Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by Mgr. Tomáš Kelner
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 5P/159/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203912
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kelner
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203912.1
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. L., narodená X.X.XXXX a N. L.,
narodený XX.X.XXXX, bytom u matky, deti rodičov - matky: C. C., narodená XX.X.XXXX, bytom R. X,
R., a otca: G. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom Na N. XXX/X, N. L., o návrhu na úpravu styku otca s
maloletými deťmi, takto
r o z h o d o l :
I Súd začína aj bez návrhu konanie vo veci uloženia výchovného opatrenia matke, otcovi a maloletým
deťom.
II Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava,
za kolízneho opatrovníka pre maloleté deti: O. L., narodená X.X.XXXX a N. L., narodený XX.X.XXXX,
na zastupovanie v konaní vo veci uloženia výchovného opatrenia.
III Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá počnúc doručením tohto uznesenia, matke, otcovi
a maloletým deťom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu a inému poradenstvu v
F. O.. Q.. E. E. O. X, E., B.: XX XXX XXX (ďalej len „organizácia“), resp. po dohode s organizáciou
v ich kancelárii v Bratislave, za účelom zlepšenia ich výchovných zručností, zvládnutia svojej role a
rešpektovania role druhého rodiča v rámci komplikovaných vzájomných vzťahov, zlepšenia schopnosti
neprenášať svoj postoj k druhému rodičovi na deti a zlepšenia schopnosti vzájomne komunikovať, a to
aj pred deťmi a vo vzájomných interakciách (ďalej len „odborné poradenstvo“).
Toto výchovné opatrenie bude realizované spolu v rozsahu 40 hodín, pričom je na rozhodnutí
organizácie, v akom rozsahu bude poskytnuté samostatné poradenstvo otcovi, matke, maloletým deťom
alebospoločnéporadenstvootcovi,matkeamaloletým.Spoločnéporadenstvorodičombudeposkytnuté
najmä za účelom znovuzískania vzájomnej dôvery a schopnosti dlhodobo efektívne spolupracovať v
záujme maloletých detí.
IV Rodičia sú povinní pri poskytovaní odborného poradenstva riadiť sa pokynmi organizácie a
dodržiavaťstanovenétermínystretnutí.Matkajepovinnázabezpečiťúčasťmaloletýchdetínaodbornom
poradenstve.
V Súd ukladá organizácii, aby priebežne v mesačných intervaloch podávala súdu správy o priebehu
nariadeného výchovného opatrenia s tým, že záverečnú správu o priebehu stretnutí a účinkoch
výchovného opatrenia predloží v lehote 10 dní od ukončenia výchovného opatrenia.
VI Účinnosť výchovného opatrenia bude vyhodnotená do uplynutia troch mesiacov od doručenia
záverečnej správy organizácie o priebehu výchovného opatrenia.
o d ô v o d n e n i e :1. Na tunajšom súde sa vedie konanie sp. zn. 5P 26/2024, o návrhu na úpravu styku otca s maloletými
deťmi.
2. Na pojednávaní dňa 10.12.2024 súd uviedol, že aj bez návrhu nariadi neodkladné opatrenie vo
veci uloženia výchovného opatrenia matke, otcovi a maloletým deťom. Súd uvedené konanie začína z
dôvodu, že medzi matkou a otcom dochádza ku konfliktným situáciám, výchovné opatrenie je potrebné
nariadiť za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi a napravenia vzťahov. Zo spisu a z vyjadrení
účastníkov (aj maloletých detí) vyplýva, že medzi rodičmi je vážny konflikt, konfliktné situácie, vrátane
údajného násilia medzi rodičmi a vulgárnych prejavov, ktoré sa odohrávajú aj pred maloletými deťmi.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“), ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O
začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
5. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 111 písm. m) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
výchovných opatreniach.
8. Súd na základe zistených skutočností začal podľa § 23 ods. 2 a § 111 písm. m) CMP konanie vo veci
uloženia výchovného opatrenia (výrok I).
9. Účastníkom konania sú maloleté deti. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
(zákon o rodine), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony,
pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi
maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému
dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len
„kolízny opatrovník"). Je potrebné, aby bol maloleté deti boli zastúpené opatrovníkom. Preto súd v
zmysle § 117 CMP v nadväznosti na § 31 ods. 2 zákona o rodine ustanovil za opatrovníka orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (výrok II), nakoľko ide o konanie ku ktorému
zjavne môže dôjsť ku konfliktu záujmov rodičov a súd v danom prípade nepovažuje za účelné ustanoviť
opatrovníka z okruhu blízkych osôb. Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého
dieťaťa (§ 61 ods. 1 v nadv. § 31 ods. 4 zákona o rodine).
10. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu
a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený
v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej,
úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie
len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením
nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom
alebo nad nevyhnutný rozsah.11. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť,
že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný
stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho
dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy
pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa
vážne ohrozené.
12. Účelom neodkladných opatrení je tak rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný
okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí, s cieľom
ochrany ich práv a v prípade konkrétneho ohrozenia.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Podľa čl. 5 zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 37 ods. 1 zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností
rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý
oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto
orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv
a povinností.
17. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: (…) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom
povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
18. Podľa § 37 ods. 4 zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na
zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým
bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o
maloleté dieťa osobne stará, uložiť
a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom,
b) inú povinnosť.
