Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010135
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2219010135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.

Pavla Macháča a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C. D., trvale bytom E. X. XXXX XX/XX, F., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. c) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a poškodeného G. H., proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12.07.2023, č. k. 4T/19/2019-763 na verejnom zasadnutí
konanom dňa 11.06.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo
výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému G. H..

II. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný A. B. povinný nahradiť poškodenému G. H.,
nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom J. XXX/XX, I. škodu vo výške 1.716 eur.

III. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený G. H. so zvyškom jeho nároku na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.

IV. Podľa 319 Trestného poriadku sa odvolanie poškodeného G. H. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 25. 03. 2016 v čase
okolo 13:00 hod. na miestnom futbalovom štadióne vo K. G. v okrese Dunajská Streda v priebehu
futbalového zápasu mladších žiakov, po tom ako poškodený G. H. nerešpektoval výzvu usporiadateľa
L. G., aby opustil hraciu plochu a pri následnom pokuse o vyvedenie z priestoru hracej plochy kládol
aktívny odpor, pristúpil k poškodenému G. H. a udrel ho päsťou do tváre v oblasti ľavého oka, v dôsledku

čoho poškodený aj spolu s L. G. a M. N., ktorí ho v tom čase držali, spadli na zem, kde mu počas toho,
ako bol menovanými ešte držaný, dupol nohou do ľavej časti tváre, v dôsledku čoho poškodený G. H.
utrpel nasledovné zranenia: zlomeninu orbity vľavo, krvnú podliatinu v okolí oka vľavo, krvnú podliatinu
spojoviek vľavo, krvácanie do ľavej tvárovej dutiny a pohmoždenie oboch kĺbov spojujúcich sánku s
lebkou, ktoré vyžiadali lekárske vyšetrenie, ošetrenie a liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní
od 25.03.2016 do 23.04.2016, počas ktorého bol po dobu najmenej dvoch týždňov sťažený obvyklý
spôsob jeho života.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm.
j), § 37 písm. h) Trestného zákona a § 41 ods. 1, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo
výške 800 eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažnéhotrestu bol obžalovanému uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 287 ods.
1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť poškodeným náhradu spôsobenej
škody, a to G. H. vo výške 2.145 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. vo výške 680,30 eur.

Zároveň okresný súd rozhodol podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku a poškodeného so zvyškom jeho
nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to do výroku o náhrade škody
a poškodený H..

Obžalovaný vo svojom písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že znalec
obodoval aj zranenie, ktoré nevyplývalo zo žiadnej lekárskej správy ani vyšetrenia. Znalec pod položkou
13b posudku uviedol, že došlo aj k zlomenine nosovej priehradky s posunom. Namietal, že konzultant
rádiológ G. L., ktorý mal byť pribratý na konzultáciu znalcom MUDr. Labašom, nemal o tom ani potuchy.
Vzhľadom na spochybnený znalecký posudok navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok v časti

výroku o náhrade škody zrušil a poškodeného H. odkázal so svojimi nárokmi na civilný proces.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril poškodený prostredníctvom obhajcu a uviedol, že obžalovaný
namieta jednu položku zo znaleckého posudku a to položku č. 13b – zlomenina nosovej priehradky
s posunom, čo predstavuje sumu 429 eur, pričom nespochybnil ostatné položky v znaleckom posudku.

Pokiaľ bude krajský súd toho názoru, že táto položka nebola dostatočne preukázaná, tak ani takéto
konštatovanie nie je dôvodom na odkázanie poškodeného s celým jeho nárokom na náhradu škody
spôsobenej na zdraví na civilný proces, ale iba v spornej časti náhrady škody.

Poškodený G. H. namietal, že o povinnosti o náhrade trov právneho zastúpenia vzniknutých

poškodenémupribratímsplnomocnencarozhodujekonajúcisúdprvéhostupňazúradnejpovinnostiaon
ako poškodený si, cestou pribratého splnomocnenca, ktorý ho právne zastupoval v trestnom konaní, na
hlavnom pojednávaní dňa 12.07.2023 uplatnil s poukazom na § 557 ods. 1 Trestného poriadku nárok na
náhradu trov právneho zastupovania, ktoré vznikli pribratím splnomocnenca, pričom nejde o náhradu
škody. Konajúci súd poškodenému priznal nárok na náhradu škody na zdraví v plnej výške 2.145 eur

a preto nebol dôvod ho so zvyškom nároku na náhradu škody odkázať na civilný proces.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len z časti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry
a obžalovaný. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti poškodených

a splnomocnenej zástupkyne poškodeného G. H., ktorí boli o termíne verejného zasadnutia riadne
upovedomení.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie
obžalovaného a poškodeného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný žiadal jeho odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená
– obžalovaný a poškodený, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné, avšak odvolanie poškodeného dôvodné nie je.

V prvom rade treba uviesť, že okresný súd k výroku o náhrade škody uviedol len, že „vo výroku o
náhrade škody podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný bol zaviazaný zaplatiť poškodeným
náhradu spôsobenej škody, a to G. H. vo výške 2.145 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s.,
krajská pobočka Nitra vo výške 680,30 eur, ktorá škoda bola zo strany poškodených riadne a včas
uplatnená. Poškodeného podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody

súd odkázal na civilný proces“, čo nemôže odvolací súd považovať za dostatočné odôvodnenie.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď
obžalovaného zaviazal k náhrade škody aj vo výške 429 eur. Totižto z právoplatne uznanej viny vyplýva,
že poškodený utrpel zranenia a to zlomeninu orbity vľavo, krvnú podliatinu v okolí oka vľavo, krvnú

podliatinu spojoviek vľavo, krvácanie do ľavej tvárovej dutiny a pohmoždenie oboch kĺbov spojujúcich
sánku s lebkou, pričom o zranení -zlomenina nosovej priehradky s posunom nie je ani zmienka.
Odvolací súd musel vychádzať z právoplatného výroku o vine, pretože ak okresný súd chcel na základe
vykonaného dokazovania doplniť skutkovú vetu o toto zranenie, mal tak urobiť jej úpravou pri zachovaní
totožnosti skutku, avšak okresný súd na vykonané znalecké dokazovanie a výpoveď znalca vôbec

nereagoval.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spôsobil poškodenému škodu na zdraví vo výške
1.716 eur (2.145 – 429) a preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody
vo vzťahu k poškodenému H..

Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného H., je pravdou, že trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku
v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca, nie sú škodou. Keďže došlo
k zmene napadnutého rozsudku (ako je rozvedené vyššie), odvolanie poškodeného bolo potrebné
vyhodnotiť ako nedôvodné, pretože výrok v zmysle § 288 ods. 2 Trestného poriadku bol napokon

správny.

Z vyššie uvedených dôvodov potom bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.