Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219203910
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7219203910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu PRVÁ KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, spol.
s.r.o., so sídlom Košice, Biela 5, IČO: 36 217 735, zast. JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, so
sídlom Košice, Floriánska 16, proti žalovanému BYFOS, s.r.o., so sídlom Košice, Mudroňova 4, IČO:
36 169 871, zast. Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Košice, Rázusova 1, IČO:
50 560 611, o zaplatenie 17.047,88 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku K2-27C/26/2019-364
zo 22.11.2023 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku

o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj ,,súd“) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
105,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.12.2019 do budúcna, všetko spolu
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.)
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (výrok III.).

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 17.047,88 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.653,49 € od 1.1.2016 až do zaplatenia
a zo sumy 8.394,39 € od 1.3.2016 až do zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je zástupcom
vlastníkov bytov na základe zmluvy o výkone správy s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v
obytnom dome na ul. A. B. C. D. XX, XX E. XX F. G. (ďalej len „vlastníci bytov“). Žalovaný je bývalý
správcabytovéhodomuanapriekukončeniuzmluvyospráve,naďalejvykonávalsprávuaprijímalplatby
až do 31.5.2017. Vlastníci bytov v 9/2016 žalovanému vypovedali zmluvu o výkone správy a výpovedná

doba mala uplynúť 31.12.2017 (žalobca na pojednávaní opravil zrejmú chybu tak, že k 31.12.2016).
Žalovaný ku dňu ukončenia zmluvy o správe, žalobcovi nepredložil vyúčtovania, neumožnil mu prístup
k účtu. Až dňa 5.5.2017 žalovaný doručil žalobcovi tzv. účtovné karty ku každému vlastníkovi bytu a
tabuľkové vyúčtovanie služieb, výkon správy a fondu opráv, preto žalobca nemal možnosť žalovaným
uvádzané stavy porovnať s účtovnými dokladmi a zistiť, či sú správne. Žalovanú sumu žalobca uplatňuje
z troch položiek odôvodnených v bode A,B,C :
A/ 8.653,49 € ako zostatok vo fonde prevádzky, údržby a opráv spolu vo výške za vchod A. B. C. D. XX

vo výške 2.945,48 €, za vchod č. 29 vo výške 3.135,02 € a za vchod č. 31 vo výške 2.572,99 €, ktorý
vyplýva zo Správy o činnosti za rok 2016, ktorú žalovaný zaslal vlastníkom bytov dňa 24.4.2017, kde je
uvedený počiatočný stav k 1.1.2016 (konečný stav k 31.12.2015),B/ 9.538,58 € ako rozdiel medzi celkovými príjmami 81.581,12 € a výdavkami 72.042,54 € za obdobie
roku 2016 a za 1 a 2/2017, ktorý vyplýva z Účtovných kariet - prehľad mesačných úhrad za každého
vlastníka bytu osobitne za rok 2016 a za 1 a 2/2017, ktoré žalovaný zaslal žalobcovi dňa 5.5.2017,

C/ 5.564,81 € za 3/2017, suma 386,47 € za 4/2017 a suma 105,13 € za 5/2017, ktoré žalovaný prijal
na svoj účet.
Položky A, B, C spolu predstavujú sumu 24.248,48 € a od uvedenej sumy odpočítal žalobca sumu
3.837,78 € ako vinkuláciu zo zmluvy o úvere č. 802/150/2012/VPZ z 3.1.2013, ktorá sa zobrazuje ako
plusová položka na účte v banke, avšak nie je disponibilným zostatkom a ďalšiu položku 3.362,82 € ako

nesprávne účtované do výdavkov voči spoločnosti TEHO, s.r.o. Košice, ktorý bol v skutočnosti zaplatený
až neskôr na nový účet vlastníkov bytov. Po odpočítaní uvedených položiek uplatňuje žalovanú sumu
17.047,88 €, s odôvodnením, že ju žalovaný nikdy nevykázal, nevyúčtoval a na novo-zriadený účet
vlastníkov bytov nepreviedol a žalobca sa ho domáha ako zástupca vlastníkov bytov, ktorý koná podľa
§ 9 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Žalovaný žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal a žiadal žalobu zamietnuť. Vzniesol

námietku premlčania v žalobe uplatneného nároku s odôvodnením, že žaloba bola podaná až po
subjektívnej 2- ročnej lehote nároku na náhradu škody resp. na vydanie plnenia titulom bezdôvodného
obohatenia a to dňa 3.5.2019 a žiadal aj náhradu trov konania. Žalovaný uviedol, že už dňa 27.4.2017
pri prevzatí dokumentácie novým správcom, teda žalobcom, žalobca už disponoval informáciami o tom,
kto je neplatičom, v akej výške sú nedoplatky evidované, a preto povinnosť uplatniť práva vlastníkov

a vymáhať vzniknuté nedoplatky (ktoré v čase prevzatia správy zo strany žalobcu neboli premlčané)
súdnou cestou prešla spolu s výkonom správy na žalobcu.

3. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa § 451, § 456, § 420 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 106
ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka („ďalej len OZ“), § 6 ods. 1, 2, 3, 4, § 8 ods. 1, 3,

5, § 8a ods. 1, 2, 3, 4, 6, § 8b ods. 1, 2, 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov,§3ods.1nar.vl.SRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalovaný bol od 1.1.2005 správcom
bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na ul. A. B. C. D. XX, XX E. XX F. G. na základe Zmluvy o
výkone správy z 25.11.2004 (ďalej len ako „predmetný bytový dom“ alebo „vlastníci bytov a nebytových

priestorov“). Dňa 23.9.2016 vlastníci bytov a nebytových priestorov žalovanému vypovedali zmluvu o
výkone správy a v ten istý deň žalovanému výpoveď aj doručili. Výpovedná lehota je zo zákona 3-
mesačná, ale len ak sa zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodnú inak. V zmluve žalovaného
a vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 25.11.2004 bola dohodnutá 6-mesačná výpovedná lehota
a začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda od

1.10.2016 a uplynula 31.3.2017. Z uvedeného mal súd za to, že žalovaný bol správcom bytového domu
do 31.3.2017, čo odporuje tvrdeniu žalobcu, že sa stal správcom predmetného bytového domu od
1.1.2017. Podľa zákona nemôžu vykonávať viacerí správcovia správu bytov, žalobca tak nemohol byť
správcom do 31.3.2017.
Žalovanú sumu si uplatnil žalobca z troch čiastok uvedených v bode A, B, C žaloby (spolu predstavujú

sumu 24.248,48 € a od uvedenej sumy odpočítal 3.837,78 € a 3.362,82 €). Konkrétne v bode A/
sumu 8.653,49 € ako zostatok vo fonde prevádzky, údržby a opráv, v bode B/ sumu 9.538,58 € ako
rozdiel príjmov a výdavkov za obdobie roku 2016 a za 1 a 2/2017. Súd poukázal na to, že žalobca
netvrdil, že by tieto finančné prostriedky uvedené v bode A, B žaloby neboli na účte vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, teda že by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, resp. k škode u

žalobcu. V bode C/ žaloby žalobca uviedol, že žalovaný prijal na svoj účet 5.564,81 € za 3/2017, sumu
386,47 € za 4/2017 a 105,13 € za 5/2017, avšak sám žalobca preukázal výpisom z účtu vlastníkov bytov
z 16.1.2017, že majiteľom uvedeného účtu boli vlastníci bytov a nebytových priestorov a nie žalovaný.
Samotný žalobca uviedol, že informoval poštu a banku o (novej) Zmluve o výkone správy v marci alebo v
apríli 2017. Žalobca teda neuviedol ani len skutkové tvrdenie o bezdôvodnom obohatený žalovaného, či

škode. Žalobca na základe zmluvy o výkone správy mohol (a mal) vykonávať správu od 1.4.2017. Sumu
105,13 € za mesiac máj 2017 žalovaný uznal, preto súd uložil žalovanému ju uhradiť žalobcovi z titulu
bezdôvodného obohatenia. Z uvedenej sumy 105,13 € súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne od 12.12.2019 do budúcna, nakoľko žalobca nevyzval žalovaného na ich úhradu, preto
je výzvou až doručenie žaloby žalovanému súdom dňa 10.12.2019, teda žalovaný bol povinný plniť od

11.12.2019, a tak sa dostal do omeškania od 12.12.2019.
Súd ďalej poukázal na to, že žalobca na pojednávaní dňa 22.11.2023 navrhol ustanoviť znalca z
odboru účtovníctvo a ekonómia na preverenie hospodárenia žalovaného za rok 2015, 2016, a to
po vyše 4 rokoch po začatí sporu. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku aprostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by
to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd doručil
žalobcovi poučenia o sudcovskej koncentrácií dňa 10.12.2019, ktorý návrh na znalecké dokazovanie

