Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3Svo/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100528
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100528.3

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská
16, 820 05 Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTRNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo
investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 4195/25, 811
09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného – Správy z kontroly zo dňa 29.01.2024,

takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 02. apríla 2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

opatrenia žalovaného – Správy z kontroly zo dňa 29.01.2024 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“),
predmetom ktorého je finančná kontrola verejného obstarávania zákazky – „Zriadenie expozície
Ekocentrum Čunovo. Žalobca sa zapojil do programov spolupráce Interreg V-A Slovenská republika
– Rakúsko 2014-2020 a Interreg V-A Sloveská republika – Maďarsko 2014-2020, v rámci ktorých sa
realizujú projekty „Ecoregion SKAT“ a „Ecoregion SKHU“. V rámci realizácie týchto projektov vyhlásil
verejné obstarávanie nadlimitnej verejnej zákazky na dodanie tovarov s názvom „Zriadenie expozície

Ekocentrum Čunovo“. Pretože vo verejnej súťaži nebola predložená žiadna ponuka a nezmenili sa
ani pôvodné podmienky zadávania zákazky, využil inštitút priameho rokovacieho konania. Úspešným
uchádzačom sa stala spoločnosť SORTEC EUROPE, s.r.o., s ktorou bola následne uzavretá zmluva
o dielo na zákazku „Zriadenie expozície Ekocentrum Čunovo“ vrátane montáže a inštalácie miestností č.
1–5vrátaneChodbyaTvorivýchdielní.Predmetzákazkyjespolufinancovanýzfinančnýchprostriedkov
spolupráce Interreg V-A Slovenská republika - Rakúsko 2014-2020 a Interreg V-A Slovenská republika

– Maďarsko 2014-2020 v rámci projektov „Ecoregion SKAT“ a „Ecoregion SKHU“. Žalovaný ako riadiaci
orgán vykonal vo veci štandardnú ex-post kontrolu verejného obstarávania tejto zákazky v zmysle §
22 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych
štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorej vyhotovil
napadnuté opatrenie. Žalobca uviedol, že závery žalovaného v napadnutom opatrení sú arbitrárne

a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jednoznačným cieľom ustanovenia § 34 Zákona
o verejnom obstarávaní je zabezpečiť vykonanie zákazky uchádzačom, pre ktorého predmet zákazky
nebudeplnenímbezakýchkoľvekpredchádzajúcichskúsenostísúvisiacichstakýmpredmetomzákazky.
Ak ide o skúsenosti, postačuje predsa ich všeobecná existencia bez ohľadu na to, z koľkých príležitostí
sú získané. To by nemalo žiaden význam ani logiku, ak by sa požadovala skúsenosť vyvierajúca
zabsolútneidentickéhoplneniaakojepredmetzákazky.Správazkontrolytedavychádzaznesprávneho

posúdeniatejtozákladnejpremisy.Základnouotázkouvtejtovecije,čipodmienkysúťažebolinastavené
tak, že každá jednotlivá referencia musela spĺňať všetky stanovené požiadavky technickej a odbornejspôsobilosti uchádzača alebo tak, že požiadavky technickej a odbornej spôsobilosti uchádzača sa mali
preukázať predloženými referenciami kumulatívne. Žalobca považuje za nespochybniteľný a nesporný
záver, že požiadavky technickej a odbornej spôsobilosti uchádzača sa mali preukázať predloženými

referenciami kumulatívne. Žalovaný v kontrole zistil, že podmienky splnenia technickej a odbornej
spôsobilosti uchádzača boli splnené prostredníctvom viacerých referencií a vytkol iba to, že neboli
kumulatívne splnené v každej jednej referencii. Uvedené teda vedie k záveru, že pri správnej aplikácii
zákona a rozhodovacej praxe Úradu pre verejné obstarávanie, bolo správne vyhodnotené splnenie
podmienok súťaže zo strany uchádzača SORTEC EUROPE, s.r.o.

