Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Cn/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124235114
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:6124235114.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v spore žalobcu Náhradné

vozidlo, s. r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.
r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.
s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 984,87
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanájepovinnázaplatiťžalobcovisumu984,87€s9,5%úrokmizomeškaniaročnezosumy984,87
€ od 31. 1. 2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19. 2. 2024, sa žalobca domáhal
proti žalovanej zaplatenia sumy 984,87 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
od 31. 1. 2024 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 1. 12. 2023 došlo v Liptovskom Mikuláši
k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v
čase dopravnej nehody bola spoločnosť TIŠER STAVBY, s. r. o., K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodená nechala poškodené motorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo

uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1658/2023 zo dňa 13. 12. 2023, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 13. 12.
2023 do 27. 12. 2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj
ku dňu 27. 12. 2023 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované
vozidlo, po ktorú nemohla poškodená s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na
ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemala poškodená k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom
náhradného motorového vozidla bol pre ňu nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného

vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 17552023 splatnú dňa 11. 1. 2024 na sumu 1.812,55
€ bez DPH, za 15 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala
náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovanej.
Poškodená odplatne postúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jej nároku na náhradu
účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky
poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej

vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
27. 12. 2023 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 1.812,55 € bez DPH, ktorej postúpenie
poškodená oznámila žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu nákladov účelne vynaložených
na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodenou. Žalovaná dňa 15.1. 2024 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 827,68 €. Žalovaná postupovala v rozpore so
svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom

pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo
používané poškodenou po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku
škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie
tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi
nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným

plnením zo strany žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaná dostala do omeškania
s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bola povinná poskytnúť
žalobcovi najneskôr do 30. 1. 2024 podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaná
skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 15. 1. 2024 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej
zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu

pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaná, nakoľko v čase uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. 3. 2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 17. 1. 2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25. 7. 2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 9. 2019 sp. zn.
13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 5. 2019, sp. zn. 9Co/300/2018).
Poškodená sa dostala do situácie, keď bola nútená si prenajať náhradné motorové vozidlo za jej
poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovanej, a teda tento stav nebol

výsledkom jej dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodenej spočívala v tom, že vynaložila náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bola donútená práve vzniknutou poistnou udalosťou,
ktorú nespôsobila a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len
reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od
poškodenej nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jej poškodené vozidlo nachádza v

autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo
prostriedkami hromadnej dopravy a preto jej nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajala náhradné
vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej
súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti
a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení

likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku
za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu,
právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo
dňa 22. 11. 2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 9. 2019, sp.

zn. 11Co/187/2019), boli poškodenou nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s
tým, že poškodená fakticky nemohla užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v
autoservise. Poškodená si prenajala porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc
v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 6. 6. 2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 5. 5. 2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. 12 .2018, sp.
zn. 13Cob/116/2018). K nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal na právny názor
a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.
10. 2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.
11. 2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal

otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu,
konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Právny názor dovolacieho súdu
o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody a že žalovaná by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody,

vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo
vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení v spojení s
legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn.
III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 7. 3. 2024 platobný rozkaz sp. zn. 40Up/3800/2024,
proti ktorému podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením.

3. Žalovaná v odpore doručenom súdu dňa 18. 3. 2024 uviedla, že faktúra č. 31234797, ktorú vystavil
dňa 19. 12. 2023 servis vykonávajúci opravu: MD-Bavaria Žilina, s. r. o. svedči a preukazuje skutočnosť,
že poškodené motorové vozidlo bolo opravené v deň 19. 12. 2023. Faktúra č. 17552023 za nájom
náhradného motorového vozidla bola vystavená dňa 27. 12. 2023. Osem dní trval nájom náhradného

vozidla, keď už bolo evidentne jasné, poškodené motorové vozidlo bolo opravené dňa 19. 12. 2023.
Poškodená má nárok na náhradné vozidlo za kumulatívneho splnenia podmienok nutnosti a účelnosti,
t. j. poškodená má nárok na náhradné vozidlo, len do doby počas, ktorej nemôže objektívne využívať
svoje poškodené motorové vozidlo. Tým, že faktúra č. 31234797 bola vystavená dňa 19. 12. 2023 je
nepochybné, že motorové vozidlo bolo objektívne opravené a pripravené na využitie v cestnej premávke
dňa 19. 12. 2023, a teda to, že poškodená využívala náhradné motorové vozidlo aj po tomto dní, nie

je v žiadnom prípade v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a teda dané náklady nemôžu ísť na
vrub žalovanej. Faktúra za ukončenie nájmu náhradného vozidla bola vystavená ku dňu 27. 12. 2023,
čo činí 8 dní navyše, pričom jeden deň nájmu činí 119,17 €, čo nie zanedbateľná čiastka. Osem dní
nájmu neboli žalobcovi vyplatené, nakoľko za tieto dni finančné prostriedky neboli vynaložené účelne a
tieto náklady nevznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, čo potvrdzuje aj Rozhodnutie KS

