Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122207519
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3122207519.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
rozvedenej manželky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, C. a rozvedeného manžela:
D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, C., zastúpeného právnou zástupkyňou Mgr. Romanou
Mrávikovou,advokátkousosídlomG.X,XXXXXH.,ourčeniepríspevkunavýživurozvedenejmanželky,

v konaní o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 27Pc/21/2022-220 zo dňa 28.
apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 27Pc/21/2022-220 zo dňa 28. apríla 2023 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „ okresný súd“) rozhodol tak že „I. D. E. je

povinný prispievať na výživu rozvedenej manželky A. B. sumou 250 eur mesačne vždy do 15 dňa v
mesiaci počnúc dňom podania návrhu. II. Príspevok na rozvedenú manželku za obdobie od 25.11.2022
do 28.04.2023 v sume 1.292 eur je rozvedený manžel povinný rozvedenej manželke zaplatiť do 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania.“

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v konaní bolo nesporným, že
manželstvo účastníkov konania je rozvedené, a to rozsudkom okresného súdu sp.zn. 35P/103/2021
zo dňa 06.06.2022 právoplatným dňa 09.06.2022. Rozvedená manželka (ďalej aj len „navrhovateľka“)
býva spolu s maloletou dcérou I. a plnoletým synom J. v byte, ktorého vlastníkom je matka
rozvedeného manžela (ďalej aj len „odporca“), táto uhrádza aj mesačné zálohové úhrady za užívanie
bytu. Navrhovateľka bola od 15.04.2022 vedená v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Trenčín ako uchádzač o zamestnanie. Prácu si aktívne hľadá, čo preukázala potvrdeniami z portálu
profesia.sk. Dohodou č. 22/13/54P/227 zo dňa 14.11.2022 uzatvorenou medzi navrhovateľkou ako
znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie a ÚPSVaR Trenčín (č.l. 175 spisu) bola navrhovateľka
zaradená do programu poskytovania odborných poradenských služieb znevýhodnenému uchádzačovi o
zamestnanie.Aktuálnejeod08.04.2023zamestnanánakratšípracovnýčassvýškoupracovnejodmeny
390 Eur mesačne v hrubom. Príjmy navrhovateľky nepostačujú na úhradu jej výdavkov. „Výdavky

navrhovateľky sú: 35 eur na elektrinu, 37 eur štvrťročne na plyn, 20 eur mesačne na smeti, 5 eur
koncesionárske poplatky, 40 eur na stravu v škôlke, 30 eur školné v škôlke, 30 eur mobil, 20 eur
cestovné, 30 eur drogéria, mesačne je to cca 270 eur. Popri tom má pravidelné výdavky na lieky,
v decembri 2022 to bolo 120 eur, v januári 2023 to bolo 68 eur, vo februári 2023 to bolo 52 eur
a v marci 35 eur.“ Navrhovateľka si bola nútená požičať finančné prostriedky od iných osôb, ktoré jej
vypomohli aj nákupom potravín, ako vyplýva z doložených čestných vyhlásení (na č.l. 169 a č.l. 170

spisu). Z potvrdenia materskej školy na ul. K. G. E. C. zo dňa 06.03.2023 (č.l. 173 spisu), vyplynulo,
že maloletá I., dcéra účastníkov konania nebola prítomná v materskej škole v dňoch: „september2022 - 22.09.2022, 27.-30.09.2022, október 2022 - 07.10.2022, 14.10.2022, 17.-28.10.2022, november
2022 - 02.-11.11.2022, 18.11.2022, 21.11.2022, 29.-30.11.2022, december 2022 - 15.-23.12.2022. Z
potvrdenia A. L. G., všeobecného lekára pre deti a dorast zo dňa 09.03.2023 (č.l. 174) vyplynulo,

že zdravotný stav maloletej I. je dlhodobo nepriaznivý, prekonala opakovanie infekcie dýchacích
ciest, užíva dlhodobo imunomodulačné preparáty ordinované z imuno-alergologickej ambulancie. Je
dispenzarizovaná v imunologickej, kožnej a ORL ambulancii, tam absolvuje pravidelnú liečbu. Vyžaduje
zvýšenú starostlivosť zo strany matky. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom KRAK
SLOVAKIA s.r.o. a navrhovateľkou zo dňa 06.04.2023 vyplynulo, že navrhovateľka je od 08.04.2023

zamestnaná na kratší pracovný čas, 20 hodín týždenne, dohodnutá mzda je vo výške 390 eur mesačne.
Zo žiadostí o ošetrovné, vyplynulo, že dcéra účastníkov konania I. bola opäť chorá v čase od 30.03.2023
do 06.04.2023 a následne aj v čase od 10.04.2023 do 21.04.2023. Syn účastníkov konania J., žije s
matkou v spoločnej domácnosti, navštevuje vysokú školu v K., na výdavky rodiny matke neprispieva,
ako vyplýva z doložených sms správ.“

