Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817206510
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6817206510.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
PrimabankaSlovensko,a.s.,sosídlomHodžova11,01011Žilina,IČO:31575951,protižalovanému:A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený: WEBBER LEGAL, s.r.o.,
so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, v konaní o zaplatenie 4 511,60 € s
príslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduRevúcač.k.8Csp/219/2017-478
zo dňa 29. októbra 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. výroku o zaplatenie sumy 3 168,- € s príslušenstvom m e

n í tak, že žalobu žalobcu v tejto časti z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania, odvolacieho konania
vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 43Co/6/2019, odvolacieho konania vedeného
na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 13CoCsp/2/2020 a tohto odvolacieho konania v rozsahu
100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 4 511,60 € spolu s úrokom vo výške 216,25 €, s úrokom z omeškania vo výške
2,11 €, s úrokom vo výške 13,90 % ročne zo sumy 4 511,60 € od 19.09.2017 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 511,60 € od 19.09.2017 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 216,25 € od 19.09.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok); vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu (II. výrok) a tiež vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (III. výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že doplneným
dokazovaním vykonaným v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu – Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 43Co/6/2019 – 389 zo dňa 15.05.2019 zistil súd prvej inštancie nasledovný
skutkový stav:

3. Dňa 14.10.2015 uzavrel žalovaný so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „zmluva
o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5 000,- €, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť v 108. mesačných splátkach po 82,03 € splatných k 15. dňu v mesiaci s termínomsplatnosti prvej splátky 16.11.2015 a splatnosťou úveru dňa 15.10.2024. V zmluve o úvere si zmluvné
strany dohodli poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 2,01 € mesačne a poplatok za
poskytnutie úveru 150,- €. Výška úrokovej sadzby bola určená na 13,90 % ročne, RPMN 16,03 %, výška

priemernej RPMN 15,44 % a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 9 009,24 € s odplatou
17,38 %. Podľa zhodného tvrdenia strán sporu bola žalovanému vyplatená dňa 14.10.2015 suma 4
850,- €.

4. Z prehľadu splácania vyplynulo, že žalovaným neboli riadne a včas uhradené splátky splatné v

dňoch 15.06.2017, 15.07.2017 a 15.08.2017. Podľa prehľadu komunikácie bol žalovaný kontaktovaný
žalobcom v období od 24.05.2016 do 12.09.2017 31-krát a to telefonicky, e-mailom i SMS správou
v súvislosti s vyrovnaním dlžnej čiastky, pričom ani v jednom prípade sa nepodarilo so žalovaným
komunikovať a boli mu zanechávané odkazy. Upozornením zo dňa 17.07.2017 žalobca vyzval
žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok úveru vo výške 93,93 € a zmluvnej pokuty vo výške 15,-
€ do 22.07.2017 s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje právo v zmysle

§ 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z.“). Podľa výpisu z bankového
informačného systému bola upomienka č. 2 odoslaná žalovanému dňa 17.07.2017 o 6:58:53. Výzvou
zo dňa 18.09.2017 žalobca oznámil žalovanému, že rozhodol o predčasnom splatení celého úveru a
vyzval ho na úhradu celého dlhu vo výške 4 789,96 € a to do 28.09.2017. Podľa predloženej kópie
vrátenej poštovej zásielky bola výzva zaslaná poštou žalovanému na adresu B., C. XXX, žalovaný

zásielku neprevzal v odbernej lehote a zásielka bola vrátená žalobcovi. Z predloženej platobnej histórie
žalovaného vyplynulo, že dlžná istina predstavuje sumu 4 511,60 €, dlžné úroky sumu 216,25 € a dlžné
úroky z omeškania sumu 2,11 €.

5. V rámci právneho posúdenia veci súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o úvere obsahuje

všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010
Z.z.“) a Obchodným zákonníkom a zároveň súd prvej inštancie nezistil žiadne neprijateľné podmienky
v zmluve o úvere, ktoré by spôsobovali neplatnosť ustanovení, na základe ktorých sa žalobca domáha
náhrady dlžnej sumy.

