Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122207929
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122207929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a

členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobkyne A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX, C., D. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, Košice, Krivá 23,
proti žalovaným v 1. rade E. F., nar. XX.X.XXXX, C., G. X, C., 2. rade E. F., nar. XX.X.XXXX, C., G. X,
obaja právne zastúpení JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom, Košice, Krmanova 16, o náhradu z
vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 34C/33/2022-119
zo dňa 5. októbra 2023

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Košice (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (I. výrok) a žalovaným v
1. a 2. rade priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).

2.1.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade

(ďalej aj len „žalovaní“) zaplatiť jej sumu 335,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 335,-
eur od 1.7.2022 do zaplatenia a zároveň od 1.7.2023 platiť jej sumu 335,- eur zvýšenú o mieru inflácie
zistenú Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok.
2.2.Uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila poukazom na to, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXX, k.ú. E. H., obec E. H., okres I., a to parcely reg. „C“ č. XXX/X, druh pozemku
- lesný pozemok o výmere 2906 m2 a parcely č. XXX, druh pozemku - lesný pozemok o výmere 47 m2,
na ktorom je postavená chata so súp. č. XXX. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 3.1.2020

vydaným v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/3/2018 rozhodol, že žalovaným, ktorí sú vlastníkmi chaty
so súp. č. XXX stojacej na parcele reg. „C“ č. XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 45 m2 zapísanej na LV č. XXX v k.ú. E. H. svedčí vecné bremeno in rem, spočívajúce v práve
prechodu peši i motorovými vozidlami cez parcelu reg. „C“ č. XXX/X vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu A. E. C. č. XX/XXXX z 22.5.2019, úradne overeného
30.5.2019 Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod č. XX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť tohto rozhodnutia. Žalobkyňa uviedla, že s vyššie označeným rozhodnutím sa plne stotožnila,

rešpektuje ho a plní jeho závery. Poukázala však na § 151o ods.3 OZ, ktoré priamo neurčuje, či je
vecné bremeno zriaďované súdom za náhradu alebo bez náhrady, avšak vychádzajúc z ustanovenia čl.
11 ods.4 Listiny základných práv a slobôd vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu, preto mala za to, že zriadiťvecné bremeno cestou súdu je možné len za náhradu, ktorá musí byť primeraná ujme, ktorú utrpí
vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty. Žalobkyňa argumentujúc, že predmetné vecné
bremenovprospechžalovanýchjuobmedzujevovýkonejejvlastníckehoprávaavzhľadomnacharakter

vecnéhobremenaznášaznačnéfinančnénákladynaopravudieravýtlkovpoletnýchbúrkach,posilných
vetroch a v jarnom období po roztápaní snehu, poukázala na to, že žalovaným predložila Návrh na
úhradu nákladov za vecné bremeno v sume 335,- eur ročne, na ktorý žalovaní nereagovali. Žalovaným
zaslala aj predžalobnú výzvu, ktorej prílohou bol Znalecký posudok č. XX/XXXX znalca A. J. B., ktorý
stanovuje všeobecnú hodnotu vecného bremena na pozemku parcely reg. „C“ č. XXX/X s určením nájmu

výpočtom na sumu 335,- eur a tiež Dohodu o úhrade a primeranom znášaní nákladov na zachovanie a
opravy nehnuteľností zaťažených vecných bremenom a podmienkach využívania práv k nehnuteľnosti
zodpovedajúcich vecnému bremenu.
2.3.Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Odkázali na vyššie označený rozsudok Okresného súdu Spišská
Nová Ves z 3.1.2020 sp.zn. 5C/3/2018, citujúc z odôvodnenia ktorého poukázali na to, že súd ich žalobe
vyhovel, keď dospel k záveru, že žalobcovia (v predmetnom spore žalovaní) od výstavby chaty v roku

