 20.2.2021

č.l. 58, žiadosť matky o pomoc č.l. 59, oznámenie L. H. vo vzťahu ku KS Trenčín č.l. 60, oznámenie
Okresného súdu Banská Bystrica – upomínacie konanie č.l. 66-67, vyjadrenie žalobcu č.l. 68 – 70,
návrh na spojenie veci č.l. 81 – 84, oznámenie OS Prievidza č.l. 85, uznesenie OS Prievidza č.l. 86-87,
vyjadrenie žalovanej č.l. 92-95, návrhy na vydanie platobného rozkazu č.l. 96-1055, uznesenie OS
Prievidza č. k. 12P 44/2019 č.l. 1057 – 1062, uznesenie KS Trenčín č.l. 1063 – 1065, oznámenie

právneho zástupcu žalovanej č.l. 1071 a komunikácia SMS správami medzi stranami sporu pripojená
na dnešnom pojednávaní z 19. a 20.2.2021 a zistil tento skutkový stav :

13. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 14.októbra 2019 sp. zn. 12P 44/2019 rozhodol o nariadení
neodkladného opatrenia tak, že dočasne do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom

súde Bratislava IV. pod sp. zn. 13P 118/2019 alebo sp. zn. 13P 91/2019 (podľa toho, ktoré konanie
bude právoplatne ohľadne výkonu práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletému B. skončené skôr),
upravuje styk otca s maloletým B. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým B. stýkať každú sobotu
nepárneho týždňa v kalendárnom roku v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. v neprítomnosti matky. Otec
si maloletého B. riadne na styk pripraveného pred Kultúrnym domom v H. na K. J. pred kultúrnym domom

prevezme a na tom istom mieste maloletého matke vráti. Súd v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol a
nariadil výkon tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.marca 2020 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 17CoP 3/2020 zo dňa 13.2.2020.

14. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 13.februára 2020 sp. zn. 17CoP 3/2020 uznesenie
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12P 44/2019 potvrdil.

15. Žalobca predložil do spisu technický preukaz, z ktorého vyplynulo, že žalobca je vlastníkom

motorového vozidla EČ: H., ide o osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen VW, Tiguan čierna metalíza.

16. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 22.2.2021 je zrejmé, že žalobca podal trestné oznámenie,
ktoré doplnil a uviedol, že dňa 19.2.2021 napísal manželke SMS správu, aby mu odovzdala zajtra B. na
námestí o 14.00 hod. podľa neodkladného opatrenia, ktorá reagovala tak, že samozrejme, ale ani dňa

20.2.2021, kedy v čase o 13.43 hod. bol na K. J. C. H., kedy tiež oznámil manželke SMS správou, že
čaká na B., ktorá mu oznámila, že si nechce dať bundu, obuť sa, stále plače a nechce ísť von. V trestnom
oznámení uviedol, že syna videl naposledy 29.11.2020, lebo aj dňa 23.1.2021 mu ho odmietla dať
s odôvodnením, že je chorý.17. Zo znaleckého posudku č. 144/2020 zo dňa 29.4.2021 vypracovaný k č. k. 18P 54/2019 okrem
iného vyplýva, že matka si kládla vlastné podmienky pre styk maloletého s otcom, vytvára obštrukcie,

ktorými vyvoláva dojem, že kým ona je ochotná dodržiavať rozhodnutie súdu ohľadom styku otca
s maloletým, prekážky na strane maloletého a nevhodné správanie otca k maloletému dodržiavanie
rozhodnutia súdu neumožňuje. Skutočnú ochotu matky vhodne pôsobiť na maloletého v domácnosti jej
rodičov možno spochybniť vzhľadom na to, že jej vyjadrenia posielané súdu po znaleckom vyšetrení sú
takmer totožné s vyjadreniami opisujúcimi aktívnu odmietavú reakciu maloletého na stretnutie s otcom.

Svysokoupravdepodobnosťouexistujeriziko,žejevmatkinomvýchovnomprostredímaloletýnegatívne
ovplyvňovaný proti otcovi. Pokiaľ matka nezmení svoje negatívne nastavenie voči otcovi existuje
predpoklad, že dôjde k masívnejšej destabilizácii psychického stavu maloletého. Matka nevedome
a usudzujúc z dostupnej písomnej dokumentácie aj vedome posilňuje u dieťaťa reflex reagovať na
zmienku o otcovi afektívne.