6.Zmluvaoúveremápísomnúformu,jevnejuvedenásprávnavýškaRPMN,finančnéprostriedkyneboli
poskytnuté v hotovosti a má i náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) zákona č. 129/2010
Z.z., t.j. je v nej uvedené: druh úveru, údaje veriteľa, údaje dlžníka, termín konečnej splatnosti úveru
(15.10.2024), celková výška a konkrétna mena úveru (5 000,- €), úroková sadzba úveru (13,9 % ročne),

odplata podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (17,38 %), RPMN (16,03 %) a celková čiastka, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť (9 009,24 €), výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(108 splátok po 82,03 € splatných k 15. dňu v mesiaci od 16.11.2015), priemerná hodnota RPMN (15,44
%) a v názve zmluvy je uvedené, že ide o spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s
tvrdením žalovaného, že v zmluve o úvere nie je uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.

129/2010 Z.z., nakoľko špecifikáciu jednotlivých splátok v zmluve považoval za dostatočnú bez nutnosti
ich rozpísania na istinu, úroky a poplatky. Vzhľadom na to, že v zmluve o úvere je uvedená splatnosť
prvej splátky, počet splátok a konečná splatnosť úveru, je zo zmluvy o úvere zrejmá i doba trvania zmluvy
a to náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Zároveň bol úver poskytnutý vo výške
5 000,- €, na čom nič nemení ani skutočnosť, že vyplatená bola žalobcovi len suma 4 850,- €, keďže bol

na poskytnutú čiastku započítaný poplatok za jeho poskytnutie vo výške 150,- €. Tým, že bol dohodnutý
poplatok, ktorý bol hneď po uzavretí zmluvy z čiastky úveru i uhradený, sa výška úveru neznižuje a
poplatok nie je zahrnutý do celkovej výšky úveru. Celkové náklady spotrebiteľa predstavujú dohodnuté
úroky a poplatok za poskytnutie úveru.

7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že dohoda o odplate vo forme
poplatku za poskytnutie úveru je neplatná, nakoľko zmluvná voľnosť umožňuje zmluvným stranám
dohodnúť si rôznorodé podmienky záväzkového vzťahu vrátane určitých poplatkov, pričom žiadne
zákonné ustanovenie nebráni veriteľovi dohodnúť si s dlžníkom poplatok za poskytnutie úveru. Dohoda
o poplatku vo výške 150,- € sa neprieči dobrým mravom, nejde o neprimerane vysoký poplatok, keď

tento predstavuje 3 % z poskytnutého úveru.

8. Čo sa týka poistenia schopnosti splácať úver, zo žiadosti o poskytnutie úveru ani zo zmluvy o úvere
nevyplynulo, že by poistenie bolo podmienkou poskytnutia úveru, a preto bola pre výpočet RPMNrozhodujúca výška splátky bez poistného a poistné nebolo možné zahrnúť do celkových nákladov
spotrebiteľa. Rovnako ani poplatok za vedenie účtu nebol nákladom, ktorý musí spotrebiteľ v súvislosti
so spotrebiteľským úverom uhrádzať, a nepatrí do celkových nákladov spotrebiteľa, t.j. pre výpočet

RPMN bola rozhodujúca výška splátky bez tohto poplatku. Pri poskytnutí úveru 5 000,- € splácaného
v 108. mesačných splátkach po 82,03 € s dodatočným nákladom 150,- € (poplatok za poskytnutie úveru)
je výška RPMN 16,05 % (po zaokrúhlení na 1 desatinné miesto 16 %) a celková čiastka, ktorú má
spotrebiteľzaplatiťje9009,24€.Správnosťvýškycelkovejčiastky,ktorúmusíspotrebiteľuhradiťnaúver
a výšky RPMN, mal súd prvej inštancie za potvrdenú odborným stanoviskom Národnej banky Slovenska

zo dňa 02.09.2019.

9. Súd prvej inštancie mal zároveň zo strany žalobcu za preukázané, že posudzoval bonitu žalovaného,
pričom za postačujúce považoval aj spôsoby, ktorými tak robil.

10. Nakoľko žalovaný nesplácal riadne a včas splátky splatné 15.06.2017, 15.07.2017 a 15.08.2017

a žalovaný bol v omeškaní so zaplatením splátky splatnej 15.06.2016 viac ako 3 mesiace, žalobca dňa
18.09.2016 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, pričom v lehote dlhšej ako 15 dní predtým upozornil
žalovaného na možnosť zosplatnenia (17.07.2017). Pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak boli
splnené zákonné podmienky podľa § 565 a § 53 ods. 9 O. z. Vzhľadom na to, že sa stal celý úver
splatným dňa 18.09.2016, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú časť úveru (istina 4 511,60 €

a dlžné úroky k 18.09.2017 v sume 216,25 €) vrátane úrokov do zaplatenia istiny.

11. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že možnosť zosplatnenia nebola zmluvnými stranami dohodnutá, nakoľko
Obchodné podmienky žalobcu pre úvery občanom nie sú súčasťou zmluvy, neboli žalovanému doručené
a neboli ním podpísané, súd prvej inštancie konštatoval, že tieto sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,

a preto žalobca mohol využiť v nich dohodnuté právo zosplatniť úver. Zákon nevyžaduje pre platnosť
dohody o možnosti zosplatnenia úveru jej individuálne dojednanie, prípadne dojednanie priamo v texte
zmluvy.

12. Tvrdenie žalovaného, že výzvy žalobcu mu neboli doručené, považoval súd prvej inštancie za

účelové. Žalobca predložil súdu prvej inštancie písomné vyhotovenia výzvy zo dňa 17.07.2017, ktorej
odoslanie je uvedené vo výpise z bankového informačného systému a výzvy zo dňa 18.09.2017,
ktorej odoslanie vyplýva z kópie vrátenej poštovej zásielky. Na základe uvedeného mal súd prvej za
preukázané, že výzvou zo dňa 17.07.2017 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy úveru a
listom zo dňa 18.09.2017 bol žalovaný oboznámený, že došlo k zosplatneniu úveru a bol vyzvaný na

zaplatenie celého zvyšku úveru. Aj keď žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie poštový podací hárok
alebo inú listinu jednoznačne preukazujúcu odoslanie výzvy zo dňa 17.07.2017, súd prvej inštancie mal
na základe vykonaného dokazovania za to, že výzva zo dňa 17.07.2017 bola žalovanému odoslaná.
Žalovanému boli oba listy doručené fikciou doručenia podľa čl. 19.8 VOP, ktoré ustanovenie považoval
súd prvej inštancie za platné. Ani to, že v upozornení nie je uvedené poradie splátky, ktorú má žalovaný

zaplatiť, nespôsobuje nemožnosť zosplatnenia úveru. Žalovaný mal vedomosť o tom, akým spôsobom
splácal úver a z upozornenia je zrejmá výška dlžných splátok ku konkrétnemu dátumu, preto toto nie
je neplatné pre jeho neurčitosť.

13. Súdprvejinštanciesastotožnilsnázoromžalobcu,žeivprípadezosplatneniaúverupatriažalobcovi

dohodnutéúrokyaždozaplateniaistiny.Anivyhlásenímpredčasnejsplatnostiúveruveriteľompovinnosť
dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky nezaniká a nevylučuje ju ani skutočnosť,
že v prípade omeškania patria veriteľovi úroky z omeškania a náhrada škody.

15. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“).

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. b), f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.17. Žalovaný namietol neplatnosť zosplatnenia úveru, ktorú podľa neho súd prvej inštancie nevyhodnotil
správne. Dohoda o možnosti žalobcu vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru bola dojednaná v obchodných
podmienkach, ktoré nie sú podpísané žalovaným, tento ich nikdy neprevzal, oboznámil sa s nimi až v

konaní pred súdom, a preto nedošlo k ich platnej inkorporácii do zmluvy. V tomto smere dal do pozornosti
viacero rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I.
ÚS 3512/11 z 11.11.2013 vyslovil názor, že podstatná náležitosť zmluvy musí byť predmetom hlavnej
listiny - zmluvy a nie vyjadrená len vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluvné strany si teda
nedohodli platne možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.

18. Zároveň žalobca nekonal pri posúdení bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou a nemal preto
oprávnenie od žalovaného žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca v tomto smere
dôkazné bremeno neuniesol. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pred poskytnutím úveru posúdil bonitu žalovaného
v zmysle žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, lustráciou v SRBI/NRKI a dopytom do Sociálnej
poisťovne, žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia o tom, čo z uvedených dopytov zistil

a ako tieto informácie posúdil. Ani súd prvej inštancie neuviedol, ako tieto dôkazy vyhodnotil a teda sa
jedná o porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný sa následne obšírne vyjadril k
jeho zisteným príjmom a výdavkom zo strany žalobcu, ktoré nepovažoval za správne stanovené.

