Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122207929
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7122207929.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobkyne: A. B. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXX/X, právne zastúpená JUDr. Dušan Antol, advokát, so sídlom
v Košiciach, Krivá 23, proti žalovaným: 1./ E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., G. X, C., 2./ E. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom v C., G. X, obaja právne zastúpení JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, so sídlom
v Košiciach, Krmanova 16, o náhradu z vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v I. a II. rade p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,

o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 28.7.2022 žiadala súd, aby zaviazal
žalovaných v 1. a v 2. rade k povinnosti zaplatiť jej sumu 335,- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 335,- Eur odo dňa 1.7.2022 do zaplatenia a zároveň uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť
od 1.7.2023 platiť jej sumu 335,- Eur zvýšenú o mieru inflácie zistenú Štatistickým úradom Slovenskej
republiky za predchádzajúci kalendárny rok.
1.2 Zároveň žalobkyňa žiadala súd, aby jej priznal voči žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

2.1Žalobužalobkyňaodôvodnilanajmätýmiskutkovýmitvrdeniami,žejevýlučnouvlastníčkoupozemku
registra „C“ katastra nehnuteľností parcely č. XXX/X, druh pozemku – lesný pozemok o výmere
2906 m2 a parcely č. XXX, druh pozemku – lesný pozemok o výmere 47 m2, evidovaných na Liste
vlastníctva č. XXX, v katastrálnom území E. H., obec Veľký Folkmar, okres I.. Uviedla, že na parcele
č. XXX je postavená chata so súpisným č. 448. V žalobe ďalej žalobkyňa argumentovala tým, že

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 3.1.2020 vydaným pod sp.zn. 5C/3/2018 rozhodol
tak, že vlastníkom nehnuteľnosti (žalovaným v 1. a v 2. rade) – chata súpisné č. 453 stojacej na
parcele CKN č. XXX o výmere 45 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na
Liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území E. H. svedčí vecné bremeno in rem, spočívajúce
v práve prechodu peši i motorovými vozidlami cez parcelu CKN č. XXX/X o výmere 2850 m2, druh
pozemku lesný pozemok, zapísanú na Liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území E. H. v rozsahu
vyplývajúcom z geometrického plánu A. E. C. č. 30/2019 zo dňa 22.5.2019, úradne overeného dňa

30.5.2019 Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod číslom 80/2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť tohto rozhodnutia. Žalobkyňa uviedla, že na existujúcej rampe na „prechodovej ceste“ na parcele
CKN č. XXX/X bol umiestnený zámok pre zabránenie vstupu nepovolaným osobám a totožný kód zámku
9580 bol žalovaným v 1. a v 2. rade aj poskytnutý. V žalobe poukázala, že ju vecné bremeno obmedzujev prospech žalovaných v 1. a v 2. rade vo výkone jej vlastníckeho práva a vzhľadom na charakter
vecného bremena znáša značné finančné náklady na opravu dier a výtlkov po letných búrkach, po
silných vetroch a v jarnom období po roztápaní snehu, nakoľko v opačnom prípade by cesta nebola

prejazdná. Uviedla v tejto súvislosti, že dňa 30.5.2022 predložila žalovaným v 1. a v 2. rade návrh na
úhradu nákladov za vecné bremeno v sume 335,- Eur ročne, na ktorý však žalovaní v 1. a 2. rade
nereagovali. Dňa 13.6.2022 zaslala žalovaným v 1. a v 2. rade predžalobnú výzvu, ktorej prílohou
bol znalecký posudok č. 34/2022 znalca Ing. Mateja Stýka a zároveň im zaslala dohodu o úhrade
a primeranom znášaní nákladov na zachovanie a opravy nehnuteľností zaťažených vecných bremenom

apodmienkachvyužívaniaprávknehnuteľnostizodpovedajúcichvecnémubremenu.Žalobkyňauviedla,
že dňa 13.6.2022 jej žalovaní v 1. a v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne
oznámili, že na základe vyššie uvedeného kódu č. 9580 nie je možné osadenú kovovú závoru otvoriť.
Podľa jej názoru zo strany žalovaných v 1. a v 2. rade ide o obštrukciu, pretože funkčnosť zámku bola
opakovane preverená, a nebola zistená žiadna porucha. Podľa žalobkyne svedčí o tom aj skutočnosť,
že rampu bez problémov využívajú aj susedia. Konštatovala, že sa plne stotožnila s rozhodnutím

Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.1.2020 vydaným pod č.k. 5C/3/2018-189, rešpektuje
ho a plní jeho závery. V žalobe žalobkyňa poukázala na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ktoré umožnilo rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zriadiť vecné bremeno na výkon práva
vlastníka stavby, a to výhradne na jeho návrh. Uviedla, že Občiansky zákonník v tomto prípade
ale priamo neurčuje, či je vecné bremeno zriaďované súdom za náhradu alebo bez náhrady, avšak

vychádzajúc z ustanovenia čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd vyvlastnenie alebo nútené
obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu,
a preto možno konštatovať, že zriadiť vecné bremeno cestou súdu je možné len za náhradu, ktorá musí
byť primeraná ujme, ktorú utrpí vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty. V tejto súvislosti
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 6.12.2001, sp.zn. 22Cdo/1090/2000.

