Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624010564
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2624010564.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora voči
rozsudku Okresného súdu Senica zo 14. augusta 2024, č. k. 22T/46/2024 - 359, na verejnom zasadnutí
konanom 8. októbra 2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 14. augusta 2024, č. k. 22T/46/2024 - 359,
uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.
2. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na §

38 ods. 2, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6
(šesť) mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1
písm. a) Trestného zákona podmienečne odkladá a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky. Podľa
§ 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanému počas skúšobnej doby okresný súd zakázal
požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky a podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona mu počas

skúšobnej doby prikázal zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Zároveň mu podľa § 73 ods. 2
písm. d) Trestného zákona uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný
vzdal práva podať odvolanie, aj za osoby oprávnené v jeho mene podať, avšak prokurátor zahlásil
odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste.
4. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 23.

augusta 2024.
4.1. V odvolaní po rekapitulácii výrokov a odôvodnenia napadnutého rozsudku prokurátor uviedol, že
napáda výrok o treste, ktorý považuje za neprimerane mierny, nezohľadňujúci premisy ukladania trestov
inkorporované do ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku, a to ani po ich zmene ostatnou
novelou. Uloženým podmienečným trestom u obžalovaného A. B. nikdy nemožno dosiahnuť účel trestu.
Súd v predmetnom rozsudku uloženie podmienečného trestu odňatia slobody odôvodnil najmä tým,

že obžalovaný, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný svoje konanie oľutoval a proklamoval, že bude
viesť riadny život, v spojení zo skutočnosťou, že poškodená obžalovanému odpustila a chce s ním
opäť žiť v spoločnej domácnosti. Súd v napadnutom rozsudku pri posudzovaní druhu trestu dostatočne
nezohľadnil aj iné skutočnosti vyplývajúce zo zadováženej dôkaznej matérie. Prokurátor poukázal
primárne na to, že obžalovaný podľa výpovede poškodenej ochotu ísť sa liečiť prvý krát proklamoval
už niekedy v roku 2022, poškodená vo svojej výpovedi dňa 6.3.2024 na otázku vyšetrovateľa, kedy

( obžalovaný ) prvý krát povedal, že sa pôjde liečiť vypovedala: "No to už je, čo to akože je dva roky, vím,
že sem s ním byla aj u psychologičky v Senici tam sme byli a ... " Napriek tomu však obžalovaný žiadneliečenie nevykonal a ani sa o neho nepokúsil, hoci mu v tom nebránila žiadna objektívna okolnosť. Práve
naopak, obžalovaný svoj alkoholizmus i napriek deklarovanému odhodlaniu ísť sa liečiť, ďalej pestoval
ďalšie dva roky, až do času, kedy si na poškodenú nachystal kuchynský nôž. Aj podľa znaleckého

posudku k jeho osobe je zrejmé, že jeho závislosť je už vysoko rozvinutá a nadobudla charakter
psychosomatickej. Napriek tomu, že obžalovaný bol vo výkone väzby podrobený nútenej abstinencii od
alkoholu, nie je zrejmé a na podklade žiadneho zadováženého alebo vykonaného dôkazu nie je možné
vysloviť záver, že sa tejto rozvinutej psychosomatickej závislosti už zbavil. V tomto smere je potrebné
poukázať na to, že i podľa slov poškodenej, hoci obžalovaný počas ich spolužitia čiastočne dokázal

abstinovať, bolo to len vtedy, keď nemal peniaze na alkohol. Po tomto období si alkohol opätovne zakúpil
a bol v alkoholickom opojení aj dva týždne až do doby, kedy mu opätovne došli finančné prostriedky
na jeho zaobstaranie.
4.2. Prokurátor je toho názoru, že pokiaľ zo žiadneho vykonaného dôkazu nemožno vysloviť záver o
možnosti abstinencie od alkoholu obžalovaným, nie je možné ani vysloviť záver, že účel trestu naplní iný
ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Tu primárne poukázal prokurátor na potrebu zabezpečenia

ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. K
uvedenému sú podstatné závery znaleckého posudku na osobu obžalovaného, vypracovaného znalcom
z odboru psychiatria a psychológia. Podľa tohto znaleckého posudku: hoci agresivita nie je jeho
primárnou osobnostnou črtou, "impulzivita je zvýšená. Alkohol u obvineného uvoľňuje prirodzené
brzdiace mechanizmy, pod vplyvom alkoholu má tendenciu konať nepremyslene, agresívne, impulzívne,

bez anticipácie konzekvencií svojho konania. Je predvídateľné, že obvinený v stavoch zmeneného
vedomia, sa prejaví agresívne, vo verbálnej rovine ale aj brachiálnej".
4.3. Ďalej prokurátor argumentoval, že obžalovaný sa poškodenej už počas spolužitia, ktoré je
predmetom trestného skutkovej vety napadnutého rozsudku, často po svojich útokoch opísaných v
skutkovej vete napadnutého rozsudku alebo po svojich alkoholických opojeniach ospravedlňoval a

dušoval sa, že sa chce zmeniť a že už piť nebude. Tohto svojho sľubu však nikdy nedostál. Je
teda možné jeho slovám teraz uveriť ? Túto otázku podstatnú pre posúdenie možnosti uloženia
podmienečného trestu odňatia slobody súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nezodpovedal a jej
kladnézodpovedanienemožnovyvodiťanizožiadnehozvykonanýchdôkazov.Prokurátorsadomnieva,
že bez preukázania toho, že obžalovaný i v prostredí mimo výkon väzby dokáže abstinovať, nie je možné

jeho prepustenie z výkonu väzby. resp. uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Takáto skutočnosť však preukázaná nie je a s poukazom na vyššie uvedené si prokurátor myslí, že
práve naopak, je zrejmé, že obžalovaný svoju závislosť doposiaľ neprekonal. Toto je podstatné tiež z
toho dôvodu, že obžalovaný sa podľa jeho vyjadrenia po prepustení z výkonu väzby vráti bývať naspäť
do domácnosti k poškodenej, kde dňa 5.3.2024 prišlo k incidentu, ktorý mohol skončiť aj jej smrťou.

Hoci jeho proklamácia zdržať sa požívania alkoholu môže byť autentická, toto obžalovaný proklamoval
poškodenej už i počas vzájomného spolužitia. Svojho slova však nikdy pred tým nedostál a preto je
teraz väzobne trestne stíhaný. Keby obžalovaný sám vedel zmeniť svoje správanie, držať slovo a nepiť
alkohol, tak by teraz nemusel byť vo väzbe a nebola by daná táto markantná obava, že v prípade
prepustenia alebo príchodu domov by mohol poškodenej znova ublížiť.

4.4. Ďalej prokurátor dôvodil, že aj počas obdobia, kedy ju obžalovaný týral konaním opísaným v
skutkovej vete napadnutého rozsudku, ho poškodená ľúbila a pravidelne mu odpúšťala. Preto prokurátor
nepovažuje za relevantnú okolnosť tú, že poškodená mu takto odpustila opäť. Nie je ničím nezvyčajným,
v obdobných trestných veciach, že poškodená chce svojmu manželovi po vzatí do väzby pomôcť.
Navyše zo zadovážených nahrávok spoločných telefonátov z ústavu na výkon väzby vyplýva, že

poškodená môže takto konať i z dôvodu, že sa chce nejakým spôsobom obžalovanému ospravedlniť
za podanie trestného oznámenia alebo ukázať sa mu v lepšom, svetle, v takom akom ju on chce vidieť.
Preto túto okolnosť nepovažuje prokurátor za dostatočne relevantnú na to, aby v danej veci odôvodnila
uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.
4.5. Pokiaľ ide o možnú resocializáciu obžalovaného poukázal prokurátor na záznamy z telefonátov

obžalovaného s poškodenou z ústavu na výkon väzby, z ktorých vyplýva, že obžalovaný i po jeho
vzatí do väzby útočí na deti poškodenej, za ich výpovede v trestnom konaní (napr.: tel. XXX, XXX
v priečinku Zaznamenané hovory_29. 4. 2024 7 _ 46.zip) a obsah jednotlivých výpovedí vyčíta tiež
samotnej poškodenej, ktorá sa snaží ospravedlniť svoje konanie konaním polície, že nebola poučená,
alebo že si policajti z jej výpovede vybrali čo chceli (hoci jej celá výpoveď je zaznamenaná na kameru)

alebo svojím rozrušením alebo inými okolnosťami tak, aby bol obžalovaný spokojnejší a nehneval sa na
ňu (napr.: tel. XXX v priečinku Zaznamenané hovory_29. 4. 2024 7 _51.zip). Obžalovaný poškodenej
vyčíta tiež iné jej konanie, napr. že nepodala sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalca, že on sa chcel
liečiť dobrovoľne a nie na súdom nariadenom liečení (aby mohol kedykoľvek liečenie ukončiť?) a kvôli jejvýpovedi mu bude uložené liečenie súdne, že ho potopila keď policajtom ukázala vzájomnú komunikáciu
alebo "karasa" (napr: tel. XX C. D. XXX v priečinku Zaznamenané hovory_29. 4. 2024 7 _51.zip) a
podobne. Vzhľadom na toto konanie obžalovaného je prokurátor toho názoru, že ani možnosť a doterajší

