Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/156/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123395977
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6123395977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom v C., A. XXXX/X, zastúpenej JUDr. JCLic. D. E., F., G., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28,
IČO: 52 858 774, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, o
zaplatenie 9.059,74 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice
zo dňa 31. mája 2024 sp. zn. 53C/16/2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 31. mája 2024 č.k. 53C/16/2023-240 vo
výroku II., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.647,30 € spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 8.647,30 € od 24.05.2023 do zaplatenia, a to v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 90 %.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 31. mája 2024 č.k.

53C/16/2023-240 rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 412,44 € s príslušenstvom zastavil
(výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.647,30 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 8.647,30 € od 24.05.2023 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením,
ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 9.059,74
€ s príslušenstvom dôvodiac, že do 13.04.2023 (dňa 14.04.2023 prešlo vlastnícke právo darovaním
na C. D.) bola podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. H. E., obec C. -
H., I. C. J., zapísaných na LV XXXXX, pričom ide o nasledujúce parcely - parcela KN-E č. 7594/1,
druh pozemku - orná pôda o výmere 1376 m2, parcela KN-E č. 7594/3, druh pozemku - orná pôda o
výmere 846 m2, parcela KN-E č. 7594/4, druh pozemku - orná pôda o výmere 430 m2, parcela KN-
E č. 7594/5, druh pozemku - orná pôda o výmere 120 m2, parcela KN-E č. 7594/6, druh pozemku -

orná pôda o výmere 456 m2, parcela KN-E č. 7594/7, druh pozemku - orná pôda o výmere 748 m2,
parcela KN-E č. 7596, druh pozemku - orná pôda o výmere 4503 m2 (v areáli TRITON sa nachádza
časť tejto parcely, a to vo výmere 4117 m2, prílohou k žalobe je grafická identifikácia parcely E-KN č.
7596 od J. H. K. zo dňa 11.01.2021). Spolu výmera nachádzajúca sa v areáli kúpaliska Triton - 8479m2. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne bol 1/9 k celku ako vlastník B9, čo predstavuje 942,11
m2. Na uvádzaných nehnuteľnostiach sa nachádza Mestská plaváreň TRITON, pričom Mesto Košice
tieto pozemky využíva na podnikateľské účely bez právneho dôvodu. Uplatnila si nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktoré zodpovedá výške nájomného, a to vo výške 6 € za m2 za obdobie od
05.09.2021 do 13.04.2023. Výpočet sumy bezdôvodného obohatenia (BO): 942,11 m2 x 6 € = 5.652,66 €
- BO podľa výmery žalobkyne za jeden celý rok, 365 / 5.652,66 = 15,4867 - BO za jeden deň, 5.652,66 € -
BOprežalobkyňuzaobdobieod05.09.2021do05.09.2022-teda365dní,3.407,08€-BOprežalobkyňu
za obdobie od 06.09.2022 do 13.04.2023 - teda 220 dní, 5.652,66 + 3.407,08 = 9.059,74 € - spolu BO

pre žalobkyňu za žalované obdobie. Žalobkyňa požaduje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5%
ročne od 24.05.2023, nakoľko predžalobná výzva bola doručená žalovanému dňa 23.05.2023, na ktorú
žiadnym spôsobom nereagoval.

3. Na pojednávaní dňa 31.05.2024 právny zástupca žalobkyne vzal žalobu čiastočne späť vzhľadom na
chybu pri výpočte výšky žalobou uplatneného nároku a žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť

zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.647,30 € s príslušenstvom a aby bol žalovaný povinný nahradiť
žalobkyni trovy konania vo výške 100%. Náhradu trov konania navrhol priznať v celom rozsahu, nakoľko
ide iba o chybu v písaní resp. v počítaní a nejde o taký veľký rozdiel, skôr nepatrný. Žalovaný so
späťvzatím žaloby súhlasil.

4. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa ust. §§ 451 ods. 1,2, 458 ods. 1, 671 ods. 1,
123, 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), 144, 145 ods. 2 CSP.

5. Súd považoval za nesporné, že žalobkyňa bola v rozhodnom období podielovým spoluvlastníkom
(do dňa 13.04.2023) parciel nachádzajúcich sa v k.ú. H. E., obec C. - H., I. C. J.. zapísaných na LV č.

