Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Jana Macalová

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 80P/107/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124214231
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Macalová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124214231.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci manželov: B.K. A., Z.. X.X.XXXX, trvale bytom U. XXX, B., aktuálne
bytom E. O. X, Z., Švajčiarska konfederácia, zast.: P.. E. B., T. Q. Q. O. X, A., a F. A., Z.. XX.X.XXXX,
trvale bytom B. Z. XX, A., aktuálne bytom K.O.G. XX, N., Švajčiarska konfederácia, v konaní o návrhu
manželky na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: C. A.,
Z.. X.X.XXXX, bytom u matky, na čas po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

V y h l a s u j e, že Mestský súd Košice n e m á p r á v o m o c konať v časti úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: C. A., Z.. X.X.XXXX a konanie
v tejto časti z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním doručeným súdu dňa 24.7.2024 manželka žiadala, aby súd manželstvo
účastníkov konania uzavreté dňa X.X.XXXX v J. rozviedol a schválil dohodu rodičov o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: C.H. A., Z.. X.X.XXXX na čas po rozvode
manželstva. V návrhu uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja dlhodobo žijú a
pracujú vo Švajčiarskej konfederácii. Maloletý žije v domácnosti s matkou. Manželka v návrhu uviedla,
že manželia sa dohodli na voľbe súdu v súlade s čl. 10 bod 2 Nariadenia, keďže mali za to, že dohoda
rodičov je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a celá rodinná záležitosť bude vyriešená efektívne
v súlade s prianím celej rodiny.

2. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného
vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

3. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5. Podľa ust. § 9 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

6.Podľa§161ods.1a2CSPaktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.7. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi
ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa

zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

8. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátene vzniku alebo zániku
práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to
vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na

právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

9. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva
rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc
slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

10. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o
maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý
pobyt nemožno určiť.

11. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 97/1963 Zb. slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva,

neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a
povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak
a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, alebo
b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne
podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.

12. Podľa článku 5 a 10 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci
v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19.10.1996 (Haagsky
dohovor uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 344/2002 Z.z.) právomoc prijímať opatrenia na ochranu
dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj

obvyklý pobyt. Bez ohľadu na články 5 až 9 môžu orgány zmluvného štátu pri výkone svojej právomoci
na rozhodovanie o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva rodičov dieťaťa, ktoré má obvyklý pobyt
na území iného zmluvného štátu, ak to upravuje právny poriadok ich štátu prijať aj opatrenia na ochranu
osoby alebo majetku tohto dieťaťa,
a) ak v čase začatia konania má jeden z rodičov dieťaťa obvyklý pobyt na území tohto štátu a ak jeden

z nich má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu a
b) ak rodičia, ako aj každá iná osoba, ktorá má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu prijali
právomoc týchto orgánov na prijatie ochranných opatrení a ak je výkon tejto právomoci v najlepšom
záujme dieťaťa.

13. Vychádzajúc z vyššie citovaných právnych predpisov súd skúmal podmienky konania. Jednou z
procesných podmienok je právomoc súdov SR, ktorej splnenie súd skúma z úradnej moci v každom
štádiu konania, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu odôvodňujúcu zastavenie
konania. Švajčiarska konfederácia nie je členom Európskej únie, nemožno preto na danú vec aplikovať
nariadenie Brusel IIa. Na základe vyššie uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že v zmysle zákona

č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov v
časti konania o rozvod manželstva je daná právomoc slovenských súdov vo veci konať, nakoľko
obaja manželia sú občanmi SR. Odlišná situácia nastáva v časti konania o úprave rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Vychádzajúc z citovaných
ustanovení Haagskeho dohovoru je nevyhnutné konštatovať, že nie je daná právomoc slovenských

súdov na konanie v tejto časti. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie je v zmysle uvedeného miesto
obvyklého pobytu dieťaťa. V zmysle judikatúry medzinárodných inštitúcií sa obvyklý pobyt chápe ako
miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. V tomto
konkrétnom prípade z obsahu návrhu jednoznačne vyplýva, že krajinou obvyklého pobytu maloletého
dieťaťa ako aj oboch rodičov je Švajčiarsko. Zároveň súd uvádza, že právomoc súdov SR by bola

daná v zmysle dohovoru iba na prijatie opatrení na ochranu osoby alebo majetku tohto dieťaťa pokiaľ
by došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok v zmysle vyššie citovaných ustanovení a bolo by
to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Vychádzajúc z obsahu spisu uvedené podmienky neboli
splnené. Predmetom tohto konania nie je prijatie uvedených opatrení, ale úprava výkonu rodičovskýchpráv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu. Pre úplnosť súd dodáva, že i v prípade
splnenia podmienok v najlepšom záujme dieťaťa je, aby vo veci konal štát jeho obvyklého pobytu, ktorý
má vytvorený priestor na vykonanie dokazovania a rozhodnutie zohľadňujúce najlepší záujem dieťaťa

pričom tunajší súd nemá dostatočné možnosti prešetriť skutočné pomery v rodine maloletého dieťaťa.

14. Na základe vyššie uvedeného súd konanie v časti úpravy rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode manželstva v súlade s § 9 CMP
zastavil. V časti konania o návrhu na rozvod manželstva súd bude v konaní pokračovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia

o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.