Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 4, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/240/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201351
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201351.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

(spravodajca) a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu:
LAMAČ LAND, s.r.o., Kuzmányho 31, Pezinok, IČO: 45 578 290, zast. advokátkou JUDr. Martinou
Mrázovou, AK so sídlom Šoltésovej 20, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 64A, Bratislava (pôvodne: Ministerstvo dopravy a výstavby
Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava), za účasti: 1/ Okresná prokuratúra Bratislava IV,
so sídlom Hanulova 9/A, P.O. Box 16, Bratislava, a ďalších účastníkov konania: 2/ Ing. arch. Juraj Kerti,
Architektonická kancelária, so sídlom Zlatohorská 9, 841 03 Bratislava, IČO: 14 037 360, 3/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 4/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova cesta 36, 817
15 Bratislava, 5/ Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., so sídlom Karloveská 2, 817 15 Bratislava,
6/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX F., 7/ E. G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX
D., 8/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., 9/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XX, XXX XX D., 10/ J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX D., 11/ A. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX D., 12/ A. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. M. XX/X, XXX XX D., 13/ E. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX D., 14/ E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX D.,

15/ Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX H. S., 16/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
X, XXX XX D., 17/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX D., 18/ L. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXXX/X, XXX XX D., 19/ K. E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. U. G. XXXX/XX, XXX XX D.,
20/ K. V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X/X, XXX XX D., 21/ Q. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX
XX D., 22/ K. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX D., 23/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XX, XXX XX D., 24/ A. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 32501/2022/SSSVP/88031 zo dňa 25. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd zamieta návrh na prerušenie konania.

II. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky
(t. č.: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky) č. 32501/2022/SSSVP/88031 zo
dňa 25. augusta 2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

IV.Ďalšímúčastníkomkonaniav1/až24/radeprávonanáhradutrovkonaniavočižalobcovinepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania1. Na základe žiadosti spoločnosti LAMAČ LAND, s.r.o., Košická 52/A, 821 08 Bratislava, IČO: 45578290
(ďalej len „stavebník“ alebo „žalobca“) na vydanie stavebného povolenia bolo začaté stavebné konanie
a Mestská časť Bratislava – Lamač ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. 2020-19/879-234/

OUKSP/De 6 zo dňa 25.3.2020 (ďalej len „stavebné povolenie“ alebo „rozhodnutie o povolení stavby“)
povolil stavbu Lamač – bytový dom, F. X., D., v objektovej skladbe: SO 01- Bytový dom, SO 05 –
Oporný múr, SO 12 –NN káblové rozvody, SO 13 –NN Prípojka, SO 14 –Areálové osvetlenie, SO
15- Prekládka NN vzdušného vedenia, SO 16 – Terénne a sadové úpravy, SO 17 – Oplotenie na
pozemkoch reg. „C“ č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v k. ú. D. – V., zapísané na

LV č. XXXX vo vlastníctve stavebníka. V stavebnom povolení je uvedený druh stavby: bytový dom
(novostavba),účelstavby:bytovábudova(podľa§43b,ods.1.písm.astavebnéhozákona)sobčianskou
vybavenosťou; zároveň boli určené podmienky realizácie stavby. V popise stavby časti SO 01- Bytový
dom je okrem iného uvedené ako súčasti výroku, že objekt je tvorený funkciami bývania a občianskej
vybavenosti ( apartmánov). Ďalej že v rámci 2.,3 a čiastočne 4 nadzemného podlažia budú riešené
nebytové priestory - apartmány v počte 12. Ďalej že počet bytových jednotiek je 26, počet nebytových

priestorov – apartmánov je 12, že bytové jednotky a apartmány budú disponovať balkónmi, oproti
právoplatnému územnému rozhodnutiu nastali zmeny okrem iného aj pri počte bytových jednotiek z 23
na 26. Pod bodom 23. ( strana 5 stavebného povolenia) bola stanovená podmienka pre realizáciu
stavby: že zostávajú naďalej v platnosti podmienky a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sú uvedené
v rozhodnutí o umiestnení stavby na stranách 4-12.

2. Proti rozhodnutiu o povolení stavby doručila Okresná prokuratúra Bratislava IV (ďalej len „okresná
prokuratúra“) dňa 07.03.2022 mestskej časti Bratislava – Lamač protest pod č. Pd 120/21/1104-7.
Stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán postúpil protest na rozhodnutie Okresnému úradu
Bratislava – odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý ako nadriadený správny orgán rozhodnutím č.

OU-BA-OVBP2-2022/83941/ZAV zo dňa 4.5.2022 nevyhovel protestu okresnej prokuratúry, stavebné
povolenie ponechal v platnosti, ale okresná prokuratúra podala voči nemu odvolanie pod č. Pd
120/21/1104-14, rovnako účastníčka konania A. Q. A. sa voči rozhodnutiu odvolala.

3. Žalovaný (v čase vydania rozhodnutia to bolo ešte Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej

republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác) vydalo dňa 25.8.2022 rozhodnutie č. 32501/2022/
SSSVP/88031 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým vyhovelo protestu prokurátorky, zmenilo
rozhodnutie OU-BA-OVBP2-2022/83941/ZAV zo dňa 4.5.2022 tak, že zrušilo rozhodnutie stavebného
úradu Mestskej časti Bratislava – Lamač č. 2020-19/879-2341/OUSP/SP/De 6 zo dňa 25.3.2020
(stavebné povolenie).

II.
Žaloba

4. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.09.2022, doplnenou dňa
14.12.2022, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca namieta

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj postup žalovaného pred jeho vydaním z dôvodov podľa §
191 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“).