predniesolnapojednávanídňa22.11.2023,pretouvedenýnávrhnadoplneniedokazovaniasúdzamietol
(sudcovská koncentrácia), ako aj z dôvodu, že žaloba bola na inom skutkovom základe.
Súd prvej inštancie sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaným. Ten uviedol, že žaloba
bola podaná až po subjektívnej 2- ročnej lehote nároku na náhradu škody, resp. na vydanie plnenia
titulom bezdôvodného obohatenia, a to dňa 3.5.2019. Žalobca odôvodnil podanie žaloby po vyše 2

rokoch, od začatia vykonávania správy (pričom mal za to, že ju vykonával od 1.1.2017) tým, že išlo
pre neho o veľmi zložité výpočty, ktoré vykonal sám osobne. Súd uviedol, že dňom skončenia správy
domu (31.3.2017) zo zákona prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so
správou domu na nového správcu (od 1.4.2017), teda na žalobcu. Z prednesu žalobcu súdu vplynulo,
že od 26.4.2017 už mali za to, že môžu ísť na príslušné orgány (poštu, banku...) ako správcovia.
Súd dodal, že žalobca od žalovaného dňa 27.4.2017 prevzal listiny súvisiace s ukončením činnosti

správcu. Žalobcom tvrdené k námietke premlčania, že až dňa 5.5.2017 im žalovaný zaslal účtovné karty
- prehľad mesačných úhrad za každého jednotlivého vlastníka bytu osobitne (za rok 2016 a za 1 a
2/2017) bolo nedôvodné, nakoľko uvedené nedoplatky jednotlivých vlastníkov bytu neboli predmetom
žaloby. Žalobca od účinnosti zmluvy o výkone správy, už mal zo zákona prístup k účtu vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v banke a mohol disponovať aj s údajmi na podanie žaloby. Žalobcom

tvrdené (zložitosť výpočtu v prípade preverenia správnosti hospodárenia žalovaného) nie je dôvodom
na spočívanie premlčacej lehoty (žalobcovi nič nebránilo zabezpečiť si odborné stanovisko). Žalobca tak
mohol na súde uplatniť svoje práva z bezdôvodného obohatenia resp. z náhrady škody už 1.4.2017 (v
prípade žalobcom tvrdeného 26.4.2017) a v rámci dvojročnej premlčacej lehoty najneskôr dňa 1.4.2019
(v prípade žalobcom tvrdeného 26.4.2019), pričom žalobu podal až 3.5.2019, preto súd žalobu v

prevyšujúcej časti, z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným, zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd úspešnému žalovanému (keďže neúspech mal len
v nepatrnej časti), priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
zaviaže žalovaného zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi sumu 17.047,88 € spolu s
príslušenstvom tejto pohľadávky pozostávajúcej z úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
8.653,49 € od 1.1.2016 až do zaplatenia a z úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

8.394,39 € od 1.3.2016 až do zaplatenia a zároveň mu priznal náhradu trov konania vrátane trov
odvolacieho konania podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom súdu
prvej inštancie, že premlčacia lehota začala plynúť u žalobcu dňa 1.4.2017 a teda že posledným dňom,
kedy si žalobca mohol uplatniť svoj nárok na súde bol deň 1.4.2019. Poukázal na § 107 ods. 1 OZ
z ktorého vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o
okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Subjektívna vedomosť oprávneného o
tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil, a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu
došlo, musí byť skutočná. Nie je pritom rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel
vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení

potrebnej starostlivosti. Ďalej uviedol, že o výške nároku uvedenom v žalobe v bode A boli vlastníci
bytov oboznámení listom z 24.4.2017, žalovaný im zaslal správu o činnosti za rok 2016 podľa § 8a
zákona o podľa § 8a zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. O výške nároku
uvedenom v žalobe v bode B bol žalobca oboznámený dňom 5.5.2017, keď žalovaný zaslal žalobcovi
účtovné karty – prehľad mesačných úhrad za rok 2016 a za január a február 2017 za každého vlastníka

bytu osobitne s výnimkou mesta Košice. Zároveň zaslal žalovanému dve tabuľky, v ktorých sú uvedené
výdavky za služby, fond opráv a výkon správy za obdobie roka 2016 a január a február 2017. K nároku
uvedenomvbodeCopätovneuviedol,žežalovanýnapriekukončeniusprávyďalejprijímalplatbynasvoj
účet, a to v mesiaci marec 2017 prijal celkovo na svoj účet sumu 5.564,81 €, v mesiaci apríl 2017 sumu
386,47 € a v mesiac máj sumu 105,13 €. Žalovaný nárok predstavuje sumu 17.047,88 €, ktorú žalovaný