Žilina zo dňa 22. 3. 2023, sp. zn. 7Co/187/2022 vo svojom odôvodnení, kde sa súdna autorita vyjadrila ,
že: „Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval že tak, ako konštatoval prvoinštančný súd,
za dôvodný možno považovať prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od odovzdania
poškodeného motorového vozidla servisu, teda od 15. 7. 2021 do doby, keď bolo poškodené motorové
vozidlo opravené, a teda, keď' ho poškodená obchodná spoločnosť mohla znova objektívne využívať.“

Žalobca sa vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú z mnohých súdnych konaní v týchto veciach snaží
umelo predlžovať nájom náhradného vozidla, aj keď tento nájom už nie je nutný a účelný, nakoľko
z vystavenia faktúry je objektívne preukázané, že poškodené motorové vozidlo je opravené. To, že
sa žalobca snaží postupovať takýmto konaním jednoznačne preukazuje aj samotná skutočnosť, že
žalobca do dnešného dňa nežaloval ani jeden zo servisov, ktoré preukázane neoprávneným spôsobom

zadržiavali motorové vozidlo. Právny titul na také konanie určite má, nakoľko aj Krajský súd v Žiline
sa s touto problematikou podrobne až doktrinálne zaoberal a jednoznačne vyvodil záver, že do doby,
dokiaľ nenastane splatnosť pohľadávky nie je možné zo strany autoservisov zadržiavať opravené
motorové vozidla, a teda ak dochádza k takému zadržiavaniu ide o neoprávnené konanie. V tomto
prípade nastala splatnosť pohľadávky opravovne až dňa 2. 1. 2024. Otázkou ostáva, či je nutné a

účelné, aby poškodená užívala náhradné motorové vozidlo v prípade, ak jej poškodené motorové
vozidlo je opravené, a nie sú naplnené žiadne zákonné predpoklady pre zadržanie opravovaného
motorového vozidla autoservisom nakoľko pohľadávka v deň zavŕšenia opravy nenadobudla splatnosť“.
De facto nastala situácia, kde na jednej strane je opravené poškodené motorové vozidlo a na druhej
strane poškodený ďalej užíva prenajaté motorové vozidlo. Nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom

náhradného vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy, resp. na dobu
úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade, ak je poškodené vozidlo prevádzky
schopné, nie je dôvod, aby nebolo používané v čase, keď' sa oprava reálne nevykonáva (Rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019 zo dňa 14. 4. 2020, ktorý vo svojom odôvodnení ďalej
uviedol: „V prípade, ak je poškodené vozidlo prevádzkyschopné, nie je dôvod, aby nebolo používané

v čase, keď sa oprava reálne nevykonáva“). Poškodený v deň vystavenia faktúry už reálne mal
možnosť, prevziať si svoje plne funkčné a opravené motorové vozidlo z autoservisu, pričom potvrdenie
autoservisu, v zmysle ktorého autoservis nevydá motorové vozidlo bez doručenia krycieho listu, nie je
možné považovať za právne relevantné, a to na základe nasledujúceho, nižšie uvedeného ustanovenia,
ktoré vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Žilina, sp. zn. Co/187/2022 zo dňa 22. 3.

2023. Podľa § 151 s ods . 1 zákona č . 40/ 1964 Zb . Občiansky zákonník: „kto je povinný vydať
hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu
je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú“. Zádržné
(retenčné) právo je vecno-právnym prostriedkom, slúžiacim veriteľovi na zabezpečenie jeho splatnej
(zročnej)peňažnejpohľadávky.Predmetomzadržaniamôžebyťibahnuteľnávec,ktorájevmociveriteľa

pohľadávky v súlade s právom, ktorú je inak povinný vydať. Zádržné právo zabezpečuje zásadne len
splatné (zročné) peňažné pohľadávky. Výnimočne sa zádržné právo týka aj nesplatnej pohľadávky, a
to v prípade vyhlásenia konkurzu alebo pri výkone rozhodnutia, ak je zistená platobná neschopnosť
dlžníka.Zádržnéprávovznikájednostrannýmprejavomvôleveriteľapeňažnejpohľadávky,spočívajúcimvo faktickom zadržaní hnuteľnej veci, ktorú je inak povinný vydať. Na základe vyššie uvedeného je
zrejmé a nevyvrátiteľné, že autoservis nemal zákonnú možnosť a oprávnenie zadržiavať motorové
vozidlo do vystavenia krycieho listu, resp. úhrady fakturovanej sumy žalovaným, a teda iba po márnom