19. Podľa § 37 ods. 7 zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.20. Podľa § 37 ods. 8 zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak,
aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu
výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
21. Vychádzajúc zo skutkových zistení a z vyššie uvedenej právnej úpravy súd dospel k záveru, že je
odôvodnené rodičom a maloletým deťom uložiť výchovné opatrenie formou neodkladného opatrenia,
nakoľko súd má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi a ich maloletými
deťmi. Rodičia napriek skutočnosti, že konanie prebieha od 26.2.2024 neboli schopní sa konštruktívne
dohodnúť na úprave styku otca s maloletými deťmi a pri stretávaní navzájom vznikajú konflikty, ktorých
sú svedkami aj maloleté deti (výrok III).
22. Ustanovenie upravujúce druhy výchovných opatrení, ktoré možno uložiť podľa § 37 ods. 2
zákona o rodine nadväzuje systematicky po odseku 1 v § 37 zákona o rodine, ktorý „otvára“ celú
úpravu výchovných opatrení upravených v § 37 zákona o rodine (vyplýva to s použitím argumentu a
rubrica zo spoločného označenia paragrafu pre všetky odseky tohto paragrafu „Výchovné opatrenia“).
Materiálny predpoklad pre uloženie výchovného opatrenia upravuje § 37 ods. 1 zákona o rodine tak,
že predpokladom pre uloženie výchovného opatrenia je (i) nevhodné správanie sa detí, (ii) porušovanie
povinností rodičov vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, (iii) zneužívanie rodičovských práv
a povinností zo strany rodičov, alebo (iv) skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z
ich rodičovských práv a povinností (zavinene i nezavinene) (porov. Bános, R., Košútová, M.: Zákon o
rodine : Veľký komentár. 2. aktual. vyd. Žilina : Eurokódex, 2020, s. 155-156).
23. Poradenstvo bude realizovať akreditovaný subjekt, pričom súd zvolil z dostupných akreditovaných
subjektov organizáciu, ktorá z hľadiska časových kapacít má aktuálnu možnosť výchovné opatrenie
realizovať (F. O.. Q.. E. E. O. X, E., B.: XX XXX XXX). Časový rozsah stanovil súd s ohľadom na
predpokladanú potrebu na 40 hodín s tým, že samotná organizácia podľa potreby stanoví, aký časový
rozsah bude potrebné venovať samostatnému poradenstvu otcovi a matke, resp. aký čas v rámci
uvedeného rozsahu bude potrebné venovať spoločnému poradenstvu. Súd uložil výchovné opatrenie
nielen rodičom, ale aj maloletým deťom, nakoľko sa javí, že zlepšenie jednak už zjavne nie je v
možnostiach len samých účastníkov (preto je potrebné zabezpečiť poradenstvo cestou akreditovaného
subjektu) a jednak je do tohto procesu potrebné v správny čas zapojiť aj maloleté deti. Poradenstvo sa
tak bude týkať zlepšenia výchovných zručností zvládnutia role a rešpektovania role druhého rodiča v
rámci vzájomných vzťahov, zlepšenia schopnosti neprenášať svoj postoj k druhému rodičovi na deti a
zlepšenia schopnosti vzájomne komunikovať, a to aj pred deťmi a vo vzájomných interakciách. Maloleté
deti budú do procesu zapojené podľa posúdenia organizácie v rámci spoločného poradenstva najmä za
účelom znovuzískania vzájomnej dôvery a schopnosti dlhodobo efektívne spolupracovať a to v záujme
maloletých detí.
24. Súd podľa § 37 ods. 4 písm. a) zákona o rodine, uložil na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia
rodičom dieťaťa povinnosť spolupracovať s organizáciou ako akreditovaným subjektom, ktorá bude
výchovné opatrenie zabezpečovať. Súčasne súd matke podľa § 37 ods. 4 písm. b) zákona o rodine uložil
matke tzv. inú povinnosť a to zabezpečiť účasť maloletých detí na odbornom poradenstve v rozsahu,
kedy sa bude jeho účasť potrebná (výrok IV).
25. Súd v súlade s § 37 ods. 7 zákona o rodine, uložil organizácii, aby súdu podávala priebežné správy
o priebehu výchovného opatrenia a na záver predložila záverečnú správu. Súd preto podľa § 37 ods. 8
zákona o rodine rozhodol, že po skončení výchovného opatrenia bude do troch mesiacov vyhodnotená
jeho účinnosť, t. j. v uvedenom intervale súd nariadi pojednávanie a bude vo veci konať v závislosti od
záverov a priebehu výchovného opatrenia (výrok V).
26. Súd si je vedomý celkovej dĺžky konania a preto zvažoval, či je namieste uložiť výchovné opatrenie
pred rozhodnutím vo veci samej, spolu s rozhodnutím vo veci samej alebo sanovať situáciu až v prípade
neúspechu v prípadnom konaní o výkon rozhodnutia. Napriek dĺžke konania súd s ohľadom na čl. 4CMP v spojení s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, hľadiac primárne na záujem maloletých detí,
pristúpil k uloženiu výchovného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Akékoľvek oddialenie
realizácie výchovného opatrenia by mohlo situáciu ešte zhoršiť a úplne znemožniť budúci styk otca.
27. Podľa § 238 ods. 3 CSP, ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od
doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť,
je ním subjekt viazaný doručením.
28. S poukazom na potrebu okamžitého riešenia situácie súd rozhodol, že povinnosť podľa § 37 ods.
2 písm. d) zákona o rodine sa rodičom a maloletým deťom ukladá počnúc doručením tohto uznesenia
s poukazom na § 238 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Toto uznesenie je preto vykonateľné
doručením účastníkom (výrok VI).
Poučenie:
Proti výroku I, II a VI tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku III, IV a V tohto rozhodnutia možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava II do 15
dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.