Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 25, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123203183
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3123203183.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. E. XXX/XX, F. a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto F., v konaní o návrhu navrhovateľky

(starej matky): C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F., o úpravu styku, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/63/2023-22 zo dňa 20. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/63/2023-22 zo dňa 20. novembra 2023 z r u š u j e a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom výrokom I. návrh zamietol;

výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa,
čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 25 ods. 1 - 5 zákona o rodine, § 116 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov mal vykonaným dokazovaním preukázané,

že styk otca s maloletým nie je upravený súdnym rozhodnutím. Matkou a navrhovateľkou však bolo
potvrdené, že tento styk sa realizuje a otec umožnil styk s maloletým aj navrhovateľke. Otec vyjadril
záujem postupne svoj vzťah s maloletým prehlbovať postupným rozširovaním svojho styku s ním, v
ktorommu,akopotvrdiliobajarodičia,matkažiadnymspôsobomnebránilaaninebráni.Podľaokresného
súdu, je možné pristúpiť k úprave styku maloletého so starou matkou v prípade, ak by sa stretávanie
otca s maloletým dieťaťom nerealizovalo, pričom by na realizovanie tohto styku existoval nejaký vážny

dôvod, ktorým by mohla byť skutočnosť, že otec je vo výkone trestu alebo na nejakom liečení, kam
by maloleté dieťa nemohlo za ním chodiť, a teda by nebol realizovaný styk. V prejednávanom prípade
síce styk otca s maloletým upravený súdnym rozhodnutím nie je, ale realizuje sa. Otec počas svojho
styku s maloletým zabezpečil navrhovateľke možnosť stretnúť sa s maloletým, čiže kontakt starej matky
s maloletým nie je prerušený. Maloletý má so starou matkou dobrý vzťah, čo potvrdila aj matka, a to
napriek osobným výhradám voči osobe navrhovateľky. Za týmito výhradami sú podľa okresného súdu

aktuálne zhoršené vzťahy medzi matkou a navrhovateľkou, ktorým ako uviedol aj kolízny opatrovník,
neprospieva podávanie podnetov zo strany navrhovateľky na matku. Okresný súd nezistil vážny dôvod a
pomery v rodine, aby stretávanie starej matky s maloletým bolo upravené súdnym rozhodnutím. Keďže
otec prezentoval názor, že svoj vzťah s maloletým obnoví, okresný súd aj na odporúčanie kolízneho
opatrovníka návrh starej matky zamietol ako nedôvodný. O trovách konania okresný súd rozhodol v
zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CMP“).3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že pojednávanie vo veci
sa uskutočnilo bez prítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý bol ospravedlnený, a preto má za to, že
mohlo byť pojednávanie odročené na iný termín. Otec maloletého sa pritom mohol vyjadriť ako sa dobre,

láskavo a vzorovo starala v období ich manželstva o maloletého v neprítomnosti matky, ktorá v tom
čase pracovala mimo miesta trvalého bydliska. Otec maloletého nie je podľa navrhovateľky schopný
uskutočniť stretnutia medzi ňou a maloletým, dieťaťom z nedostatku času práve v období, keď sa zdržuje
na území Slovenskej republiky. Poukázala na to, že jej pracovná doba je turnusová, 2 týždne trávi
v Rakúsku, 2 týždne na území Slovenskej republiky. Matka jej maloletého začala odmietať odovzdávať,

pretože podala sťažnosť na jej terajšieho manžela, keďže sa maloletý bál vrátiť domov z dôvodu, že ho
manžel matky vulgárne, arogantne a fyzicky napádal slovami, že ho dobije, ak niekomu povie škaredé
nadávky, ktoré od neho počul voči jeho matke. Maloletý sa jej sťažoval, že na neho partner matky kričí
ako drak a bije ho po hlavičke. Maloletý sa jej rovnako sťažoval, že sa bojí o matku. Matka sa vyhrážala
otcovi maloletého, že ak bude realizovať svoje stretnutie s maloletým v jej prítomnosti, prestane mu
maloletého na styk dávať, na čo podľa navrhovateľky matka nemá žiaden dôvod. O maloletého sa počas

piatich rokov jeho života starala, odovzdala ho do rúk jeho matky v zdravom psychickom a fyzickom
stave. S maloletým sa od mája 2023 stretla iba dva alebo trikrát v materskej škole. Pri odovzdávaní
narodeninového darčeka, matka darček nechcela prijať so slovami, že nič nepotrebujú, čo je logické,
keďže darček nebol pre ňu, ale pre maloletého. Počas piatich rokov života maloletého nemala matka
problém prijímať pre maloletého od nej oblečenie, alebo darčeky. Od narodenia maloletého, doslova od