Má za to, že v predloženom znaleckom posudku č. 34/2022 znalca Ing. Mateja Styka bola stanovená
všeobecná hodnota vecného bremena sporných pozemkov s určením nájmu výpočtom na sumu 335,-
Eur. V súvislosti s ďalším svojím uplatneným nárokom uviedla, že reaguje aj na súčasný vývoj cien,
predovšetkým v stavebníctve, ktorý pri bližšie nepreskúmanom náraste stúpol aj o 20 až 30 a viac
percent. To ju oprávňuje predložiť návrh, aby nárast cien materiálov, ale aj práce bol zohľadnený za

obmedzenie z výkonu vecného bremena aj v cenovom náraste práce a materiálu o mieru inflácie
zisťovanú Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.
2.2 Žalobkyňa v rámci prostriedkov procesného útoku do konania označila a predložila listinné dôkazy:
Výpis z Listu vlastníctva č. XXX, okres I., obec E. H., katastrálne územie E. H. zo dňa 12.7.2022,
Výpis z Listu vlastníctva č. XXX, okres I., obec E. H., katastrálne územie E. H. zo dňa 12.7.2022,

prvé dve strany rovnopisu rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves vydaného v konaní vedenom
na súde pod sp.zn. 5C/3/2018, prvú stranu rovnopisu rozsudku Krajského súdu v Košiciach vydaného
v konaní vedenom na súde pod sp.zn. 9Co/59/2020, predžalobnú výzvu zo dňa 13.6.2022 adresovanú
žalovaným v 1. a v 2. rade, kópiu podacích lístkov opatrených dátumom odovzdania poštovému úradu
na prepravu, znalecký posudok č. 34/2022 zo dňa 23.4.2022 znalca Ing. Mateja Styka zapísaného

v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby.

3.1 Žalovaní v 1. a v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.10.2022 žiadali žalobu žalobkyne
zamietnuť a priznať im proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo vyjadrení

poukázali na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.1.2020 vydaný v konaní pod
sp.zn. 5C/3/2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.11.2021 vydaným
v konaní pod sp.zn. 9Co/59/2020, ktorým na základe nimi podanej žaloby proti žalobkyni, v procesnej
pozícii žalovanej, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, okresný súd rozhodol tak, že
vlastníkom nehnuteľnosti - chata súpisné číslo 453 stojacej na parcele CKN č. XXX o výmere 45 m2,

druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom
území E. H. svedčí vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu peši i
motorovými vozidlami cez parcelu CKN č. XXX/X o výmere 2850 m2, druh pozemku lesný pozemok,
zapísanú na Liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území E. H. v rozsahu vyplývajúcom
z geometrického plánu A. E. C. číslo 30/2019 zo dňa 22.5.2019, úradne overeného dňa 30.5.2019

Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod číslom 80/2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto
rozhodnutia (I. výrok rozsudku) a uložil žalobkyni, v procesnej pozícii žalovanej, povinnosť zdržať sa
akýchkoľvek zásahov do výkonu práv vlastníkov nehnuteľnosti - chaty súpisné číslo 453 stojacej na
parcele CKN č. XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území E. H. vyplývajúcichz vecného bremena, najmä akýmkoľvek spôsobom im brániť prechodu peši i motorovými vozidlami
cez parcelu CKN č. XXX/X o výmere 2850 m2, druh lesný pozemok, zapísanej na Liste vlastníctva č.
XXX v katastrálnom území E. H. v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu A. E. C. číslo 30/2019

zo dňa 22.5.2019, úradne overeného dňa 30.5.2019 Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod
číslom 80/2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia (II. výrok rozsudku). Konštatovali, že v
odôvodnení rozsudku Okresný súd Spišská Nová Ves okrem iného uviedol, že: „Poukazujúc na uvedené
skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovia od výstavby chaty v roku 1968 nerušene užívali, a teda
vydržali právo prechodu cez nehnuteľnosti v súčasnej dobe vo vlastníctve žalovanej tak, ako to vyplýva

zo žalobcami predloženého geometrického plánu. Oprávnenosť držby bola narušená až v roku 2015,
kedy žalovaná začala brániť žalobcom v prejazde cez parcelu v jej vlastníctve. Svedčí o tom
rampa, od ktorej kód žalobcovia dodnes nepoznajú. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.“ V kontexte uvedeného žalovaní v 1. a v 2. rade zdôraznili tú skutočnosť, že nadobudli vecné
bremeno práva prechodu cez pozemok parcela C KN parc. č. XXX/X, lesný pozemok o výmere 2906
m2, vedenom na Liste vlastníctva č. XXX, okres I., katastrálne územie E. H. vydržaním, a nie ako tvrdí