5. Žalobca uviedol, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stotožnil s argumentáciou

okresnej prokuratúry z protestu a preto v žalobe najprv ( na siedmich stranách) poukazuje, v čom vidí
nesprávnosť jej argumentácie, a to:

5.1. V texte jej protestu mu absentuje zrozumiteľné logické vysvetlenie právnych úvah a nesúhlasí, že
by stavebný úrad porušil § 3 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 32 ods.1 a § 46 správneho poriadku a § 60 ods. 1, § 62

ods.1, § 66 ods. 1 stavebného zákona, lebo obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní
záväzný, stavebný úrad nie je kompetentný ho nahrádzať a dopĺňať vlastnými podmienkami. Stavebný
úrad je obmedzený len na kontrolu, či dotknuté orgány k navrhovanej stavebnej činnosti dali súhlasné
stanovisko a aby boli ich podmienky zapracované do projektovej dokumentácie stavby a ostatných
podkladov, resp. ich prevezme do výrokovej časti rozhodnutia. Žalobca nesúhlasí s jej názorom, že

sprievodná správa, ani ostatná časť dokumentácie neobsahuje žiadny ďalší popis budúceho využívania
apartmánov a na akom právnom základe. Nesúhlasí, že je nutné definovať účel menšinovej nebytovej
časti bytovej budovy, pritom ani vyhláška č. 453/2000 Z. z. nevyžaduje uviesť iné ako je účel stavby v
žiadosti o vydanie stavebného povolenia, projektovej dokumentácii k stavbe a v stavebnom povolení.5.2. Žalobca namieta, že v stavebnom povolení nie je možné do budúcna obmedzovať vlastníkov
nebytových priestorov ohľadom nakladania s ich vlastníctvom a nie je dôvod od neho ako stavebníka

žiadať definovať, na základe akých zmluvných vzťahov bude v budúcnosti s nebytovými priestormi
nakladané. Z stavebného zákona nevyplýva povinnosť pre stavebný úrad, aby definoval účel nebytovej
t.j. „apartmánovej“ časti bytovej budovy niektorým zo spôsobov podľa § 43c ods. 1 stavebného zákona
pri budovách s kombinovanou funkciou bývania a nebytovej funkcie tzv. „polyfunkčných budov“ a
prevažujúcejbytovejfunkcie.Ust.§43clendefinujeznakynebytovejbudovyastavebnýzákon(§58ods.

1) ukladá stavebníkovi len definovať v žiadosti o stavebné povolenie účel stavby podľa prevládajúcej
plochyvyužitia.Stavebnýzákonnestanovujepodrobnejšiepožiadavkyprestavebníkanauvedenieúčelu
stavby, pretostavebníkomdefinovanýúčelnebytovejčastibytovejbudovyako„apartmány“astavebným
úradom definovaný účel stavby ako ,,bytová budova s občianskou vybavenosťou“ zrozumiteľne definuje
účel nebytovej časti. Považuje za irelevantné konštatovanie okresnej prokuratúry, že apartmány
vyhovujú ako byty.

5.3. Žalobca nesúhlasí s názorom okresnej prokuratúry, že po zmene projektovej dokumentácie stavby
v priebehu územného konania v roku 2018 absentovali aktualizované záväzné stanoviská dotknutých
orgánov. Nesúhlasí s tvrdením prokurátorky v proteste, že záväzné stanoviská z roku 2017 posudzovali
kvalitatívne a kvantitatívne inú stavbu. Stavebný úrad pri svojom rozhodovaní vychádzal z právoplatného

rozhodnutia o umiestnení stavby č. 2019-2017/835-217/RUSK/UR/De zo dňa 10.1.2019, ktorým bol
v stavebnom konaní viazaný. Medzi vydaním územného rozhodnutia a posudzovaním podmienok na
vydanie stavebného povolenia nedošlo k zmene územného plánu hlavného mesta Bratislava, ani k takej
zmene umiestnenia stavby, ktorá by vyvolala potrebu skúmania splnenia regulatívov územného plánu,
preto nebolo potrebné v stavebnom konaní predkladať nové záväzné stanovisko dotknutého orgánu.

6. V ďalšej časti správnej žaloby sa žalobca zaoberal odôvodnením napadnutého rozhodnutia odkazujúc
aj na svoju vyššie uvedenú argumentáciu k názorom okresnej prokuratúry. Podľa jeho názoru sa
okresnýúradvysporiadalsnámietkouokresnejprokuratúryospôsobevyužívanianebytovýchpriestorov.
Trval na tom, že stavebný zákon ani vyhláška č. 453/2000 Z.z. neurčujú podrobnú špecifikáciu účelu
využitia apartmánov a postačuje, ak stavebný úrad v kolaudačnom konaní vydá rozhodnutie s určením

počtu bytov na bývanie a počtu apartmánov – nebytových priestorov. Namieta záver žalovaného, že
žiadosť o stavebné povolenie a jeho prílohy neobsahujú presnú identifikáciu stavby a ďalší popis účelu
ohľadom občianskej vybavenosti. Nesúhlasí so záverom žalovaného, že stavebné povolenie nedávalo
odpoveď na účel a spôsob budúceho užívania navrhovanej stavby. Nesúhlasí s tým, že by nebolo možné
vyhodnotiť, či v rámci občianskej vybavenosti pôjde o bytovú alebo nebytovú funkciu stavby.

7. Žalobca namieta osobitne nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia (§191 ods. 1 písm. d)
SSP) aj v tom, že žalovaný neodôvodnil svoj názor, že pri stavebných objektoch s kombinovanou
funkciou bývania a nebytovej funkcie by nemalo dochádzať v uzavretých vstupných a komunikačných
priestorochkmiešaniupobytuvlastníkov,resp.nájomníkovbytovanávštevníkovvyužívajúcichnebytové
funkcie stavby. Rovnako namieta, že žalovaný neodôvodnil svoje zistenie, že hlavné mesto Bratislava

ani stavebný úrad neskúmali bližšie funkciu občianskej vybavenosti a spôsob využitia „apartmánov“.
Žalobca namieta nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), lebo podľa
jeho názoru žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia stavebného zákona (najmä § 39 ods. 1, §
42 ods. 1, § 43c ods. 1, § 60 ods. 1, § 61 ods. 1 a 6, § 62 ods. 1, § 66 ods. 1, § 140a, §
140b), nesprávne vyhodnotil súlad navrhovanej stavby s územnoplánovacími podkladmi a aktualizáciu

ostatných záväzných stanovísk dotknutých orgánov .
III.
Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vyjadrení z 20.02.2023 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nesúhlasil so žalobnými

bodmi žalobcu. K veci uviedol, že pojmy apartmán a občiansky vybavenosť definuje stavebný úrad
podľa druhu povoľovanej stavby a účelu stavby. Pokiaľ sa má povoliť stavba bytovej budovy, musí byť
identifikované, či ide o bytový dom alebo inú budovu určenú na bývanie a pri povoľovaní nebytovej
budovy treba identifikovať druh nebytovej budovy. Žalovaný tvrdí, že žalobca ako stavebník bol povinný
v zmysle § 58 ods. 1 stavebného zákona a § 8 ods. 1 písm. b) a f), § 9 ods. 1 písm. a) vyhlášky

