Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by JUDr. Juraj Dziak
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 0T/35/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010233
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324010233.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovanej: X. R., pre
prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 24.04.2024, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaná X. R. G. W. E. C. C. R. R. V. Y. H. F. R. G. R. U. D. X. R. , E.. R., O.. XX.XX.XXXX X.
K. (H.), R. Z. P. O. R. X. Z., D. Z., F. E.,
sa uznáva za vinnú, že
dňa 24.02.2024 v čase približne o 15.00 hodine v meste F. po ulici G., po predchádzajúcom požití
alkoholických nápojov, ako vodička viedla osobné motorové vozidlo značky Ford Mondeo, evidenčného
čísla T. XXX T., kde sa plne nevenovala vedeniu vozidla a v dôsledku svojej nepozornosti, bočnou pravou
prednou časťou motorového vozidla narazila do zaparkovaného motorového vozidla značky Volvo V
50, modrej farby, evidenčného čísla T. XXX N., kde bola po príchode hliadky Obvodného oddelenia
Policajného zboru F. na mieste po poučení, podrobená dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu
v dychu, pričom bola u nej prístrojom Alcoquant 6020 plus, evidenčného čísla A410114, číslo merania
863, dňa 24.02.2024 v čase o 15.26.17 hod. nameraná hodnota 0,96 mg/l alkoholu v dychu a následne
pri opakovanej dychovej skúške v čase o 15.42.24 hod. dňa 24.02.2024, číslo merania 864, nameraná
hodnota 0,90 mg/l alkoholu v dychu,
teda
vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchala
úmyselný prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a poukazom na
§ 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden)
rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v
cestnej premávke v trvaní 2 (dva) roky.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala v súvislosti s postupom podľa § 204 ods. 1 Trestného
poriadku na tunajší súd dňa 26.02.2024 obžalobu č. X P. XX/XX/XXXX-XX, datovanú 26.02.2024,
na obžalovanú (v danom čase v procesnom postavení obvinenej) pre prečin ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného
v prípravnom konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Súd
postupom podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vykonal vo veci výsluch obžalovanej (v danom
čase v procesnom postavení obvinenej) dňa 28.02.2024, na ktorom doručil (okrem iného) obžalovanej
a prokurátorke trestný rozkaz vydaný dňa 28.02.2024 v danej veci. Vzápätí podala prokurátorka voči
predmetnému trestnému rozkazu odpor, súd preto vec (nakoľko do úvahy neprichádzal iný procesný
postup) prejednal na hlavnom pojednávaní.
Na termíne hlavného pojednávania dňa 24.04.2024, po prednesení obžaloby, pred vykonaním
akéhokoľvek dokazovania, učinila obžalovaná vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku - vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, skutok oľutovala (uviedla tiež, že škodu
už poškodeným uhradila priamo na mieste, všetko sa snažila vyrovnať, veľmi skutku ľutuje a už sa to
nebude opakovať). Týmto v podstate zopakovala svoj postoj k veci z prípravného konania. Súd vzápätí,
po splnení procesných podmienok a nakoľko tomu nasvedčoval obsah spisu, uvedené vyhlásenie
obžalovanej prijal (§ 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku). Následne súd vykonal dokazovanie už len
k ukladaniu trestu eventuálne ochranného opatrenia obžalovanej.
Pred súdom vykonané dokazovanie. Nakoľko neboli za danej procesnej situácie už iné návrhy na
dokazovanie, súd oboznámil v rámci dokazovania nasledovné listiny:
- na č. l. 57 a č. l. 130 odpis registra trestov obžalovanej; bez záznamu;
-nač.l.59ač.l.124výpiszevidenciepriestupkov(resp.správnychdeliktov)obžalovanej;bezzáznamu;
- na č. l. 125 lustrácia obžalovanej z databázy Zboru väzenskej a justičnej stráže; nie je v evidencii;
- na č. l. 126 lustrácia obžalovanej z databázy agendy dopravno-správnych činností; bez záznamu;
- na č. l. 127 lustrácia obžalovanej zo Sociálnej poisťovne; pracovne bola činná od 31.01.2024 do
29.02.2024;
- na č. l. 128 lustrácia obžalovanej z registra obyvateľov; od 18.12.2023 je prihlásená na tolerovaný
pobyt v Trnave;
- na č. l. 129 lustrácia obžalovanej z databázy súdov; je o nej evidované len toto trestné konanie.
Iné návrhy na dokazovanie neboli. Pre súd z takto vykonaného dokazovania vyplynulo najmä to, že
osoba obžalovanej má v Slovenskej republike evidovaný tolerovaný pobyt od 18.12.2023, nie sú o nej
evidované žiadne odsúdenia, priestupky či iné prehrešky proti zákonu, počas mesiaca február bola
pracovne činná; nie je o nej vedené iné súdne konanie.
Kvine.Obžalovanáučinilapredsúdomvyhlásenieviny,ktorésúdprijal(nakoľkotomupodľanázorusúdu
nebránili žiadne procesné prekážky a nakoľko tomu nasvedčoval obsah spisu). Otázka viny bola pre súd
takto vyriešená. Pre úplnosť súd uvádza, že nevzhliadol v žalovanom prečine závažnosť nepatrnú (§ 10
ods. 2 Trestného zákona), vzhľadom na povahu a okolnosti činu (sadnutie si za volant vedome pod nie
zanedbateľným vplyvom alkoholu), tiež následky činu (spôsobenie škody na 2 vozidlách).