1968 nerušene užívali, a teda vydržali právo prechodu cez nehnuteľnosti v súčasnej dobe vo vlastníctve
žalovanej (v predmetnom spore žalobkyne) tak, ako to vyplýva z predloženého geometrického plánu.
Oprávnenosť ich držby bola narušená až v roku 2015, kedy žalovaná (tu žalobkyňa) začala brániť
žalobcom (tu žalovaným) v prejazde cez parcelu v jej vlastníctve. V kontexte uvedeného zdôraznili, že
predmetné vecné bremeno práva prechodu nadobudli vydržaním, a nie na základe § 151o ods.3 OZ, a

teda súd nerozhodoval o zriadení vecného bremena za náhradu, ako to tvrdí žalobkyňa. Zdôraznili, že
predmetnérozhodnutiemádeklaratórnycharakterakonštatujelen,ževecnébremenovzniklovydržaním
na základe zákona, keďže zo strany žalobkyne došlo k protiprávnemu bráneniu prechodu, o čom svedčí
aj formulácia výrokovej časti rozsudku. Ak by súd rozhodoval o zriadení vecného bremena v súlade s §
151o ods.3 OZ, súd by zároveň rozhodoval aj o náhrade za zriadené vecné bremeno, a to aj bez toho,

aby to strany sporu navrhli. Podľa ich názoru žalobkyňa nemá nárok na náhradu z vecného bremena,
ktoré im vzniklo oveľa skôr, ako sa žalobkyňa stala vlastníčkou dotknutej parcely.
2.4.Súd konštatoval, že v predmetnom spore nebolo sporné, že v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/3/2018
rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves z 3.1.2020 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach z 24.11.2021 bolo určené, že žalovaným ako vlastníkom chaty so súpisným

číslom XXX stojacej na parcele č. XXX o výmere 45 m2 svedčí vecné bremeno in rem spočívajúce
v práve prechodu peši i motorovými vozidlami cez parcelu reg. „C“ č. XXX/X o výmere 2850 m2 vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktoré žalovaní nadobudli vydržaním.
2.5.Pri posudzovaní žalobkyňou uplatnených nárokov, ktoré žalobkyňa vymedzila jednak ako nárok
na náhradu z vecného bremena (poukazujúc pritom na § 151o ods.3 OZ), ale zároveň uviedla, že

znáša značné finančné náklady na opravu dier a výtlkov po letných búrkach, po silných vetroch a v
jarnom období po roztápaní snehu, súd zdôraznil, že je potrebné dôsledne odlíšiť nárok na náhradu za
zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods.3 OZ, od nároku uplatneného v súlade s § 151n ods.3
OZ, spočívajúceho v povinnosti znášať náklady na zachovanie a opravu cudzej veci. Nemožno totiž
povinnosť znášať primerané náklady na zachovanie o opravu cudzej veci spájať a dávať do súvislosti

s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva.
2.6.Súhlasil s tvrdením žalobkyne, že zriadenie vecného bremena predstavuje obmedzenie vlastníckeho
práva vlastníka pozemku a aj keď Občiansky zákonník priamo neustanovuje, že vecné bremeno je
potrebné zriadiť za náhradu, táto požiadavka vyplýva priamo z čl. 20 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky.
Náhradazazriadenievecnéhobremenamusíbyťprimeranáaprichádzadoúvahy,akdochádzakvzniku

vecného bremena na základe zmluvy, zákona, rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu.
2.7.Uviedol však, že v danom prípade nešlo o zriadenie práva cesty podľa § 151o ods.3 OZ, ako
to uvádza žalobkyňa v žalobe, ale žalovaní nadobudli vecné bremeno práva prechodu cez pozemok
vo vlastníctve žalobkyne vydržaním, keď tu bolo potrebné prisvedčiť žalovaným, že právoplatné
rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves má deklaratórny charakter, a len konštatuje, že vecné

