Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/90/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010460

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3819010460.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

3T/90/2019

8

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovanej A. B.
na hlavnom pojednávaní dňa 31. októbra 2023 takto

r o z h o d o l :

3T/90/2019

2

Obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., okres Prievidza, trvale bytom D., E. XX/XX, F. G.,

je vinná, že

dňa 22.3.2014 o 17:50 hod. v katastri obce Veľká Čausa, okres Prievidza, viedla po ceste 1/50 - smerom
zPrievidzedoHandlovej,okresPrievidza,osobnémotorovévozidlozn.SeatIbiza,EČ:G.,apočasjazdy
v 179,8 km tým, že neviedla osobné motorové vozidlo vo svojom jazdnom pruhu vpravo pri pravom okraji

vozovky a sa dostatočne nevenovala vedeniu osobného motorového vozidla, prešla svojím motorovým
vozidlom do protismerného jazdného pruhu, kde narazila do protiidúceho motorového vozidla zn. Honda
Civic,EVČ:G.,ktoréviedlaH.B.smeromzHandlovejdoPrievidzesospolujazdkyňouI.J.,ktorárovnako
z nezistených príčin prešla do protismerného jazdného pruhu a narazila do vozidla zn. Seat Ibiza, EČ:
G., ktoré viedla obžalovaná, v dôsledku narazenia vozidiel H. B. utrpela zranenia, na následky ktorých
zomrela a jej spolujazdkyňa I. J. utrpela zranenia - mnohopočetné pomliaždeniny a podkožné krvné
výrony tela, otras mozgu I. stupňa, pomliaždenie pľúc obojstranne, viac vpravo, zlomeninu prsnej kosti,
zlomeninu kľúčnej kosti vpravo, otras srdca, zlomeninu I. - V. rebra vpravo, zlomeninu I., II. a VI. - VII.

rebra vľavo, vniknutie vzduchu do pravej pohrudníkovej dutiny, zlomeninu tela XII. hrudníkového stavca,
zlomeninu oboch kostí predlaktia, zlomeninu III. záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu horného a dolného
ramienka pravej lonovej kosti, zlomeninu krížovej kosti vpravo, zlomeninu II. - IV. záprstnej kosti pravejnohy, zlomeninu základného a koncového článku palca pravej nohy, ktoré ju obmedzovali v obvyklom
spôsobe života na 8 mesiacov,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti,

uloženej jej podľa zákona - porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) a § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov úmyselne spôsobila ťažkú ujmu na zdraví,

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, závažnejším spôsobom konania – porušením
dôležitej povinnosti, uloženej jej podľa zákona - porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) a § 9 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov úmyselne spôsobila

ťažkú ujmu na zdraví,

tým spáchala

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. h)
Trestného zákona,

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm.

h) Trestného,

a za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j)
Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu

odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, výkon ktorého sa jej podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

3T/90/2019

7

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú A. B. (ďalej len obžalovaná), vypočul svedka -
poškodenú I. J., svedkov A. B., A. B., K. L., M. A., N. L., znalcov A. D. O., A. M. C., K. I. B., oboznámil
sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaná vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní uviedla predovšetkým, že išla v čase
o 17:30 hod. svojím vozidlom zn. Seat Ibiza z Prievidze na cintorín do Handlovej. Jazdí opatrne, v
aute mala pustené rádio. Schádzala z Banskej, rýchlosť dodržiavala, keď schádzala, išla rýchlosťou
85 km/hod., vie to, lebo sa pozrela na tachometer. Pred jazdou sa cítila dobre, nebola unavená,

neužíva žiadne lieky. Ona išla vo svojom jazdnom pruhu stredom. Oproti idúce vozidlo išlo asi odnej vo vzdialenosti 150 metrov, na vozovke bola fľaša, alebo nejaký taký predmet, urobilo uhýbací
manéver, bola to sekunda. Žiadne iné vozidlo nešlo, len vozidlo poškodenej. Ona sa nevedela vyjadriť,
kde došlo k stretu vozidiel, na uhýbací manéver nereagovala, bola to sekunda. Vo vozidle ona nijako

