Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Asan/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200105
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:3019200105.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa LL.M. a Mgr. Petra
Macha, PhD., v právnej žalobcu: MPK Toys, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 5, 971 01 Prievidza, IČO:
36 319 252, právne zastúpeného JUDr. Romanom Henčelom, advokátom so sídlom G. Švéniho 8,
971 01 Prievidza, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0265/99/2018 zo dňa 16. januára 2019 v spojení
s rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trenčíne pre Trenčiansky kraj

č. K/0008/03/2018 zo dňa 2. mája 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 11S/49/2019-53 zo dňa 28. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/49/2019-53
zo dňa 28. januára 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trenčíne pre Trenčiansky kraj (ďalej len

„prvostupňovýorgán“)vydalrozhodnutieč.K/0008/03/2018zodňa2.mája2018(ďalejlen„prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi poriadkovú pokutu vo výške 300,- €, podľa § 9 ods. 2 v spojení s
§ 4 ods.3 písm. b/ a § 5 ods.6 písm. c/ zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo
veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „zákon o štátnej kontrole“) pre marenie výkonu kontroly.

2.Prvostupňovýorgántakrozhodolzdôvodu,žeinšpektoriprvostupňovéhoorgánuuložilidňa3.januára

2018 žalobcovi záväzný pokyn, a to: „Zaslať vývoj cien u interaktívnej hovoriacej hry „Cesta okolo
sveta“ z evidencie cien zaslať kópiu reportu s uvedením ceny uvedenej hračky ku dňu začatia akcie
Vianočný katalóg 2017, t.j. predajnú cenu zo dňa 19. októbra 2017“, a to v termíne do 5. januára 2018.
Žalobca však nerešpektoval termín stanovený na zaslanie predmetných dokladov a uvedené doklady
nezaslal, respektíve nezaslal vyjadrenie, že takýmito dokladmi nedisponuje. Uvedeným konaním sa
žalobca dopustil marenia výkonu kontroly nerešpektovaním oprávnenia Slovenskej obchodnej inšpekcie
a jej inšpektorov vyplývajúceho z § 4 ods. 3 písm. b/ a § 5 ods. 6 písm. c/ zákona o štátnej kontrole.

3. Prvostupňový orgán posúdil skutkový stav tak, že žalobca maril výkon kontroly, a to tým, že
v stanovenom termíne nezaslal požadované doklady, a tým neumožnil došetrenie spotrebiteľského
podania.4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. SK/0265/99/2018 zo dňa 16. januára 2019, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní(správnyporiadok)potvrdilprvostupňovérozhodnutie.Žalovanýpreskúmanímvecinezistildôvod
na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, keďže povinnosťou žalobcu bolo nemariť výkon
kontroly, čo účastník konania porušil.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v
Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, rovnako tak
prvostupňového rozhodnutia a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a priznania práva na náhradu
trov konania.

6. Správny súd rozsudkom č.k. 11S/49/2019-53 zo dňa 28. januára 2020 (ďalej aj ako „napadnutý
rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej aj ako „SSP“) rozhodnutie žalovaného č. SK/0265/99/2018 zo dňa 16. januára 2019 a
rozhodnutie prvostupňového orgánu č. K/0008/03/2018 zo dňa 2. mája 2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

7. Správny súd konštatoval, že pri rozhodnutí orgánu verejnej správy, ktoré možno zaradiť do kategórie
tzv. administratívneho trestania, musí už z výroku rozhodnutia, najmä jeho skutkovej vety, byť zrejmé
nielen to, kto sa dopustil protiprávneho konania (subjekt) a akým spôsobom (objektívna stránka), ale
ak sa konštatuje aj konkrétny škodlivý následok, v tomto prípade neumožnenie došetrenia kontroly,

musí byť príčinná súvislosť medzi konaním a následkom zrejmá už zo skutkovej vety administratívneho
rozhodnutia, ktorým je ukladaná sankcia. Následne je potrebné skutkové závery právne korektným
postupom subsumovať pod právnu normu ustanovenia, ktoré sa správny orgán rozhodne aplikovať.