2. Žalobca žiadal napadnutú Správu z kontroly zo dňa 29.01.2024 zrušiť. Žalobca tiež požiadal
o priznanie odkladného účinku žaloby.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05.09.2024 uviedol, že predmetom súdneho prieskumu má
byť v zmysle žaloby žalobcu opatrenie žalovaného zo dňa 29.01.2024 s názvom „Správa z kontroly“,

týkajúcasaštandardnejex-postkontrolyverejnéhoobstarávaniazákazkysnázvom„Zriadenieexpozície
Ekocentrum Čunovo“. V správe z kontroly konštatoval nedostatky v postupe žalobcu ako verejného
obstarávateľa v súvislosti s procesom vyhodnocovania ponúk a konania žalovaného, v rámci ktorého
nepožiadal uchádzača o vysvetlenie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti, z ktorých
nebolo možné posúdiť splnenie podmienok účasti, vyhodnotil ako netransparentné a v rozpore

s princípom rovnakého zaobchádzania v zmysle § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Za
vyššie uvedený postup žalobcu ako verejného obstarávateľa stanovil uplatnenie finančnej opravy vo
výške 25% na hodnotu deklarovaných výdavkov z verejného obstarávania v zmysle bodu 20 Prílohy
č. 1 Metodického pokynu CKO č. 5. Žalovaný uvádza, že na postup upravený v § 20 až 22 zákona
o finančnej kontrole a audite sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok),

pretože sa nejedná o rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledkom kontroly nie je rozhodnutie
správneho orgánu v zmysle zákonnej definície § 1 ods. 1 Správneho poriadku. Správa z kontroly
takisto podľa žalovaného nie je opatrením orgánu verejnej správy, ktoré by bolo spôsobilé súdneho
prieskumu. Správa z kontroly nemá právne účinky v zmysle definície opatrenia orgánu verejnej správy,
ktoré by bolo spôsobilé súdneho prieskumu, nakoľko právne účinky opatrenia orgánu verejnej správy sa

majú prejavovať v právnej sfére žalovaného v dotknutí sa žalobcových subjektívnych práv. Poukazuje
na to, že v Správe z kontroly absentuje taký autoritatívny výrok, ktorý je sám o sebe spôsobilý
dotknúť sa žalobcových subjektívnych práv. Samotný postup uplatnenia ex post finančnej opravy sa
vo vzťahu k žalobcovi uplatňuje na základe ustanovení Zmluvy o NFP a jej všeobecných zmluvných
podmienok, v znení Dodatku č. 1/č. 1325/2021 zo dňa 08.03.2021 a v znení Dodatku č. 2/č. 841/2023

zo dňa 16.05.2023, pričom Správa z kontroly predstavuje v danom prípade iba dokument sumarizujúci
zistené nedostatky, ktoré sú potom relevantnými skutočnosťami pre následné uplatňovanie postupov
a vyvodzovanie zodpovednosti podľa Zmluvy o NFP, teda v záväzkovom vzťahu v režime obchodného
práva. Žalobca sám dobrovoľne prejavil záujem uchádzať sa o príspevok z fondov Európskej únie,
ktorého podmienky poskytnutia boli upravené v príslušnej výzve na predkladanie žiadostí o nenávratný

finančný príspevok. Za tým účelom žalobca predložil žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku a následne po jej schválení uzavrel Zmluvu o NFP a súhlasil s bodom 3.3 článku 3 Zmluvy
o NFP, v zmysle ktorého má právny nárok na poskytnutie nenávratného finančného príspevku iba vo
výške overených oprávnených výdavkov, a nie vo výške uvedenej v ods. 3.1 písm. c) článku 3 Zmluvy
o NFP. Podpisom zmluvy tiež vzal na vedomie, že ustanovením bodu 3.1 článku 3 Zmluvy o poskytnutí

