Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122446912
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6122446912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: A. K., G.. XX.XX.XXXX, Ž.C. XX, XXX
XX K., zastúpeného: Advokátska kancelária SOWA s.r.o., IČO: 50 720 422, Námestie 1. mája 9, 811 06
Bratislava, proti žalovanej: L. M., G.. XX.XX.XXXX, O. B. XXXX/XB, XXX XX M., zastúpenej: Podhorský
& Partners, s.r.o., IČO: 46 962 000, Ventúrska 269/1, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie
2.000 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19. februára 2024, č.k.
32C/11/2023 - 46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000
eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi tiež proti žalovanej priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu
upomínaciemu sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.000,00 Eur titulom bezdôvodného

obohatenia. V žalobe uviedol, že dňa 19.10.2020 previedol na účet žalovanej sumu 2.000,00 Eur na
základe žiadosti svojej vtedajšej priateľky O.. V. T. K., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XXXX/X, XXX XX K., ktorá
je dcérou žalovanej. O. K.R. si predmetnú sumu mala požičať od žalovanej pred cestou do Spojených
štátov amerických a keďže ju nevedela žalovanej vrátiť, požiadala žalobcu, aby uvedenú sumu vrátil
namiesto nej. Žalobca je stranou v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
22C/37/2022, kde vystupuje ako žalovaný a pani K. ako žalobca, pričom spor je vedený o zaplatenie
finančnej čiastky 31.900,00 Eur spolu s príslušenstvom. V rámci tohto sporu sa pani K. v podaní zo

dňa 22.06.2022 vyjadrila, že tvrdenia o tom, že si pani K. od svojej mamy požičala sumu 2.000,00
Eur sú vykonštruované a nepreukázané. S ohľadom na toto tvrdenie pani K. dospel žalobca k záveru,
že boli naplnené znaky bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo
vzťahu k žalovanej, keďže prevedením sumy 2.000,00 Eur zo strany žalobcu žalovanej s ohľadom na
tvrdenie pani K. získala žalovaná majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol a žalobcovi
vznikol voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000,00 Eur. Upomínací
súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 37Up/1438/2022 zo dňa 25.10.2022, proti ktorému žalovaná

doručila včas odôvodnený odpor. V odpore uviedla, že ak žalobca svoj nárok odôvodňuje tým, že
sumu 2.000,00 Eur previedol na účet žalovanej na základe žiadosti dcéry žalovanej, pani K., titulom
vrátenia pôžičky jej matke, žalovaná s tým nesúhlasí, tieto tvrdenia žalobcu nepovažuje za dostatočne
preukázané a nárok žalobcu je nedôvodný. Sama pani K. v konaní sp. zn. 22C/37/2022 rozporujetvrdenia žalobcu o tom, že by si požičala od svojej matky pred cestou do USA sumu 2.000,00 Eur.
Z potvrdenia o platbe, predloženého žalobcom, navyše vyplýva, že doňho žalobca uviedol poznámku
"A. K. - Vrátenie 2000", teda neuviedol tam, že by vracal pôžičku za pani K.. Potvrdenie o platbe,

naopak, preukazuje, že žalobca žalovanej vracal sumu 2.000,00 Eur, ktorú mu ona predtým požičala.
Medzi žalovanou a žalobcom vznikol záväzkový vzťah z titulu zmluvy o pôžičke, na základe ktorého
žalovaná poskytla žalobcovi pôžičku vo výške 2.000,00 Eur a žalobca následne túto pôžičku vrátil
žalovanej. Z dôvodu vrátenia pôžičky zo strany žalobcu žalovanej nie je nárok žalobcu na vrátenie
sumy 2.000,00 Eur žalovanou dôvodný. Pri poskytnutí pôžičky žalovanou žalobcovi bola prítomná pani

K. (dcéra žalovanej), ktorá bola svedkom odovzdania finančných prostriedkov vo výške 2.000,00 Eur
žalobcovi a je pripravená túto skutočnosť v súdnom konaní dosvedčiť. Žalovaná ďalej poukázala na to,
že žalobca v žalobe svoj nárok podradil pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia spočívajúcu
v plnení na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, pod ktorou akademická obec rozumie také
prípady, kedy zo zákona alebo na základe zákona dochádza k zrušeniu právneho dôvodu plnenia (napr.
výpoveďou, odstúpením, dohodou, splnením rozväzovacej podmienky a pod.). Žalobca nešpecifikoval,

akým spôsobom právny dôvod odpadol a na základe akej právnej skutočnosti k odpadnutiu došlo.
V zmysle Nálezu ÚS SR, II. ÚS 620/2015 zo dňa 02.03.2016 pritom platí, že "v prípade žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či
nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide. Opačný postup treba z ústavnoprávneho hľadiska

považovať za arbitrárny." Žalobca poprel tvrdenie žalovanej, že by žalobcovi poskytla pôžičku vo výške
2.000,00 Eur a že by ju žalobca následne vrátil žalovanej. Uvedené tvrdenia označil za absolútne
nepodložené a všeobecné bez akejkoľvek konkretizácie, navyše v priamom rozpore so skutočnosťou.
Žalovaná podľa žalobcu nedisponuje žiadnym dôveryhodným dôkazom preukazujúcim, že by poskytla
žalobcovi pôžičku. Už na prvý pohľad je podľa jeho názoru vidno, že ide o vykonštruované tvrdenia za

účelom obohatenia sa na úkor žalobcu. Žalobca nemal so žalovanou žiaden finančný vzťah a nemal
dôvod si od nej požičiavať peniaze. Ako bolo uvedené v samotnej žalobe, žalobca preukázateľne
previedol sumu 2.000,00 Eur na účet žalovanej, a to na žiadosť svojej vtedajšej priateľky (dcéry
žalovanej), ktorá si predmetnú sumu mala požičať od žalovanej pred cestou do Spojených štátov
amerických. Keďže nevedela predmetnú sumu žalovanej vrátiť, požiadala žalobcu, aby uvedenú sumu

vrátil namiesto nej (preto bolo v popise transakcie uvedené "vrátenie 2 000"). Zo subjektívneho pohľadu
žalobcu teda existoval dôvod na zaslanie predmetnej sumy, ktorý však s ohľadom na tvrdenia dcéry
žalovanej v konaní sp. zn. 22C/37/2022 (že jej nebola zo strany žalovanej poskytnutá pôžička) odpadol.
Z objektívneho hľadiska možno s ohľadom na uvedené konštatovať, že dôvod nikdy neexistoval. V
každom prípade sa žalovaná preukázateľne obohatila o sumu 2.000,00 Eur a žalobcovi vznikol voči nej

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná
považuje vyjadrenia žalobcu v časti argumentácie ohľadom údajnej pôžičky pred cestou do Spojených
štátov amerických a ohľadom údajného potvrdenia tejto skutočnosti dcérou žalovanej v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C/37/2022 za zmätočné, nakoľko žalobca na jednej
strane tvrdí že poukázaním sumy 2.000,00 Eur na účet žalovanej plnil pôžičku, ktorú mala jeho bývalá

partnerka voči žalovanej, a na druhej strane neguje svoje tvrdenie, keď tvrdí, že popretím tvrdenia o
poskytnutí pôžičky žalovanou svojej dcére v danom súdom konaní samotnou dcérou žalovanej, t.j. pani
V. T. K., de facto žiaden dôvod na bankový prevod žalobcu zo dňa 19.10.2020 na bankový účet žalovanej
neexistoval. Žalovaná výslovne odmietla tvrdenie, že by svojej dcére V. T. K. poskytla pôžičku vo výške
2.000,00 Eur v súvislosti s jej cestou do Spojených štátov amerických, a teda že by plnenie žalobcu zo

dňa 19.10.2020 malo predstavovať vrátenie dlhu titulom údajnej pôžičke poskytnutej žalovanou svojej
dcére. Žalovaná tvrdí, že pôžičku žalobcovi poskytla v hotovosti v spoločnej domácnosti žalobcu a
dcéry žalovanej, kam žalovaná prišla osobne s finančnými prostriedkami v hotovosti a tieto odovzdala
žalobcovi. Pôžička bola poskytnutá bez konkrétneho účelu, keďže žalobca mal dočasne nedostatok
finančných prostriedkov. Doba splatnosti dojednaná nebola, keďže to považovala najmä za akúsi formu