nemanipulovala, veď, podľa nej, by jej to ani nedovoľoval bezpečnostný pás. Určite sa po nič, žiaden
predmet, nezohýbala, netelefonovala. Do oproti idúceho vozidla ona nevidela. Telefón mala v kabelke,
ktorú mala na sedadle spolujazdca. Určite na telefón nepozerala. Je dobrou vodičkou, nemala dopravnú
nehodu, nebola postihnutá za dopravné priestupky. V čase dopravnej nehody neužívala žiadne lieky,
ktoré by jej mali brániť vo vedení vozidla (súd k tejto skutočnosti vykonal dokazovanie i oboznámením

sa s listinnými dôkazmi na č.l. 424-433, vyžiadaním správ o zdravotnom stave obvinenej). Popísala, aké
i jej pri danej nehode vzniklo zranenie, v dôsledku zranení je na invalidnom dôchodku. Ako ďalej uviedla
v dôsledku zranení, ktoré utrpela pri danej dopravnej nehode, jej zdravotný stav je naďalej nie dobrý,
má naďalej pretrvávajúce zdravotné problémy, je nútená navštevovať lekára, pohybuje sa za pomoci
zdravotníckej pomôcky - chodídka, je ZŤP. Práve pre jej zlý zdravotný stav potrebuje osobné motorové
vozidlo, pretože za jeho pomoci sa prepravuje k lekárom, ktorých navštevuje, zabezpečuje si potrebné

veci osobnej potreby, bez vozidla nie je toho však schopná, pretože prepravovať sa v prostriedkoch
hromadnej prepravy nie je u nej možné.

Svedkyňa - poškodená I. J. vypovedala, že po obede išli z Prievidze do Krupiny, cestu tam vozidlo
šoféroval vnuk, naspäť dcéra. Ona sedela ako spolujazdec vpredu. Zastavili na pumpe v Handlovej,

volala dcéra synovi, že už sú v Handlovej. V úseku pri Pachovi oproti išlo auto, spozorovala ho až
keď vyšlo spoza zákruty, keď vybehla, skôr nie, uvidela, že sa vodička nahla doprava, akoby jej niečo
spadlo, ako išla zdvihnúť, išla proti nim a zrazili sa. Uviedla, že ona šoféruje 39 rokov, aj dcéra často
jazdila. Dcéra H. B., podľa nej, išla po pravej strane jej vozovky, bližšie ku stredovej čiare. Vo Veľkej
Čause išla rýchlosťou 90 km/hod., nemala prečo ísť rýchlo, nezvyšovala rýchlosť, pozerala sa jej na

tachometer, rýchlosť ani nezvyšovala. Určite by jej nedovolila ísť nie predpísanou rýchlosťou. Na ceste
nebol žiaden predmet, žiadna fľaša. Nevedela sa vyjadriť, v akej vzdialenosti bolo od nich oproti idúce
vozidlo, keď sa, podľa nej, vodička nahla, išla do ich cesty, do ich jazdného pruhu, išla tam plynulo.
O tom, že dcéra užívala lieky, nevedela. Podľa nej, k stretu vozidiel došlo niekde pri stredovej čiare,
počas jazdy bola viditeľnosť dobrá, slnko zapadalo. Po nehode sa prebrala vo vozidle, pamätá sa,

že kričala na dcéru, viac si nepamätá. Vzniklo jej zranenie, zhodne popísané ako vypočutý znalec.
Ako poškodená pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uplatňovala nemajetkovú ujmu vo výške
300.000 eur. Splnomocnenec poškodenej však v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní konanom dňa
31.10.2023 toto vyjadrenie zmenil a uviedol, že nárok na náhradu škody nepožadujú, pretože o tomto
nároku prebieha iné samostatné civilné konanie.