nikdy nevykázal, nevyúčtoval, na novozriadený účet vlastníkov bytov a NP nepreviedol a žalobca ako
zástupcavlastníkov,ktorýkonápodľa§9ods.7zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytových
priestorov vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov a NP sa jej domáha v tomto konaní.Žalobca uviedol, že žalovaný vo svojej tabuľke uvádza nešpecifikovaný stav nedoplatkov, teda
pohľadávku v sume 6.982,25 €. Nakoľko medzi účtovnými kartami v prehľade mesačných úhrad
žalovaný nikde neuvádza platby mesta Košice ako vlastníka nebytového priestoru vo vchode č. 31 na

ulici A. B. C. XX na prízemí obytného domu so súpisným číslom 799 zapísaného na liste vlastníctva č.
XXXXX k.ú. H. I., žalobca sa domnieval, že položka tabuľky „stav nedoplatkov“ by mala predstavovať
pohľadávku voči mestu Košice za bližšie žalovaným nešpecifikované nevykonané úhrady. Pohľadávka
by správne mala byť v sume 7.020,54 € a nie 6.982,25 €. Mesto Košice uviedlo, že ako vlastník
neeviduje žiaden svoj dlh voči žalovanému a všetky záväzky má riadne uhradené. Ak žalovaný prijímal

platby mesta Košice a tieto si ponechal, potom suma 7.020,54 € z celkovej žalovanej sumy predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovaného. V prípade, ak žalovaný platby neprijal a nedoplatky nevymáhal
v súdnom konaní, potom sa žalobca sumy 7.020,54 € domáha titulom náhrady škody spôsobenej
žalovaným, ktorý bol povinný podľa ustanovení § 6 odsek 2 písm. d/ zákona č. č.182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov vymáhať škody, nedoplatky vo fonde prevádzky, údržby a
opráv a iné pohľadávky a nároky a podľa § 8 sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu

prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté
nedoplatky.
Žalobca zdôraznil, že žalovaný výpoveď zmluvy o výkone správy neakceptoval a naďalej vykonával
správu bytového domu a prijímal platby prakticky až do 31.05.2017, hoci vlastníci bytov a NP
uzatvorili novú zmluvu o výkone správy so žalobcom. Žalovaný žalobcovi neposkytol žiadnu súčinnosť,

neodovzdal mu ku dňu ukončenia zmluvy o správe žiadne podklady, vyúčtovania, neumožnil mu prístup
k účtu, ktorého majiteľom v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov bol žalovaný a nie vlastníci bytov
a NP.
Žalovaný začatie plynutia premlčacej doby spojil s prevzatím listín žalobcom od žalovaného
dňa 27.4.2017, ktoré o. i. obsahovali sedemnásťriadkovú tabuľku žalovaného, ním označenú ako

„vyúčtovanie A. B. C. XX,XX,XX G.“ a súčasne s možnosťou žalobcu mať vedomosť o stave na účte
vo F. J.. Táto tabuľka obsahuje len výsledné sumy uvedených položiek, aj to nesprávne spočítaných,
takže tvrdenie, že z týchto podkladov v spojení s výpisom z účtu sa mohol žalobca od tohoto dátumu
dozvedieť o hospodárení žalovaného a vypočítať presné výšky platieb vlastníkov bytov a NP a zistiť
presné sumy výdavkov, nie je pravdivý. Len porovnaním tejto tabuľky s kartami bytov, doručenými

žalovaným žalobcovi 5.5.2017 je zrejmé, že až karty bytov obsahujú jednotlivo položkovite jednotlivé
platby konkrétnych vlastníkov s uvedením, v akej presne výške, ktorý deň v príslušnom mesiaci
konkrétny vlastník zaplatil a ako boli jeho platby rozúčtované. Tabuľka označená ako vyúčtovanie, naviac
s nesprávne spočítanými sumami (ako neskôr zistil žalobca) nedávala ani v spojení s výpisom z účtu
podklad pre to, aby žalobca mohol zistiť či a v akej výške sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Rovnako

ani výpisy z účtu neposkytovali žalobcovi dostatočné informácie k výške prípadného bezdôvodného
obohatenia, pretože platby prostredníctvom SIPO poukážok, sa na výpisoch z účtov nezobrazujú
jednotlivo. Všetky prijaté SIPO platby pošta spočíta a na výpise sa zobrazujú ako celková suma.
Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že zostatky na účte k 1.1.2016 resp. 1.1.2017, či 28.2.2017
zodpovedajú výsledku hospodárenia domu za predchádzajúce obdobie, resp. zostatku vo fonde opráv

