Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/112/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213204407
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7213204407.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: A&A Trading s.r.o., so sídlom
Kupeckého 3, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 727 687, zastúpený advokátom: JUDr.
Vlastimil Klepáč, sídlo: Krmanova 16, 040 01 Košice, IČO: 50 901 028, proti žalovanému: A. B. C.,
narodený: X.X.XXXX, bytom: D. X, XXX XX E. – F., zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska
kancelária Hopferova s.r.o., so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 254 220,
o zaplatenie 36.850,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice II, č.k. 35Cb/35/2015-476 zo dňa 27. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 35Cb/35/2015-476 zo dňa 27. októbra 2021.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 35Cb/35/2015-476 zo dňa 27. októbra 2021 (ďalej len
„rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 36.850,- eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 12.4. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.)
a 2, žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom pôvodný žalobca (RDB s.r.o.) podanou žalobou žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.000,- eur, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy
16.000,- eur od 12.4.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný pôsobil ako konateľ žalobcu v období od 5.11.2005 do 13.4.2011
a v mesiaci marec 2010 zrealizoval z bankového účtu žalovaného prevody na svoj osobný účet vo výške
16.000,- eur pričom použitie prostriedkov pre účely žalobcu nepreukázal. Žalobca v účtovníctve eviduje

uvedenú sumu ako pohľadávku voči žalovanému. Nárok žiadal žalobca posúdiť ako nárok na náhradu
škody.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v danom čase
nepôsobil v spoločnosti ako jediný konateľ, ale spolu s ďalšími dvoma. Nie je reálne možné, aby sám
poukázal žalovanú sumu z účtu, bez súhlasu a podpisu minimálne jedného z ďalších dvoch konateľov.
Uvedené prostriedky boli použité výlučne na financovanie prevádzky a zabezpečenie potrieb žalobcu

a vždy so súhlasom ostatných konateľov. Výzvou žalobcu na vrátenie peňažných prostriedkov zo
dňa 1.4.2011 nedisponuje. Dňa 4.4.2011 nadobudlo účinnosť jeho vzdanie sa funkcie. Vzhľadom na
uvedené a na skutočnosť, že nedisponuje účtovnými dokladmi žalobcu, nie je možné, aby preukázal účel
poskytnutia žalovanej sumy. Žalovaný namietol premlčanie nároku na náhradu škody v zmysle § 106zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), nakoľko
má za to, že je žalovaný ako fyzická osoba, nie podnikateľ.

5. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 6.6.2016 súd prvej inštancie spojil na spoločné konanie,
konania vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 35Cb/35/2015 a 35Cb/310/2015 a rozhodol,
že konanie bude vedené pod sp. zn. 35Cb/35/2015. V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn.
35Cb/310/2015 sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 20.850,- eur s príslušenstvom
zdôvodovobdobnýchakovkonanívedenompodsp.zn.35Cb/35/2015.Žalovanásumasatýkalavýberu

z pokladne žalobcu zo strany žalovaného vo výške 30.000,- eur dňa 31.3.2021, z ktorej žalovaný splatil
sumu 9.150,- eur, pričom účel výberu žalovaný podľa žalobcu nezdokladoval.

6. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 35Cb/35/2015-219 zo dňa 11.9.2017 bola na návrh žalobcu,
z dôvodu postúpenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému, pripustená zmena žalobcu tak, že z konania
vystupuje spoločnosť RDB s.r.o., Budulovská 29, Moldava nad Bodvou, IČO: 36 585 157 a na jej miesto

nastupuje spoločnosť A&A Trading s.r.o., so sídlom Kupeckého 3, 821 08 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 36 727 687.

7. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 35Cb/35/2015-435 zo dňa 15.10.2020 bola na návrh spoločnosti
A&A Trading s.r.o., so sídlom Kupeckého 3, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 727

687, z dôvodu postúpenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému, pripustená zmena žalobcu tak, že do
konania vstúpil žalobca RDB s.r.o., Budulovská 29, Moldava nad Bodvou, IČO: 36 585 157.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním
(výsluchom žalovaného, svedkov, oboznámením s obsahom spisov Okresného súdu Košice II, č.k. 37C

196/2014 a č.k. 29C 46/2017, znaleckého posudku Ing. Martina Križana č. 20/2019, listinných dôkazov
predložených stranami sporu v priebehu konania), zistil skutkový stav, podľa ktorého:

8.1. Žalovaný vykonával v spoločnosti pôvodného žalobcu funkciu konateľa v období od 5.11.2005 do
13.4.2011. Žalovaný uskutočnil z účtu pôvodného žalobcu na svoj účet bankové prevody, a to dňa

1.3.2010, 15.3.2010 a 19.3.2010 v celkovej sume 16.000,- eur. Táto skutočnosť vyplynula z potvrdení
UniCredit bank a.s. s tým, že platba bola uskutočnená na príkaz žalovaného. Obrat na účte žalobcu
vo výške debetu 16.000,- eur vyplýva aj z výpisu z účtu spoločnosti RDB s.r.o. zo dňa 29.3.2011, ako
aj z potvrdení vydaného spoločnosťou Kredit audit s.r.o. Bratislava pre účely § 12 ods. 2 písm. c)
zákona č. 7/2005 Z. z. zo dňa 22.2.2013, kde je potvrdený bankový prevod vo výške 16.000,- eur s

tým, že táto pohľadávka má doložený dôvod vzniku a je zaúčtovaná v spoločnosti RDB s.r.o. v súlade
s účtovnými predpismi. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný uskutočnil z pokladne žalobcu
výber v sume 30.000,- eur dňa 31.3.2010, ktorý vyplýva z príjmového a výdavkového dokladu, ako aj
z potvrdenia vydaného spoločnosťou Kredit audit s.r.o. Bratislava zo dňa 18.3.2013, kde je potvrdený
výber z pokladne v celkovej výške 20.850,- eur s tým, že táto pohľadávka má doložený dôvod vzniku

a je zaúčtovaná v spoločnosti RDB s.r.o. v súlade s účtovnými predpismi. Zo znaleckého posudku
vypracovaného znalcom Ing. Martinom Križanom, PhD. č. 20/2019 na objednávku žalobcu vyplynul
záver, že z dôvodu nezúčtovania finančných prostriedkov (nezúčtovaním sa rozumie nepredloženie
dokladov preukazujúcich, že pohľadávka bola použitá na krytie nákladov spoločnosti, príp. vrátením
pohľadávky v hotovosti alebo na účet RDB) vznikli spoločnosti RDB s.r.o. pohľadávky voči A. B. C..

Následkom toho, že A. C. nezúčtoval pohľadávku v celkovej výške 36.850 eur v spoločnosti RDB s.r.o.,
ktorú menovaná spoločnosť eviduje voči A. B. C., došlo v spoločnosti RDB s.r.o. k zníženiu finančných
prostriedkov. Celkovo žalovaný nezúčtoval voči spoločnosti RDB s.r.o. sumu vo výške 256.750,- eur,
pričom medzi touto sumou je aj suma vo výške 36.850,- eur tvoriaca predmet konania.

8.2. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa vyžaduje porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktorých existenciu musí preukázať poškodený,
pričom tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou
predstavuje absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Zodpovednosť za škodu sa spravuje ustanoveniami
ObZ, podľa ktorého sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu. Ak nekoná štatutárny orgán s

odbornou starostlivosťou, poruší tým svoje povinnosti pri výkone pôsobnosti konateľa a je povinný
nahradiťškodu.Konateliazodpovedajúzaporušeniepovinnostizozáväzkovéhovzťahuazodpovednosť
za škodu im vzniká aj porušením povinností ustanovených Obchodným zákonníkom (§ 757), kedy sa
povinnosti konateľa v zákone upravujú príkladným výpočtom uvedeným v ust. § 135a ods. 2 písm. a),b) ObZ. Základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie nesprávnosti
konania konateľa, ktorý nebude zodpovedať za škodu za predpokladu, že konal nielen s odbornou
starostlivosťou, ale v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky, teda konanie

s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere splnené súčasne, čo musí preukázať konateľ,
zodpovednosť konateľa za škodu nevznikne. Protiprávnosť konania žalovaného spočíva v porušení
všeobecnej zásady výkonu pôsobnosti konateľa, upravenej v § 135a ods. 1 ObZ, ukladajúcej konateľovi
povinnosť prihliadať pri výkone svojej funkcie na záujmy spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a konať
pritom s odbornou starostlivosťou. Výber finančných prostriedkov z účtu obchodnej spoločnosti žalobcu,