19. Ďalej žalovaný namietal aj nedoručenie upozornenia o možnosti zosplatnenia úveru v zmysle § 53

ods. 9 O. z., keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, kedy dal na poštovú prepravu upozornenie
podľa § 53 ods. 9 O. z., hoci súd prvej inštancie konštatoval jeho odoslanie. Súd prvej inštancie mal len
za pravdepodobné, že došlo k odoslaniu tohto upozornenia, vychádzal pritom iba z interného záznamu
žalobcu, pričom takýmto vyhodnotením skutkovej situácie došlo k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý proces. Zároveň fikcia doručenia je upravená len vo VOP, ktoré neboli platne inkorporované

a dojednanie fikcie doručenia je neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle § 45 ods. 1 a § 54 ods. 1 O. z.

20. Žalovaný mal tiež za to, že úver je bezúročný a bezpoplatkový. Zo strany žalobcu došlo v zmysle
§ 11 ods. 2 a § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. k hrubému porušeniu povinnosti pri skúmaní
bonity žalovaného. Zároveň súd prvej inštancie nezarátal poistenie do RPMN a do celkových nákladov.

Žalovanému bola predložená formulárová žiadosť, túto podpísal a poistenie preto malo byť zarátané
do RPMN aj do celkových nákladov. Ak Štandardné európske informácie uvádzajú, že poistenie nie
je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, jedná sa opäť o formulárový dokument a nie je
rozhodné, čo tam uvedie veriteľ, ale rozhodujúce je skúmanie reality, ktoré je súd povinný ex offo
realizovať. Zároveň žalovaný namietol, že bola nesprávne uvedená celková výška úveru a došlo k

podhodnoteniu RPMN v jeho neprospech. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že úver bol
poskytnutý vo výške 5 000,- €, pretože tento bol vyplatený žalovanému v sume 4 850,- € a zdôraznil,
že v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-377/2014 celková výška úveru a výška čerpania
úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si
poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto

spotrebiteľovi reálne vyplatené. Výška úveru mala byť správne uvedená ako 4 850,- € a z tejto sumy
mala byť aj vypočítaná RPMN a pokiaľ bola vypočítaná zo sumy 5 000,- €, došlo k jej podhodnoteniu
a v zmluve je výška úveru uvedená nesprávne.

21. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že poplatok za

vedenie účtu nie je nákladom, ktorý musí spotrebiteľ v súvislosti so spotrebiteľským úverom uhrádzať.
Odkázal pritom na znenie Smernice 2008/48 EHS definujúcej celkové náklady spotrebiteľa spojené s
úverom, najmä na bod 20. preambuly citovanej Smernice, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vo veci C-127/15, pričom podľa žalovaného Smernica náklady na bežný účet považuje za doplnkové
služby, čo je v rozpore so záverom súdu prvej inštancie. Tiež nie je rozhodujúce, či pred uzavretím

zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal žalovaný u žalobcu účet alebo nie, nakoľko mať zriadený účet
a nevypovedať ho počas trvania zmluvy bolo podmienkou zmluvy o úvere. Žalovaný teda mal počas
108. mesiacov za túto službu platiť, ak chcel získať spotrebiteľský úver alebo ak ho chcel získať za
ponúknutých podmienok.

22. Žalovaný namietal aj tú skutočnosť, že v zmluve o úvere nie sú uvedené predpoklady pre výpočet
RPMN, v zmluve je uvedená len samotná RPMN, pričom odkázal na bod 66. rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci C-448/17, podľa ktorého „je potrebné dodať, že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve
o úvere sa musí posudzovať situácia, keď tak ako vo veci samej zmluva obsahuje iba matematickývzorec výpočtu tejto RPMN, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu“.
Okrem toho v zmluve o úvere je expresis verbis uvedené, že druh spotrebiteľského úveru je „Pôžička“,
súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve je výslovne uvedený druh úveru, avšak neuviedol, aký druh

spotrebiteľského úveru mal za preukázaný.