Svedok A. B. sa k samotnému skutku nevedel vyjadriť, dozvedel sa o dopravnej nehode matky až
následne telefonicky. Pred nehodou išiel on s matkou a babkou predmetným vozidlom zaviezť ho z
Prievidze do Krupiny, tam vozilo viedol on, po rozlúčení vozidlo späť viedla matka. Vozidlo bolo plne
funkčné. Matka bola v pohode, pôsobila na neho normálne. Zdravotný stav matky vnímal ako dobrý,

nebol však presne o stave informovaný, nebýval stále doma. Nevedel sa rovnako vyjadriť, či užívala
nejaké lieky. Matku hodnotil ako dobrú vodičku.

Svedok A. B. sa k samotnému skutku nevedel vyjadriť, dozvedel sa o dopravnej nehode matky až
následne, vozidlo zn. Honda bolo jeho, bolo v dobrom technickom stave. On o tom, že matka užívala

nejaké lieky, že sa lieči, nevedel, žil s ňou v spoločnej domácnosti, no nič také nespozoroval. Náhradu
škody nežiada.

Svedok K. L. vypovedal, že išiel v smere od Chrenovca do Prievidze, uvidel kúdeľ dymu, bolo to v diaľke,
nevedel presne, kde to bolo. Keď prišiel bližšie, uvidel havarované dve vozidlá, účastníkom pomáhali,

pokiaľ neprišli záchranári. Bol si istý, že počas jazdy na vozovke nebol žiaden predmet. Nevedel sa
vyjadriť, či bola, resp. ako sa poškodená J. dostala na zadné sedadlo vozidla, kde bola.

Svedkyňa N. L. vypovedala, že išli s manželom a manželmi A. taxíkom na oslavu. V pozadí akoby zbadali
nejaký oblak prachu. Dopravnú nehodu, ako k nej došlo, nevideli. Jedno z áut bolo otočené smerom na

Prievidzu, druhé smerom na Handlovú. Vodička vozidla bola zakliesnená za volantom, pre zvodidlá sa
k nej nedalo dostať, chrčala spolujazdkyňa, kričala zachráňte H., bola v šoku, dali túto ženu na zadné
sedadlo. Pred ich vozidlom nešlo, podľa nej, žiadne vozidlo, asi ani oproti, na ceste ona nevidela žiadenpredmet, bola by si ho všimla, sedela v strede na zadnom sedadle. Je vodičkou, tak sledovala situáciu
na ceste počas jazdy.

Svedok M. A. vypovedal, že sedel ako spolujazdec, no cestu nesledoval, takže sa nevedel vyjadriť, či
bol na vozovke nejaký predmet. Pre odstup času si už na hlavnom pojednávaní nepamätal, či nejakú
osobu vo vozidle, pretože účastníkom nehody, ku ktorým sa dalo dostať, lebo k niektorým sa ani nedalo
dostať, pomáhali, preložili na zadné sedadlo, ak tak vypovedal v prípravnom konaní, tak to pripustil.

Znalkyňa A. D. O. zotrvala na záveroch znaleckého posudku č. 33/2014, s tým, že jednoznačne uviedla,
že poškodená H. B. utrpela polytraumu, traumaticko-hemoragický šok pri poranení hrudného koša,
vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov a krvácanie do dutiny hrudnej a brušnej, ktoré utrpela v
rámci polytraumy ako vodička osobného motorového vozidla pri predmetnej dopravnej nehode, ktoré
boli bezprostrednou príčinou jej smrti. Na otázku, či je možné určiť, aké by mohli byť dôsledky na
následku u poškodenej v prípade, že by svojím vozidlom išla nižšou rýchlosťou, takou ako je v danom