žalobkyňanazákladeust.§151oods.3Občianskehozákonníka.Poukázalivtejtosúvislosti,žeOkresný
súd Spišská Nová Ves v konaní začatom na ich návrh, nerozhodoval o zriadení vecného bremena za
náhradu, ako to tvrdí žalobkyňa. Zdôraznili, že toto rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves má
deklaratórny charakter a len konštatuje, že vecné bremeno vzniklo vydržaním na základe zákona, keďže
zo strany žalobkyne došlo k protiprávnemu bráneniu prechodu, o čom svedčí aj formulácia výrokovej

časti rozsudku. Majú za to, že v prípade, ak by súd rozhodoval o zriadení vecného bremena v
súlade s ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle rozhodnutí vyšších súdnych autorít, by
súd zároveň rozhodoval aj o náhrade za zriadené vecné bremeno, a to aj bez toho, aby to strany sporu
navrhli. Podľa ich názoru žalobkyňa nemá nárok na náhradu z vecného bremena, ktoré im vzniklo oveľa
skôr, akosažalobkyňastalavlastníčkouparcelyCKNparcelnéč.XXX/X,lesnýpozemokovýmere2906

m2,vedenomnaListevlastníctvač.XXX,okresI.,katastrálneúzemieE.H..Kžalobkyňoupredloženému
rozhodnutiu Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 22 Cdo 1090/2000 uviedli, že sa týka skutkovo
a právne odlišnej veci a jeho závery sa nedajú aplikovať na tento prípad. Záverom konštatovali, že na
výzvu žalobkyne na zaplatenie náhrady z vecného bremena nereagovali z dôvodu, že vzhľadom
na vyššie uvedené, výzvu žalobkyne považovali za nedôvodnú a bezpredmetnú. Majú za to,

že zo strany žalobkyne ide len o jej reakciu na prehratý súdny spor a následný výkon rozhodnutia pre
nerešpektovanie právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia z jej strany.
3.2 Žalovaní v 1. a v 2. rade v rámci prostriedkov procesnej obrany do konania označili a predložili tieto
listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.1.2020 vydaný v konaní pod
sp.zn. 5C/3/2018, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.11.2021 vydaný v konaní pod sp.zn.

9Co/59/2020. Na objasnenie tvrdených skutočností žalovaní v 1. a v 2. rade navrhli v spore vykonať
dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 2.11.2022 zotrvala na svojej skutkovej a právnej argumentácii.

5. Žalovaní v 1. a v 2. rade v duplike zo dňa 1.12.2022 opakovane namietali, že im svedčí vecné
bremeno in rem na základe vydržania, a nie na základe návrhu vlastníka stavby proti vlastníkovi
priľahlého pozemku podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka tak ako to uvádza žalobkyňa, ktorá
skutočnosť aj vyplýva z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.1.2020 vydanom v konaní
vedenom na súde pod sp.zn. 5C/3/2018, ktorý do konania predložili v celom znení. Z uvedeného dôvodu

popierajú uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu.

6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými
stranami sporu, výsluchom žalovaného v 1. rade, pripojením si spisu Okresného súdu Spišská Nová
Ves vedeného na súde pod sp.zn. 5C/3/2018 o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu

a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na Liste vlastníctva č. XXX, okres I.,
obec E. H., katastrálne územie E. H., a to parcely registra „C“ parcelné číslo XXX/X, druh pozemku lesný
pozemok o výmere 2906 m2, parcely registra „C“ parcelné číslo XXX, druh pozemku lesný pozemok

o výmere 47 m2 a stavby – chata so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku parcelné číslo XXX.
8. Z listu vlastníctva č. XXX, okres I., obec E. H., katastrálne územie E. H. je zrejmé, že žalovaní v 1.
a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti stavby – chaty so súpisným číslom XXX,
postavenej na pozemku parcelné číslo XXX.9.1 Z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves v spore o určenie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vedenom na súde pod sp.zn. 5C/3/2018 vyplýva, že súd prvej inštancie svojím
rozsudkom zo dňa 3.1.2020 určil, že vlastni´kom nehnutelˇnosti (žalovaným v 1. a v 2. rade) - chata