s tým, že ak bola k 1.1.2016 na účte vyššia suma, než mal byť zostatok vo fonde opráv a údržby za rok
2015, potom sa žalovaný neobohatil, toto tvrdenie nie je podľa žalobcu pravdivé, pretože celková suma
na účte k určitému dňu je výsledkom celkového hospodárenia domu aj za minulé obdobia.
Čiastočne poskytol podklady žalobcovi žalovaný skutočne až dňa 5.5.2017, kedy mu zaslal tzv. účtovné
karty ku každému vlastníkovi bytu a NP s výnimkou mesta Košice, a tabuľkové vyúčtovanie služieb,

výkonu správy a fondu opráv bez toho, aby k žalovaným vyúčtovaným položkám doložil relevantné
účtovné doklady, už vôbec nie výpisy z účtu, takže žalobca k uvedenému dňu nemal možnosť žalovaným
uvádzané stavy porovnať s účtovnými dokladmi a zistiť, či sú správne a preto nevedel žalobca niektoré
položky vyšpecifikovať a zdokladovať. Až týmto dňom sa mohol žalobca najskôr skutočne dozvedieť, že
žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, aj keď ešte v tom čase nemohlo byť žalobcovi objektívne

zrejmé, v akej výške. V konaní nebolo sporné, že žalovaný výpoveď neakceptoval a naďalej vykonával
správu bytového domu a prijímal platby prakticky až do 31.05.2017, hoci vlastníci bytov a NP uzatvorili
novú zmluvu o výkone správy so žalobcom. Aj z tohto dôvodu sa až do 31.5.2017 nemohol žalobca
objektívne dozvedieť, v akej výške sa žalovaný bezdôvodne obohatil, uviedol, že v tomto prípade mohla
začať plynúť subjektívna premlčacia lehota až od 1.6.2017.

Nakoniec poukázal na § 107 ods. 2 OZ, ktorý určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa
právo na vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Pre začiatok plynutia
3-ročnej, resp. 10-ročnej premlčacej doby je rozhodný deň, v ktorom došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný majúc vedomosť, že nie je oprávnený naďalej vykonávať správu obytného domuna ulici A. B. C. D. XX, XX E. XX ( teda konajúci úmyselne ) naďalej vykonával správu pre obytný dom
A. B. C. XX, XX E. XX až do 31.5.2017.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolací súd potvrdil. Uviedol,
že žalobca sa snaží meniť skutkové tvrdenia v konaní. K výške nároku uvedenom v bode A uviedol, že
žalovaný v konaní preukázal a táto skutočnosť bola napokon medzi stranami nesporná, že k 1.1.2016
bola na predmetnom účte suma ešte vyššia, a to 9.097,79 €. Na výslovnú otázku súdu (na pojednávaní
22.11.2023) sa právna zástupkyňa žalobcu výslovne vyjadrila, že predmetné prostriedky na účte

bytového domu v skutočnosti boli.
K výške nároku uvedenom v bode B uviedol, že v tejto časti uplatneného nároku žalobca netvrdil, že
by tieto finančné prostriedky neboli na učte vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda že by došlo
k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, resp. k škode na strane vlastníkov bytového domu. Dokonca
na otázku súdu (na pojednávaní z 26.11.2022), či žalobca ohľadne tejto časti nároku porovnával ním
evidované príjmy a výdavky s výpisom z bankového účtu (teda so skutočnými pohybmi na účte bytového

domu), žalobca výslovne uviedol, že tak neurobil. Uvedené žalobca zdôvodnil tým, že údajne nemal
prístup k bankovému účtu. Táto skutočnosť však bola v konaní vyvrátená, keďže žalobca mal možnosť
disponovať s bankovým účtom od počiatku výkonu správy bytového domu žalobcom, hoci tak z vlastnej
ľahostajnosti neurobil.
Poukázalnato,žekaždýzvlastníkovmalprístupkuvšetkýmdokumentomtýkajúcichsasprávybytového

domu a rovnako aj k bankovému účtu ako jeho spolumajiteľ (§ 11 ods. 6 a § 8 ods. 3 zákona č . 182/1993
Z.z.) – teda premlčacia doba začala plynúť vo vzťahu k tomuto nároku podstatne skôr, než začatím
výkonu správy bytového domu žalobcom ako novým správcom, a to v skutočnosti už dňom 2.1.2016,
kedy malo dôjsť k žalobcom tvrdenému bezdôvodnému obohateniu, resp. škode na úkor vlastníkov
predmetného bytového domu. Najneskôr však začala premlčacia doba plynúť 1.4.2017, kedy sa žalobca