bremeno vzniklo vydržaním za splnenia predpokladov stanovených zákonom. Z uvedeného dôvodu
Okresný súd Spišská Nová Ves nemohol, a ani nerozhodoval o zriadení vecného bremena za náhradu,
a nevykonával ani dokazovanie v tomto smere, čo vyplýva aj z pripojeného spisu okresného súdu sp.zn.
5C/3/2018, dodajúc, že z rovnakých dôvodov tak nemohol urobiť súd ani v prejednávanom prípade.
2.8.Keďže predmet konania žalobkyňa (ani) na výzvu súdu jednoznačne nevymedzila, uviedol, že

nemohol v žiadnom prípade „suplovať“ aktivitu žalobkyne, ktorá mala jednoznačne povinnosť už v
samotnej žalobe uvádzať svoje skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné zároveň jednoznačne podradiť
pod konkrétne ustanovenie hmotného práva. Uzavrel, že nie je procesne akceptovateľné, aby žalobkyňa
dodatočne v priebehu konania prispôsobovala skutkový stav už žalobou vymedzenému petitu adomáhala sa tak buď práva na určenie náhrady za zriadenie vecného bremena alebo náhrady nákladov
pri užívaní vecného bremena.
2.9.Vtejsúvislostiakcentoval,ževprípadeuplatneniasináhradynákladovpriužívanívecnéhobremena,

žalobkyňu zaťažovala povinnosť uniesť bremeno tvrdenia, aké konkrétne náklady jej vznikajú v súvislosti
so zachovaním a údržbou pozemku, ktorý je v jej vlastníctve, a ktorý slúži na výkon práva vecného
bremena, preukázať tiež spôsob tohto užívania za účelom zohľadnenia skutočnosti, v akom rozsahu
výkon práva z vecného bremena má vplyv na potrebu opravy a zachovania veci, ktorá sa užíva, uviesť, či
ju využíva len oprávnený z vecného bremena, prípadne aj iné osoby, nakoľko právo z vecného bremena

má iný (užší) obsah než právo vlastnícke, resp. spoluvlastnícke. Túto skutočnosť zákon zohľadňuje
nielen v tom, že oprávnený z vecného bremena je povinný znášať len primerané náklady, ale aj v tom,
že nesie tieto náklady len na zachovanie veci a jej opravy, nie iné náklady.
2.10.Žalobkyňa svoju povinnosť tvrdenia však zúžila len na všeobecné konštatovanie, že znáša finančné
náklady na opravu dier a výtlkov po letných búrkach, po silných vetroch a v jarnom období po roztápaní
snehu, bez špecifikácie potrebných opatrení a uvedení konkrétnych nákladov, a teda žiadnym spôsobom

nepreukázala, že takéto náklady jej vôbec v minulosti vznikli, resp. vznikajú.
2.11.Uviedol, že z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že prejazd peši a motorovými vozidlami
okrem žalovaných využívajú aj ďalší vlastníci nehnuteľností (chát) vrátane ich rodinných príslušníkov,
ktorých však žalobkyňa vôbec nevyzvala podieľať sa primerane na týchto jej tvrdených nákladoch.
2.12.So zdôraznením, že súd je predmetom sporu, ako aj skutkovým základom uplatneného nároku

- rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe viazaný, kedy si nemôže prispôsobovať
tvrdený skutkový stav výsledkom dokazovania v prospech žalobkyne, uzavrel, že žalobkyňa neuniesla
povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti
zo strany žalobkyne, čím žalobkyňa neuniesla ani dôkazné bremeno v predmetnom spore, z ktorých
dôvodov žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

2.13.Zamietnutie vykonania dôkazu výsluchom znalca odôvodnil jeho nadbytočnosťou a
nehospodárnosťou, keďže jeho vykonanie by nemohlo privodiť pre žalobkyňu iný výsledok v spore.
2.14.O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v spore vyjadrenú v § 255 ods.1 CSP a plne
úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.