8. Podľa správneho súdu z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny orgán videl v konaní

opísanom vo výroku jeho rozhodnutia naplnenie znakov skutkovej podstaty podľa § 9 ods. 2 zákona č.
128/2002 Z.z., podľa ktorého inšpektorát môže uložiť kontrolovanej osobe, ktorá marí, ruší alebo inak
sťažuje výkon kontroly, poriadkovú pokutu do 1 659,70 €, a to aj opakovane. Z uvedeného vyplýva,
že poriadkovú pokutu je možné uložiť za také konanie, ktoré rôznym spôsobom komplikuje správnym
orgánom realizáciu kontrolných oprávnení, nie však tomu, kto výkon tejto kontroly úplne znemožní, t.j.

spôsobí stav, že s výkonom kontroly sa buď nemôže začať alebo ju nie je už vôbec možné dokončiť,
pretožeprávetovyplývazoskutkovejvetyprvostupňovéhorozhodnutia,podľaktorejžalobca„neumožnil
došetrenie kontroly.“

9. Správny súd vyhodnotil, že ak správne orgány použili uvedenú konštatáciu, ktorou má byť vyjadrená

existencia príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a následkom, je dôvodná žalobná námietka, podľa
ktorej sa odvolací orgán nezaoberal tým, aký malo mať údajné znemožnenie kontroly žalobcom vplyv
na celkový výsledok kontroly.

10. K poriadkovej pokute podľa § 9 ods. 2 zákona o štátnej kontrole správny súd uviedol, že by bolo

možné za „neumožnenie došetrenia kontroly“ uložiť len vtedy, ak by takto ustálená objektívna stránka
protiprávneho konania žalobcu bola v citovanej právnej norme výslovne sankcionovateľná, rešpektujúc
zásadu nulla poena sine lege, keďže v znení účinnom v čase výkonu kontroly ustanovenie § 9 ods.
2 zákona č. 128/2002 Z.z. umožňovalo uložiť pokutu len tomu, kto výkon kontroly „marí, ruší alebo
inak sťažuje“. Okrem toho by sa správny orgán musel riadne vyporiadať s otázkou, či právne predpisy

(hmotného aj procesného práva) dotýkajúce sa predmetu administratívneho konania, umožňujú alebo
vylučujú „došetrenie kontroly“ aj iným (alternatívnym) spôsobom, ktorý by prichádzal do úvahy napr.
vtedy, keď kontrolovaný subjekt je ochotný a pripravený poskytnúť súčinnosť, avšak sa vyjadrí, že
požadovanými dôkazmi nedisponuje.

11. Správny súd tu vychádzal z konštatácie samotných správnych orgánov, ktoré žalobcovi vytýkajú, že
keď už požadovanými dokladmi nedisponoval, mal ich o tejto skutočnosti v lehote určenej na predloženie
dokladov aspoň informovať. Ak teda jednou z možných alternatív, ktoré by (pravdepodobne) správny
orgán nesankcionoval, bolo také vyjadrenie žalobcu, že požadovaným dokumentom nedisponuje, trebaprízvukovať, že takýto stav vo svojich faktických procesných dôsledkoch (neunesenie dôkazného
bremena zo strany žalobcu) je totožný so situáciou, kedy konštatácia neunesenia dôkazného bremena
je spôsobená kontumačne, t.j. absenciou súčinnosti zo strany žalobcu úmyselným nepredložením

požadovaného dokladu alebo opomenutím predloženia požadovaného dokladu.