úseku dovolené, znalkyňa nevedela presne stanoviť, dalo by sa to ustáliť len v prípade, že by išla oveľa
nižšou rýchlosťou. Dôkazová laboratórna expertíza biologického materiálu na alkohol bola negatívna,
bol detegovaný kofeín a citalopram (liekový prípravok napr. Setopram, Citalec), ide o liekový prípravok,
ktorý môže ovplyvniť pozornosť, po jeho užití by jedinec nemal viesť motorové vozidlo, vykonávať iné
činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť. Vzhľadom k tomu mohol tento prípravok negatívne ovplyvniť

pozornosť vodičky v cestnej premávke a taktiež spomaliť rýchlosť reakcií počas vzniknutej dopravnej
nehody. Znalec A. M. C. plne zotrval na svojich záveroch znaleckého posudku č. 102/2014 s tým, že
vodička A. B. utrpela zranenie - trieštivú zlomeninu kĺbovej plôšky pre hlavicu ľavej stehnovej kosti
pravého predkolenia s posunutím úlomkov, trieštivú zlomeninu ľavej pätnej kosti, pomliaždenie hlavy,
pomliaždenie oblasti krčnej chrbtice, pomliaždenie prednej brušnej steny, odreniny a pomliaždenie

ľavého predkolenia, zranenie má povahu ťažkej ujmy na zdraví, zranenie vzniklo po čelnej zrážke
vozidiel, zlomenina kĺbovej plôšky pre hlavicu ľavej stehnovej kosti je typická pre automobilovú nehodu,
kedy hlavica kinetickou energiou po čelnej zrážke prerazí kĺbovú plôšku a spôsobí jej trieštivú zlomeninu,
aj ostatné zranenia pätnej kosti dochádzajú pri nehode zakliesnením päty. Predpokladaná doba liečenia
a narušenia obvyklého spôsobu života bola ním stanovená na 9 až 12 mesiacov. Znalec sa nevedel

vyjadriť, či obžalovaná v čase nehody bola alebo nebola v predklone. Poškodená I. J. utrpela zranenie
polytraumu - mnohopočetné poranenia, mnohopočetné pomliaždeniny a podkožné krvné výrony tela,
otras mozgu I. stupňa, pomliaždenie pľúc obojstranne, viac vpravo, zlomeninu prsnej kosti, kľúčovej
kosti vpravo, otras srdca, zlomeninu I. - V. rebra vpravo, zlomenina I., II. a VI. - VII. rebra vľavo,
vniknutie vzduchu do pravej pohrudníkovej dutiny, zlomeninu tela XII. hrudníkového stavca, zlomeninu

oboch kostí ľavého predlaktia, zlomeninu III. zápästnej kosti ľavej ruky, zlomeninu horného a dolného
ramienka pravej lonovej kosti, zlomeninu krížovej kosti vpravo, zlomeninu II. - IV. záprsnej kosti pravej
nohy, zlomeninu základného a koncového článku palca pravej nohy, išlo o polytraumu - mnohopočetné
poranenia, ktoré ohrozovali poškodenú na živote, išlo o ťažkú ujmu na zdraví, zranenie si, podľa záverov
znalca, vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života a liečenie 8 mesiacov. Zranenie vzniklo po čelnej

zrážke vozidiel, po tupom náraze o tupé interiérové časti vozidla. Presunom poškodenej na zadné
sedadlo vozidla nemohlo dôjsť k vzniku ani zhoršeniu poranení.

Znalec K. I. B. vo výsluchu na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že vodička vozidla Honda
tesne pred stretom jazdila po rovnom úseku mimo obce ustálenou rýchlosťou približne 103 km/hod. v

tolerančnomrozpätí+/-5km/hod.,teda98až108km/hod.,tedaišlarýchlosťouvyššouakobolavdanom
úseku v čase nehody povolená rýchlosť, čo je nesprávna technika, jej rýchlosť bola neprimeraná, no toto
mierne prekročenie rýchlosti nemalo príčinnú súvislosť na dopravnú nehodu. V čase stretu s vozidlom
Seat vodička nejazdila pri pravom okraji vozovky ale čiastočne v protismernom jazdnom pruhu, pri strede
vozovky, čo je z technického hľadiska nesprávne. Vodička vozidla Seat Ibiza (obžalovaná) tesne pred

