Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/86/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121209337
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8121209337.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

12

19C/86/2021

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., zast. Peter Farkaš advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Puškinova
16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928 proti žalovaným: 1/ D. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. G. XXX, XXX
XX C., 2/ H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX C., zast. Mgr. H. I., advokátkou so sídlom

Hlavná 14, 080 01 Prešov, IČO: 37 874 845, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

2

19C/86/2021

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

11

19C/86/2021

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.11.2021 domáhala voči žalovaným určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, okres Prešov, obec C., k. ú. C. a to
pozemok KN – C parcelné číslo 394, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 599 m2; KN - C parcelné
číslo 395, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2; KN - C parcelné číslo 396/2, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 814 m2 a stavby so súpisným číslom 186 rodinného domu postaveného na parcele
KN - C parcelné číslo 394.
1.1. V žalobe uviedla, že 31.05.2000 uzavrela so žalovanými kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti
za dohodnutú kúpnu cenu 484.930 Sk s tým, že v zmluve je uvedené, že jej túto kúpnu cenu kupujúci

vyplatili pred podpisom tejto kúpnej ceny. Predmetnou kúpnou zmluvou sa nehnuteľnosti dostali do
bezpodielového spoluvlastníctva oboch žalovaných, pričom žalovaná v 1. rade je jej dcérou a žalovaný
v 2. rade jej bývalý zať, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa
22.03.2021, sp.zn. 28P/226/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2021.1.2. Žalobkyňa tvrdila, že kúpna zmluva trpí vadou jej absolútnej neplatnosti z dôvodu, že v
danom prípade mala byť touto kúpnou zmluvou zastretá darovacia zmluva., nemala vôľu odplatne
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na svoju dcéru a jej bývalého manžela, ale mienila tieto

nehnuteľnosti darovať svojej dcére do jej výlučného vlastníctva. Kúpna cena bola uvedená len formálne
a nikdy jej nebola vyplatená, ani túto nikdy od žalovaných nežiadala, nakoľko celý prevod nebol
v skutočnosti mienený ako odplatný prevod na žalovaných. To, že skutočná vôľa zmluvných strán
nebola uzavrieť kúpnu zmluvu dokazuje aj to, že žalovaní nadobudli nehnuteľnosti aj s ťarchou a to
právom bezplatného a doživotného užívania v prospech rodičov žalobkyne A. J. a H. J., ktorí tam v

čase prevodu ešte bývali. Samotná žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti darom od svojich rodičov s
povinnosťou ich takzvaného dochovania, aj to je dôvod, prečo ich chcela ďalej darovať svojej dcére a nie
odplatne previesť na žalovaných. Vôľa urobiť odplatný prevod nehnuteľností na žalovaných bola u oboch
zmluvných strán len predstieraná (simulovaná), žalobkyňa nevie, prečo bola v konečnom dôsledku
spísaná a podpísaná kúpna zmluva, spomína si, že to bolo kvôli nejakým poplatkom, ale presné dôvody
dcéry a zaťa neskúmala, pretože nemala vtedy dôvod im nedôverovať.

1.3. Právne žalobu odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 a § 41a ods. 2 Občianskeho
zákonníka s tým, že má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, nakoľko bez tohto
rozhodnutia nemôže dosiahnuť zhodu v zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam so skutočným
právnym stavom.

2. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení doručenom súdu 22.12.2021 s návrhom súhlasila s tým, že jej matka
v minulosti spomínala, že sa bude chcieť domáhať vrátenia daru a to rodinného domu a pozemkov,
ktoré jej darovala v roku 2000, a to kvôli dlhodobo nevhodnému správaniu jej bývalého manžela ku nej
a ich deťom, čo vyvrcholilo v lete 2019, keď jej bývalý manžel fyzicky ublížil na zdraví, ktorá vec bola
aj riešená v trestnom konaní.

2.1. Vo vzťahu ku kúpnej zmluvy z roku 2000, ktorou na nich matka prepísala rodinný dom aj s
pozemkami a vecným bremenom dožitia jej rodičov v dome, uviedla, že matka tieto nehnuteľnosti
pôvodne chcela darovať len jej. Následne jej bývalý manžel a jeho matka prišli s nápadom, aby tieto
nehnuteľnosti nakoniec dostali obaja, ale nie darovaním, ale urobí sa akože kúpna zmluva. Vtedy
vychádzali dobre, bola vo vysokom štádiu tehotenstva s prvým dieťaťom, dôverovala mu, a tak s tým

súhlasila aj jej matka. Kúpna cena, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve tam bola uvedená len naoko
formálne, lebo tam nejaká kúpna cena mala byť. Nikdy ju nezaplatili, pretože to nebolo myslené ako
odplatný predaj, ani jej matka nikdy od nich peniaze za dom a pozemky nechcela. To, že v kúpnej zmluve
je uvedené, že kúpna cena už bola uhradená pred podpisom kúpnej zmluvy, to nie je pravda.

3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení z 23.12.2021 namietal dôvodnosť žaloby s tým že žalobkyňa napáda
platnosť kúpnej zmluvy až po 21 rokoch od jej uzavretia. Dôvodom jej konania je podľa neho skutočnosť,
že bolo rozvedené ich manželstvo s jej dcérou. Žalobkyňa sa podanou žalobou účelovo snaží dosiahnuť
to, aby nehnuteľnosti, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov neboli predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, ale, aby ich po rozvode užívala len žalovaná v 1. rade

bez povinnosti vyplatiť žalovaného v 2. rade.
3.1. Poukázal na to, že v danom prípade bola kúpna zmluva uzavretá formou notárskej zápisnice a pred
jej uzavretím sa dostavili pred notára žalobkyňa a žalovaní, teda nemožno považovať za dôveryhodné
tvrdenie žalobkyne, že mala vôľu previesť nehnuteľnosti len na žalovanú v 1. rade. Ak by tomu tak bolo,
dostavila by sa pred notára len žalobkyňa a žalovaná v 1. rade. Žalobkyňa uzavrela zmluvný vzťah aj

so žalovaným v 2. rade a nielen so žalovanou v 1. rade.
3.2. Ak žalobkyňa tvrdí, že nevie, prečo bola uzavretá kúpna zmluva, že to bolo kvôli nejakým poplatkom,
aj toto jej tvrdenie je čisto účelové, pretože poplatky spojené s vkladom vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností nie sú závislé od typu zmluvy alebo počtu účastníkov zmluvného vzťahu.
3.3. Namietal, že žalobkyňa obdržala dohodnutú kúpnu cenu a uzavrela kúpnu zmluvu rade a preto

je dobromyseľný, že je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, že tieto nehnuteľnosti nadobudol
kúpou so žalovanou v 1. rade a tieto užíva aj ako vlastník a platí za ne daň z nehnuteľnosti.
3.4. Darovaný rodinný dom so žalovanou v 1. rade počas trvania manželstva opravovali, renovovali
strechu, robili odvodnenie domu, kúrenie, elektrické vedenie, dávali stierky, nové dlažby, krb, novú
kuchyňu, menili okná a dvere.

4. Vo vyjadrení žalobkyne k vyjadreniu žalovanej v 1. rade zo dňa 27.01.2022, táto s prihliadnutím na
trestný rozkaz, ktorý nemala k dispozícii uviedla, že dlhodobo nevhodné správanie žalovaného v 2. rade
k žalovanej v 1. rade a ich deťom presvedčilo žalobkyňu k právnym krokom, ktoré uplatňuje v tomtokonaní. Je tiež pravdou, že celá situácia vyvrcholila incidentom, kedy žalovaný v 2. rade fyzicky napadol
žalovanú v 1. rade a spôsobil jej zdravotné ťažkosti, za čo bol aj právoplatne uznaný vinným v roku 2020.
Touto skutočnosťou žalobkyňa oľutovala svoj bezodplatný prevod z roku 2000, ktorý je predmetom tohto

konania a žiada zosúladiť skutočný stav so stavom právnym.

5. Vo vyjadrení žalobkyne k vyjadreniu žalovaného v 2. rade táto uviedla, že kúpna cena nebola, ani jej
nemala byť vyplatená. Má za to, že zo strany žalovaného v 2. rade išlo o vopred dobre premyslený úkon.
Žalovaní nemali v tom čase finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny. V čase uzatvorenia kúpnej

zmluvy bola žalovaná v 1. rade vo vysokom štádiu tehotenstva, pričom pred materskou dovolenkou
pracovala ako čašníčka. Žalovaný v 2. rade pracoval na železnici, jeho presný príjem nepozná, ale
predpokladá, že bol takisto nízky.
5.1. Poprela tvrdenie žalovaného v 2. rade, že sa pred notára dostavila len žalobkyňa a žalovaní, pretože
samotný prevod vrátane spísania úkonu u konkrétneho notára vybavovala matka žalovaného v 2. rade,
ktorá sa tohto úkonu rovnako zúčastnila spôsobom, že na tento úkon takpovediac „dohliadala“ a čakala

zmluvné strany na chodbe pred notárom.
5.2. O tom, že v danom prípade naozaj nebola ani na jednej strane skutočná vôľa odplatne previesť
vlastnícke právo na žalovaných svedčí aj skutočnosť, že daň z prevodu nehnuteľností, ktorú by za
normálnych okolností, teda za skutočne mienenej vôle odplatného prevodu a vtedajších právnych
predpisov mala zaplatiť žalobkyňa ako prevodca, zaplatili za žalobkyňu žalovaní, nakoľko ku žiadnej

výplate kúpnej ceny nedošlo, ani nemalo dôjsť. Z uvedeného dôvodu preto žalovaní za žalobkyňu
samozrejme zaplatili vyrubenú daň, nakoľko žalobkyňa žiadne peniaze neobdržala, ani nemala obdržať.
5.3. Žalovaný v 2. rade si sám vytvoril dôvod, prečo žalobkyňa pristúpila k tomuto kroku a podaniu
tejto žaloby. Žalobkyňa mala z dôvodu jeho nevhodného správania dlhšie úmysel „domáhať sa vrátenia
daru“ ako to sama vníma, avšak vzhľadom na jej vážne zdravotné problémy v spojení s dlhodobou

nepriaznivou epidemiologickou situáciou pristúpila k týmto právnym krokom až v roku 2021.

6. Vo vyjadrení žalovaného v 2. rade k tvrdeniam žalobkyne zo dňa 24.02.2022 tento uviedol, že na
zaplatenie kúpnej ceny použili žalovaní finančné prostriedky z vlastných úspor a finančné prostriedky,
ktoré poskytol žalovanému v 2. rade jeho otec. Tvrdenie žalobkyne o vopred dobre premyslenom

úkone považuje za absurdné, nakoľko kúpna zmluva bola uzavretá za prítomnosti notára a strán sporu.
Žalobkyňa svoje vyhlásenie v kúpnej zmluve o tom, že si zmluvu prečítala a jej obsah schválila a na
znak svojej slobodnej a vážnej vôle a súhlasu aj pred notárom vlastnoručne podpísala považuje za
irelevantné, ale tým spochybňuje hodnovernosť svojho konania, svojich vyjadrení a preto nie je dôvodné
považovať za pravdivé ani jej terajšie tvrdenia a vyjadrenia.

6.1. Ak žalobkyňa tvrdí, že daň z prevodu za ňu zaplatili žalovaní, túto skutočnosť nepreukázala, navyše
toto tvrdenie je v rozpore s jej predchádzajúcim tvrdením, že žalovaní mali nízky príjem a nemali finančné
prostriedky.
6.2. Žalobkyňa podľa žalovaného v 2. rade popiera existenciu vlastných úkonov za účelom dosiahnutia
prospechu pre žalovanú v 1. rade.

7. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení z 28.02.2022 potvrdila tvrdenia žalobkyne o tom, že daň z prevodu
platili za žalobkyňu s bývalým manželom a to práve preto, že žalobkyni žiadnu kúpnu cenu v skutočnosti
nezaplatili a preto ju nemohli nechať zaplatiť túto daň. Čo sa týka podpisovania zmluvy u notára, neboli
tam len zmluvné strany, ale určite aj jej bývalá svokra a pamätá si, že sa tohto zúčastnila navyše aj

jej sestra.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu svedkýň D. E., D. K. a L. E., oboznámením
listinnýchdôkazov,obsahomspisovtunajšiehosúdusp.zn.27P/190/2022,29Pc/70/2019,28P/226/2020,
5T/17/2020, 35D/324/2013 a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa je matkou žalovanej v 1. rade a bývalou svokrou žalovaného v 2. rade.
9.1. Žalovaní sú bývalými manželmi, ktorí manželstvo uzavreli dňa 25.09.1999 a pochádzajú z neho
deti: L., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.X.XXXX, L., nar. XX.X.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX.

10. Z notárskej zápisnice napísanej v Prešove dňa 31.05.2000 na notárskom úrade JUDr. Marián
Petra, notára so sídlom v Prešove, ulica Hlavná 42, sp.zn.N 213/2000 Nz 234/2000 súd zistil, že sa
dostavila žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci, pričom do notárskej zápisnice uzavreli
kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa predávajúca osvedčila, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnostiv katastrálnom území C., LV č. XXX, k parcelám KN 394 - zastavaná plocha o výmere 599 m2, KN
395 - záhrada o výmere 200 m2, KN 396 z časti, v ktorej na základe G5 č. 45/2000 overeného dňa
11.05.2000 bola vytvorená parcela KN 396/2 - záhrada o výmere 814 m2 spolu s rodinným domom

súpisné číslo XXX na parcele KN 394 s príslušnou garážou, oplotením, studňou, vedľajšou stavbou,
vonkajšími úpravami a trvalými porastami v celosti tak, ako je opísané v znaleckom posudku číslo XX/
XXXX znalca H. I. zo dňa 17.05.2000.
10.1. V bode II. tejto notárskej zápisnice žalobkyňa vyhlásila, že predáva tieto nehnuteľnosti kupujúcim
manželom a to žalovaným v celosti.

10.2. V bode III. tejto notárskej zápisnice bola dohodnutá kúpna cena 484.930 Sk s tým, že túto kupujúci
vyplatili predávajúcej pred podpisom tejto zmluvy.
10.3. V bode IV. tejto notárskej zápisnice predávajúca vyhlásila, že na predávaných nehnuteľnostiach
neviaznu žiadne iné ťarchy ani bremená, okrem práva bezplatného a doživotného užívania v prospech
A. J., M. N. a H. J., ktoré vzniklo na základe zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod číslom V 870/96 tak,
ako je vyznačené v časti „C“ na LV, ktoré by obmedzovali výkon vlastníckeho práva.

10.4. V bode V. notárskej zápisnice kupujúci vyhlásili, že kupujú nehnuteľnosti tak, ako sú opísané aj
s vecným bremenom.

11. Z Platobných výmerov Daňového úradu Prešov I a rovnopisov podacích lístkov z 15.1.2004 súd zistil,
že ako odosielateľ je žalobkyňa uvedená na oboch lístkoch, ktorými mala byť zaplatená daň z prevodu

na základe kúpnej zmluvy vo výške 2 524 Sk a 7 572 Sk.

12. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že chcela uzavrieť zmluvu darovaciu a došlo k tomu, že žalovaní
chceli kúpnu zmluvu, ale ona trvala na tom, že chce darovaciu pre dcéru; tak, ako jej rodičia dali, tak
chcela dať aj dcére, ale „oni s tým prišli, že chcú kúpno-predajnú, pretože sa platí veľká daň z darovacej“,

chcela uzavrieť darovaciu zmluvu, ale napokon vyšlo, že je kúpno-predajná. Žiadne peniaze nezobrala,
ani s tým nič neriešila, pretože to dala dcére. Kúpna cena jej nebola vyplatená, ani ju nepýtala, chcela
len darovať a bez peňazí dala. Daň z úkonu neplatila „oni s tým došli, že oni si poplatky poplatia samy“.

13. Z výsluchu žalovanej v 1. rade súd zistil, že „čo sa týka papierových foriem ako notára, komplet

všetko naozaj zabezpečovali oni, nie možno ako manželia, notára zabezpečila Magduška, peniaze v
živote nezaplatili, nikdy sa ani o daných sumách naozaj nebavili, všetky poplatky platili oni ako manželia
a sumu jej v živote neodovzdali, všetko bolo urobené len akože a to, že dali tú formu názov kúpno-
predajná zmluva, tiež s tým vyšli oni, proste jednoducho je to formalita, však mladí tam budú bývať, tak
to bolo. My sme to brali ako formalitu.“ Kúpnu cenu nezaplatili, nemali finančné zdroje na jej úhradu.

14. Z výsluchu žalovaného v 2. rade súd zistil, že kúpna cena bola vyplatená, nakoľko peniaze mal
ušetrené a použil aj tie, čo mu dal ešte otec, keď žil. Spolu vybavovali aj notára, aj geodeta. Ešte vie,
že svokra tam bola tiež a ona určovala, že po kadiaľ tú záhradu chce im predať. Peniaze boli vyplatené
v hotovosti u svokry doma niekedy pred podpisom zmluvy. Nepamätá si, kto platil dane za prevod. Keď

kúpili nehnuteľnosť dole bola obývateľná, bývali tam starí rodičia, hore bola obývateľná iba jedna izba,
ktorú následne začali prerábať.

15. Z výsluchu svedkyne D. E., matky žalovaného v 2. rade súd zistil, že „má 4 deti, stále každému
pomáhali, aj jemu pomáhali najviac, aj teraz odkedy je vdova stále mu pomáha, keď nemá peniaze.“

Poprela, aby bola pri podpise zmluvy. Na otázku, či dal jej manžel peniaze, aby mohol syn kúpiť
nehnuteľnosť uviedla, že dával peniaze stále, tešil sa z toho, keď mohol dať. Manžel chodil aj do
zahraničia robiť fušky, mali peniaze.

16. Z výsluchu svedkyne D. K., sestry žalovaného v 2. rade súd zistil, že o uzavretí tejto zmluvy nevie nič,

nebolaprítomnáanipripodpisezmluvy.Naotázku,čimávedomosťoposkytnutífinančnýchprostriedkov
na kúpu nehnuteľnosti zo strany ich otca uviedla, že „otec nám vždy dával peniaze a tak viem, že určite
im prispieval a pomáhal.“ Vie, že mu dávali rodičia, aby mal potrebnú čiastku. Svoj vzťah so švagrinou
označila za v minulosti veľmi dobrý, teraz neurčitý. O type zmluvy, ktorú mali uzavrieť uviedla, že vie,
že to bola kúpa, otec im prispieval peniažkami, aj keď bol chorý chodil im pomáhať. Presnú sumu, ktorá

bola poskytnutá nevie. Vždy im rodičia dávali peniaze, keď potrebovali.

17. Z výsluchu svedkyne L. E., dcéry žalovaných súd zistil, že o uzavretí tejto zmluvy sa dozvedela z
rozprávania jednak babky, aj mamky, aj celkovo v rodine sa o tom rozprávali. V podstate vie o tom, žedom chcela darovať babka mamke a vlastne dom dostal na polovičku aj jej otec. V dome v tomto čase
nebýva z rodinných dôvodov, otec ju udrel, bola volaná aj polícia, potom ju vymkol po stužkovej a na
základe toho išla ku babke, pri ktorej býva doteraz. O tom, ako došlo k uzavretiu zmluvy jej hovoril aj otec

a to pravdu, že ten dom dostala mamka a v zmluve je uvedené aj jeho meno a zaplatené za ten dom
nebolo. Vzťah s otcom nemá žiadny, komunikujú iba jeden deň v septembri, keď mu pošle potvrdenie
o návšteve školy.

18. Dňa 22.8.2019 oznámila žalovaná v 1. rade na polícii, že ju žalovaný v 2. rade v ich dome napadol

a spôsobil jej zranenie s dobou liečenia.
18.1. Zo spisu tunajšieho súdu spisová značka 5T/17/2020 súd zistil, že bola dňa 24.2.2020 podaná na
žalovaného v 2. rade obžaloba, ktorá ho vinila, že dňa 22.08.2019 v čase okolo 8.45 hod. v rodinnom
domespopisnýmčíslom46vKapušanochsapopredchádzajúcomverbálnomkonfliktepriblížilžalovaný
v2.radekmanželkežalovanejv1.radeanáslednejuobomarukamiprudkosotildojejhrude,následkom
čoho si táto pri páde chrbtom k zemi najprv udrela ľavú nohu o roh postele a potom si udrela chrbát

o roh stola a následne spadla, čím jej spôsobil kožnú odreninu chrbta vľavo so zlomeninou ôsmeho
rebra vľavo, pomliaždenie a krvnú podliatinu na zadobočnej ploche ľavého predkolenia s dobou liečenia
v trvaní 26 až 28 dní, čím ho obžaloba vinila z trestného činu úmyselného ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
18.2. Z trestného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 01.06.2020, číslo konania 5T/17/2020 - 89

súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným z tohto skutku, ktorý spáchal na chránenej osobe, blízkej osobe
a bol mu uložený trest odňatia slobody na 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného
roka. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 17.06.2020.
18.3. Zo spisu súd ďalej zistil, že uznesením zo dňa 22.12.2021, č.k. 5T/17/2020 - 108 bolo rozhodnuté,
že sa žalovaný v 2. rade v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil.

19. Zo spisu tunajšieho súdu spisová značka 29Pc/70/2019 súd zistil, že dňa 06.09.2019 podala na
tunajšom súde L. E., dcéra žalovaných, voči žalovanému v 2. rade návrh na určenie výživného pre
plnoleté dieťa, v ktorom uvádza, že býva v rodinnom dome spolu so štyrmi maloletými súrodencami a
rodičmi, ale nevyhnutné výdavky na správu a spojené s jej štúdiom, ako aj výdavky jej súrodencov hradí

takmer výlučne jej matka.
19.1. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.05.2020, spisová značka 29Pc/70/2019 súd zistil, že dcéra
žila do novembra v spoločnej domácnosti so žalovanými, ale potom sa odsťahovala k žalobkyni – starej
matke.
19.2. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28. mája 2020, č.k. 29Pc/70/2019 - 80 súd zistil,

že žalovaný v 2. rade bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry L. sumou 50 eur od 06.09.2019 do
31.10.2019 a sumou 80 eur od 01.11.2019 do budúcna s tým, že dlžné výživné vo výške 450 eur je
povinný zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V časti, v ktorej dcéra Lýdia žiadala určiť
výživné vo výške 150 eur nad stanovenú sumu žalobu zamietol. Strany sporu sa vzdali práva podať
odvolanie voči rozsudku.

20. Zo spisu tunajšieho súdu spisová značka 28P/134/2019 súd zistil, že dňa 06.09.2019 podala
žalovaná v 1. rade návrh na úpravu práv a povinností rodičov k v tom čase maloletým deťom H., D.,
L. a D. s tým, že žiadala, aby títo boli zverení do jej osobnej starostlivosti a otec zaviazaný prispievať
na ich výživu z dôvodu, že konflikty v manželstve nastali pred štyrmi rokmi po narodení maloletého D.

a od toho času sa odsťahovala od žalovaného v 2. rade na dolné poschodie ich rodinného domu, kde
žije doteraz. Napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti, väčšinu hospodária samostatne a taktiež
nežijú ako manželia.
20.1. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.06.2020, ktorá je súčasťou tohto
spisového materiálu súd zistil, že „k otázke rozvodu zastávali obaja manželia odmietavý postoj, avšak

každý z iného dôvodu. Kým pán E. by rád udržal rodinu kvôli deťom a podľa jeho slov by bola za
určitých okolností možná obnova ich manželského a rodinného života, pani E. považuje za negatívum
rozvodu ťažkosti s majetkovým manželským vysporiadaním. Na základe toho sa zamerali na zlepšenie
ich vzájomnej rodičovskej komunikácie a možné nastavenie rodičovskej dohody“. Správa konštatovala
dlhoročné konflikty v manželstve, eskaláciu napätia, či naučený spôsob nekonštruktívnej komunikácie,

ktorá nedáva perspektívu dohody medzi manželmi.
20.2. Z rozsudku zo dňa 23.11.2020 č.k. 28P/134/2019-96 súd zistil, že konanie voči H. bolo zastavené.,
maloleté deti D., L. a D. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na
ich výživu – Martina – 80 eur, Lukáša 60 eur a Mareka 50 eur od 1.9.2019 do budúcna., uložil otcovidlžné výživné na Martina 1 020 eur, Lukáša 720 eur a Mareka 482 eur zaplatiť v lehote 4 mesiacov.,
v prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného zamietol., upravil styk otca s D. a L..

21. Zo spisu tunajšieho súdu spisová značka 28P/226/2020 súd zistil, že dňa 03.09.2020 podala
žalovaná v 1. rade návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k v tom čase maloletým
deťom D. nar. XX.X.XXXX, L. 22.1.2007 a D. 27.2.2015. Žalovaná v 1. rade v návrhu tvrdila, že od
začiatku sa v ich manželstve vyskytovali nezhody a výrazné konflikty nastali po narodení najmladšieho
syna D.. Žijú v jednom dome, avšak vedú 2 samostatné domácnosti a od novembra 2019 vedie žalovaná

v 1. rade samostatnú domácnosť na prízemí spoločného rodinného domu, kde s ňou žijú v súčasnosti
aj maloleté deti. Žalovaný v 2. rade vytvára konfliktné situácie, vulgárne nadáva jej, aj deťom, časom sa
k týmto konfliktom pridal aj syn H.. Dňa 22.08.2019 žalovaný v 2. rade zaútočil na manželku, zlomili jej
rebro a následne prebehlo aj trestné vyšetrovanie vo veci.
21.1. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.03.2021, č.k. 28P/226/2020 - 58 súd zistil, že v
tomtokonaníbolorozvedenémanželstvožalovanýchanačasporozvodeschválenárodičovskádohoda,

na základe ktorej v tom čase maloleté deti D., L. a D. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec
zaviazaný prispievať na výživu D. sumou 80 eur, Lukáša 60 eur a Mareka 50 eur mesačne. Zároveň bol
aj upravený styk maloletých detí s otcom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2021, keďže
sa osoby oprávnené podať odvolanie po vyhlásení rozsudku tohto práva vzdali.

22. Zo spisu tunajšieho súdu spisová značka 29P/127/2022 súd zistil, že dňa 17.05.2022 podala
žalovaná v 1. rade návrh na zmenu úpravy práv a povinností v časti rodičovskej dohody, pričom
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 04. júla 2022, číslo konania 29P/127/2022 - 33 bola
schválená rodičovská dohoda tak, že sa styk maloletých detí s otcom neupravuje a týmto sa mení aj
rozvodový rozsudok vo výroku o úprave styku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom doručenia,

keďže sa účastníci konania vzdali po vyhlásení práva podať proti nemu odvolanie dňa 07.07.2022.
23. Zo spisu tunajšieho súdu spisová značka 27P/190/2022 súd zistil, že dňa 21.07.2022 podala
žalovaná v 1. rade návrh na zvýšenie výživného na maloletých L. a D., o ktorom návrhu rozhodol súd
rozsudkom zo dňa 21.09.2022, č.k. 27P/190/2022 - 30 tak, že výživné na maloletého L. zvýšil na 80 eur,
na maloletého D. na 70 eur mesačne počnúc dňom schválenia rodičovskej dohody na súde. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2022, teda po jeho doručení, keďže oprávnení sa práva podať
odvolanie voči nemu vzdali.

24. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

25. Predmetom konania je nárok žalobkyne na určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti,
ktorý právny nárok je potrebné posúdiť vzhľadom na skutkové okolnosti tvrdené v žalobe podľa
ustanovení §§ 37 a 41a Občianskeho zákonníka (OZ) s tým, že súd skúma, či v zmysle ustanovenia
§ 137 CSP je daný naliehavý právny záujem na určení, či tu vlastnícke právo na strane žalobkyne je
alebo nie je.

25.1. V danom prípade súd konštatuje, že je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
žalobkyne, keďže bez rozhodnutia súdu nie je možné, aby došlo k zmene vlastníckych pomerov vo
vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti tak, ako to tvrdí žalobkyňa.

26. Podľa § 37 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Podľa § 41a ods. 1 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,
možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby,
27.1. Podľa § 41a ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho

úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

28. Po vykonaní dokazovania súd mal za preukázanú tú skutočnosť, že vo forme notárskej zápisnice
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanými v tom čase manželmi s tým,
že predmetom kúpnej zmluvy mala byť nehnuteľnosť, ako aj časť tejto nehnuteľnosti vyčlenená

geometrickým plánom, ktorá predtým bola predmetom darovania medzi žalobkyňou a jej rodičmi
J., pričom vecné bremeno doživotného bývania a zaopatrenia na predmetnej nehnuteľnosti bolo aj
zmluvným ustanovením tejto kúpnej zmluvy.28.1. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že jej skutočnou vôľou v čase uzavretia tohto právneho úkonu bolo tak,
ako jej darovali rodičia Giňovský, darovať predmetnú nehnuteľnosť aj s vecným bremenom svojej dcére
žalovanej v 1. rade výlučne teda jej ako novej nadobúdateľke vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

ani v žalobe, a ani v priebehu konania jej výsluchom a vykonaným dokazovaním však toto jej tvrdenie
nebolo preukázané.

29. Súd vedú k tomuto právnemu záveru tieto zistené nesporné skutočnosti:

29.1. Kúpna zmluva bola uzatváraná vo forme notárskej zápisnice pred notárskym úradom JUDr.
Mariána Petra., pričom už táto samotná skutočnosť svedčí o tom, že strany sporu si museli byť vedomé
právnych následkov a účinkov uzavretia akéhokoľvek právneho úkonu vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti.
29.1.1. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že mala vôľu predmetnú nehnuteľnosť darovať výlučne svojej dcére
žalovanej v 1. rade, niet logicky vysvetliteľného dôvodu, a žalobkyňa ho ani súdu neprezentovala, prečo
tak neurobila pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice, keďže je zrejmé, že aj príprava samotnej

notárskej zápisnice, ako aj samotný notársky úkon spísania tejto notárskej zápisnice, jej vyhotovenia
a právnych účinkov nevyhnutne musel trvať istý čas, pričom súd berie do úvahy aj tú skutočnosť, že
následne muselo dôjsť k podaniu návrhu na vklad tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, a aj
tento čas bol dostatočný na prípadné odstúpenie od zmluvy, pokiaľ žalobkyňa zistila, že nedošlo touto
zmluvou k naplneniu jej skutočnej vôle darovať nehnuteľnosť výlučne žalovanej v 1. rade.

29.1.2. Súdu z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že jej úmysel darovať
nehnuteľnosť jej dcére bol jej len myšlienkovou predstavou, že takto by považovala za vhodné tieto
vlastníckepomeryusporiadať.,alevkonečnomdôsledku,keďdošlokuzavretiuzmluvybolauzrozumená
s tým, že uzatvára so žalovanými kúpnu zmluvu, pričom účastníkom tejto kúpnej zmluvy je ako jej dcéra
- žalovaná v 1. rade, tak aj jej v tom čase zať, žalovaný v 2. rade.

29.2. Skutočnosť, že neprijala, lebo ani nepožadovala kúpnu cenu, a že táto jej ani nebola vyplatená,
a teda nedošlo k odplatnému prevodu predmetnej nehnuteľnosti, nebola žalobkyňou preukázaná.
29.2.1.Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že finančné prostriedky mu na zakúpenie tejto nehnuteľnosti a
vyplateniežalobkynebolidarovanérodičmipočasživotaeštejehootcasúdvyhodnotilvrovinemožného,

keďže matka žalovaného v 2. rade uviedla, že za života jej manžela veľmi dobre finančne zabezpečení
podporovali ako žalovaného v 2. rade, tak aj ostatné svoje deti. Túto skutočnosť o finančnej podpore za
života otca žalovaného v 2. rade potvrdila aj jeho sestra svedkyňa D. K..
29.2.2. Súd sa domnieva, že pokiaľ by títo mali byť dohodnutí na nejakej konkrétnej výpovedi, ktorá
by mala potvrdzovať skutočnosť vyplatenia finančných prostriedkov, zrejme by vypovedali inak, ako

vypovedali,resp.by vypovedalitak,abypotvrdilivýpoveďžalovanéhov2.radeapretosúdichtvrdeniam
nepriamo svedčiacim o poskytnutí finančných prostriedkov na zaplatenie tejto nehnuteľnosti aj uveril.

29.3. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že jej skutočnej vôli bezodplatne previesť vlastnícke právo svedčí to, že
daň z prevodu, ktorú mala zaplatiť ona ako predávajúca, zaplatili žalovaní, sama o sebe nie je právne

relevantným dôkazom, ani keby tomu tak bolo.

29.4. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti preukázané v konaní dôkaznými prostriedkami nemajú takú
právnu silu, aby preukázali absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, respektíve že v danom
prípade nedošlo k naplneniu jej skutočnej vôle darovať nehnuteľnosti žalovanej v 1. rade a rozpor medzi

jej vôľou a jej konaním bol spôsobený okolnosťami spočívajúcimi v takých skutočnostiach, ktoré by
svedčili o závažnom narušení jej vôľovej dispozície vo vzťahu k uzavretiu tejto kúpnej zmluvy.

29.5. Súd sa domnieva, že pokiaľ došlo k spochybneniu jej vlastného platného právneho úkonu predaja
predmetnej nehnuteľnosti žalovaným v tom čase hoci aj krátko manželmi, a tento stav zotrvával v tejto

rodine viac ako 20 rokov a zotrvával aj po tom, čo došlo k narušeniu manželských a rodinných vzťahov
v tejto rodine závažným spôsobom tak, že viedol k vyvolaniu niekoľkých súdnych sporov, a až následne
sa žalobkyňa rozhodla uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, viedla ju k tomu snaha, aby predmetná
nehnuteľnosť nemusela byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, do
ktorého patrí podľa platného listu vlastníctva.

Táto skutočnosť je dostatočnou pre spochybnenie toho, že si nebola celé tie roky vedomá skutočnosti,
že uzavrela kúpnu zmluvu.30. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že došlo k zastretiu tohto právneho úkonu, a že došlo v skutočnosti k
darovacej zmluve, kde jediným účastníkom tejto darovacej zmluvy zo strany obdarovaných mala byť
žalovaná v 1. rade, v danom kontexte, ak žalobkyňa tvrdí, že došlo k zastretému právnemu úkonu,

a táto zmluva tak právne odôvodnenie žaloby s poukazom na ustanovenie § 41a OZ neobstojí, lebo
v takomto prípade by sa nárokov vyplývajúcich z tejto skutočnosti mala domáhať žalovaná v 1. rade
voči ostatným účastníkom zmluvy, nakoľko, ak by súd mal uveriť, že sa jednalo o zastretý právny úkon
darovacej zmluvy žalovanej v 1. rade, tak touto žalobou by v skutočnosti nedošlo k vyriešeniu sporných
skutočností tvrdených žalobkyňou., teda, že výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti má byť len jej

dcéra- žalovaná v 1. rade.
30.1. V danom kontexte žaloby to však nie je žalovaná v 1. rade, ktorá žaluje o určenie, že je výlučnou
vlastníčkou tejto nehnuteľnosti voči žalobkyni ako darujúcej a voči druhému účastníkovi kúpnej zmluvy
a teda žalovanému v 2. rade, ktorý je vedený na liste vlastníctva z titulu nadobudnutia vlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou., ale žaluje o určenie vlastníctva tá zmluvná strana, ktorá
vlastníctvo previesť mienila, ale tvrdí, že tak chcela urobiť bezodplatne a vo vzťahu k žalovanej v 1. rade.

30.2. Ak teda žalobkyňa tvrdí, že nedošlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia §
37 OZ, teda že nebola zmluva uzavretá s vážny úmyslom s vôľou uzavrieť so žalovanými kúpnu
zmluvu, a teda, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, ale na druhej strane tvrdí, že došlo k
zastretému právnemu úkonu a to darovacej zmluve., predmetná žaloba tieto skutočnosti nie je spôsobilá
vyriešiť, pretože v tomto konaní sa žalobkyňa domáha toho, že je výlučnou vlastníčkou predmetných

nehnuteľností voči obom žalovaným, teda aj voči svojej dcére žalovanej v 1. rade, o ktorej tvrdí, že
zastretým právnym úkonom darovacej zmluvy bola výlučne obdarovanou.

31. Súd v tomto kontexte poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej je pri posudzovaní neplatnosti
právnych úkonov potrebné zohľadniť zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom

právneho úkonu spája právny následok v podobe jeho neplatnosti, pričom by zásadne malo platiť, že
právne úkony by mali byť považované za platné, pokiaľ preukázateľne nie je vyvrátená táto skutočnosť.
31.1. Tento všeobecný právny prístup k uplatňovaniu, výkladu základných zásad súkromného práva,
ktorý je napríklad vyjadrený v článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, sa premietol napr. aj do
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2014, spisová značka IV. ÚS 15/2014 a v

tomto kontexte aj rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2013, spisová značka
6M Cdo 21/2011, v ktorom bolo vyslovené, že jednou zo základných zásad súkromného práva je zásada
„actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“, - úkon treba vykladať skôr tak, aby platil,
akoby neplatil.
31.2.ÚstavnekonformnýmprístupomjeajprístupvzmysleNálezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky

zo dňa 03.07.2008, spisová značka I. ÚS 242/2007, podľa ktorého základným princípom výkladu zmluvy
je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy
zakladá, ak sú možné obidva výklady.