č. 453/2000 Z. z. už v žiadosti o stavebné povolenie identifikovať druh, účel a spôsob budúceho
užívania navrhovanej stavby a základné údaje o jej budúcej prevádzke, aby mohol stavebný úrad
vyhodnotiť súlad navrhovanej stavby so záväznými regulatívmi územnoplánovacej dokumentácie. V
prípade spojenia funkcie trvalého bývania a niektorej z nebytových funkcií stavieb musí byť vždyidentifikovaný podiel podlahovej plochy určenej na bývanie a určenej na nebytové účely. Stavebný úrad
je povinný v stavebnom povolení určiť záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby (§66 ods.
1 stavebného zákona) s tým, že druh a účel povoľovanej stavby musí byť podľa § 10 ods. 1 písm. b)

vyhlášky č. 453/2000 Z. z. v stavebnom povolení vymedzený.

9. Podľa žalovaného žiadosť žalobcu o stavebné povolenie a ani prílohy žiadosti neobsahovali
presnú identifikáciu stavby, tiež stavebné povolenie, jemu predchádzajúce územné konanie a územné
rozhodnutie o umiestnení stavby nedávali odpoveď na otázku účelu a spôsobu budúceho užívania

navrhovanej stavby, v ktorej sú spojené funkcie trvalého bývania a nebytová funkcia. Žalovaný poukázal
na to, že účel stavby (bývanie, občianska vybavenosť) je uvedený v sprievodnej správe k projektu pre
stavebné povolenie tým, že podlažná plocha bytovej funkcii je 1 973,40 m2 (t. j. 69,48 %) a podlažná
plocha apartmánov je 868,68 m2 (t. j. 30,52 %), deklarovaná „občianska vybavenosť“ je tvorená 12
apartmánmi s celkovou úžitkovou plochou 576,78 m2. Žiadosť o stavebné povolenie ani jej prílohy
neobsahujú ďalší popis účelu ( spôsobu budúceho užívania) pokiaľ ide o občiansku vybavenosť- akým

spôsobom a na akom právnom základe budú „apartmány“ využívané a občiansku vybavenosť nemožno
chápať ako účel stavby. Pojem „občianska vybavenosť“ predstavuje zariadenia na uspokojovanie
potrieb obyvateľov ( napr.: stavby pre školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, kultúrne zariadenia,
telovýchova a šport, maloobchod, verejné stravovanie, ..). Žalovaný tvrdil, že nebolo možné vyhodnotiť,
či v „občianskej vybavenosti“ pôjde z hľadiska účelu užívania „apartmánu“ o bytovú, resp. nebytovú

funkciu stavby. Aj z expertízneho posúdenia mu vyplýva, že apartmány môžu slúžiť na trvalé bývanie,
nakoľko spĺňajú požiadavky na bytové priestory podľa STN 73 4301, preto trvá na tom, že sa jedná o
„zakrytú“ funkciu bývania v apartmánovej časti domu. Žalovaný tvrdil, že Hlavné Mesto SR Bratislava
a stavebný úrad bližšie neskúmali funkciu občianskej vybavenosti a spôsob využitia „apartmánov“,
považovali ich za nebytový priestor.

IV.
Vyjadrenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV a ďalších účastníkov konania

10. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. BA-2S/240/2022-474 zo dňa 25.01.2024 pribral do konania

účastníkov administratívneho konania, označených v záhlaví tohto rozsudku ako ďalší účastníci konania
2/ až 24/. Okrem Okresnej prokuratúry Bratislava IV a ďalších účastníkov 4 /, 9/ a 24/ sa ostatní ďalší
účastníci k správnej žalobe nevyjadrili.

11. Okresná prokuratúra Bratislava IV sa v písomnom vyjadrení zo dňa 04.04.2023 stotožnila

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Poukázala na žalobcom zverejnený inzerát,
z ktorého mu vyplýva, že žalobca považuje „apartmány“ za byty, lebo ich ako byty predáva (dostupné na
https://www.elementlamac.sk/projekt/; „V ponuke je 38 výborne dispozičné riešených 1 až 3-izbových
bytov. Samozrejmou súčasťou každého bytu je balkón alebo loggia."). Účelom označenia daných
priestorov za „apartmány" bol úmysel obísť záväzné regulatívy územného plánu mesta Bratislavy

(upravujúci maximálny 70% podiel funkcie bývania z celkovej nadzemnej podlažnej plochy zástavby),
ktorý bol „vyčerpaný“ už bytmi. Ďalej poukázal na to, že pôvodne bolo vydané územné rozhodnutie
stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Lamač č. 2019/2017/835/217/RUSK/UR/De z 10.01.2019,
proti ktorému podal protest pod sp. zn. Pd 115/21/1104 dňa 10.02.2022. Okresný úrad Bratislava,
odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2022/83876/ZAV zo dňa 04.05.2022

nevyhovel jeho protestu , ale na základe jeho odvolania bolo vyhovené jeho protestu rozhodnutím
žalovaného č. 32317/2022/SSSVP/84446 zo dňa 06.09.2022. Nadriadený orgán do výroku rozhodnutia
opomenul uviesť, že sa zrušuje rozhodnutie č. 2019/2017/835/217/RUSK/UR/De z 10.01.2019. V
odôvodnení rozhodnutia žalovaného č. 32317/2022/SSSVP/84446 zo dňa 06.09.2022 bolo okrem iného
konštatované, že po zmene projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie máj/2018 nedošlo

k aktualizácii pôvodných záväzných stanovísk vydaných k pôvodnej projektovej dokumentácii, teda
schválená projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie nie je zlučiteľná s učenými podmienkami
dotknutých orgánov v územnom rozhodnutí, ktoré smerovali k úplne inej stavbe.
12. Ďalší účastník konania 4/ (ďalej len „SPF“) v svojom vyjadrení zo dňa 21.02.2024 uviedol, že zo
žaloby nevyplývajú pozemky, ktoré má SPF v správe, preto nechal posúdenie zákonnosti napadnutého

rozhodnutia na úvahe súdu.