uplynutí lehoty na úhradu faktúry by bolo možné zádržné právo autoservisu akceptovať. Poukázala na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. Co/187/2022, zo dňa 22. 3. 2023..... „Za nie bezvýznamné
tiež odvolací súd považuje uviesť, že na preplatenie doby nájmu od 3.8.2021 do 10.8.2021, teda za
obdobie do vystavenia krycieho listu poisťovňou, nie je daná ani príčinná súvislosť medzi poškodením
motorového vozidla poškodeného a vznikom škody v podobe uplatňovaného nájomného, nakoľko do

príčinnej súvislosti, ktorá bola daná vznikom škodovej udalosti nájmom motorového vozidla vstúpila
ďalšia nezávislá skutočnosť, a to neoprávnené zadržanie motorového vozidla autoservisom. Pre
existenciu príčinnej súvislosti je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov
bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok
príčinu inú a tá postupne príčinu ďalšiu), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať
vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Na druhej strane reťazec príčin nezakladá príčinnú

súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou vtedy, ak vstupuje do deja iná, na konaní škodcu
nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca. V kontexte uvedeného možno konštatovať,
že pokiaľ autoservis neoprávnene zadržiaval motorové vozidlo, išlo o ďalšiu novú skutočnosť, ktorou
bol prerušený reťazec javov, ktorý na seba nadväzoval, a pokiaľ i prenájom náhradného motorového
vozidla fakticky trval až do 10. 8. 2021, nemožno po dátume 2. 8. 2021 považovať takto uplatnený

nárok za škodu, ktorá by vznikla v bezprostrednej priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
„Žalovaná tieto vynaložené náklady za prenájom považuje za neúčelné, nakoľko podľa § 4 ods. 2 zákona
o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri
usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených

nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b), a d), a na
náhradu ušlého zisku. Náhradu škody uhrádza v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o povinnom
zmluvnom poistení poisťovateľ poškodenému a poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 442 ods . 1 Občianskeho
zákonníka , sa „uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ S poukazom na

judikatúru citovaného zákonného ustanovenia (R 7/1992), že škodu spočívajúcu v tom, že poškodený
vynaložil vyššie náklady na zapožičanie motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré vynaložil na
prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia, treba považovať
za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
Príčinnú súvislosť však nemožno zamieňať so súvislosťou časovou. Pri stanovení výšky náhrady škody

spôsobenej na veci treba vychádzať z nákladov ich ceny, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie
veci do pôvodného stavu. Treba ich zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle od okolnosti súvisiacich s
poistnou udalosťou. Prenájom náhradného vozidla je judikatúrou (R 7/1992) považované za skutočnú
škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu.
Pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku je nutné prihliadať na: priamu súvislosť medzi

škodou na motorovom vozidle a vypožičaním motorového vozidla za úplatu, účelnosť vypožičania, s
prihliadnutím na možnosti iného riešenia, primeranosť (časová, cenová) vypožičania, s prihliadnutím na
typovú značku, rozsah a špecifikáciu poškodenia motorového vozidla, ako aj trhovú cenu za vypožičanie
motorového vozidla, individuálnosť prípadu s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia alebo plnenia
neodkladných, odvrátenie škody, ochranu zdravia, pružnosť pri vyšetrovaní zistenia povinnosti plniť.

V zmysle ustálenej judikatúry (napr. Uznesenia NS SR sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28. 6. 2016
a iné): „Rozsah náhrady, ku ktorej je žalovaný povinný je obmedzený hľadiskom účelnosti, povinnosť
hradiť náklady sú dané len v takom rozsahu, v akom boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie
náhradnéhovozidla,zodpovedajúcehoparametrompoškodenéhovozidlazužívaniaktoréhobolžalobca
vylúčený po určitú dobu. Prihliada sa pritom i na primeranosť (časovú, cenovú) vypožičania.“ Pri

určení rozsahu náhrady škody nie je daný žiadny zákonný predpoklad pre zvýhodnenie poškodeného
alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Vzhľadom na to
nemôže byt' rozsah náhrady škody ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami. Rozsah náhrady škody pri
prenajatom náhradnom vozidle je obmedzený hľadiskom účelnosti a nutnosti. Skutočnú škodu treba
stanoviťvzhľadomnaobvyklécenyprenájmuobdobnýchvozidielvdanommiesteačase.Výškanáhrady

