Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124207085
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3124207085.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Márie Kubincovej PhD. členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej
veci žalobcu: BANKRUPTCY LIQUIDATION k.s., Palackého 102/31, 911 01 Trenčín, IČO: 45 948 496,
správca konkurznej podstaty úpadcu TEKADEX s.r.o. v konkurze so sídlom Doležalova 15C, 821 04
Bratislava, IČO: 46 370 196, právne zast.: LAW FIRM s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO:

36 867 209 proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., právne
zast.: JUDr. Stanislav Pavol, PhD., advokát so sídlom Šancová 58, 811 05 Bratislava, IČO: 42 171 067,
o odporovateľnosť právneho úkonu v konkurze, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/118/2024 zo
dňa 3. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/118/2024 zo dňa 3. júla 2024 mení tak, že návrh na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo v
prospech žalobcu; na zabezpečenie žalovanej pohľadávky v sume 31.900,- Eur s príslušenstvom voči
žalovanému z titulu vrátenia poskytnutého peňažného plnenia späť do všeobecnej konkurznej podstaty
v zmysle § 63 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov; k

nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX,
k.ú. E., a to pozemky reg. „C“ parc. č. 1825/16 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 907 m2 a parc. č.
1825/81 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 193 m2 a stavba súp. č. 1051 - rodinný dom, postavená
na pozemku reg. „C“ parc. č. 1825/81, všetky v podiele 1/1.
2. Okresný súd uviedol, že žalobca sa v žalobe vo veci samej domáhal proti žalovanému určenia, že
právne úkony úpadcu TEKADEX s.r.o. v konkurze so sídlom Doležalova 15C, 821 01 Bratislava, IČO

46 370 196: bezhotovostná úhrada vykonaná dňa 15. januára 2021 vo výške 300,- Eur; bezhotovostná
úhrada vykonaná dňa 26. februára 2021 vo výške 19 000,- Eur; hotovostný výber z bankomatu
realizovaný dňa 8. marca 2021 vo výške 1 000,- Eur; bezhotovostná úhrada vykonaná dňa 9. marca
2021 vo výške 9 000,- Eur; hotovostný výber z bankomatu realizovaný dňa 6. apríla 2021 vo výške 200,-
Eur; hotovostný výber z bankomatu realizovaný dňa 6. apríla 2021 vo výške 200,- Eur, hotovostný výber
z bankomatu realizovaný dňa 6. apríla 2021 vo výške 200,- Eur a bezhotovostná úhrada vykonaná dňa 6.

apríla 2021 vo výške 1 000,- Eur; ktorými došlo k vráteniu časti pôžičky poskytnutej žalovaným úpadcovi
na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 01.06.2013, sú voči konkurzným veriteľom v konkurze
vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 38K/19/2013 právne neúčinné. Zároveň
žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu TEKADEX s.r.o.
v konkurze so sídlom Doležalova 15C, 821 01 Bratislava, IČO: 46 370 196 peňažnú náhradu vo výške
31 900,- Eur s 13,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby

žalovanému až do zaplatenia3. Okresný súd poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 38K/19/2023 zo dňa 22.11. 2023 bol na majetok úpadcu TEKADEX s. r. o. v konkurze,
IČO 46 370 196, so sídlom Doležalova 15C, 821 04 Bratislava (predtým Gaštanová 1051/5, 956

33 Chynorany), vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca (uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 227/2023 zo dňa 29. novembra 2023 pod K067138). Žalovaný je
bývalým konateľom a spoločníkom úpadcu, a teda jeho spriaznenou osobou. Správca v rámci výkonu
svojej činnosti zistil, že z bankového účtu úpadcu IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného
v Tatra banka a.s., boli vykonané bezhotovostné úhrady žalovanému a hotovostné výbery z bankomatu

v celkovej výške 31 900,- Eur. Nakoľko správca (žalobca) nedisponuje účtovníctvom úpadcu (toto
mu nebolo vydané ani žalovaným, ani konateľom v súčasnosti zapísaným v Obchodnom registri),
vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 27.02.2024 na vydanie predmetných peňažných prostriedkov.
Žalovaný listom zo dňa 06.03.2024 oznámil žalobcovi, že úpadca mu vrátil vložené finančné prostriedky.
Žalobca listom zo dňa 11.03.2024 vyzval žalovaného, aby mu oznámil, na základe akého právneho titulu
mu úpadca vyplatil finančné prostriedky a žalovaný listom zo dňa 10.04.2024 žalobcovi oznámil, že sa