su´pisne´ cˇi´slo 453 stojacej na parcele CKN cˇ. XXX o vy´mere 45 m2, druh pozemku
zastavana´ plocha a na´dvorie, zapi´sanej na Liste vlastni´ctva cˇ. 640 v katastra´lnom u
´zemi´ Veľký Folkmar svedcˇi´ vecne´ bremeno in rem spocˇi´vaju´ce v pra´ve prechodu pesˇi i
motorovy´mi vozidlami cez parcelu CKN cˇ. XXX/X o vy´mere 2850 m2, druh pozemku lesny´ pozemok,
zapi´sanu´ na Liste vlastni´ctva cˇ. 418 v katastra´lnom u´zemi´ Veľký Folkmar v rozsahu vyply´vaju

´com z geometricke´ho pla´nu Ing. Vladimíra Kostku cˇi´slo 30/2019 zo dnˇa 22.5.2019, u´radne overene
´ho dnˇa 30.5.2019 Okresny´m u´radom Gelnica, katastra´lny odbor pod cˇi´slom 80/2019, ktory´ tvori
´ neoddelitelˇnu´ su´cˇastˇ tohto rozhodnutia (I. výrok rozsudku) a uložil žalobkyni (vystupujúcej
v procesnej pozícii žalovanej) povinnosť zdrzˇatˇ sa aky´chkolˇvek za´sahov do vy´konu pra´v vlastni´kov
nehnutelˇnosti - chaty su´pisne´ cˇi´slo 453 stojacej na parcele CKN cˇ. XXX, zapi´sanej na liste vlastni
´ctva cˇ. 640 v katastra´lnom u´zemi´ Velˇky´ Folkmar vyply´vaju´cich z vecne´ho bremena, najma¨ aky

´mkolˇvek spo^sobom im bra´nitˇ prechodu pesˇi i motorovy´mi vozidlami cez parcelu CKN cˇ. XXX/X o
vy´mere 2850 m2, druh lesny´ pozemok, zapi´sanej na Liste vlastni´ctva cˇ. 418 v katastra´lnom u´zemi´
Velˇky´ Folkmar v rozsahu vyply´vaju´com z geometricke´ho pla´nu A. E. C. cˇi´slo 30/2019 zo dnˇa
22.5.2019, u´radne overene´ho dnˇa 30.5.2019 Okresny´m u´radom Gelnica, katastra´lny odbor pod cˇi
´slom 80/2019, ktory´ tvori´ neoddelitelˇnu´ su´cˇastˇ tohto rozhodnutia (II. výrok rozsudku).

9.2 Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že žalovaní v 1. a v 2. rade (v predmetnom spore vystupujúci
v procesnej pozícii žalobcov) sa v tomto konaní pôvodne domáhali zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,
pričom už v žalobe tvrdili, že prístupovú cestu k chate používali po celý čas od jej postavenia (rok
1968), teda skoro 50 rokov. Po pripustení zmeny žaloby sa domáhali určenia, že nadobudli právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, a to právo prechodu peši a motorovými vozidlami cez časti parcely,
ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne (v predmetnom spore vystupujúcej v procesnej pozícii
žalovanej).
9.3 Súd prvej inštancie vyhovel žalobe z dôvodu, že žalovaní v 1. a v 2. rade od výstavby chaty v roku
1968 nerušene užívali, a teda vydržali právo prechodu cez nehnuteľnosti v súčasnej dobe vo vlastníctve

žalobkyne tak, ako to vyplýva z predloženého geometrického plánu. Podľa súdu oprávnenosť držby bola
narušená až v roku 2015, kedy im žalobkyňa začala brániť v prejazde cez parcelu v jej vlastníctve.
Svedčí o tom rampa, od ktorej kód žalovaní v 1. a v 2. rade dodnes nepoznajú (pozri bod 65. rozsudku).
9.4 Na podklade podaného odvolania žalobkyňou, Krajský súd v Košiciach svojím rozsudkom zo dňa
24.11.2021 v konaní vedenom na krajskom súde pod sp.zn. 9Co/59/2020 potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie, a preto rozsudok okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu nadobudol
právoplatnosť dňa 21.2.2022.

10. Zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku č. 34/2022 zo dňa 23.4.2022 znalca A. J. B.
vyplýva, že úlohou znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena na parcele „C“ KN

parc. číslo XXX/X – lesný pozemok o výmere 2906 m2, evidovanom na Liste vlastníctva č. XXX, okres I.,
katastrálne územie E. H.. Znalec dospel k záveru o všeobecnej hodnote pozemku vo výške 4.160,- Eur,
stanovil výšku nájmu zaokrúhlene v sume 335,- Eur a stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena
práva prechodu a prejazdu zaokrúhlene vo výške 22.600,- Eur.