škody nie je daná čiastkou skutočne vyplatenou (dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo)
v akejkoľvek výške. Skutočná škoda je limitovaná účelne vynaloženou čiastkou. V predmetnom prípade
bola neúmerne navýšená doba prevzatia vozidla po oprave. Žalovaná priznala žalobcovi nárok na
náhraduškodypriprenájme náhradnéhovozidla,lendodobypokiaľnebolopoškodenémotorovévozidloopravené. Uvedený počet dní prenájmu náhradného vozidla zodpovedal dobe nevyhnutnej na opravu
poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nárok žalobcu na
náhradu škody s príslušenstvom nie je dôvodný a preukázaný. Žalovaná navrhla zamietnuť žalobu ako

neodôvodnenú v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení ku podanému odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom
na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Podľa § 19 písm. b) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný

aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Výber miestne
príslušného súdu je daný len žalobcovi. Pre prípad § 19 písm. b) CSP je dôležité miesto udalosti,
ktorá zakladá právo na náhradu škody. Civilný sporový poriadok hovorí iba o nároku na náhradu škody,
pričom je irelevantné, z akého titulu táto škoda má vzniknúť, pričom navrhol pokračovanie v konaní na
súde príslušnom podľa § 19 písm. b) CSP, teda na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Pokračovanie
v konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš navrhol aj s poukazom na § 39 ods. 2 CSP, podľa

ktorého na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu
vhodnosti. Vzhľadom na miesto vzniku poistnej udalosti, je pre zisťovanie pomerov v danom mieste
nepochybne vhodnejšie i hospodárnejšie, aby konanie prebiehalo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.
Žalovaná má v uvedenom mieste pobočku, čo prispieva k zachovaniu jej procesných práv v konaní.
K navrhovanej miestnej príslušnosti poukázal na Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.

12. 2018, sp. zn. 11NcC/23/2018 a zo dňa 27. 2. 2018, sp. zn. 2Ncb/3/2018. K odporu uviedol, že
je nedôvodný a neopodstatnený. Odpor podaný žalovanou je nedôvodný a neopodstatnený. Obrana
žalovanej uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len
v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaná opakovane uplatňuje rovnaké
prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom

skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno považovať za neúčinné alebo
nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia
súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných
sporov iniciovaných proti žalovanej a ďalším poisťovniam. Žalovaná v podanom odpore uplatnený
nárok žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla s poukazom

na vystavenie faktúry za opravu poškodeného vozidla dňa 19. 12. 2023. Sporným teda ostáva nájom
v rozsahu 8 dní. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce,
že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohla poškodená používať svoje
motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musela zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že
nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom

žalovanej. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného
vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodenej z dôvodu jeho
opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové vozidlo.
Poškodená prišla o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale
zavinením klienta žalovanej. Náhradné motorové vozidlo využívala poškodená na ten istý účel ako svoje

vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodenej spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie
inej osoby bola obmedzená v užívaní svojho vlastníctva a aby upustila od svojho zaužívaného spôsobu
fungovania. Žalovaná vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bola poškodená v dôsledku
ňou nezavineného konania vylúčená z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia
odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu je neoprávnené a svojvoľné konanie žalovanej,

pričom takýto postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Žiline zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa 25. 7. 2019, sp. zn. 14Cob/55/2019.
Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie
aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovanej o možnej dobe
trvania opravy poškodeného vozidla (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. 4. 2013, sp. zn.

27Cb/260/2011).Žalovanávôbecneberiedoúvahyreálnudobu,počasktorejbolapoškodenávdôsledku
ňou nezavineného konania vylúčená z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia
odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu je neoprávnené a svojvoľné konanie žalovanej a
takýto postup nemožno akceptovať. Poškodená si riadne splnila všetky povinnosti, za účelom včasného
a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo

vzťahu k žalovanej, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jej strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie
svedčí aj skutočnosť, že poškodená nechala svoje vozidlo opraviť v autoservise MD-Bavaria Žilina, s. r.
o.,ktorýjeobchodnýmpartneromžalovanejasúčasneautorizovanýmservisompremodelpoškodeného
vozidla. Vzhľadom k tomu poškodená v dobrej viere očakávala, že jej motorové vozidlo budeopravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. K ukončeniu opravy a vydaniu opraveného vozidla poškodenej,
poukázal na to, že až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry
vplyvu poškodenej, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným

vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodená ešte nemá okamžitú možnosť prevziať
si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodená si mohla svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť
až po doručení krycieho listu zo strany žalovanej, čo vyplýva z predloženého potvrdenia autoservisu.
Autoservis mal až po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za
opravu od žalovanej, a preto po vystavení krycieho listu dňa 28. 12. 2023 bola poškodená informovaná

