Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 12, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 17T/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124011456
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vodičková
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1124011456.7

Rozhodnutie

Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Andreou Vodičkovou, v trestnej veci proti obžalovanému
W. X., I.. XX.XX.XXXX G. Z. K. XXXX/X, Bratislava, t.č. v ÚVV Bratislava, pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
12.08.2024 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
W. X. I.. XX.XX.XXXX O. Z., G. Z. K. XXXX/X, Bratislava

sa uznáva vinným, že

dňa 11.10.2023 v čase okolo 19.10 hod. v Bratislave v mestskej časti Petržalka v lesnom poraste

nachádzajúceho sa pri Malom Draždiaku napadol fyzicky poškodeného B. E., pričom pri útoku použil
aj hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa notebooku poškodeného, značky Acer Nitro X-
XXXX (F.-XX), W. I., I., čiernej farby, a to tým spôsobom, že obvinený poškodeného opakovane rukou
udieral do tváre a kopol do pravého stehna, následkom čoho poškodený spadol na zem na chrbát a pri
tom mu vypadol z rúk notebook, obvinený ďalej poškodeného držal na zemi a začal mu vyzliekať čiapku

a mikinu cez hlavu, na zemi chytil poškodeného za hlavu a spredu aj zozadu mu túto udrel o konár,
okolo krku poškodeného zovrel obe ruky a škrtil ho, na konci fyzického útoku sa vyhrážal poškodenému
zabitím v prípade ak mu nesprístupní heslo do notebooku, pri tom ho potiahol za tričko, čo v poškodenom
vyvolalo strach, a preto poškodený pod hrozbou násilia napísal do poznámok v mobilnom telefóne
obvineného, ktorý mu obvinený podal, vynútené heslo v tvare ,,Bruno289“, následne obvinený držal
poškodeného za tričko, pričom ho obvinený nútil aby poškodený otvoril notebook a išiel do nadstavení

za účelom ,,resetovania“ notebooku, avšak to v danom momente nešlo vykonať, a tak obvinený zobral
zo zeme notebook a odišiel s ním preč, pričom obvinený takto konal voči poškodenému napriek

tomu, že vedel, že je uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu, pretože
v minulosti videl aj jeho preukaz ZŤP, čím poškodenému B. E., I.. XX.XX.XXXX, G.. Z. W. XXXX/X,

Bratislava spôsobil škodu odcudzením notebooku značky Acer Nitro X-XXXX (F.-XX), W. I., I., čiernej
farby vo výške 1.029 ,- Eur a poranenia - otras mozgu, pomliaždenie hrdla, pomliaždenie ľavého oka,
hematóm v okolí ľavého oka a ľavej tváre, odreniny a podliatiny v oblasti krku, modriny v oblasti oboch
ramien a modrina pravého kolena, hematóm ľavého ucha, s dobou liečenia 7-14 dní s predpokladanom
dobou trvania práceneschopnosti do 14 dní,

teda

proti inému použil násilie a hrozbu násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal na chránenej
osobe - chorej osobe a inému úmyselne ublížil na zdraví

čím spáchalzločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr.
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa
odsudzuje

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, s prihliadnutím k § 36 písm. l), písm. n)
Tr. zákona a § 37 písm. h) Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa obvinený zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obvinenému ukladá povinnosť nahradiť škodu:
sp. zn. 17T/19/2024

- poškodenému B. E., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. XXXX/X, Bratislava v sume 2.347,20 Eur.

- poškodenému J. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. Bratislava - B. v sume 30,- Eur.

poškodenému Union zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova 5, Bratislava, IČO: 36 284 831
v sume 754,72 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 09.04.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V na obžalovaného W. X. obžalobu
sp. zn. 4 Pv 373/23/1105-36 zo dňa 08.04.2024 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Samosudkyňa nariadila vo veci hlavné pojednávanie, pričom po prednesení obžaloby, prečítaní nárokov
poškodených na náhradu škody a po poučení podľa ustanovenia § 257 Trestného poriadku, obžalovaný
urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, preto samosudkyňa primerane postupovala podľa § 333 odsek 3
Trestného poriadku.

Súd otázkami u obžalovaného W. X. zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 odsek
3 písmeno c/], či bol poučený o svojich právach [§ 333 odsek 3 písmeno d/], či rozumie právnej kvalifikácii
skutku [§ 333 odsek 3 písmeno f/], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 odsek 3
písmeno g/], a či sa dobrovoľne z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333

odsek 3 písmeno h/].

Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“, preto samosudkyňa po pozitívnom vyjadrení
prokurátora a obhajcu k vyhláseniu, uznesením rozhodla o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň rozhodla, že dokazovanie ku skutkovým

okolnostiam nevykoná, pričom vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku
o treste a výroku o rozhodnutí o nároku poškodeného na náhradu škody.

Následne obžalovaný vyhlásil, že nároky poškodených uplatnené v konaní uznáva čo do dôvodu a výšky
a keďže súd o týchto nárokoch nemal pochybnosti, súd tak podľa § 261 ods. 2 Trestného poriadku ďalšie

dokazovanie o výške škody nevykonával.

sp. zn. 17T/19/2024Súd postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy, a to aktuálny odpis Registra
trestov GP SR obžalovaného ako aj lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov

obžalovaného ku dňu 12.08.2024.

Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Samosudkyňa preskúmala obžalobu podanú na súd a po oboznámení sa s kompletnými vyšetrovacími
spismi vo veci nariadila hlavné pojednávanie.

Súd, po prednese obžaloby a oboznámení nárokov na náhradu škody poškodenými, prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.

Na podklade prijatého vyhlásenia obžalovaného súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe
sa stal, a že sa ho dopustil obžalovaný. V tomto smere je potrebné poukázať na dôkazy vykonané
v prípravnom konaní - najmä výsluch poškodeného B. E.. Priznanie obžalovaného je podporované aj
ďalšími dôkazmi a to najmä listinnými dôkazmi - zápisnica o ohliadke miesta činu, lekárske správy k
zraneniampoškodenéhospolusfotodokumentáciou,ataktiežznaleckýmizávermiznalcaW..Z.K.K.,B..

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného
konania dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému

sa stal a napĺňa všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.
Súd kvalifikoval konanie obžalovaného v zhode s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, nakoľko
obžalovaný proti inému použil násilie a hrozbu násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal na

chránenej osobe - chorej osobe a inému úmyselne ublížil na zdraví, čím naplnil všetky zákonné znaky
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr.
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu

vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné Trestným zákonom upravené zásady
pre ukladanie trestov.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva aprávom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

K osobe obžalovaného sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil s výpisom z evidencie priestupkov,
podľa ktorého sa dosiaľ dopustil dvoch priestupkov, prvého priestupku sa dopustil dňa 20.09.2020, keď
porušil zákaz fajčenia a fajčil na zastávke MHD, za čo bol napomenutý a druhého priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu sa dopustil dňa 16.06.2023, keď B. E. (poškodený v predmetnom trestnom
konaní) sotil na zem, pričom mu nevznikli žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie, za čo bol

pokarhaný. Podľa registra trestov nebol obžalovaný doposiaľ súdne trestaný.

Nakoľko súd v danom prípade odsudzoval páchateľa za dva trestné činy, s poukazom na § 41 ods. 1
Tr. zákona, ukladal obžalovanému úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje
na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V predmetnej trestnej veci bol obžalovaný uznaný za vinného
zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.

f) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. V
prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona je trestná sadzba v rozpätí 6 (šesť)
mesiacov až 2 (dva) roky a v prípade zločinu lúpeže je trestná sadzba v rozpätí 7 (sedem) rokov až 12
(dvanásť) rokov. V súlade s § 41 ods. 1 Tr. zákona tak súd ukladal obžalovanému trest podľa § 188 ods.
2 Tr. zákona, keďže ide o trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný
za vinného, a ktorú určuje už zákonodarca stanovením vyššie spomenutého rozpätia trestnej sadzby, a
teda v prípade zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona je výška trestnej sadzby stanovená zákonom
v rozpätí od 7 (siedmych) rokov do 12 (dvanástich) rokov.

Pri rozhodovaní o výmere trestu samosudkyňa u obžalovaného rovnako vzala do úvahy viacero
skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Súd je povinný, okrem ostatných kritérií
upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona, posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti - priznanie a oľutovanie spáchanej
trestnej činnosti a napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd zistil jednu

priťažujúcu okolnosť - spáchanie viac trestných činov. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. d) Tr. zákona - spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, tak ako to uvádzala obhajoba
na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči, súd uvádza, že pri priznaní uvedenej poľahčujúcej okolnosti
je potrebné, aby táto bola preukázaná znaleckým dokazovaním a teda, že vek obžalovaného mal vplyv
na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní však nebolo

navrhnuté znalecké dokazovanie za účelom zistenia uvádzaných skutočností, ale toto bolo uvedené až
po skončení dokazovania na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči obhajoby. Vzhľadom na uvedené
súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku
mladistvých.