18. Žalovaná predložila do súdneho spisu ako prílohu dňa 2.augusta 2023 SMS komunikáciu žalobcu
a žalovanej v dňoch 19.februára 2021 až 21.februára 2021. Z tejto SMS komunikácie vyplýva, že dňa
19.2.2021 oznámil žalobca žalovanej, že zajtra odovzdá žalovaná – B. na námestí o 14.00 hod. podľa
NO,žalovanáodpovedala:„Samozrejme“;dňa22.2.2021žalobcaoznamuježalovanej,žejenanámestí,
žalovaná mu odpovedá, že: „B. je už naobedovaný, nachystaný a oblečený, ale nechce si dať bundu

a obuv a obuť sa, stále plače a nechce ísť“; žalobca ju vyzýva, aby s tým okamžite prestala a odovzdala
mu syna na styk, pre ktorého si ide, pokiaľ mu ho neodovzdá a volá políciu; oznámil jej, že je pred
domom a žiada odovzdať syna, žalovaná mu oznamuje, že mu písala, že plače, že nechce ísť a nechce
sa dať obliecť, žalobca oznamuje, že volá políciu a žiada, aby žalovaná mu ukázala syna pred domom,
aby ho videl, že je v poriadku a dôrazne ju žiadal, keď bol pred domom, aby mu syna ukázala cez

okno, že je živý a zdravý. Žalovaná mu oznámila, že B. spí, ako každý deň o takomto čase spáva,
„samozrejme, že je živý a zdravý tak, ako dva a pol roka doteraz“. Žalobca konštatuje v SMS správe,
že žalovaná mu odmieta syna ukázať aspoň na moment.

19. Zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 10.augusta 2023 uviedla, že sa

pridržiava doterajších písomných podaní, ale navrhuje zmeniť petit žaloby tak, že mení počiatok úroku
z omeškania, aj výšku úroku z omeškania od 21.9.2022 až do zaplatenia. Úrok vo výške 6,25 % ročne
upravuje podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákona v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z. z., nakoľko
žalovaná prevzala platobný rozkaz dňa 20.9.2022, preto počiatok omeškania sa počíta od 21.9.2022.
Čo sa týka zvyšnej časti, v tejto berie žalobu späť.

Uviedla, že strany sporu medzi sebou komunikujú prostredníctvom SMS správ. Z SMS správ vyplýva, že
žalobca dňa 19.2.2021 oznámil žalovanej, že si príde pre syna v sobotu 20.2.2021 a následne žalovaná
oznámila, že samozrejme, že dieťa je nachystané, ale dieťa nechce ísť, nechce si dať bundu ani obuv.
Na to žalobca išiel pred rodinný dom žalovanej, oznámil jej SMS správou, že je pred domom a následne
žalovaná mu oznámila, že dieťa plače, nechce sa obliecť. Na to žalobca uviedol, že volá políciu. Zo

znenia tejto SMS komunikácie vyplýva, že žalovaná ani nevyšla z rodinného domu a dieťa neukázala
žalobcovi. Nevedela uviesť, či žalovaná poslala žalobcovi video, že dieťa plače alebo, že nechce ísť za
žalobcom. Video nebolo zaslané žalobcovi. Nemá toto video, ale v podaniach je toto video označené.
Video založené v súdnom spise je z 21.2.2021, ale netýka sa dňa úpravy styku, kedy sa mal žalobca
stretnúť so svojím synom.

Poukázala hlavne na to, že žalovaná si nesplnila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415
Občianskeho zákona tak, aby náležite a dostatočne s ohľadom na všetky okolnosti zabránila
škode, ktorá je predmetom tohto konania. Žiadnym spôsobom neobjasnila svoje konanie, ktoré ju
viedlo k nerešpektovaniu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Rovnako nepredložila žiaden dôkaz
odôvodňujúci jej svojvoľné konanie, ktorého následkom bolo zamedzenie styku žalobcu s maloletým.

Čo sa týka náhrady trov konania má za to, že v danom konaní a ani v iných konaniach na tomto súde
nebol do dnešného dňa preukázaný šikanózny výkon práv žalobcu, práve naopak, počet stykov, ktoré
žalovaná zmarila, ide o približne cca 60 stykov, čo je približne polovica života maloletého, ktorý nevidel
svojho otca, preukazuje šikanózne správanie žalovanej voči žalobcovi. Skutočnosť, že žalobca žaluje
jednotlivé zmarené styky osobitne nie je šikanózny postup žalobcu za účelom poškodiť žalovanú, ale

jedná sa o právny postup žalobcu, ktorý má za to, že predmetné náhrady škody nie je možné žalovať
žiadnyminýmspôsobom,nakoľkozakaždýjedenzmarenýstykjepotrebnéosobitnepreukázaťkauzálny
nexus vo vzťahu k náhrade škody. Na základe uvedeného navrhla, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiťsumuvovýške108,33eurspolusúrokomzomeškaniavovýške6,25%ododňa21.9.2022dozaplatenia
a zároveň, aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. Podľa § 415 Občianskeho zákona, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

21. Podľa § 420 ods.1 cit. zákona, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti

22. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákona je :

a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,

c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d/ zavinenie.

