Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 25, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-42Cpr/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222204856
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7222204856.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobkyne: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, C., právne zastúpená JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou
v Košiciach, so sídlom Štúrova 20, proti žalovanému: Školský internát, Medická 2, Košice, IČO:
00 164 101, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates,
s. r. o., so sídlom Hlavná 25, Košice, IČO: 52 651 258, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
a náhradu mzdy s prísl.

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného výpoveďou danou podľa ust.
§ 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, písomným podaním žalovaného zo dňa 14.12.2021, je

neplatné.

II. Návrh na určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá, z a m i e t a .
III. Návrh na určenie, že od žalovaného nie je možné požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával,
z a m i e t a .

IV. Nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.4.2022 do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať

v zamestnaní v y l u č u j e na samostatné konanie.

V. Žalobkyňa m á čo nároku na určenie neplatného skončenia pracovného pomeru voči žalovanému
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

VI. Vo vzťahu k nároku na určenie, že pracovný pomer trvá a vo vzťahu k nároku na určenie, že od
žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával, stranám sporu súd
náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

VII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 99,50 €,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2022 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určeniu neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Z opisu rozhodujúcich skutkových okolností v žalobe
súd zistil, že žalobkyňa dňa 29.7.2003 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú,
s dohodnutým druhom práce: „vychovávateľka“. Dňa 25.8.2003 sa dohodou o zmene pracovnej zmluvy

zmenil druh práce žalobkyne z „vychovávateľka“ na „výkon funkcie riaditeľky Domova mládeže, Medická
2, Košice“. Dňa 17.5.2021 bolo žalobkyni zo strany Košického samosprávneho kraja doručené odvolanie
z funkcie riaditeľky Školského internátu, Medická 2, Košice s účinnosťou odo dňa 1.6.2021.Od 1.6.2021 žalobkyňa naďalej ostala v pracovnom pomere u žalovaného s tým, že ostala pracovať vo
funkcii – druh práce ako „vychovávateľka“. Túto skutočnosť jej oznámil poverený zástupca za riaditeľa
Mgr. Kocúr Milan. Dňa 16.12.2021 žalovaný doručil žalobkyni skončenie pracovného pomeru výpoveďou

podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce. Žalobkyňa má za to, že skončenie pracovného
pomeru nebolo zo strany žalovaného vykonané v súlade so Zákonníkom práce, keďže toto skončenie
pracovného pomeru výpoveďou danou žalovaným jeho podaním zo dňa 14.12.2021 trpí formálno-
právnymi vadami, je nepreskúmateľné a je neplatné pre rozpor so zákonom.

2. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku súdu predložila listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho
spisu a to najmä:
- Pracovnú zmluvu zo dňa 29.7.2003
- Poverovací dekrét zo dňa 1.8.2003
- Menovacie dekréty zo dňa 21.8.2003, 27.6.2008, 13.6.2013 a 31.7.2018
- Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 25.8.2003, 27.6.2008, 2.9.2008, 13.6.2013 a 31.7.2018

- Odvolanie z funkcie riaditeľky z 11.5.2021
- Pracovnú náplň z 1.6.2021
- Oznámenie o výške a zložení funkčného platu z 1.6.2021
- Výpoveď zo dňa 14.12.2021
- Oznámenie zamestnávateľa zo 16.1.2021

- Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo 4.1.2022
- Výzvu na nástup do práce z 28.1.2022
a navrhla vypočuť svedkov B. E. F., B. G. H., B. I. H., pani D. J. a pani K. L..
Žalobkyňa tiež predložila Stanovy ZO OZ PŠaV na Slovensku, informáciu žalovaného o voľnom
pracovnom mieste, Kolektívnu zmluvu žalovaného z 20.12.2021, písomné upozornenie na porušenie

pracovnej disciplíny a možnosť výpovede z 30.9.2021, sťažnosť žalobkyne z 30.9.2021 a jej odpoveď
na písomné porušenie pracovnej disciplíny z 8.12.2021.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 17.8.2022, kde uviedol, že žalobkyňa bola z funkcie
riaditeľky odvolaná s účinnosťou k 1.6.2021 a dňa 25.11.2021 sa uskutočnilo stretnutie na ktorom

bola žalobkyni predložená Dohoda o zmene obsahu práce z dôvodu jej odvolania z funkcie riaditeľky
Školského internátu, Medická 2, Košice. Žalobkyňa ako zamestnanec odmietla túto dohodu prevziať
a podpísať. V tomto návrhu dohody bola žalobkyni navrhnutá zmena pôvodne dojednaného druhu
práce „riaditeľka Školského internátu“ na nový druh práce „vychovávateľka“. Práca vychovávateľky,
ktorú žalobkyňa vykonávala ako faktickú pracovnú činnosť nezodpovedala druhu práce, ktorý mala ako

poslednýdojednanýprostredníctvomDodatkuk31.7.2018kpracovnejzmluve.Dohodaozmeneobsahu
práce mala tento formálny nedostatok odstrániť a zosúladiť výkon faktickej pracovnej činnosti žalobkyne
s právnym stavom písomne zakotveným v jej pracovnoprávnych dokumentoch.
Keďže k 1.6.2021 žalobkyňa prestala spĺňať predpoklad pre výkon práce dohodnutý posledným
Dodatkom z 31.7.2018 k pracovnej zmluve a ponuku práce vychovávateľky neprijala, zamestnávateľ

nemal možnosť ju ďalej zamestnávať bez jej súhlasu na inom ako dojednanom pracovnom mieste.
Z uvedeného dôvodu bola žalobkyni udelená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce.
Potom, čo žalobkyňa oznámila žalovanému, že výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú
a trvá na ďalšom zamestnávaní ako vychovávateľ, žalovaný listom z 28.1.2022 oznámil žalobkyni,
že prekážka v práci, pre ktorú jej pôvodne nemohol prideľovať prácu odpadla, a že je tak pripravený

prideľovať jej prácu vychovávateľky, na pozícii ktorej pôsobila ku dňu doručenia výpovede. Žalovaný
však aj naďalej zotrval na platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce zo
14.12.2021. Žalobkyňa do dnešného dňa do práce nenastúpila.
Žalovaný bol toho názoru, že výpoveď z pracovného pomeru zapríčinila sama žalobkyňa svojím
špekulatívnym konaním, kedy na jednej strane deklaruje záujem o prácu vychovávateľky, ale na druhej

strane nesúhlasí so zakotvením tejto zmeny v jej pracovnej zmluve. Navrhol, aby súd žalobu žalobkyne
o neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamietol.

4. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil listinné dôkazy tak ako tvoria obsah súdneho
spisu a to najmä:

- Zápis z 25.11.2021
- Dohodu o zmene obsahu práce z 24.11.2021
- Dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 31.7.2018
- Výpoveď z pracovného pomeru- Žiadosť o prerokovanie výpovede + návrh textu výpovede
- Zápis o prerokovaní výpovede
- Oznámenie žalobkyne zo 4.1.2022

- Výzva na nástup do práce z 28.1.2021
- Poverenie Mgr. Stacho účinné od 11.8.2021
- Plnomocenstvo Výboru ZO OZ pre D. J. z 10.8.2021
- Žiadosť ZO OZ o prerokovanie výpovede žalobkyne
- Prerokovanie výpovede ZO OZ a zamestnávateľa z 13.12.2021

- Záznam o výsledku Inšpekcie práce a súvisiace prílohy
a uvodné ustanovenia Stanov Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

5. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že žalobkyňa bola na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej
dňa 29.7.2003 prijatá do pracovného pomeru u žalovaného dňom 1.8.2003. Pracovný pomer bol
uzatvorený na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce vychovávateľka a miestom výkonu práce

Domov mládeže, Medická 2, Košice. Dňom 25. augusta 2003 bola žalobkyňa menovaná do funkcie
riaditeľky Domova mládeže v Košiciach, Medická 2. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenou
25.8.2003 sa žalobkyňa ako zamestnanec so svojím zamestnávateľom dohodli na zmene obsahu
pracovnej zmluvy v časti dohodnutého druhu práce, ktorým bol s účinnosťou odo dňa 25.8.2003 výkon
funkcie riaditeľky Domova mládeže, Medická 2, Košice. K menovaniu žalobkyne do tejto funkcie došlo

v nasledujúcom období opakovane, naposledy dňa 31.7.2018, kedy bola s účinnosťou od 25.8.2018
opätovne menovaná do funkcie riaditeľky Školského internátu, Medická 2, Košice na 5-ročné funkčné
obdobie.

6. Dňa 11.5.2021 zriaďovateľ žalovaného odvolal žalobkyňu z funkcie riaditeľky Školského internátu,

Medická 2, Košice. Toto odvolanie bolo účinné od 1.6.2021.

7. Dňa 1.6.2021 žalobkyňa prevzala pracovnú náplň pre pracovnú kategóriu vychovávateľ. Jej priamym
nadriadeným bol podľa tejto pracovnej náplne B. G. H. a popis pracovných činností bol uvedený
pod bodom 1 – 16. Podľa nich bolo pracovnou náplňou žalobkyne, o.i., vypracovanie celoročného

plánu činností, vypracovanie týždenného plánu výchovnovzdelávacej činnosti, vedenie pedagogickej
dokumentácie, plnenie úloh vychovávateľa v dennej a hlavnej službe a počas pracovnej pohotovosti,
zabezpečenie výchovnej činnosti podľa časového rozpisu služieb v internátnej jedálni a suplovanie
neprítomných vychovávateľov atď.

8. Dňa 1. júna 2021 žalovaný oznámil žalobkyni výšku a zloženie jej funkčného platu. Žalobkyňa bola
zaradená do kariérového stupňa pedagogických zamestnancov s druhou atestáciou do 9. platovej triedy,
s tým, že jej funkčný plat bol zložený takto: platová tarifa, zákonné zvýšenie platovej tarify, osobný
príplatok, príplatok za zmennosť a príplatok za profesijný rozvoj. Vyplácanie doteraz stanoveného
funkčného platu bolo žalobkyni zastavené dňom 31.5.2021.

9. Dňa 16.12.2021 bola žalobkyni doručená listina vo veci označená Skončenie pracovného pomeru
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce. Z jej obsahu vyplýva, že zamestnávateľ
týmto dáva žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 29.7.2003
v znení jej dodatkov naposledy v znení zo dňa 31.7.2018 z dôvodu, že prestala spĺňať požiadavky podľa

§ 42 ods. 2 Zákonníka práce.
V tejto listine žalovaný o.i. konštatuje, že s účinnosťou rozhodnutia zriaďovateľa (Košického
samosprávneho kraja) Školského internátu, Medická 2, Košice zo dňa 11.5.2021 o Vašom odvolaní
z funkcie riaditeľky Školského internátu, Medická 2, Košice, t.j. odo dňa 1.6.2021 ste podľa § 42 ods. 2
zákona č. 311/2001 Z.z. prestali spĺňať požiadavky na výkon dohodnutého druhu práce podľa pracovnej

zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnankyňou z 29.7.2003 v znení jej dodatkov,
naposledy v znení z dňa 31.7.2018.
Po tom čo ste prestali k 1.6.2021 spĺňať požiadavky na výkon dohodnutého druhu práce riaditeľka
Školského internátu, Medická 2, Košice existuje u zamestnávateľa pre vás iná vhodná práca
zodpovedajúca pracovnej pozícii vychovávateľka. Výkon inej vhodnej práce na 100% ustanovený

pracovný čas Vám zamestnávateľ písomne ponúkol doručením návrhu dohody zo dňa 25.11.2021.
Výkon inej vhodnej práce ste neprijali.
Zamestnávateľ Vás preto nemá možnosť ďalej zamestnávateľ na pracovnej pozícii podľa Vašej
pracovnej zmluvy zo dňa 29.7.2003 v znení jej dodatkov, naposledy v znení zo dňa 31.7.2018.Táto výpoveď bola žalobkyni doručovaná na pracovisku prostredníctvom Mgr. Františka Stacha,
povereného vedením ŠI za účasti B. G. H., vedúceho vychovávateľa. Túto skutočnosť menovaní potvrdili
svojím podpisom na druhej strane predmetnej listiny.

10. Podľa návrhu dohody o zmene obsahu práce žalovaný v zastúpení B. E. F. povereným vedením
ŠI navrhol žalobkyni zmenu obsahu práce podľa ktorej sa obsah pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi
nimi dňa 29.7.2003 v znení jej dodatkov, naposledy v znení zo dňa 31.7.2018 mení v časti dohodnutého
druhu práce na výkon práce vychovávateľka. Návrh dohody je datovaný dňom 24.11.2021.