pôrodu,ktoréhosazúčastnilanapožiadaniematky,máobavučizostranyrodinymatkynejdeorasistický
postoj voči maloletému. Po pôrode maloletého sa totiž stretla medzi dverami pôrodnej sály a chodby s
matkou matky, ktorá jej položila otázku, či maloletý je čierny. Maloletého si počas prvých 5 rokov jeho
života brala k sebe do domácnosti z vlastnej vôle, však aj na požiadanie matky, respektíve matky matky.
Maloletý bol v jej prítomnosti vždy šťastný. Keď matka vstúpila do nového manželstva, maloletý začal byť

znepokojený a nechcel sa vracať z jej domácnosti domov, chcel stále spať v jej domácnosti. Bol údajne
ponechávaný sám doma. Má obavu, že po dlhodobom nestretávaní sa s maloletým sa pretrhnú rodinné
väzby, a to nielen medzi ňou a maloletým, ale aj medzi ostatnými členmi rodiny, ktorí ho majú radi.

4. Kolízny opatrovník k odvolaniu starej matky uviedol, že v konaní neboli preukázané také dôvody, pre

ktoré by mal okresný súd návrhu navrhovateľky vyhovieť. Navrhovateľka je starou matkou zo strany
otca, ktorý bol v konaní motivovaný k tomu, aby sa s maloletým pravidelne stretával a počas svojho styku
umožnil aj kontakt maloletého s navrhovateľkou. Konštatoval, že prednosť pred úpravou styku blízkych
osôb má rodič dieťaťa, ktorý svoje právo na stretávanie s dieťaťom aj využíva. Kolízny opatrovník
považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, preto ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktorému
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo napriek tomu,
že to malo vzťah k prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach
predčasné, v dôsledku absencie riadneho odôvodnenia zodpovedajúceho obsahu spisu. Súd prvej
inštancie sa neriadil dôsledne § 35 s § 36 CMP, ktoré platí pre konanie, ktoré môže súd začať aj bez

návrhu a ktorým je nesporne aj konanie o úprave styku maloletého dieťaťa s blízkou osobou, kedy má
súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov konania. Napriek tomu sa konajúci
súd dôsledne nezaoberal pomermi významnými pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na úpravu jej
styku s maloletým. Zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je v konaniach starostlivosti súdu
o maloletých bremenom súdu. Smerovanie procesnej aktivity súdu je cielené ku vydaniu rozhodnutia

v merite veci, ktoré je v zásade podmienené získaním informačného základu nevyhnutného pre
takéto rozhodnutie, a to tak vo vzťahu ku poznatkom skutkovým, ako aj právnym.

6. V ďalšom odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov
a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý

zodpovedázákladnýmpravidlámlogického,jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených
ustanoveniach neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných
dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery opriea ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania
najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym
okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu

veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery
o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti potrebné premietnuť do záverov o
skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne
posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona

alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový
stav)aakohoprípadnevyložilavýkladotom,akémajúúčastnícinazákladezistenéhoskutkovéhostavu
podľa týchto ustanovení predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto
nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov a čl. 46 a nasledujúcich Ústavy

SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu
v jeho preskúmavacej právomoci. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

7. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala
úpravy styku s maloletým dieťaťom. Rovnako je zrejmé, že výkon rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu bol upravený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/50/2022-44 zo dňa

25. októbra 2022, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, maloletý bol zverený
do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok; otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky; styk otca s maloletým nebol upravený.

8. V zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, § 25 a § 26 sa pritom použijú primerane.

9.Vzmysle§25ods.1,2,3,4a5zákonaorodine,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičom,alebohozakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým

dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami.

10. Blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, je pritom príbuzný v priamom rade,

súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú
ujmu. Príbuznými v priamo rade - v priamom pokolení sú pritom priami predkovia a priami potomkovia,
teda i starí rodičia.

11. Blízke osoby nemajú zákonné právo na styk s maloletým dieťaťom na rozdiel od rodičov maloletého
dieťaťa, súd však môže vziať do úvahy záujem dieťaťa a konkrétne pomery v rodine a upraviť styk aj
s blízkymi osobami, vždy však pôjde o výnimočné prípady. Táto výnimočnosť je vyjadrená aj tým, že
citované ustanovenie nemá kogentnú povahu a súdu z dikcie zákona vyplýva len možnosť, nie povinnosť
upraviťstykblízkychosôbsmaloletýmdieťaťom.Voveciachstarostlivostisúduomaloletédetijeprioritou

záujem dieťaťa, ktorý si nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov, či blízkych osôb
o spôsobe a podmienkach ich výchovného pôsobenia. Treba uviesť, že posúdenie najlepšieho záujmu
dieťaťa nie je skutkovou otázkou, ale právnym posúdením veci.12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že úprava styku blízkej osoby s maloletým dieťaťom je závislá na
splnení dvoch kumulatívnych podmienok: je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa ( pričom sa už
všeobecne akceptuje potreba dieťaťa rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou

má citové väzby) a zároveň vyžadujú si to pomery v rodine (pri skúmaní tejto požiadavky je potrebné
zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Úprava prichádza do úvahy napríklad vtedy, ak
je oprávnený rodič dlhodobo odcestovaný a sám nemôže právo styku realizovať alebo ak absentuje
kontakt medzi rodičmi a blízkymi osobami). V preskúmavanej veci po vykonaní dokazovania súd prvej
inštancie návrh navrhovateľky zamietol a uzavrel, že styk starej matky s maloletým nie je prerušený,

pretože otec starej matke zabezpečil možnosť stretnúť sa s maloletým počas svojho styku. Odvolací
súd k záveru okresného súdu uvádza, že zo Zápisnice o pojednávaní konanom dňa 20.11.2023 (č.l.
18-21) je zrejmé z vyjadrenia navrhovateľky, že styk s maloletým jej otec umožnil počas realizácie
svojho styku raz „Od posledného pojednávania som sa s maloletým spoločne stretla aj spoločne s mojim
synom. Boli sme v I....“. Z označenej Zápisnice je možné vyvodiť z vyjadrení matky, že maloletý sa
s navrhovateľkou nestretáva, otec sa s maloletým za obdobie od 13.09.2024 do 20.11.2024 stretol 5

– 7 krát počas pracovných dní na cca tri hodiny. Matka úprimnosť a vážnosť otcom prezentovaného
záujmu o realizovanie styku s maloletým vyhodnotiť nevedela. Z obsahu spisového materiálu je
nepochybne vidieť záujem a snahu okresného súdu o obnovenie vzťahu a styku otca s maloletým,
z dôvodu ktorého okresný súd aj odročil pojednávanie dňa 13.09.2024, avšak podľa odvolacieho súdu
na základe vykonaného dokazovanie nie je možné prijať záver, že k obnoveniu styku otca s maloletým

aj naozaj došlo. Záver okresného súdu o tom, že v danom prípade si pomery v rodine maloletého
nevyžadujú úpravu styku maloletého s blízkymi osobami, pretože styk otca s maloletým síce nie je
upravený súdnym rozhodnutím, ale sa realizuje, bol odvolacím súdom vyhodnotený ako predčasný.
Podľa odvolacieho súdu pre prijatie záveru o tom, či si konkrétne pomery v rodine maloletého vyžadujú
úpravu styku maloletého s navrhovateľkou súdnym rozhodnutím boli podstatné aj listiny tvoriace obsah

spisu okresného súdu, konkrétne Záznam z prešetrenia domácnosti matky zo dňa 08.06.2023 (č.l. 11
spisuokresnéhosúdu),Záznamzpohovorusostaroumatkouzodňa11.07.2023(č.l.12spisuokresného
súdu), Záznam z prešetrenia v domácnosti starej matky zo dňa 04.09.2023 (č.l. 14 spisu okresného
súdu), Záznam z pohovoru s otcom zo dňa (č.l. 15 spisu okresného súdu), pričom okresný súd podľa
obsahu odvolaním napadnutého rozsudku týmto listinám nevenoval žiadnu pozornosť.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný, keď
súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, avšak vzhľadom na obsah spisového materiálu
a z neho vyplývajúce skutočnosti a vykonané dôkazy, nemožno v tomto štádiu konania, konštatovať
ich (ne)správne interpretovanie, a ani vyvodenie (ne)správnych právnych záverov, ktoré zistenia na

seba viazali aj dôsledok odňatia možnosti konať pred súdom. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa za použitia § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec znova prejedná, opätovne vyhodnotí všetky okolnosti daného
prípadu, vzhľadom na odstup času doplní dokazovanie výsluchom navrhovateľky, rodičov maloletého,
prípade zistí názor maloletého dieťaťa, a to s prihliadnutím k argumentácii účastníkov konania

predostretej pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní. K dokazovaniu pristúpi za účelom zistenia
komplexného posúdenia pomerov v rodine a záujmu maloletého s cieľom zistiť, či v prejednávanom
prípade sú/nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na úpravu styku navrhovateľky s maloletým
súdnym rozhodnutím. V prípade, ak okresný súd dospeje k názoru o splnení podmienok pre úpravu
styku navrhovateľky s maloletým dieťaťom autoritatívnym rozhodnutím, posúdi relevantné skutočnosti

pre určenie konkrétneho rozsahu/podmienok jeho realizácie aj vzhľadom k matkou prezentovaným
výhradám. Po doplnení dokazovania potom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), nové
rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali
oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce boli logické, presvedčivé

a zrozumiteľné. Zároveň opätovne rozhodne o trovách konania.

14. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.16. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre

rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III.US 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.

17. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.