stretom jazdila po rovnom úseku, mimo obce, ustálenou rýchlosťou približne 90 km/hod. v tolerančnom
rozpätí +/- 5 km/hod., teda 85 až 95 km/hod., teda rýchlosťou, aká je v danom úseku povolená, táto
rýchlosť bola primeraná. V čase stretu s vozidlom Honda vodička nejazdila pri pravom okraji vozovky ale
čiastočne v protismernom jazdnom pruhu, pri strede vozovky, čo je z technického hľadiska nesprávne.
Obe vodičky mali možnosť stretu zabrániť, ak by sa v čase stretu nachádzali pri pravom okraji vozovky

vo svojom jazdnom pruhu, na zabránenie mali obe dostatočný priestor i čas, nič im v tom nebránilo,
z technického hľadiska teda príčinou dopravnej nehody možno považovať nesprávnu techniku jazdy
oboch vodičiek, tak vozidla Seat ako i Honda, pretože nejazdili pri pravom okraji vozovky vo svojom
jazdnom pruhu ale čiastočne v protismernom jazdnom pruhu, obe rovnakou šírkou ich vozidiel. Obevozidlá mali pred nehodou vyhovujúci stav. Znalec sa vyjadril i k situácii na mieste, kde k dopravnej
nehode došlo, a situácii na danej ceste po vykonanej stavebnej rekonštrukcii daného úseku cesty a
situácii vykonanej rekonštrukcii v rámci prípravného konania, jednoznačne uviedol, že došlo k úprave

len povrchu vozovky, ostatné priestorové situácie, zvodidlá, stredová čiara sa na danom mieste svojou
polohou nezmenili. Znalec sa i vyjadril k výpovedi obžalovanej ohľadne ňou popisovaného vyhýbacieho
manévru oproti idúceho vozidla nebohej B. pre prekážku, ktorú obžalovaná vnímala na ceste v smere
jazdy tejto vodičky, s tým, že vylúčil možnosť popisovaného manévru vzhľadom na rýchlosť vozidla
Honda a vzdialenosti možnej jazdy, a uzavrel, že z technického hľadiska takýto manéver vylúčil.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi - záznamom dopravnej nehody a zápisnicou o ohliadke
miesta cestnej dopravnej nehody na č.l. 136-137, 138-139, 140-145, správou na č.l. 40-244 - lekárske
záznamy k ošetreniam pacientky B. v obdobiach pred dopravnou nehodou a s tým súvisiace ordinovanie
medikamentóznej liečby.

I keď sa súd v rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní oboznámil i so zápisnicou o
rekonštrukcii, vykonanou ešte dňa 6.10.2015, práve vzhľadom na skutočnosť, že išlo o rekonštrukciu
vykonanú v čase pred vznesením obvinenia obžalovanej, v čase jej procesného postavenia ako
svedkyne - poškodenej, závery tohto dôkazu pri svojich záveroch nevzal do úvahy.

Súd návrh obhajcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním vyjadrenia správcu komunikácie k otázke,
akým spôsobom boli vyhotovované krajnice, stredová čiara a vykonanie rekonštrukcie a vyhodnotenia
zistených údajov doplnkom znaleckého posudku odmietol, pretože tieto navrhnuté dôkazy vzhľadom
na ostatné vykonané dôkazy, závery znalca K. B., listinné dôkazy k povahe rekonštrukcie cesty, na
ktorej k predmetnej dopravnej nehode došlo, závery znalca k totožnosti situácie pred a po rekonštrukcii

k nezmeneným podmienkam, ostatné vykonané výsluchy svedkov, súd nepovažoval za potrebné a
dôvodné ku svojmu rozhodnutiu v otázke viny svojho rozhodnutia.