23. Neplatná je aj dohoda o odplate v prípade, ak bude zmluvu o úvere súd hodnotiť ako pôžičku, pretože
pri zmluve o pôžičke je možné dojednať len úroky a nie aj odplatu - „poplatok za poskytnutie úveru“. Za
predpokladu, že by súd posudzoval zmluvu o úvere ako úver, dohoda o odplate je neplatná, nakoľko pri

zmluve o úvere je možné dojednať len úroky a odplatu za dojednanie záväzku poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky, avšak žalobca dojednal okrem úroku aj poplatok za poskytnutie úveru a takéto
dojednanie je preto neplatné podľa § 54 ods. 1 O. z.

24. Záverom žalovaný namietal nemožnosť kumulácie úrokov a úrokov z omeškania v spotrebiteľských
vzťahoch a odkázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/113/2008.

25. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

26. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 26.11.2019 uviedol, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie považuje za vecne a právne správne. K námietke ohľadom nedostatočného skúmania bonity
žalovaného uviedol, že samotné rokovanie o uzavretí zmluvy o úvere sa začína na žiadosť klienta, ku
ktorej musí pripojiť všetky bankou požadované doklady na posúdenie jeho platobnej schopnosti. Žalobca
si žalovaného ako žiadateľa o úver ohľadom jeho schopnosti splácania úveru preveril s odbornou
starostlivosťou. Zohľadnil dobu, na ktorú sa poskytuje úver, jeho výšku, príjem spotrebiteľa aj účel

spotrebiteľského úveru. Postup posúdenia bonity nie je stanovený a nie je stanovená ani povinnosť
zisťovať údaje v konkrétnych registroch. Žalobca posudzoval bonitu z troch zdrojov informácií a to
dopytom do Spoločného registra bankových informácií, zo žiadosti o úver a reportom zo Sociálnej
poisťovne. Za hrubé porušenie povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa podľa §
11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek

údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra. Žalobca mal pritom za to, že si splnil povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z., keďže v konaní bolo preukázané, že za účelom preverenia bonity nahliadol do 2 registrov
a to do Sociálnej poisťovne a SRBI.

27. Odvolací súd na základe odvolania podaného žalovaným po nariadení pojednávania konaného dňa
11.06.2020, vo veci opätovne rozhodol a to rozsudkom č. k. 13CoCsp/2/2020 - 561 zo dňa 11.06.2020,
ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3 168,- € spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania 5 % ročne zo špecifikovaných
splátok), to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (I. výrok);

zároveň rozsudok súdu prvej inštancie v druhej a tretej výrokovej vete zmenil tak, že žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 % (II. výrok) a žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 34 % (III. výrok).

28. Odvolací súd mal v predmetnom rozsudku na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie za to,

že žalobcovi nevzniklo právo na zosplatnenie úveru a teda oprávnenie domáhať sa od žalovaného
zaplatenia celého zostatku poskytnutého a nezaplateného úveru, keďže žalobca nepreukázal doručenie
upozornenia žalovanému na uplatnenie práva zosplatniť úver podľa § 53 ods. 9 O. z., ktorého realizácia
je predpokladom možnosti zosplatnenia úveru. Žalovaný v konaní namietal, že mu uvedené upozornenie
nebolo odoslané, nie ešte doručené. Žalobca preukazoval doručovanie uvedeného upozornenia

výpisom z bankového informačného systému o tom, že dňa 17.07.2017 mala byť žalovanému
doručovaná upomienka č. 2, z ktorého však preukázanie odoslania upozornenia (prostredníctvom
poštového podniku alebo kuriérskej služby tak ako to bolo medzi stranami dohodnuté v čl. 19 VOP) ani
jeho doručenia žalovanému (t.j., že by sa dostalo do jeho dispozičnej sféry), nevyplýva. Pri doručovaní
jednostranného právneho úkonu, ktorým je aj upozornenie podľa § 53 ods. 9 O. z. zo dňa 17.07.2017,

nie je možné vychádzať z predpokladov alebo dohadov, ale musí byť jednoznačne preukázané, že
toto upozornenie bolo odoslané a doručené. Ani odkaz na ďalšiu elektronickú komunikáciu medzi
stranami sporu nepreukazuje splnenie tejto povinnosti, pretože uvedené upozornenie je kvalifikovanou
výzvou, v ktorej musí byť žalovaný upozornený na možnosť uplatnenia zosplatnenia úveru podľa §565 O. z. Odvolací súd preto žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok na zaplatenie dlžných
splátok s príslušenstvom, pričom žalobcovi priznal splátky splatné ku dňu vydania rozhodnutia
odvolacieho súdu a k nim prislúchajúce príslušenstvo v zmysle I. výrokovej vety a zvyšnou časťou