3.1.Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa proti obidvom jeho výrokom.
3.2.V dôvodoch odvolania uviedla, že súdu predložila návrh o náhradu z vecného bremena, pričom
zrozumiteľne deklarovala, že sa plne stotožnila s rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.
5C/3/2018 a jeho závery nespochybňovala. Uviedla, že predmet konania obmedzila na náhradu za
vynakladanie finančných prostriedkov tvrdením, že na prístupovú cestu na jej pozemku každoročne

vynakladá značné finančné prostriedky, čo v žalobnom návrhu uviedla, tak, že cit: „Žalobkyňa dňa
30.5.2022 predložila žalovaným Návrh na úhradu nákladov za vecné bremeno v sume 335,- Eur ročne,
na čo žalovaní 1 a 2 nereagovali“. Týmto považovala za preukázané, že sa nedomáhala finančnej
náhrady za samotné zriadenie vecného bremena, ani finančnej náhrady za toto vecné bremeno vo
forme „renty“ ako opakujúce sa plnenie, ale výlučne iba za vynakladané finančné prostriedky na údržbu

prístupovej cesty. Pri návrhu žaloby vychádzala z obsahu predžalobnej výzvy, v ktorej poukázala na
písomnú výzvu z 30.5.2022, ktorej prílohou bol Znalecký posudok č. XX/XXXX znalca A. J. B. a Dohoda
o úhrade a primeranom znášaní nákladov na zachovanie a opravy nehnuteľností zaťažených vecným
bremenom a podmienkach využívania práv k nehnuteľnosti zodpovedajúcich vecnému bremenu.
Uviedla, že obsah žalobného návrhu vychádzal zo skutočného stavu na mieste samom opierajúc sa o

vznikajúce škody na prístupovej ceste tvoriacej vecné bremeno, pretože ide o skutočné poškodenia lesa
(okrem zásahu človeka) aj vplyvom nepriaznivých klimatických faktorov: vetra, dažďa, snehu, sucha,
víchric, majúce za následok vyvrátené, polámané a odumierajúce stromy, zaplavenú alebo vymytú
časť cesty. Na základe takto uvedených skutočností preto nemali vzniknúť pochybnosti o vymedzenom
predmete konania (čl. IV. žaloby), ako to súd prvej inštancie uviedol v bode 38. rozsudku, keďže

zdôraznila, že sa jednoznačne domáhala finančnej náhrady za ňou vynaložené finančné náklady na
údržbu prístupovej cesty.
3.3.Absenciu skutkových tvrdení v žalobe, ako to uviedol súd, dôrazne odmietla. Zároveň zdôraznila,
že sa tu prehliada skutočná podstata veci, spočívajúca v tom, že žalovaní opakovane neuzamykali
prístupovú rampu, a tak umožňovali vstup aj iným osobám. Na základe uvedeného vyslovila, že súd

prvej inštancie sa dostatočne a presvedčivo nevysporiadal s obsahom jej žalobného návrhu, vrátane
znemožnenia uskutočniť jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Postup a závery uvedené v rozsudku sú podľa žalobkyne nepresvedčivé, pretože
napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodovpodstatných pre rozhodnutie vo veci, a konkrétne aj argumentácia spočívajúca v polemike súdu
medzi náhradou za vecné bremeno a náhradou za vynakladané finančné prostriedky na udržanie a
prevádzkyschopnosť vecného bremena, je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je

nepresvedčivé. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd žalobe vyhovel alebo, aby napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie.