11. Zo zápisu spísaného dňa 25.11.2021 v Školskom internáte, B. X, C. vyplýva, že žalovaný za
prítomnosti B. E. F. a B. G. H. predložili žalobkyňa dohodu o zmene obsahu práce z dôvodu odvolania
z funkcie riaditeľky Školského internátu, B. X L. C. s účinnosťou od 1.6.2021. Zamestnanec odmietol túto
dohodu prevziať a podpísať. Zápis bol podpísaný Mgr. Františkom Stachom a Mgr. Pavlom Hudáčekom.

12. Žalovaný listom zo dňa 3.12.2021 požiadal ZO OZ Školský internát, Medická 2, Košice
o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce, pretože žalobkyne
ako zamestnanec prestala spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Prílohou žiadosti
o prerokovanie výpovede bol návrh skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

13. Výbor ZO OZ Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy - Školský internát, Medická 2, Košice
prerokoval výpoveď pani C. podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce. Výbor ZO OZ na základe
prerokovania rozhodol súhlasným stanoviskom výpovede p. A. C.. Tento zápis výboru ZO OZ potvrdili
dňa 10.12.2021 svojím podpisom pani K. L. a pani D. J..

14.Žalobkyňalistomzodňa4.1.2022oznámilažalovanému,žepovažujevýpoveďzpracovnéhopomeru
za neplatnú a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní ako vychovávateľka (druh práce, ktorý vykonávala
do podania výpovede).

15. Žalovaný vyzval žalobkyňu na nástup do práce a plnenie si pracovných povinností listom zo dňa

28.1.2022, ktorý bol podľa potvrdenia Slovenskej pošty odovzdaný na poštovú prepravu dňa 28.1.2022
o 16.07 hod.

16. Žalobkyňa sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou domáhala z viacerých
dôvodov. Tvrdila v podstatnom:

- že z výpovede nemožno zistiť kvôli akým skutočnostiam došlo k skončeniu pracovného pomeru
- že zamestnávateľ nemal dôvod k výpovedi žalobkyne, lebo táto vykonávala prácu vychovávateľky viac
ako 6 mesiacov
- že výpoveď nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov a poukázala na to, že
k prerokovaniu výpovede malo dôjsť medzi B. E. F. ako povereným vedením Školského internátu a D.

J., ktorá bola jednou z členov výboru ZO OZ, pričom nemala oprávnenie konať v mene zástupcov
zamestnancov
- že predmetnou výpoveďou sa žalovaný chcel zbaviť žalobkyne ako nepohodlného zamestnanca, lebo
podala návrh na súd o neplatnosť jej odvolania z funkcie, a takéto konanie žalovaného považovala za
diskriminačné.

17. Žalovaný považoval námietky žalobkyne za neopodstatnené. Vo vzťahu k namietanej nekonkrétnosti
výpovedného dôvodu tvrdil, že žalovaný v rámci textu výpovede dostatočne jasne a zrozumiteľným
spôsobom podrobne popísal skutkové i právne dôvody a proces, ktorý viedol k skončeniu pracovného
pomeru so žalobkyňou. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa podľa svojho tvrdenia odo dňa odvolania

z funkcie riaditeľky vykonávala faktickú pracovnú činnosť v pozícii vychovávateľka. Z uvedeného dôvodu
nie je zrejmé, prečo žalobkyňa odmietla prijať dohodu o zmene obsahu práce, na základe ktorej by
sa tento faktický stav dal na čas do rozhodnutia súdu o (ne)platnosti odvolania z funkcie riaditeľky do
formálneho súladu so stavom právnym. Takéto konanie žalobkyne sa vyznačuje zásadným vnútorným
rozporom. Naposledy fakticky vykonávaná činnosť vychovávateľky pritom nekorešponduje s druhom

práce riaditeľky podľa pracovnej zmluvy.
Podľa žalovaného splnil aj ďalšiu z podmienok platnosti výpovede a to jej prerokovanie so zástupcami
zamestnancov. Listom z 3.12.2021 požiadal ZO OZ Školský internát Medická 2, Košice o prerokovanie
výpovede žalobkyne. Spolu so žiadosťou o prerokovanie výpovede predložil zástupcom zamestnancovi návrh výpovede a preto námietku žalobkyne vo vzťahu k ingerencii zástupcov zamestnancov považoval
za v celom rozsahu nedôvodnú.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o diskriminačnom prístupe žalovaného a o konaní v rozpore s dobrými

mravmi bol toho názoru, že žalobkyňa uvedené tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Preto
ostávajú v rovine subjektívnych úvah bez reálneho základu.

18. Podľa ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak,

aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

19. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.

20. Podľa ust. § 77 Zákonníka práce účinného v čase doručenia výpovede neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď
sa mal pracovný pomer skončiť.

21. V prejednávanom prípade bola výpoveď doručená žalobkyni dňa 16.12.2021. Táto skutočnosť
nebola v konaní sporná a vyplýva aj zo žalovaným predloženej listiny vo veci označenej Skončenie
pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce, na ktorej dvaja
zamestnanci žalovaného svojím podpisom potvrdili, že dňa 16.12.2021 žalobkyňa prevzala originál
výpovede bez podpísania, ktorým by prevzatie listiny aj potvrdila. Žalobkyňa tieto skutkové tvrdenia

nerozporovala, v žalobe sama potvrdila, že uvedená listina jej bola doručená dňa 16.12.2021. Pri
výpovednej lehote 3 mesiacov mal pracovný pomer žalobkyne na základe tejto výpovede skončiť dňa
31.3.2022. Žaloba bola na súde podaná dňa 30.5.2022 t.j. v posledný deň prekluzívnej lehoty stanovenej
citovaným zákonným ust. § 77 Zákonníka práce pre možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Keďže ide o lehotu, ktorá má bez ďalšieho za následok zánik práva, bolo potrebné

sa splnením tejto podmienky zaoberať ex offo.