pomoci dcére. Nejednalo sa o jedinú pôžičku žalobcovi, ďalšiu pôžičku mu poskytol aj otec dcéry
žalovanej a táto mu bola vrátená. Pôžička bola poskytnutá v priebehu roka 2019, žalovaná si presne
nepamätákedy,aleasivdecembripredVianocami.Napojednávanídňa27.11.2023vykonalsúdvýsluch
žalovanej, ktorá uviedla, že jej volala dcéra, že by si žalobca potreboval požičať 2.000,00 Eur. Tak
peniaze zobrala, a to v hotovosti, keďže ich mala uložené doma. Žalobca nevie po slovensky a žalovaná

po anglicky, preto žalovanú o tú pôžičku žiadala dcéra. Žalovaná dala následne žalobcovi v dcérinej
domácnosti, kde žalobca vtedy býval, za jej prítomnosti dve tisíceurové bankovky s tým, že žalobca
jej povedal, že jej ich vráti za mesiac, za týždeň, jednoducho vtedy, keď bude mať. Vrátil jej to asi za
rok, a to prevodom na účet. Nevidela dôvod na to, aby ho s tým naháňala, nakoniec to doriešil. Naotázku, kedy presne bola pôžička poskytnutá, uviedla žalovaná, že si myslí, že sa jednalo o pracovný
deň večer. Peniaze mala doma, nevyberala ich z bankomatu, jednalo sa o dve tisíceurové bankovky
(zopakované žalovanou na výslovnú otázku právneho zástupcu žalobcu). Peniaze žalovaná ľudom

bežne nepožičiavala, toto bol ojedinelý prípad. Nepovažovala však za potrebné si toto nejako zapisovať,
keď ani neboli dohodnutí, kedy jej to má žalobca vrátiť. Žalovaná tiež potvrdila, že žalobca si vymáha
od pani L. I. (druhá dcéra žalobkyne) sumu 5.000,00 Eur, ktorú jej poskytol, čo pani I. uznala, avšak
uviedla, že tie peniaze pani I. poskytol z peňazí jej druhej dcéry, ktorá so žalobcom vtedy žila. Jej dcéra
V. mala svoje peniaze na účte žalobcu, on nemal mať odkiaľ peniaze. Okrem žalovanej poskytol pôžičku

žalobcovi aj manžel žalovanej, pôžička mu bola vrátená. Na pojednávaní dňa 27.11.2023 vykonal tiež
výsluch svedkyne - dcéry žalovanej V. T. O.. Táto svedkyňa uviedla, že jej bývalý partner - žalobca býval
vtedy u nej a potreboval finančnú pomoc. Keďže mama je im asi najbližšie z celej rodiny a vždy im so
všetkýmpomáhala,takpartnernavrhol,čibyimnemohlapožičať.Zavolalijejakeďžepartnernerozpráva
po slovensky, tak volala svedkyňa. Mama prišla k nim, keď boli obaja doma a peniaze mu odovzdala.
Nebol tam podpisovaný žiadny papier ani nebolo dohodnuté, na čo konkrétne peniaze partner potrebuje.

V hotovosti to mama priniesla preto, že je iná generácia a internet banking veľmi nepoužíva. Partner je
presne opačný typ a preto jej to vrátil prevodom na účet. Na otázku súdu uviedla svedkyňa, že si pamätá,
že to bolo určite na jeseň, ale nevie presne ani deň ani mesiac ani rok. Bolo to určite pár mesiacov
potom, čo bývalý partner prišiel na Slovensko. Na otázku súdu, či sa jednalo o víkend alebo pracovný
deň, svedkyňa uviedla, že k nim matka chodila aj cez týždeň aj cez víkend, tak si nezapamätala, či

to bol pracovný deň alebo víkend. Na otázku súdu, či to bolo v priebehu dňa alebo večer uviedla, že
keďže pracovali obaja na home office a mama bola podnikateľka, tak ten čas jej návštev vôbec nehral
rolu, preto ani nevie uviesť, kedy v priebehu dňa bola táto pôžička poskytnutá. Na otázku súdu, akým
spôsobom boli peniaze odovzdané uviedla, že to určite bolo v obálke, ale nepamätá si, či si to bývalý
partner prepočítaval. Aké bankovky boli použité, nevedela uviesť, ale určite sa nejednalo o desiatky

alebo dvadsiatky, inak by to musela byť veľmi tučná obálka. Oni to potom mali doma a myslí, že si to
následne bývalý partner vložil na účet. On s hotovosťou nefungoval. Je presvedčená, že v obálke bolo
2.000,00 Eur, pretože inak by jej to určite bývalý partner povedal, že mamina mu nedala toľko, koľko
povedal. Na otázku PZ žalobcu, čo znamenalo, keď svedkyňa uviedla, že mama požičala "im", vysvetlila,
že oni spolu žili a on nerozprával po slovensky, tak tú pôžičku žiadala svedkyňa, ale vypýtal si ju bývalý

partner. Nevie, na čo žalobca peniaze použil. Keďže mali oddelené účty, tak k jeho pohybom nemala
prístup. Nevie, aké bankovky boli v žalovanou odovzdanej obálke, nemala dôvod toto skúmať, pretože
mala vlastné peniaze. Žalobcovi nepožičala ona, pretože nemala taký veľký obnos. V októbri 2020 ešte
vo vzťahu so žalobcom bola a žili v tom istom byte. Svedkyni matka pôžičku počas vzťahu so žalobcom
neposkytla. Na otázku súdu, na čo potreboval žalobca tieto peniaze, ktoré mu boli požičané, uviedla

svedkyňa,žeonprišielnaSlovenskoaveľahostáliúkonyspojenéspovolením,ktoréhovybavenietrvalo
asirok.Nežmutedazačaliprichádzaťvýplatynaúčet,taktonejakúdobutrvalo.Svedkyňasícezarábala,
ale zároveň financovala celú domácnosť. Jednalo sa teda o také preklenutie toho počiatočného obdobia.
Na pojednávaní dňa 19.02.2024 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Potvrdenie o prevode zo
dňa 19.10.2020, Vyjadrenie k odporu v konaní sp.zn. 38Up/355/2022 zo dňa 22.06.2022, Odpor proti

platobnému rozkazu sp.zn. 38Up/355/2022, kópia článku z webovej stránky ECB "Súčasné bankovky",
pracovná zmluva žalobcu zo dňa 14.08.2017, Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti z 11.03.2021,
Osvedčenie o evidencii vozidla - výňatok, Potvrdenie o zakúpení letenky.

3. S poukazom na uvedené spor po právnej stránke posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 454, §

456 a § 657 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na
to, že na vznik osobitného záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita
vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom.
Pojmovýmznakomtohtofaktickéhostavuvšakmusíbyťabsenciarelevantnéhoprávnehodôvoduvzniku

tohto obohatenia (teda výnimočne zákon alebo právna skutočnosť na základe zákona). Faktický stav
majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu.
Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti
vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť "na
úkor" iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej

peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá
kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v
majetkovej sfére iného subjektu. V danej veci žalobca uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy
2.000,00 Eur, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami pritom nebolo sporné (a bolopodporené tiež žalobcom predloženým dôkazom - potvrdením o platbe zo dňa 19.10.2020 na č.l. 10),
že žalobca poslal dňa 19.10.2020 na účet žalovanej sumu 2.000,00 Eur s poznámkou "A. K. - Vrátenie
2000". Žalobca tvrdil, že túto sumu žalovanej poslal, pretože ho o to požiadala jeho vtedajšia priateľka