XXXXX, presne identifikovaných v žalobe a že žalovaný bol v rozhodnom období vlastníkom kúpaliska
Triton, a užíval predmetné nehnuteľnosti. Za spornú označil dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku
titulom bezdôvodného obohatenia vzhľadom na procesnú obranu žalovaného, či sa areál kúpaliska
Triton využíva na podnikateľské účely žalovaného a vo väzbe na uvedené, či sa na uvedený spor
vzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z.. Spornou bola v konaní aj výška bezdôvodného obohatenia.

6. Súd konštatoval, že žalovaný pozemky v areáli kúpaliska Triton užíva bez právneho dôvodu (bez
zmluvy či iného titulu, oprávňujúceho ho na užívanie), tieto pozemky užíva bezodplatne, čím na
úkor žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky pozemkov v areáli kúpaliska Triton vzniká bezdôvodné
obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vo výške obvyklého nájomného, ktoré by uhrádzal,

ak by k týmto pozemkom existoval nájomný vzťah. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný
vydať žalobkyni, na úkor ktorej sa obohatil. Bezdôvodné obohatenie vzniká vždy vlastníkovi stavby
bez ohľadu na to, kým je stavba užívaná. Zastavaný pozemok je užívaný už tým, že sú na ňom
postavené stavby, t.j. užívanie stavby je konzumované jej vlastníctvom. K obohateniu vlastníka stavby
dochádza už z titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať. Je potom výlučne

vecou jeho rozhodnutia, či stavbu bude užívať sám alebo ju bezplatne či odplatne prenechá inému.
Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, postihuje vlastníka stavby
bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje alebo na skutočnosť, či užívanie
stavby prináša zisk a bez ohľadu na to, či stavbu vôbec využíva. Zároveň je potrebné vlastníctvo
žalovanéhokobjektomnachádzajúcimsanapozemkochžalobkyneposudzovaťvkontexte,t.j.žestavby

tvoria spolu s okolím (okolitými pozemkami) komplexný ucelený priestor využívaný práve v súvislosti s
týmito stavbami. Kúpalisko predstavuje ohraničený areál, jednotný funkčný celok, pričom nie je možné
oddeliť funkcionalitu stavieb (bazénov) a samotných pozemkov; k bazénom je totiž potrebné sa fyzicky
dostať. Uvedený právny názor vyslovil Krajský súd v Košiciach o. i. v uzneseniach, sp. zn. 6Co/77/2023
zo dňa 7. augusta 2023 a sp. zn. 6Co/70/2023 zo dňa 28. júna 2023, ako aj v rozsudku zo dňa

15.11.2022, sp.zn. 5Co/136/2021. Súd sa preto priklonil k tejto záväznej názorovej právnej línii, od ktorej
nevzhliadol dôvod sa odkloniť.

7. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že areál
kúpaliska Triton sa nevyužíval v rozhodnom období na podnikateľské účely, že žalobný nárok treba

posúdiť ako finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, ako aj že
vznesená námietka premlčania v danom smere, je nedôvodná.8. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd poukázal na existenciu znaleckého posudku
predloženého žalobkyňou č. 7/2021 zo dňa 21.01.2021 vyhotoveného Ing. Matejom Špakom, ktorý
stanovil ročné nájomné za predmetné pozemky vo výške 9,9 €/rok/m2, žalobkyňa si uplatnila nárok iba

vo výške 6 €/rok/m2. Žalovaný poukázal na znalecký posudok č. 59/2019 vypracovaný znalcom Ing.
Vladimírom Závackým, ktorý podľa stavu ku dňu ohodnotenia určil všeobecnú hodnotu nájmu sporných
parciel za rok 2019 v rozpätí od 4,258 € do 4,767 €/m2 ročne.

9. Súd konštatoval, že vzhľadom na to, že odborná otázka stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu

sporných parciel bola v predložených znaleckých posudkoch zodpovedaná rozdielne, je možné
vychádzať aj z priemeru hodnoty nájmu posudku Ing. Špaka (9,9 €/m2/rok) a posudku Ing. Závackého
(4,258 € do 4,767 €/m2/rok), kde by výška nájmu bola ustálená na sumu vyššiu ako 6 € na m2 za
rok. Žalobkyňa namietla aktuálnosť znaleckého posudku č. 59/2019 a tým jeho výpovednú hodnotu.
Vo vzťahu k nájomným zmluvám predložených žalobkyňou do konania, v ktorých vystupuje žalovaný
ako prenajímateľ, žalobkyňa uviedla, že trhová hodnota nájmu obdobných pozemkov v rovnakom

katastrálnom území, ktorú žiada mesto ako prenajímateľ, predstavuje okolo 12 € za m2 ročne.