o možnosti prevzatia opraveného vozidla. Náhradné vozidlo pritom pre minimalizovanie nákladov vrátila
už dňa 27. 12. 2023, teda deň predtým, ako jej bolo jej opravené vozidlo vydané z autoservisu. Z
judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie
aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovanej o možnej dobe
trvania opravy poškodeného vozidla (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. 4. 2013, sp. zn.
27Cb/260/2011). Poškodená v danom prípade nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu

trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bola
poškodenáinformovanáomožnostiprevzatiaopravenéhovozidla,sitotoajvyzdvihlaanáhradnévozidlo
vrátila ešte predtým, ako jej bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Argumentácia žalovanej je
irelevantná, a to s poukazom na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v
dôsledku poistných udalostí autoservis opravené motorové vozidlo odovzdá poškodenému po zaplatení

ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo
doručenia krycieho listu zo strany poisťovne. Poškodená žiadnym spôsobom neprispela k navýšeniu
nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od nej spravodlivo požadovať,
aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinila, disponovala finančnými prostriedkami vo výške
3.931,54 € na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátila dobu zapožičania

náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné
považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v
žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti
jeho reálneho užívania. Jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax pri oprave poškodeného
vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu
náhradného vozidla dal do pozornosti aktuálne Rozsudky Krajského súdu v Žiline, a to zo dňa 26.
3. 2024, sp. zn. 9Co/107/2023 a 11Co/88/2023, či Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.
11. 2023, sp. zn. 3Cob/94/2023, ako aj stotožňujúci sa názor Ústavného súdu Slovenskej republiky s
názorom odvolacieho súdu vyslovený v jeho náleze zo dňa 16. 2. 2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34,

v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy,
keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne
Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až

do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška
škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. V danej veci sa poškodené vozidlo po celé obdobie
v čase od 13. 12. 2023 do 27. 12. 2023, t. j. 15 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z čestného
prehlásenia poškodenej, ako aj z predloženého potvrdenia autoservisu, pričom prenájom náhradného

vozidlavtomtoobdobíbolprepoškodenúnevyhnutnýmdôsledkomškodovejudalosti,ktorúnezapríčinila
a nemohla predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bola
oprávnená a nútená použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovanej. Nutnosť a účelnosť vynaloženia
finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli,
keby poškodená mohla používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bola poškodená

vylúčená z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešila nájmom
náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodená si v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou zapožičala náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal
účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na
náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodená dostala z dôvodu protiprávneho konania

klienta žalovanej, nemožno u poškodenej umocňovať jej neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadala
opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto
prístupom by bola poškodená neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaná, keďže už stav poškodenia
jej vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodenú. Zoznámenia o poistnom plnení a odporu vyplýva, že žalovaná krátila poistné plnenie o náklady, ktoré
by vznikli poškodenej používaním vlastného vozidla vo výške 37,81 €. V odpore svoj postup nijak
bližšie neodôvodnila. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21. 9. 2023 vyplýva, že pri výpočte

nákladov mala žalovaná postupovať podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Aplikácia tohto predpisu je vylúčená, žalovaná totiž nie je
osobou (znalcom), ktorá by v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. mohla výpočet a pravidlá aplikovať.
Vykonávanie znaleckého dokazovania v tomto smere by zároveň bolo nadbytočné a nehospodárne,
pretože nákladmi, ktoré by poškodenej vznikli používaním vlastného motorového vozidla, by mohli byť

len náklady na PHM, ktoré však poškodená znášala sama a neboli súčasťou fakturovaného nájomného.
V zmysle § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov: „Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
podrobnosti o ustanovení metód znaleckého určenia hodnoty majetku a postupov v prípadoch, v ktorých
sa podľa osobitných predpisov vyžaduje určenie hodnoty majetku vrátane majetku podniku alebo časti
podniku, alebo zložiek majetku podniku“. V zmysle § 1 Vyhlášky: „Táto vyhláška ustanovuje metódy

a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu týmto
nie sú dotknuté. Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú
hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon
alebo konanie podľa osobitného predpisu.“ Aplikácia ustanovení Vyhlášky pri určovaní výšky náhrady
za prenájom náhradného vozidla je vylúčená, pretože určenie výšky poistného plnenia, ako aj rozsahu