V. T. K. (E. O.), ktorá takto chcela svojej matke vrátiť pôžičku. Súčasne už od počiatku konštantne
tvrdil, že obe zúčastnené osoby, teda žalovaná i jej dcéra V. T. O. následne existenciu akejkoľvek
pôžičky zo strany žalovanej jej dcére popreli a preto sa dodatočne ukázalo, že žalobca sumu 2.000,00
Eur žalovanej v skutočnosti poslal bez právneho dôvodu. Žalovaná k tomu počas konania konštantne
uvádzala, že žiadna pôžička medzi ňou a jej dcérou, pani O., neexistovala, čím tvrdenia žalobcu

potvrdila. Súčasne ale tvrdila, že právnym dôvodom pre zaslanie sumy 2.000,00 Eur na jej účet zo
strany žalobcu bolo vrátenie pôžičky, ktorú mala žalovaná žalobcovi poskytnúť osobne v hotovosti v
decembri 2019 za prítomnosti svojej dcéry p. O.. Žalobca bol v tomto konaní povinný tvrdiť a preukázať,
že na strane žalovanej pribudol majetok bez toho, aby na taký majetkový prírastok existoval právnom
aprobovaný dôvod a súčasne, že tento majetkový prírastok žalovaná získala na úkor žalobcu, t.j. že
jeho majetok sa v tomto dôsledku zmenšil. Žalobca pritom preukázal (a žalovaná nesporovala), že

žalovanej odoslal z vlastného účtu sumu 2.000,00 Eur, teda preukázal, že majetok žalovanej sa o túto
sumu zvýšil a jeho majetok sa o túto sumu znížil. V konaní tak bolo potrebné ďalej skúmať už len
spornú otázku, či toto plnenie žalovaná od žalobcu obdržala bez právneho dôvodu, ako žalobca tvrdil,
alebo či na toto plnenie v skutočnosti dôvod existoval. Žalovaná v tejto súvislosti poukazovala na nález
Ústavného súdu SR z 2. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 620/2015-94, podľa ktorého v prípade žaloby o

vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či
nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide. Z cit. nálezu prijala žalovaná záver, že žalobcu
v konaní zaťažuje povinnosť presne popísať skutkové okolnosti a tieto správne právne zaradiť pod
konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, a to pod následkom zamietnutia žaloby. Súd

sa s takým názorom žalovanej nestotožňuje. Úlohou žalobcu síce je presne popísať skutkové okolnosti
prípadu a tieto predloženými dôkazmi preukázať, avšak podradenie týchto skutkových okolnosti pod
konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia je ako súčasť právneho posúdenia úlohou
súdu. Žalobca v konaní riadne a úplne opísal, že sumu 2.000,00 Eur žalovanej zaslal, pretože ho
jeho vtedajšia priateľka, ktorá bola dcérou žalovanej, požiadala, aby za ňu vrátil pôžičku jej matke.

Následne však ako bývalá priateľka žalobcu, tak i žalovaná popreli, že by bola akákoľvek zmluva o
pôžičke medzi nimi uzavretá a tak žalobca požiadal žalovanú, aby mu peniaze vrátila, pretože na ich
zaslanie v skutočnosti nebol žiaden právny dôvod. V žalobcom popisovanom prípade tak nešlo z jeho
strany o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale taký právny dôvod pre jeho plnenie tu už od
počiatku nebol daný (žalobca mohol byť o jeho existencii maximálne uvedený do omylu). V konaní tak

ide o vydanie bezdôvodného obohatenia v jeho prvej zákonom stanovenej skutkovej podstate: vydanie
majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Žalovaná tvrdila, že predmetnou
platbou jej žalobca vrátil pôžičku, ktorú mu poskytla v závere roku 2019. Keďže práve žalovaná z tohto
tvrdenia odvodzuje svoj procesný úspech, zaťažovalo ju v spore dôkazné bremeno ohľadom platného
uzavretia zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobcom a ohľadom reálneho odovzdania sumy pôžičky

žalobcovi. Súčasne to je práve žalovaná, kto v tomto prípade znáša riziko neobjasneného skutkového
stavu. Žalovaná na preukázanie jej tvrdení navrhla vykonať výsluch žalovanej a jej dcéry V. T. O. ako
svedkyne. Žiadne písomné dôkazy ohľadom poskytnutia pôžičky žalovaná nepredložila, poukazovala
len na znenie poznámky v prevodnom príkaze žalobcu, ktorá podľa nej mala byť formulovaná inak. Po
vykonaných výsluchoch však musel uzavrieť, že sa žalovanej poskytnutie pôžičky žalobcovi nepodarilo

preukázať. Žalovaná nebola schopná označiť presný deň či čas poskytnutia pôžičky, rovnako sa na
tieto údaje presne nevedela rozpamätať ani navrhnutá svedkyňa. Pokiaľ ide o výšku pôžičky, zhodovali
sa obe vypočúvané, že sa malo jednať o sumu 2.000,00 Eur. Žalovaná k tomu opakovane uviedla,
že sa jednalo o pôžičku poskytnutú v dvoch tisíceurových bankovkách, čo vzhľadom na všeobecne
známu nominálnu hodnotu jednotlivých eurových bankoviek v obehu (maximálna hodnota je 500,00

Eur, aj tá sa už do obehu naďalej neuvádza) nie je možné. Obrana žalovanej, že sa pri výsluchu
pomýlila, pretože bola pred výsluchom v Českej republike, kde sa používa tisíckorunová bankovka,
nemôže obstáť, pretože žalovaná tento údaj súdu uviedla s úplnou istotou, a to aj na opakovanú
výslovnú otázku ohľadom formy poskytnutia pôžičky. Úplne pritom opomenula doplniť, akou formou
potom bola žalobcovi skutočne pôžička poskytnutá, ak platí, že jej výpoveď pred súdom bola mylná.

Jej výpoveď tak pôsobila mimoriadne nedôveryhodne a nepresvedčivo. Žalovanou navrhnutá svedkyňa
V. T. O. je dcérou žalovanej a bývalou priateľkou žalobcu, s ktorým evidentne vedie ako ona, tak i jej
sestra a matka viaceré súdne spory, vzťahy medzi ňou a žalobcom tak rozhodne nemožno označiť za
pozitívne. Už len s ohľadom na tieto skutočnosti musel súd k poskytnutej výpovedi svedkyne pristupovaťmimoriadne opatrne a s veľkými pochybnosťami o jej dôveryhodnosti. Výpoveď danej svedkyne však
nebola ani presvedčivá, keď si táto nevedela vybaviť presný deň, dokonca ani čas v priebehu dňa (či
sa jednalo o doobedie, večer) či iné podrobnosti údajného poskytnutia pôžičky jej mamou žalobcovi.

K dôvodom pôžičky uviedla, že mala slúžiť na preklenutie počiatočného obdobia, kým žalobca získa
pracovné povolenie a bude môcť začať zarábať. Ako však žalobca následne preukázal pracovnou
zmluvou, v čase údajného poskytnutia pôžičky už viac ako dva roky pracoval v trvalom pracovnom
pomere v slovenskej spoločnosti v sektore IT na pozícii s vyšším mzdovým ohodnotením. Aj s ohľadom
na túto zjavnú nepravdu uvedenú svedkyňou dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôveryhodnosti jej

výpovede. Svedkyňa napokon uviedla, že ani vôbec nevidela, koľko peňazí vlastne žalovaná žalobcovi
mala v obálke odovzdať, uvádzala len, že by jej predsa žalobca uviedol, keby tam bolo menej ako chcel.
Zmluva o pôžičke je však reálnym kontraktom a na jej platnosť sa vyžaduje skutočné odovzdanie peňazí,
ktoré majú byť predmetom pôžičky. Keď svedkyňa ani nevidela, akú sumu peňazí vlastne žalovaná
žalobcovi podľa nej odovzdala (odhliadnuc od toho, že nevedela uviesť, kedy k tomu došlo), a žalovaná
okrem vlastnej výpovede žiadnym iným dôkazom odovzdanie peňazí žalobcovi nepreukazovala, nie

je možné dospieť k záveru o tom, že by žalovaná preukázala poskytnutie pôžičky žalobcovi, ako
v konaní tvrdila. Pokiaľ ide o jej tvrdenia o tom, že žalobca nevysvetlil ním uvedenú poznámku v
prevodnom príkaze, resp. že ak by vracal peniaze za jeho vtedajšiu partnerku, bol by to tam uviedol,
ide len o špekulácie žalovanej. Žalobcovi žiadne predpisy neukladajú povinnosť formulovať poznámky v
prevodných príkazoch určitým spôsobom a je výslovne na zvážení prevodcu (prípadne na jeho dohode

s adresátom prevodu), akým spôsobom platbu označí, aby ju druhá strana vedela identifikovať. S
poukazom na vykonané dokazovanie tak bolo nutné uzavrieť, že žalobca preukázal, že medzi ním
a žalovanou právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. že žalovaná získala majetkový
prospech vo výške 2.000,00 Eur, že žalobcovi práve vo výške 2.000,00 Eur vznikla majetková ujma a
že táto ujma žalobcovi vznikla v dôsledku zaslania sumy 2.000,00 Eur zo svojho účtu na účet žalovanej,