10. Poukazujúc na všetky uvedené skutočnosti súd konštatoval, že podkladom pre ustálenie výšky
bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k predmetným pozemkom za rozhodné obdobie, ktorá sa v zásade
rovná výške nájomného požadovaného v prípade, ak by došlo k uzavretiu zmluvy o nájme, bude

pre súd nielen priemer hodnoty nájmu vyplývajúci zo znaleckých posudkov predložených do konania
stranami sporu, ale aj nájomné zmluvy z roku 2016, v ktorých žalovaný v postavení prenajímateľa v
roku 2016 požadoval za obdobné pozemky dokonca dvojnásobok výšky nájomného oproti tomu, aké si
uplatnila žalobkyňa v tomto konaní. Súd preto výšku uplatnenú žalobkyňou považoval za dôvodnú a za
primeranú sumu titulom bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k sporným parcelám za žalované obdobie

od 05.09.2021 do 13.04.2023.

11. Pôvodne suma bezdôvodného obohatenia bola žalobkyňou uplatnená vo výške 9.059,74 €, ktorú
dosiahla nasledujúcim výpočtom sumy bezdôvodného obohatenia (BO): 942,11 m2 x 6 € = 5.652,66 €
- BO podľa výmery žalobkyne za jeden celý rok, 365 / 5.652,66 = 15,4867 - BO za jeden deň, 5.652,66

€ - BO pre žalobkyňu za obdobie od 05.09.2021 do 05.09.2022 - teda 365 dní, 3.407,08 € - BO pre
žalobkyňu za obdobie od 06.09.2022 do 13.04.2023 - teda 220 dní, 5.652,66 + 3.407,08 = 9.059,74 €
- spolu BO pre žalobkyňu za žalované obdobie.

12. Na pojednávaní právny zástupca upravil žalobný petit tak, že žiadal, aby bola žalovanému uložená

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.647,30 € s príslušenstvom z dôvodu chyby v písaní resp.
v počítaní. Súd posúdil dispozičný úkon žalobcu ako čiastočné späťvzatie žaloby čo do sumy 412,44 €,
v tejto časti súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil, rešpektujúc vôľu žalobcu,
ktorý sám ako dominus litis je oprávnený disponovať svojou žalobou.

13. Po citácii ust. § 517 ods. l , 2, § 563, § 121 ods. 3 OZ, a § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.
súd priznal žalobkyni aj nárok na príslušenstvo. Uviedol, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia je splatný, keďže žalobkyňa preukázateľne, žiadosťou o zaplatenie peňažnej náhrady,
doručenej žalovanému dňa 23.05.2023 vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie 23.05.2021 do 23.05.2023. Súd vychádzal z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

14. Keďže mal súd preukázané, že žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, čím sa dostal do omeškania,
priznal žalobkyni v ňou uplatnenej výške nárok na zaplatenie úrokov z omeškania ako príslušenstva

pohľadávky v percentuálnej výške 8,5% ročne do zaplatenia.

15.1 O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.
15.2 Súd konštatoval, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu.
Výsledok sporu zakladá žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, keďže

žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, poverený zástupca žalovaného nemal žiadne výhrady ani
vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu trov konania, ktorú si žalobca v súvislosti s
dispozitívnym úkonom (úprave petitu žaloby spočívajúcom v čiastočnom späťvzatí žaloby) výslovne
uplatnil voči žalovanému v plnom rozsahu, keď nežiadal aplikovať ustanovenie § 256 ods.1 CSP,preto súd žalobkyňu považoval za plne procesne úspešnú stranu sporu. Žalovaný v priebehu celého
konania nenavrhol, aby súd v prípade, ak vyhovie žalobe, aplikoval ustanovenie § 257 CSP a nepriznal
žalobkyni náhradu trov konania. Súd zároveň sám nevidel priestor pre aplikáciu uvedeného zákonného

ustanovenia. Berúc na zreteľ všetky okolnosti dospel súd k záveru, že princípu spravodlivosti zodpovedá
uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