resp. z pokladne a ich použitie bez preukázania účelu, bez zdokladovania a vyúčtovania je podľa názoru
súdu konaním v rozpore so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov. Tým, že žalovaný nepreukázal, že
by predmetné peňažné prostriedky použil pre potreby obchodnej spoločnosti a následne ich ani nevrátil,
svojím konaním spôsobil, že u žalobcu došlo k zníženiu majetku o čiastku prevedenú žalovaným z
účtu žalobcu na jeho osobný účet, resp. vybratú z pokladne, čo predstavuje škodu na majetku žalobcu,
vzniknutú v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného,

ktorými vysvetľoval účel použitia predmetných finančných prostriedkov. Žalovaný jednak tvrdil, že suma
30.000,- eur predstavovala splatenie časti pôžičky, ktorú ako spoločník poskytol obchodnej spoločnosti
žalobcu, čo bolo v konaní vyvrátené znaleckým posudkom, kde sa znalec vyjadril k spôsobu splácania
pôžičky a k jej zostatku. Žalovaný taktiež tvrdil, že peňažné prostriedky použil na chod spoločnosti, avšak
žiadne doklady k tomu nepredložil, resp. nevedel predložiť žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal

pravdivosť svojich tvrdení.

8.3. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 133 ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 135a ods. 1
až 2 ObZ, § 757 ObZ, § 373 ObZ, § 378 ObZ, § 365 ObZ, § 369 ods. 1 ObZ, § 387 ods. 1 a 2 ObZ, § 397

a § 398 ObZ a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie žalovanej sumy 36.850,- eur
s príslušenstvom zo strany žalovaného titulom náhrady škody. K posúdeniu vzťahu medzi konateľom a
spoločnosťou konštatoval, že ide o absolútne obchodno-záväzkový vzťah a zodpovednosť za škodu sa
spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa jedná o objektívnu zodpovednosť.
Súd považoval za preukázané, že o žalovanú sumu došlo k zníženiu majetku žalobcu, čo predstavuje

škodu žalobcu spôsobnú protiprávnym konaním žalovaného.

8.4. K námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného súd uviedol, že je nedôvodná. Premlčacia
lehota je 4 ročná. Žalobca sa o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá, dozvedel v marci 2011
a žaloba bola na súd podaná dňa 27.2.2013, resp. 27.3.2013.

8.5.Opríslušenstvepohľadávkyrozhodolsúdprvejinštanciepodľa§369ObZ.Úrokzomeškaniapriznal
od 12.4.2011, nakoľko vo výzve žalobcu na zaplatenie bola lehota na zaplatenie dlžnej sumy stanovená
do 11.4.2011.

8.6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a žalobcovi,
ktorý bol úspešný v celom rozsahu, priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie proti obom jeho výrokom,

z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Navrhol rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania.

9.1. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP uviedol, že súd nárok uplatnený žalobcom

nesprávne posúdil ako nárok na náhradu škody podľa OBZ. Jedná sa pritom o vzťah právnickej osoby
a odvolateľa ako fyzickej – súkromnej osoby, keďže aj finančné prostriedky mali byť prevádzané
na osobný účet odvolateľa. Zároveň v čase, keď mu bola doručená výzva, ktorou si začal žalobca
vymáhať predmetné finančné prostriedky, už nepôsobil ako konateľ žalobcu. Nárok mal byť posúdený
ako nárok podľa OZ. Obdobný nárok týmto spôsobom posúdil aj Okresný súd Košice II v rozsudku zo

dňa 28.02.2018 pod sp. zn. 29 C/132/2014, ako aj na neho nadväzujúce rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 17.04.2019 sp. zn. 9Co/251/2018. Vecou sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v konaní
pod sp. zn. 9Cdo/71/2020, v ktorom prijal rozhodnutie dňa 12.08.2020 a uzavrel, že odvolací súd svoje
rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnil a nemožno ho považovať za arbitrárne. Súd rozhodoval v úplnetotožnej veci, jediným rozdielom bola výška sumy, ktorú si žalobca uplatnil. Je nepochopiteľné, že dva
senáty toho istého súdu rozhodujúce v tej iste veci sa takýmto zásadným spôsobom odklonia vo veci
právneho posúdenia. Súd pred vydaním napadnutého rozsudku v tejto veci bol s rozhodnutiami súdov

vo veci pod sp. zn. 29C/132/2014 oboznámený. Napriek tomu z napadnutého rozsudku nevyplýva ani
zmienka o tom, ako sa so závermi rozhodnutí súd vysporiadal. Inú vadu konania vidí preto odvolateľ aj
v neprihliadnutí na predmetné rozhodnutia v odbornej právnej veci.