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že odporca je zamestnaný v spoločnosti
POOLMAN s.r.o., ako obchodný zástupca, pričom jeho čistý príjem je cca 650 Eur mesačne. Odporca je
zároveň poberateľom invalidného dôchodku v sume 124,40 Eur mesačne. Odporca na základe rozsudku
okresného súdu sp. zn. 35P/103/2021 zo dňa 06.06.2022 platí výživné na maloletú dcéru I. vo výške 450
Eur mesačne. Odporca nevlastní žiadny bankový účet, hnuteľné ani nehnuteľné veci. Všetky finančné

transakcie odporca realizuje cez bankový účet svojej novej manželky A. M. E., vedený v N. banke. Na
tento bankový účet odporcovi prichádza výplata a z tohto bankového účtu platí výživné na maloletú
dcéru účastníkov konania. Podľa výpisov z bankového účtu manželky odporcu vedeného v N. banke
za obdobie od 01.01.2023 do 28.03.2023 bol debetný obrat na účte vo výške 9.847,95 Eur a kreditný
obrat vo výške 7.695,73 Eur (č.l. 55 - 73 súdneho spisu). Mesačné výdavky odporcu a jeho manželky

teda predstavujú sumu mesačne cca 3.300 Eur a príjmy cca 2.500 Eur. Za obdobie od 01.11.2022 do
31.12.2022 bol podľa výpisov z účtu ( č.l. 74 - spisu) na účte debetný obrat 8.723,74 Eur a kreditný
obrat 4.717,88 Eur, t.j. výdavky odporcu a jeho manželky boli mesačne vo výške 4.361 Eur a príjmy cca
vo výške 2.358 Eur. Odporca zo spoločnosti POOLMAN s.r.o. financuje aj svoje hobby, čo preukazujú
navrhovateľkou predložené fotografie športových bicyklov s logom spoločnosti, ako aj luxusného OMV.

4. S poukazom na § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), § 72
ods. 2 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine a vykonané dokazovanie okresný súd návrhu
navrhovateľky vyhovel. Základnými hmotnoprávnymi predpokladmi priznania nároku na príspevok na
výživu rozvedeného manžela v zmysle § 72 zákona o rodine je to, že manželstvo je právoplatne

rozvedené, rozvedený manžel, ktorý sa domáha určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela, nie
je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu
príspevok na výživu rozvedeného manžela určiť, bývalí manželia sa nevedeli o poskytovaní príspevku
dohodnúť a zároveň priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je v súlade s dobrými mravmi.
Manželstvo má okrem funkcie rodinnej a spoločenskej, aj funkciu ekonomickú, ktorá má zabezpečiť

rovnakú životnú úroveň obom manželom. Zánikom manželstva, zanikajú aj práva a povinnosti
manželov, okrem iného aj vzájomná vyživovacia povinnosť. Rozvod manželstva teda predstavuje
zásadnú zmenu ekonomického postavenia bývalých manželov a zmenu životnej úrovne. Zákon priznáva
aj rozvedenému manželovi možnosť poberať príspevok na výživu od bývalého manžela v prípade, že
rozvodom manželstva zanikla možnosť jedného z manželov sám sa primerane živiť. Súd pri určovaní

príspevku na výživu rozvedeného manžela neposudzuje vzájomnú životnú úroveň účastníkov konania,
ale zisťuje, či osoba oprávnená z výživného je schopná si zabezpečiť svoje základné a nevyhnutné
potreby pre život.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že je treba vychádzať nielen z potrieb

rozvedenéhomanžela,požadujúcehopríspevoknavýživu,závislýchodjehoschopnostisámsaživiť,ale
aj zo schopností a možností druhého rozvedeného manžela. Účelom je zabezpečenie primeranej výživy
pretohozmanželov,ktorýniejeschopnýsámsaživiť.Mieranárokunapríspevoknavýživurozvedeného
manžela je daná primeranosťou, nie nutnosťou výživy. Rozsah príspevku na výživu rozvedeného
manžela je daný tak, aby z príspevku boli uhrádzané rôzne náklady, ktoré slúžia na uspokojenie

životných potrieb oprávneného v závislosti na jeho veku, zdravotnom stave, životnom štýle a ďalších
potrebách.6. Okresný súd zistil, že navrhovateľka je osobou oprávnenou na podanie návrhu na určenie príspevku
na rozvedenú manželku, povinným je jej bývalý manžel. Bývalý manžel podal návrh na rozvod
manželstva po tom, ako opustil spoločnú domácnosť ktorú zdieľali s dvoma deťmi - plnoletým

synom a maloletou dcérou. Manželstvo účastníkov konania je rozvedené, a to rozsudkom okresného
súdu sp.zn. 35P/103/2021 zo dňa 06.06.2022 právoplatným dňa 09.06.2022. Navrhovateľka rozvodom
manželstva stratila možnosť mať vlastný riadny príjem, či už zo zamestnania, alebo inej zárobkovej
činnosti, nakoľko zostala žiť s deťmi sama a vzhľadom na vek dcéry (5r.) a jej zhoršený
zdravotný stav často zabezpečuje celodennú starostlivosť o ňu, pre časté choroby maloletej dcéry.

Uvedené rozporoval odporca, tvrdiac, že navrhovateľka si môže nájsť prácu a dosahovať príjem.

7. V konaní bolo teda sporným to, či je navrhovateľka osobou, ktorá nie je schopná sama sa živiť. V
tomto prípade okresný súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka bola evidovaná na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie. Pričom navrhovateľka je považovaná za znevýhodneného uchádzača o
zamestnanie,zdôvodu,žesaosobnestaráomaloletédieťavoveku5rokov.Zvykonanéhodokazovania

bolopreukázané,ženavrhovateľkasaaktívnesnažínájsťsizamestnanie.Od08.04.2023jezamestnaná
na kratší pracovný čas, s mesačným príjmom 390 Eur v hrubom. Avšak je potrebné zdôrazniť, že pre
matku - rozvedenú ženu, ktorá má do osobnej starostlivosti zverené maloleté dieťa v predškolskom
veku, je situácia na trhu práce obzvlášť ťažká a nepriaznivá. Napriek tomu, že odporca rozporoval
zdravotnýstavmaloletejstým,žejeúplnevporiadku,zvyjadreniaošetrujúceholekáramaloletejvyplynul

opak, a to najmä imunologické problémy maloletej. Z dokazovania takisto vyplynulo, že maloletá I.,
dcéra účastníkov konania býva často chorá, síce nie vážne, avšak jej ochorenia sú vždy spojené s jej
neúčasťou v škôlke a potrebou, aby sa o ňu staral jeden z rodičov. Naviac je úplne prirodzené a bežné,
že deti v predškolskom veku po tom, ako začnú navštevovať materskú školu, trpia v zvýšenej miere
respiračnými alebo inými infekčnými ochoreniami, spojenými s častým liečením sa v domácom prostredí.