16.1 Proti tomuto rozsudku vo výroku II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
16.2 Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ak nárok žalobkyne posúdil podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Žalovaný zastáva názor, že areál kúpaliska Triton neslúži a ani neslúžil na
podnikateľské účely, keďže bol zriadený a prevádzkovaný za účelom napĺňania potrieb verejnosti,
nie za účelom podnikania. Je preto irelevantné, že v areáli kúpaliska mohol v minulosti prebiehať
napr. stánkový predaj občerstvenia ako doplnková a tiež nevyhnutá služba pre návštevníkov, keďže

poskytovanie takejto služby rozhodne nebolo zmyslom, a teda účelom zriadenia a prevádzky kúpaliska
vlastneného, dotovaného a spravovaného samosprávou mesta, ale týmto účelom bolo napĺňanie
potrieb verejnosti verejného záujmu. Argumentácia žalovaného nachádza oporu aj v dôvodovej správe
k danému zákonu, zákon 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Prevádzkovanie mestom dotovaného
areálu kúpaliska je bezpochyby činnosťou vykonávanou za účelom sledovania verejného záujmu a za

žiadnych okolností nemožno usudzovať, že areál slúžil na účely podnikania. Výber vstupného bol len
nevyhnutným prostriedkom k zabezpečeniu chodu kúpaliska, a teda k zabezpečeniu verejného záujmu,
pričom kúpalisko negenerovalo žiaden zisk a bolo pravidelne dotované mestom Košice. Z ust. § 2 ods.
1 Obchodného zákonníka vyplýva, že samotný zákon predpokladá existenciu činnosti, ktorú je treba
považovať za podnikateľskú činnosť aj napriek tomu, že nie je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku.

Keďže za podnikateľskú činnosť považuje aj sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť na účel dosiahnutia merateľného, pozitívneho,
sociálneho vplyvu. Zákonodarca teda dôsledne rozlišuje medzi podnikaním za účelom dosiahnutia
zisku a podnikaním, ktorého účelom nie je dosahovanie zisku. Keďže prevádzkovanie kúpaliska Triton
nemožno považovať za sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene

a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, pretože nie je naplnený pojmový znak
podnikania, účel dosiahnutia zisku a ani za sústavnú činnosť registrovaného sociálneho podniku
podľa osobitného predpisu vykonávanou samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
na účel dosiahnutia merateľného, pozitívneho, sociálneho vplyvu, pretože takýto subjekt kúpalisko
neprevádzkoval, nemožno dôjsť k záveru o tom, že kúpalisko Triton slúžilo na podnikateľské účely.

Z uvedeného dôvodu bolo potrebné nárok posúdiť podľa ustanovení zákona č. 66/2009 Z.z. a žalobu
zamietnuť.
16.3 Žalovaný nesúhlasil aj s rozhodnutím týkajúcim sa trov konania. Podľa ustanovení CSP je zrejmé,
že sa posudzuje otázka náhrady trov konania s ohľadom na pomer úspechu strany sporu vo veci
a nie na základe výhrad niektorej zo sporových strán, a preto vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby

vykonané zástupcom žalobkyne na pojednávaní dňa 31.05.2024 nemožno prisvedčiť záveru súdu,
v zmysle ktorého žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou
žalovaného, že areál kúpaliska Triton neslúži ani neslúžil na podnikateľské účely. S touto argumentáciou

mesta sa nestotožnil ani Krajský súd v Košiciach, pričom vo svojej rozhodovacej praxi jednoznačne
konštatoval, že areál kúpaliska Triton slúžil na podnikateľské účely, kúpalisko bolo prevádzkované
podnikateľomzaúčelomdosiahnutiazisku,pretovzmysle§1ods.3zákonač.66/2009Z.z.kpozemkom
v areáli kúpaliska nevzniklo zákonné vecné bremeno a žalovaný užíva tieto pozemky bez právneho
dôvodu,čímsanaúkoržalobcovbezdôvodneobohacujevzmysle§451anasl.Občianskehozákonníka.