9.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolateľ vidí v tom, že žalobca nepreukázal

splnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody (protiprávne konanie, vznik škody a príčinná
súvislosť). Prevod finančných prostriedkov z účtu spoločnosti v žiadnom prípade nemožno pokladať
za protiprávne konanie z jeho strany, resp. porušenie povinnosti konateľa, nakoľko ako vyplynulo aj
z vykonaného dokazovania, k takémuto konaniu bol oprávnený, čo potvrdili aj svedkovia – A. D.
G. a A. D. D.. V rozhodnom období nebol sám konateľom a všetci mali vedomosť o pohyboch na
účte. Z dokazovania vyplynulo, že množstvo vecí v súvislosti s fungovaním a prevádzkou areálu bolo

vyplácaných v hotovosti. Po celé obdobie, kým nedošlo k nezhodám a žalovaný sa nerozhodol odísť
z funkcie konateľa, nikto nemal pocit, že spoločnosti spôsobil akúkoľvek škodu a nikto od neho žiadne
prostriedky nevymáhal. Žalobca navyše existenciu škody žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal,
keďže ním predložené listinné dôkazy nepreukazujú existenciu škody, ale iba existenciu pohľadávok. Z
dôvodu absencie dvoch predpokladov (vznik škody a protiprávne konanie) nemôže byť daný ani tretí

predpoklad a to príčinná súvislosť. Nevidí dôvod, pre ktorý by ním navrhnuté a následne aj vykonané
dôkazy, nemali byť brané do úvahy, respektíve by im mala byť pripisovaná nižšia dôkazná sila. B. H.,
ktorá bola ekonómkou žalobcu sama uviedla, že škoda určite nemohla byť v takejto výške ako ju vyčíslil
žalobca.

9.3. Poukázal na skutočnosti, ktoré vyplynuli z obdobného konania vedeného pod sp. zn. 29C/132/2014
na Okresnom súde Košice II a to, že A. D. pri svojej výpovedi dňa 23.5.2016 uviedol, že bol vedený aj
sumár prevádzky, ktorý robil pán Koniar - tzv. pracovný zošit, do ktorého si zapisoval použité peniaze,
účel použitia a popis práce. Žalovaný prostriedky odovzdával kolegovi p. E. za účelom zabezpečenia
prevádzky. Túto skutočnosť v konaní 29C/132/2014 potvrdil aj svedok Vizváry (tiež konateľ a spoločník

spoločnosti) na danom pojednávaní, pričom pán E. zabezpečoval vyplácanie a všetky nákupy, čo svedok
E. potvrdil aj v tamtom konaní ako aj to, že prostriedky mu odovzdával žalovaný. Zároveň uviedol,
že: „ .... v skutočnosti boli oficiálne peniaze, ale aj neoficiálne. Oficiálne sa vyplácal drobný materiál,
ale vyplácali sa aj ľudia.“ Uviedol aj, že nevie uviesť kedy a koľko prostriedkov sa vyplatilo ľudom na
čierno. Nebolo to tak, že žalovaný bol jediný spoločník a konateľ, ktorý si v spoločnosti koná podľa

vlastnej úvahy, a po zmene konateľov po spätnej kontrole sa zistilo, že spôsobil škodu. V spoločnosti
boli stabilne rovnakí konatelia a žalovaný bol ostatnými neustále kontrolovaný. Keby žalovaný nakladal
s prostriedkami žalobcu bez pokynu, poverenia a súhlasu ostatných, okamžite by boli zakročili a
nenechali by ho údajne „míňať“ prostriedky spoločnosti dva roky. Súd sa mal oboznámiť s konaniami v
obdobných veciach vedenými na príslušných súdoch, ktoré by mali byť súdu známe z jeho činnosti. Teda

nielen rozhodnutiami prijatými v daných konaniach, ale s celými spismi, najmä jednotlivými výpoveďami
svedkov, už keď ich nevykonal v tomto konaní napriek zásade ústnosti. Pokiaľ súd hovorí o tom, že
výber finančných prostriedkov a ich použitie bez preukázania účelu, bez zdokladovania a vyúčtovania
má byť porušením povinnosti, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o priamej príčinnej súvislosti. Totiž k
výberu finančných prostriedkov by už nastúpili ďalšie aspekty, ktoré pretrhávajú reťaz bezprostrednosti

a priamosti kauzálneho nexu.