stal správcom predmetného bytového domu so všetkými s tým spojenými právami, ale i povinnosťami,
kedy mal prístup k bankovému účtu bytového domu, eventuálne 26.4.2017, kedy žalovaný odovzdal
dokumentáciu k správe bytového domu (tabuľky úhrad, podrobne vyúčtovanie pre bytový dom atď.).
Žalovaný zdôraznil, že v spore žaluje žalobca nároky predmetného bytového domu ako celku voči
žalovanému (t. j. nie nároky jednotlivých vlastníkov resp. nároky voči jednotlivým vlastníkom). Údaje o

skutočných príjmoch a výdavkoch bytového domu, ako aj o stave bankového účtu bytového domu ku
konkrétnym dňom mohol žalobca poľahky zistiť prístupom do bankového účtu bytového domu. V konaní
pritom nebolo sporné, že žalobca mohol disponovať s bankovým účtom a získavať všetky potrebné
informácie týkajúce sa pohybov na bankovom účte bytového domu od účinnosti novej zmluvy o výkone
správy medzi vlastníkmi bytového domu a žalobcom, t. j. najneskôr od 1.4.2017; uvedené platí rovnako

aj vo vzťahom k údajom o platbách vykonávaných prostredníctvom SIPO resp. Slovenskej pošty a.s.
Slovenská pošta a.s. eviduje jednotlivé platby vo vzťahu k individuálnym vlastníkom a na podklade
zmluvy o výkone správy mal žalobca ku všetkým týmto informáciám prístup. Uvedené tvrdil žalovaný
v prvoinštnačnom konaní (napr. str. 10 zápisnice z 26.1.2022), pričom žalovaný týmto skutkovým
tvrdeniamvôbecneodporoval.Naopak,samotnýžalobcapreukázal,žeeštevofebruári2017kontaktoval

Slovenskú poštu a.s. a ako budúci nový správca tak obdržal nové ID čísla pre predmetný bytový dom
a mohol tak disponovať so všetkými informáciami od Slovenskej pošty a.s., vrátane platieb jednotlivých
vlastníkov (čo vyplýva z podania žalobcu z 30.1.2023 a jeho prílohy, najmä mailová komunikácia so
Slovenskou poštou, a.s.). Žalobcom uplatnený nárok je preto premlčaný.
K výške nároku uvedenom v bode C žalovaný uviedol, že v konaní bolo preukázané, že nešlo vôbec o

účet žalovaného, ale tieto platby boli prijímane na bankový účet vlastníkov, teda účet, ktorého majiteľom
sú samotní vlastníci. Žalovaný ho len spravoval. Preto prijímaním platieb na tento účet nemohla byť
vlastníkom spôsobená žiadna škoda, ani sa nemohol žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor vlastníkov,
pretože prijatím platieb na predmetný účet sa majetková sféra vlastníkov menila naopak kladne. Jedinou
transakciou, kedy sa mohol žalovaný obohatiť na úkor vlastníkov je transakcia z 24.5.2017 v sume

294,84 €, ktorou bola z účtu bytového domu prevedená na účet žalovaného suma 294,84 € ako poplatok
za správu, pričom však už v danom mesiaci správu predmetného bytového domu žalovaný nevykonával.
Túto časť nároku žalovaný v konaní uznal, avšak žalobca si uplatnil vo vzťahu k pohybom na účte za
mesiac maj 2017 iba sumu 105,13 €, preto súd žalobcovi priznal na tomto skutkovom základe iba tu
to ním uplatnenú sumu.

K argumentácii žalobcu vo vzťahu k bližšie nešpecifikovaným nedoplatkom mesta Košice ako
potenciálnym pohľadávkam vlastníkov bytového domu sa žalovaný vyjadril vo vyjadrení k žalobe,
avšak na tomto mieste to viac nepovažuje za hospodárne. Táto argumentácia je totiž vo vzťahu k
predmetu tohto sporu celkom irelevantná. Nárok uplatňovaný žalobcom v tomto spore bol totiž skutkovovymedzený položkami A, B a C. Hoci žalobca v žalobe okrajovo spomína aj tieto skutočnosti týkajúce
sa potenciálnych nedoplatkov zo strany mesta Košice, žiadneho nároku na tomto skutkovom základe sa
žalobca podanou žalobou nedomáhal. Okrajové skutkové tvrdenia o údajnom nedoplatku mesta Košice

a o prípadnom nevymáhaní tohto nároku nie sú v tomto spore relevantné, pretože sa netýkajú predmetu
tohto sporu.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný previedol zostatok na pôvodnom učte vlastníkov na nový účet
zriadený pre vlastníkov žalobcom v apríli 2017, teda v mesiaci, kedy začal vykonávať správu a v mesiaci
máj jedine prijal na svoj účet mylnú platbu za výkon správy v sume 294,84 €, ktorú žalovaný uznal.