Uvedené potvrdila aj materská škola, ktorú maloletá I. navštevuje. Odporca vo výsluchu uviedol, že s
maloletou nebol nikdy na OČR, rovnako ako ani so starším synom. Toto je vždy iba na navrhovateľke.
Tieto časté absencie, preto podľa okresného súdu aktuálne neumožňujú navrhovateľke zamestnať sa
na plný úväzok a dosahovať riadny príjem na zabezpečenie potrieb svojich a potrieb jej detí.

8. Príjem navrhovateľky podľa pracovnej zmluvy dosahuje najviac 390 Eur mesačne v hrubom, pričom
však navrhovateľka často do práce ani nemôže ísť, z dôvodu osobnej starostlivosti o maloletú I.. Návrhy
odporcu, aby navrhovateľka svoje potreby financovala z výživného, ktoré platí navrhovateľke odporca
na maloletú, sú v tomto kontexte úplne mylné. Maloletá má právo na životnú úroveň svojho otca, ktorý
napriek tomu, že podľa výplatných pások tento dosahuje len príjem cca 800 Eur v hrubom, v konaní

pod sp. zn 35P/103/2021 navrhol okresnému súdu na schválenie rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej
dokáže platiť maloletej výživné v sume 450 Eur. Je pritom nemysliteľným, aby maloletá z výživného,
ktoré jej hradí otec "prispievala" navrhovateľke ako svojej matke na základné životné potreby. Ak životná
úroveň otca dovoľuje hradiť otcovi výživné v uvedenej sume, maloletá má právo, aby aj jej životná úroveň
tomuto zodpovedala.

9. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplynulo, že majetkové pomery navrhovateľky
spočívajúce v jej nízkom príjme a jej možnosti, ako matky maloletého dieťaťa vo veku 5 rokov, zamestnať
sa na plný úväzok, resp. dosahovať vyšší príjem prostredníctvom ďalších brigád alebo privyrobenia, jej
neumožňujú uhrádzať všetky základné životné potreby.

10. Popritom odporca, hoci deklaruje výplatnými páskami svoj nízky príjem, v skutočnosti je konečným
poberateľom výhod a príjmov z podnikania a ziskov spoločnosti POOLMAN s.r.o., ktorá bola najprv
formálne vo vlastníctve jeho matky a následne jeho novej manželky. Z výpisov z účtu A. M. E., ktorý užíva
aj odporca, okresný súd zistil, že životná úroveň odporcu a jeho manželky je neporovnateľne vyššia ako

životná úroveň navrhovateľky. Ako skonštatovala samotná navrhovateľka, odporca minie mesačne na
oblečeniesumuvyššiuakonavrhovateľkanastravu.Pritomsamotnýodporcanamietal,žesuma300Eur
na stravu pre navrhovateľku a jej dve deti, je neprimerane vysoká. Z výpisov z bankového účtu manželky
odporcu vyplýva, že výdavky odporcu a jeho manželky sú mesačne vo výške od 3.000 do 4.000 Eur.
Popritom navrhovateľka je nútená si požičiavať od cudzích ľudí 10 Eur na lieky a na stravu. "Rady"

odporcu v tom zmysle, že navrhovateľka si môže nájsť prácu z domova, pričom by mohla zarobiť aj
1.000 Eur, pokiaľ odporca sám dosahuje príjem 600 Eur v čistom v podniku, ktorý vlastní jeho manželka,
vyznievajú veľmi nereálne.11. Okresný súd uviedol, že hoci príspevok na výživu rozvedenému manželovi nemá byť sankciou za
rozpad manželstva a odchod druhého manžela, tak zohľadnil aj fakt, že to bol práve odporca, ktorý
spôsobil rozvrat manželstva účastníkov konania, odišiel zo spoločnej domácnosti a krátko po rozvode

sa opäť oženil. V dôsledku týchto skutočností sa zásadne zmenila životná úroveň navrhovateľky. Jej
príjem neporovnateľne klesol. Zostala v podstate sama s maloletou dcérou v predškolskom veku a
plnoletým synom. Odporca žiadnym spôsobom syna nemotivuje, aby napríklad rodine pomáhal príjmom
z brigád, s maloletou dcérou chodí k lekárovi len výnimočne, o jej zdravotnom stave nemá prehľad, na
OČR s maloletou nikdy nebol. Naopak, napriek zdravotným záznamom maloletej, viní navrhovateľku z

manipulácie lekárov maloletej, aby navrhovateľka nemusela chodiť do práce.

12. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti okresný súd uložil rozvedenému manželovi povinnosť
prispievať na výživu rozvedenej manželky príspevkom vo výške 250 Eur mesačne od podania návrhu
dňa 25.11.2022 Splatný príspevok na výživu rozvedenej manželky za obdobie od podania návrhu dňa
25.11.2022 do vyhlásenia rozsudku do 28.04.2023 v sume 1.292 eur je rozvedený manžel povinný

rozvedenej manželke zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd si je vedomý
skutočnosti, že štandardne sa na plnenie určuje v súdnych rozhodnutiach lehota 3 dni. Avšak, nikde v
zákone nie je stanovené, že súd nemôže určiť aj inú, dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti. Lehota 15 dní
je primeranou na to, aby sa bývalý manžel v prípade právoplatnosti rozsudku v dostatočnom časovom
priestore na plnenie pripravil. Okresný súd mal po vykonaní dokazovania za to, že v prejednávanej

veci sú splnené podmienky stanovené v Zákone o rodine, na vyhovenie návrhu a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52
zákona č. 161/2016 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Proti tomuto rozsudku podal rozsiahle odvolanie otec, ktorý žiadal napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V podanom odvolaní otec citoval § 355
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), § 362 ods. 1 CSP,
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP, § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z.,
Čl. 16 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Otec namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným

súdom s poukazom na § 72 Zákona o rodine. Zdôraznil, že oprávnený pre priznanie príspevku na výživu
rozvedeného manžela je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sa sám živiť. Okresný súd mal preukázané,
že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, nakoľko stratila možnosť mať vlastný príjem, zostala
žiť sama s deťmi a vzhľadom na vek dcéry a jej zhoršený zdravotný stav, zabezpečuje jej celodennú
starostlivosť. Otec tieto závery namietal už pred súdom prvej inštancie, avšak okresný súd sa uvedenými

tvrdeniami otca nezaoberal. Základná hmotnoprávna podmienka pre priznanie predmetného nároku,
a to neschopnosť rozvedenej manželky samej sa živiť, nebola preukázaná. Maloletá podľa rozvedenej
manželky často býva chorá, trpí častejšími respiračnými ochoreniami, podrobila sa operácii mandlí,
avšakpodľaotcaanizpredloženýchlekárskychsprávohľadommaloletejnebolopreukázané,žebymala
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si sústavnú opateru zo strany rozvedenej manželky.

Otec poukazoval na rozhodnutia Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 20Pc/4/2019, rozhodnutie
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/1/2022, z ktorých rozhodné pasáže citoval a tiež poukázal
na rozhodnutie R 3/1978, z ktorých otec ustálil, že pokiaľ sa jedná o dieťa staršie ako 3 roky, je
príspevoknavýživurozvedenejmanželkyopodstatnenýibavprípade,aksajednáovýnimočnéokolnosti
ako invalidita alebo stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť, za splnenia podmienky, že toto dieťa

sa nemôže umiestniť z rôznych dôvodov v kolektívnych zariadeniach. Táto podmienka však splnená
podľa otca nie je, nakoľko maloletá je zapísaná do škôlky, ktorú pravidelne navštevuje. V priebehu
celého konania súd prvej inštancie napriek tomu, že rozvedený manžel namietal, že by bola maloletá
taká chorá, ako tvrdila rozvedená matka, nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k zisteniu, aké
zdravotné problémy sa riešia v konkrétnych špecializovaných ambulanciách. Vo vzťahu k zhoršenému

zdravotnému stavu maloletej a neschopnosti rozvedenej manželky samej sa živiť, nedostatočne zistil
okresný súd skutočný stav veci. Zdôraznil, že v určitých fázach roka je zrejmé, že chorobnosť populácie
je vyššia, uvedené zdravotné problémy sú však bežné choroby, ktorými trpí väčšina detí, najmä počas
prvých mesiacov návštevy škôlky. Ide však o prechodný stav, ktorý v žiadnom prípade nemožno
považovať za dôvod, pre ktorý rozvedená manželka nie je schopná sa sama živiť. Vo vzťahu k návrhu

na kúpeľnú liečbu, na ktorú poukazovala rozvedená manželka, je ako diagnóza uvedená senná nádcha.
Ustálená judikatúra je v tomto smere konštantná, priznáva predmetné príspevky len vo výnimočných
prípadoch. V žiadnom prípade sa nejedná o prechodné, navyše bežné choroby, ktorými trpí väčšina,
napríklad počas chrípkového obdobia alebo v čase začatia navštevovania škôlky.14. V odvolaní otec vyčítal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal
s námietkami rozvedeného manžela, že rozvedená manželka je schopná sa sama živiť. Vo vzťahu

k nim prednesenému dôkaznému návrhu ohľadom preskúmania možnosti rozvedenej manželky sa
zamestnať uviedol „Čo ešte aké dokazovanie mám vykonať, veď sa snaží zamestnať, ja nerozumiem
tým vašim námietkam. To je scestné, kde sú nejaké morálne hodnoty odporcu?“ Súd prvej inštancie
nemal preukázané, že maloletá bola v časti absencií v škôlke skutočne chorá t.j. nebola preukázaná
príčinnásúvislosťmedziabsenciamimaloletejazdravotnýmstavommaloletej.Súdprvejinštancienemal

preukázané, že maloletá vyžaduje celodennú starostlivosť od rozvedenej manželky do takej miery, že by
tospôsobovaloneschopnosťrozvedenejmanželkysaživiť.Nevysporiadalsasnámietkamirozvedeného
manžela, že maloletá je zdravá. Neskúmal, z akého dôvodu maloletá absentovala v škôlke, neskúmal
zdravotný stav maloletej ani to, či v čase absencie maloletej v škôlke s ňou bola rozvedená manželka,
alebo či o týchto jednodňových chorobách bol informovaný pediater. Neskúmal, prečo rozvedenej
manželke nebola predĺžená rodičovská dovolenka. Nebral do úvahy, že rozvedený manžel je invalidný

pacient, jeho zdravotný stav mu neumožňuje pracovať na 100 %, ako bolo pred vznikom jeho invalidity.
Považoval za odôvodnené výdavky na strane rozvedenej manželky sumu 40 Eur na stravu v škôlke
a 30 Eur na školné v škôlke. Tieto výdavky sú kryté z výživného. Okresný súd nepreveril tvrdenia
rozvedenej manželky ohľadom jej pravidelných výdavkov na lieky v decembri 2022, v januári 2023, vo
februári 2023 a v marci 2023. Neskúmal, či išlo o výdavky na jej osobu alebo na maloletú. Nezohľadnil

