Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123350530
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6123350530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zast.: ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s.r.o.,
so sídlom Tolstého 120/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s.ViennaInsuranceGroup,sosídlomŠtefánikova17,Bratislava,IČO:31595545,ozaplatenie594,63
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/69/2023-63
zo dňa 11.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
594,63- eur spolu s úrokom z omeškania 7 % ročne zo sumy 594,63- eur od 22.11.2022 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

1.1 Nárok žalobcu posudzoval podľa § 427 ods. 1, 2, § 428, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 524 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. d), f) a g), § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4 a § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1.2 Súd prvej inštancie dôvodil, že čo sa týka právnej kvalifikácie žalobcom žalobou uplatneného nároku
voči žalovanému, tento právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa cit. ust.

§ 15 ods. 1 ZPZP uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného
postúpením podľa cit. ust.
§ 524 OZ. Cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP tak konštruoval na rozdiel od ust. § 823 OZ priamy nárok
poškodeného [§ 2 ods. 2 písm. g) ZPZP] proti poisťovateľovi [§ 2 ods. 2 písm. d) ZPZP] na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [§ 2 ods. 2 písm. f)
ZPZP]. Podmienkou pre úspešné uplatnenie uvedeného nároku bolo jeho preukázanie. Uplatnený nárok

žalobcuvovýške594,63eurspočívalvrozdielesumyvovýške1139,88euruvedenejvofaktúre7112022
za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a z poskytnutého poistného plnenia žalovaným
vo výške 545,25- eur.1.3 Zo skutkového vymedzenia žaloby súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade zodpovednosť
za škodu bolo potrebné posudzovať v zmysle cit. ust. § 427 ods. 2 v spojení s ods. 1 OZ, teda
ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla zn. Honda CR-V

EČ A., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenému. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že
u zodpovednosti za škodu podľa cit. ust.
§ 427 ods. 2 OZ išlo o zodpovednosť objektívnu, teda na vznik uvedenej zodpovednosti sa nevyžadovalo
zavinené konanie. Uvedenej zodpovednosti sa podľa súdu prvej inštancie nemožno podľa cit. ust.
§ 428 OZ zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré

majú svoj pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať. Základom pre splnenie povinnosti
poisťovateľa plniť bola tá okolnosť, že poistený zodpovedal poškodenému za škodu podľa príslušných
právnych predpisov (§ 420 a nasl. Obč. zákonníka). V uvedenom zmysle má podľa súdu prvej
inštancie poistný právny vzťah výrazne akcesorický charakter, nakoľko závisí od existencie primárneho
zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Podľa súdu prvej inštancie

záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému nebol záväzkom voči nemu, ale voči poistenému.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. § 427 Obč.
zákonníka bol aj prípad osobitnej zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrilo
porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť) ani zavinenie (hoci prezumované), avšak existencia
jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti musela byť v každom konkrétnom prípade skúmaná

a pre priznanie zodpovednosti preukázaná, a to existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou. Hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi bol ovplyvnený existenciou
poistného vzťahu vodiča (aj ako prevádzkovateľa) motorového vozidla ohľadne zodpovednosti za škodu
a žalovaného.

1.4 Podľa súdu prvej inštancie aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 18.10.2022, pričom zo zmluvy vyplývalo postúpenie pohľadávky vo výške 1139,88
eur voči žalovanému, ktoré bolo odplatné za odplatu vo výške 1139,88, a ktorá zodpovedala faktúre
č. 7112022. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na
náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so

škodou, a to z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001. Ďalej súd prvej inštancie
dôvodil, že predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu poistného plnenia, ktorého súčasťou bol
nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. V zmluve o
postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného
na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa

navzájom započítavajú. V danom prípade išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo
k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie
odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa podľa súdu prvej inštancie
žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Bola teda daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu v predmetnom konaní.