Právne nesprávny je aj názor žalobcu, podľa ktorého ak žalovaný vykonával správu bytového domu
„úmyselne“, tak aj k bezdôvodnému obohateniu, ktoré by pri takejto činnosti potenciálne spôsobil,
by malo dôjsť úmyselne. Úmysel sa však v tomto prípade musí vzťahovať k následku konania, t.j.
k samotnému neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor vlastníkov bytového domu. Takýto
úmysel žalobca v konaní nielen že ničím nepreukázal, ale dokonca ani len netvrdil. Navyše, desaťročná
premlčacia doba pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení je zákonom upravená vo vzťahu k všeobecnej

premlčacej dobe, preto ani prípadný úmysel žalovaného (ktorý však rozhodne neexistoval, keďže ako
bolo preukázané, neexistuje ani samotné žalobcom tvrdené bezdôvodné obohatenie) nič nemení na tej
skutočnosti, že žalobca podal žalobu po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

6. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.11.2024 o 10:20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy
účastníkmikonania,najmäsúdnevykonádôkazynapreukázanieskutočností,ktorézhľadiskahmotného

práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré
boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bolaokolnosť,žesúdprvéhostupňanevykonalúčastníkomnavrhnutýdôkazspôsobilýpreukázaťprávne
významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť

v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v
konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 CSP, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k
záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne.

13. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

14. Rozsudok vo výroku I. , ktorým súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 105,13 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.12.2019 do budúcna, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, nebol napadnutý odvolaním, preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol
právoplatnosť.

15. Odvolateľ svojimi odvolacími námietkami urobil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
posúdenia otázky začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby. Jeho argumentácia k tejto otázke je
pritom založená na presvedčení, že dňa 5.5.2017 žalovaný poskytol žalobcovi tzv. účtovné karty ku
každému vlastníkovi bytu a NP, teda týmto dňom sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu,
preto subjektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia začala plynúť

5.5.2017 a uplynula 5.5.2019. Tento názor odvolací súd považuje za nesprávny.

16. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

17. V právnej praxi je vo vzťahu k citovanému zákonnému ustanoveniu jednotne uplatňované
interpretačné pravidlo, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil vtedy, keď získa znalosť takých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Vyžaduje sa pritom skutočná a nie iba predpokladaná

vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný neoprávnený majetkový prospech a kto
ho získal; pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o bezdôvodnom obohatení dozvedieť pri
vynaložení vyššej starostlivosti prípadne aj skôr (por. napr. R 25/1986). Začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby je teda spojený s okamihom, v ktorom mohol oprávnený reálne - s ohľadom na okruh
jemu známych skutočností - právo skutočne uplatniť. To nevyhnutne predpokladá, že oprávnený musí

mať vedomosť o okolnostiach subsumovateľných pod niektorú zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia, a tiež aspoň orientačnú predstavu o rozsahu na jeho úkor získaného prospechu. Nakoľko
povedomie je určitým mentálnym stavom, ktorý je obtiažne jednoznačne preukázať, neostáva iné než na
neho usudzovať z určitých objektívnych skutočností, v škále od preukázanej vedomosti istej skutkovej
okolnosti až po dispozíciu s konkrétnymi podkladmi v istých špecifických situáciách (napr. vyúčtovaním

tam, kde je možné ho podľa zvyklostí očakávať).

18. Premietnutím všetkých týchto úvah na posudzovaný prípad je možné formulovať základnú otázku,
na ktorú je potrebné pri hľadaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby odpovedať, a síce
kedy sa podľa znakov objektívnej reality žalobca dozvedel o skutočnostiach umožňujúcich záver,

že žalovaný na jeho úkor získal prospech niektorým z právom aprobovaných titulov bezdôvodného
obohatenia a zároveň predstavu aspoň o približnej výške obohatenia. V procesných súvislostiach treba
mať na pamäti, že povinnosť tvrdenia i bremeno dokazovania vo vzťahu k okolnostiam rozhodujúcim
pre záver o premlčaní uplatneného práva, skutočnosť začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
nevynímajúc, v konaní zaťažovala žalovaného. Jednak preto, že je v danom prípade bezozvyšku

uplatniteľná zásada, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti
toto právo vylučujúce (tiež dôvodnosti vznesenej hmotnoprávnej námietky) sú záležitosťou žalovaného
a vo vzťahu k spornému stavu vedomia naviac treba rešpektovať aj tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j.
pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje.