čo zakladá vzťah príčinnej súvislosti medzi získaním bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej a
vznikom majetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalovanej sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno ohľadom
ňou tvrdenej skutočnosti, že predmetné majetkové plnenie od žalobcu získala titulom plnenia uzavretej
zmluvy o pôžičke, keďže nepreukázala ani uzavretie zmluvy o pôžičke a ani odovzdanie peňazí zo svojej
strany žalobcovi. Jej výpoveď, ako i výpoveď ňou navrhnutej svedkyne vyhodnotil ako nedôveryhodné

a vo viacerých bodoch výslovne nepravdivé a preto na nich nebolo možné založiť skutkový záver o
poskytnutí pôžičky žalovanou žalobcovi. Žalobe preto v celosti vyhovel a žalovanú zaviazal na úhradu
sumy 2.000,00 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní o žalobe bol plne
procesne úspešný žalobca, pretože jeho žalobe bol v celosti vyhovené, a preto mu priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala
prvoinštančný rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že v konaní nebolo medzi stranami

sporné, že žalobca poukázal na jej bankový účet bezhotovostným prevodom sumu spolu vo výške
2.000,- EUR. Sporný medzi stranami zostal účel, na ktorý boli peňažné prostriedky na účet žalovanej
odoslané, keď žalobca poukazoval na fakt, že sa jednalo o plnenie za iného, konkrétne o vrátenie
dlhu žalovanej namiesto dcéry žalovanej, ktorá bola v čase realizácie bankového prevodu partnerkou
žalobcu, a preto sa malo jednať podľa žalobcu o majetkový prospech získaný z právneho dôvodu,

ktorý odpadol. Žalobca si uplatnený nárok uplatnil najskôr ako majetkový prospech na strane žalovanej,
ktorý vznikol z právneho dôvodu, ktorý odpadol, neskôr sa poopravil, že sa malo jednať o majetkový
prospech vzniknutý bez právneho dôvodu. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451
a nasl. OZ) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha
nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie

vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých
predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie
týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

Pre vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia nestačí existencia objektívnej skutočnosti
vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva. Musí sa jednať o prospech získaný "na úkor" iného
subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi
vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí tak existovať určitá kauzálna väzbamedzi obohatením sa jedného subjektu a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Žalobca
uplatnený nárok opísal ako majetkový prospech získaný žalovanou tým, že plnil jej pohľadávku namiesto
jej dcéry, ktorý jej mal žalovanej vzniknúť titulom pôžičky, ktorú táto mala poskytnúť svojej dcére pani

O., tým že zo strany žalobcu došlo k splneniu dlhu namiesto nej, mal odpadnúť právny dôvod pre
ktorý jej poskytol peňažné prostriedky. Pod odpadnutím právneho dôvodu plnenia rozumieme všetky
prípady, kedy zo zákona alebo na základe zákona dochádza k jeho zrušeniu. Pokiaľ sa žalobca domáhal
uplatneného nároku z uvedeného titulu, bolo jeho povinnosťou v konaní preukázať jednak počiatočnú
existenciu právneho dôvodu, na základe ktorého jej plnil, ako aj to, že takýto právny dôvod odpadol.

Žalobca však v konaní nepreukázal existenciu údajnej pôžičky medzi ňou a jej dcérou pani O.. Ak
žalobca tvrdil, že tento plnil dlh namiesto jej dcéry, tak majetkový prospech vznikol na strane jej
dcéry, ktorej sa nezmenšil majetok na úkor žalobcu a teda pasívne vecne legitimovanou v konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia mala byť jej dcéra a nie ona. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom existencie právneho dôvodu, ktorý odpadol v spojení so špecifikáciou bankového
prevodu zo dňa 19.10.2020 ako "vrátenie 2000" mal podľa jej názoru súd žalobu zamietnuť v celom

rozsahu. Súd prvej inštancie sa s ohľadom na špecifikáciu skutkovej podstaty nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia už podľa nej nemal dôvod zaoberať existenciou inej skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na skutočnosť, že tak súd prvej inštancie učinil, má za to, že
pre posúdenie uplatneného nároku ako bezdôvodného obohatenia vzniknutého bez právneho dôvodu,
by sa muselo jednať o poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej

existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. Takáto situácia v danom prípade nenastala,
keďže sám žalobca v žalobnom návrhu tvrdil, že plnil namiesto svojej vtedajšej partnerky. Bez ohľadu
na údajné plnenie v prospech jej dcéry (ktoré výlučne odmieta), má za to, že žalobca nemôže tvrdiť,
že plnil bez právneho dôvodu, keď tento pri bankovom prevode uviedol špecifikáciu odoslanej platby
v rozsahu "A. K. - Vrátenie 2000". Z uvedenia poznámky bankového prevodu má za to, že žalobca pri

realizácii bankového prevodu tento realizoval bezpochybne ako platbu s existujúcim právnym dôvodom.
Predmetným právnym dôvodom bola práve pôžička, ktorú poskytla žalobcovi. Plnenie bez právneho
dôvodu v danom prípade nesporne nenastalo, keďže zo strany žalobcu bola v prevodnom príkaze zo
dňa 19.10.2020 uvedená existencia určitého právneho dôvodu, na základe ktorého jej plnil, čo vylučuje
naplnenie uvedenej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Taktiež má žalovaná za to, že pokiaľ

žalobca v podanej žalobe vymedzil konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, nie je
možné aby tento následne zmenil skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že nebol
spôsobilý uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia, ktoré
určil v žalobe. V tejto súvislosti odkázala aj na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v
zmysle ktorého "V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k

meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska
ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide. Opačný
postup treba z ústavno-právneho hľadiska považovať za arbitrárny". Vzhľadom na tento právny názor
mal súd prvej inštancie posudzovať uplatnený nárok žalobcu v kontexte bezdôvodného obohatenia
založeného na plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol a v tomto smere posúdiť či žalobca uniesol

dôkazné bremeno uplatneného nároku na žalobcom špecifikovanom skutkovom základe plnenia pôžičky
namiesto jej dcéry. Namietla tiež, že odôvodnenie rozsudku v bode 21 zakladá zmätočnosť, keď súd
prvej inštancie na jednej strane uvádza, že tento vychádza zo skutkových tvrdení žalobcu a na strane
druhej skutkové tvrdenia žalobcu vôbec nezohľadní pri posudzovaní naplnenia skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovanej nezohľadnil vôbec skutkové

tvrdenia žalobcu, že tento mal plniť dlh namiesto dcéry žalovanej. Pokiaľ žalobca neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia ako to stranám sporu vyplýva z článku 8 CSP a teda nepreukázal existenciu
pôžičky, ktorú mal údajne plniť namiesto tretej osoby v danom prípade namiesto jej dcéry, mal súd
prvej inštancie skúmať kauzálny nexus medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu a údajnou majetkovou
ujmou, ktorá mu mala vzniknúť. Súd prvej inštancie však úplne odignoroval žalobcom vymedzený rámec

sporu a vymedzil skutkový stav odlišne od skutkového stavu popísaného v podanej žalobe. Žalovaná
zastáva názor, že pokiaľ žalobca v podanej žalobe až do pojednávania konaného vo veci dňa 27.11.2023
tvrdil, že právnym dôvodom na realizáciu bankového prevodu vo výške 2.000,- EUR bolo vrátenie
pôžičky namiesto jej dcéry, nemôže aj v kontexte poznámky špecifikovanej v rámci bankového prevodu
následne tvrdiť, že v čase vykonania bankového prevodu neexistoval žiaden dôvod na jeho realizáciu.