Obžaloba prokurátora sp. zn. 1Pv 9/19/3307 bola podaná na obžalovanú, že sa skutkom uvedeným v
skutkovej vete obžaloby dopustila prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona

v spojení s § 138 písm. h) Trestného zákona tak, že inému z nedbanlivosti spôsobila smrť závažnejším
spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona a prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. h) Trestného zákona tým,
že inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, pretože vykonávala činnosť, ktorá nesúvisela s riadením

motorového vozidla - zohla sa po neznámy predmet, pričom sa nevenovala dostatočne vedeniu vozidla,
v dôsledku čoho došlo v skutkovej vete obžaloby k popísanej dopravnej nehode a vzniku následku na
živote zdraví jednotlivým poškodeným.

Podľa § 142 ods. 1 Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie spôsobenie ujmy na zdraví

uvedenej v § 123 ods. 3.

Podľa § 142 ods. 2 Trestného zákona smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť).

Podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona ujma na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie akékoľvek

poškodenie zdravia iného.

Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie
len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
a) zmrzačenie,
b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,

c) ochromenie údu,
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h) mučivé útrapy, alebo
i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Za porušenie dôležitej povinnosti podľa ustálenej súdnej praxe treba pokladať len porušenie takej
povinnosti, ktorá má spravidla za následok usmrtenie, alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví.

Porušenie dôležitej povinnosti obžalovanej skutková veta obžaloby dôvodila porušenie ustanovenia §

4 ods. 1 písm. c) a § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. zákona o cestnej premávke o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. - vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať
situáciu v cestnej premávke.

§ 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. spôsob jazdy - vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu
jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní,
otáčaní alebo odbočovaní.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, výpovede obžalovanej,

poškodenej J., ostatných vypočutých svedkov, výsluchy znalcov, zabezpečené listinné dôkazy mal súd
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že dňa 22.3.2014 došlo k dopravnej nehode, dopravnej
nehode dvoch vozidiel, a to vozidla zn. Seat Ibiza, EČ: G. XXXXX, ktoré viedla obžalovaná, a vozidla
zn. Honda Civic, EVČ: G. XXXXX, ktoré viedla H. B. a jej spolujazdkyňou bola v tomto vozidle i I. J., ku
ktorej došlo dňa 22.3.2014 v katastri obce Veľká Čausa, okres Prievidza, na ceste 1/50 a pri tejto nehode

vznikli u poškodenej H. B. zranenia, na následky ktorých zomrela, a u poškodenej I. J. zranenie, ktoré
majú povahu ťažkej ujmy na zdraví, pretože išlo o zranenia, ktoré si v svojom súhrnne, podľa záverov
znalca, vyžiadalo dlhší čas trvajúcu poruchu zdravia.

Vzhľadom však na vykonané dôkazy súd dospel k záveru, že vzhľadom na vykonané dôkazy, jednotlivo

a súhrnne, nemá bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že to bola len obžalovaná, ktorá tým,
že viedla vozidlo, spôsobila dopravnú nehodu a túto dopravnú nehodu ona zapríčinila závažnejším
spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti a tento následok na živote a zdraví poškodených
spôsobila len ona. Tu obžaloba pri svojich záveroch, podľa názoru súdu, vychádzala z výpovede
jediného svedka k tejto skutočnosti, a to výpovede svedkyne I. J., ktorá vypovedala aj na hlavnom

pojednávaní, že „...vodička sa nahla doprava, akoby jej niečo spadlo, ako išla zdvihnúť, išla proti nim a
zrazili sa...“. Nevedela sa vyjadriť, v akej vzdialenosti bolo od nich oproti idúce vozidlo, keď sa, podľa
nej, „...vodička nahla, išla do ich cesty, do ich jazdného pruhu, išla tam plynulo“. Na druhej strane je tu
však dôkaz, výpoveď obžalovanej, ktorá však od počiatku popiera akýkoľvek iný úkon vo vozidle, ako to,
že vozidlo viedla, netelefonovala, pre nič sa nenahla, kabelku s telefónom mala na sedadle spolujazdca.