Pokiaľ ide o vyhlásenie o vine obžalovaného a takto prijaté vyhlásenie súdom prvého stupňa na hlavnom
pojednávaní dňa 12.08.2024, toto je možné zohľadniť pri rozhodovaní o treste, keď súd môže uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Vychádza sa z toho, že obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny dokonca bez
toho, aby mu bolo známe /akýmkoľvek spôsobom predznamenané/ budúce rozhodnutie súdu o druhu a

výške uloženého trestu /viď Stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, uverejnené pod č. 44/2017/. V prípade inštitútu mimoriadneho zníženia
trestu podľa § 39 Tr. zákona zo samotnej dikcie daného ustanovenia vyplýva možnosť a nie povinnosť
súdu tento inštitút aplikovať. Avšak v súhrne všetkých vyššie spomínaných skutočností (poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností a vyhlásenie obžalovaného o vine), samosudkyňa v danom prípade mimoriadne

znížila trest odňatia slobody ukladaný obžalovanému podľa ustanovenia § 39 ods.1, ods. 5 Trestného
zákona.Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že použitie trestnej sadzby v rozpätí od 7 rokov do 12 rokov by
bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti je postačujúci aj
trest kratšieho trvania. Na tomto základe mal súd možnosť uložiť obžalovanému trest odňatia slobody

aj pod dolnú hranicu trestu vo výmere 7 rokov ustanovenú týmto zákonom. Súd pri stanovení výmery
trestu odňatia slobody, berúc do úvahy zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, špecifické okolnosti
prípadu, dospel k názoru, že

u obžalovaného bude dostatočným trestom trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem)
mesiacov.

Súd rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 49 odsek 1
Trestného zákona, respektíve s ustanovením § 51 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré umožňuje uloženie

podmienečného trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, respektíve neprevyšujúceho štyri roky,
ak je páchateľovi zároveň uložený probačný dohľad. Pokiaľ ide o ukladanie nepodmienečného trestu
odňatia slobody, súd poukazuje najmä na to, že obžalovaný sa dopustil daného trestného činu na
poškodenom B. E., ktorý je chránenou osobou - chorou osobou, pričom obžalovaný vedel, že ide o
chorú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, naviac obžalovaný sa dopustil voči nemu už v roku

2023 priestupku násilnej povahy, a teda je možné vidieť v správaní obžalovaného voči poškodenému
gradáciu násilia. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery s prihliadnutím na § 34 ods. 4 Tr. zákona je
potrebnéprihliadnuťajnaprávaaprávomchránenézáujmyosôbpoškodenýchtrestnýmčinom.Nakoľko
sa obžalovaný dopustil trestného činu na poškodenom aj napriek tomu, že už bol za priestupok voči
poškodenému pokarhaný, súd má za to, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v zmysle §

39 ods. 1, ods. 3 písm. d) a ods. 5 Tr. zákona, tak ako to navrhovala obhajoba, by pre obžalovaného
nebolo dostatočným.

Súd je toho názoru, že uložený trest na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby v prípade
obžalovaného poskytuje dostatočný čas na splnenie sankčného charakteru trestu, vytvára časový

priestor na výchovné pôsobenie uloženého trestu odňatia slobody u obžalovaného, v primeranej
miere chráni spoločnosť pred jeho potenciálnym ďalším protiprávnym konaním, rovnako tak uložený
trest zodpovedá závažnosti stíhaného zločinu, spôsobu jeho spáchania, následku ako aj zavineniu
a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam. Súčasne možno konštatovať, že takáto výmera trestu
zodpovedá požiadavke náležitej ochrany spoločnosti, preventívnemu pôsobeniu trestu z hľadiska

individuálnej aj generálnej prevencie a zodpovedá aj potrebe represívneho pôsobenia na obžalovaného.

Nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, súd ho zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.

Súdsanahlavnompojednávaníoboznámilpostupompodľa§256odsek2Trestnéhoporiadkusnárokmi
poškodených na náhradu škody. Poškodený B. E. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.347,20
Eur, poškodená spoločnosť Union zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody vo
výške 754,72 Eur a poškodený J. K. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 30,- Eur.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nároky poškodených uplatnené v konaní uznal čo do dôvodu a výšky a

keďže súd o týchto nárokoch nemal pochybnosti, súd tak podľa § 261 ods. 2 Trestného poriadku ďalšie
dokazovanie o výške škody nevykonával.

Súd nároky poškodených na náhradu škody považoval za nesporné a preukázané, majú-ce oporu v
zistenom skutkovom stave, škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, ktoré súd

vyhodnotil ako trestný čin, preto obžalovaného zaviazal k náhrade škody.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.