výdavky, ktoré vynakladá matka rozvedeného manžela, na ktoré poukazoval rozvedený manžel viackrát
v priebehu konania z dôvodu, že v byte býva rozvedená manželka. Ak by sa jednalo o zvýšené
výdavky na lieky, tieto sú hradené z výživného. Nezohľadnil, že rozvedená manželka býva zásluhou
rozvedenéhomanželav3-izbovombyte,ktorýjevovlastníctvejehomatky.Nezohľadnil,žemanželurobil
vianočný nákup v hodnote 200 Eur. Nezohľadnil, že príjem rozvedenej manželky nebol v konaní riadne

preukázaný. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že rozvedený manžel poskytuje
rozvedenej manželke prostredníctvom jeho matky platby za služby spojené s užívaním predmetného
bytu vrátane vysokých nedoplatkov. Rozvedená manželka neplatí žiadne nájomné. Podľa odvolateľa
došlo k porušeniu jeho práv, ako rozvedeného manžela na spravodlivý súdny proces, pretože napadnutý
rozsudok je nedostatočne odôvodnený, je arbitrárny a v konečnom dôsledku je v rozpore s právnym

výkladom inštitútu príspevku na výživu rozvedeného manžela. V dôvodoch poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/371/2014, z ktorého zvýraznil, že dôvodom pre priznanie
príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť,
že navrhovateľovi (hoc aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva, ani
to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu

ako za trvania manželstva. Mal za to, že celé konanie je tendenčné. Pokiaľ okresný súd prihliadol na
to, že rozvedený manžel údajne spôsobil rozvod manželstva, tak uvedené nie je v priamom rozpore
s podstatou samotného inštitútu. Pri právnej úprave tohto inštitútu absentuje akákoľvek zmienka o tom,
že by ho bol povinný platiť manžel, ktorý spôsobil rozvod manželstva. Uvedené vyplýva z právneho
výkladu k ust. § 72 ods. 1 zákona o rodine ustálenej praxe súdov.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že
odvolanie odporcom bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výroch v rozsahu podľa § 65 CMP,

s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a rozhodnutie okresného súdu v napadnutých
výrokoch bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania
otca, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16.Odvolacísúdprimárneksvojmurozhodnutiuuvádza,žekonanieouplatnenomnárokunavrhovateľky
je konanie, ktoré začína návrh (§155 CMP) v zmysle § 72 ods. 2 zákona o rodine. Odvolací súd je
vtakomtoprípadeviazanýpodanýmodvolaním.Prerozhodnutieokresnéhosúdubolurčujúcistavvčase
jeho vyhlásenia.

17. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí daťodpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. Z obsahu spisu v dotknutej veci odvolací súd zistil, že bývalá manželka sa návrhom na začatie
konania podaným na súde prvej inštancie domáhala príspevku na výživu rozvedeného manžela. V

konaní bolo nesporným, že manželstvo účastníkov konania je rozvedené, a to rozsudkom okresného
súdu sp.zn. 35P/103/2021 zo dňa 06.06.2022 právoplatným dňa 09.06.2022. Navrhovateľka býva
spolu s maloletou dcérou I. a plnoletým synom J. v byte, ktorého vlastníkom je matka odporcu, táto
uhrádza aj mesačné zálohové úhrady za užívanie bytu. Navrhovateľka bola od 15.04.2022 vedená
v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín ako uchádzač o zamestnanie. Prácu si
aktívne hľadá, čo preukázala potvrdeniami z portálu profesia.sk. Dohodou č. 22/13/54P/227 zo dňa

14.11.2022 uzatvorenou medzi navrhovateľkou ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie a
UPSVAR Trenčín (č.l. 175 spisu) bola navrhovateľka zaradená do programu poskytovania odborných
poradenských služieb znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie. Od 08.04.2023 je navrhovateľka
zamestnaná na kratší pracovný čas s výškou pracovnej odmeny 390 Eur mesačne v hrubom.

19. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolateľa, ktoré sú spojené s odvolateľom podaným výkladom k
§ 72 ods. 1 Zákona o rodine a § 75 ods. 2 Zákona o rodine ako i poukazom na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/39/2022, odvolací súd na tomto mieste pripomína, že „Základnou
podmienkou pre priznanie nároku na vyživovaciu povinnosť po rozvode manželstva je skutočnosť, že
rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť, prípadne, že mu príjem nestačí na úhradu nákladov

na jeho primeranú výživu. Primeraná výživa podľa súčasného znenia Zákona o rodine neznamená
pokrytielennevyhnutnýchnákladovnastravovanie,aletiežuspokojovanieďalšíchnevyhnutnýchpotrieb
rozvedeného manžela vyplývajúcich z jeho veku, zdravotného stavu, spôsobu života a podobne, ktoré je
potrebné posudzovať individuálne. Primeranou výživou sa považuje príspevok vyšší, než by zodpovedal
iba tzv. nevyhnutnej výžive. Pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela je potrebné tiež v

zmysle § 75 ods. 1 prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Príspevok na výživu rozvedeného manžela je podmienený tým, že jeho
poskytovanie nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2).“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.
III.US 212/2015).

20. Odvolací súd považuje za podstatné vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu na tomto mieste ozrejmiť
všeobecné východiská, z ktorých pri svojom posudzovaní vychádzal. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o
rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby
mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, ods.
2 ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.

Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, odsek 3 príspevok na
výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd
príspevokpriznal,niejezobjektívnychdôvodovschopnýsámsaživiťanipouplynutítejtodoby,najmäak
ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa

s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

21. V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle výslovnej zákonnej úpravy príspevok na výživu
rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno

vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Označením "príspevok na
výživu" chcel zákonodarca zdôrazniť rozdiely vo vzťahu k výživnému medzi manželmi spočívajúce
jednak v podmienkach ich vzniku, ako aj v ich rozsahu (na rozdiel od českej úpravy, ktorá hovorí
o výživnom rozvedeného manžela a umožňuje ho priznať aj v rozsahu, v akom by patril za trvania
manželstva). Toto označenie však neznamená, že by sa mala uhrádzať len časť nákladov na primeranú

výživu, ale ide o úhradu všetkých odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to
v primeranom rozsahu. Primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej
vyživovacej povinnosti počas manželstva. Rozsah tejto vyživovacej povinnosti sa považoval za užší
aj v porovnaní so slušnou výživou, ktorú boli povinné zabezpečiť deti rodičom. Uspokojené majú byťv primeranej miere aj ďalšie životné potreby rozvedeného manžela ako bývanie, ošatenie, kultúrne
potreby, a to s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, spôsob života, a pod.

22. Zo znenia § 72 zákona o rodine, možno vyvodiť najmä nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za
ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:

- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené;

Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi
manželmi (vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných
potrieb a jej individuálne znášanie). V niektorých prípadoch ich existencia pretrváva, bezpodielové
spoluvlastníctvo sa však ďalej netvorí. Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik
manželstvaviaževznikpráva.Manželstvoúčastníkovbolorozvedenérozsudkomokresnéhosúdusp.zn.
35P/103/2021 zo dňa 06.06.2022, právoplatným dňa 09.06.2022,

- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku;

Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti
rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na

základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu (má to význam aj z hľadiska vzniku
trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin zanedbania povinnej výživy). Z konania bolo jednoznačne
zistené, že sa bývalí manželia nedohodli o platení príspevku.

- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť a - schopnosti, možnosti a majetkové

pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať;

Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi,
keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa
kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp.

majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak
má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na
príspevokmunevzniká.Súdnapraxzastávastanovisko,žerozvedenýmanželniejepovinnýspeňažovať
svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard (neplatí to pri
značných majetkových hodnotách, čo by bolo v rozpore so zmyslom predmetnej úpravy) ani majetkovú

podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Neschopnosť sám sa
živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch
rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku
dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú

pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.

23. Odvolací súd s poukazom n a čl. 2 CSP poukazuje na to, že neschopnosť rozvedeného manžela
sám sa živiť, nie je daná len jeho zdravotným stavom a neschopnosťou pracovať, ale môže spočívať
aj v inej objektívnej okolnosti, ako je napr. starostlivosť o invalidné dieťa alebo o dieťa vyžadujúce

stálu starostlivosť (R 3/1976). Rozvedenú manželku súdy považujú za neschopnú samu sa živiť
spravidla v tých prípadoch, keď sa stará o deti vo veku do troch rokov, prípadne o deti staršie,
avšak invalidné alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť, alebo o deti, ktoré z rôznych dôvodov
nemôžu byť umiestnené v kolektívnych zariadeniach. Uvedenú zákonnú podmienku súdy považujú za
splnenú aj v tých prípadoch, ak podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku rozvedená

manželka, vzhľadom na vek alebo zdravotný stav, nie je schopná byť zárobkovo činná alebo nemá
možnosť a príležitosť za danej situácie zaobstarať si primerané zamestnanie (R 3/1978). Na uvedené
závery z rozhodnutí najvyššieho súdu nadväzujú rozhodnutia odvolacích súdov, na ktoré krajský
súd len primerane a podporne poukazuje napr. Krajský súd Trnava sp.zn. 25CoP/69/2018 zo dňa
29.01.2019, Krajský súd Bratislava sp.zn. 8Co/161/2017 z dňa 23.01.2018, Krajský súd Banská

Bystrica sp.zn. 12CoP/1/2019 zo dňa 28.03.2019, Krajský súd Trnava sp.zn. 25CoP/62/2019 zo dňa
03.12.2019, Krajský súd Banská Bystrica sp.zn. 12CoP/39/2020 zo dňa 04.02.2021, Krajský súd Trnava
sp.zn.11CoP/52/2022 zo dňa 19.09.2022, Krajský súd Žilina sp.zn. 12CoP/81/2023, Krajský súd Nitrasp.zn. 9CoP/14/2018, Krajský súd Prešov 19Co/144/2017 zo dňa 12.12.2017, Krajský súd Trenčín
6Co/188/2015.

24. V konaní bolo okresným súdom zistené, že navrhovateľka je osobou oprávnenou na podanie
návrhu na určenie príspevku na rozvedenú manželku, povinným je jej bývalý manžel. Okresný
súd konštatoval, že bývalý manžel podal návrh na rozvod manželstva po tom, ako opustil
spoločnú domácnosť, ktorú zdieľali s dvoma deťmi - plnoletým synom a maloletou dcérou.
Manželstvo účastníkov konania je rozvedené a to rozsudkom okresného súdu sp.zn. 35P/103/2021

zo dňa 06.06.2022 právoplatným dňa 09.06.2022. Navrhovateľka tvrdila, že rozvodom manželstva
stratila možnosť mať vlastný riadny príjem, či už zo zamestnania, alebo inej zárobkovej činnosti,
nakoľko zostala žiť s deťmi sama a vzhľadom na vek dcéry (5r.) a jej zhoršený zdravotný
stav často zabezpečuje celodennú starostlivosť o ňu, pre časté choroby maloletej dcéry. Uvedené
rozporoval odporca, tvrdiac, že navrhovateľka si môže nájsť prácu a dosahovať príjem. Okresný
súd uviedol, že pre matku - rozvedenú ženu, ktorá má do osobnej starostlivosti zverené maloleté