4.1.Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že podľa obsahu žaloby právnym titulom
na zaplatenie žalobkyňou požadovaných súm je náhrada za zriadenie vecného bremena. Žalobkyňa

na preukázanie výšky požadovaného plnenia ako dôkaz predložila znalecký posudok č. XX/XXXX
vypracovaný A. J. B., ktorým znalec vyčíslil hodnotu vecného bremena na sumu 335,- eur. Žalobkyňa
predložila súdu ako dôkaz aj návrh Dohody o úhrade a o primeranom znášaní nákladov na zachovanie a
opravy nehnuteľností zaťažených vecným bremenom a o podmienkach využívania práv k nehnuteľnosti
zodpovedajúcim vecnému bremenu, kde z článku IV. návrhu dohody je nepochybné, že žalobkyňa
od žalovaných požadovala ročne sumu 335,- eur s účinnosťou odo dňa podpisu dohody ako odplatu

za zriadenie vecného bremena. S (týmto) návrhom žalobkyne nesúhlasili z rovnakých dôvodov, ktoré
uvádzajú aj v tomto konaní. To, že sa žalobkyňa žalobou domáhala náhrady za zriadenie vecného
bremena je zrejmé aj z vyjadrenia právneho zástupcu na pojednávaní. Žalobkyňa prvýkrát až vo svojom
odvolaní proti rozsudku uviedla, že sumu 335,- eur požaduje titulom údržby prístupovej cesty a nie
titulom náhrady za zriadenie vecného bremena. Takéto tvrdenie žalobkyne je v rozpore s jej doterajšími

prednesmi a ňou predloženými dôkazmi.
4.2.Na preukázanie svojho tvrdenia o vynaložení finančných prostriedkov pritom žalobkyňa nepredložila
žiaden dôkaz, a to ani po vyslovení predbežného právneho posúdenia súdom.
4.3.K tvrdeniam žalobkyne, že vynaložila značné finančné náklady na opravu dier a výtlkov po letných
búrkachuviedli,žetietopoprelžalovanýv1.radevosvojejvýpovedinapojednávaní5.10.2023,naobsah

ktorejpoukázali,azároveňdodali,žecestajevsúčasnostivpôvodnomstave,akojudalrozšíriťaspevniť
žalovaný v 1. rade, bez akýchkoľvek investícií zo strany žalobkyne, čo dokazuje fotodokumentácia, ktorá
je súčasťou žalobkyňou predloženého znaleckého posudku. Žalobkyňa pritom tvrdenia žalovaného, že
cestu dal opraviť on a že žalobkyňa na údržbu cesty žiadne náklady nevynaložila, žiadnym spôsobom
nepoprela, ani inak na ne nereagovala.

4.4.Žalobkyňa teda v konaní neuniesla bremeno tvrdenia, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu je správne. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal im voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

5.V odvolacom konaní ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané
včas oprávnenou osobou, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z § 379

a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
je nedôvodné.

7.Žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
pre ňu privodili priaznivé rozhodnutie. Skutočnosti uvedené žalobkyňou v odvolaní neumožňujú prijať

iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Vo svojom odvolaní žalobkyňa
v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj náležite pri rozhodovaní vo veci
vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej

inštancie je vecne správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

8.Podľa § 387 ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto
odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako,
ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd vcelom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.2 CSP), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné:

10.Podstata odvolacej argumentácie žalobkyne spočíva v jej nespokojnosti so závermi súdu prvej
inštancie o tom, že nedostatočne vymedzila predmet konania.

11.V zásade platí, že žalobca je povinný (už) v žalobe uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce
sa uplatneného nároku, t.j. vymedziť skutok, ktorý má byť predmetom konania. Rozhodujúcimi

skutočnosťami sa rozumejú údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom
podklademásúdrozhodnúťaktorévprípade,žebudúpreukázané,umožňujúžalobevyhovieť.Skutkové
vymedzenie nároku je spolu so žalobným petitom osobitne významné, pretože určuje predmet konania
a neumožňuje súdu priznať žalobcovi plnenie na základe iného skutkového základu. Súd je v konaní
(striktne) viazaný (limitovaný) vymedzením rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu, o ktoré tento
opiera uplatnené nároky.