1.5 Podľa súdu prvej inštancie škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá bola objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. V danom prípade bol zjavne uplatnený nárok
na náhradu skutočnej škody, ktorá mala zodpovedať poškodeným účelne vynaloženým nákladom za

nutné užívanie náhradného motorového vozidla zn. KIA Ceed, MT, EČV A., za obdobie od 19.9.2022
do 18.10.2022. Skutočnou škodou podľa súdu prvej inštancie treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá
spočívala v zmenšení majetku poškodeného. Išlo v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku
pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení
sa vychádzalo aj podľa cit. ust. § 443 OZ. Uvedený rozdiel v hodnote majetku bolo treba nahradiť

či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Skutočnú škodu však nebolo
možné obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Skutočnou škodou bola aj ujma, ktorá vznikla
poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v čase, kedy
nemohol dočasne poškodenú vec (t. j. do vykonania jej opravy) v dôsledku škodovej udalosti užívať,
ako tomu malo byť aj

v prejednávanom prípade.

1.6 Podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal nájomnou zmluvou výšku nájomného za používanie
porovnateľného typu s poškodeným vozidlom, ktorá medzi stranami ani nebola sporná. Poškodenýsi porovnateľné náhradné vozidlo prenajal rozumne, nemajúc povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu
ponuku. V danej veci bolo nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať
náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom,

t. j. poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Podľa
súdu prvej inštancie žalobca
v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie
motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového

vozidla len reparovala poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti jeho motorové vozidlo
používať. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že
v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové
vozidlo od 19.09.2022 do 18.10.2022, kedy mu bolo po jeho oprave z autoservisu a doručení krycieho
listu zo strany žalovaného vydané, t. j. 30 dní a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca
prenajímateľovi sumu 1139,88 eur z titulu dojednaného nájomného, vrátane poplatku za pristavenie

motorového vozidla, ktorý poplatok tak tvoril súčasť skutočnej škody, ktoré boli poškodeným nutne
vynaložené a boli vynaložené aj účelne, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že nemohol užívať
vlastnémotorovévozidlopočasjehoopravy.Súdprvejinštanciesanestotožnilsoprávnenosťouzníženia
plnenia zo strany žalovaného. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný v oznámení o poistnom
plnení neposkytol žiadne odôvodnenie krátenia poistného plnenia, ani čo sa týkalo doby prenájmu a ani

pokiaľišlooodpočetzmenytechnickejhodnotyvozidlaapevnýchprevádzkovýchnákladov. Skutočnosť,
že vozidlo poškodeného bolo v servise, z dôvodu, ktorý poškodený nezavinil, a preto ho nemohol
používať, nemohla zakladať obohatenie sa poškodeného v tzv. ušetrení prevádzkových nákladov,
keďže bol nútený využívať náhradné riešenie v podobe náhradného vozidla, ako aj s poukázaním na
skutočnosť, že ani po oprave poškodeného vozidla nebolo možné jednoznačne konštatovať rovnakú

hodnotu vozidla, akú by malo bez poškodenia. Pokiaľ žalovaný namietal dôvodnosť doby nájmu,
z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu vyplývalo, že celková doba nájmu zodpovedala
dobe, po ktorú bolo vozidlo poškodeného v autoservise. Doba, po ktorú bolo predmetné motorové
vozidlo
v oprave, bola dobou nájmu podľa zmluvy o nájme a vozidlo bolo odovzdané jeho držiteľovi v deň

doručenia krycieho listu k oprave vozidla od poisťovne. Uvedená doba bola jednoznačne preukázaná
v dĺžke 30 dní. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla bolo podľa názoru súdu potrebné
považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného
vozidla, pričom uvedená poistná udalosť bola v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2002 Z.
z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím

plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní
opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné požiadať poisťovňu o vydanie krycieho
listu preukazujúceho prísľub poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodeného nemožno nútiť aby sám
zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne. Za účelnú dobu nájmu bolo teda potrebné
považovať dobu, keď bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, teda

do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie.

1.7 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo právne dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné
plnenie vo výške 594,63 eur, a preto návrhu v časti istiny vyhovel.

1.8 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu
trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu.

2. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný s tým, že

podanie odvolania v predmetnej právnej veci je odôvodnené podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP - súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods.
1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ ďalej uviedol, že sa nestotožňuje so skutkovými
zisteniami uvedenými prvostupňovým súdom a považuje ich za nesprávne. Žalovaný poukázal na

skutočnosť, že súd pri rozhodovaní neuznal krátenie počtu dní, za obdobie odo dňa nasledujúceho
(07.10.2022) po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla dňa 06.10.2022, t. j. dátum
poskytnutia služby, faktúra za opravu č. 1223832, ALTERIA MOTOR, s.r.o., do ukončenia nájmu dňa
18.10.2022. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že údaj uvedený vo faktúre spoločnosti ALTERIAMOTOR, s.r.o. nezodpovedá skutočnosti a že tovar/služby mu neboli dodané a ani to, že si vozidlo dňa
06.10.2022 nemohol prevziať a z akého dôvodu. Podľa žalovaného potom náhrada nákladov za užívanie
náhradného vozidla za obdobie od 07.10.2022 do 18.10.2022 nepredstavuje náklady, ktoré by vznikli

v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, nie sú priamym následkom poškodenia vozidla, a teda
priamo nesúvisia so spôsobenou škodou, pretože neskoršie prevzatie vozidla alebo jeho užívanie
po dobu dlhšiu ako trvala oprava poškodeného motorového vozidla nemohla bez dôležitého a
preukázaného dôvodu ísť na vrub žalovaného. Žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania
náhradného vozidla za obdobie od 07.10.2022 do 18.10.2022. Podľa žalovaného nie je povinnosťou

refundovať všetky uplatnené náklady ale odôvodnené náklady
v súvislosti so škodovou udalosťou. Servis v uvedenom prípade nebol oprávnený uplatňovať zádržné
právo k opravovanému motorovému vozidlu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023 súdna autorita, ktorá konštatovala: „Za podstatné
pre rozhodnutie odvolací súd považoval že tak, ako konštatoval prvoinštančný súd, za dôvodný
možno považovať prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od odovzdania poškodeného

motorového vozidla servisu, teda od 15.7.2021 do doby, keď bolo poškodené motorové vozidlo
opravené, a teda, keď ho poškodená obchodná spoločnosť mohla znova objektívne využívať". Žalovaný
ďalej uviedol, že zastáva stanovisko, že poškodený v deň vystavenia faktúry už reálne mal možnosť
prevziať si jeho plne funkčné a opravené motorové vozidlo z autoservisu, pričom potvrdenie autoservisu,
v zmysle ktorého autoservis nevydá motorové vozidlo bez doručenia krycieho listu, nebolo možné

považovať za právne relevantné, a to na základe vyššie uvedeného stanoviska, ktoré vyplýva z
odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023. Žalovaný
ďalej uviedol, že autoservis vykonávajúci opravu porušil svoju právnu povinnosť a tým naplnil § 420 OZ
takým spôsobom, že v čase, keď ešte jeho pohľadávka nebola splatná, zadržiaval opravené MV, pričom
tak zjavne konal bez právneho dôvodu, ktorý by ho

k danému konaniu oprávňoval. Oprava poškodeného motorového vozidla bola realizovaná na základe
zmluvného vzťahu medzi poškodeným a autoservisom a zavŕšením opravy bol následok škodovej
udalosti/dopravnej nehody odstránený. Vzniknutá škoda bola vykonaním opravy odstránená, a preto
(ne)vystavenie krycieho listu bolo bez právneho významu pre zistenie výšky škody spočívajúcej v
nákladoch na prenájom náhradného vozidla. Dôvod čakania

na vystavenie krycieho listu zo strany žalovaného bol potom (bez ďalšieho) celkom zjavne mimo
príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. K zapožičaniu náhradného vozidla
došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktoré si poškodený požičal na obdobie, kedy sa
poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy. Na základe uvedeného žalovaný
konštatoval, že náklady na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené účelne z hľadiska dĺžky