Obžalovaná na tomto svojom tvrdení zotrváva konzistentne od počiatku dokazovania. V neposlednom
radepotomniejenepodstatné,žeaninafotografiáchnač.l.153sanazeminenachádzažiadenpredmet,
resp. prvotnými úkonmi na mieste sa žiaden takýto predmet vo vozidle obžalovanej nedokumentoval.
Nikto z ostatných vypočutých svedkov sa k tomuto podstatnému faktu možného nehodového deja
nevedel vyjadriť, ani znalec A. C. k možnej polohe - nahnutiu obžalovanej pred zrážkou a povahe zranení

sa tiež nevedel vyjadriť. Prihliadnuc aj na ostatnú časť výpovede svedkyne - poškodenej I. J., kedy
vypovedala, že určite dcéra H. B. išla predpísanou rýchlosťou, rýchlejšie by jej nedovolila ísť, ako i že išla
vichjazdnompruhu,ikeďviackstredu,azáveryznalcaK.B.,ktorýjednoznačnepravdivosťjejvýpovede
vyvrátil,keďstanovil,ževýpočtompriznaleckomposudkubolozistené,ženeboháB.predstretomjazdila
po rovnom úseku mimo obce ustálenou rýchlosťou, približne103 km/hod. v tolerančnom rozpätí +/- 5

km/hod., teda 98 až 108 km/hod., teda išla rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku v čase nehody
povolenárýchlosť(čosvedkyňarozhodnepoprela,veďtomaladokoncasledovať,podľajejvýpovede,na
tachometri) a nejazdili pri pravom okraji vozovky vo svojom jazdnom pruhu ale čiastočne v protismernom
jazdnom pruhu, súd jej výpoveď aj v tejto časti hodnotí ako nevierohodnú, účelovú, motivovanú snahou
pre záver o konaní oproti idúcej vodičky takým spôsobom, že sa nevenovala vedeniu vozidla pre činnosť,

ktorá nesúvisela s vedením vozidla (zohnutie sa pre niečo). S poukazom však na vyššie uvedené
dôkazy mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa obvinená dostatočne nevenovala
vedeniu motorového vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, keď prešla svojím vozidlom cez
stredovú čiaru do protiľahlého jazdného pruhu, nejazdila tak ako to právna úprava ukladá, na vozovkealebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; nešlo pri tom o
situáciupriobchádzaní,predchádzaní,otáčaníaleboodbočovaní,čímmalbezakýchkoľvekpochybností
preukázané u obžalovanej porušenie dôležitej povinnosti obžalovanou, i keď nie presne tú, na ktorú

poukazovala skutková veta obžaloby - zlá technika jazdy - zohnutie sa po neznámy predmet, a tým
nevenovanie sa dostatočne vedeniu vozidla, a preto i v tom smere súd upravil skutkovú vetu rozsudku.
Tedavykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žeobžalovanásadostatočneplnenevenovalavedeniu
vozidla, nejazdila pri pravom okraji vozovky vo svojom jazdnom pruhu ale čiastočne v protismernom
jazdnompruhu,čímporušiladôležitúpovinnosťainémuznedbanlivostispôsobilasmrť,atozávažnejším

spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, čím naplnila zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v
spojení s § 138 písm. h) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. h) Trestného zákona. Na tomto následku však rovnakou
mierou tak ako ona za vznik dopravnej nehody ako i ťažkého následku u poškodenej I. J. zodpovedá i
nebohá H. B., ktorá, podľa záverov znalca, rovnako ako obžalovaná, nejazdila pri pravom okraji vozovky