12.S tvrdením žalobkyne, že v predmetnom spore sa nedomáhala finančnej náhrady za zriadenie
vecného bremena, ale výlučne iba náhrady za vynakladané finančné prostriedky na údržbu prístupovej
cesty (veci zaťaženej vecným bremenom), nemožno súhlasiť, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu
jeuvedenétvrdenievrozporesobsahomsamotnejžaloby,žalobnéhonávrhu,akoaj(ďalšími)prednesmi

žalobkyne (resp. jej právneho zástupcu) v konaní a ňou predloženými dôkazmi.

13.1.Žalobkyňa totiž v žalobe svoj nárok na zaplatenie požadovaných súm vyvodzovala z práva na
náhradu za zriadenie vecného bremena, kde k uvedenému argumentovala tým, že zriadiť vecné
bremeno možno iba za náhradu. Na tomto tvrdení zotrvala aj v priebehu konania (v zmysle vyjadrenia

jej právneho zástupcu na pojednávaní 5.10.2023) a na preukázanie výšky požadovaného plnenia ako
dôkaz žalobkyňa predložila znalecký posudok č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že tento bol vyhotovený
za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena práva prechodu a prejazdu, ktorú vyčísluje
vo výške 4 160,- eur a hodnotu nájmu dotknutého pozemku určuje vo výške 335,- eur.
13.2.A (hoci) žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že znáša značné finančné náklady na opravu dier

a výtlkov po letných búrkach, po silných vetroch a v jarnom období po roztápaní snehu a v tej
súvislosti (len) poukázala, že žalovaným predložila Dohodu o úhrade a o primeranom znášaní nákladov
na zachovanie a opravy nehnuteľností zaťažených vecným bremenom a o podmienkach využívania
práv k nehnuteľnosti zodpovedajúcim vecnému bremenu (okrem toho, že túto súdu spolu so žalobou
nepredložila), v žalobe absentujú skutkové tvrdenia o tom, o plnenie na základe akého skutkového

základu ide.

14.Záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa pre absenciu skutkových tvrdení nevymedzila jednoznačne
predmet sporu, je preto správny.

15.Odhliadnuc od uvedeného však rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť (ani) to, že (by) sa
vosvojomrozhodnutíriadnenevysporiadalsnárokomuplatnenýmižalobkyňou,posudzujúctentotitulom
náhrady primeraných finančných nákladov na zachovanie a opravu veci zaťaženej vecným bremenom
(§ 151n ods.3 OZ).

16.1.Podľa § 151n ods. 3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva,
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady
na jej zachovanie a opravy, ak však vec užíva jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.
16.2.Citovanéustanovenieurčujerozloženienákladovnaudržiavanienehnuteľnosti,ktorájepredmetom

vecného bremena, pričom za prioritnú považuje dohodu účastníkov vzťahu z vecného bremena o
spôsobe hradenia nákladov a opráv užívanej veci. Ak k dohode nedôjde, podľa cit. § 151n ods.3 OZ
platí, že ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec,
je povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy. Ak však zaťaženú vec užíva aj jej
vlastník, je povinný prispievať na náklad, a to sumou, ktorá zodpovedá miere jeho spolunažívania.

16.3.V tej súvislosti súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že v prípade uplatnenia si náhrady
nákladov pri užívaní vecného bremena, žalobkyňu zaťažovala povinnosť uniesť bremeno tvrdenia, aké
konkrétne náklady jej vznikajú v súvislosti so zachovaním a údržbou pozemku, ktorý je v jej vlastníctve,
a ktorý slúži na výkon práva vecného bremena (práva cesty), preukázať tiež spôsob tohto užívania zaúčelom zohľadnenia skutočnosti, v akom rozsahu výkon práva z vecného bremena má vplyv na potrebu
opravy a zachovania veci, ktorá sa užíva, a uviesť, či ju využíva len oprávnený z vecného bremena,
prípadne aj iné osoby.

16.4.Z odôvodnenia rozsudku plynie, že súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol vychádzajúc
zo záveru, že v spore nebolo preukázané žalobkyňou tvrdené vynakladanie nákladov na opravu
a zachovanie veci zaťaženej vecným bremenom (prístupovej cesty).