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie nepatria do vecnej pôsobnosti Vyhlášky. Subsidiárna
aplikácia tohto predpisu je preto vylúčená. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla
je súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou
udalosťou. Súčasťou skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením
škodových dôsledkov na strane poškodenej. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola

spôsobenáporušenímpravidielcestnejpremávky,čímdošlokpoškodeniuvozidlaprávnehopredchodcu
žalobcu. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo
nutné prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady s tým spojené. Poukázal na závery vyplývajúce z
rozsudku NS SR sp. zn.2Obdo/48/2012 z 28. 3. 2013, podľa ktorých: „V konečnom dôsledku poškodenie
vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití nových náhradných dielov vozidlo

nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa o všeobecnosti
jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby sa obnovil
stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou /dopravnou nehodou/ a k vynaloženiu nákladov na
vykonanú opravu bol žalobca nútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma,
ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaná a ani vedľajší účastník na

strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j. že by na opravu vozidla boli
použiténovédiely,ktorénesmerovalikobnoveniuprevádzky-schopnostivozidla,resp.žebynovédielys
opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem
leadere – nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho
právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je aj v zhode so spravodlivým výkladom

zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v
celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa
toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého
procesu v zmysle Článku 46 Ústavy SR a Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.“

5. Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila, čím nevyužila právo na dupliku sa k jeho vyjadreniu vyjadriť.

6. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná

pojednávanie v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
doručené. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním, doručeným súdu dňa 27. 11.
2024, z dôvodu hospodárnosti konania. Súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti.
Súčasne uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších písomných podaní, navrhla žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.

7.Advokátžalobcunapojednávanívcelomrozsahuzotrvalnapodanejžalobe,odkázalnaobsahžaloby,
jejprílohy,akoajďalšievyjadrenievtejtoveci,tedanávrhnapokračovanievkonaníavyjadreniekodporu
žalovanej. K obrane žalovanej uviedol, že v zásade rozporuje uplatňovaný nárok aj s poukazom nato, že nájom náhradného motorového vozidla trval aj po ukončení opravy v zmysle vystavenej faktúry
autoservisu, a teda trval do dňa, ktorý o jeden deň predchádzal doručeniu krycieho listu. V zmysle
ustálenej judikatúry súdov SR je zrejmé, že poškodený má nárok na nájom náhradného motorového

vozidla a náhradu takto vynaložených nákladov až do doby, kedy mu je vozidlo reálne vydané, a teda
minimálne do doby buď doručenia krycieho listu alebo úhrady poistného plnenia. V danej veci poškodený
ukončil nájom deň pred doručením krycieho listu, a teda nasledujúci deň mu bolo vydané aj jeho
opravené motorové vozidlo. Nárok je v celom rozsahu preukázaný, obrana žalovanej nedôvodná,
navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť, vrátane úrokov z omeškania, priznať nárok na náhradu trov

konania a právneho zastúpenia.

8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

9. Dňa 13. 12. 2023 uzatvoril prenajímateľ Náhradné vozidlo, s. r. o. a nájomca TIŠER STAVBY zmluvu

o nájme č. 1658/2023, predmetom ktorej bol nájom osobného automobilu značky BMW X6, VIN: A.,
EČV: B., na dobu od 13. 12. 2023 do 27. 12. 2023, denné nájomné dohodnuté 165 €, zmluvné nájomné
143 €, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30 €, cena nájmu vrátane DPH.

10. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla zo dňa 13. 12. 2023 vyplýva, že vozidlo BMW X6, EČV:

B. prevzala spoločnosť TIŠER STAVBY, s. r. o. a vozidlo vrátila 27. 12. 2023.

11. Z Čestného prehlásenia zo dňa 27. 12. 2023 vyplýva, že spoločnosť TIŠER STAVBY, s. r. o. čestne
prehlásila, že mala od spoločnosti Náhradné vozidlo, s. r. o. IČO: 50 496 166 zapožičané náhradné
vozidlo BMW X6, EČV: B. od 13. 12. 2023 do 27. 12. 2023, t. j. v trvaní 15 dní z dôvodu, že jej motorové

vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 8007566978 zo dňa 1. 12. 2023 v autoservise, kde sa nachádza
aj v súčasnosti a čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo.
Po dobu opravy jej vozidla nemala k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol
nevyhnutný.