13. Ďalší účastníci 9/ a 24/ sa vyjadrili k správnej žalobe podaním zo dňa 16.02.2024. K veci sa
vyjadrili za seba a ostatných vlastníkov susedných pozemkov s parc. č. reg. „E“ č.2154, 2163. Súhlasias názorom okresnej prokuratúry ako aj s napadnutým rozhodnutím žalovaného. Poukázali na obsah
záväzných stanovísk zo dňa 21.4.2015 a zo dňa 20.02. 2018. Podľa ich názoru musí stavebný úrad vo
svojich rozhodnutiach i napriek záväzným stanoviskám zohľadniť všetky požiadavky a predpisy plynúce

zo zákonov, hlavne územného plánu mesta a stavebného zákona. Umiestnenie bytového domu na
hranici s ich pozemkom je zásahom do ich vlastníckych práv, dochádza k jeho znehodnoteniu pre
ďalšie využitie, investor si nepriamo privlastni časť ich pozemkov ako priľahlé územie k domu, lebo ich
funkčne pripojil k domu bez ich súhlasu. Podľa územného plánu Hlavného mesta Bratislavy a záväzného
stanoviska mesta je posudzované územie určené pre umiestnenie polyfunkčných objektov a občianskej

vybavenosti. Tvrdia, že stavebný úrad vydal stavebné povolenie, ktoré je vo viacerých ustanoveniach
v rozpore so stavebným zákonom a že žalobca poveril spracovaním projektu Ing. Arch. J. Kertiho ako
zodpovedného projektanta.

V.
Replika žalobcu

14. Žalobca v replike zo dňa 22.10.2024 zotrval na svojej argumentácii zo správnej žaloby, podľa
jeho názoru preukázal presnú identifikáciu stavby a obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán
záväzný. Hlavné mesto Bratislava vydalo v územnom konaní dňa 20.02.2018 záväzné stanovisko a
súhlasilo s navrhovanou výstavbou. Poukázal na to, že rozhodnutie OÚ Bratislava, odbor výstavby a

bytovejpolitikyč.OU-BA-OVBP2-2022/83876/ZAVzodňa04.05.2022,ktorýmnebolovyhovenéprotestu
prokurátorky a nebolo zrušené územné rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Lamač
č. 2019- 2017/835-217/RUSK/UR/De zo dňa 10.01.2019 (ďalej len „územné rozhodnutie“), nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.02.2019. Tento svoj názor odôvodnil tým, že z výrokovej časti rozhodnutia č.
32317/2022/SSSVP/84446 zo dňa 06.09.2022 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 06.09.2022“) nevyplýva

zrušenie vyššie uvedeného územného rozhodnutia, preto predmetné územné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.02.2019 a z toho má podľa žalobcu vychádzať aj súd. Vyjadrenie vlastníkov
susedných pozemkov ako účastníkov stavebného konania (p. J. B. a A. Q. A.) chápe ako ich želanie do
budúcna spolupracovať s mestskou časťou pri spracovaní novej urbanistickej štúdie.

VI.
Návrh na prerušenie súdneho konania

15. Okresná prokuratúra Bratislava IV sa vo svojom vyjadrení zo dňa 04.04.2023 označila za ďalšieho
účastníka a navrhla prerušiť súdne konanie podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP do rozhodnutia žalovaného

v mimo odvolacom konaní, ktorého predmetom je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 32317/2022/
SSSVP/84446 zo dňa 06.09.2022, ktoré bolo začaté na podnet žalobcu. Podľa nej sa v mimo odvolacom
konaní rieši otázka zásadného významu pre správne súdne konanie, lebo zákonnosť územného
rozhodnutia je spojená s posúdením zákonnosti rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia. Žalovaný
podaním zo dňa 24.04.2023 súhlasil s návrhom na prerušenie súdneho konania v zmysle § 100 ods.

2 písm. a) SSP.

16. Ministerstvo dopravy a výstavby SR vydalo dňa 06.12.2022 oznámenie č. 36837/2022/
OVOPP/117977, že začína konanie o preskúmaní rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR
(ďalej len „ministerstvo“) č. 32317/2022/SSSVP/84446 zo dňa 06.09.2022 mimo odvolacieho konania

na podnet žalobcu. Krajská prokuratúra Bratislava mu doručila dňa 21.10.2022 list s návrhom vydať
doplňujúce rozhodnutie k vyššie uvedenému rozhodnutiu o výrok o zrušení protestom prokurátora
napadnutého rozhodnutia, ktoré podanie si ministerstvo vyhodnotilo tiež ako podnet na preskúmanie
rozhodnutia v mimo odvolacom konaní.

17. Žalovaný súdu podaním zo dňa 16.09.2024 oznámil, že do dňa vyhotovenia oznámenia nebolo
rozhodnuté v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorého predmetom je
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 32317/2022/SSSVP/84446 zo dňa 06.09.2022.

18. Žalobca súdu oznámil, že žalovanému doručil dňa 23.10.2024 späťvzatie podnetu na preskúmanie

rozhodnutia č.32317/2022/SSSVP/84446 zo dňa 06.09.2022 v mimo odvolacom konaní a nesúhlasil
s prerušením konania z dôvodu, že územné rozhodnutie je podľa jeho názoru platné.

VII.19. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
2S/240/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/240/2022. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

VIII.
Relevantná právna úprava

20. Podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.“), pôsobnosť Ministerstva
dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších
všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky.

21. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

23.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

25. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej
len „stavebný zákon“), žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou
vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a

spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu
aj dobu užívania stavby.

26. Podľa § 8 ods. 1 písm. b), f) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“),
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie obsahuje:

b) druh, účel a miesto stavby, predpokladaný termín dokončenia stavby a pri dočasnej stavbe dobu
jej trvania, f) základné údaje o stavbe, jej členení, technickom alebo výrobnom zariadení, budúcej
prevádzke a jej vplyve na životné prostredie a zdravie ľudí a o súvisiacich opatreniach.