vo svojom jazdnom pruhu ale čiastočne v protismernom jazdnom pruhu, rovnakou šírkou svojho vozidla
ako obžalovaná, teda na vzniku následku sa obe tieto podieľali rovnako. Súd nedospel k záveru, že mal
preukázanú väčšiu mieru zodpovednosti na vzniku dopravnej nehody u poškodenej H. B., tak ako sa to
snažila dokazovať obhajoba, pretože, i keď je nesporné, ako to vyplynulo zo znaleckého posudku, že
jej rýchlosť bola vyššia ako dovolená rýchlosť v danom úseku cesty, vyššia rýchlosť bola zlou technikou

jazdy tejto vodičky, no nemala na vznik nehody príčinnú súvislosť, rovnako ako tá skutočnosť, ktorá
vyplynula zo znaleckého posudku a výsluchu znalkyne A. O. o existencii citopramu v krvi poškodenej
(liekový prípravok napr. Setopram, Citalex), no žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že skutočne užitie
takéhoto lieku bolo to, čo malo vplyv na zníženú pozornosť u tejto vodičky. Mal však súd preukázané,
ako bolo vyššie uvedené, že aj táto vodička sa dostatočne nevenovala vedeniu vozidla, nejazdila pri

pravomokrajivozovkyvosvojomjazdnompruhualečiastočnevprotismernomjazdnompruhu,rovnakou
mierou ako obžalovaná vozidlom prešla do proti jazdného pruhu a tu došlo k danej dopravnej nehode
a následku na jej zdraví - smrti a zdraví vzniku ťažkej ujmy na zdraví u poškodenej J..

Súd sa oboznámil sa i so správou, charakteristikami viažucimi sa k osobe obžalovanej č.l. 569,

570, 571-573, z ktorých vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ postihnutá v priestupkovom konaní,
v mieste bydliska sú o jej osobe známe predovšetkým evidenčné údaje. Z odpisu registra trestov
vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. Je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím
so zdravotným sprievodom, naďalej navštevuje neurologickú ambulanciu.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods.
1Trestnéhozákona,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho

následok, u obžalovanej súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného
zákona, že teda pred spáchaním trestnej činnosti viedla riadny život ale i jednu priťažujúcu okolnosť v
zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že spáchala viac trestných činov, teda vyrovnaný pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a použitie pri ukladaní trestu ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného
zákona ako i použitie ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného zákona a ukladanie trestu za dva zbiehajúce

sa trestné činy - úhrnného. Prihliadnuc i na osobu obžalovanej, jej pomery, možnosť nápravy a pri
zohľadnení všetkých týchto okolností, jej doterajšieho správania, skutočnosti, že nebola doposiaľ súdne
trestaná, nebola postihnutá ani v priestupkovom konaní, teda ide o prvé prekročenie medzí zákona na
úrovni trestného činu, ako i doby, ktorá uplynula od samotného spáchania skutku, správanie obžalovanej
v tejto dobe, ako i okolnosti na strane samotnej obžalovanej, miery spoluzodpovednosti, spoluzavinenia

H. B. na danej dopravnej nehode a tým aj na jednotlivých z nej plynúcich následkov ako i na následku
na zdraví u samotnej obžalovanej a z toho plynúcich jej problémov a nevyhnutnej potrebe vzhľadom
na zdravotný stav používať motorové vozidlo dospel súd k záveru, že u obžalovanej úhrnný trest pri
samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 2 rokov, výkon ktorého sa jej podľa § 49 ods. 1
písm. a) Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, bez uloženia

trestu zákazu činnosti v dostatočnej miere bude plniť účel trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej
prevencie. Takýto trest potom súd hodnotil ako primeraný, spravodlivý a zákonný. Súd nebol názoru,
že je potrebné už v tomto štádiu konania pôsobiť na obžalovanú trestom spojeným s odňatím slobody,
resp. pôsobiť trestom zákazu činnosti v akejkoľvek výmere.Poučenie:

3T/90/2019

8

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.