Všetky vyššie uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne.

23. Podľa § 420 ods. 3 cit. zákona, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

24.Podľa § 442 ods.1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

25.Podľa § 442 ods. 3 cit. zákona, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to
poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do
predošlého stavu.

26. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

27. Podľa § 145 ods.1 cit. zákona, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

28. Podľa § 145 ods.2 cit. zákona, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

29. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodná aj po čiastočnom
späťvzatí.

30. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody v podobe cestovných náhrad, ktorá škoda

mu vznikla dňa 20.februára 2021, kedy žalobca zbytočne cestoval na stretnutie so svojím maloletým
synom v zmysle uznesenia Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12P 44/2019 a to z miesta svojho bydliska
v H. do miesta bydliska maloletého v H..
V konaní nebolo sporné, že dňa 20.februára 2021 sa mal podľa vyššie uvedeného uznesenia žalobca
stretnúť so svojím maloletým synom, kedy súd rozhodol o návrhu o neodkladnom opatrení v spojení

s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 13.februára 2020 sp. zn. 17CoP 3/2020. V zmysle vyššie
uvedených rozhodnutí sa mal žalobca stretávať s maloletým synom každú sobotu nepárneho týždňa
v kalendárnom roku v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. v neprítomnosti žalovanej s tým, že žalobca
si mal maloletého riadne na styk pripraveného žalovanou pred Kultúrnym domom v H. J. K. námestí
prevziať a na tom istom mieste maloletého žalovanej vrátiť.

V konaní nebolo sporné, že dňa 20.februára 2021 sa stretnutie žalobcu s maloletým synom
neuskutočnilo v zmysle vyššie citovaného uznesenia, i keď išlo o súdom upravený styk žalobcu, otca
maloletého, kedy sa mal s ním stretnúť v neprítomnosti žalovanej. V zmysle uznesenia žalovaná,
matka bola povinná maloletého na styk so žalobcom riadne pripraviť a stretnutie umožniť na mieste
určenom rozhodnutím súdu, ale k stretnutiu nedošlo z dôvodu, že žalovaná maloletého na stretnutie

nepripravila na mieste určenom v uznesení, čo zdôvodnila tým, že maloletý sa so žalobcom stretnúť
nechcel, plakal, maloletý bol oblečený, obutý, pripravený, ale z dôvodu, že so žalobcom sa stretnúť
nechcel, žalovaná v SMS komunikácii v čase od 19. do 21.februára 2021 žalobcovi oznámila, že
sa maloletý so žalobcom stretnúť nechce. Žalovaná z dôvodu správania sa maloletého, na styk sožalobcom syna nepripravila, neodovzdala mu ho na mieste určenom v rozhodnutí súdom. Tak, ako
súd uviedol už vyššie z dôvodu, že maloletý syn odmietal realizáciu so svojím otcom, so žalobcom,
matka neumožnila tento styk a teda zodpovedá žalobcovi za náhradu škody, ktorá mu týmto nekonaním

žalovanej vznikla. Žalovaná v konaní nepreukázala, že maloletého riadne na styk pripravila, že sa ho
snažila motivovať a to pozitívnym prístupom a opisovaním skutočností, hier a podobne a nepreukázala,
že maloletý rázne odmieta a nechce sa so žalobcom stretnúť. Bez právneho významu je video, na
ktoré sa odvoláva žalovaná dňa 21.februára 2021, nakoľko styk nebol realizovaný dňa 20.februára
2021, kedy sa žalobca mal s maloletým stretnúť. Rovnako je bez právneho významu aj fotografia

založená v súdnom spise, ktorú predložila matka tvrdiac, že ju predložila žalobcovi dňa 20.februára
2021, že maloletý spí. Matka žiadnym spôsobom súdu nepreukázala a ani z dokazovania nevyplynulo,
že maloletý sa odmietol stretnúť dňa 20.februára 2021, kedy mal žalobca právo na styk s maloletým
podľa právoplatného rozhodnutia súdu. Aj podľa starších rozhodnutí súdov, rodič, ktorému bolo maloleté
dieťa zverené do výchovy, zodpovedá za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia
styku s dieťaťom aj vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. o ochorení

dieťaťa) brániacej uskutočneniu styku s maloletým na určitý čas. Žalovaná žiadnu objektívnu prekážku
žalobcovi nepreukázala, že maloletý sa odmieta dňa 20.februára 2021 stretnúť so žalobcom.
Žalobca sa od žalovanej domáhal náhrady škody, preto súd musel posúdiť, či sú na strane žalovanej
splnené podmienky jej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení Občianskeho zákona a to § 420
ods.1 a § 420 ods.3 cit. zákona.