27.Podľa§9ods.1písm.a)vyhláškyč.453/2000Z.z.,projektovádokumentáciastavby(projektstavby),

ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu, obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä: a) sprievodnú
správu s údajmi, ktoré dopĺňajú základné údaje o stavbe uvedené v žiadosti o stavebné povolenie, s
informáciami o dodržaní podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby, ak bolo vydané, alebo o dodržaní
podmienok schváleného územného plánu zóny, ak sa územné rozhodnutie nevyžaduje, s informáciami
o výsledku vykonaných prieskumov a meraní.

28. Podľa § 10 ods. 1 písm. b), d) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., stavebné povolenie obsahuje okrem
všeobecných náležitostí: b) druh a účel povoľovanej stavby alebo jej zmeny, d) podmienky na
uskutočnenie stavby alebo aj na užívanie stavby.29. Podľa § 43a ods. 2 stavebného zákona pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené
budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí,

zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy
a nebytové budovy.

30. Podľa § 43b ods. 1 stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica
podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c)

ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky
pre bezdomovcov.

31. Podľa § 43b ods. 2 stavebného zákona bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo
štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.
32. Podľa § 43c ods. 2 stavebného zákona ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa

hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy.
33. Podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä
dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích
prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný
úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s

podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.
34. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienkyuskutočneniaaužívaniastavbyarozhodneonámietkachúčastníkovkonania.Stavebnýúrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,
komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných

predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

35. Podľa § 139a ods. 1 stavebného zákona regulatív priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého

objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej
štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení
alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia.
Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
36. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

37. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah

záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

38. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán
je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre

rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

39. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

40. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

41. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.42. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

IX.
Právne posúdenie veci správnym súdom

43. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 32501/2022/
SSSVP/88031 zo dňa 25.8.2022, ktorým vyhovel protestu prokurátorky a zmenil rozhodnutie OU-BA-

OVBP2-2022/83941/ZAV zo dňa 4.5.2022 tak, že zrušil rozhodnutie stavebného úradu mestskej časti
Bratislava - Lamač č. 2020-19/879-2341/OUSP/SP/De 6 zo dňa 25.3.2020 (stavebné povolenie).

44. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a §
3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pooboznámenísasobsahomsúdnehospisuaadministratívnehospisužalovanéhopreskúmal

napadnuté rozhodnutie v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj priebeh
administratívneho konania vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§
135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a)/
SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 04. novembra 2024 a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

45. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý,
kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo
priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. SSP v § 182 ods.
1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých

konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo
opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu
ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd
nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je
pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom

a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd nemá oprávnenie
za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho
spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti

žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal,
je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje § 134 ods. 2 SSP, avšak v
preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná.

46. Súd sa najprv vysporiadal s návrhom na prerušenie konania (viď ods. 15 až 18 odôvodnenia

tohto rozsudku). Žalovaný oznámením č. 36837/2022/OVOPP/117977 zo dňa 06.12.2022 začal
konanie o preskúmaní rozhodnutia č. 32317/2022/SSSVP/84446 zo dňa 06.09.2022 mimo odvolacieho
konania na podnet žalobcu, Krajská prokuratúra Bratislava písomne požiadala vydať doplňujúce
rozhodnutie o výrok o zrušení protestom napadnutého rozhodnutia. V priebehu súdneho konania zobral
žalobca späť podnet na preskúmanie rozhodnutia č. 32317/2022/SSSVP/84446 zo dňa 06.09.2022

v mimo odvolacom konaní a do dňa rozhodnutia súdu v merite veci žalovaný (viac ako 2 roky)
žiadnym spôsobom nerozhodol, ani nevyhovel návrhu Krajskej prokuratúry Bratislava na doplnenie
absentujúceho výroku. Súd vychádzal z toho, že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je
rozhodnutie, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátorky a zrušené stavebné povolenie. Predmetom
prieskumu nie je územné rozhodnutie ani rozhodnutie č.32317/2022/SSSVP/84446 zo dňa 06.09.2022

o vyhovení protestu prokurátora. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že prerušenie súdneho konania je
nedôvodné. Súd bral do úvahy aj to, že akceptoval žalobný dôvod žalobcu daný § 191 ods. 1 písm.
d) SSP a tiež prihliadal súd na kumulatívny charakter podmienky vyplývajúcej z § 24 ods. 7 zákona č.
153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (t. j. že ak nadriadený orgán zistí dôvodnosť
protestu, tak rozhodnutím vyhovie protestu a kumulatívne zruší napadnuté rozhodnutie). Vyhovenie

návrhu na prerušenie konania by bolo za danej situácie nehospodárne. Podporne súd k zamietnutiu
návrhunaprerušeniekonaniadodáva,žepokiaľbolostavebnépovolenievydanévdobe,kedyexistovalo
právoplatné územné rozhodnutie, nie je ani následné zrušenie územného rozhodnutia samo o sebedôvodom na zrušenie stavebného povolenia súdom (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa
4. 2. 2009, č.j. 1 As 79/2008-128).

47. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v obsahu je uvedené, že Mestská časť Bratislava - Lamač
vydala rozhodnutie o umiestnení stavby č. 2019-2017/835-217/RUSK/UR/De zo dňa 10.01.2019 (ďalej
len „rozhodnutie o umiestnení stavby“; právoplatné dňa 11.02.2019). Stavebník doručil žiadosť na
vydanie stavebného povolenia, ktorú opakovane dopĺňal (dňa 10.10.2019, dňa 04.12.2019 a dňa
19.03.2020), súčasťou žiadosti bola okrem iného aj projektová dokumentácia z 7/2019. Mestská časť

Bratislava – Lamač ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím povolil stavbu ( bližšia špecifikácia
je uvedená v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku). Okresný úrad Bratislava – odbor výstavby
a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2022/83941/ZAV zo dňa 4.5.2022 nevyhovel protestu
Okresnej prokuratúry Bratislava IV, stavebné povolenie ponechal v platnosti, okresná prokuratúra a aj
účastníčka konania A. Q. A. podali voči tomuto rozhodnutiu odvolanie a žalovaný (pôvodne: Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác) rozhodnutím