NFP nie je dotknuté právo žalovaného vykonať finančnú opravu v zmysle čl. 143 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku
poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Žalovaný Ďalej poukázal na konštantnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej Správa z kontroly nepodlieha

súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Uviedol, že napadnuté opatrenie o výsledku kontroly je
predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení ustanovenia
§ 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, na základe čoho vykonal žalovaný finančnú korekciu.
Z dôvodu, že Správa z kontroly nie je spôsobilá priamo či nepriamo zasiahnuť do práv žalobcu a nemá
vlastnosť vyvolať účinok, ktorý by sa prejavil v právnej sfére žalobcu, neprichádza do úvahy ani jej

súdny prieskum zo strany správneho súdu. Žalovaný napadnutým opatrením len skonštatoval porušenie
zákona žalobcom pri vyhodnocovaní predložených ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet
zákazky, v dôsledku čoho v Správe z kontroly uplatnil finančnú opravu vo výške 25% na hodnotu
deklarovaných výdavkov z verejného obstarávania v súlade s bodom 20 Prílohy č. 1 k Metodickémupokynu CKO č. 5, k určovaniu finančných opráv, ktoré ma riadiaci orgán uplatňovať pri nedodržaní
pravidiel a postupov verejného obstarávania. Je teda nesporné, že zo strany žalovaného nedošlo
Správou z kontroly k vydaniu rozhodnutia, resp. opatrenia vo veci samej, ktorým by sa zakladali

povinnosti, menili alebo deklarovali práva, prípadne ktoré by sa dotýkalo práv žalobcu. Správa z kontroly
predstavuje len nástroj na oficiálnu sumarizáciu zistených porušení zákona o verejnom obstarávaní a to
bez donucovacej zložky výkonu verejnej moci. Má za to, že predmetná správna žaloba je neprípustná
a z toho dôvodu navrhuje správnemu súdu, aby ju ako neprípustnú odmietol.

4. Správny súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania
žalobou napadnutého opatrenia, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej
neprípustnosť, keďže smeruje proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu
na subjektívnych právach žalobcu.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej
správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

8. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

10. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. Správny súd v súlade s § 97 SSP primárne skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby
mohol vo veci konať a rozhodnúť.

13. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k
súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby
determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v
zásadepreskúmavajúvšetkyrozhodnutiaaleboopatreniaorgánovverejnejsprávy,ktorýmisazakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu

byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce,
ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne
postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo
podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo

opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie
alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava
Slovenskejrepublikyalebopríslušnámedzinárodnázmluvaoľudskýchprávachazákladnýchslobodách.V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno
uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

14. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal administratívnu finančnú kontrolu verejného obstarávania
zákazky s názvom „Zriadenie expozície Ekocentrum Čunovo“ s cieľom kontroly súladu finančnej
operácie s právom Slovenskej republiky a Európskej únie a usmerneniami a metodickými pokynmi CKO
a RO. V rámci kontroly boli zistené nedostatky, v procese vyhodnocovania ponúk, v rámci ktorého
verejný obstarávateľ (žalobca) nepožiadal uchádzača o vysvetlenie dokladov preukazujúcich splnenie

podmienok účasti z ktorých nebolo možné posúdiť splnenie podmienok účasti za konanie v rozpore
s princípom transparentnosti a rovnakého zaobchádzania v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.
z. o verejnom obstarávaní. Za tento postup verejného obstarávateľa riadiaci orgán stanovuje uplatnenie
finančnej opravy vo výške 25% na hodnotu deklarovaných výdavkov z verejného obstarávania v zmysle
bodu 20 Prílohy č. 1 Metodického pokynu CKO č. 5.

15. Podľa názoru správneho súdu je napadnuté opatrenie len podkladovým, predbežným rozhodnutím,
na ktoré môžu nadväzovať ďalšie administratívne akty, resp. rozhodnutia žalovaného. Nejedná sa
o rozhodnutie vo veci samej, ktorým by sa zakladali, menili alebo deklarovali práva a povinnosti,
prípadne, ktoré by sa dotýkalo práv žalobcu.