12. Správny súd nakoniec uviedol názor, že kontrolu, majúcu svoj základ v podnete spotrebiteľa, je
možné riadne ukončiť (došetriť) aj s takým záverom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania histórie vývoja cien určitého výrobku, ktorý je v rámci predajnej akcie ponúkaný v zľave, s

prípadným následným sankčným postihom pre neunesenie dôkazného bremena.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

13. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

14. Vo vzťahu k prerušeniu konania do rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho správneho
súdu SR sp.zn. 1SVs/4/2022 zo dňa 29. septembra 2022 kasačný súd uvádza, že v zmysle
uvedeného rozhodnutia je podpísanie kasačnej sťažnosti ústrednou riaditeľkou sťažovateľa, ktorá nemá

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v súlade so zákonom, keďže kasačná sťažnosť bola
vyhotovená zamestnancom, ktorý spĺňal podmienky na zastupovanie podľa § 449 ods.2 písm. a/ SSP
spolu s kópiou diplomu potvrdzujúcemu nadobudnuté právnické vzdelanie druhého stupňa.

15. Sťažovateľ namietal najmä:

· konštatovanie správneho súdu o dôvodnosti žalobnej námietky, že sa správny orgán nezaoberal tým,
ako malo mať údajné znemožnenie kontroly vplyv na celkový výsledok kontroly. Podľa sťažovateľa je
žalobca povinný dodržiavať právne predpisy pri svojej činnosti a aj rešpektovať záväzný pokyn uložený
inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie pri výkone kontroly. Sťažovateľ pritom argumentuje
ustanoveniami § 4 ods. 3 písm. b/ a § 5 ods. 6 písm. c/ zákona o štátnej kontrole, ako aj tým, že

prvostupňový orgán a aj druhostupňový orgán uviedli vo svojich rozhodnutiach, že v dôsledku marenia
výkonu kontroly účastníkom konania nebolo možné prešetriť podnet spotrebiteľa, teda je zrejmé že
uvedeným sa správne orgány zaoberali. Podľa sťažovateľa žalobca nezaslal v stanovenom termíne
dokument, ktorý požadoval sťažovateľ a ani neinformoval o dôvodoch jeho nezaslania, čím malo dôjsť
k mareniu výkonu kontroly z dôvodu nerešpektovania oprávnenia Slovenskej obchodnej inšpekcie

vyplývajúceho z § 4 ods. 3 písm. b/ a § 5 ods. 6 písm. c/ zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu.
· konštatovanie správneho súdu, že poriadkovú pokutu uložiť len vtedy, ak by takáto objektívna
stránka bola výslovne sankcionovateľná. Správny súd uviedol, že správny orgán sa mal vysporiadať
s otázkou, či právne predpisy umožňujú alebo vylučujú došetrenie kontroly iným spôsobom, napríklad
v prípade, ak by kontrolovaný subjekt požadovanými dokumentmi nedisponoval, ale bol by ochotný a

pripravenýsprávnemuorgánuposkytnúťsúčinnosťvtomsmere,žemuoznámi,žedanýmidokumentami
nedisponuje. Správny súd pritom vychádzal z toho, že správne orgány skonštatovali, že takáto
informácia im bola zo strany žalobcu oznámená. Sťažovateľ sa s touto konštatáciou nestotožňuje,
keďže pokuta bola uložená za „marenie výkonu kontroly“ a nie za „neumožnenie došetrenia kontroly“.
Podľa správneho orgánu bolo povinnosťou žalobcu poskytnúť správnemu orgánu primeranú súčinnosť,

aby bolo možné kontrolu došetriť. Tým, že žalobca nesplnil túto povinnosť v stanovenom termíne, ani
neuviedol dôvod nezaslania týchto údajov, nebolo možné došetriť kontrolu, keďže nebolo možné určiť,
či žalobca porušil alebo neporušil právne predpisy oblasti ochrany spotrebiteľa.
· podľa správneho súdu je možné kontrolu riadne došetriť aj takým spôsobom, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne preukázania vývoja cien určitého výrobku, ktorý je v rámci predajnej akcie

ponúkaný v zľave s prípadným sankčným postihom pre neunesenie dôkazného bremena. S uvedeným
sťažovateľ nesúhlasil, keďže podľa neho nie je možné konštatovať porušenie právneho predpisu, pokiaľ
to nie je preukázané na základe dôkazov dostatočným spôsobom.