12. Faktúrou č. 17552023 vyfakturoval dodávateľ Náhradné vozidlo, s. r. o. spoločnosti TIŠER STAVBY,
s. r. o. nájom za 15dní v celkovej sume 2.145,06 € a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume
30 €, v celkovej čiastke 2.175,06 €.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 12. 2023 Náhradné vozidlo s. r. o. uzatvorený medzi

Náhradným vozidlom s. r. o. a spoločnosťou TIŠER STAVBY, s. r. o. bola postúpená pohľadávky
postupcu TIŠER STAVBY, s. r. o. voči Komunálnej poisťovni, a. s. v sume 1.812,55 € bez DPH, z titulu
nároku voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné
užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 1. 12. 2023 na vozidle BMW 530
gt, EČV: C.. Podľa článku 4 zmluvy, zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné,

pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.812,55 € bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č.
17552023 vystavenej Náhradným vozidlom ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi náhradného
motorovéhovozidlaBMWX6EČV:B..Podľačlánku5zmluvysazmluvnéstranydohodli,žeichvzájomné
nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa
podpisom zmluvy započítavajú, pričom Náhradné vozidlo si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom

mene a na vlastný účet.

14. Listom zo dňa 27. 12. 2023 oznámila spoločnosť TIŠER STAVBY, s. r. o. Komunálnej poisťovni, a.
s. postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti č. 8007566978 zo dňa 1. 12. 2023 vo výške 1.812,55 bez
DPH na spoločnosť Náhradné vozidlo, s. r. o.

15. Listom zo dňa 27. 12. 2023 si žalobca uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovanej.

16. Komunálna poisťovňa, a. s. oznámila spoločnosti Náhradné vozidlo, s. r. o. listom zo dňa 15. 1.
2024, že dňa 15. 1. 2024 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložila výpočet výšky

plnenia. Poistné plnenie v sume 827,66 € bolo poukázané na účet spoločnosti Náhradné vozidlo, s. r.
o., č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Súčasne uviedla, že priznala primeranú náhradu za požičanie
náhradného vozidla, t. j. 7 dní, nepriznala 8 dní a krátila poistné plnenie o prevádzkové náklady v sume
37,81 €.17. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 15. 1. 2024 bola prijatá platba vo výške 827,68 € s VS
8007592949.

18. Z faktúry č. 31234797, ktorou bola vyúčtovaná oprava motorového vozidla BMW 530 gt, EČV: C.,
bolo preukázané, že boli vykonané práce a náhradné diely v celkovej sume 4.717,85 €.

19. Spoločnosť MD-Bavaria Žilina, s. r. o., autorizovaný servis vozidiel značky BMW potvrdil, že v bežnej

obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, kedy náklady na opravu
poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody, že v deň
ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej
sú vyčíslené náklady na opravu. Túto faktúru servis v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej
poisťovni, ktorá z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť. V prípade,
že poisťovňa je zmluvným partnerom ich servisu, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list.

Krycí list vystavuje príslušná poisťovňa a tento doručuje ich autoservisu. Autoservis vydá poškodenému
opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného
motorového vozidla zo strany poisťovne.

20. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

21. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

22. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

23. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

24. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

25. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

27.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

28. Súd podanej žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného
nároku domáhal titulom náhrady škody, ktorá vznikla poškodenej spoločnosti TIŠER STAVBY, s. r. o.v dôsledku dopravnej nehody. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 1. 12. 2023 došlo v Liptovskom
Mikuláši k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW 530 gt, EČV:
C., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť TIŠER STAVBY, s. r. o. a k vzniku

škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že poškodená na základe zmluvy o nájme, uzavretej so žalobcom, užívala
v čase od 13. 12. 2023 do 27. 12. 2023, kedy sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v oprave,
náhradné motorové vozidlo BMW X6, EČV B.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 27.
12. 2023 poškodená ako postupca postúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej z titulu jeho

nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla na žalobcu ako
postupníka, a to za odplatu vo výške totožnej s výškou tejto pohľadávky. Súd mal preukázané, že
zmluva o nájme náhradného vozidla uzatvorená medzi poškodenou a žalobcom obsahovala všetky
zákonom stanovené náležitosti. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj
úžitky. Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú dojednania o predmete nájmu a nájomnom, čo

zmluva v prejednávanej veci riadne obsahovala. Pohľadávka, ktorá vznikla z tohto zmluvného vzťahu
bola platne postúpená na žalobcu písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto je preukázaná
jeho aktívna legitimácia v spore.

29. V prejednávanej veci neboli sporné predpoklady nároku zodpovednosti za škodu, t. j. vznik

škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu. Žalovaná rozporovala účelnosť a nevyhnutnosť doby
nájmu, žalovaná tvrdila, že dĺžka trvania nájmu náhradného motorového vozidla bola neprimeraná,
a preto absentuje príčinná súvislosť medzi škodou a škodovou udalosťou za 8 dní prenájmu vozidla.
Z vykonaného dokazovania bola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním,
nakoľko pokiaľ by nedošlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo právneho

predchodcu žalobcu, tento by nemal dôvod uzavrieť zmluvu o nájme náhradného vozidla a tieto náklady
by neboli vznikli. Z prílohy k zmluve o nájme motorového vozidla, protokolu o prenájme náhradného
vozidla bolo jednoznačne preukázané, že k odovzdaniu náhradného motorového vozidla došlo po
dopravnej nehode dňa 1. 12. 2023, ktorú zavinil vodič, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie
u žalovanej. Poškodená nechala poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania opravy odviezť do

autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzatvorenie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č.
1658/2023 z 13. 12. 2023, na základe ktorej zmluvy prenajal žalobca poškodenej náhradné motorové
vozidlo, ktorý prenájom vozidla trval od 13. 12. 2023 do 27. 12. 2023.

30. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa (okrem ušlého zisku) uhrádza aj skutočná škoda. Pritom vo všeobecnosti

platí, že od poškodeného, ktorého motorové vozidlo bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti,
za ktorú zodpovedá škodca podľa § 427 ods. 1, ods. 2 OZ nemožno spravodlivo očakávať, aby po
dobu opravy svojho vozidla v autoservise zmenil svoj životný štýl v tom zmysle, že namiesto auta
zrazu začne cestovať bicyklom, hromadnou dopravou, či chodiť pešo a možno tak za skutočnú
škodu považovať (okrem škody priamo vzniknutej na poškodenom vozidle) aj poškodeným vynaložené

náklady na prenájom porovnateľného náhradného motorového vozidla. Poškodený pritom nie je povinný
vyhľadávaťnajvýhodnejšiucenovúponuku,pokiaľideovýškuprenájmuporovnateľnéhovozidla,vrátane
poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, nakoľko by tým bol už neprimerane, teda
nespravodlivo zaťažovaný, avšak len po dobu nevyhnutnú na vykonanie opravy, teda času, keď došlo
k ukončeniu opravy motorového vozidla, de facto keď sa opravené motorové vozidlo dostane do

dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Tento moment je momentom zániku účelnosti
vynakladania nákladov spojených s užívaním náhradného motorového vozidla poškodeným ( bod 20
- 22 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. : III. ÚS 602/2022 zo 16. 2. 2023, vzťahujúci
sa na prípad čiastočnej, nie totálnej škody na motorovom vozidle). V predmetnej veci nebolo sporné
že faktúra za opravu motorového vozidla bola vystavená ku 19. 12. 2023, z čoho možno vyvodzovať,

že oprava v autoservise bola k tomuto dňu vykonaná. Motorové vozidlo sa dostalo do dispozičnej
sféry poškodeného až 27. 12. 2023, a to z dôvodu, že čakalo na doručenie krycieho listu poisťovňou,
pričom poškodená si vozidlo prevzala ešte pred týmto doručením, ktoré nastalo dňa 28. 12. 2023.
Motorové vozidlo bolo teda vydané poškodenej až po oznámení servisu poisťovňou, že krycí list bude
doručený. V prejednávanej veci sa vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodenej dňa 27. 12. 2023.,

čo je moment rozhodujúci pre zánik účelnosti vynakladania nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla. Žalovaná bola preto povinná uhradiť žalobcovi sumu 2.175,06 €, ktorá predstavuje škodu, ktorá
poškodenému vznikla. Keďže žalovaná vykonala v prospech žalobcu plnenie v rozsahu 827, 68 €, čonebolo medzi stranami sporné, súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie rozdielu, t. j.
sumy 984,87 €.

31. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto vzniklo žalobcovi
právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaná rozporovala nárok žalobcu na úroky z omeškania.
Podľa právneho názoru uvedeného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS
309/2020, podľa ktorého: „Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť
úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v

komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by
sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP)
a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na
zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa
nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná
poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi

dostala do omeškania. ... Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku
z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok
z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu,
ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. ... S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále

sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd. Pokiaľ by
skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky
nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by
sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom
sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej

devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného
– veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči
poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že
je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie.“

32. S prihliadnutím na vyslovený právny názor najvyššej súdnej autority, súd priznal žalobcovi voči
žalovanej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne, ktorých výšku si žalobca
uplatnil v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, z priznanej sumy
984,87 €, od 31. 1. 2024 do zaplatenia. Žalovaná bol povinná, v súlade so zákonným ustanovením § 11
ods. 7 zákona o PZP, poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti.

Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 15. 1. 2024, čo výslovne uviedla žalovaná
v oznámení zo dňa 15. 1. 2024. Žalovaná preto bola povinná poskytnúť poistné plnenie do 30. 1. 2024
a dňom nasledujúcim, t. j. od 31. 1 2024, sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania,
súd však nemohol ísť nad rámec žalobného návrhu.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal žalobcovi
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov.