Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 37T/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010872
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Šatková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124010872.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

37T/44/2024

6

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Šatkovou, v trestnej veci proti

obžalovanému A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní v Nitre dňa 30.08.2024 takto

r o z h o d o l :

37T/44/2024

2

A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., t.č.

bytom C. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

hoci mu z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa, pričom
rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch pod sp.zn. 8P/4/2020 zo dňa 04.11.2021, právoplatným
dňa 07.12.2021 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna E., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 Eur

mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky F. B. s súčinnosťou od právoplatnosti
rozsudku, si svoju vyživovaciu povinnosť v D. a na iných miestach kde sa zdržiava, z nedbanlivosti
riadne a v plnom rozsahu neplní od 01.12.2023 doposiaľ (s tým, že uhradil v mesiaci február 2024
sumu 205 Eur, v mesiaci marec 2024 sumu 100 Eur, v mesiaci apríl 2024 dva krát sumu 50 Eur, v
mesiaci máj 2024 sumu 50 Eur, do 28.08.2024 sumu 750 Eur), pričom ako živnostník podľa vlastných
slov dosahuje dostatočný príjem, a týmto svojím konaním spôsobil dlh výživnom voči oprávnenej F. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. XX/X ku dňu 30.08.2024 vo výške 145,-Eur,

teda:

najmenej dva mesiace v období dvoch rokoch si z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosti vyživovať
iného,

tým spáchal:

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákonaZ a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá s probačným
dohľadom.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu

v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

37T/44/2024

4

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany, sp. zn. Pv 93/24/4406 Okresný
súd Nitra (ďalej len „súd“) prejednal trestnú vec obžalovaného A. B. pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného A. B., svedka - osoby
oprávnenej z výživného F. B. a oboznámením na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku, že je vinný zo
skutku uvedeného v obžalobe. Ku skutku uviedol, že uhradil sumu 750 eur a zvyšnú sumu 150 eur uhradí

hneď. Svoje konanie oľutoval a žiadal o poskytnutie lehoty pre uhradenie dlžného výživného prevodom
osobe oprávnenej na výživné v ten deň, za pomoci kamaráta. Súd vyhlásenie obžalovaného o vine
neprijal, nakoľko by mu tým zabránil vykonať účinnú ľútosť.

Svedkyňa F. B. ako osoba oprávnená z výživného uviedla, že ku dňu 28.08.2024 bolo obžalovaným

uhradené výživné vo výške 750 eur. Na hlavnom pojednávaní dňa 30.08.2024 uviedla, že nedošlo
k žiadnej ďalšej úhrade dlžného výživného. Dieťa netrpí núdzou, finančne jej pomáha jej babka, a to aj
v období, keď bola poberateľkou hmotnej núdze.

Z výpovede svedkyne A. H. I., ktorú súd oboznámil postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku

so súhlasom procesných strán, vyplýva, že F. B. podala žiadosť o náhradné výživné dňa 22.04.2024 na
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, na dieťa P.B. nar. XX.XX.XXXX. Náhradné výživné bolo
priznané z dôvodu, že povinný A. B. si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní. Náhradné výživné
bolo priznané odo dňa 01.04.2024 vo výške 100 eur mesačne (povinný uhradil výživné v sume 50 eur),
od 01.05.2024 v sume 110 eur (povinný uhradil v mesiaci máj 2024 výživné v sume 40 eur) a vyplatené

v termíne mesiac pozadu.
Súd postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy.
Z rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8P/4/2020 zo dňa 04.11.2021 vyplýva, že súd rozhodol
o rozvode manželstva obžalovaného s F. B. a zveril dieťa P.B. do osobnej starostlivosti matky. Otca –
obžalovaného A. B. zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Z rodného listu súd zistil, že maloletý E. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, otec dieťaťa je A. B. a matkou
dieťaťa je F. B..
Dieťa v šk. roku 2023/2024 navštevovalo Súkromnú špeciálnu materskú školu D. XXXX/X, C..Z dokladov o platbách bolo zrejmé, že F. B. obžalovaný uhradil nasledovné platby:
16.02.2024 sumu 205 eur
01.03.2024 sumu 100 eur

19.04.2024 sumu 50 eur
29.04.2024 sumu 50 eur
02.05.2024 sumu 50 eur
24.05.2024 sumu 40 eur

Podľa správy súdneho exekútora J. F. J. K. voči obžalovanému ako povinnému je vedené exekučné
konanie sp. zn. 288EX 219/2024, povinný na účet súdneho exekútora doposiaľ nič neuhradil, súdny
exekútornemávedomosťoplatbáchoprávnenejosobe–matkedieťaťa,matkapoberánáhradnévýživné
z ÚPSVaR Topoľčany. Súdny exekútor na základe lustrácií zistil, že povinný je v pracovnom pomere a má
účty v banke, preto súdny exekútor pristúpil k vydaniu Príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy

odoslaný spoločnosti C. L. dňa 09.04.2024 a Príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
v banke, odoslaný do Tatrabanky a.s. dňa 09.04.2024. Povinný nie je držiteľom vodičského preukazu,
nevlastní motorové vozidlo ani žiadnu nehnuteľnosť.

Zo správy spoločnosti C. L. zo dňa 03.06.2024 vyplýva, že obžalovaný mal so spoločnosťou uzatvorenú

Dohodu o pracovnej činnosti od 25.03.2024 do 29.04.2024, z ktorej mal príjem nepresahujúci výšku
životného minima, preto mu nebolo možné vykonať zrážky zo mzdy. Jeho čistý príjem za obdobie trvania
dohody bol: 03/2024 vo výške 21,02 eur a 04/2024 vo výške 3,91 eur. Počas trvania dohody nebola
obžalovanému vyplatená náhrada príjmu pre dočasnú práceneschopnosť ani žiadne cestovné náhrady
alebo odstupné.

Podľa výpisu zo živnostenského registra (č.l.473) má obžalovaný živnostenské oprávnenie od
01.10.2020.
Z vykonanej lustrácie v evidencii katastra nehnuteľností bolo zistené, že obžalovaný nie je vlastníkom
nehnuteľnosti.

Podľa zoznamu vozidiel evidovaný na osobu obžalovaného vyplýva, že v premávke sú evidované:
osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf EČ: M., Škoda Octavia EČ: N., Volkswagen Golv O.: P.,
Renault Megane EČ: H., pričom na všetky sa vzťahuje exekútorská blokácia súdnym exekútorom J. F. I..
Podľa správy z Centrálneho depozitára cenných papierov obžalovaný nemal a nemá účet majiteľa

cenných papierov, nie je akcionár, nie je evidovaný žiadny prevod cenných papierov ani záložné právo
k cenným papierom.

Zo správy obce Ludanice (č.l. 52) vyplýva, že na Komisii na ochranu verejného poriadku nebol riešený.

V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má evidovaných 10 priestupkov, a to za hrubé
správanie, vulgárne nadávanie F. B., slovné roztržky s manželkou, robenie schválností O. B. – priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu riešené napomenutím alebo poriadkovou pokutou.
Z odpisu z registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný má jeden záznam – rozsudok Okresného
súdu Partizánske zo dňa 08.11.2010 sp. zn. 2T/79/2010, osvedčený 22.05.2012, hľadí sa na neho akoby

nebol odsúdený.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky
žalovaného trestného činu, a že tento skutok spáchal zavinene obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1

Trestného zákona, keď si najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil vyživovaciu
povinnosť.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami
hromadného trestného činu a v dôsledku toho je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným

úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v protiprávnom konaní. Podľa § 122 odsek
13 Trestného zákona platí výnimka vo vzťahu k rozhodovaniu o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu
v tom zmysle, že o pokračovanie v konaní ide až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého
stupňa. V tomto zmysle súd vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovejvete obžaloby obdobie, v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu hlavného
pojednávania. Súd príkladne k tomu ustálil vykonaným dokazovaním (výsluchom obžalovaného, matky
maloletého dieťaťa a listinnými dôkazmi) výšku sumy uhradeného a predovšetkým dlžného výživného.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky
možnosti, aby si svoju povinnosť splnila (riadne a včas) bez ohľadu na to, či mu jeho aktuálna životná
situácia umožňuje platiť výživné v takom rozsahu, ako sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti.
Povinnosť obžalovaného vyživovať maloleté dieťa vyplývala nielen zo Zákona o rodine, z ustanovení o
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu (plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť), ale táto mu bola určená aj
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany.

Chráneným objektom v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy je nárok na výživu
nezaopatreného dieťaťa vyplývajúci priamo zo zákona a protiprávnym konaním ohrozujúcim chránený
objekt je neplnenie vyživovacej povinnosti, trestne zodpovedným subjektom je osoba povinná

poskytovať peňažné plnenie a zaopatrovať tak oprávnenú osobu.

Protiprávne konanie obžalovaného spočívalo v tom, že oprávnenej osobe neposkytol včas a riadne to,
čo bolo obsahom jeho vyživovacej povinnosti, ktorá bola určená právoplatným rozhodnutím súdu.
Úmyselné konanie obžalovaného bolo možné odvodiť jednak z vedomosti obžalovaného o tom, že je

povinný platiť výživné, ale aj z nerešpektovania tejto povinnosti, keďže vyživovaciu povinnosť si neplnil
riadne (v súdom určenej výške) a včas. Celá zodpovednosť za výživu a zaopatrenie maloletého dieťaťa
zostala tak len na pleciach matky, ktorej jednak dočasne finančne vypomáhala jej stará mama a tiež
musela požiadať o vyplácanie náhradného výživného, čím nedošlo k stavu núdze pri výžive maloletého
dieťaťa. Takýto postoj a konanie otca, ktorý si neplní svoju základnú zákonnú povinnosť, je nielen

v rozpore so zákonom, ale aj so základnými pravidlami morálky.
Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona,
teda že konal v priamom úmysle, kedy vedel, že môže svojim konaním porušiť a ohroziť záujem
chránenýzákonomazároveň tentochránenýzáujem (objekt)chcelporušiťaohroziť(jednotavedomosti
a vôle).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Súd pri ukladaní trestu prihliadol u obžalovaného na jeho osobné pomery aj na zistenie, že tento sa
k svojmu konaniu priznal a konanie oľutoval, čo súdu umožnilo prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona.
Zákonom stanovená trestná sadzba bola jednoznačne daná ustanovením § 207 odsek 1 Trestného
zákona vo výmere až na dva roky. Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4

Trestného zákona (spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy), ako aj všetky okolnosti
prípadu (rozsah a obdobie protiprávnej činnosti), súd uložil trest v súlade s § 38 odsek 2 Trestného
zákona a všeobecných zásad pre ukladanie trestov podľa § 33a a nasledujúce Trestného zákona. Súd
mal za to, že účel trestu z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie bude dosiahnutý uložením

trestu odňatia slobody v dolnej polovici takto upravenej trestnej sadzby, vo výmere 4 mesiacov. Trestná
sadzba umožňovala súdu podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, súd vzhľadom na prístup
obžalovaného k plneniu vyživovacej povinnosti, rozhodol o uložení probačného dohľadu nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe a uložil mu povinnosť v skúšobnej dobe probačného dohľadu nahradiť
dlžné výživné. Skúšobnú dobu probačného dohľadu stanovil na samej dolnej hranici. Takto uložený trest

zároveň pôsobí ako generálna prevencia smerujúca voči ostatným členom občianskej spoločnosti, že
obdobné konanie nie je ospravedlniteľné a tolerovateľné.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:37T/44/2024

2

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.