K uloženému trestu. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd nesiahol po ukladaní alternatívneho trestu
(peňažný trest, trest povinnej práce, trest domáceho väzenia), nakoľko s ohľadom na povahu žalovanej
trestnej činnosti (vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu), mal za to, že prípadne uložené
alternatívne tresty by nemuseli viesť k úplnému naplneniu účelu trestu podľa § 34 Trestného zákona
(v rozsahu nie len individuálnej prevencie, ale i generálnej prevencie, t. j. odradenie iných od páchaniatakejto trestnej činnosti). S ohľadom na doterajší život obžalovanej (ako vyplynulo z dokazovania, viedla
dosiaľ riadny život) však súd nevidel priestor (na rozdiel od obžaloby) pre ukladanie nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Súd teda siahol po podmienečnom trestne odňatia slobody, a to v kombinácii
s trestom zákazu činnosti (k tomu viď nižšie). Základná výmera tohto druhu trestu (t. j. trestu odňatia
slobody) za žalovaný prečin bola až do 1 roka; nakoľko však súd vzhliadol u obžalovanej prevahu
poľahčujúcich okolností (súd identifikoval dve: doznanie sa k trestnej činnosti/jej úprimné oľutovanie
a vedenie riadneho života pred spáchaním tu žalovanej trestnej činnosti), kedy súd neidentifikoval u
obžalovanej žiadnu priťažujúcu okolnosť, pristúpil k úprave základnej výmery trestnej sadzby v zmysle
§ 38 ods. 2. ods. 3 Trestného zákona - súd mohol teda ukladať trest odňatia slobody až do 8 mesiacov.
Súd siahol nakoniec po výmere podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiace (teda v prvej
polovici upravenej trestnej sadzby), ktorú výmeru považuje súd za primeranú na naplnenie účelu trestu,
kedy prísnejšia sadzba podľa názoru súdu potrebná nie je - obžalovaná v rámci vlastnej sebareflexie
sa k trestnej činnosti od počiatku trestného stíhania doznáva, ľutuje ju, prejavila záujem po náprave
(teda, že sa trestnej činnosti už nedopustí). Pokiaľ ide o skúšobnú dobu podmienečného trestu odňatia
slobody, tú mohol súd ukladať resp. určiť v rozmedzí 1 roka až 5tich rokov, pričom podľa názoru súdu,
berúc do úvahy (i) predošlý riadny život obžalovanej, (ii) kontinuálne v konaní prejavovanú sebareflexiu
a ľútosť obžalovanej nad vlastnou trestnou činnosťou, kedy (iii) v konaní pred súdom učinila i vyhlásenie
viny, ktoré súd prijal, nie je podľa názoru súdu potrebná skúšobná doba dlhšia ako 1 rok (súd teda, berúc
do úvahy uvedené, určil kratšiu skúšobnú dobu, než v prvotne vydanom trestnom rozkaze; z uvedených
dôvodov nebolo podľa názoru súdu potrebné ani ukladať nad správaním sa obžalovanej v skúšobnej
dobe dohľad probačného a mediačného úradníka) - súd teda určil skúšobnú dobu podmienečného
odsúdenia v trvaní 1 rok.
Nakoľkosaobžalovanátužalovanejtrestnejčinnostidopustilavsúvislostisvedenímmotorovéhovozidla
vcestnejpremávke,anakoľkotopodľanázorusúdubolodôvodnésohľadomnapotrebunaplneniaúčelu
trestupodľa§34Trestnéhozákona(akojeužuvedenéivyššie,vrozsahunielenindividuálnejprevencie,
ale i generálnej prevencie, t. j. odradenie iných od páchania takejto trestnej činnosti), v kombinácii s
tu ukladaným podmienečným trestom odňatia slobody uložil súd obžalovanej aj trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke. Základná výmera tohto druhu trestu je 1 rok až 10
rokov, pričom pri prevahe poľahčujúcich okolností (ako je uvedené vyššie), mohol súd ukladať tento
druh trestu v upravenej sadzbe 1 rok až 7 rokov. Súd nakoniec siahol po výmere 2 roky, ako výmere
postačujúcej pre naplnenie účelu trestu. Súd vzal do úvahy, ako je už uvedené vyššie, (i) predošlý riadny
život obžalovanej, (ii) kontinuálne v konaní prejavovanú sebareflexiu a ľútosť obžalovanej nad vlastnou
trestnoučinnosťou,kedy(iii)vkonanípredsúdomučinilaivyhlásenieviny,ktorésúdprijal.Dlhšiavýmera
tohto druhu trestu preto potrebná nie je a v kombinácii s ukladaným podmienečným trestom odňatia
slobody je spôsobilá bezo zvyšku naplniť účel trestu u obžalovanej.
Skrze tento rozsudok uložený trest resp. ich kombináciu považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš
prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci vo svojom súhrne účel trestu v
zmysle§34Trestnéhozákona(sprihliadnutímnazásadyukladaniatrestu),atotakzpohľadugenerálnej
prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie
či prevýchovy obžalovanej na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude
(správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a
v ňom zaznamenané počínanie si obžalovanej).
O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko v konaní nárok na náhradu škody uplatnený nebol.
Obžalovaná síce pred súdom uvádzala, že ňou spôsobenú škodu nahradila, dôkaz o tom však
predložený (ani navrhnutý) nebol, preto súd nevzhliadol u obžalovanej naplnenie poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. k) Trestného zákona (v podobe pričinenia sa o odstránenie škodlivých následkov
trestného činu alebo dobrovoľnej náhrady spôsobenej škody).
Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol v tejto veci súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného
poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo
týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.