16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval vo svojich tvrdeniach a námietkach uvedených s v

správnej žalobe a s napadnutým rozhodnutím správneho súdu sa plne stotožňuje. Tvrdenie sťažovateľa,
že pokuta nebola uložená za neumožnenie došetrenia kontroly a toto nevyplýva ani z prvostupňového
ani druhostupňového rozhodnutia považuje za nepravdivé.IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný

súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a
príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h/ SSP.

18. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a

rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

19. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP kasačný súd skonštatoval, že
podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou
osobou a včas.

20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

21. Podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 128/2002 Z.z. (v znení účinnom do 30. júna 2018) slovenská
obchodná inšpekcia je pri kontrole oprávnená požadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie
a doklady.

22. Podľa § 5 ods. 6 písm. c/ zákona č. 128/2002 Z.z. inšpektor je pri kontrole oprávnený požadovať od
kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia.

23. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. kontrolovaná osoba je povinná umožniť inšpektorom a
prizvaným osobám vykonať kontrolu, najmä umožniť vstup do objektov, prevádzkarní, na pozemky a do

iných priestorov, ktoré súvisia s predajom výrobkov a poskytovaním služieb.

24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. inšpektorát môže uložiť kontrolovanej osobe, ktorá marí,
ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly, poriadkovú pokutu do 1 659,70 €, a to aj opakovane. (v znení
účinnom do 30. júna 2018)

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

25. Kasačný súd po oboznámení s obsahom administratívneho spisu hodnotí postup správneho orgánu
ako vecne správny a zákonný a teda s námietkami sťažovateľa sa stotožňuje. Inšpektori prvostupňového

orgánu vykonali dňa 3. januára 2018 a dňa 12. marca 2018 kontrolu a prešetrenie spotrebiteľského
podania č. 896/2017 zameraného na pravdivosť uvádzania pôvodnej ceny výrobku vyobrazeného
v akciovom katalógu „Pompo. Vianočný katalóg 2017, Platnosť katalógu od 20. októbra 2017 do
31.12.2017 alebo do vypredania zásob“ v prevádzke POMPO, RGB Javorina, Trenčianska 2492/68,
Nové mesto nad Váhom, ktorú prevádzkuje žalobca.

26. Keďže v čase kontroly už nebolo možné overiť pravdivosť uvádzania pôvodnej predajnej ceny tovaru
v akciovom letáku, inšpektori SOI uložili účastníkovi konania záväzný pokyn, a to: „Zaslať vývoj cien u
interaktívnej hovoriacej hry „Cesta okolo sveta“, z evidencie cien zaslať kópiu reportu s uvedením ceny
uvedenej hračky ku dňu začatia akcie Vianočný katalóg 2017, t.j. predajnú cenu zo dňa 19. októbra

2017“, a to v termíne do 5. januára 2018. Inšpektori využili v tomto smere svoje zákonné oprávnenie v
zmysle § 4 ods. 3 písm. b/ a § 5 ods. 6 písm. c/ zákona o štátnej kontrole, pričom tomuto oprávneniu
zodpovedá aj povinnosť kontrolovaných subjektov.

27. Podľa názoru kasačného súdu išlo o legitímny postup zo strany inšpektorov prvostupňového orgánu,

keďže iným spôsobom nebolo možné zistiť skutočnosti významné pre kontrolu. Kontrolovaný subjekt
tým, že neposkytol požadované doklady a neprejavil dostatočnú súčinnosť prvostupňovému orgánu a
naplnil skutkovú podstatu uvedenú v § 9 ods. 2 zákona o štátnej kontrole v znení účinnom do 30. júna
2018. Objektívna stránka danej skutkovej podstaty zachytáva pomerne široko akékoľvek neumožneniedošetrenia kontroly, pričom v danom prípade boli požadované dokumenty zásadným podkladom, od
ktorého bol závislý výsledok kontroly.

28. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom správneho súdu, ktorý vo svojom právnom posúdení
uvádza: „...poriadkovú pokutu je možné uložiť za také konanie, ktoré rôznym spôsobom komplikuje
správnym orgánom realizáciu kontrolných oprávnení, nie je však tomu kto výkon tejto kontroly úplne
znemožní, t.j. Spôsobí stav, že s výkonom kontroly sa buď nemôže začať alebo ju nie je už vôbec možné
dokončiť, pretože práve to vyplýva zo skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorej žalobca

neumožnil došetrenie kontroly.“

29. Správny súd argumentuje, že skutková podstata resp. jej objektívna stránka „neumožnenie
došetrenia kontroly“ nie je uvedená v danej právnej norme a teda nie je sankcionovateľná rešpektujúc
zásadu nulla poena sine lege a rovnako argumentuje, že je dôvodná námietka, podľa ktorej sa správny
orgán nezaoberal aký malo mať údajné znemožnenie kontroly žalobcom vplyv na celkový výsledok

kontroly.

30. Podľa názoru kasačného súdu sa správne orgány zaoberali vplyvom znemožnenia kontroly na
celkový výsledok kontroly, keďže aj žalovaný vo svojom odôvodnení uvádza, že bol znemožnený výkon
kontroly, ktorú mal vykonať správny orgán. Rovnako uvádza, že došlo k mareniu kontroly, a teda nebolo

možné prešetriť podnet spotrebiteľa. Teda výsledok kontroly bol viazaný na podklady (doklady), ktorý
bol v zmysle zákona povinný poskytnúť práve žalobca.

31. Pojem úplne znemožní je dostatočne subsumovateľný pod danú skutkovú podstatu, keďže marenie,
rušenie alebo iné sťažovanie výkon kontroly predchádza možnému následku znemožnenia výkonu

kontroly. Opačný výklad by mal za následok nemožnosť vynútenia podkladov potrebných pre výkon
kontroly, od ktorých celkový výsledok kontroly je bezprostredne závislý.

32. Kasačný súd sa rovnako nemôže stotožniť s argumentáciou správneho súdu : „Správny súd zastáva
názor, že kontrolu, majúcu svoj základ v podnete spotrebiteľa, je možné riadne ukončiť (došetriť) aj

s takým záverom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania histórie vývoja cien
určitého výrobku, ktorý je v rámci predajnej akcie ponúkaný v zľave, s prípadným následným sankčným
postihom pre neunesenie dôkazného bremena.“

33. Kasačný súd uvádza, že v prípade správneho trestania sú správne orgány povinné analogicky

aplikovať zásady trestného konania uvedené v § 2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku. V
prípade dokazovania v trestnom konaní a analogicky aj v správnom trestaní nie je možné hovoriť o
dôkaznom bremene na strane žalobcu. Uvedené by v sebe naznačovalo absolútne popretie zásady
prezumpcie neviny, pričom účelom daného konania nie je, aby sa subjekt podozrivý zo spáchania deliktu
„vyviňoval“, ale porušenie právnej normy dokázať a jej sankčný následok musí vynútiť správny orgán

relevantnými dôkazmi.

34. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa
na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje
rozhodnutie aj riadne a?presvedčivo odôvodniť.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

35. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa
bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a správny súd sa tiež nedôvodne odklonil od ustálenej
rozhodovacej činnosti kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP. Preto napadnutý rozsudok
správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici (právnemu nástupcovi Krajského
súdu v Trenčíne v oblasti správneho súdnictva - § 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.

36. V ďalšom konaní bude Správny súd v Banskej Bystrici postupovať tak, ako mu naznačil kasačný
súd v bode 33 tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súdviazaný (§ 469 SSP). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného
konania (§ 467 ods. 3 SSP).

37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.