V tejto súvislosti poukázala na závery konštatované v rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
6Co/77/2023, 6Co/70/2023 a 3Co/139/2022. Pre úplnosť dodala, že otázku, či kúpalisko Triton slúžilo
na podnikanie riešil aj ďalší senát Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/136/2021 a dospel k záveru,
že kúpaliská, aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané na podnikateľské
účely, preto sa na ne nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z.. Žalovaný pozemky v areáli kúpaliska Triton

užíva bez právneho dôvodu, tieto pozemky užíva bezodplatne, čím na úkor žalobcov pozemkov v areáli
kúpaliska Triton vzniká bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného, ktorý by uhrádzal,
ak by k týmto pozemkom existoval nájomný vzťah. Preto nemožno na pozemky v areáli kúpaliska
Triton aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z.. K námietke žalovaného, že prevádzkovanie kúpaliska nemožnopovažovať za činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku uviedla, že samotná skutočnosť, že
prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk, taktiež nepreukazuje, resp. nevylučuje,
že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom. Z hľadiska posúdenia toho znaku

podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne dosiahnutý, dôležitý je cieľ podnikateľskej
činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk. Vzhľadom na skutočnosť, že
stavba areálu kúpaliska Triton slúžila na podnikateľské účely, nemožno na pozemky v areáli kúpaliska
Triton aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., teda k týmto pozemkom nevzniklo vecné bremeno v prospech
žalovaného. K nesúhlasu žalovaného s rozhodnutím ohľadne trov konania žalobkyňa uviedla, že

súd rozhodol o náhrade trov konania správne, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby zo strany
žalobkyne došlo iba z dôvodu, že právny zástupca pri koncipovaní žaloby nesprávne prepočítal hodnotu
bezdôvodného obohatenia, takže došlo iba k chybe v písaní a počítaní, nedošlo k úprave žalobného
petitu ako takého, ktorým by bral žalobca žalobu späť z dôvodu, že nie je dôvodná, alebo odpadol
dôvod na plnenie. Žalobca aj napriek chybe v počítaní trval na podanej žalobe, pričom prepočet
následne spočíval v zanedbateľnej položke. K chybe došlo pri počítaní výmery žalovaných pozemkov

nachádzajúcich sa v areáli kúpaliska Triton. Z toho dôvodu bola nesprávne vypočítaná aj výmera
pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

18. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 02.09.2024. Ďalšie

vyjadrenia v spore doručené neboli.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1

CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného
týkajúcemu sa veci samej nie je možné vyhovieť.

20. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku I., ktorým súd konanie v časti sumy 412,44 €

zastavil.

21. Rozsudok je vo výroku II. vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 03.12.2024 o 9.10 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 27.11.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

23. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, t. j. konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

24. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalovaným v potvrdenej časti nie sú
naplnené.

25. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani

nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená

ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa veci samej nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

28. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaného,
keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

29. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné:

30. Predmetom konania v tu prejednávanej veci je nárok žalobkyne na náhradu bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému užívaním nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne,

ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. H. E. a na ktorých sa nachádza kúpalisko Triton.

31. Podstatou odvolacích námietok žalovaného je tvrdenie, že areál kúpaliska Triton neslúžil na
podnikateľské účely, kúpalisko nebolo prevádzkované podnikateľom za účelom dosiahnutia zisku ale vo
verejnom záujme, preto v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. k pozemkom v areáli kúpaliska vzniklo zákonné

vecné bremeno, a preto finančná náhrada za užívanie je premlčaná. Žalobkyňa naopak tvrdila, že areál
kúpaliska Triton slúžil na podnikateľské účely, preto sa naň zák. č. 66/2009 Z.z. nevzťahuje a žalovaný
užíva tieto pozemky bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje v zmysle
ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

32. K charakteru pozemkov, na ktorých sa nachádza kúpalisko Triton, vec prejednávajúci senát zaujal
svoj právny názor už vo viacerých rozhodnutiach (sp. zn. 6Co/186/2022 z 27.06.2023, sp. zn.
6Co/70/2023 z 28.06.2023 a sp. zn. 6Co/77/2023 z 07.08.2023), a na tam vyslovenom právnom názore
zotrváva aj v tejto prejednávanej veci. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové argumenty,
pre ktoré by mala byť daná aplikácia zák. č. 66/2009 Z.z. aj vo vzťahu k pozemkom v areáli kúpaliska

Triton.

33. Aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. a posudzovanie žalobou uplatneného nároku ako náhrady za
zákonné vecné bremeno, ktorá je jednorazová a premlčala sa v lehote troch rokov od jeho účinnosti na
pozemky nachádzajúce sa v areály kúpaliska Triton, vylučuje ust. § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z.,

v zmysle ktorého sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod
stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely (odkaz na § 2 Obchodného zákonníka).

34. Otázku, či kúpalisko Triton slúžilo na podnikanie, riešil už aj iný senát Krajského súdu v Košiciach
v skutkovo a právne obdobnej veci inej žalobkyne proti tomu istému žalovanému (rozsudok Krajského

súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15. novembra 2022) a dospel k záveru, že „Kúpaliská,
aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané na podnikateľské účely, preto sa
na ne nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z.. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a
nie je využívané, nemôže byť na ujmu žalobkyne“. Potvrdil preto rozsudok v časti, ktorou bolo žalobkyni
priznané bezdôvodné obohatenie za užívanie jej pozemkov v areáli kúpaliska Triton.

35. S vyššie uvedeným záverom, v zmysle ktorého kúpalisko Triton slúžilo na podnikanie, sa vec
prejednávajúci senát stotožnil z nasledujúcich dôvodov:

36. Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná

samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť
registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.37. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

38. Do obchodného registra sa v zmysle § 27 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka zapisujú obchodné
spoločnosti, ktorými sú aj spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle § 105 a nasl. Obchodného
zákonníka.

39. Podnikateľmi sú osoby zapísané v obchodnom registri (právnické osoby a fyzické osoby) bez ohľadu

na to, či podnikajú alebo sú oprávnené podnikať. Nie je rozhodujúce, či je zápis uskutočnený povinne
alebo dobrovoľne.

40. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí
s pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom. Znamená
to, že podnikateľskú činnosť, t.j. podnikať môže len podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného

zákonníka, teda ten, kto je na to oprávnený.

41. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň
kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 2
ods. 1 Obchodného zákonníka. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene,

na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

42. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám
rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu,
ktorého príkazy musí plniť.

43. Sústavnosť podnikania nemožno vykladať reštriktívne, napr. tak, že by malo ísť o nepretržitú
podnikateľskú činnosť. Kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú
podnikateľ na určitý čas preruší a znovu v nej pokračuje. Dôležité je, aby úmyslom podnikateľa bolo
vykonávať túto činnosť opakovane. Požiadavka sústavnosti vylučuje z podnikateľskej činnosti takú

činnosť, ktorá sa vykonáva náhodne, výnimočne, prípadne príležitostne.

44. Podnikateľ koná vo svojom mene vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného. Nie je podmienkou, aby
konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná, musí konať v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod
vlastným menom, keď podniká pod obchodným menom. Obchodným menom obchodnej spoločnosti je

názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri.

45. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho
podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že
podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že

konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za
porušenie povinností, ktoré na seba prevzal.

46. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom
podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol

zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne
dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom
dosiahnuť zisk. Za zisk možno považovať akýkoľvek majetkový prospech.

47. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä

zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácii, verejných priestranstiev,
obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,
pamiatkových území a pamätihodností obce (f), utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob
života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti, na vzdelanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú

kultúru a šport (h), vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia
potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce (k).48. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obec môže v záujme zabezpečenia potrieb
obyvateľov obce a rozvoja obce vykonávať aj vlastnú investičnú činnosť a vlastnú podnikateľskú činnosť.

49. Obec môže realizovať podnikateľskú činnosť vo viacerých formách:
a/ podnikanie obce vlastným menom, kedy obec figuruje v pozícii podnikateľa podľa § 2 ods. 2
Obchodného zákonníka; ide o prípady, keď obec vystupuje ako právnická osoba, ktorá podniká najmä
na základe živnostenského oprávnenia,
b/ podnikanie obce prostredníctvom zriadených príspevkových organizácií - príspevková organizácia

obce môže so súhlasom obce vykonávať podnikateľskú činnosť,
c/ podnikanie obce prostredníctvom vlastných (komunálnych) obchodných spoločností - spravidla pôjde
o spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť,
d/ podnikanie prostredníctvom vstupu do iných obchodných spoločností - tento spôsob predstavuje
formu podnikania, v rámci ktorej sa obec podieľa účasťou na podnikaní iných subjektov,
e/ spoločné podnikanie s inými právnymi subjektmi,

f/ príjmy z prenájmu nehnuteľností - podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
prenájomnehnuteľnostíobceježivnosťou,ibaaksapopriprenájmeposkytujúajinénežzákladnéslužby
spojené s prenájmom,
g/ podnikanie obce prostredníctvom obecného sociálneho podniku.