č. 32501/2022/SSSVP/88031 zo dňa 25.8.2022 vyhovelo protestu prokurátorky, zmenilo rozhodnutie
OU-BA-OVBP2-2022/83941/ZAV zo dňa 4.5.2022 tak, že zrušilo protestom napadnuté rozhodnutie
Stavebného úradu MČ Bratislava - Lamač o povolení stavby č. 2020-19/879-2341/OUSP/SP/De 6 zo
dňa 25.3.2020.
47.1. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný najprv zhrnul, čo všetko namietala

okresná prokuratúra vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu o nevyhovení jej protestu. Okrem iného
namietala: porušenie § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, ako aj § 60 ods.
1, § 62 ods. 1 a § 66 ods. 1 stavebného zákona a § 10 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 453/2000 Z.
z.; nedostatočné vymedzený účel (spôsobu budúceho využitia) povoľovanej stavby pri „nebytovej –
apartmánovej časti“ stavby, lebo stavebný úrad ju v stavebnom povolení vymedzil pojmom občianska

vybavenosť. Namietala nedostatky projektovej dokumentácie stavby z hľadiska požiadaviek na budovy
s kombinovanou funkciou bývania a nebytovej funkcie stavieb („polyfunkčné budovy“), absenciu
aktualizovaných záväzných stanovísk dotknutých orgánov po zmene projektovej dokumentácie stavby v
priebehu územného konania. V námietkach tvrdila, že ide o zakrytú funkciu bývania „apartmánovej“ časti
bytového domu. K týmto námietkam okresnej prokuratúry však žalovaný v rozhodnutí nezaujal žiadny

názor a žalobca to ani nenapadol v žalobných bodoch.
47.2. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrušenie stavebného povolenia odôvodňoval
tým,žestavebníkjepovinnývzmysle§58ods.1stavebnéhozákonaa§8ods.1písm.b)af)vyhláškyč.
453/2000 Z. z. už v žiadosti o stavebné povolenie uviesť druh, účel a spôsob užívania stavby a základné
údaje o jej budúcej prevádzke. Žiadosť o stavebné povolenie, jej prílohy a ani stavebné povolenie takúto

presnú identifikáciu stavby neobsahovali, nedávali jasnú odpoveď na otázku účelu a spôsobu budúceho
užívania navrhovanej stavby. Podľa žalovaného nebolo možné vyhodnotiť, či v rámci deklarovanej
„občianskej vybavenosti“ pôjde z hľadiska účelu užívania „apartmánu“ reálne o bytovú, resp. nebytovú
funkciu stavby. Žalovaný však konštatoval splnenie regulatívov územného plánu, uvedené v záväznom
stanovisku Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OUIC 57684/174-454035 zo dňa 20.02.2018.

Žalovanývodôvodnenívytkol,žeOkresnýúradsavodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaonevyhovení
protestuprokurátorkynevysporiadalsozávermiExpertíznehoposúdeniazjúla2019ohľadompreslnenia
bytov v novostavbe a denného osvetlenia plánovaných obytných miestností, ale zároveň konštatoval,
že z tohto expertízneho posúdenia vyplýva, že apartmány môžu slúžiť na trvalé bývane, nakoľko spĺňajú
požiadavky na bytové priestory podľa STN 73 4301. Žalovaný rozhodnutie odôvodňoval aj tým, že

v prípade spojenia funkcie trvalého bývania a niektorej z nebytových funkcií stavieb musí byť vždy
identifikovaný podiel podlahovej plochy určenej na bývanie a určenej na nebytové účely.
47.3. Žalovaný odôvodnil rozhodnutie aj tým, že okresný úrad sa nevyporiadal s námietkou okresnej
prokuratúry o spôsobe užívania nebytových priestorov. Následne ďalšou vetou uviedol, že „Okresný
úrad odôvodnil napadnuté rozhodnutie a to tým, že stavebný zákon ani jeho vykonávacia vyhláška č.

453/2000 Z. z. neurčujú, ako podrobne má stavebný úrad v stavebnom konaní špecifikovať v prípade
„apartmánov“ ich účel využitia....“. Podľa žalovaného „ musí byť v prípade spojenia funkcie trvalého
bývania a niektorej z nebytových funkcií stavieb pre rozlíšenie bytovej a nebytovej budovy jednoznačne
identifikovaný podiel podlahovej plochy určenej na bývanie a určenej na nebytové účely a v prípade
nebytovej budovy určenej na rôzne účely musí byť identifikovaný hlavný účel, na ktorý pripadá najväčšia

časť využiteľnej podlahovej plochy.“ Žalovaný citoval časti z § 58 ods. 1 stavebného zákona a § 8 ods.
1 písm. b) a f), § 9 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a z toho mu podľa
jeho vyjadrenia bolo zrejmé, že stavebník je povinný v žiadosti presne identifikovať druh, účel a spôsob
budúceho užívania navrhovanej stavby.47.4. Žalovaný odôvodnil rozhodnutie aj tým, že jemu je „z predloženého spisového materiálu zrejmé,
že žiadosť o stavebné povolenie a jej prílohy takúto presnú identifikáciu stavby neobsahovali...“ Zároveň
konštatoval,že„Účelstavby(bývanie,občianskavybavenosť)jeuvedenývsprievodnejsprávekprojektu

pre stavebné povolenie s tým, že podlažná plocha prislúchajúca k bytovej funkcii je 1 973,40 m2 (t.
j. 69,48 %) a podlažná plocha prislúchajúca k apartmánom je 868,68 m2 (t. j. 30,52 %). Deklarovaná
„občianska vybavenosť“ je tvorená počtom 12 apartmánov s celkovou úžitkovou plochou 576,78 m2.“
Ďalej že „Žiadosť o stavebné povolenie ani jej prílohy neobsahujú žiadny ďalší popis konkrétneho
spôsobu budúceho užívania..., .. akým spôsobom a na akom právnom základe budú „apartmány“