11. Zástupca žalobkyne na pojednávaní súdu dňa 5.10.2023 po otvorení pojednávania uviedol, že
žalobkyňa doručila súdu žalobný návrh dňa 28.7.2022 o náhradu z vecného bremena, pričom rešpektuje
rozhodnutia okresného a krajského súdu v súvislosti s rozhodovaním o vecnom bremene. Má za to, že
žalobkyňa žalobu zdôvodnila aj právne, pričom zástupca žalobkyne uviedol, že súd sa nemusí stotožniť
s jej právnym názorom. K vyjadreniu žalovaných v 1. a v 2. rade uviedol, že ust. § 151o ods. 3

Občianskeho zákonníka sa explicitne neviaže na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. Treba ho
všakvykladaťvzmysleust.§152ods.4ÚstavySlovenskejrepublikyústavnekomfortnýmspôsobomtak,
že toto obmedzenie je možné iba za primeranú náhradu. Súčasne z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv
a slobôd vyplýva, že dotknutý vlastník má právo na primeranú náhradu bez toho, aby bolo nevyhnutné
toto právo konštituovať, táto náhrada musí byť primeraná pre vlastníka pozemku v dôsledku zriadenia

práva cesty. Na otázku súdu koľko osôb využíva prejazd peši a motorovými vozidlami cez pozemok
žalobkyne, ktorý je zaťažený vecným bremenom uviedol, že nemá vedomosť, pričom sa nevedel vyjadriť
ani ku skutočnosti, prečo znalec v znaleckom posudku, predloženom do konania žalobkyňou, pri výpočte
hrubého príjmu uvažoval s desiatimi subjektami, ktorí budú využívať právo prechodu a prejazdu cezpozemok. Zástupca žalobkyne na pojednávaní súdu predložil čestné vyhlásenia K. L. zo dňa 13.7.2022,
ktorým tento vo vyhlásení prehlásil, že na prístup k nehnuteľnosti svojej manželky používa rampu
opatrenú kovovým visiacim zámkom s kódom 9580, pričom kód je používaný od roku 2016. Rovnako

zástupca žalobkyne predložil do konania čestné vyhlásenie A. D. L. zo dňa 12.12.2022, ktorá potvrdila
taktiež skutočnosť, že na prístup k nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve jej matky A. J. D. a zosnulého
otca A. F. D. používa rampu s číselným kódom 9580.
12. Žalovaný v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že chatu spolu so žalovanou v 2. rade
vybudovali v roku 1967, pričom spornú prístupovú lesnú cestu, ktorej časť vedie aj cez pozemok

parcelné číslo XXX/X vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, využívali od postavenia chaty, resp. aj skôr
pri jej výstavbe. Uviedol, že v čase výstavby chaty mala charakter úzkej cesty, po ktorej sa nosilo drevo
z lesa do dediny. Dal ju rozšíriť a spevniť, pričom za nepravdivé označil tvrdenia žalobkyne, že cestu
žalobkyňa udržuje. Poukázal v tejto súvislosti, že cesta je v rovnakom stave, ako bola predtým. Uviedol,
že manžel žalobkyne urobil len to, že časť cesty asi 20 metrov spevnil v čase, kedy namiesto starej chaty
stavala žalobkyňa novú chatu, ale podľa žalovaného v 1. rade manžel žalobkyne tak urobil len preto, že

na stavbu vozili stavebný materiál. Uviedol, že týmto konaním vlastne manžel žalobkyne poškodil cestu,
pretože museli tak chodiť po drti, ktorú tam vysypali. Na otázku súdu, aby uviedol, koľko osôb využíva
právo prejazdu a prechodu cez pozemok zaťažený vecným bremenom žalovaný v 1. rade uviedol, že
z rodiny D. ju využívajú syn a dcéra s deťmi, z rodiny L. ju využívajú taktiež deti a ich vnuci. Na
ďalšiu otázku súdu, aby uviedol, či má vedomosť o tom, že by žalobkyňa vyzvala na úhradu nákladov

spojených s udržiavaním cesty aj ostatných užívajúcich pozemok zaťažený vecným bremenom uviedol,
že žalobkyňa vyzvala len ich. Doplnil, že celú záležitosť vníma zo strany žalobkyne ako akt pomsty,
nakoľko len on mal námietky voči osadeniu rampy. Žalovaný v 1. rade tiež uviedol, že potom, čo mu
žalobkyňa na základe súdneho rozhodnutia poskytla kód od rampy, túto nevedel otvoriť, a preto bol
podaný návrh na výkon rozhodnutia. V súčasnosti rampu vie otvoriť s určitými problémami, pretože

kladka je umiestnená v plechovom púzdre a musí si sadnúť, aby vedel nastaviť príslušný číselný kód.
13. Podľa ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.