jednalo o vrátenie (časti) pôžičky, ktorú poskytol úpadcovi, o čom predložil Zmluvu o pôžičke zo dňa
01.06.2013,uzatvorenúmedzižalovanýmakoveriteľomaúpadcomakodlžníkom,nasumu96000,-Eur.
4.Kpreukázaniuúpadkužalobcauviedol,ževzmysle§59ods.3ZKRakideozvýhodňujúciprávnyúkon
urobený v prospech spriaznenej osoby s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho
právneho úkonu sa predpokladá. Uviedol, že žalovaný je spriaznenou osobou s úpadcom. V doterajšom

priebehu konkurzného konania si veritelia úpadcu prihlásili pohľadávky v celkovej výške 462.331,38
Eur a nakoľko neboli nikým popreté, považujú sa za zistené. Správca zapísal majetok do súpisu
všeobecnej podstaty zatiaľ v hodnote 0,00 Eur. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že konkurzní
veritelia nebudú uspokojení v plnom rozsahu. Žalobca mal zato, že vrátenie (časti) pôžičky žalovanému
predstavuje právny úkon (právne úkony), ktorými úpadca inak nedôvodne zvýhodnil žalovaného, tým že

mu poskytol vyššiu mieru uspokojenia jeho pohľadávok, než by mu prináležalo pri zachovaní princípu
pomerného uspokojovania veriteľov. Navyše, vzhľadom na to, že žalovaný je spriaznenou osobou
voči úpadcovi, v rámci konkurzného konania by sa jeho pohľadávka uspokojovala ako podriadené
pohľadávky, pričom prihliadnuc na pomer zisteného majetku úpadcu k výške zistených pohľadávok by
teda nebola uspokojená vôbec. Z uvedeného dôvodu bola podľa žalobcu naplnená skutková podstata

zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR. Zároveň týmto úkonom došlo k zmenšeniu majetkovej
podstaty úpadcu, z ktorej budú uspokojovaní veritelia úpadcu, čím bola naplnená i skutková podstata
ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR.
5. Zároveň so žalobou podal žalobca návrh, v ktorom sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech žalobcu na účely zabezpečenia peňažnej pohľadávky vo

výške 31 900,- Eur s príslušenstvom až do jej zaplatenia záložné právo k nehnuteľnostiam, zapísaným
na LV č. XXXX, k.ú. E., a to pozemok reg. „C“ parc. č. 1825/16 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
907m2;pozemokreg.„C“parc.č.1825/81-zastavanáplochaanádvorieovýmere193m2astavbasúp.
č. 1051 - rodinný dom, postavená na pozemku reg. „C“ parc. č. 1825/81. Pre prípad, že by súd dospel k
záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca alternatívne

navrhol, aby súd vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by
zakázal žalovanému s označenými nehnuteľnosťami nakladať.
6. Okresný súd uviedol, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alternatívne
neodkladného opatrenia zo dňa 04.06.2024 žalobca uviedol, že žalovaný bol jediným spoločníkom a
konateľom úpadcu TEKADEX s.r.o. v konkurze so sídlom Doležalova 15C, 821 01 Bratislava, IČO 46

370 196 odo dňa jeho vzniku (zápisu do Obchodného registra), t.j. odo dňa 30. septembra 2011. Dňa 12.
júla 2023 podal veriteľ Finančné riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trenčín návrh na vyhlásenie konkurzu
na úpadcu. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 38K/19/2023-31 zo dňa 24. júla 2023, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia dňa 29. júla 2023, začal konkurzné konanie
voči dlžníkovi. Dňa 20. septembra 2023 doručil žalovaný súdu podanie, v ktorom tvrdil, že u úpadcu

došlo k zmene konateľa, spoločníka, ako i sídla. Prílohou podania je zápisnica z rokovania valného
zhromaždenia, ktoré sa malo konať dňa 04. septembra 2020, pričom podpis žalovaného (ako predsedu
valného zhromaždenia) bol osvedčený až 05.05.2022. Rovnako aj na zmluve o prevode obchodného
podielu, ktorá mala byť uzatvorená dňa 04.09.2020 (ako i na všetkých ostatných dokumentoch) boli
podpisy osvedčené až 05.05.2022. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Partizánske

sp.zn. 3C/11/2021 zo dňa 01.06.2021, ktorým tento zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaného za
trvania manželstva, v ktorom sa manželka žalovaného domáhala zrušenia BSM za trvania manželstva
a žalovaný so zrušením BSM za trvania manželstva súhlasil. Žalobca poukázal na tú časť odôvodnenia
rozhodnutia okresného súdu, z ktorej vyplýva, že žalovaný v čase, kedy už podľa jeho vlastného tvrdenianemal byť konateľom úpadcu, v konaní o zrušenie BSM súhlasil s tvrdením jeho manželky o tom, že
konateľom úpadcu v skutočnosti je.
7. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že nedisponuje účtovníctvom