dieťa v predškolskom veku, je situácia na trhu práce obzvlášť ťažká a nepriaznivá. Napriek tomu, že
odporca rozporoval zdravotný stav maloletej s tým, že je úplne v poriadku, z vyjadrenia ošetrujúceho
lekára maloletej vyplynul opak, a to najmä imunologické problémy maloletej. Z dokazovania podľa
okresného súdu malo vyplynúť, že maloletá I., dcéra účastníkov konania býva často chorá, síce nie
vážne, avšak jej ochorenia sú vždy spojené s jej neúčasťou v škôlke a potrebou, aby sa o ňu staral

jeden z rodičov. Uvedené mala potvrdiť aj materská škola, ktorú maloletá I. navštevuje. Okresným
súdom uvedené dôvody odvolací súd citlivo vníma, avšak vo vzťahu k odvolacím dôvodom otca,
nenachádza v odôvodnení napadnutého rozsudku odpoveď na ním položené odvolacie otázky, ktoré
boli odvolacím súdom posúdené ako nosné pre rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu nevyplývajú dôvody, pre ktoré sa okresný súd odklonil od konštantnej judikatúry,

v zmysle ktorej je rozhodujúca pre posúdenie príspevku na rozvedeného starostlivosť o dieťa do 3
rokov, pričom okresný súd za nosné a rozhodné považoval zdravotný stav maloletej, ktorá presiahla
vek 5 rokov. Okresný súd tiež bez ďalšieho za dostatočný dôvod pre svoje rozhodnutie považoval
potvrdenie o imunologických problémoch maloletej od ošetrujúceho lekára, z ktorého potvrdenia však
nevyplýva záver o takom zdravotnom stave maloletej, ktorý by zakladal nemožnosť matke zamestnať

sa. Pokiaľ otec vyčítal okresnému súdu, že bez ďalšieho vyhodnotil neprítomnosť maloletej v škôlke ako
neprítomnosť z dôvodu choroby, ktorá jej znemožnila v uvedených dňoch jej prítomnosť v škôlke, tak
odvolací súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku nenachádza v tejto rovine konkrétne
dôvody, skutočnosti, ktoré by mohli byť podrobené odvolaciemu prieskumu, keďže okresný súd uviedol,
že z dokazovania takisto vyplynulo, že maloletá I., dcéra účastníkov konania býva často chorá, síce nie

vážne, avšak jej ochorenia sú vždy spojené s jej neúčasťou v škôlke a potrebou, aby sa o ňu staral
jeden z rodičov a naviac je úplne prirodzené a bežné, že deti v predškolskom veku potom, ako začnú
navštevovať materskú školu, trpia v zvýšenej miere respiračnými alebo inými infekčnými ochoreniami,
spojenými s častým liečením sa v domácom prostredí, čo mala potvrdiť aj materská škola, ktorú maloletá
I. navštevuje. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd vychádzal i z listinného dôkazu zo

dňa 06.03.2023 na č.l. 173 spisu označeného ako Neprítomnosť dieťaťa, z ktorého vyplýva, že maloletá
nebola prítomná v materskej škole, síce s presným uvedením dní, v ktorých maloletá nebola v materskej
škole, avšak neboli uvedené žiadne dôvody neprítomnosti. V tomto smere okresný súd k dôkazu na
č.l. 173 spisu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by bolo možné podrobiť odvolaciemu
prieskumu. Z potvrdenia lekára A. L. G. na č.l. 174 spisu vyplýva, že maloletá „... Vyžaduje zvýšenú

starostlivosť zo strany matky“. Z uvedeného však nie je možné, bez ďalšieho prijať záver, že z dôvodu
osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, teda že pre jeho zdravotný stav sa nemôže navrhovateľka
zamestnať. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu tiež nevyplývajú skutočnosti, že
navrhovateľka poskytuje maloletej nepretržitú 24 hodinovú starostlivosť, ktorá je vyžadovaná na základe
zdravotného stavu maloletej. Z ods. 8.6 napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva konštatovanie

okresného súdu, že „Napriek tomu, že odporca rozporoval zdravotný stav maloletej s tým, že je
úplne v poriadku, z vyjadrenia ošetrujúceho lekára maloletej vyplynul opak, a to najmä imunologické
problémy maloletej.“ Odvolací súd na tomto mieste poukazuje závery okresného súdu tak, ako sú
uvedené v ods. 8.6 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorých „A. L. G., všeobecného lekára pre deti a
dorast zo dňa 09.03.2023 (č.l. 174) vyplynulo, že zdravotný stav maloletej I. je dlhodobo nepriaznivý,

prekonala opakovanie infekcie dýchacích ciest, užíva dlhodobo imunomodulačné preparáty ordinované
z imuno-alergologickej ambulancie. Je dispenzarizovaná v imunologickej, kožnej a ORL ambulancii,
tam absolvuje pravidelnú liečbu. Vyžaduje zvýšenú starostlivosť zo strany matky“. Z citovaných záverov
okresného súdu, však v tomto štádiu konania, nie je možné prijať záver o takom zdravotnom stavemaloletej, ktorý by bez ďalšieho zdôvodňoval nemožnosť matky zamestnať sa. Nevylučuje odvolací
súd, že okresný súd uvedené skutočnosti posudzoval, avšak pokiaľ nie sú uvedené v písomnom
vyhotovení rozhodnutia okresného súdu, v ktorom nie je miesto pre dohady a domnienky, tak odvolací

súd ich nemôže podrobiť odvolaciemu prieskumu. Opätovne odvolací súd uvádza, že v žiadnom prípade
nezľahčuje a neberie na ľahkú váhu zdravotný stav maloletej, avšak je potrebné pre uplatnený nárok
navrhovateľkou, aby v napadnutom rozsudku boli okresným súdom vyhodnotené dôsledne rozhodujúce
skutočnosti v zmysle kritérií stanovených § 72 zákona o rodine, § 75 a nasl. zákona o rodine vo väzbe
na § 220 CSP.

25. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom otca a jeho argumentácií s dôrazom na tú na č.l. 12 odvolania (rub
č.l. 231 spisu) odvolací dáva do pozornosti, že ďalšími predpokladmi pre určenie príspevku sú - súlad
s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu). Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu
manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného súladu vyživovacej povinnosti s dobrými
mravmi (a to prioritne práve takéto hľadisko) v rámci spoločných ustanovení. Zákon však toto kritérium aj

špeciálne upravil priamo v súvislosti s úpravou príspevku na výživu rozvedeného manžela. Na základe
použitej formulácie súdu vzniká obligatórna povinnosť brať do úvahy príčiny rozvratu. Iné okolnosti, ktoré
môžu byť v rozpore s dobrými mravmi (napr. trestná činnosť, nemorálny život, správanie sa k bývalému
manželovi po rozvode), možno posudzovať v zmysle § 75 ods. 2. zákona o rodine. Rozpor s dobrými
mravmi by pri tomto druhu vyživovacej povinnosti mal byť vo všeobecnosti zreteľný. Aplikácia tohto

ustanovenia prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch, ak zavinenie rozpadu manželstva bude
možné v prevažnej miere pričítať jednému z manželov. Aj v prípade, ak sa zistí zavinenie na obidvoch
stranách, možno výživné priznať, keďže ide len o pomocné hľadisko. Rozpor s dobrými mravmi pre
určenie príspevku nebol podľa okresného súdu zistený. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný
súd uviedol, že zohľadnil aj fakt, že to bol práve odporca, ktorý spôsobil rozvrat manželstva účastníkov

konania, odišiel zo spoločnej domácnosti a krátko po rozvode sa opäť oženil. Odporca v odvolaní však
spochybnil napadnuté rozhodnutie okresného súdu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, keďže podľa
neho určenie príspevku na rozvedeného manžela nie je možné považovať za súladné s dobrými mravmi.
Odvolací súd teda bol povinný skúmať i (ne)dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu odporcu. Z rozsudku
okresného súdu č.k. 35P/103/2021 zo dňa 06.06.2022 právoplatného dňa 09.06.2022, ktorým bolo

manželstvo účastníkov rozvedené, odvolací súd konštatuje absenciu odôvodnenia rozhodnutia, keďže
účastníci sa vzdali odvolania. Odvolateľ nevyčítal okresnému sudu ustálenie záveru v skutkovej rovine,
„že to bol práve odporca, ktorý spôsobil rozvrat manželstva účastníkov konania, odišiel zo spoločnej
domácnosti a krátko po rozvode sa opäť oženil“, ale vyčítal sankčnosť záverov okresného súdu pri
aplikácií zákonnej úpravy. Vo vzťahu k tejto argumentácii otca v odvolaní odvolací súd na tomto mieste

považuje za rozhodné zvýrazniť zákonné znenie § 72 ods. 2 zákona o rodine, ktoré však v odvolacej
argumentácii otca v súvislosti s námietkou „sankčnosti“ nenašlo premietnutie.

26.Podľa§365ods.1písm.b)CSP,odvolaniemožnoodôvodniťlentým,žesúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

28. Odvolací súd k ozrejmeniu, čo je potrebné vnímať pod odňatím možnosti konať pred súdom uvádza,
že „......Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému
dôvodudovolaniasúvlastnétripojmovéznaky:1/odňatiemožnostikonaťpredsúdom,2/to,žekodňatiu
možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi
konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie
možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo

všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných
práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo
286/2012 zo dňa 07. marca 2013).29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol
bez toho, aby vyhodnotil - posúdil nosné dôvody rozhodnutia. V danom prípade podľa odvolacieho

súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP, teda, že súd prvej inštancie vec nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností odvolacím
súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa premietla do predčasnosti
prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti konať pred
súdom. V tejto súvislosti tiež neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci, čím došlo k naplneniu

odvolacieho dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP. V dôsledku tohto potom odvolací súd už bez ďalšieho podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok okresného súdu zrušil a podľa §
391 ods. 1CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

30. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

31. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

32. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre
rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho

súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III.US 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.

33. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, a to i v rozsahu vyššie uvedených skutočností odvolacím
súdom v tomto rozhodnutí, komplexne objasní a zhodnotí skutočnosti vytknuté odvolacím súdom vyššie

v tomto rozhodnutí, a to nielen v časovej rovine, ale i skutkovej rovine, ktorá je nevyhnutnou pre
rozhodnutie vo veci uplatneného nároku navrhovateľkou. Dokazovanie vykonaná v rozsahu potrebnom
pre svoje rozhodnutie v súlade s jeho povinnosťou podľa § 35 a § 36 CMP. Na podklade riadne zisteného
skutočného stavu potom vec teda opätovne právne posúdi, dôsledne sa vysporiada s argumentáciou
účastníkov, aj s tou produkovanou v odvolacom konaní a nanovo rozhodne, viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). V zmysle § 396 ods. 3 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP v ďalšom súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí aj o trovách
odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.