14. Podľa ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je
na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady
znášať podľa miery spoluužívania.
15. Podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
16. Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom

priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok.
17. Podľa ust. § 131 Civilného sporového poriadku žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo
na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

18. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
19. Podľa ust. § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

20. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
21. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

22. Podľa ust. § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
23. Podľa ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.24. Podľa ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.

25. Podľa ust. § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
26. Podľa ust. § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku na prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
27. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak
o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať.
28. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa

opierajú o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu,
resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia
vyúsťujedoprocesnéhoneúspechutejstranysporu,ktoránedokázalaformulovaťtvrdeniavkonkrétnych

skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého
v právnej norme, o ktorú sa strana sporu pri uplatnení alebo pri bránení práva opierala. V žalobe
musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži
opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v spore preukázané, povedú k záveru,
že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis

rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporom konaní, ako v konaní nesporovom
a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez
návrhu.
29.1 Sporové konanie je ovládané tiež tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú
zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú sporové strany a nie súd. Prejednacia zásada

znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, a ktorých z toho
dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
29.2 Civilné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. To znamená, že súd vychádza len z tých
skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili.
30.Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúce

sa sporu. Prídavok „skutkové“ zvýrazňuje, že sa nejedná o tvrdenia právne. Strany sporu totiž nie sú
v súlade s princípom „súd pozná právo“ povinné uvádzať právne posúdenie veci. Sú však povinné –
pokiaľ sa nechcú vystaviť riziku straty sporu – uvádzať skutkové tvrdenia.
31. Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok
(skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje

jeho jednoznačnú individualizáciu. Inými slovami, žalobca je povinný vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke. Tieto tvrdenia strany sporu možno považovať za podstatné a rozhodujúce. Právna
teória pre ne používa aj pojem substancované tvrdenia. Substancované tvrdenia sú teda také, ktoré
možno podradiť pod konkrétne ustanovenie hmotného práva.
32. Pri rozhodovani´ o žalobe je súd viazany´ žalobou žalobcu, je teda viazany´ zneni´m petitu, ktory

´ nie je mozˇne´ prekrocˇitˇ, a ktory´ musi´ bytˇ formulovany´ tak, aby bol vykonatelˇny´, t. j. aby bol rea
´lne spo^sobily´ vyriesˇitˇ spornu´ situa´ciu medzi stranami sporu.
33. Zhrnúc uvedené, celkovo je nutné, aby bolo zo žaloby jasné, o čom a na akom základe má súd
rozhodnúť, a či skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom budú v spore aj preukázané a umožňujú tak
žalobe vyhovieť.

34. V danom prípade nie je sporné, že rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.1.2020
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.11.2021 došlo k určeniu, že žalovaným
v 1. a v 2. rade ako vlastníkom chaty so súpisným číslom 453 stojacej na parcele č. XXX o výmere 45
m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území E. H. svedčí vecné bremeno in rem
spočívajúce v práve prechodu peši i motorovými vozidlami cez parcelu CKN č. XXX/X o výmere 2850 m2

vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území E. H..
35. Z odôvodnenia rozhodnutia súdov oboch inštancií jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, že žalovaní
v 1. a v 2. rade nadobudli vecné bremeno práva prechodu peši i motorovými vozidlami cez pozemokžalobkyne vydržaním, nakoľko v konaní bola preukázaná predpokladaná dobromyseľnosť žalovaných
v 1. a v 2. rade, nepretržitý výkon práva a spôsobilý predmet vydržania.
36. V prejednávanom spore súd musí konštatovať, že ide o kontradiktórny proces, v ktorom všetky

povinnosti tvrdenia a dokazovania spočívajú na žalobkyni, ktorá vymedzuje aj rozsah predmetu sporu,
a ktoré vymedzenie musí byť určité, jasné a zrozumiteľné.
37.1 Žalobkyňa v žalobe vymedzila predmet sporu ako žalobu o náhradu z vecného bremena, pričom
v čl. V. žaloby poukázala na skutočnosť, že zriadiť vecné bremeno cesty súdom je možné len za náhradu,
ktorámusíbyťprimeranáujme,ktorúutrpívlastníkpozemkuvdôsledkuzriadeniaprávacesty.Poukázala