V čase rozhodovania tejto právnej veci žalobca a žalovaná, rodičia maloletého nežili v spoločnej
domácnosti a boli v rozvodovom konaní a styk žalobcu s maloletým bol upravený tak, ako súd uviedol
uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12P 44/2019 zo dňa 14.októbra 2019.
Žalovaná tým, že maloletého nepripravila a neodovzdala na styk so žalobcom podľa rozhodnutia
súdu, nesplnila si svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákona, boli splnené na jej

strane predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Protiprávny úkon žalovanej súd videl v tom, že
nesplnila si svoju povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu, žalobcovi vznikla ujma na
majetku tým, že musel vynaložiť prostriedky na zakúpenie pohonných hmôt do motorového vozidla,
ktoré použil zo svojho miesta bydliska v H. do mesta H., kde sa mal podľa rozhodnutia súdu styk
smaloletýmuskutočniť.Príčinnúsúvislosťmedzisprávanímžalovanejavznikom ujmynastranežalobcu

súd považuje za preukázanú. Pri preukázaní splnenia uvedených troch predpokladov všeobecnej
zodpovednosti za škodu sa zavinenie toho, kto za škodu zodpovedá predpokladá. Ak sa preukáže, že
škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti, zo zákona sa predpokladá, že škodca
škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Dôkazné bremeno o tom, že
škodu nezavinil však postihuje škodcu.

Žalovanej sa nepodarilo preukázať, že škodu, ktorá vznikla žalobcovi nezavinila a preto súd považoval
za splnený aj posledný predpoklad zodpovednosti za škodu a to zavinenie žalovanej. Preto súd dospel
k záveru, že žalovaná je za škodu zodpovedná, preto je povinná žalobcovi nahradiť sumu 108,33 eur,
čo predstavuje vynaložené náklady žalobcu na cestu Bratislava – Bojnice a späť.
Súd priznal žalobcovi žalovanú sumu s tým, že tieto náklady, škodu si vyčíslil vo výške nákladov, ktoré

by zodpovedali nákladom podľa z. č. 283/2002 Z. z. – o cestovných náhradách.
Cesta žalobcu z miesta bydliska - F. G. XXXX/XX, H., do miesta styku - Kultúrne centrum H., K. J. XX, H.
a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z H. do H. 186 km a z H. do H. 186 km. V zmysle ustanovenia
§ 7 ods. 1 v spojení s ustanovením § 7 ods. 4 z. č. 283/2002 Z. z. - o cestovných náhradách si žalobca
nárokuje základnú náhradu vo výške 71,80 eur a náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške

36,53 eur (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze
a údajov štatistického úradu v týždni od 15.2.2021 do 21.2.2021).

31. Súd vyhovel aj ďalšej časti žaloby, a to úroku z omeškania, lebo žalobca si po zmene žaloby uplatnil
úrok vo výške 6,25 % ročne zo sumy 108,33 eur od 21.9.2022 do zaplatenia, pričom úrok je uplatnený od

uvedeného dátumu z dôvodu, že žalovanej bol doručený platobný rozkaz dňa 20.9.2022. Žalovaná sa
dozvedela najneskôr doručením platobného rozkazu o uplatňovanej škode žalobcom, preto sa mohla
dostať do omeškania najskôr od nasledujúceho dňa.

32. Súd konanie sčasti zastavil po úprave petitu žaloby žalobcom pred pojednávaním (§ 145 ods.2 CSP).

33. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.2 Civilného sporového
poriadku.Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu z dôvodu, že podľa názoru súdu pri
každom nezrealizovanom styku treba samostatne skúmať zavinenie, tiež príčinný vzťah a konkrétne
okolnosti nerealizovania tohto styku. Súd nezistil v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa

nepriznať úspešnému žalobcovi náhradu trov konania. Súd je toho názoru, že podanie žalôb za
jednotlivé nerealizované stretnutia s maloletým synom, keď žalovaná porušila právnu povinnosť daná
jej vykonateľným súdnym rozhodnutím, nemôže byť zjavným zneužitím práva. S týmto sa stotožnil
aj Okresný súd Prievidza v uznesení, ktorým nespojil všetky veci na spoločné konanie (sp. zn. 8C
34/2022). V jednotlivých konaniach je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré by bolo obtiažné vykonať

na jednom pojednávaní. Žalobca aj žalovaná uvádzajú v týchto sporoch rôzne skutkové tvrdenia, ktoré
nie sú totožné. Styk žalobcu s maloletým synom nebol realizovaný až do rozhodnutia Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 15Em 2/2022 zo dňa 17.mája 2023, na ktorý súd poukazuje. Súd z týchto dôvodov
náhradu trov konania žalobcovi priznal v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.