úpadcu (toto mu nebolo vydané ani žalovaným, ani konateľom v súčasnosti zapísaným v Obchodnom
registri), pričom v súčasnosti v Obchodnom registri zapísaný konateľ úpadcu - G. H., listom zo dňa 02.
februára 2024 správcovi (žalobcovi) oznámil, že s účinnosťou od 01. januára 2021 odstúpil z funkcie
konateľa úpadcu. V tejto súvislosti podľa žalobcu vyvstáva otázka, prečo G. H. po viac ako jednom roku
(dňa 05. mája 2022), uznal podpisy na listinách týkajúcich sa jeho vymenovania do funkcie konateľa

úpadcu a ďalších. Žalobca zdôraznil, že výmaz žalovaného ako konateľa úpadcu z Obchodného registra
(ako i zápis ostatných zmien týkajúcich sa úpadcu) bol vykonaný až na základe návrhu podaného po
začatí konkurzného konania, a to dňa 21. októbra 2023 (kedy úpadca podľa tvrdenia žalovaného a p. G.
H. konateľa vlastne nemal). Žalovaný vo svojej odpovedi správcovi (žalobcovi) zo dňa 06. marca 2024
uviedol, že po dohode s novým konateľom mu úpadca vrátil finančné prostriedky, ktoré mu mal požičať
na základe zmluvy o pôžičke. Žalobca podotkol, že k jednotlivým platbám došlo v čase od 15. januára

2021 do 06.04.2021, teda po tom, čo G. H. tvrdí, že už konateľom úpadcu nebol. Podľa žalobcu vyvstáva
teda otázka, s akým konateľom sa žalovaný vlastne dohodol.
8. Žalobca mal zato, že z uvedených skutočností vyplýva, že postup žalovaného bol vopred plánovaný
a premyslený. V Obchodnom registri bol žalovaný zapísaný ako konateľ až do momentu, kedy voči
úpadcovi už prebiehalo konkurzné konanie, žalovaný počas celej tejto doby vystupoval ako konateľ

úpadcu, a potom, čo sa úpadca dostal do problémov (teda potom, čo bol podaný veriteľský návrh
na vyhlásenie konkurzu) prišiel s tvrdením, že už konateľom nie je, nakoľko bol z funkcie konateľa
odvolaný. Časový odstup odo dňa jeho (žalovaným tvrdeného) odvolania z funkcie konateľa úpadcu (04.
septembra 2020) do podania návrhu na zápis tejto zmeny (október 2023) predstavuje viac ako 3 roky.
9. Žalovaný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na mediálne výstupy spojené

so žalovaným a prezentoval domnienku, že z ním popísaného správania žalovaného v minulosti
je nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť zrejmé, že žalovaný spraví všetko preto, aby sa povinnosti
poskytnúť peňažnú náhradu do konkurznej podstaty vyhol. Konanie žalovaného označil žalobca za
zjavne vopred premyslené tak, aby v najvyššej možnej miere dokázal ochrániť svoj majetok. Podľa
žalobcu existuje dôvodná obava, že exekúcia na vymoženie súdom priznanej peňažnej náhrady do

konkurznej podstaty bude ohrozená, resp. úplne znemožnená. Žalobca následne uviedol, že žalovaný
je t.č. spolu s manželkou evidovaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Partizánske,
katastrálny odbor pre okres Partizánske, obec E., k.ú. E. na LV č. XXXX ako bezpodielový spoluvlastník
pozemku reg. „C“ č. 1825/16 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 907 m2, pozemku reg. „C“
parc. č. 1825/81 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 193 m2 a stavby súp. č. 1051, rodinný dom,

postavenej na pozemku reg. „C“ parc. č. 1825/81. Iný nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky
t.č. nevlastní (resp. nie je ako vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností).
10. Okresný súd v odôvodnení rozodnutia teoreticky vymedzil podstatu konania o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia a podmienky jeho nariadenia. Poukázal na to, že súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, ale že postačuje, aby boli osvedčené aspoň

základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Pripomenul, že okrem osvedčenia
právneho základu nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by
bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť

ohrozený. Pripomenul, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený,
patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Okresný súd pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Obo/144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998.

Pripomenul nutnosť dodržania zásady proporcionality a skutočnosť, že rozhodnutím sa nesmie vytvoriť
nenávratný a nenapraviteľný stav.
11. Okresný súd odôvodnil nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tým, že konanie žalovaného po
zániku jeho funkcie konateľa TEKADEX s.r.o. vzbudzuje vážne pochybnosti o záujme žalovaného plniť
si jeho záväzky voči úpadcovi riadne a včas, čo odôvodňuje aj reálnosť obavy žalobcu z ohrozenia