22. Jednou zo základných podmienok platnosti výpovede je určitosť a zrozumiteľnosť tohto
jednostranného právneho úkonu zamestnávateľa. „Výpovedný dôvod sa musí v písomnej výpovedi
uviesť tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k tomu, čo chcel

prejaviť, t.j. ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatňuje a aby sa zabezpečilo, že uplatnený (použitý)
výpovedný dôvod sa nebude môcť dodatočne meniť. Preto je potrebné, aby sa výpovedný dôvod určitým
spôsobom konkretizoval uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí realizáciu zákonného dôvodu
výpovedetak,abynemohlivzniknúťpochybnosti,zktoréhodôvodusavýpoveďdáva.“(porovnaj30/1999
ZSP)

23. Podľa názoru súdu predmetná výpoveď netrpí vadami neurčitosti. Žalovaný v nej konkretizoval
skutkový dôvod skončenia pracovného pomeru poukazom na rozhodnutie zriaďovateľ o odvolaní
žalobkyne z funkcie a na jeho následky v podobe nesplnenia požiadavky na výkon práce riaditeľa podľa
§ 42 ods. 2 Zákonníka práce. Tento skutkový dôvod aj správne podradil pod príslušné ustanovenie

Zákonníka práce umožňujúce skončiť so zamestnancom v takýchto prípadoch pracovný pomer a to ust.
§ 63 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákonníka práce. Výpovedný dôvod uvedený takýmto spôsobom je nielen
určitý, ale aj nezameniteľný. Námietku žalobkyne o neurčitosti výpovedného dôvodu súd vyhodnotil ako
neopodstatnenú.

24. K skončeniu pracovného pomeru došlo teda z dôvodu, že žalobkyňa po odvolaní z funkcie riaditeľky
Školského internátu, Medická 2, Košice nespĺňala požiadavku pre výkon tejto funkcie. Žalobkyňa
mala tento druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve a to naposledy na základe Dohody o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 31.7.2018, podľa ktorej funkciu riaditeľky Školského internátu, Medická 2,
Košice vykonávala na základe výberového konania zo dňa 22.6.2018 a následného vymenovanie za

riaditeľku na 5-ročné funkčné obdobie so začiatkom 25.8.2018.

25. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola z tejto funkcie odvolaná s účinnosťou od 1.6.2021.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že v uvedený deň bola žalobkyni predložená nová pracovnánáplň zodpovedajúca druhu výkonu práce vychovávateľka, jej priamy nadriadený bol Mgr. Pavel
Hudáček. Výkonu práce vychovávateľky zodpovedal aj funkčný plat žalobkyne, výška ktorého jej bola
oznámená 1.6.2021.

26. B. E. F., ktorý bol poverený vedením Školského internátu od augusta 2021 do septembra 2022
vo výpovedi k výkonu práce žalobkyne po jej odvolaní z funkcie uviedol: „Mala vykonávať prácu
vychovávateľky. Bola jej pridelená skupina na 5. poschodí. Na každom poschodí sú tri skupiny študentov
ajednajejbolapridelená.Bolamnohokrátnapomenutá,žesineplnípracovnépovinnosti,hlavnedozory.“

27. V konaní bol vypočutý Mgr. Pavel Hudáček, ktorý u žalovaného pracuje 20 rokov a posledných
13 rokov pracuje ako vedúci výchovy. Vo vzťahu k žalobkyni po jej odvolaní z funkcie uviedol, že:
„Bola moja podriadená. Stala sa súčasťou kolektívu vychovávateľov, ktorý som riadil. Vykonávala
prácu vychovávateľky, mala pridelenú svoju skupinu a teda vykonávala činnosť s tým súvisiacu, či už
písomnosti alebo po organizačnej stránke. Na prácu vychovávateľky nastúpila potom, keď ukončila

funkciu riaditeľky. Na 5. poschodí, kde prišla, bolo jedno voľné miesto vychovávateľky na ktoré nastúpila.
Tam nebolo čo riešiť.“

28. Z takto vykonaného dokazovania možno vyvodiť, že žalobkyňa po odvolaní z funkcie pracovala
u žalovaného aj naďalej a to až do 16.12.2021, kedy jej bola doručená výpoveď. Od nasledujúceho dňa

mala žalobkyňa príkazným listom riaditeľa č. 1/2021 uloženú povinnosť zdržiavať sa v mieste trvalého
bydliska a to až do uplynutia výpovednej doby, t.j. do 31.3.2022. Počas tohto obdobia (od 1.6.2021 do
16.12.2021) žalovaný prideľoval žalobkyni prácu vychovávateľky, zaradil ju do kolektívu vychovávateľov,
určil skupinu študentov a vyžadoval od žalobkyne plnenie pracovných úloh vychovávateľky. Uvedené
jednoznačne vyplýva z pracovnej náplne z 1.6.2021, z oznámenia o výške a zložení funkčného platu

z 1.6.2021, z výpovede svedkov a tiež z písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny
amožnosťvýpovede,kdežalovanýkonštatuje,ženazákladepracovnejzmluvyzodňa27.3.2023vznení
neskorších zmien žalobkyňa vykonáva pre zamestnávateľa prácu na pracovnej pozícii: vychovávateľka.

29. Rovnako tak žalobkyňa výkon práce vychovávateľky prijala a túto vykonávala. Skutočnosť,

že žalobkyňa s výkonom tejto práce súhlasila vyplýva teda z jej reálneho konania (výkon práce
vychovávateľky), ale aj z jej vyjadrení či už vo vzťahu k zamestnávateľovi (napr. oznámenie o trvaní na
ďalšom zamestnávaní ako vychovávateľka) alebo aj v priebehu tohto konania (napr. strana 5 žaloby).

30. Keďže k výkonu práce vychovávateľky od 1.6.2021 došlo na základe zhodného prejavu žalovaného

ako zamestnávateľa, ktorý žalobkyni túto prácu prideľoval, odmeňoval a vyžadoval plnenie s tým
spojených povinností a tiež zhodného prejavu žalobkyne a to samotným výkonom práce, boli podľa
názoru súdu konkludentným spôsobom splnené podmienky pre zmenu pracovnej zmluvy v časti
dohodnutého druhu práce tak, že ten bol medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu zmenený na druh
práce: vychovávateľka.

31. Podľa ust. § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak
sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.

32. Zákonník práce v citovanom ustanovení § 54 v logickej väzbe na § 42 ods. 1 Zákonníka práce
stanovuje obligatórnu formu písomnosti dohody o zmene pracovných podmienok, pričom však súčasne
nedodržanie písomnej formy nesankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu. Nedostatok
písomnej formy dohody o zmene pracovných podmienok preto nemá za následok jej neplatnosť.
Zákonník práce nevylučuje, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na zmene pracovných

podmienok ústne alebo aj konkludentne tak, že zamestnanec začne so súhlasom zamestnávateľa
pracovať podľa zmenených pracovných podmienok.

33. Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade došlo medzi sporovými stranami k dohode o zmene
pracovných podmienok zamestnávania a to vo vzťahu k druhu výkonu práce. Vyššie uvedenými

konkludentnými prejavmi zamestnanca a zamestnávateľa sa druh práce žalobkyne naposledy zmenený
písomnou dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.7.2018 na výkon funkcie riaditeľa Školského
internátu, Medická 2, Košice zmenil s účinnosťou od 1.6.2021 na druh práce: vychovávateľka. Pri tomto
závere súd vychádza z nálezu ÚS SR sp.zn. III. ÚS 86/2020 z 8. septembra 2020, podľa ktoréhoZákonník práce umožňuje zmenu pracovnej zmluvy ohľadne druhu práce aj konkludentným spôsobom;
z ktorého citujem:

34. „Zo skutkového hodnotenia postupu a záverov všeobecných súdov chce Ústavný súd obrátiť
pozornosť na faktickú zmenu pracovnej zmluvy, ktorá môže byť vykonaná aj konkludentne. Práve
skúmanie prípadnej zmeny druhu práce ako podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy bude pre ďalší
priebeh konania dôležité. Pritom by všeobecné súdy nemali stratiť zo zreteľa, že Zákonník práce
umožňuje zmenu pracovnej zmluvy aj konkludentným spôsobom bez toho, aby túto zmenu sankcionoval

neplatnosťou, pokiaľ nie sú vylúčené pochybnosti o tom, že taká vôľa existuje (porovnaj aj uznesenie
Najvyššieho súdu sp.zn. 7 Ncdo 12/2011). Na tomto mieste Ústavný súd len pripomína, že podľa § 54
Zákonníka práce je to zamestnávateľ (a nie zamestnanec), koho zaťažuje povinnosť zmenu pracovnej
pozície písomne vykonať.“

35. Na tomto závere súdu nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa odmietla podpísať písomný návrh

dohody o zmene obsahu práce, ktorý by zmenu druhu práce žalobkyne na vychovávateľku písomne
verifikoval. K platnej a účinnej dohode o zmene výkonu práce došlo podľa názoru súdu s účinnosťou
k 1.6.2021 a preto písomná dohoda uzatvorená dňa 24.11.2021 túto nemohla ovplyvniť. Jej podpisom by
došlo k písomnému potvrdeniu existujúceho stavu s tým, že na platnosti konkludentnej dohody o zmene
pracovnej zmluvy k 1.6.2021 by sa nič nezmenilo.

36. Vo vzťahu k námietke žalovaného o realizácii faktického pracovného pomeru ako dôsledku výkonu
práce na základe vadnej pracovnej zmluvy súd udáva nasledovné - o takzvaný faktický pracovný pomer
sa môže jednať iba za situácie, že fyzická osoba síce začala pre zamestnávateľa s jeho súhlasom
pracovať, avšak v dôsledku toho, že pracovná zmluva nebola dohodnutá platne, nebol tu právny úkon

spôsobilý založiť pracovný pomer.

37. V našom prípade sa o tzv. faktický pracovný pomer však nemôže jednať z dôvodu, že pracovný
pomer žalobkyne vznikol na základe riadne a platne uzatvorenej pracovnej zmluvy ešte dňa 1.8.2003.
Vznik pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy (§ 42 v spojení s § 43 a § 46 Zákonníka

práce) a zmena pracovných podmienok (§ 54 Zákonníka práce) sú dva relatívne samostatné inštitúty
pracovnéhopráva.Ajvjednomajvdruhomztýchtoprípadovmôževzniknúťprávnyvzťahfakticky,avšak
následky konkludentného založenia pracovného pomeru a následky konkludentnej dohody o zmene
pracovných podmienok sú rozdielne.

38. Vo vzťahu k skončeniu pracovného pomeru platí, že fakticky pracovný pomer nemožno rozviazať,
pretože v skutočnosti „právne neexistuje“. Tento následok však nemôže byť spájaný aj so zmenou
pracovných podmienok konkludentným spôsobom. Je tomu tak z dôvodu, že v tomto prípade o existencii
platne uzatvorenej pracovnej zmluvy nie sú pochybnosti, t.j. pracovný pomer je platný a trvá.

39. Na základe uvedeného súd vyhodnotil námietku žalobkyne, že na skončenie pracovného pomeru
výpoveďou pre nesplnenie požiadaviek na výkon práce podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce nebol
dôvod,akoopodstatnené.Žalobkyňaod1.6.2021vykonávalanazákladekonkludentnejdohodyozmene
pracovnej zmluvy prácu vychovávateľky, a na túto prácu požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce
nie sú potrebné.

40. Podľa ust. § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do 7 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej

žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

41. Žalovaný preukazoval splnenie tejto povinnosti predložením Žiadosti o prerokovanie výpovede zo

dňa 3.12.2021, Záznamu z prerokovania výpovede z 10.12.2021 a tiež listinou zo dňa 13.12.2021.

42. Listom zo dňa 3.12.2021 žalovaný požiadal odborový orgán pôsobiaci u žalovaného o prerokovanie
výpovede zamestnanca: A. B. C., Bukureštská 1, Košice. V žiadosti poukazuje na rozhodnutiezriaďovateľa zo dňa 11.5.2021, ktorým došlo k odvolaniu Ing. Melánie Konečnej z funkcie riaditeľky
Školského internátu, Medická 2, Košice. Ďalej konštatoval, že menovanému zamestnancovi bude po
tomto prerokovaní doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce, pretože

zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce.

43. Výbor ZO OZ pracovníkov školstva a vedy na Slovensku – Školský internát, B. X, C. dňa 10.12.2021
prerokoval výpoveď p. C. podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce. Výbor ZO OZ na
základe prerokovania rozhodol súhlasným stanoviskom výpovede p. A. C.. Táto listina vo veci označená

Prerokovanie výpovede p. A. C. B. bola podpísaná pani L. a pani J..

44. Súdu bola predložená aj listina vo veci označená Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa §
63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce v ktorej sa konštatuje, že na základe žiadosti o prerokovanie
výpovede A. B. C. zo dňa 3.12.2021 zamestnávateľ prerokoval so zástupcami zamestnancov návrh
skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce.

Táto listina je označená číslom spisu: ŠI-185/002/21-per a podpísaná D. J. poverenou zastupovaním
predsedu ZO OZ a B. E. F. povereným vedením Školského internátu.