využívané.“
47.5. V závere napadnutého rozhodnutia uviedol k dôvodom zrušenia stavebného povolenia, že
nebytové priestory - apartmány bez bližšej špecifikácie účelu užívania stavby boli takto určené len z
dôvodu splnenia regulatívov územného plánu z záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy
č. MAGS OUIC 57684/174-454035 zo dňa 20. 02. 2018, že tu ide o „zakrytú“ funkciu bývania v
apartmánovej časti domu a že HM SR Bratislava rovnako ako stavebný úrad neskúmalo bližšie funkciu

občianskej vybavenosti a spôsob využitia „apartmánov“, považovalo ich za nebytový priestor.
48. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že sa v ňom nachádza sprievodná správa k projektu
pre stavebné povolenie – realizačnému projektu z 07/2019, z ktorého obsahu vyplýva, že: druh stavby
je vymedzený ako bytový dom, charakter: novostavba, účel stavby: bývanie, občianska vybavenosť,
počet bytových jednotiek 26, počet apartmánov 12, počet parkovacích miest 45. Na strane 4 sprievodnej

správy je pri zmenách v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie oproti schválenej projektovej
dokumentácii pre územné rozhodnutie predmetnej správy okrem iného uvedené, že pôdorysné rozmery
a pôdorysné umiestnenie objektu sú nezmenené, zastavaná plocha je rovnaká.

49. V administratívnom spise sa nachádzajú záväzné stanoviská hlavného mesta SR Bratislavy zo

dňa 21.04.2015, zo dňa21.03.2017 a zo dňa 20.02.2018:

1) Z obsahu pripojeného záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy z 21.04.2015 vyplýva, že
k investičnému zámeru Lamač - Bytový dom pre investora žalobcu, pre konanie – umiestnenie stavby je
uvedené, že ide o bytový dom so 6-timi NP a jedným podzemným podlažím. Bytový dom je navrhovaný

akosúčasťbudúcehopolyfunkčnéhoobjektu,1.NPa2.NPtvoriaprenajímateľnépriestorypreobčiansku
vybavenosť a ostatné štyri nadzemné podlažia sú obytné, počet bytov: 20., podlažná plocha bývania
69,5 %, podlažná plocha občianskej vybavenosti 30,5 %.;

2) Z obsahu pripojeného záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy z 21.03.2017 vyplýva, že

k investičnému zámeru Lamač - Bytový dom pre investora žalobcu, pre konanie – umiestnenie stavby
je uvedené, že ide o bytový dom so 6-timi NP. V bytovom dome je navrhovaných 20 bytových jednotiek
a prenajímateľné priestory. Podmienky funkčného využitia plôch: územie slúžiace predovšetkým pre
umiestnenie polyfunkčných objektov bývania a občianskej vybavenosti, podiel bývania je v rozmedzí do
70 % celkových podlažných plôch nadzemnej časti zástavby funkčnej plochy. Podlažná plocha bývania

je 69,5 %, podlažná plocha občianskej vybavenosti 30,5 %.;

3) Z obsahu pripojeného záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy z 20.02.2018 vyplýva,
že k investičnému zámeru Lamač - Bytový dom pre investora žalobcu, pre konanie – umiestnenie
stavby je uvedené, že ide o nepodpivničený objekt s 9 NP + 1 čiastočne ustúpené podlažie, určený

pre účely bývania a občiansku vybavenosť so samostatnými schodiskami a výťahmi. V bytovom
dome je navrhovaných 26 bytov a 12 apartmánov. Podmienky funkčného využitia plôch: územie
slúžiace predovšetkým pre umiestnenie polyfunkčných objektov bývania a občianskej vybavenosti,
podiel bývania je v rozmedzí do 70 % celkových podlažných plôch nadzemnej časti zástavby funkčnej
plochy. Podlažná plocha bývania je 64,18 %, podlažná plocha občianskej vybavenosti 35,82 %.

50. Súd vychádzal z toho, že stavebník je povinný v žiadosti o stavebné povolenie uviesť okrem iného aj
účel a spôsob užívania stavby ( § 58 ods. 1 stavebného zákona). Na stavebný zákon ako lex generalis
nadväzuje vyhláška č. 453/2000 Z. z. ako lex specialis, v zmysle ktorej je daná povinnosť stavebníkovi
v žiadosti o stavebné povolenie uviesť okrem iného aj druh, účel stavby, základné údaje o stavbe, jej

členení, technickom alebo výrobnom zariadení a budúcej prevádzke (§ 8 ods. 1 písm. b), f) citovanej
vyhlášky). Projektová dokumentácia stavby (projekt stavby) obsahuje podľa druhu a účelu stavby aj
sprievodnú správu s údajmi, ktoré dopĺňajú základné údaje o stavbe. Stavebné povolenie obsahuje
okrem iného aj druh a účel povoľovanej stavby alebo jej zmeny, podmienky na uskutočnenie stavbyaleboajnaužívaniestavby.Pozemnéstavbysapodľaúčelučlenianabytovébudovyanebytovébudovy.
V bytových budovách je najmenej polovica podlahovej plochy určená na bývanie, pritom medzi bytové
budovy patria okrem iného aj bytové domy. Bytový dom je budova určená na bývanie. Ak sú budovy

určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej
podlahovej plochy. V stavebnom povolení určuje stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia
a užívania stavby. Regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná
smernica, pritom žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že v tomto prípade regulatívy územného plánu z
záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OUIC 57684/174-454035 zo dňa 20. 02.

2018 dodržané boli. Súd ďalej prihliadal na to, že pojem apartmán je zadefinovaný v § 5 ods. 8 vyhlášky
č. 277/2008 Z. z. ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do
kategórií a tried, ako súbor dvoch alebo viacerých miestností na ubytovanie hostí, súčasťou apartmánu
je hygienické zariadenie. Len v prípade apartmánového domu je apartmán vybavený kuchynkou alebo
kuchynským kútom a možno ho nazvať i apartmánovým bytom.

51. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia
prisvedčil žalobnej námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, lebo žalovaný
nedostatočne odôvodnil svoje závery, že stavebné povolenie nedáva odpoveď na účel a spôsob
budúceho užívania navrhovanej stavby - najmä občiansku vybavenosť; prečo nie je možné vyhodnotiť,
či v rámci občianskej vybavenosti pôjde z hľadiska účelu využívania apartmánu o bytovú alebo nebytovú

funkciu stavby; že žiadosť o stavebné povolenie a jeho prílohy neobsahujú presnú identifikáciu stavby
( nešpecifikoval, čo konkrétne predstavuje „presnú špecifikáciu“) a že neobsahujú ďalší popis účelu
občianskej vybavenosti. Žalovaný neodôvodnil, prečo nepovažuje za dostačujúce uvedený druh, účel
a spôsob užívania budúcej stavby, tak ako sú uvedené v žiadosti o stavebné povolenie a v stavebnom
povolení ( druh stavby: bytový dom (novostavba); účel stavby: bytová budova (podľa §43b, ods. 1.

písm. a stavebného zákona) s občianskou vybavenosťou; spôsob užívania vyplýva z obsahu výroku
stavebného povolenia: funkcie bývania a občianskej vybavenosti ( apartmánov), v rámci 2.,3 a čiastočne
4 nadzemného podlažia - nebytové priestory - apartmány v počte 12). Žalovaný síce odkazoval na
právnu úpravu § 58 ods. 1 stavebného zákona a § 8 ods. 1 písm. b) a f), § 9 ods. 1 písm. a), § 10
ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ale išlo len o všeobecné odôvodnenie bez riadnej správnej

úvahy a ozrejmenia, aké označenie druh, účelu a spôsob užívania by bolo dostatočným. Konkrétne
žalovaný v odôvodnení neuviedol, prečo druh, účel a spôsob užívania budúcej stavby nepovažuje za
dostatočne špecifikovaný. Absencia odôvodnenia žalovaným spočíva aj v tom, že neuviedol, ako na
základe Expertízneho posúdenia z júla 2019 ohľadom preslnenia bytov v novostavbe dospel k záveru,
že apartmány budú slúžiť na trvalé bývane. Uviedol síce, že spĺňajú požiadavky na bytové priestory

podľa STN 73 4301, ale nezdôvodnil, ako dospel k záveru o trvalom bývaní, keďže v zmysle § 5 ods. 8
vyhlášky č. 277/2008 Z. z. apartmán slúži len na ubytovanie hostí, pritom ubytovanie nemá znak trvalosti
(trvalého bývania). Žalovaný rovnako neodôvodnil, prečo uvádza, že musí byť vždy identifikovaný podiel
podlahovej plochy určenej na bývanie a určenej na nebytové účely, pritom v stavebnom povolení je
jasne zadefinované v metroch štvorcových aj percentuálne, aká časť pripadá na byty a aká na nebytové

priestory ( apartmány).

52. Súd za dôvodné uznal aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia osobitne pre absenciu
odôvodnenia k tvrdeniu žalovaného, že pri stavebných objektoch s kombinovanou funkciou bývania
a nebytovej funkcie by nemalo dochádzať v uzavretých vstupných a komunikačných priestoroch k

miešaniu pobytu vlastníkov, resp. nájomníkov bytov a návštevníkov využívajúcich nebytové funkcie
stavby. Rovnako žalovaný neodôvodnil ako dospel k záveru, že hlavné mesto Bratislava ani stavebný
úrad neskúmalo bližšie funkciu občianskej vybavenosti a spôsob využitia apartmánov.

53. Odôvodnenie rozhodnutia je najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia a slúži na to, aby adresátov

presvedčilo,ževýrokrozhodnutiavychádzazospoľahlivozistenéhoskutkovéhostavuveciarozhodnutie
správneho orgánu je správne a zákonné. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán opíše skutkový
stav veci, uvedie všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia, vymedzí dôkazy
a všetky ostatné podklady, ktoré slúžili pri rozhodovaní a analyzuje svoje úvahy, ktorými sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú
skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,
ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi
správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Ak aplikoval aj správnu úvahu, čiže vybral jednuz viacerých zákonných možností, je nutné starostlivo zdôvodniť, prečo považoval zvolenú alternatívu
za najvhodnejšiu. Ak v priebehu konania podali účastníci konania námietky alebo návrhy či už
k procesným úkonom vykonaným správnym orgánom, alebo navrhovali vykonanie ďalších dôkazov,

správny orgán je v odôvodnení rozhodnutia povinný uviesť, ako sa s ich podnetom vysporiadal, ako
navrhnuté dôkazy vykonal a hodnotil, resp. prečo vykonanie dôkazov navrhnutých účastníkmi konania
odmietol.

54. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou SR garantovaného
základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých

mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

55. Na základe uvedených skutočností a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom
správny súd zastáva názor, že žalovaný v rozhodnutí s náležitou zodpovednosťou neinterpretoval a
neaplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd SR, ako aj
Najvyšší správny súd SR vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovili názor, že každé odôvodnenie
rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to

v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia
pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z
logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (viď rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 10Sžo/3/2012; rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/6/2021).

56. Záverom správny súd konštatuje, že všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok posúdeniu dôvodnosti
meritórnych námietok, a preto sa správny súd s ostanými žalobnými námietkami nemohol zaoberať.

57. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného súc viazaný žalobnými bodmi súd dospel

k záveru, že sú dôvodné žalobné námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle §
191 ods. 1 písm. d) SSP pre nedostatok odôvodnenia, preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec
žalovanému podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.

58. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

59. V závere súd dáva žalovanému do pozornosti, že síce bol správny súd viazaný len žalobnými
bodmi a zrušil rozhodnutie žalovaného len podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, tak v administratívnom
spise sa nenachádzajú listiny, na ktoré žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia odkazoval a čím
aj svoje rozhodnutie okrem iného odôvodňoval, napríklad žiadosť o stavebné povolenie a ani jedno
doplnenie k žiadosti či projektová dokumentácia stavby. Nakoľko to žalobca v žalobe nenamietal,

absencia predmetných listín nemohla byť dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia.

60. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník (§ 175 ods. 2 SSP).61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

62. O trovách konania ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší
účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania,
ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. Správny súd ďalším
účastníkom v tomto konaní žiadne povinnosti neukladal, a preto im žiadnu náhradu trov konania proti

žalovanému nepriznal.

63. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.