prípadnej vymožiteľnosti žalovanej pohľadávky.
12. Okresný súd pritom poukázal na to, že z úplného výpisu úpadcu z obch. registra a Zápisnice z
rokovania valného zhromaždenia TEKADEX s.r.o. zo dňa 04.09.2020 vyplýva, že hoci žalovanému
zanikla funkcia konateľa úpadcu 04.09.2020, v obchodnom registri bol ako konateľ úpadcu zapísanýaž do 20.10.2023, tzn. ešte cca 3 roky po zániku jeho funkcie. Rovnako bol do 20.10.2023 zapísaný
v obchodnom registri ako spoločník úpadcu, hoci z predloženej zmluvy o prevode jeho obchodného
podielu u úpadcu je zrejmé, že táto bola vyhotovená 04.09.2020 a podľa predloženej zápisnice zo

zasadnutia valného zhromaždenia úpadcu, prevod predmetného obchodného podielu bol schválený
valným zhromaždením úpadcu už 20.09.2020. Okresný súd uviedol, že z predložených listín je zrejmé,
že napriek tomu, že uvedené listiny mali byť vyhotovené dňa 04.09.2020, žalovaný jeho podpis na nich
uznal za vlastný (podľa osvedčovacej doložky) až dňa 05.05.2022. Podľa Zápisnice z rokovania valného
zhromaždenia TEKADEX s.r.o. zo dňa 04.09.2020 sa s účinnosťou od 04.09.2020 stal konateľom

spoločnosti TEKADEX s.r.o. G. H., ktorému, podľa jeho písomného vyjadrenia zo dňa 02.02.2024,
adresovaného žalobcovi, mala zaniknúť funkcia konateľa TEKADEX s.r.o. s účinnosťou od 01.01.2021,
na základe jeho odstúpenia z funkcie zo dňa 06.12.2020. G. H. je však doteraz v obchodnom registri
zapísaný ako konateľ úpadcu TEKADEX s.r.o. (vznik funkcie 04.09.2020).
13. Okresný súd ďalej uviedol, že z písomného oznámenia žalovaného zo dňa 16.10.2023 je zrejmé,
že žalovaný disponoval príslušnými listinami, potrebnými pre zmenu údajov zapísaných v obchodnom

registri u úpadcu TEKADEX s.r.o., ktoré boli vyhotovené už dňa 04.09.2020, napriek tomu k jeho výmazu
ako spoločníka a konateľa úpadcu z obchodného registra došlo až ku dňu 20.10.2023, zrejme až
na základe začatého konkurzného konania voči úpadcovi a výziev predbežného správcu konkurznej
podstaty úpadcu na poskytnutie súčinnosti, čo vyplýva z časovej následnosti predložených listinných
dôkazov a úkonov súdu v označenom konkurznom konaní, potom ako bol správcom vyzvaný na plnenie

si zákonom stanovených povinností konateľa úpadcu voči správcovi (napr. predloženie účtovníctva
úpadcu a pod.). Taktiež, hoci boli predmetné listiny úpadcu, týkajúce sa zmeny jeho štatutárneho orgánu
a spoločníkov, vyhotovené už 04.09.2020, žalovaný uznal jeho popisy na nich za vlastné až 05.05.2022,
tedavčase,kedyužnemalbyťkonateľomúpadcuanispoločníkG.H.(funkciaštatutárnehozástupcumu
mala zaniknúť už 01.01.2021). Žalovaný napriek tomu, že mu funkcia konateľa úpadcu zanikla už dňom

04.09.2020 a o tejto skutočnosti mal vedomosť, keďže podpisoval predmetné listiny (zápisnicu z valného
zhromaždenia, zmluvu o prevode obchodného podielu, čestné vyhlásenie), v konaní pred Okresným
súdom Partizánske pod sp. zn. 3C/11/2021 o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (viď
rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3C/11/2021 zo dňa 01.06.2021) ešte aj v roku 2021
súhlasil s návrhom jeho manželky, v ktorom tvrdila, že žalovaný je od 30.09.2011 (teda ešte aj v roku

2021) konateľom TEKADEX s.r.o.. Napriek tomu, že už od 01.01.2021 úpadca TEKADEX s.r.o. nemal
mať žiadneho konateľa, v období od 15.01.2021 do 06.04.2021 malo dôjsť k plneniu jeho záväzku voči
žalovanému zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.06.2013 formou bezhotovostných úhrad z bankového účtu
dlžníka (úpadcu) a hotovostných výberov z bankomatu.
14. Okresný súd mal za to, že neoznámenie zmeny štatutárneho orgánu úpadcu obchodnému registru

včas, ale až s odstupom cca 3 rokov (u žalovaného), príp. vôbec (u G. H.), mohlo podstatným spôsobom
sťažiť uplatnenie pohľadávok veriteľov voči dlžníkovi. Hoci bol v obchodnom registri zapísaný až do
20.10.2023 ako konateľ úpadcu žalovaný, tento reálne už od 04.09.2020 jeho konateľom nebol a v
podstate bol od 01.01.2021 reálne úpadca bez štatutárneho zástupcu, napriek čomu zrejme naďalej
vykonával podnikateľskú činnosť, čo vyplýva z toho, že vykonal platby v prospech žalovaného. Okresný