prenájmu náhradného vozidla počas obdobia, zodpovedajúceho dobe, kedy sa poškodené vozidlo
nachádzalo v oprave a boli na ňom vykonávané opravárenské práce. Napokon žalovaný navrhol, aby
odvolací súd v predmetnej právnej veci rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamieta a žalovanému ukladá
povinnosť uhradiť žalovanému vzniknuté trovy konania.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného o údajnej
neúčelnosti a neopodstatnenosti trvania nájmu náhradného vozidla po ukončení jeho opravy
argumentujúc tým, že podľa jeho názoru „náklady na prenájom náhradného vozidla za obdobie, keď
už poškodené vozidlo bolo opravené, a teda odpadol dôvod, pre ktorý nemohlo byť používané, nie sú
nákladmi, ktoré by mali nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou,

a to z dôvodu, že poškodená vec (motorové vozidlo) už bola opravená a použiteľná“. Žalobca zotrval
na závere, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá až ku dňu vydania opraveného vozidla
poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného,
čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 (ďalej len „Nález ÚSSR“). Práve v predmetnom Náleze ÚSSR

sa Ústavný súd Slovenskej republiky z právneho hľadiska zaoberal účelom používania náhradného
vozidla v prípade, ak došlo k totálnej škode na vozidle poškodeného, ako aj v prípade čiastočnej škody,
ktorá sa odstraňuje opravou v autoservise. Podľa žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu
k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla vo vyššie uvedenom Náleze ÚSSR vyslovil
stotožňujúci sa názor

s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených
s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného
vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie
používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorovéhovozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného
života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V
uvedených prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným

nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Vzhľadom na uvedené bolo
nutné konštatovať, že nepriznanie uplatneného nároku žalobcovi tak, ako navrhovala a odôvodňovala
žalovaná, by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“ – nikoho nepoškodzovať, na
zachovanie ktorej žalobca apeluje. Ďalej žalobca dôvodil, že deň ukončenia opravy nemožno považovať
za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá

objektívnu možnosť opravené vozidlo uvedeným dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania
opravenéhovozidlaautoservisompoškodenému,kuktorémuautoservispristupujevčase,keďmáaspoň
deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu.
Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto bol podľa
názoru žalobcu daný ním uplatnený nárok voči žalovanej na náhradu nákladov za prenájom náhradného
vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Žalobca mal za to,

že nebolo dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu
náhradného vozidla definovaného Nálezom ÚSSR, keďže zotrvanie motorového vozidla poškodeného
v autoservise bol priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený
nemal žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany
poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňoval autorizovaný autoservis, ktorý bol

zmluvným partnerom poisťovne (žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou
opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu bola zaviazaná poisťovňa. Žalobca taktiež uviedol, že
prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavovala
odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje motorové vozidlo užívať, škodová udalosť
bola sanovaná až ku dňu, kedy poškodený mohol svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a

to jeho vydaním zo strany autoservisu. K uvedenému momentu sa stalo ďalšie užívanie náhradného
vozidla neúčelným. Ak autoservis vydal opravené vozidlo po úhrade nákladov na opravu motorového
vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne a žalobca preukázal súdu, kedy poškodený
odovzdal poškodené vozidlo autoservisu, a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide o
unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda

nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. S poukazom na vyššie uvedené žalobca
poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021 pod sp. zn.
3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa 15.11.2023 pod sp. zn.
3Cob/94/2023, ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného, ktorý proti svojej vôli
nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby na ňom bola vykonaná

oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla bolo
podľa názoru Krajského súdu v Bratislave potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v
rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom uvedená poistná udalosť bola v
zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky
poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy

poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo
je možné /v prípade platného PZP/ požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“
poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť
poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného,
aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Bolo potrebné zdôrazniť, že

pokiaľ nebola faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemohol svoje vozidlo užívať a jeho
obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvalo. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a
odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla
až do ukončenia likvidácie. Bolo potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od
momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za

predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím úmyselným
konaním alebo nedbanlivosťou. Okrem toho žalobca poukázal na to, že čakanie na krycí list tak spadalo
do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzovali obdobie nároku poškodeného
na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho
motorového vozidla. Odvolateľ ďalej dôvodil, že autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom,