pritom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, Čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd
a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 6.12.2001 vydaný pod sp.zn. 22 Cdo 1090/2000.
37.2 V čl. IV. žaloby však žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že znáša značné finančné náklady na
opravu dier a výtlkov po letných búrkach, po silných vetroch a v jarnom období po roztápaní snehu.
38. Súdu prvej inštancie tak nebolo jasné vymedzenie a rozsah predmetu sporu žalobkyňou, pričom je
potrebné dôsledne odlíšiť, či si žalobkyňa žalobou uplatnila nárok na náhradu za zriadenie vecného

bremena v súlade s ust. § 151o Občianskeho zákonníka alebo ide nárok uplatnený v súlade s ust. §
151n ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívajúcom v povinnosti znášať náklady na zachovanie a opravu
cudzej veci. Nemožno totiž povinnosť znášať primerane náklady na zachovanie o opravu cudzej veci
spájať a dávať do súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva.
39. V súvislosti s uvedeným súd podotýka, že nemôže v žiadnom prípade „suplovať“ aktivitu žalobkyne,

ktorá mala jednoznačne povinnosť už v samotnej žalobe uvádzať svoje skutkové tvrdenia, ktoré
by bolo možné zároveň jednoznačne podradiť pod konkrétne ustanovenie hmotného práva, pretože
v danom prípade by tým nepochybne došlo k porušeniu zásady rovnakého postavenia strán sporu,
keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto strany sporu plnil súd. Absencia skutkových tvrdení
v žalobe nemá za následok odmietnutie podania, nakoľko nejde o také nedostatky, pre ktoré nemožno

pokračovať v konaní, a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu.
40.1 Zo samotnej žaloby je zrejmé, že túto koncipoval zástupca žalobkyne, ktorý sa zúčastnil
pojednávania, na ktorom došlo k meritórnemu vyhláseniu rozhodnutia dňa 5.10.2023.
40.2 Z obsahu zápisnice, konkrétne z prednesu zástupcu žalobkyne, je zrejmé, že zástupca žalobkyne
nemal vedomosť, ktoré osoby okrem žalobkyne a žalovaných v 1. a v 2. rade využívajú pozemok

zaťažený vecným bremenom vo vlastníctve žalobkyne, prípadne aj koľko osôb ho využíva, rovnako
sa nevedel vyjadriť k bodu 4.1 znaleckého posudku, z akého dôvodu znalec pri výpočte hrubého
príjmu uvažoval s desiatimi subjektami, ktorí budú využívať právo prechodu a prejazdu cez pozemok, čo
predstavuje priemerný príjem 1,53 Eur/m2 za rok, desať subjektov predstavuje príjem 15,30 Eur/m2, a či
znalec vychádzal z údajov uvedených len žalobkyňou. Rovnako nevymedzil na výzvu súdu jednoznačne

predmet konania.

41.1 Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov
civilného procesu. Nie je procesne akceptovateľné, aby žalobkyňa dodatočne v priebehu konania
prispôsobovala skutkový stav už žalobou vymedzenému petitu a domáhala sa tak buď práva na určenia

náhrady za zriadenie vecného bremena alebo náhrady nákladov pri užívaní vecného bremena.
41.2 V prejednávanom spore totiž v prípade náhrady nákladov pri užívaní vecného bremena, má
žalobkyňa povinnosť uniesť bremeno tvrdenia, aké konkrétne náklady jej vznikajú v súvislosti so
zachovanímaúdržboupozemku,ktorýjevjejvlastníctve,aktorýslúžinavýkonprávavecnéhobremena,
preukázať spôsob tohto užívania za účelom zohľadnenia skutočnosti, v akom rozsahu výkon práva

z vecného bremena má vplyv na potrebu opravy a zachovania veci, ktorá sa užíva, uviesť, či ju využíva
len oprávnený z vecného bremena, prípadne aj iné osoby, nakoľko právo z vecného bremena má iný
(užší) obsah než právo vlastnícke, resp. spoluvlastnícke. Túto skutočnosť zákon zohľadňuje nielen
v tom, že oprávnený z vecného bremena je povinný niesť len primerané náklady, ale aj v tom, že nesie
tieto náklady len na zachovanie veci a jej opravy, nie iné náklady. Žalobkyňa svoju povinnosť tvrdenia

zúžila však len na všeobecné konštatovanie, že znáša finančné náklady na opravu dier a výtlkov po
letných búrkach, po silných vetroch a v jarnom období po roztápaní snehu, bez špecifikácie potrebných
opatrení a uvedení konkrétnych nákladov, a teda žiadnym spôsobom nepreukázala, že takéto náklady
jej vôbec v minulosti vznikli, resp. vznikajú. Z vykonaného dokazovania z výsluchu žalovaného v 1.
rade vyplynulo, že prejazd peši a motorovými vozidlami okrem žalovaných v 1. a v 2. rade využívajú