súd podotkol, že zmätočnosť postupu a právneho postavenia žalovaného a G. H. po zániku ich funkcii
konateľov TEKADEX s.r.o. potvrdzuje aj písomné vyhotovenie Spoločenskej zmluvy úpadcu ku dňu
04.09.2020, z ktorej vyplýva, že úpadca mal 1 spoločníka G. H. (čl. IV), avšak podľa čl. VII bodu 1
Spoločenskej zmluvy boli spoločníkmi úpadcu G. H. a BOPAL s.r.o., pričom každý mal obchodný podiel
u úpadcu 100%. Nepoctivosti konania žalovaného, ale i G. H. pri plnení si povinností vyplývajúcich im

z funkcie konateľov spoločnosti TEKADEX s.r.o. nasvedčuje aj to, že rovnako ako žalovaný aj G. H.
dňa 05.05.2022 uznal jeho podpisy za vlastné na listinách vyhotovených dňa 04.09.2020, hoci vedel,
že už od 01.01.2021 nie je konateľom TEKADEX s.r.o., a napriek tomu zrejme doteraz takúto zmenu
štatutárneho zástupcu právne relevantným spôsobom neoznámil obchodnému registru, kde je doteraz
zapísaný ako konateľ úpadcu.

15. Okresný súd uviedol, že rozhodol o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam aj napriek tomu,
že sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky, teda žalovaný nie je ich výlučným
vlastníkom. Uvedené odôvodnil tým, že v zmysle § 147 ods. 1 OZ prihliadol na to, že žalované platby boli
žalovanému poskytnuté ešte za trvania manželstva a pred rozhodnutím súdu o zrušení bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaného a jeho manželky. Poukázal na to, že každý z manželov má vlastnícke

právo k celej veci v bezpodielovom spoluvlastníctve, obmedzený je len rovnakým právom druhého
manžela. S ohľadom na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k predmetných nehnuteľnostiam a
výšku žalovanej pohľadávky 31.900,- Eur s príslušenstvom mal okresný súd za osvedčenú i primeranosť
nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Mal za to, že právne účinky nariadeného zabezpečovaciehoopatrenia neobmedzia žalovaného a jeho manželku neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah. Zároveň týmto zabezpečovacím opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobca domáhal, t.j. zabezpečenie vymožiteľnosti žalovanej pohľadávky. Pokiaľ žalobca poukazoval

na mediálne výstupy v súvislosti so žalovaným, okresný súd tieto vyhodnotil ako právne irelevantné,
nakoľko sa netýkajú právneho postavenia žalovaného vo funkcii konateľa TEKADEX s.r.o. a skutkových
okolností relevantných pre toto konanie. Vo vzťahu k eventuálnemu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia okresný súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že vyhovel prvému (primárnemu petitu), o druhom
petite o nariadenie neodkladného opatrenia už nerozhodoval.

16. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. a), g) a h) CSP. Uviedol, že prevažná väčšina skutočností, ktoré žalobca v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia uviedol v súvislosti s údajnou dôvodnosťou a trvaním nároku,
sú nepravdivé a nepreukázané. Žalovaný zdôraznil, že konateľom úpadcu, na ktorého bol vyhlásený
konkurz 30.11.2023, bol od 30.09.2011 do 04.09.2020. Poukázal na to, že žalobca v návrhu uvádza,
že nedisponuje účtovníctvom úpadcu, to mu však nebráni uviesť, že údajne žalovaný svojim konaním

zvýhodnil veriteľa na úkor iných veriteľov. Voči tomuto tvrdeniu sa ohradil a trval na tom, že sa jedná o
konštrukt žalobcu, ktorý namiesto faktov používa ako dôkaz novinové články. Žalovaný zotrval na tom,
že úpadcovi poskytol pôžičku a v období od 15.01.2021 do 06.04.2021 mu úpadca časť tejto pôžičky
vrátil. Pripomenul, že v tomto období už nebol konateľom spoločnosti a vrátenie spornej sumy 31.900,-
Eur neinicioval on, ale konateľ úpadcu.