že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, uvedenú faktúru zasiela rovno poisťovni
a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému po doručení krycieho listu od poisťovne, kedy
sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba aúčel užívania náhradného motorového vozidla. Nebolo teda relevantné náhradu za predmetnú škodu
nepriznať za obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného preukázateľne nachádzalo
v autoservise, a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený, a to nasledujúce po

dátumevykonaniaopravyodvodenomzfaktúrypredstavujúcejvýzvunazaplatenie(účtovnýdoklad).Bol
to totiž práve poškodený, ktorý bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania vlastného motorového
vozidla, a ktorému je objektívne, resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na
základe jeho vydania autoservisom najskôr po doručení krycieho listu poisťovňou. Skutočnosť, že sa
vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si

musel prenajať náhradné vozidlo, bolo v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného ako vinníka
dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku
na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, bola doba zotrvania vozidla poškodeného v
autoservise až do dňa vydania opraveného vozidla poškodenému. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na rozhodnutia potvrdzujúce jeho argumentáciu, a to rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa

26.03.2024. Napokon žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané

oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j. žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd
prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, včas
(§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania

postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý z dôvodu prezumovaného

§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli vo veci vznesené a východiskovo sa stotožnil

s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil.
Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací
súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia
zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.

8. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné.

9. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.9.1 Žalovaný konkrétne nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nájom náhradného vozidla
bol dôvodný až do vystavenia krycieho listu poisťovňou, nakoľko až dňom vystavenia krycieho listu
mohol poškodený prevziať vozidlo do svojej dispozície, a tak ho aj reálne užívať a súčasne nesúhlasil

s tým, že poškodený nemohol ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom a že vystavenie krycieho listu je
v zaužívanej praxi nevyhnutnosťou, bez ktorej opravené vozidlo servis nevydá. Nesúhlasil s posúdením
súdu prvej inštancie, že krycí list sa používa pri poistnej udalosti, a tento vystavuje poisťovňa poistnej
udalosti voči zmluvnej opravovni, aby opravovňa mala istotu, že dostane svoje peniaze a môže bez
zábran vydať vozidlo po oprave zákazníkovi. Žalovaný zastával názor, že z vykonaného dokazovania

nevyplynula žiadna nevyhnutnosť autoservisu zadržiavať opravené motorové vozidlo až do vystavenia
tzv. krycieho listu, ktoré by navyše v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov bolo neprípustné,
nakoľko autoservis nemal voči nemu splatnú pohľadávku s tým, že žalobca v konaní nepreukazuje
žiadnu dohodu poškodeného s autoservisom, že na vydanie jeho opraveného vozidla bude nevyhnutné
doručenie krycieho listu a nepreukázal ani tú skutočnosť, že by o takej podmienke následné poškodený
informoval žalovanú poisťovňu. Má za to, že tvrdenie o nejakej obchodnej praxi neobstojí, keď uvedené

je navyše v rozpore
so zákonom.
9.2 Vo vzťahu k uvedeným odvolacím námietkam odvolací súd východiskovo považuje za potrebné
vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, tak ako ju prezumuje zákon č. 381/2001

Z. z.. Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami
zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak
tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca
uzavrel poistnú zmluvu, a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá
vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu

spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda
zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou
udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy
vychádzajúczust.§4ods.1aods.2zákonač.381/2001Z.z.,ktoréupravujeprávopoisteného(škodcu),
abypoisťovateľzpoisteniazodpovednostizanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénároky

na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného spočívajúcej vo vykonaní úkonov
potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti.
Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup
smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom

potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po
ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd v (už
stranami sporu uvádzanom) náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to,
že „...účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej
nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať

svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného
vozidla ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“
V kontexte uvedeného bolo v prejednávanom spore zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému
(právnemu predchodcovi žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného
motorového vozidla do vykonania opravy poškodení motorového vozidla, ktoré boli spôsobené škodcom

(poisteným) alebo až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať.

10. Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 09.09.2022 došlo k dopravnej nehode
v Žiline, pričom v dôsledku tejto nehody nastala škodová udalosť
na motorovom vozidle poškodeného, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného

v poisťovni žalovaného. Motorové vozidlo si dal poškodený opraviť v autoservise ALTERIA MOTOR,
s.r.o. (ďalej aj „autoservise“) dňa 19.09.2022, pričom po dobu opravy vozidla si prenajal na základe
Zmluvy o nájme zo dňa 19.09.2022 u žalobcu vozidlo KIA CEED MT EČV: A., a to na dobu od
19.09.2022 do 18.10.2022. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje v spore nespornú skutočnosť,
že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu,
ktorú zavinil jeho poistník na motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových
vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach – servisoch, s ktorýmimôže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“ osobitný – „exkluzívny“ vzťah premietnutý do poskytnutia
určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného, na čo slúži
práve tzv. krycí list. Zo zisteného skutkového (stranami sporu v konaní nerozporovaného) stavu

vyplýva, že predmetný postup bol uplatnený aj v prejednávanom prípade, keď motorové vozidlo
poškodeného bolo zo strany autoservisu poškodenému vydané potom, ako bol predmetný krycí list zo
strany poisťovne doručený autoservisu dňa 18.10.2022. Uvedený záver zodpovedá tvrdeniam žalobcu
obežnýchobchodnýchpraktikáchservisovvykonávajúcichopravymotorovýchvozidiel,pričomžalovaný
v konaní relevantným spôsobom nespochybnil vyjadrenie spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o., ktorá

vykonávala opravu motorového vozidla poškodeného, ani vyhlásenia ďalších autorizovaných servisov, t.
j. spoločnosti FINAL-CD, spol. s r. o., prípadne MD-BAVARIA Žilina, s.r.o., z ktorých vyplýva, že bežnou
praxou týchto servisov je, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového
vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady na opravu, a túto faktúru v deň jej vystavenia
automaticky odosiela poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť a v prípade,
ak poisťovňa je zmluvným partnerom (rozumej partnerom autoservisu), sa ako náhrada úhrady faktúry

využíva tzv. krycí list s tým, že servis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení
krycieho listu. Zo skutočností preukázaných v konaní vyplýva, že žalovaný mal o tomto zaužívanom
postupe autoservisov vedomosť, keď tomu zodpovedá aj jeho správanie, vyplývajúce z Oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 18.10.2022, podľa ktorého poskytol autoservisu plnenie v zmysle doloženej
faktúry za opravu č. 1223832 vo výške fakturovanej sumy 3.863,46 eur. Vychádzajúc z vyššie uvedených

východísk odvolací súd dospel k záveru, že za daných okolností nedochádza na strane poškodeného
k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomu
dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. dňom, kedy došlo k vydaniu
krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu.

11. Odvolací súd v spojitosti s vysloveným záverom zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade neboli
zistené žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali záver o omeškaní autoservisu s opravou motorového
vozidla poškodeného a na to nadväzujúcim vyhotovením a zaslaním faktúry za opravu vozidla
žalovanému, prípadne o omeškaní poškodeného s prevzatím opraveného motorového vozidla. Zo
zistených skutočností, t. j. že poškodený si dal opraviť poškodené motorové vozidlo v servise v kontexte

skutočností vyplývajúcich z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa
18.10.2022, ako aj potvrdenia o bežnej obchodnej praxi vydaného autoservisom dňa 30.03.2022 možno
vyvodiť, že žalovaný vstupoval do právneho vzťahu s autoservisom založeného zmluvou o dielo s tým,
že on nebude uhrádzať cenu diela, a že úhrada ceny diela bude zabezpečená vydaním krycieho listu zo
strany poisťovateľa škodcu, t. j. žalovaného. O uvedenom svedčí aj postup samotného autoservisu, ktorý