stav jeho resocializácie nepokročil do tej miery, že by mal odôvodňovať jeho prepustenie na slobodu,
resp. uprednostnenie podmienečného trestu odňatia slobody pred nepodmienečným.
4.6. Ďalej prokurátor v odvolaní uviedol, že v danej veci ide o závažný trestný čin, ktorý obžalovaný
páchal preukázateľne v priamom úmysle, a to hrubým niekedy až násilným spôsobom spojeným s
brachiálnou agresiou. Obžalovaný síce formálne viedol riadny život, avšak v konaní bolo preukázané, že

poškodenú opakovane týral počas doby takmer dvoch rokov. Obžalovaný takto konal bez vonkajšieho
impulzu zo strany poškodenej alebo akejkoľvek inej osoby, čisto zo svojich vlastných podnetov, pričom
jehokonaniejeotoviacspoločenskynebezpečnejšie,keďžejeskrytéapáchanénaosobe,ktorábymala
byť najbližšia - na jeho manželke, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. Novelou trestného zákona síce
bola posilnená potreba humanizácie trestu, avšak podľa názoru prokurátora by v danej veci uložením
podmienečného trestu odňatia slobody boli dané záujmy obžalovaného nad záujmy poškodenej. Práve

poškodená je tá, ktorú je v danej veci potrebné chrániť pred obžalovaným.
4.7. Z vyššie uvedeného jednoznačne podľa prokurátora vyplýva, že v danej veci účel trestu naplní len
trest nepodmienečný, preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako súd nadriadený rozhodol podľa§ 322
ods. 3 Trestného poriadku a odvolaním napádaný rozsudok vo výroku o treste zrušil podľa § 321 ods. 1
písm. d), e) Trestného poriadku, nakoľko boli napadnutým rozsudkom porušené ustanovenia § 34 ods.

1, ods. 4 Trestného zákona v čoho dôsledku je uložený trest neprimerane mierny a rozhodol vo veci
sám rozsudkom s tým, že obžalovanému uloží za použitia § 208 ods. 1, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods.
2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a súčasne mu uloží podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

5. Obžalovaný sa k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho
obhajcu písomný podaním doručeným okresnému súdu 12. septembra 2024.
5.1. V odvolaní obžalovaný uviedol, že s odvolaním prokurátora sa nestotožňuje a nesúhlasí s ním.
Je toho názoru, že okresný súd postupoval správne, keď mu uložil podmienečný trest odňatia slobody,
lebo doteraz nebol súdne trestaný a nedopustil sa ani žiadneho priestupku. Ku skutku, pre ktorý bol

odsúdený, sa doznal už v prípravnom konaní a orgánom činným v trestnom konaní napomáhal po
celú dobu jeho šetrenia, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku a spáchanie skutku úprimne ľutuje. Jeho správanie voči manželke bolo v tom
čase výrazne ovplyvnené jeho nedôvodnou žiarlivosťou, ktorú riešil alkoholom a preto sa rozhodol, že v
každomprípade,čonajskôrdobrovoľneabsolvujeústavnéprotialkoholickéliečenie.Vtomtosmerepreto

privítal, že takéto liečenie mu uložil aj súd a tomuto liečeniu sa bezvýhradne podrobí. Za svoje správanie
sa manželke E. B. ospravedlnil a táto mu odpustila. Manželka ho vo väzbe pravidelne navštevuje a v
podstate každý deň spolu telefonujú. Všetky ich problémy si objasnili a rozhodli sa, že po prepustení
a absolvovaní liečenia, budú ďalej spolu žiť ako manželia. Toto konštatovanie napokon vyplýva aj z
vyjadrenia manželky pred súdom a z jej listu, ktorý doručila súdu a ktorý súd prečítal na hlavnom

pojednávaní 14.08.2024. V rámci tohto vyjadrenia poukázal obžalovaný tiež na obsah predmetného
listu, v ktorom sa manželka pravdivo a úprimne vyjadrila k celej veci a žiada, aby tento jej list bol
vzatý ako súčasť tohto vyjadrenia k odvolaniu. Zdôraznil, že manželka z neho žiadne obavy nemá a je
presvedčená, že jeho správanie voči nej, pre ktoré bol odsúdený, sa už nikdy nebude opakovať.
5.2. Záverom uviedol, že s rozsudkom okresného súdu, ako aj s jeho dôvodmi, sa preto v celom