45. U žalovaného pôsobí ako zástupca zamestnancov Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na
Slovensku. Podľa Stanov ZO OZ PŠaV na Slovensku so sídlom Medická 2, Košice sú orgánmi tejto

základnej organizácie: Členská schôdza ZO, výbor ZO a revízor hospodárenia.

46. Podľa Čl. 2.2 Stanov ZO OZ PŠaV na Slovensku výbor základnej organizácie je kolektívny štatutárny
orgán, ktorý navonok a voči tretím osobám reprezentuje predseda základnej organizácie a v jeho
neprítomnosti podpredseda odborovej organizácie, resp. poverený člen výboru. Je zložený z troch

členov, ktorých si volí na obdobie 5 rokov podľa volebného poriadku členská schôdza. Členská schôdza
vo volebnom poriadku rozhodne aj o spôsobe voľby predsedu základnej organizácie. Podpisové právo
má predseda. Za základnú organizáciu a výbor podpisuje dokumenty, stanoviská, vyjadrenia tak, že
k pečiatke napíše čitateľne svoje meno, priezvisko, funkciu a pripojí svoj vlastnoručný podpis.

47. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase prerokovania výpovede 3-členný výbor ZO
OZ tvoril Mgr. František Stacho ako predseda ZO OZ, B. X, C., K. L. a D. J. ako členky výboru
ZO OZ. U žalovaného došlo v období od 10.8.2021 do septembra 2022 k situácii, že B. E. F.
bol poverený riadením žalovaného a súčasne bol reprezentantom zástupcov zamestnancov. Táto
skutočnosť spôsobuje konflikt záujmov, lebo tá istá osoba vystupuje v kolektívnych vzťahoch ako

štatutárny orgán zamestnávateľa a súčasne ako reprezentant ZO OZ.

48. Výbor ZO odborového zväzu pracovníka školstva a vedy na Slovensku, Školský internát, Medická
2, Košice splnomocnil pani D. J. na dočasný výkon funkcie predsedu ZO OZ, Medická 2, Košice
do ukončenia výkonu poverenia vedenia školského internátu B. F. E. na základe hlasovania výboru.

Prítomní boli B. E. F., K. L., D. J., ktorí predmetné plnomocenstvo podpísali na listine datovanej
10.8.2021. Pani D. J. plnomocenstvo prijala.
Podľa prílohy č. 2 Kolektívnej zmluvy z 20.12.2021 Mgr. František Stacho ako predseda Základnej
organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, G. M. A. B. X, C. poveril pani
D. J. s účinnosťou od 11. augusta 2021 zastupovaním predsedu ZO OZ, okrem manipulácie s finančnými

prostriedkami, až do odvolania. Listina je datovaná dňom 11.8.2021.

49. Z uvedeného vyplýva, že konflikt záujmov predsedu ZO OZ bol riešený tak, že výbor ZO OZ
dňa 10.8.2021 splnomocnil D. J. na dočasný výkon predsedu ZO OZ. Súčasne predseda základnej
organizácie pani D. J. poveril s účinnosťou od 11. augusta 2021 svojím zastupovaním.

50. Zo Stanov ZO OZ vyplýva, že výbor Základnej organizácie je kolektívny štatutárny orgán. Tak
členovia výboru ako aj predseda sú volení spôsobom, ktorý ustanovuje členská schôdza. Nie je
preto možné, aby právoplatne zvolený predseda Základnej organizácie odborového zväzu poveroval
zastupovaním predsedu ZO OZ člena výboru. Takéto oprávnenie predsedovi ZO OZ nevyplýva zo

Stanov. Preto je poverenie udelené pani D. J. dňa 11.8.2021 B. E. F. bez právneho významu.

51. Súdu však bola predložená zo strany žalovaného ďalšia listina podľa ktorej pani D. J. na dočasný
výkon funkcie predsedu ZO OZ splnomocnil výbor tejto Základnej organizácie. Stanovy ZO OZnevylučujú možnosť, aby v prípade neprítomnosti predsedu Základnej organizácie výbor Základnej
organizácie reprezentoval aj iný poverený člen výboru. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že
v čase od 10.8.2021 do septembra 2022 Výbor Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov

školstva a vedy na Slovensku, Školský internát, Medická 2 Košice na základe plnomocenstva zo dňa
10.8.2021navonokreprezentovalačlenkavýboruB.D.J.,lebonavýkontohtooprávneniabolapoverená
všetkými členmi výboru tejto Základnej organizácie.

52. Splnenie povinnosti zo strany zamestnávateľa podľa § 74 Zákonníka práce musí byť

charakterizované najmenej dvomi skutočnosťami – k prerokovaniu so zástupcami zamestnancov
musí dôjsť vopred a súčasne obsah zamestnávateľom žiadaného prerokovania s odkazom na § 237
Zákonníka práce musí byť dostatočne určitý. Dostatočná určitosť žiadosti o prerokovanie skončenia
pracovného pomeru sa prejavuje predovšetkým v určitosti obsahu právneho úkonu (identifikácia strán,
doba jeho realizácie a prípadné podmienky uskutočnenia). Prerokovaním sa rozumie taká forma
spolupráce medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorá spočíva v tom, že

zamestnávateľ má povinnosť predložiť vymenované okruhy otázok príslušnému odborovému orgánu
na prerokovanie, či prekonzultovanie, a to predtým, než vo veci rozhodne; forma prerokovania nie je
zákonom určená, preto sa môže uskutočniť ústne, ale aj písomne. Za takú sa však nepovažuje iba
jednostranné oznámenie zamestnávateľa o zamýšľanom rozhodnutí tak, ako sa to bežne deje v praxi
(porovnaj rozhodnutie dovolacieho súdu sp.zn. 1Cdo/72/2006).

53. S ohľadom na vyššie uvedenú situáciu, kedy predseda Základnej organizácie odborového
zväzu a štatutárny zástupca žalovaného boli tá istá osoba sa súd v ďalšom zaoberal otázkou,
či v prejednávanom prípade došlo ku kvalifikovanému prerokovaniu výpovede so zástupcami
zamestnancov tak, ako to má na mysli citované ust. § 74 Zákonníka práce. Za týmto účelom vypočul

členky výboru Základnej organizácie odborového zväzu pani D. J. a pani K. L..