I. výrokovej vety žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalšie odvolacie dôvody žalovaného vo vzťahu
k neplatnému inkorporovaniu obchodných podmienok do zmluvy o úvere, nekonaniu žalovaného
s odbornou starostlivosťou, bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere a neplatnosti zmluvy, resp.
dohody o odplate, nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

29. Na základe podaného dovolania Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením sp. zn.
4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/2/2020
zo dňa 11.06.2020 v časti výroku I. o zaplatenie sumy 3 168,- € s príslušenstvom ako aj vo výrokoch II.
aIII.zrušilavecvrátilkrajskémusúduvuvedenomrozsahunaďalšiekonanie.Dovolacísúdmalzato,že
odvolací súd pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného
petitu, pretože mu priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobcovom

návrhu. Žalobca sa domáhal priznania plnenia na základe tvrdenia o zosplatnenom poskytnutom úvere
a v tomto smere produkoval k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Pokiaľ mal odvolací súd za to, že zosplatnenie
úveru je neplatné a napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobcu, tomuto priznal časť uplatneného
nároku v spore, v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím
porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.

30. Odvolací súd po zrušení jeho rozsudku č.k. 13CoCsp/2/2020 - 561 zo dňa 11.06.2020 dovolacím
súdom a vrátení veci na ďalšie konanie opätovne preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C.
s. p., len z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich podľa § 380 ods. 2
C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré nezistil, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. (vo veci už bolo vykonané pojednávanie odvolacím súdom dňa
11.06.2020, na ktorom odvolací súd dokazovanie v nevyhnutnom rozsahu zopakoval; pre rozhodnutie
odvolacieho súdu vo veci tak nebolo potrebné opätovne zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom súde nevyžadoval dôležitý verejný záujem).

31. Dňa 17.09.2024 doručil žalobca odvolaciemu súdu návrh na prerušenie súdneho konania podľa §
164 C. s. p., v ktorom uviedol, že dňa 12.09.2024 podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej
republiky, ktorá je evidovaná pod č.k. Rvp 2443/2024, v ktorej namietol porušenie jeho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na zachovanie rovnosti
účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl.

6 ods. 1 Dohovoru, ako aj porušenie práva na ochranu majetku v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru a jeho základného práva vlastniť majetok podľa Ústavy SR, a to uznesením Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024. Ako prílohu k návrhu priložil oznámenie o doručení
podania do elektronickej podateľne Ústavného súdu SR a na výzvu odvolacieho súdu doložil podanú
ústavnúsťažnosť.Odvolacísúdzároveňzvlastnejúradnejčinnostizistil,žesťažnosťč.k.Rvp2443/2024

doručená Ústavnému súdu SR dňa 12.09.2024, bola pridelená dňa 13.09.2024 sudcovi spravodajcovi.
Žalobca poukázal na to, že nakoľko na Ústavnom súde SR prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, žiada odvolací súd o prerušenie konania do rozhodnutia
Ústavného súdu SR o predmetnej sťažnosti.

32. Odvolací súd zaslal návrh na prerušenie konania na vyjadrenie žalovanému, ktorý vo vyjadrení zo
dňa 23.10.2024 uviedol, že s prerušením konania nesúhlasí.

33. Dňa 21.10.2024 doručil žalobca odvolaciemu súdu podanie, v ktorom uviedol, že Ústavný súd SR
uznesením sp. zn. I. ÚS 528/2024-12 zo dňa 02.10.2024 jeho ústavnú sťažnosť odmietol a teda netrvá

na podanom návrhu na prerušenie konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd o podanom návrhu na
prerušenie konania nerozhodoval.

34. Odvolací súd po opätovnom prejednaní veci, s poukazom na ustanovenie § 455 C. s. p., v zmysle
ktorého je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení, dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388
C. s. p. zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.35. Odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za dôvodné v časti pokiaľ namieta neplatnosť
predčasného zosplatnenia úveru žalobcom.