Hoci žalobca negoval, že by bol dlžníkom titulom zmluvy o pôžičke voči nej, počas celého konania na
súde prvej inštancie hodnoverne nevysvetlil z akého dôvodu špecifikoval uskutočnený bankový prevod
práve ako "vrátenie 2000" a rovnako tak nepreukázal existenciu ním tvrdenej údajnej pôžičky medzi ňou
a jej dcérou pani O.. Vytkla tiež súdu prvej inštancie, že porušil zásadu rovnosti strán sporu, nakoľkopri rozhodovaní vychádzal výlučne z posúdenia unesenia dôkazného bremena na strane žalovanej a
vôbec nevzal v úvahu skutkové tvrdenia žalobcu od ktorých odvíjal ním uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. V žalobe, vo vyjadrení k odporu, ako aj na pojednávaní konanom vo veci

dňa 27.11.2023 tvrdil existenciu zmluvy o pôžičke medzi žalovanou a jej dcérou pani O., od existencie
ktorej odvíjal údajné zmenšenie svojho majetku, a to dôsledkom plnenia dlhu namiesto dcéry žalovanej.
Hoci žalobca konštante zotrvával na v žalobe vymedzenom skutkovom základe a vo vzťahu ku ktorému
neuniesol dôkazné bremeno, súd prvej inštancie túto skutočnosť akoby pri rozhodovaní opomenul a
uviedol, že práve žalovaná je tou stranou v konaní, ktorá neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

Pokiaľ súd prvej inštancie skúmal unesenie dôkazného bremena v kontexte jej skutkových tvrdení,
mal rovnako postupovať aj v prípade žalobcu. Súd prvej inštancie však akoby opomenul skutkové
tvrdenia žalobcu ohľadom plnenia za iného a rovnako tak súd prvej inštancie odignoroval existenciu
poznámky prevodného príkazu žalobcu, z ktorej je odvoditeľná existencia právneho dôvodu, pre ktorý
bol samotný bankový prevod v prospech jej účtu vykonaný. Súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, keď vo

vzťahu ku neexistencii právneho dôvodu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, minimálne špecifikáciou
právneho dôvodu uvedením poznámky do prevodného príkazu. Úlohou súdu nie je meniť skutkové
tvrdenia v prospech niektorej zo strán. V danom prípade, súd prvej inštancie napriek žalobcom jasne
vymedzeného skutkového stavu za akých okolností malo dôjsť ku realizácii bankového prevodu si zo
svedeckej výpovede svedkyne pani O. a výpovede žalovanej ustálil, že neexistovala žiadna zmluva o

pôžičke medzi ňou a jej dcérou a teda žalobca plnil žalovanej bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti sa
však súd prvej inštancie v kontexte príčinnej súvislosti nevyhnutnej na posúdenie naplnenia skutkovej
podstaty bezdôvodného obohatenia nevyporiadal s poznámkou bankového prevodu v znení "A. K. -
Vrátenie 2000". Samotné zadefinovanie realizovaného bankového prevodu ako "vrátenie 2000" podľa
jej názoru evokuje logický záver ohľadom nevyhnutnej existencie určitého právneho dôvodu, titulom

ktoréhožalobcapreviedolsumu2.000,-EURvprospechjejúčtu.Zdôraznilatiež,ženesúhlasístvrdením
súdu prvej inštancie ohľadom neunesenia dôkazného bremena čo do poskytnutej pôžičky žalobcovi.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 27.11.2023 uviedla, že predmetnú pôžičku poskytla žalobcovi
po požiadaní svojou dcérou pani O. z dôvodu jazykovej bariéry žalobcu, ktorý neovládal slovenský
jazyk a túto odovzdala žalobcovi v domácnosti žalobcu a svojej dcéry v pracovný deň vo večerných

hodinách. Absenciu vedomosti presného dátumu kedy poskytla predmetnú pôžičku nepovažuje za
relevantnú, nakoľko s ohľadom na povahu pôžičky, ktorou pomohla vtedajšiemu partnerovi svojej
dcéry nepovažovala za potrebné fixovať si do pamäte predmetnú udalosť, ako ani spisovať akékoľvek
zmluvy keďže túto pôžičku brala ako prirodzenú pomoc rodiča. Rovnako nesúhlasí s tým, že by
mala byť svedecká výpoveď jej dcéry nehodnoverná ako uviedol súd prvej inštancie. Má za to, že

pani O. potvrdila, že prostredníctvom jej osoby bola požiadaná o poskytnutie pôžičky pre žalobcu a
táto mu bola odovzdaná v domácnosti pani O. a žalobcu. Skutočnosť, že si dcéra nepamätala deň
alebo nemala vedomosť o obsahu obálky v ktorej bola žalobcovi pôžička odovzdaná nie je podľa
nej dôvodom pre znegovanie hodnovernosti výpovede svedkyne. Tak ako už uviedla s ohľadom na
povahu poskytnutej pôžičky ako pomoci v rámci rodiny nebolo ani pre jej dcéru relevantné, v ktorý

konkrétny deň bola pôžička žalobcovi poskytnutá. Vo vzťahu ku neskúmaniu obsahu obálky v ktorej boli
finančné prostriedky žalobcovi odovzdané uviedla, že je prirodzené že medzi partnermi ako aj rodinnými
príslušníkmi existuje dôvera, a preto nemala pani O. dôvod "overovať" sumu poskytnutej pôžičky, pričom
ako táto na pojednávaní konanom vo veci dňa 27.11.2023 uviedla, pokiaľ by poskytnutá suma nebola
v dohodnutej výške, bol by o tejto skutočnosti žalobca jej dcére ako svojej vtedajšej partnerke určite

povedal. K poznámke súdu prvej inštancie obsiahnutej v bode 22. napadnutého rozsudku a to, že
v čase poskytnutia pôžičky žalobcovi zo strany žalovanej, žalobca pracoval v IT sektore s vyšším
mzdovým ohodnotením, uviedla, že skutočnosť že žalobca dosahoval vyššie mzdové ohodnotenie ešte
neznamená, že tento príjem bol dostatočný vo vzťahu ku výdavkom žalobcu, a teda že výdavky žalobcu
nemohli presahovať jeho príjem. Opätovne však zdôraznila znenie poznámky bankového prevodu -

". K. - Vrátenie 2000". Žalobca hodnoverne nevysvetlil v konaní pred súdom prvej inštancie z akého
dôvodu uviedol predmetnú poznámku pri realizovaní bankového prevodu. Pokiaľ žalobca uviedol svoje
meno a priezvisko so špecifikáciou "vrátenie", je logickým záverom, že prevedená suma sa má týkať
finančných prostriedkov, ktoré žalobca sám za seba poukazuje na podklade určitého dôvodu adresátovi
- v danom prípade jej osobe. Tak ako počas konania tvrdila, bankovým prevodom zo dňa 19.10.2020

jej žalobca vrátil dlh vzniknutý mu voči nej titulom poskytnutej pôžičky. Napriek skutočnosti, že uvedenie
poznámky do bankového prevodu bolo výlučne vôľou a zámerom žalobcu súd prvej inštancie na túto
skutočnosť neprihliadal a vôbec sa touto skutočnosťou pri posudzovaní dôkazného bremena či na
strane žalobcu alebo na jej strane nezaoberal. Napokon namietla, že vydaním napadnutého rozsudkudošlo nepochybne k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko je rozhodnutie v časti posúdenia
existencie resp. neexistencie právneho dôvodu realizácie prevodu bankového prevodu v kontexte
vymedzenej poznámky bankového prevodu arbitrárne, a to i z dôvodu absencie vyporiadania sa súdu

prvej inštancie s jej argumentáciou čo do vznesenej námietky nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v
konaní.Vovzťahukunešpecifikovaniuúvahsúduprvejinštancieohľadneneexistencieprávnehodôvodu
realizácie bankového prevodu v kontexte žalobcom uvedenej poznámky bezhotovostného prevodu, mal
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviesť argumenty, ktoré by jasne, zrozumiteľne a dostatočne
konkrétne vyvrátili alebo spochybnili tvrdenie príslušnej strany sporu, t.j. žalovanej. V danom prípade

však súd prvej inštancie uviedol, že z jej strany ide len o špekuláciu, nakoľko žiadne predpisy neukladajú
povinnosť formulovať poznámky v prevodných príkazoch. Napriek tomu, že súd prvej inštancie následne
vo vzťahu ku žalobcom uvedenej poznámke prevodného príkazu v bode 22. napadnutého rozsudku
uviedol, že pre absenciu povinnosti formulovania poznámky v bankových prevodoch je výlučne na
zadávateľovi príkazu či a akú poznámku uvedenie, resp. na dohode s adresátom prevodu, tak súd
prvej inštancie nepovažoval žalobcom naformulovanú poznámku prevodného príkazu za relevantnú.