17.V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, každú sporovú stranu

ohľadom skutočností uvedených v žalobe zaťažuje povinnosť tvrdenia, teda pravdivé úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ako aj povinnosť dôkazná, spočívajúca v povinnosti označenia (pripojenia)
dôkazov k žalobe, ako to vyplýva u § 132 a § 150 ods.1 CSP. Rozhodujúce skutkové tvrdenia tvoria
obsah žaloby. Nedostatok procesnej aktivity strany sa prejavuje v strate sporu pre nepreukázanie jej
tvrdenia, teda neunesenie dôkazného bremena ohľadom skutočností, ktoré sú z hľadiska hmotného
práva významné preto, aby bola strana sporu v konaní úspešná. Každá strana v spore tvrdí a dokazuje

tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť
skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd vychádza pri rozhodovaní z
aplikácie princípov dôkazného bremena, a teda pre neunesenie dôkazného bremena žalobu zamietne.

18.Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie v súdenej veci bol správny. Keďže

v prejednávanom spore žalobkyňa svoje tvrdenia o vynakladaní nákladov na údržbu (zachovanie
aopravu)prístupovejcestyničímnepreukázala,neuniesladôkaznébremenoohľadomskutočností,ktoré
boli z hľadiska hmotného práva významné preto, aby mohla byť v predmetnom spore úspešná. Súd
prvej inštancie preto správne žalobu zamietol.

19.1.V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu nemá oporu ani tvrdenie žalobkyne, že súd
nesprávne postupoval, pretože riadne a vyčerpávajúco neodôvodnil svoje rozhodnutie.
19.2.Napadnuté rozhodnutie nedostatkom riadneho odôvodnenia netrpí. Rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods.2 CSP.
19.3.Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia totiž uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore,
výsledky vykonaného dokazovania a dostatočne zrozumiteľným a určitým spôsobom uviedol úvahy, ako
dospel k záveru o zamietnutí žaloby žalobkyne, a to s poukazom na zistený skutkový stav a právne
predpisy, ktoré aplikoval.
19.4.Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, z akých právnych úvah vychádzal, zhodnotiac pritom všetky

žalobnénámietky,argumentáciužalobkyneižalovanýchvpriebehusporu,rešpektujúcklauzulyurčujúce
minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, a preto jeho závery
vyslovené v danej veci nemožno podľa názoru odvolacieho súdu kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené
alebo arbitrárne. Súd tak žalobkyni, ako aj žalovaným vytvoril všetky procesné podmienky, aby v
priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje práva.

20.Už len pre úplnosť k odvolacej námietke žalobkyne, že sa prehliada podstata sporu spočívajúca
v tom, že žalovaní opakovane neuzamykali rampu, a tak umožňovali vstup aj iným osobám na prístupovú
cestu (pozemok zaťažený vecným bremenom) odvolací súd uvádza, že mu v súvislosti s uplatneným
(posudzovaným) nárokom nie je zrejmé, v akom kontexte bola táto odvolacia námietka uplatnená

a odvolací súd nenachádza jej relevanciu k predmetu sporu.

21.1.Rešpektujúc viazanosť odvolacieho súdu žalobkyňou uplatnenými odvolacími dôvodmi, vrátane ich
obsahového vymedzenia, súc limitovaný právnymi otázkami, ktoré žalobkyňa v odvolaní označila, resp.
spochybnila, odvolací súd dospel k záveru, že správnosť záverov zamietavého rozhodnutia súdu prvej

inštancie sa žalobkyni v odvolaní spochybniť nepodarilo.
21.2.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
súvisiaceho výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v

spojenís§262ods.1,2CSPavsúladesozásadouúspechuzakotvenouv§255ods.1CSPvodvolacom
konaní v celom rozsahu úspešným žalovaným priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu
trov odvolacieho konania.23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).