54. G. K. L. vo svojej výpovedi na otázku, či bola výboru ZO OZ doručená žiadosť o prerokovanie
výpovede spolu s výpoveďou teda písomným textom výpovede odpovedala, že nie. Na ďalšiu otázku,
či si svedkyňa pamätá, že došlo k prerokovaniu výpovede žalobkyne, teda, či túto okolnosť prerokovali

a akým spôsobom uviedla: „Nie, nebolo to prerokované. Zavolal ma pán F. hore, kde sedí, a oboznámil
ma s touto vecou. Dal mi podpísať, že pani C. dostáva výpoveď podľa nejakého paragrafu. Pýtala som
sa prečo je tam tak napísané, keď som o tejto otázke bola iba oboznámená. Kvôli čomu dostala pani
C. výpoveď neviem, ja som sa len dozvedela, že výpoveď. Marí sa mi niečo také, že pani C. nechodila
na služby, ale fakt neviem.“

55. Pani D. J. sa k otázke prerokovania výpovede so zástupcami odborov vo výpovedi vyjadrila tak,
že: „Pán Stacho to konzultoval so mnou, následne mi dal podpísať, že dostala výpoveď. Ostatných
členov ja neviem či kontaktoval, či s nimi toto preberal. Pán Stacho to nekonkretizoval. Zavolal ma
do svojej kancelárie. Podrobnosti ja neviem. Na základe jeho posudku som podpísala výpoveď pani

C.. Výpovedným dôvodom bolo neplnenie si povinností.“ Na ďalšiu otázku, či niekedy bola na výbor
doručená písomná žiadosť o prerokovanie výpovede spolu s návrhom konkrétnej výpovede svedkyňa
uviedla, že: „Nie nebola.“

56. Aj keď v konaní bol zo strany žalovaného predložený zápis výboru ZO OZ o prerokovaní výpovede

žalobkyne, zo svedeckých výpovedí členiek výboru vyplynulo, že v skutočnosti k žiadnemu prerokovaniu
výpovede nedošlo. Súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti výpovedi pani J. a pani L., lebo tieto
v otázke tvrdeného prerokovania výpovede vypovedali zhodne. B. E. F. v postavení štatutára žalovaného
a súčasne aj v postavení predsedu ZO OZ (lebo tejto funkcie sa ani v čase, keď bol poverený riadením
žalovaného nevzdal) iba vo svojej kancelárii požiadal ostatné členky výboru, aby podpísali záznam

z prerokovania a to každú samostatne. Takýto postup nemožno vyhodnotiť ako prerokovanie výpovede
so zástupcami zamestnancov. Členky výboru mali vedomosť, že listina ktorú podpisujú sa týka výpovede
pre pani C., ale neboli oboznámené s dôvodmi tejto výpovede. Ešte aj v čase svojej svedeckej výpovede
na pojednávaní (25.9.2023) ako dôvod výpovede udelenej žalobkyni uviedli porušovanie pracovnej
disciplíny, konkrétne, že žalobkyňa nechodila na služby (pani L.) a že išlo o neplnenie si povinností (pani

J.).

57. Ako už bolo vyššie uvedené, forma prerokovania výpovede nie je zákonom určená a zamestnávateľ
splnenie povinnosti prerokovať výpoveď podľa § 74 Zákonníka práce môže preukázať aj tým, žeodborovému orgánu vopred doručil žiadosť o prerokovanie výpovede. V prejednávanej veci žalovaný
toto nepreukázal. Z jeho strany bola predložená písomná žiadosť o prerokovanie výpovede, avšak jej
doručenie zástupcom zamestnancov žalovaný nepreukázal a zo svedeckých výpovedí členiek výboru

ZO OZ jednoznačne vyplynulo, že žiadna žiadosť o prerokovanie výpovede zo strany žalovaného výboru
doručená nebola.

58. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust.
§ 74 Zákonníka práce, lebo výboru ZO OZ nebola doručená žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie

výpovede.Azaprerokovanievýpovedenemožnopovažovaťpodpisčleniekvýborunalistinepredloženej
im A. F. bez toho, aby členky výboru poznali skutočný dôvod zamýšľaného skončenia pracovného
pomeru.

59.Nazákladeuvedenýchskutočnostísúddospelkzáveru,ževprejednávanomprípadenebolasplnená
hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede, ktorou je jej prerokovanie so zástupcami zamestnancov.

Aj z uvedeného dôvodu je predmetná výpoveď neplatná. Keďže súd už na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru o neplatnosti výpovede v ďalšom sa ostatnými dôvodmi namietanými
žalobkyňou nezaoberal. Na základe uvedeného súd žalobe v časti určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru vyhovel, lebo v prejednávanom prípade nebol daný dôvod na výpoveď podľa ust. §
63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce pre nespĺňanie požiadaviek na výkon dohodnutej práce a tiež

pre nesplnenie podmienky prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov.

60. Predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáhala tiež určenia, že jej pracovný pomer u žalovaného
naďalejtrvá.Civilnýsporovýporiadokvýslovneupravuje,čohosamôžežalobcadomáhať,akésúprávne
prípustné druhy žalôb. Podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

61.Prípadyosobitnéhopostupuvzmysleuvedenéhovyplývajúajz§77Zákonníkapráce.Vzmysletohto
ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením

v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Uvedené ustanovenie (§ 77
Zákonníka práce) priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť
zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu, tým je však zároveň z aspektu § 137 písm. c) C.s.p.
vylúčené, aby sa niektorí z nich z rovnakého právneho dôvodu základnou žalobou podanou v zmysle §

137 písm. c) C.s.p. pred bodkočiarkou domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer
trvá (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. 3Cdo/147/2008).

62. Na základe uvedeného súd žalobu v časti určenia, že pracovný pomer žalobkyne trvá zamietol
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Tento výrok je s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa

mala možnosť domáhať sa ochrany svojho ohrozeného práva (a takejto ochrany sa aj v prejednávanom
konaní s úspechom domáhala) postupom podľa § 77 Zákonníka práce nadbytočný. Z právne relevantnej
skutočnosti, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného je neplatné v spojení
s oznámením žalobkyne zo dňa 4.1.2022, že trvá na ďalšom zamestnávaní bez ďalšieho vyplýva,
že pracovný pomer žalobkyne trvá. Aj keď boli právne závery Najvyššieho súdu prijaté v citovanom

rozhodnutí ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, sú použiteľné aj za súčasnej právnej
úpravy. Na základe uvedeného súd v časti určenia, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným
trvá pre nadbytočnosť tohto výroku zamietol. Lebo v prípade, ak je výpoveď z pracovného pomeru
neplatná a zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní, pracovný pomer naďalej existuje.