32. Súd od začiatku sporu viedol strany k tomu, aby v tomto konaní riešili iba otázku nastolenú

žalobou žalobkyne, a nie veľmi rozvrátené rodinné vzťahy u žalovaných, ktoré sú podľa názoru súdu
jedinou príčinou podania tejto žaloby, a namietania skutočnosti, že nedošlo k platnému uzavretiu kúpnej
zmluvy, ale k zastretému právnemu úkonu darovacej zmluvy a to z dôvodu potreby vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných po právoplatnom rozvode manželstva. O tom svedčí aj
prehlásenie žalovanej v 1. rade pred sociálnou pracovníčkou, ktoré je zaznamenané v správe, kedy

sa vyjadrovala k problémovým skutočnostiam týkajúcim sa vo vzťahu k rozvodu manželstva, a túto
skutočnosť - majetkové vysporiadanie po rozvode - považovala za veľmi dôležitý problém pri týchto
rodinných vzťahoch.
32.1. Okrem toho, tak ako súd vyslovil aj v predbežnom právnom názore, vzhľadom na odstup času,
ktorý uplynul od uzavretia tejto zmluvy, je vždy dôkazná povinnosť na strane žalobcu preskúšavaná

uplynutím času a jeho vplyvu na zaobstaranie určitých dôkazných prostriedkov právne relevantných v
danom kontexte. Dôkazné bremeno v danom prípade je výlučne na žalobkyni, a žaloba o skutkových
tvrdeniach žalobkyne trpí značnou dôkaznou núdzou, aj pokiaľ by súd nevyhodnotil dôkazy, ktoré boli
predložené a v konaní vykonané, v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia rozsudku.
32.2.Je zrejmé,žepokiaľbydošlokvyhoveniužalobyžalobkyne,žalobkyňaakovýlučnávlastníčkatejto

nehnuteľnosti by súhlasila s tým, aby v tejto nehnuteľnosti žila iba jej dcéra žalovaná v 1. rade a žalovaný
v 2. rade by sa musel z predmetnej nehnuteľnosti vypratať, hoci nehnuteľnosť užíval vyše 20 rokov, a
ako tvrdí, a je to aj nesporné, za ten čas nehnuteľnosť bola udržiavaná, zveľaďovaná a niekoľkokrátzvýšená jej hodnota tak, že nie je možné posudzovať stav tejto nehnuteľnosti ku dňu uzavretia tejto
kúpnej zmluvy s tým stavom nehnuteľnosti, aký je v súčasnosti.
32.3. Pre takýto zásadný zásah do vlastníckych pomerov nemá odôvodnenie ani v skutkových ani

právnych dôvodoch a vysvetleniach úmyslov žalobkyne., tie skutočnosti, ktoré ju viedli k podaniu žaloby
nemôžu byť právne relevantným dôvodom spochybňovania vlastníckeho práva, ktoré bolo založené
kúpnou zmluvou platne uzavretou do notárskej zápisnice, a ktorej platnosť v tomto konaní žalobkyňa
napáda.
Z tohto dôvodu teda súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33.1. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Predmetné právne ustanovenie preberá doterajšiu takúto právnu úpravu podľa §
150 ods. 1 O.s.p platného do 30.6.2016.
33.2. V konaní boli úspešní obaja žalovaní, ale žalovaná v 1. rade náhradu trov konania nepožadovala.,

preto by pripadala do úvahy vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade aplikácia ustanovenia
§ 255 CSP. Žalobkyňa v konaní navrhovala aplikáciu § 257 CSP, ktorý návrh odôvodnila s poukazom
na Nález Ústavného súdu SR zverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky pod č. 59/2015.
33.3. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo 17. marca 2015, sp.zn. II.ÚS 158/2015, uverejneného

v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 59/2015, právna úprava
nevylučuje vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.sp. aj vo vzájomných vzťahoch
medzi účastníkmi či ich príbuzenskom pomere. Vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania a ich
príbuzenský pomer možno kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p.,
33.4. Súd sa domnieva, že v danom kontexte rozvrátených rodinných vzťahov by otázka trov konania

zo strany úspešného účastníka a to žalovaného v 2. rade, voči ktorému bola žaloba neúspešná a trovy
konania uplatnil, keďže žalovaná v 1. rade náhradu trov konania neuplatnila, viedlo k ďalšej eskalácii
napätia vzťahov medzi stranami sporu a v tejto skutočnosti vidí súd jeden z hlavných dôvodov hodných
osobitného zreteľa, prečo by nepriznal aj úspešnému žalovanému v 2. rade náhradu trov konania.
33.5. Aj keď žaloba teda bola vedená voči žalovanému v 2. rade nedôvodne, ako to aj vysvetlil v

odôvodnení rozhodnutia, v konečnom dôsledku je úlohou súdu viesť strany sporu k zmierlivému riešeniu
ich sporov, a snažiť sa o to, ak to neodporuje zásadám spravodlivého usporiadania vecí, aj v otázke
trov konania. Vzťahy v tejto rodine s piatimi deťmi, ktoré sú rozvrátené a narušené je potrebné sanovať,
nie ešte viac prehlbovať.
33.6. Z tohto dôvodu súd teda považuje tieto skutočnosti za hodné osobitného zreteľa na aplikáciu

ustanovenia § 257 CSP a nepriznal stranám sporu – teda ani úspešnému žalovanému v 2. rade náhradu
trov konania.

Poučenie:

2

19C/86/2021

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).