16. Správny súd uvádza, že kasačný súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už opakovane
riešil spor týkajúci sa právomocí správneho súdu vykonať súdny prieskum analogických správnych
aktov, ako je napadnutý správny akt v súdenej veci. Predmetom tohto konania je v časti týkajúcej sa
otázky prípustnosti súdneho preskúmania napadnutého správneho aktu obdobný skutkový a právny
stav, ktorý už bol predmetom konaní a rozhodnutí kasačného súdu, ktoré možno analogicky použiť

na súdený prípad, napr. sp. zn. 1Sžfk/33/2017, sp. zn. 10Sžfk/14/2018, sp. zn. 8Sžfk/31/2021, sp.
zn. 10Sžfk/30/2021. Analogicky správny súd konštatuje, že správa z kontroly ako taká nepodlieha
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva
a právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). Správu o výsledku kontroly je
možné považovať len za výstup z kontroly, ktorý sa nemohol dotknúť právneho postavenia žalobcu

a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Správa z kontroly je zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli
žalovaného k záveru o porušení § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, na
základe čoho vykonal žalovaný finančnú korekciu. V správe o kontrole absentuje právne vynútiteľný
výrok o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu
nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky.

Správou o kontrole nebol žalobca definitívne zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len
o písomnosť s informatívnym charakterom. Navyše z administratívneho spisu je zrejmé, že ku dňu
podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, ktorým by bol žalobca zaviazaný vrátiť
finančné prostriedky.

17. Napadnuté opatrenie je len podkladovým, predbežným rozhodnutím, na ktoré môžu nadväzovať
ďalšie administratívne akty, resp. rozhodnutia žalovaného. Nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej,
ktorým by sa zakladali, menili alebo deklarovali práva a povinnosti, prípadne, ktoré by sa dotýkalo práv
žalobcu. Žalovaný napadnutým opatrením len konštatoval, že postup verejného obstarávateľa (žalobcu)
bol v rozpore s princípom transparentnosti a rovnakého zaobchádzania v zmysle § 10 ods. 2 zákona

č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a za tento postup verejného obstarávateľa riadiaci orgán
stanovil uplatnenie finančnej opravy vo výške 25% na hodnotu deklarovaných výdavkov z verejného
obstarávania, absentuje v ňom právne vynútiteľný výrok, a ide teda o písomnosť s informatívnym
charakterom, ktorá môže slúžiť ako podklad pre vydanie ďalších rozhodnutí. Napadnuté opatrenie
– Správa z kontroly nie je konečným autoritatívnym rozhodnutím orgánu verejnej správy o právach

a povinnostiach žalobcu a jeho súdne preskúmanie je preto neprípustné. Napadnuté opatrenie tvorí len
podklad pre ďalšie konanie žalovaného.

18. Správny súd pri posudzovaní otázky prípustnosti súdneho prieskumu napadnutého opatrenia -
Správa z kontroly analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

10Sžk/47/2017 zo dňa 28.08.2018, ktorého závery sú použiteľné aj na tento prípad, kde súd konštatoval,
že protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho
konania. Súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné
uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov.Platí, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len
zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného
subjektu. Až prípadné nesplnenie povinností môže následne viesť k uloženiu sankcie. Najvyšší súd

ďalej v tomto rozsudku konštatoval, že protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní
jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom
konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.
Napadnuté opatrenie - Správu z kontroly v danom prípade je možné vzhľadom na svoj účel považovať
analogicky za protokol o výsledku inšpekcie, ktorého prieskum je zo správneho súdnictva vylúčený.

Správa z kontroly tiež neobsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému
subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov.

19. Vzhľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu, pretože tieto je
možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených
porušení zákona, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na

právne postavenie žalobcu.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žaloba proti napadnutému opatreniu
(správe) je neprípustná, pretože žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy, ktorý nemohol mať
v tomto štádiu konania za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože ide o podkladové

rozhodnutia predbežnej povahy, a preto rozhodol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e)
SSP o odmietnutí žaloby.

21. Správny súd o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nerozhodoval, pretože rozhodol
o odmietnutí žaloby.

22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený dôvod pre
aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP.

23.TotorozhodnutiesenátSprávnehosúduvBratislaveprijalpomeromhlasov3:0(§139ods.4vspojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.