rozsahu stotožňuje a súhlasí s ním. Je toho názoru, že súd objektívne zhodnotil všetky skutočnosti,
pre ktoré sa rozhodol uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody a v tejto súvislosti v rozsudku tiež
správne poukázal aj na zmenu trestnej politiky štátu po novele Trestného poriadku v súvislosti s tzv.
restoratívnou justíciou. Z vyššie uvedených dôvodov považuje obžalovaný odvolanie prokurátora za
nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť.

6. K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila aj poškodená písomným podaním doručeným okresnému súdu 3.
septembra 2024. Uviedla v ňom, že v celom rozsahu súhlasí s rozsudkom i s prepustením obžalovaného
z väzby, že sa spolu zmierili, odpustili si a zdôraznila, že v jej dobrom úmysle bolo prinúť obžalovaného
k protialkoholickému liečeniu. Ďalej uviedla, že ju nikdy netýral, ani to nikdy za týranie nepovažovala, ona
chce, aby sa vrátil domov, chce s ním žiť, ľúbi ho a on ju tiež, budú žiť v ich spoločnom dome, ona nemá

žiadne obavy o svoj život. Obžalovaný ju v žiadnych telefonátoch na nič nenavádzal, ani jej nič nevyčítal.
Poškodená uviedla, že je dospelá, nie je nesvojprávna, nepáči sa jej, ako sa prokuratúra stále snaží,
aby sa jej manželstvo rozpadlo, aby zlyhalo, to sa nikdy nestane, už by mal niekto konečne pochopiť,že sa ľúbia a chcú byť spolu. Z uvedených dôvod žiadala, aby odvolací súd rozsudku okresného súdu
potvrdil a prepustil obžalovaného aj z väzby.
7. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na

rozhodnutie o odvolaní prokurátora 17. septembra 2024.
8. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 8. októbra 2024,
ktorého sa zúčastnil prokurátor, obžalovaný a substitučne splnomocnený obhajca obžalovaného Mgr.
Ondrej Dostál, pričom účasť obžalovaného na úkone bola zabezpečená formou videokonferencie, voči
čomu obhajoba žiadne výhrady neuplatnila. Po oboznámení správy o stave veci, nakoľko

žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neboli, sa pristúpilo ku konečným návrhom. V rámci konečných
návrhov sa prokurátor pridržal písomne odôvodneného odvolania a konečného návrhu tam uvedeného,
obhajca poukázal na obsah písomného vyjadrenia k odvolaniu a žiadal, aby krajský súd vzal do úvahy
jednak postoj poškodenej, ktorá opakovane v konaní vyjadrila želanie aj naďalej žiť s obžalovaným,
zdôraznil, ale aj to, že už prejednanie veci pred súdom bolo pre obžalovaného dostatočné na jeho
nápravu a žiadal krajský súd, aby bol zhovievavý a odvolanie prokurátora zamietol. Obžalovaný sa

pridržal vyjadrenia svojho obhajcu.
9. Podľa § 315 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.), o odvolaní proti rozsudku okresného súdu
rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší
súd.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou

neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

10. Krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že
odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti
ktorémujetentoopravnýprostriedokprípustný.Následnespoukazomnaust.§317ods.1Tr.por.krajský
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

11. Treba pripomenúť, že odvolacie konanie je v podmienkach Slovenskej republiky postavené na tzv.
obmedzenom revíznom princípe, čo explicitne vyplýva z ust. § 317 ods. 1 veta druhá Tr. por., v zmysle
ktorého na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliada odvolací súd len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Inak vyjadrené, z úradnej povinnosti (z lat. ex officio), musí
krajský súd pri svojom odvolacom prieskume prihliadnuť len na také chyby odvolaním nevytýkané, ktoré

sú svojim významom zásadné, zakladajúce niektorý z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na
ostatné chyby, odvolateľom v odvolaní nevytýkané, ktoré vyššie uvedené parametre nenapĺňajú, sa pri
odvolacom prieskume neprihliada.
Ku konaniu, ktoré výroku o treste predchádzalo
12. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto

smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať,
že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k napadnutému výroku o treste procesne správne
a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
K trestu všeobecne

13. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné úvodom pripomenúť, že pri
úvaháchodruhuavýmeretrestupostupujekaždýsúdvzmyslezásadakritériírozhodnýchpreukladanie
trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienkyna jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

14. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy

páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.
15. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
16. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
17. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na

ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

18. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
19. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa

i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôžedôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
K trestu konkrétne

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd
správneuobžalovanéhoskúmalpomeramierupoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostíasprávneuneho
ustálil dve poľahčujúce okolnosti a síce, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm.
j) Tr. zák.) a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval
(§ 36 písm. l) Tr. zák.). Priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil.