19. Dôvodné uplatnenie námietky premlčania, pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby, v
danom prípade nevyhnutne predpokladalo objektivizovanie konkrétneho momentu (i), kedy sa žalobca
dozvedel o okolnosti vzniku bezdôvodného obohatenia (ii) a zároveň skutočnosti umožňujúce aspoň
orientačnú predstavu o jeho rozsahu (iii). Odvolací súd sa stotožňuje s názor súdu prvej inštancie,že dňa 23.9.2016 vlastníci bytov a nebytových priestorov žalovanému vypovedali zmluvu o výkone
správy a v ten istý deň žalovanému výpoveď aj doručili. V zmluve žalovaného a vlastníkov bytov a
nebytovýchpriestorovz25.11.2004boladohodnutá6mesačnávýpovednálehota,ktorázačalaplynúťod

prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda od 1.10.2016 a uplynula
31.3.2017. Žalovaný bol správcom bytového domu do 31.3.2017 a žalobca je správcom bytového domu
od 1.4.2017. Dňom skončenia správy domu žalovaným (31.3.2017) zo zákona prešli všetky práva a
povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu na nového správcu - žalobcu (od
1.4.2017). Dňa 24.4.2017 žalovaný zaslal vlastníkom bytov a nebytových priestorov CPH 27, 29, 31

Správu o činnosti správcu pre obytný dom CPH 27, 29, 31 za rok 2016 (ako to vyplýva z vyjadrení
žalobcu, výšku nároku A poznali vlastníci bytov z týchto dokumentov). Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že
od 26.4.2017 už mal žalobca za to, že môže ísť na príslušné orgány (poštu, banku...) ako správca.
Dňa 27.4.2017 žalobca prebral od žalovaného listiny: vyúčtovanie pre bytový dom CPH XX, XX, XX G.;
zmluvu o úvere so ŠFRB č. 802/150/2012/VPZ; fotokópie faktúr VVS a.s. č. 2010007909, 2010007206,
2010005507, 2120901452, 2010008969; fotokópie faktúr VSE a.s. č. 7280187924, fotokópie faktúr

NAMONT s.r.o. č. 160045, 160579, 160881, 161324, 170001; avízo na úhradu poistného Komunálna
poisťovňa a.s. č. H-479/191/6/6, H-479/190/8/12, H-479/1/839/3714; fotokópiu faktúr TEHO s.r.o. Košice
č. 6001201013 (vyúčtovacia), 7001201001; originál faktúry VSE a.s. č. 7237190446; prehľad spotreby
vody; montážne protokoly z výmeny vodomerov SV, CPH 29,31 od firmy Teplo Servis z 4/2016; prehľad
vymenených vodomerov SV, CPH 27 od firmy ERGOS SK s.r.o. Dňom 1.4.2017 mal žalobca zo zákona

prístup k účtu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v banke a dňom 27.4.2017 žalobca prebral
od žalovaného vyššie uvedené listiny. Na základe týchto podkladov mohol mať žalobca vedomosť
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na úkor vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bezdôvodne obohatil. Žalobcom tvrdené k námietke premlčania, že až dňa 5.5.2017 im žalovaný zaslal
účtovnékarty-prehľadmesačnýchúhradzakaždéhojednotlivéhovlastníkabytuosobitne(zarok2016a

za1a2/2017)jenedôvodné,nakoľkouvedenénedoplatkyjednotlivýchvlastníkovbytuniesúpredmetom
žaloby.
Nárok A, B, C vyplývajúci z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol žalobca na súde uplatniť
27.4.2017 v rámci dvojročnej premlčacej lehoty najneskôr dňa 27.4.2019, pričom žalobu podal 3.5.2019,
preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol v prevyšujúcej časti z dôvodu námietky premlčania

vznesenej žalovaným.
Nakoniec odvolací súd dodáva, že je nedôvodná námietka úmyselného bezdôvodného obohatenia
žalovaným, z dôvodu, že správu obytného domu na ulici A. B. C. D. XX, XX E. XX vykonával úmyselne
do 31.05.2017. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný správu bytového domu vykonával oprávnene do
31.3.2017 a od 1.4.2017 túto správu vykonával už žalobca, preto v tomto prípade nedošlo k úmyselnému

bezdôvodnému obohateniu.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
Odvolací súd nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP.

22.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).