ďalší vlastníci nehnuteľností (chát) vrátane ich rodinných príslušníkov, ktorých však žalobkyňa vôbec
nevyzvala podieľať sa primerane na týchto jej tvrdených nákladoch. Rovnako sa žalovaný v 1. rade
vyjadril, že ide o lesný pozemok nevyžadujúci si žiadnu údržbu.42. Na tomto mieste súd prízvukuje, že konkrétne skutkové tvrdenia, preukazujúce nárok žalobkyne,
už jednoznačne mali byť ňou uvedené v žalobe. Aj z uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne
na výsluch znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok na podnet žalobkyne, zamietol. Súd je

totiž predmetom sporu, ako aj skutkovým základom uplatneného nároku – rozhodujúcimi skutkovými
tvrdeniami uvedenými v žalobe viazaný. Súd si nemôže prispôsobovať tvrdený skutkový stav výsledkom
dokazovania v prospech žalobkyne.
43. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4Cdo/13/2009 zo dňa 24.2.2010, podľa ktorého „ ...Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú

povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom
dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže
splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má
za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,

spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného

bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.“
44. Okrem neunesenia povinnosti tvrdenia, na ktorú nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti zo strany žalobkyne súd by žalobu zamietol aj z iných dôvodov.
45. Zriadenie vecného bremena predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku. Aj

keď Občiansky zákonník priamo neustanovuje, že vecné bremeno je potrebné zriadiť za náhradu, táto
požiadavka vyplýva priamo z Čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Náhrada za zriadenie vecného
bremena musí byť primeraná. Náhrada za zriadenie vecného bremena prichádza do úvahy vznikom
vecného bremena na základe zmluvy, zákona, rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Naopak,
v prípade vzniku vecného bremena vydržaním, náhrada za zriadenie vecného bremena vlastníkovi

zaťaženého pozemku nepatrí, rovnako táto náhrada nepatrí pri vzniku vecného bremena závetom alebo
dohodou dedičov.
46. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že ak by sa súd pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena
nezaoberal určením náhrady za zriadenie vecného bremena, bolo by jeho rozhodnutie v rozpore s Čl. 20
ods. 4 ústavy Slovenskej republiky. To však neplatí, ak by žalovaný (vlastník zaťaženej nehnuteľnosti)

v konaní prehlásil, že na náhrade za zriadenie vecného bremena netrvá.

47. Náhrada za zriadenie vecného bremena môže byť stanovená rôzne, t.j. jednorazovo alebo
opakujúcim sa plnením. Opakujúce plnenie je možné v prípadoch zriadenia vecného bremena zmluvou
s ohľadom na rešpektovanie zmluvnej autonómie zmluvných strán. Naopak, jednorazová náhrada

prislúcha vlastníkovi nehnuteľnosti, ak vecné bremeno zriaďuje súd, prípadne vzniklo zo zákona.

48. V danom prípade však nešlo o zriadenie práva cesty podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, tak ako to uvádza žalobkyňa v žalobe, ale žalovaní v 1. a v 2. rade nadobudli vecné bremeno
práva prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalobkyne vydržaním. Treba prisvedčiť žalovaným v 1.

a v 2. rade, že právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves má deklaratórny charakter,
a len konštatuje, že vecné bremeno vzniklo vydržaním za splnenia predpokladov stanovených zákonom.
Z uvedeného dôvodu Okresný súd Spišská Nová Ves nemohol, a ani nerozhodoval o zriadení vecného
bremena za náhradu, a ani nevykonával dokazovanie v tomto smere, čo vyplýva aj z pripojeného spisu
okresného súdu vedeného na súde pod sp.zn. 5C/3/2018, a z rovnakých dôvodov tak nemôže urobiť

súd ani v tomto prejednávanom prípade na základe tejto žalobkyňou podanej žaloby.

49. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu.

50.1 Čo sa týka žiadosti žalobkyne o výsluch znalca, súd tento návrh na vykonanie dokazovania

zamietol. Súd totiž v sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania,
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie strán sporu.
Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, preto patrí vždy výlučne súdu, aksúd prípadne a rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto že sú pre vec nevýznamné, alebo
nadbytočné),nemôžetobyťpovažovanézapostupodnímajúcistranesporumožnosťkonaťpredsúdom.
50.2 V danom prípade vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočným a nehospodárnym, a jeho

vykonanie by nemohlo privodiť žalobkyni iný výsledok v spore.

51. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
53. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania

advokáta.
55. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

56. V danom prípade plne úspešným žalovaným v 1. a v 2. rade prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku náhrada trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch

písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).