50. Zákon o obecnom zriadení a ani iný zákon tiež nevylučuje zabezpečenie potrieb obyvateľov obce aj
podnikateľskou činnosťou iných subjektov než samotnej obce, teda prostredníctvom iných podnikateľov.

51. O takýto prípad ide aj v tu prejednávanom spore, keď síce mesto Košice realizovalo výstavbu
kúpaliska Triton za účelom uspokojovania verejných potrieb (rekreácia a oddych obyvateľov mesta),

ale tieto potreby sa následne zabezpečovali prostredníctvom podnikateľského subjektu - podnikateľa
v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka, ktorému nájomnou zmluvou zo dňa 13.09.1994
prenajalo celý objekt kúpaliska Triton v Košiciach.

52. Mesto C. teda síce samo kúpalisko nevyužívalo na podnikateľský účel (prenájom nehnuteľnosti vo

vlastníctve obce bez poskytovania iných než základných služieb sa považuje iba za správu vlastného
majetku a nie za podnikanie - viď § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní), ale svoj
majetok (kúpalisko Triton) prenajalo podnikateľskému subjektu (Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice),
ktorý prevádzkoval kúpalisko za účelom dosiahnutia zisku.

53. Vstup na kúpalisko bol podmienený vstupným, ktoré predstavovalo príjem tohto podnikateľského
subjektu - nájomcu a de facto išlo o podnikanie Mestskej časti Košice - Juh, ktorá podnikala
prostredníctvom vlastnej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bola jediným spoločníkom.

54. Prenajatý majetok mesta Košice - kúpalisko Triton teda nepochybne bolo využívané na podnikanie

nájomcu - Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice, ktorý je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/
Obchodného zákonníka a z tohto podnikania mal aj príjmy, ako o tom svedčia jeho účtovné závierky za
roky 2013 až 2016, ktoré sú obsahom spisu (čl. 91-146).

55. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci teda bolo posúdenie, či stavba (areál kúpaliska) slúžila na

podnikanie a nemusí ísť pritom o prípad, že stavba je využívaná na podnikanie priamo mestom (obcou,
VÚC), v ktorého vlastníctve sa táto stavba nachádza.

56. Na charaktere podnikateľskej činnosti nemení nič ani tá skutočnosť, že mesto resp. Mestská časť
Košice - Juh poskytovali dotácie na prevádzku tohto kúpaliska, pretože dotácie môžu byť poskytované

aj na podnikateľskú činnosť a tieto dotácie tiež predstavovali v zmysle predložených účtovných závierok
výnosy kúpaliska.

57. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk, taktiež
nepreukazuje resp. nevylučuje, že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom.

58. Činnosť podnikateľa, aj keď sa ňou nedosahuje zisk, neprestáva byť podnikaním, pokiaľ táto napĺňa
všetky znaky podnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako už boli uvedené vyššie.59. Podnikaním nie je činnosť, ktorej výsledkom musí byť vždy zisk, podstatným je to, či podnikateľ
vyvíjal činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk. Podnikanie teda môže byť aj stratové, čo v praktickom živote
je bežným javom.

60. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba - areál kúpaliska Triton slúžila na podnikateľské účely, nemožno
na pozemky v areáli kúpaliska Triton aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., teda k týmto pozemkom nevzniklo
vecné bremeno v zmysle cit. zákona v prospech žalovaného.

61. Z hľadiska posúdenia, či k pozemkom v areáli kúpaliska Triton vzniklo vecné bremeno v zmysle
zákona č. 66/2009 Z.z., je rozhodujúce, či stavba slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho
účinnosti, t.j. 01.07.2009, keďže k vzniku vecného bremena došlo týmto dňom v prípade splnenia
všetkých zákonných podmienok.

62. Splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. sa teda posudzuje ku dňu

01.07.2009 a keďže k tomuto dňu kúpalisko Triton bolo stavbou slúžiacou na podnikateľské účely,
nevzniklo k pozemkom v jeho areáli zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného.

63. Žalovaný pozemky v areáli kúpaliska Triton užíva bez právneho dôvodu (bez zmluvy či iného titulu,
oprávňujúceho ho na užívanie), tieto pozemky užíva bezodplatne, čím na úkor žalobkyne ako podielovej

spoluvlastníčky pozemkov v areáli kúpaliska Triton vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka vo výške obvyklého nájomného, ktoré by uhrádzal, ak by k týmto pozemkom
existoval nájomný vzťah. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobkyni, na úkor
ktorej sa obohatil.

64. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak vo vzťahu k pozemkom nachádzajúcim sa
v areáli kúpaliska Triton dospel k záveru, že žalovaný má stavbu postavenú na pozemku žalobkyne,
užíva tento pozemok, alebo minimálne obmedzuje v jeho užívaní žalobkyňu, získava majetkový
prospech plnením bez právneho dôvodu, teda sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkyne, a preto je
povinný takto získané plnenie vydať tomu, na úkor koho bolo získané – žalobkyni.

65. Výška obvyklého nájomného za dotknuté pozemky bola ustálená zo strany súdu nielen priemerom
hodnoty nájmu vyplývajúceho zo znaleckých posudkov predložených do konania stranami sporu, ale aj
z nájomných zmlúv z roku 2016, v ktorých žalovaný v postavení prenajímateľa v roku 2016 požadoval
za obdobné pozemky dokonca dvojnásobok výšky nájomného oproti tomu, aké si uplatnila žalobkyňa

v tomto konaní. Táto výška ani sporná v konaní nebola a pokiaľ súd vyhovujúcim výrokom zaviazal
žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie za dobu od 05.09.2021 13.04.2023 spolu s
príslušenstvom, vo vzťahu ku ktorému žalovaným neboli vznesené žiadne osobitné odvolacie námietky,
je rozsudok v tejto časti vecne správny, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
v tejto časti potvrdil.

66. Vo výroku III. ohľadne nároku na náhradu trov konania neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie,
ani pre zrušenie rozsudku, preto odvolací súd v tejto časti v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil
rozsudok tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

67. Vecne nesprávne rozhodol súd prvej inštancie o nároku žalobkyne na náhradu trov konania, ak
jej priznal nárok v plnom rozsahu aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom nevzal zreteľ na čiastočné
späťvzatie žaloby, kde bolo potrebné aplikovať ust. § 256 ods. 1 CSP.

68. Podľa ust. § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

69. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia,
ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.

70. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca musel vziať žalobu späť
pre správanie sa žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania alebov splnení povinnosti, ktorá je predmetom sporu, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne
zavinil zastavenie konania.

71. Ak však žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie žalovaného, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy konania
žalovaného žalobca.

72. V prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby na pojednávaní dňa 31.05.2024 došlo z dôvodu chyby

právneho zástupcu žalobkyne pri výpočte výšky uplatneného nároku, teda nejednalo sa o reakciu na
správanie sa žalovaného.

73. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nezavinil späťvzatie žaloby, keďže dôvodom späťvzatia nebolo
správanie sa žalovaného. Za danej situácie nepochybne zavinila zastavenie konania žalobkyňa, a preto
v tomto rozsahu bolo potrebné ju považovať za procesne neúspešnú stranu.

74. V tomto spore teda súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby čiastočne zastavil a vo
zvyšnej časti rozhodol rozsudkom vo veci samej, preto bolo pri rozhodnutí ohľadne nároku na náhradu
trov konania nevyhnutné uprednostniť ust. § 256 ods. 1 CSP a následne aplikovať aj ust. § 255 ods.
1 CSP.

75. Úspech žalobkyne v spore preto predstavuje suma 8.647,30 € (95 %) a neúspech suma 412,44 €
(5 %), čistý úspech žalobkyne v spore je teda 90 % (95 % - 5 %).

76. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku III. o nároku na náhradu trov

konania v zmysle ustanovenia § 388 CSP tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 90 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc
ustanovenie § 251 CSP.

77. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vo veci samej bol žalovaný
neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť
trovy odvolacieho konania úspešnej žalobkyni. Odvolací súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

78. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).