63. Žalovaný uplatnil v konaní obranu podľa § 79 Zákonníka práce a pre prípad určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhol, aby súd vyslovil, že od neho nemožno spravodlivo
požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobkyňa bola
okolnosťami a zmenami v jej pracovnoprávnom postavení u zamestnávateľa, ktoré súvisia aj s týmto
pracovnoprávnym sporom, subjektívne hlboko zasiahnutá. Z uvedeného pramení aj jej celkový

pracovnoprávny prístup, kedy nechce plniť pracovné úlohy, nechce chodiť na dozor a podobne. Na
pracovisku vytvára obštrukčné situácie napríklad v súvislosti s uzamykaním kancelárií a akúkoľvek
nespokojnosť interpretovanú zo strany zamestnávateľa vníma ako diskrimináciu a šikanu a nie akoobjektívnu alebo konštruktívnu kritiku. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že pracovnoprávne
fungovanie medzi žalobkyňou a žalovaným je do veľkej miery narušené.

64. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Strany sú pritom povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
včas. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.

65. Žalovaný svoju obranu týkajúcu sa návrhu na určenie, že od neho nemožno spravodlivo požadovať,
aby žalobkyňu naďalej zamestnával predniesol až v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa
25.9.2023. Za takejto situácie súd uplatnil ust. § 153 C.s.p. a na uvedenú obranu žalovaného už
neprihliadal. Urobil tak z dôvodu, že žalovaný túto obranu nepredniesol včas. Ako už bolo vyššie
uvedené, návrh žalovaného bol prednesený v jeho záverečnej reči a tak protistrana už z procesného

hľadiska nemala ani možnosť sa k dôvodom návrhu žalovaného vyjadriť. Rovnako tak ani súd v priebehu
konania dokazovanie k tejto otázke nevykonával. Predmetné súdne konanie bolo vedené od podania
návrhu dňa 31.5.2022 pričom žalovanému bola žaloba spolu s procesnými poučeniami a výzvou na
vyjadrenie doručená dňa 6.6.2022. Žalovaný bol v konaní aktívny a viacerými písomnými podaniami
a účasťou na pojednávaní bránil svoje práva. Žalovaný mal teda vytvorený dostatočný priestor na to,

aby v priebehu konania mohol túto procesnú obranu aj uskutočniť. Pokiaľ by sa súd mal zaoberať touto
procesnouobranou,bolobypotrebnéodročiťpojednávanie,umožniťžalovanejsakprednesuprotistrany
vyjadriť a tiež vykonať dokazovanie ohľadne otázky prístupu žalobkyne k plneniu si svojich pracovných
povinností. Túto otázku súd v konaní o neplatnom skončení pracovného pomeru nevyhodnocoval, lebo
dôvodom výpovede bolo nespĺňanie požiadaviek na výkon práce. Súd preto na uvedenú námietku už

neprihliadal a návrh žalovaného na určenie, že od neho nie je možné požadovať, aby žalobkyňu naďalej
zamestnával zamietol.

66. Ďalším nárokom, ktorý žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní, je nárok na náhradu mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru za obdobie od 1.4.2022 do času, keď žalovaný umožní žalobkyni

pracovať. Rozhodnutie o tomto nároku je závislé od právoplatnosti rozhodnutia o skončení pracovného
pomeru, pričom si bude vyžadovať vykonanie ďalšieho dokazovania v súvislosti s výškou mzdy
žalobkyne a so samotným uplatneným nárokom na náhradu mzdy podľa § 79 Zákonníka práce.
Z uvedeného dôvodu bol tento nárok vylúčený na samostatné konanie.

67. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

68. V prejednávanom prípade žalobkyňa v jednom konaní uplatnila 3 relatívne samostatné nároky
vyplývajúce z jej pracovného pomeru, keď žiada, aby súd 1./ určil neplatnosť skončenia pracovného

pomeru výpoveďou zo dňa 14.12.2021, 2./ určil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá a 3./
priznal jej nárok na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru.
Predmetom konania bol aj protinávrh žalovaného na určenie, že od neho nemožno spravodlivo
požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával.

69. Žalobkyňa bola plne úspešná čo do nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a preto v tejto časti má právo na plnú náhradu trov konania.

70. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

71. Citované zákonné ustanovenie súd aplikoval vo vzťahu k nároku, ktorý bol uplatnený žalobkyňou
na určenie, že pracovný pomer trvá. V tejto časti bola žaloba zamietnutá a preto podľa zásady úspechu
by právo na náhradu trov konania mal žalovaný. Rovnako bol zamietnutý aj protinávrh žalovaného na
určenie,žeodnehonemožnospravodlivopožadovať,abyžalobkyňunaďalejzamestnával.Ajvtejtočasti

bol protinávrh žalovaného zamietnutý a preto podľa zásady úspechu by v tejto časti mala na náhradu trov
konania nárok žalobkyňa. Súd za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu
trov konania považoval okolnosti prejednávaného prípadu. Aj keď žalobkyňa nebola úspešná v druhom
navrhovanom petite, neznamená to jej neúspech v spore a to ani čiastočný. Čo do základu uplatnenéhopráva bola žalobkyňa úspešná, lebo skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo posúdené ako
neplatné s následkom, že pracovný pomer naďalej trvá. K čiastočnému zamietnutiu žaloby došlo
iba z dôvodu nadbytočnosti druhého navrhovaného petitu. Vo vzťahu k protinávrhu žalovaného súd

vychádzal z toho, že tento bol prednesený na poslednom pojednávaní, dokazovanie k nemu vykonávané
nebolo, žalovaná k tomuto nároku nepodávala v priebehu konania žiadne vyjadrenia a preto v súvislosti
s týmto protinávrhom ani reálne žiadne trovy konania nemohli vzniknúť.

72. Keďže posledný nárok žalobkyne na uloženie povinnosti náhrady mzdy z neplatného skončenia

pracovného pomeru bol vylúčený na samostatné konanie, o nároku na náhradu trov konania v tejto časti
bude rozhodnuté spolu s rozhodnutím vo veci náhrady mzdy.

73. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. veta prvá, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd
jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie
je tiež od poplatku oslobodený.

74. Žalobkyňa bola podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona oslobodená od platenia súdnych
poplatkov. Preto súd zaviazal neúspešného žalovaného k zaplateniu súdneho poplatku zo žaloby
o neplatné skončenie pracovného pomeru vo výške 99,50 € (podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka
súdnych poplatkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.