faktúru za opravu motorového vozidla zasielal aj priamo žalovanému. V kontexte uvedeného muselo
byť žalovanému zrejmé, že pri bežnom (očakávanom) chode udalostí (s poukazom na vyššie uvedené
vyjadrenie spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o., prípadne ďalších autoservisov) bude predmetné
motorové vozidlo poškodenému vydané až po vydaní krycieho listu, v prípade úhrady fakturovanej
sumy, teda že ukončenie tohto „procesu“ bude podmienené úhradou (prípadne zabezpečením úhrady),

ktorúmalvykonaťsamotnýžalovaný.Argumentáciažalovanéhopotomprinajmenšomignorujeexistujúci
faktický stav založený poškodeným a autoservisom, pričom bol to práve žalovaný, ktorý svojvoľným
určením termínu vykonania úhrady objektívne oddialil vydanie motorového vozidla poškodenému.

12. Vyššie vyslovené závery podľa názoru odvolacieho súdu nachádzajú v určitej miere oporu aj

v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to v zádržnom práve, tak ako je prezumované § 151
Občianskeho zákonníka, na ktoré (aj keď v úplne odlišných záveroch) poukazoval aj žalovaný. Zádržné
právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu zadrživateľa (veriteľa), ktorým je faktické
zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného právneho úkonu je existencia splatnej
peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je

v reálnej dispozícii veriteľa,
t. j. veriteľ má nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva
napríklad pri zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady
a podobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na
proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon

č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať
opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu a že zmluvný
servis zasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná
úhradu opravy, za splnenia čoho dôjde k vydaniu motorového vozidla poškodenému. Napriek tomu,že žalovaný sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje
do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo
medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom

na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je tým jednoznačne daná.
V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu),
ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej škodcom (poisteným) a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv
a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon

č. 381/2001 Z. z.) a postavenie autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na „dobrovoľnom“
zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu
s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by pripúšťala rozlišovanie dôvodnosti
(prípadne rozsahu) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla
poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného
a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol

príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznieva nesystematicky,
nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci
kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený
„musel“ dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu
motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by

potom napríklad de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by
servis pri uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať a prípadné nevyjednanie takýchto
podmienok opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne
viedlo k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho-
ktorého servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“

poisťovateľa škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej)
úvahy je potom potrebné o to viac nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové
vozidlo v partnerskom servise poisťovateľa škodcu. Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“
vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho
listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi –

partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému
jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila
nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného
potommožnovyvodiťzáujempoisťovateľaškodcu(aknevzniknúdôvodnépochybnostiorozsahuškody)
bezodkladne vydať krycí list, prípadne partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo

k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, prípadne
v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný
servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia žalovaného v intenciách
uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je (vo všeobecnosti) či už
na zmluvnom základe, resp. ex lege oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy.

Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu
dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom
až do úhrady náhrady škody, prípadne vydania krycieho listu, nakoľko až týmto dochádza k ukončeniu
procesu odškodnenia poškodeného a vzniku objektívnej možnosti poškodeného užívať opravené
motorové vozidlo.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej
súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 09.09.2022) a vznikom
súvisiacej škody spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do
úhrady vykonanej zo strany žalovaného, daná. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie prezentovaný

výklad zodpovedá účelu zákona č. 381/2001 Z. z., ktorým je dosiahnutie čo najväčšieho zmiernenia
následkov vzniknutých poškodenému v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla tak v materiálnej,
ako aj nemateriálnej sfére. Práve naopak, rozlišovanie jednotlivých zložiek nárokov na náhradu škody
poškodeného a s tým súvisiacu potrebu rôznej „kontraktačnej“ aktivity zo strany poškodeného odvolací
súd nepovažuje za súladné s primárnym účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.15. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalovaného
napadnutý rozsudok potvrdil aj v závislom výroku II. o práve na náhradu trov konania, ktorý vo vzťahu
k výroku vo veci samej vykazuje vecnú správnosť (žalovaný vo vzťahu k predmetnému výroku nijako

nekonkretizoval odvolaciu námietku).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný nemal v odvolacom

konaní ani len čiastočný úspech, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdil. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)