17. Žalovaný namietol, že nebola splnená podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov v zmysle
ust. § 326 ods. 1 CSP. Poukázal na to, že žalobca opomenul uviesť, akými konkrétnymi krokmi alebo
činnosťami mal ohroziť alebo inak zamedziť svojim konaním činnosť správcu konkurzného konania.
Namiestotohožalobcaakoúdajnýdôkazpoukázalnažalobu,ktorousamanželkažalovanéhodomáhala
zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pripomenul, že túto žalobu neinicioval on, ale jeho

manželka a i keď je pravda, že so žalobou súhlasil, je neprípustné, aby sa to bralo ako dôkaz v konaní,
ktoré inicioval správca konkurzu. Trval na tom, že zákonným spôsobom dostal časť svojej pôžičky od
úpadcu, a že nikdy nevykonával, ani nebude vykonávať, činnosť, ktorá by mohla spochybniť alebo sťažiť
konkurzné konanie. Zdôraznil, že od zrušenia BSM uplynulo viac ako 3-ročné obdobie a počas tohto
obdobia nevykonal žiadnu činnosť, ktorá by smerovala k tomu, aby zmenšil svoj majetok, alebo iným

spôsobom znemožnil prípadné vymáhanie sumy zo strany žalobcu alebo tretích strán.
18. Vo vzťahu k novinovým článkom, na ktoré poukazoval žalobca žalovaný uviedol, že tieto boli
zamerané na poškodenie osoby žalovaného. Poukázal tiež na to, že je rozdiel medzi obvinením a
odsúdením a domáhal sa toho, aby v jeho prípade bola rešpektovaná prezumpcia neviny.
19. Žalovaný vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že ide

o opatrenie, ktorým je obmedzené jeho vlastnícke právo. Zdôraznil, že tento inštitút by sa podľa jeho
názoru mal používať v mimoriadnej situácii a so zreteľom na nedotknuteľnosť vlastníckeho práva,
ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky. Považoval za nedôvodné, aby súd obmedzil jeho ústavné
práva na základe návrhu, ktorý v odôvodnení cituje novinové články a ktorý sa nezaujíma o situáciu,
kedy žalovaný na základe rozhodnutia vtedajšieho konateľa získal naspäť časť pôžičky, ktorú požičal

spoločnosti, ktorú vtedy ako štatutár viedol. Zdôraznil, že nie sú splnené podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca sa v návrhu nevysporiadal s otázkou, akým spôsobom doteraz
vykonal žalovaný činnosti, ktoré by odôvodnene mohli znamenať alebo naznačiť znižovanie hodnoty
jeho majetku. Pripomenul, že žalobca okrem existencie nároku musí osvedčiť i to, že bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom

obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Keďže žalobca
existenciu a dôvodnosť údajného nároku ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov, rovnako ako obavu,
že exekúcia bude ohrozená podľa žalovaného žalobca neosvedčil, žalovaný navrhol, aby odvolací súd
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol.
20. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril, že z tvrdení žalovaného je zrejmé, že úpadca poskytol

žalovanému sumu vo výške 31.900,- Eur ako vrátenie časti pôžičky a je pritom irelevantné, kto vrátenie
sumy inicioval, nakoľko právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil, alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Podľa
žalobcu je tak existencia a dôvodnosť nároku osvedčená aj priamymi tvrdeniami žalovaného. Žalobca

poukázalnaúčelzabezpečovaciehoopatrenia,ktorýmjeprocesnáochranaveriteľavexekučnomkonaní
nadväzujúcom na základné konanie. Zrekapituloval skutkový stav, ktorý uviedol v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a uviedol, že postup žalovaného bol vopred premyslený a vzbudzuje vážne
pochybnosti o záujme žalovaného plniť si jeho záväzky, na základe čoho existuje reálna obava, žeexekúcia bude ohrozená. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil.
21. Žalovaný sa v odvolacej replike pridržal námietky, že považuje za sporné všetky tvrdenia žalobcu

okrem tých, ktoré sám za nesporné označil. Namietol nariadené zabezpečovacie opatrenie, nakoľko má
za to, že hodnota nehnuteľností dotknutých týmto zabezpečovacím opatrením je v zjavnom nepomere
k výške nároku. Ďalej poukázal na to, že v čase, kedy zo strany úpadcu došlo k vráteniu pôžičky
žalovanému, úpadca nebol v úpadku. Uviedol, že v čase, keď mu bola úpadcom vrátená pôžička v roku
2021 nemal tušenie o tom, že by bol úpadca v zlej finančnej situácii, pričom z údajov zverejnených na

portáli finstat.sk vyplýva, že v roku 2021 boli tržby úpadcu v celkovej sume 952.387,- Eur. Na základe
uvedeného vo vzťahu k veci samej navrhol, aby okresný súd žalobu zamietol.
22. Keďže zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené vo veci, v ktorej bola podaná žaloba a nejde teda
o rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd postupom podľa § 373 ods. 3 CSP zaslal odvolaciu repliku
žalobcovi na vedomie bez toho, aby ho vyzýval na ďalšie vyjadrenie.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania

podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
24. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom
v odvolaní, pričom v zmysle § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, tak ako ho tento uviedol v napadnutom rozhodnutí.
25. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
26. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
27. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
29. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

30. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
31. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu
v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom za
predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie,

na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné
poskytnúť ochranu, a zároveň je v návrhu odôvodnená naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery
sporových strán, alebo je v ňom odôvodnená obava, že prípadná exekúcia vedená na odporcu bude
ohrozená.
32. Nariadenie zabezpečovacieho (alebo neodkladného) opatrenia musí byť výnimočným postupom

súdu, keďže súd vydáva autoritatívne rozhodnutie iba na základe tvrdení jednej strany a bez vykonania
dokazovania. Takýto procesný postup je výnimkou z pravidla, že obe sporové strany majú v rámci práva
na spravodlivý súdny proces možnosť vyjadrovať sa ku všetkým prezentovaným skutkovým tvrdeniam
a navrhovaným dôkazom a že rozhodnutie môže súd vydať až po vykonaní dokazovania, na základe
ktorého ustáli skutkový stav. Nariadenie neodkladného opatrenia z uvedeného postupu vybočuje,

pretože má slúžiť ako výnimočný procesný inštitút aplikovaný za okolností, ktoré neznesú odklad. Z
uvedenéhodôvodusúpodmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatreniavCivilnomsporovomporiadku
formulované prísne, pričom súd vždy musí podrobne preskúmať naplnenie každej jednej z nich. Návrhu
potom môže vyhovieť iba v prípade, ak sú všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
kumulatívne splnené.

33. Okresný súd v tomto zmysle správne poukázal na to, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť
iba vo vzťahu k nároku, ktorý je osvedčený, za predpokladu, že výkon rozhodnutia je ohrozený takým
konaním žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, za predpokladu, že
nariadenie neodkladného opatrenia nesmie vytvoriť nenávratný nenapraviteľný stav a že musí byť
dodržaný princíp proporcionality.

34. Napriek tomu, že okresný súd osobitne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené
pod č. R 20/1998, z ktorého správne zdôraznil vymedzenie, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že
výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom
je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktorépodstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery, okresný súd uvedenú podmienku
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym spôsobom neskúmal, ani nevyhodnocoval.
35. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním žalovaného, že inštitút neodkladného opatrenia by sa mal

používať v mimoriadnej situácii a so zreteľom na nedotknuteľnosť vlastníckeho práva, ktoré garantuje
Ústava Slovenskej republiky. Ako žalovaný uviedol, žalobca sa v návrhu nevysporiadal s otázkou, aké
konkrétne činnosti, ktoré žalovaný doposiaľ vykonal, by odôvodnene mohli znamenať alebo naznačiť
znižovanie hodnoty jeho majetku. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že
žalobca sa ho domáha vo vzťahu k predchádzajúcemu správaniu žalovaného, z ktorého žalobca vyvodil

domnienku, že žalovaný v budúcnosti spraví všetko pre to, aby sa vyhol povinnosti poskytnúť peňažnú
náhradu do konkurznej podstaty. Konanie žalovaného označil za vopred premyslené, čo považoval za
dôvod, pre ktorý je možné sa obávať, že exekúcia na vymoženie súdom priznanej peňažnej náhrady do
konkurznej podstaty bude ohrozená, resp. úplne znemožnená.
36. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však nepostačuje, ak žalobca
formuluje domnienku o možnom budúcom nesúhlase žalovaného s poskytnutím plnenia. V zmysle ust. §

326 ods. 1 CSP je nevyhnutnou a základnou podmienkou, ktorá musí byť splnená preto, aby súd mohol
vyhovieť návrhu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opísanie takých skutočností, ktoré odôvodňujú
obavu, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle judikatúry, ktorú citoval aj okresný súd, na to, aby okresný
súd mohol vyhovieť návrhu žalobcu, musel by nevyhnutne tvrdiť takú skutočnosť, z ktorej je možné
vyvodiť, že budúci výkon rozhodnutia bude ohrozený. Musel by teda popísať také konanie žalovaného,

z ktorého je zrejmé, že žalovaný sa pokúša o zníženie hodnoty svojho majetku, čím bude potenciálny
budúci výkon exekúcie ohrozený. Zo širšieho uhla pohľadu nielen znižovanie hodnoty majetku, ale
aj iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery žalovaného, alebo
jeho štruktúru, je možné vyhodnotiť ako konanie ohrozujúce výkon potenciálnej exekúcie. Z návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré podal žalobca, však nevyplýva vôbec žiadne skutkové

tvrdenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že na strane žalovaného dochádza ku konaniu ohrozujúcemu
množstvo alebo štruktúru jeho majetku.
37. To, či žalovaný bude v budúcnosti povinný poskytnúť peňažnú náhradu do konkurznej podstaty,
bude závisieť od rozhodnutia vo veci samej. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo
popísané žiadne také konanie žalovaného, z ktorého by bolo možné v tomto momente usúdiť, že

prípadný procesný úspech žalobcu zmarí žalovaný tým, že sa dovtedy zbaví svojho majetku, takže
prípadne exekučný titul, ktorý by žalobca voči nemu získal, by už nebol reálne vykonateľný. Bez takéhoto
záveruvšakniejemožnépristúpiťknariadeniuneodkladnéhoalebozabezpečovaciehoopatrenia,keďže
ide o jednu zo základných podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a preto už nesplnenie tejto
jednej podmienky bráni nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia tak, ako sa ho domáhal žalobca.