Práve z dôvodu ako uviedol aj sám súd prvej inštancie, a teda že prevodca nemá žiadnu povinnosť
definovať predmet prevodu je podľa názoru žalovanej v danom prípade absolútne relevantné, že
žalobca predmetnú poznámku pri zadaní bankového prevodu uviedol. Pokiaľ by neexistoval dôvod
realizácie bankového prevodu, ako si vyhodnotil súd prvej inštancie neexistoval by dôvod aby žalobca
uviedol akúkoľvek poznámku predmetného bankového prevodu. Rovnako tak súd prvej inštancie

úplne odignoroval znenie poznámky a to "vrátenie 2000". Podľa jej názoru samotné slovo "vrátenie"
jednoznačne definuje právny dôvod realizácie bankového prevodu. Pokiaľ by malo ísť zo strany žalobcu
skutočne o plnenie bez existencie právneho dôvodu, odkiaľ by tento získal údaje o čísle jej bankového
účtu aby mohol vykonať predmetný bankový prevod dňa 19.10.2020. Pokiaľ žalobca disponoval číslom
bankového účtu, musel existovať dôvod, pre ktorý žalobca získal od nej údaj o čísle jej bankového účtu,

na ktorý bol následne bankový prevod realizovaný. Súd prvej inštancie napriek tomu, že v bode 10.
napadnutého rozsudku odkázal na fakt, že bola vznesená námietke jej pasívnej vecnej legitimácie v
konaní,vôbecsastoutonámietkounevyporiadalavrámciodôvodneniarozsudkunavznesenúnámietku
nereagoval. Konštatovanie súdu prvej inštancie o neexistencii právneho dôvodu realizácie bankového
prevodu žalobcu bez dostatočného vysvetlenia na základe akých úvah dospel k záveru, že právny dôvod

prevodu finančných prostriedkov za súčasného špecifikovania tohto prevodu označením "vrátenie 2000"
neexistuje,akoajabsenciavyporiadaniasasovznesenounámietkounedostatkujejpasívnejlegitimácie,
zakladá arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žiadala preto odvolaniu vyhovieť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. V nadväznosti na odvolacie námietky žalovanej poukázal na to, že odvolanie žalovanej nemá
žiaden právny základ a žalovaná v ňom iba opakuje nesprávne právne argumenty a nepravdivé a
zavádzajúce skutkové okolnosti uvedené už v rámci prvostupňového konania, s ktorými sa súd riadne
vysporiadal v rámci napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k otázke bezdôvodného obohatenia zdôraznil,
že od začiatku konania zadefinoval skutkové okolnosti prípadu. Preukázateľne previedol bezhotovostne

sumu 2.000,- EUR žalovanej. V danom období mal za to, že peniaze zaslal na základe žiadosti
dcéry žalovanej, ktorá bola v danom období zároveň jeho priateľkou, V. T. O. (pôvodne K.), a ktorá si
mala predmetnú sumu od žalovanej pred tým požičať. Subjektívne si teda myslel, že existuje dôvod
na zaslanie predmetných finančných prostriedkov, a preto doplnil aj poznámku k prevodu. Ako však
uviedol už v samotnej žalobe, zo strany p. O. došlo pred súdom (v rámci iného súdneho konania)

k popretiu existencie pôžičky medzi ňou a jej mamou (žalovanou), a teda z uvedeného vyplynulo,
že žalobca poslal žalovanej sumu bez právneho dôvodu, ktorej vrátenie si následne nárokoval v
tomto konaní. Aj samotná žalovaná v rámci tohto súdneho konania konštantne uvádzala, že žiadna
pôžička medzi ňou a jej dcérou (p. O.) neexistovala, čím jeho tvrdenia potvrdila. Žalovaná v rámci
súdneho konania ďalej tvrdila, že jej poslal predmetnú sumu z dôvodu vrátenia pôžičky, ktorú mala

poskytnúť ona jemu, čím previedla dôkazné bremeno na svoju stranu. Žalovaná si zároveň sama
protirečí keď na jednej strane tvrdí, že mal on preukazovať existenciu pôžičky medzi ňou a jej dcérou
(p. O.) a na strane druhej, že pôžička medzi žalovanou a jej dcérou nikdy neexistovala. Je pre
neho právne nemožné aby preukazoval niečo, čo reálne nikdy neexistovalo. V dôkaznej teórii platí
tzv. negatívna dôkazná teória, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa

zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu
určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010).
Ako uviedol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku (bod 19), v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať vznik majetkového prírastku na jednej stranea majetkového úbytku na strane druhej (vlastnej). Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého
by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí

v tomto konkrétnom prípade tvrdiť, že prírastok na majetku, ktorý od žalobcu získal, mal určitý právny
dôvod a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. On jednoznačne preukázal, že previedol žalovanej
sumu 2.000,- EUR, čím došlo k majetkovému úbytku na jeho strane a majetkovému prírastku na
strane žalovanej. Žalovaná mala následne povinnosť preukázať, že z jej strany došlo k poskytnutiu
pôžičky žalobcovi (v súlade s jej tvrdeniami), čo nespravila. Zo strany žalovanej dochádza v rámci

odvolania k absolútne nesprávnemu výkladu Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 620/2015 keď tvrdí, že je povinnosťou žalobcu právne zadefinovať skutkové okolnosti a priradiť
ich pod konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. Uvedené je v priamom rozpore so
základnou zásadou procesného práva iura novit curia, v zmysle ktorej nie je povinnosťou žalobcu právne
kvalifikovať svoj v spore uplatnený nárok a už vonkoncom z takejto právnej kvalifikácie nemožno preň
vyvodzovať nepriaznivé následky. Povinnosťou žalobcu je tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti a je

na posúdení súdu pod akú právnu normu tvrdený a preukázaný skutkový stav subsumuje (viď napr.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5CoCsp/24/2021 - 214 zo dňa 26.09.2023). V súlade s
uvedeným od začiatku presne popísal a preukázal skutkové okolnosti a tieto prvostupňový súd správne
kvalifikoval ako plnenie bez právneho dôvodu (bod 21 rozsudku). Pokiaľ ide o pôžičku žalovanej, v rámci
predmetného konania tvrdila, že jeho zaslanie predmetnej sumy predstavovalo vrátenie pôžičky, ktorú

mu mala poskytnúť. Žalovaná v rámci svojho výsluchu uviedla, že mu požičala sumu 2.000,- EUR, a
to v hotovosti, v dvoch tisíc eurových bankovkách. K poskytnutiu pôžičky malo dôjsť v decembri 2019,
v domácnosti žalobcu a p. O., pričom o poskytnutie pôžičky mala žiadať p. O.. O.. O. v rámci svojho
výsluchu uviedla, že k poskytnutiu pôžičky došlo na jeseň, pár mesiacov potom, čo mal žalobca prísť
na Slovensko. Dôvodom poskytnutia pôžičky malo byť preklenutie počiatočného obdobia žalobcu na

Slovensku,kýmmuzačaliprichádzaťvýplaty.Akobolovrámcisúdnehokonaniapreukázané,predmetné
tvrdenia žalovanej a p. O. boli v absolútnom rozpore so skutočnosťou. V prvom rade, poskytnutie
pôžičky vo forme dvoch tisíc eurových bankoviek, ako to v rámci svojho výsluchu dvakrát výslovne
deklarovala žalovaná, je objektívne nemožné, nakoľko takáto bankovka nikdy neexistovala. V druhom
rade, na Slovensko prišiel už v roku 2017 a už od augusta 2017 mal na Slovensku pravidelný a vysoký

príjem (t.j. viac ako dva roky pred tým, ako malo dôjsť k údajnému poskytnutiu pôžičky zo strany
žalovanej za účelom preklenutia počiatočného obdobia na Slovensku, ktoré (ako bolo preukázané,
neexistovalo). Žalovaná teda nielenže dôveryhodne nepreukázala, že z jej strany došlo k poskytnutiu
pôžičky, ale ona a jej dcéra (p. O.) uviedli zjavné nepravdy, a preto ich nebolo možné považovať za
dôveryhodné. V súvislosti s uvedeným odkázal na bod 22 a 23 Rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