36. Podľa § 565 O. z., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

37. Podľa § 53 ods. 9 O. z., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

38. Ustanovenie § 53 O. z. v odseku 9 spresňuje podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských
zmlúv v splátkach, pričom podľa uvedenej úpravy môže dodávateľ uplatniť právo vyplývajúce z § 565 O.

z., t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo
v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ktoré
právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.
Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 O. z. je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Upozornenie v zmysle §

53 ods. 9 O. z. predstavuje jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého účinky sú podmienené tým,
že dôjde adresátovi podľa § 45 ods. 1 O. z. Bez takéhoto (včasného) upozornenia je uplatnenie práva
podľa § 565 O. z. neúčinné. Dôkazné bremeno preukázania doručenia upozornenia v zmysle § 53 ods.
9 O. z. adresátovi (t.j., že sa dostalo do sféry dispozície adresáta) zaťažuje dodávateľa (veriteľa), ktorý
je povinný dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre neho priaznivá a

ktorej sa domáha.

39. Vzhľadom na rozloženie dôkazného bremena bolo na procesnej zodpovednosti žalobcu preukázať,
že upozornenie v zmysle § 53 ods. 9 O. z., od ktorého následne odvíjal svoje právo na zosplatnenie
úveru v zmysle § 565 O. z., doručil žalovanému (t.j., že došlo do jeho dispozičnej sféry). Žalobca

v konaní predložil listinu s názvom Opakované upozornenie zo dňa 17.07.2017 (č.l. 22 spisu), ktorej
obsahom bolo upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 O. z. a ktorej doručenie
žalovanému preukazoval výpisom z bankového informačného systému (č.l. 426 spisu), v ktorom bolo
uvedené: upomienka č. 2 s dátumom a časom 17.07.2017, 6:58:53. Žalovaný počas konania výslovne
poprel,žebymubolauvedenéupozorneniedoručené,resp.žebybolovôbecžalobcomodoslané.Podľa

čl. 19.8 VOP písomnosti sa zasielajú obyčajnou listovou zásielkou, pokiaľ príslušná zmluva, VOP, OP
alebo právny predpis neurčuje povinnosť zasielať písomnosti doporučenou listovou zásielkou. Zároveň
z čl. 19.8 VOP vyplýva, že písomnosti sa zasielajú okrem iného prostredníctvom poštového podniku,
vrátane kuriérskej služby. Interný výpis z bankového informačného systému žalobcu preto nemožno
považovať za relevantný dôkaz preukazujúci doručenie upozornenia v zmysle § 53 ods. 9 O. z. zo

strany žalobcu, keď z tohto dôkazu nevyplýva ani len odoslanie v ňom uvedenej upomienky č. 2 (listovej
zásielky), danie na prepravu poštovému podniku, resp. inej kuriérskej službe. Žalobca mohol odoslanie
preukázať poštovým podacím hárkom a doručenie doručenkou alebo inou jednoznačnou listinou
(napríklad vrátenou zásielkou), avšak v tomto smere žiadne iné relevantné dôkazy neprodukoval. Ani
výpis komunikácie k problémovej pohľadávke, ktorý žalobca predložil, žiadne doručovanie upozornenia

podľa § 53 ods. 9 O. z. (ani jeho odoslanie) nepreukazuje. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací
súd zotrváva na názore, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o dôjdení písomného prejavu vôle
(kvalifikovanej výzvy podľa § 53 ods. 9 O. z.) do dispozičnej sféry žalovaného a z dôvodu nepreukázania
splnenia zákonných podmienok v zmysle § 53 ods. 9 O. z. pre uplatnenie práva podľa § 565 O. z.
(nepreukázanie doručenia upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) zo strany

žalobcu, je nutné skonštatovať, že k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru nedošlo (neboli
naň splnené zákonné podmienky).

40. Podľa § 216 ods. 1 a 2 C. s. p., súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

41. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičným a prejednacím princípom, pričom konanie sa
začína na základe podanej žaloby, v ktorej žalobca vymedzuje predmet sporového konania pokiaľ ideo a/ konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený, b/ konkrétny
nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu a c/ výšku alebo rozsah
plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby,

pričom súd je týmto žalobným návrhom viazaný, t.j. nesmie ísť nad rámec petitu (tzv. zásada "ne ultra
petitum"). „Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania
po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu
petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.
Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom

bude vyžadovať aj to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže
priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/15/2010 zo dňa 27.07.2011). V súlade s autonómiou
súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie,
o ochranu ktorého žalobca nežiadal.