38. Odvolací súd pripomína, že nie je predmetom konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, a preto sa nezaoberal tými vyjadreniami žalobcu a žalovaného,
ktoré bude súd preskúmavať vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku uplatnenom žalobou. V rámci konania
o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto odvolací súd nepovažoval za relevantné vyjadrenia
žalovaného v odvolaní vo vzťahu k trvaniu jeho funkcie konateľa a za irelevantné považoval odvolací súd

aj skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k mediálnym výstupom týkajúcim sa žalovaného. Za relevantné
považoval odvolací súd naopak zistenie, že z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nevyplývalo, akými konkrétnymi krokmi alebo činnosťami mal žalovaný ohroziť prípadný budúci výkon
exekúcie tak, ako na to žalovaný poukázal v odvolaní. Žalovaný zdôraznil, že od vysporiadania BSM
uplynulo viac ako 3-ročné obdobie, počas ktorého nevykonal žiadnu činnosť, ktorá by smerovala k tomu,

aby zmenšil svoj majetok alebo iným spôsobom znemožnil prípadné vymáhanie sumy zo strany žalobcu
alebo iných tretích strán.
39.Pokiaľžalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhoopätovnezrekapitulovalpostupžalovanéhopred
vyhlásením konkurzu, pričom tento označil za vopred premyslený, ktorý vzbudzuje vážne pochybnosti o
záujme žalovaného plniť si jeho záväzky, na základe čoho vyjadril obavu, že exekúcia bude ohrozená,

opäť ide o vyjadrenie domnienky, ktorá nepostačuje na to, aby súd mohol zasiahnuť do Ústavou
chráneného vlastníckeho práva žalovaného zriadením zabezpečovacieho práva na jeho nehnuteľnosť.
Existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená, totiž nemôže byť postavená iba na domnienke
a musí vychádzať z takých skutočností, z ktorých je možné vyvodiť ohrozenie exekúcie. Odvolací súd
pripomína, že domnienka o úmysle dlžníka (zabrániť budúcej exekúcii) je domnienkou vo vzťahu k

psychickému stavu dlžníka. Vnútorný psychický stav (úmysel) nemôže byť predmetom dokazovania
ako taký, dokázať je možné len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné
presvedčenie subjektu prejaví navonok (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/224/2017).
Pokiaľ zo skutočností vonkajšieho sveta nevyplýva, že dlžník má úmysel vykonať úkony smerujúcimik zredukovaniu jeho majetku a teda k ohrozeniu budúcej exekúcie, iba predpoklad o jeho nekalom
úmysle na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje. Odvolací súd si je pritom vedomý,
že na nariadenie neodkladného / zabezpečovacieho opatrenia môže postačovať aj hrozba toho,

že exekúcia bude zmarená, avšak aj potenciálnu hrozbu je nutné vyvodiť z nejakých konkrétnych
okolností vonkajšieho sveta, nemožno k nej dospieť len na základe domnienok a podozrení. Zriadenie
záložného práva na majetok žalovaného je totiž stále zásahom do ústavného práva vlastniť majetok,
vykonaným výnimočným procesným postupom, neumožňujúcim plnohodnotné naplnenie procesných
práv žalovaného.

40. Žalovaný v odvolacej replike rozšíril dôvody odvolania o námietku, že nariadené zabezpečovacie
opatrenie je v zjavnom nepomere k výške nároku. K tomuto tvrdeniu už odvolací súd neprihliadal, keďže
rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, je možné rozšíriť iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 364 CSP). Odvolací súd sa nezaoberal ani tvrdením žalovaného vo vzťahu k námietke, či v čase
vrátenia pôžičky bol úpadca už v úpadku, keďže ide o argumentáciu vo vzťahu k veci samej.
41. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že okresný súd nariadil zabezpečovacie

opatrenie napriek tomu, že žalobca v návrhu na jeho nariadenie netvrdil, ani neosvedčil skutočnosti
svedčiace o naliehavosti dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, keď neoznačil také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, alebo ktoré by nepriaznivo
ovplyvňovalo jeho majetkové pomery.
42.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdpostupompodľa§388CSPzmenilrozhodnutieokresného

súdu tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
43. Vzhľadom na to, že zamietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa v tejto veci
konanie nekončí, keďže vo veci samej bola zároveň podaná žaloba, o trovách konania o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.

44. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).