Samotná poznámka k prevodu ním bola uvedená nakoľko mal v čase prevodu za to, že peniaze posiela
žalovanej na žiadosť p. O.. Uplatnené prostriedky procesnej obrany žalovanej boli teda v rozpore so
skutočnosťou. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia o údajne poskytnutej pôžičke
jeho osobe. Výsluch žalovanej, ako aj p. O., iba potvrdil, že tvrdenia žalovanej o údajnom poskytnutí
pôžičky jeho osobe boli vykonštruované, nepravdivé a ničím nepodložené. Z ním predložených dôkazov

vyplýva, že predmetné finančné prostriedky v sume 2.000,- EUR boli žalovanej poskytnuté bez právneho
dôvodu, a preto mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Napokon vo vzťahu k námietke
arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že nemá žiadny základ, nakoľko prvostupňový súd sa v
rozsudku riadne vysporiadal s argumentami oboch strán a so všetkými dôkazmi, svoje úvahy podložil
príslušnými zákonnými ustanoveniami a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za arbitrárny. V tejto

súvislosti zopakoval, že predmetnú poznámku uviedol, nakoľko mal za to, že peniaze posiela na základe
žiadosti p. O.j, ktorej mala byť poskytnutá pôžička zo strany žalovanej a poznámka k prevodu nie je
žiadnym hodnoverným dôkazom o uzavretí zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou. Ako uviedol
súd vo svojom rozsudku, žalovaná, ako aj jej dcéra (p. O.) popreli (pred súdom), že by akákoľvek zmluva
o pôžičke bola medzi nimi uzavretá, t.j. z jeho strany ide voči žalovanej o plnenie bez právneho dôvodu

a žalovaná je pasívne legitimovaná. Žalovaná sama potvrdila, že je pasívne legitimovanou keď tvrdila,
že nešlo o bezdôvodné obohatenie, keďže malo dôjsť z jej strany k poskytnutiu pôžičky žalobcovi, čo
ale nepreukázala. Tvrdenia žalovanej preto považuje za účelové, navzájom si dokonca odporujúce, s
cieľom obohatiť sa na jeho úkor.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.7. V prvom rade treba poukázať na to, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal všetko
dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti
podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná na jeho

úkor získala tým, že žalobca na žiadosť jeho vtedajšej partnerky a súčasne dcéry žalovanej V. T. O.,
ktorá ho požiadala o splnenie jej dlhu voči žalovanej, poukázal na účet žalovanej sumu 2.000 eur,
avšak (v rámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C/37/2022) neskôr
dcéra žalovanej a napokon i samotná žalovaná existenciu takéhoto dlhu popreli, čo má za následok, že
žalovanej plnil titulom domnelého dlhu jej dcéry, teda bez právneho dôvodu, z čoho žalobca vyvodzuje

povinnosť žalovanej predmetnú sumu mu vrátiť. Poukázanie danej sumy žalobcom na účet žalovanej
pritom nebolo v konaní sporné.

8. Za správne však odvolací súd považuje najmä skutkové závery súdu prvej inštancie ohľadne
žalovanou tvrdenej pôžičky, ktorú podľa jej tvrdení v sume 2.000 eur mala poskytnúť žalobcovi a ktorú jej
mal žalobca práve úhradou sumy 2.000 eur na jej účet vrátiť. V tomto smere prvoinštančný súd okrem

obsahu výpisu z účtu žalovanej vychádzal predovšetkým z výpovedí žalovanej a jej dcéry V. T. O. ako
svedkyne, v spojení s obsahom listín predložených žalobcom ohľadne jeho zamestnania a príjmov.

9. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov odvolací súd považuje za dôležité poukázať na
to, že táto činnosť je výsostne vecou súdu a riadi sa zásadami vyplývajúcimi najmä z ustanovení §

191 C.s.p. V zmysle citovaného ustanovenia možno hodnotenie dôkazov považovať za nesprávne iba
ak by súd prvej inštancie mal za preukázané skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli
alebo celkom opomenul skutočnosti, ktoré z dôkazov vyplývajú, prípadne bez rozumného dôvodu
pripisoval niektorému z dôkazov väčší význam alebo ak by pri hodnotení dôkazov nevzal do úvahy
iné skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Úvahy súdu vedúce k finálnym skutkovým zisteniam

pritom musia byť primerané aj z hľadiska ich vnútornej konzistentnosti a nesmie byť medzi nimi logický
rozpor. V preskúmavanej veci odvolací súd po preskúmaní správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov
a ustálenia skutkového stavu veci na základe vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že súdu
prvej inštancie v súvislosti s vyhodnotením dôkazov a ustálením skutkového stavu významného pre
rozhodnutie v merite veci žiadne pochybenie, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne skutkové

závery, nemožno vytknúť. Prvoinštančný súd totiž po starostlivom vyhodnotení všetkých uvedených
dôkazov, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré v
tomto smere v konaní vyšli najavo (§ 191 C.s.p.) správne ustálil, že pôžička žalovanej žalobcovi nebola
vykonaným dokazovaním preukázaná. V rámci hodnotenia vykonaných dôkazov správne prihliadal na
to, že pokiaľ ide hodnovernosť výpovedí žalovanej a jej dcéry, ktoré predstavovali prakticky (okrem textu

v poznámke) jediné žalovanou označené dôkazy, žalovaná nebola schopná označiť presný deň ani čas
poskytnutia pôžičky, rovnako sa na tieto údaje presne nevedela rozpamätať ani navrhnutá svedkyňa,
pričom obe vypočúvané sa zhodli iba na tom, že malo ísť o sumu 2.000 eur. Najmä však žalovaná s
úplnou istotou aj po opakovanej otázke uviedla, že pôžičku žalobcovi poskytla vyplatením hotovosti v
dvoch tisíceurových bankovkách, čo je vzhľadom na všeobecne známu nominálnu hodnotu jednotlivých

eurových bankoviek v obehu (maximálna hodnota nebola viac, než 500 eur) celkom vylúčené a v
tejto súvislosti nemožno uveriť ani jej (dodatočnému) vysvetleniu, že sa pri výsluchu pomýlila, pretože
bola pred výsluchom v Českej republike, kde sa používa tisíckorunová bankovka. Žalovaná pritom
ani po uznaní, že jej výpoveď pred súdom bola mylná, dodatočne nevysvetlila, akou formou vlastne
žalobcovi pôžičku poskytla, a preto prvoinštančný súd celkom opodstatnene jej výpoveď považoval

za mimoriadne nedôveryhodnú a nepresvedčivú, rovnako ako výpoveď jej dcéry V. T. O., ktorá proti
žalobcovi, ktorý je jej bývalým priateľom, vedie, rovnako ako jej setra i žalovaná, viaceré súdne spory,
čo logicky celkom správne motivovalo súd prvej inštancie k tomu, že k jej výpovedi pristupoval opatrne
a s pochybnosťami o jej dôveryhodnosti. Výpoveď danej svedkyne však nebola ani presvedčivá, keď
si táto nevedela spomenúť na presný deň, dokonca ani čas v priebehu dňa (či sa jednalo o doobedie,

večer) či iné podrobnosti údajného poskytnutia pôžičky jej mamou žalobcovi, k dôvodom pôžičky uviedla,
že mala slúžiť na preklenutie počiatočného obdobia, kým žalobca získa pracovné povolenie a bude
môcť začať zarábať, čo je však v rozpore s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a preto (aj v
tomto prípade celkom logicky a správne) súd prvej inštancie s ohľadom na zjavnú nepravdu uvedenú
svedkyňou vyhodnotil jej výpoveď ako nedôveryhodnú, keď svedkyňa uviedla, že nevidela ani to, koľko

peňazí vlastne žalovaná žalobcovi mala v obálke odovzdať, uvádzala len, že by jej predsa žalobca
uviedol, keby tam bolo menej ako chcel. Zmluva o pôžičke je však reálnym kontraktom a na jej
platnosť sa vyžaduje skutočné odovzdanie peňazí, ktoré majú byť predmetom pôžičky, a preto celkom
správne poskytnutie pôžičky žalobcovi považoval za nepreukázané, a to na základe zrozumiteľného,vnútorne konzistentného, logického a rozumného, teda celkom správneho vyhodnotenia vykonaných
dôkazov, keď pokiaľ ide o obsah poznámky uvedenej žalobcom v súvislosti s poukázaním predmetných
prostriedkov žalovanej, túto poznámku a jej obsah správne nepovažoval v kontexte ostatných výsledkov

vykonaného dokazovania za dostatočný dôkaz o poskytnutí pôžičky.

10. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci potom prvoinštančný súd
spor posúdil správne aj po právnej stránke, keď v súlade s ust. § 451 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 456 Občianskeho zákonníka dospel, k záveru, že žalobcovi vzniklo proti žalovanej právo

na vrátenie (vydanie) sumy 2.000 eur, ktorú žalovanej poukázal, pretože na jej úhradu neexistoval
skutočný právny dôvod, nakoľko je nesporné, že domnelá pôžička žalovanej jej dcére, o ktorej vrátení
bol žalobca presvedčený v čase poukázania danej sumy v skutočnosti neexistovala a žalovaná v
konaní nepreukázala pravdivosť svojho tvrdenia, že žalobcovi poskytla hotovostnú pôžičku, ktorú jej iba
predmetnouúhradouvrátil.Odvolacísúdsapretovplnejmierestotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,
že žaloba bola podaná dôvodne, no i s ostatnými jeho skutkovými a právnymi závermi, uvedenými v

odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje; s tým, že odvolacie námietky
žalovanej považuje za nedôvodné, a to z nižšie uvedených dôvodov.

11. Nedôvodne žalovaná v odvolaní namieta, že pokiaľ žalobca tvrdí, že úhradou sumy 2.000 eur na jej
účet plnil namiesto jej dcéry, je tá potom pasívne vecne legitimovaná. Žalobca totiž v rozpore s účelovou

interpretáciou žalovanej netvrdí, že úhradou sumy 2.000 eur na účet splnil dlh dcéry žalovanej (jeho
vtedajšej partnerky), avšak len to, že v čase plnenia bol v domnení, že tak robí a vydania bezdôvodného
obohatenia sa proti žalovanej domáha práve preto, že žalovaná i jej dcéra existenciu takéhoto dlhu jasne
popreli, teda sa ukázalo, že dlh, o ktorého splnenie ho požiadala jeho vtedajšia partnerka, neexistoval.
Kľúčové z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia pritom nie je, z akej subjektívnej domnienky v

dôsledku uvedenia do omylu žalobca vychádzal v čase poukázania predmetnej sumy, avšak to, že suma
bola pripísaná na účet žalovanej objektívne bez právneho dôvodu.

12. Pokiaľ žalovaná v odvolaní argumentuje tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne
preukázania právneho dôvodu, ktorý odpadol, poukazuje odvolací súd opätovne na to, že žalobca

netvrdil, že ide o plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale o plnenie bez právneho
dôvodu, keď v čase plnenia bol v omyle, že plní dlh za dcéru žalobkyne, čo sa však ukázalo ako
objektívne nepravdivé. Žalobcu preto v tomto smere v preskúmavanej veci žiadne dôkazné bremeno
nezaťažovalo.

13. Odvolací súd považuje za neopodstatnené aj všetky námietky žalovanej, v rámci ktorých vyvodzuje
existenciu právneho dôvodu plnenia v podobe pôžičky, ktorú podľa jej tvrdení žalobcovi poskytla, z
obsahu poznámky uvedenej žalobcom pri realizácii platby žalovanej v znení "A. K. -Vrátenie 2000".
Hoci je pravdou, že text predmetnej poznámky by mohol nasvedčovať tomu, že žalobca predmetnou
úhradou splnil záväzok vrátiť danú sumu žalovanej, pri posudzovaní tohto textu nemožno odhliadnuť

od okolností existujúcich v čase úhrady, kedy bol žalobca (ako sa neskôr ukázalo mylne) v tom, že
žalovanej vracia pôžičku jej dcéry, teda uvedenie textu "vrátenie 2000" korešponduje s jeho tvrdeniami.
Za tohto stavu potom samotný obsah poznámky nie je spôsobilý preukázať existenciu pôžičky a
pravdivosť tvrdení žalovanej a tak i existenciu pôžičky by bolo možné považovať za preukázané iba
ak by poskytnutie žalovanou tvrdenej pôžičky nepochybne preukazovali aj iné dôkazy. Za stavu, keď

súd prvej inštancie celkom správne považoval výpovede žalovanej a jej dcéry za nevierohodné a
nepreukazujúce poskytnutie pôžičky, pričom iné dôkazy v tomto smere žalovaná neponúkla, za stavu,
keď z iných (objektívnych) dôkazov vyplynula nepravdivosť viacerých jej tvrdení, uvedenie poznámky
s vyššie uvedeným textom zo strany žalobcu, nepreukazuje existenciu právneho dôvodu (pôžičky) v
prospech žalovanej, ktorý by vylučoval vznik bezdôvodného obohatenia na jej strane.

14. Nedôvodne tiež žalovaná v odvolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou zmätočnosti,
keď súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil tvrdenie žalobcu, že plnil v prospech jej dcéry. Ako už totiž
bolo opakovane uvedené, žalovaný netvrdí, že žalovanej skutočne splnil dlh za dcéru žalovanej, keď
tvrdí len to, že v čase plnenia bol v domnení, že to robí, pričom vydania bezdôvodného obohatenia

sa domáha proti žalovanej práve preto, že žalovaná i jej dcéra existenciu takéhoto dlhu jasne popreli,
teda sa ukázalo, že dlh, o ktorého splnenie ho požiadala jeho vtedajšia partnerka, neexistoval. Na tom
nemôže nič zmeniť ani snaha žalovanej o účelovú interpretáciu jeho tvrdení, keď podstata rozhodujúcich
tvrdení žalobcu je v tomto spore jasná a nepochybná.15. Neopodstatnene tiež žalovaná vytýka súdu prvej inštancie porušenie zásady rovnosti strán v konaní,
ktorého sa podľa nej prvoinštančný súd dopustil tým, že v rozpore s tvrdeniami žalobcu od nej vyžadoval

unesenie dôkazného bremena ohľadne jej pôžičky žalobcovi. Je totiž nesporné, že sumu 2.000 eur
žalobca žalovanej na účet poukázal, teda jej majetok sa o danú sumu zväčšil, pričom objektívne nešlo
o plnenie (neexistujúceho, domnelého) dlhu za dcéru žalovanej a za tohto stavu došlo k presunu
dôkaznéhobremenanažalovanú,ktorá,akchcelabyťvsporeúspešná,muselapreukázaťprávnydôvod
na takéto plnenie. To sa jej však uniesť nepodarilo, keď poskytnutie pôžičky nepreukázali výpovede

žalovanej ani jej dcéry, listinné dôkazy, a za stavu, keď poskytnutie takejto pôžičky (ktoré žalobca
celkom odmietol) nepreukazujú, resp. vylučujú, iné dôkazy, pravdivosť tvrdení žalovanej o pôžičke nie
je spôsobilý preukázať ani obsah poznámky uvedenej žalobcom v súvislosti s predmetnou úhradou. Ani
v tomto smere preto argumentácia žalovanej v odvolaní nemôže obstáť a privodiť pre ňu priaznivejšie
rozhodnutie v danej veci.

16.Nazákladeuvedenéhopotommožnozhrnúť,žesúdprvejinštancievpreskúmavanejvecidostatočne
a správne ustálil skutkový stav veci, na základe ktorého správne spor posúdil i po právnej stránke,
keď dospel k záveru, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalobcovi vo výške 2.000 eur. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).