42. Žalobca v žalobe vymedzil uplatnený nárok na tom skutkovom základe, že si nárokuje plnenie,
ktoré mu vzniklo na základe zosplatneného úveru (zo zmluvy o úvere) podľa § 565 O. z. v dôsledku
neplnenia si povinnosti žalovaného splácať splátky úveru riadne a včas a v tomto smere produkoval
ku svojim skutkovým tvrdeniam aj dôkazy. Žalobca v žalobe nešpecifikoval svoj uplatnený nárok ako

plnenie z jednotlivých splatných splátok zo zmluvy o úvere, na tomto skutkovom základe svoju žalobu
nepostavil, ani v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. S poukazom na vyššie uvedené
odvolací súd konštatuje, že v dôsledku prijatého záveru o neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru,
odvolací súd nemôže prekročiť rámec žalobcom vymedzeného petitu a priznať mu plnenie z iného
skutkového základu (nárok na zaplatenie jednotlivých splatných splátok, ktorým hoc žalobca v zmysle

zmluvy o úvere stále disponuje), než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu (nárok na plnenie zo
zosplatneného úveru), keďže uvedeným spôsobom by došlo k porušeniu zásady „ne ultra petitum“.
Je preto nutné konštatovať, že žaloba žalobcu je nedôvodná aj v zostávajúcom rozsahu, v ktorom
nebola zamietnutá už rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoCsp/2/2020 – 561 zo dňa
11.06.2020 (nakoľko časť jeho I. výrokovej vety zamietajúca žalobu nad sumu 3 168,- € s príslušenstvom

zostala rozhodnutím dovolacieho súdu nedotknutá, nebola zrušená). Zároveň odvolací súd dodáva,
že na vyššie uvedený záver by nemal vplyv ani návrh žalobcu na zmenu žaloby (ktorú predstavuje
aj podstatná zmena skutkových tvrdení alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností, ku ktorej žalobca
nepristúpil), nakoľko v zmysle § 294 C. s. p. sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa,
ak je žalovaný spotrebiteľ a navyše žalobu (bez ohľadu na charakter civilného sporu) nemožno meniť

v odvolacom konaní (§ 371 C. s. p.).

43. Z uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
v zmysle § 388 C. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

44. Vzhľadom na vyššie uvedený záver sa odvolací súd zohľadňujúc zásadu hospodárnosti konania,
s ďalšími odvolacími námietkami žalovaného, vzťahujúcimi sa k nedôvodnosti žalobcom uplatneného
nároku nezaoberal, nakoľko by už nemali vplyv na výsledok sporu.

45. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C.

s. p. a § 255 ods. 1 C. s. p. o nároku strán sporu na náhradu trov konania (celého prvoinštančného
konania, odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 43Co/6/2019,
odvolaciehokonaniavedenéhonaKrajskomsúdevBanskejBystricipodsp.zn.13CoCsp/2/2020atohto
odvolacieho konania), pretože zmenil prvoinštančné rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.). Keďže žalovaný
mal v konaní plný úspech, v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p., odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť

žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. Z tohto dôvodu určil odvolací súd
začiatok lehoty na plnenie náhrady trov konania podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

46. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 1 a 3 C. s. p. v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal v dovolacom konaní plný úspech
(keďže dovolací súd na podklade ním podaného dovolania zrušil rozsudok odvolacieho súdu) priznal
nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Odvolací súd rozhodol otrovách dovolacieho konania samostatným výrokom vychádzajúc pritom z uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 453/2019 zo dňa 19.11.2019, v zmysle ktorého: „základné ustanovenie
o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 Civilného sporového poriadku (zásada úspechu v

konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho
i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods.
1 Civilného sporového poriadku) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného

konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu
rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom
konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu“. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov dovolacieho
konaniarozhodnevzmysle§262ods.2C.s.p.súdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd
začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie

o výške náhrady trov dovolacieho konania.

47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou

o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).