21. Pokiaľ ide o druh trestu, tak ani krajský súd nezdieľa názor prokurátora o nutnosti potrestať
obžalovaného nepodmienečným trestom odňatia slobody. Správne okresný súd zdôraznil, že
obžalovaný do rozporu so zákonom prišiel vôbec po prvý krát, keď dosiaľ nebol súdne trestaný,
dokonca ani priestupkovo postihnutý. Protiprávne konanie obžalovaného tak aj krajský súd vníma
ako exces z inak riadne vedeného života, ktorý bol zapríčinený neriešením partnerských problémov
a jeho závislosťou na alkohole. Správe okresný súd zdôraznil, že sa obžalovaný k trestnej činnosti

priznal, túto úprimne oľutoval, na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine a uvedomujúc si
problémy s alkoholom vyjadril ochotu liečiť sa zo závislosti. Jeho kajúcny postoj je teda zrejmý.
V prospech miernejšieho trestu tiež svedčí fakt, že spáchaný zločin na poškodenej nezanechal žiadne
trvalo nepriaznivé následky. Sama poškodená verbalizuje, že sa vzťahy medzi ňou a obžalovaným
medzičasom napravili, že mu odpustila a žiadala, aby súdy boli k obžalovanému zhovievavé, nakoľko

plánujú žiť aj naďalej spolu, ktorý oprávnený záujem poškodenej správne okresný súd taktiež zohľadnil.
Vyššie uvedené tak možno uzavrieť s tým, že okresný súd priliehavo zvolil potrestanie obžalovaného
trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom, keď ani krajský súd nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného vplývať výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody ako žiadal prokurátor. Jednak by to bolo pre obžalovaného

neprimerane prísne, no rovnako si to nevyžaduje ani účinná ochrana spoločnosti a ani náprava tohto
prvopáchateľa trestnej činnosti.
22. Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru, tak trest na úrovni troch rokov a šiestich mesiacov je trestom
uloženým v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, konkrétne blízko jej dolnej hranice a súdom
určená 4 ročná skúšobná doba s probačným dohľadom pre zmenu blízko hornej hranice zákonného

rozpätia, teda je aj podľa názoru krajského súdu dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný spôsobom
svojho života preukázal polepšenie a dokázal sebe, rodine a spoločnosti, že to so svojim polepšením
myslí vážne.
23. Takto uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom za súčasného uloženia
obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok

v skúšobnej dobe podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. a uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. považuje aj krajský súd
za zákonný, primeraný a spravodlivý, od ktorého možno dôvodne očakávať, že splní svoju účel nielen z
hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň predstavuje aj morálne odsúdenie konania
obžalovaného spoločnosťou.

24. Pokiaľ prokurátor v odvolaní prízvukoval fakt, že obžalovaný sa v minulosti odhodlával
k protialkoholickej liečbe viac krát, no vo výsledku nebol schopný ju sám dobrovoľne nastúpiť, tak to
vyriešilo súdom uložené ochranné protialkoholické liečenie, ktoré je pre obžalovaného povinné, resp.
jeho výkon je vynútiteľný štátnou mocou. Krajský súd nezdieľa ani obavy prokurátora, že dočasu, kým
obžalovaný nastúpi výkon ochranného liečenia, je jeho pobyt pre poškodenú v spoločnej domácnosti

nebezpečný. Obžalovaný počas pobytu vo výkone väzby dlhodobo abstinoval od alkoholu a okamihom
prepustenia na slobodu bude povinný rešpektovať súdom uložený zákaz požívania alkoholických
nápojov, ktorý bude pravidelne náhodne kontrolovaný probačným úradníkom s tým, že porušenie tohto
zákazu bude nutne viesť k premene trestu na nepodmienečný, na čo správne obžalovaného upozornil
už okresný súd.

Záverečné zhrnutie
25.Nazákladeprezentovanýchúvahkrajskýsúdvyhodnotilodvolanieprokurátoraakonedôvodné,preto
ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí zamietol.
26. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.