9.4. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP vidí v tom, že súd nevykonal
minimálne výsluch svedkyne H., ako ani žalovaným navrhované vypočutie znalca alebo jeho písomné
dopočutie a tento svoj postup ani náležite neodôvodnil.

9.5. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP vidí najmä v tom, že súd sa nedôsledne
držal zákonných ustanovení o odôvodňovaní rozhodnutia s poukazom na § 220 ods. 2 CSP. Súd sa
napriekznačnýmpochybnostiamstotožnilstvrdenímžalobcuapokiaľišlootvrdeniažalovaného,uviedol
len, že im neuveril. Dostatočne nešpecifikoval prítomnosť obligatórnych predpokladov vzniku nároku na

náhradu škody a bez riadneho odôvodnenia, ktoré by malo základ vo vykonanom dokazovaní ustálil,
že nárok na náhradu škody je daný. Nedostatočná odôvodnenosť rozsudku je aj zásahom do práva na
spravodlivý proces zakotvený v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti konštatuje, že nedostatočné odôvodnenierozhodnutia je tzv. inou vadou v konaní (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. R111/1998,
3Cdo/249/2008, 3Cdo/290/2009, 3Cdo/138/2010). Tiež je následkom nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia aj jeho nepreskúmateľnosť a porušenie práva na spravodlivý proces. Celé konanie

považuje za účelový akt pomsty spoločníkov žalobcu, s ktorými z dôvodu zásadných nezhôd v období
neskoršom, ako bolo rozhodné obdobie výberov, vedú viacero súdnych sporov. Za inú vadu konania
považuje aj neprihliadnutie na rozhodnutie odvolacieho a dovolacieho súdu v obdobnej veci (sp. zn.
29C/132/2014), resp. nevysporiadanie sa s týmto odklonom.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že protiprávnym konaním žalovaného je, ako
správneuviedolvosvojomrozhodnutísúdprvejinštancie,porušeniezásadyvýkonupôsobnostikonateľa
podľa § 135a ObZ. Žalovaný v konaní preukázal aj výšku vzniknutej škody, a to nielen výškou výberu a
potvrdením audítora KREDIT AUDIT s.r.o. zo dňa 12.12.2012, ale aj predloženým znaleckým posudkom
a tiež preukázal aj existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a ujmou v
majetkovej sfére žalobcu. V súvislosti s rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci 9Co/251/2018 poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Cdo/196/2009 z 22.09.2010, v ktorom
dovolací súd konštatoval, že „ občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná
právo),účastnícikonanianiesúpovinníuplatnenýnárokkvalifikovať,pretožeprávnakvalifikáciajevecou
súdu. Tiež poukázal na rozhodnutia: 1) Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5Cdo/385/2012, zo 06.02.2013, v
ktorom dovolací súd uviedol, že „ ak súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových

tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom
navrhované, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny
dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne a 2) Najvyššieho
súdu SR sp. zn.: 4M Cdo/15/2010 z 27.07.2011, v ktorom dovolací súd uviedol, že „ nie je porušením
zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania.

Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto právna kvalifikácia ani
nie je obligatórnou náležitosťou žaloby.“ Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod
sp. zn. 29C/132/2014 pôvodne žaloval len zaplatenie sumy 25.500,- eur s príslušenstvom bez toho, aby
skutok bližšie právne kvalifikoval. Žalobca svoj uplatnený nárok ako náhradu škody kvalifikoval až na
základe uznesenia odvolacieho súdu, ktorým súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na

ďalšie konanie, z odôvodnením, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, ako to právne kvalifikoval
súd prvej inštancie.

11. Žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.5.2024 doručil rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky SR, zo dňa 31.1.2023, sp. zn. 5Cdo/64/2022, ktoré je rozhodnutím v obdobnej veci

(okrem hodnoty sporu) medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Uznesením č.k. 3Cob/112/2022-607 zo dňa 22. februára 2023 Krajský súd v Košiciach pripustil,

aby do konania na miesto pôvodného žalobcu RDB s.r.o., sídlo: Budulovská 29, 045 01 Moldava nad
Bodvou, IČO: 36 585 157, ako žalobca vstúpila spoločnosť: A&A Trading s.r.o., sídlo: Kupeckého 3,
Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08, IČO: 36 727 687.

14. Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými

dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP a konštatoval, že tieto sú v celom rozsahu
prípustnými dôvodmi.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP

priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej

veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane

judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu skutkovú, keď
strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie
takýtodôkaznevykonal.Vyhodnoteniepotenciálnejrelevancienavrhovanéhodôkazu,akoajprípustnosti
jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd vec nesprávne právne posúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.21. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nepreskúmateľnosťou rozhodnutia,
inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, nevykonaním navrhnutých dôkazov,

s namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom, nesprávnym právnym posúdením,
preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie
dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za
naplnené.

23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací
súd navyše uvádza:

24. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie II. ÚS 76/2007, uznesenie

NajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/106/2010zodňa15.7.2010)vyplýva,žeprávonariadneodôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka
konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

25. Pri posudzovaní zodpovednosti konateľa za škodu sa uplatní ustanovenie § 261 ods. 6 písm. a)
ObZ, v zmysle ktorého vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je vždy obchodno-záväzkovým vzťahom
(tzv. absolútny obchodno-záväzkový vzťah), čo správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku. Odvolacie námietky žalovaného spočívajúce v námietke nesprávneho právneho posúdenia
súdom prvej inštancie z dôvodu, že v čase doručenia výzvy už žalovaný nepôsobil ako konateľ, resp. že

ide o vzťah žalobcu (obchodnej spoločnosti) a jeho ako fyzickej osoby (nepodnikateľa), z dôvodu ktorého
nejde o nárok na náhradu škody podľa ObZ, vyhodnotil odvolací súd ako nesprávne. Bolo nepochybné,
že k prevodom peňažných prostriedkov, ako aj k výberu z pokladne došlo žalovaným v čase, keď pôsobil
ako konateľ spoločnosti RDB s.r.o. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ide
o nárok na náhradu škody podľa ObZ.

26. Obsahom odvolacích námietok bol aj žalovaným tvrdený neodôvodnený odklon súdu prvej
inštancie od záverov vyjadrených súdmi v rozhodnutiach v obdobnej právnej veci (rozsudok Okresného
súdu Košice II č.k. 29C/132/2014 a na neho nadväzujúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 9Co/251/2018 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/71/2020).

K uvedenému odvolací súd uvádza, že ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd nie sú viazaní právnymi
názormi vyjadrenými v inej právnej veci. V predmetnej právnej veci, na ktorú žalovaný poukazoval, išlo
o právny nárok medzi identickými stranami sporu (resp. medzi pôvodným žalobcom ako obchodnou
spoločnosťou, v ktorej vykonával žalovaný funkciu konateľa a žalovaným), ktorý bol tiež posúdený ako
nárok na náhradu škody, avšak v danom spore v konaní neboli preukázané predpoklady pre vznik

zodpovednosti za škodu. V danom spore existovala iná dôkazná situácia oproti prejednávanému sporu.
Naplnenie odvolacieho dôvodu v tomto smere odvolací súd nepovažuje za dané ani z dôvodu, že
súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne a dostatočne venoval
odôvodneniu právnej charakteristike nároku žalobcu a vysvetlil, že v danom prípade ide o spor o náhradu
škody podľa ObZ. Zároveň súd prvej inštancie vychádzal z dostatočných dôkazov, ktorými žalobca

v konaní preukazoval vznik škody (vrátane znaleckého posudku predloženého žalobcom dňa 9.10.2019,
ktorý v konaní vo vyššie uvedenej obdobnej právnej veci ako dôkaz nefiguroval). Napokon odvolací
súd konštatuje, že uvedenou námietkou žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
vrozsudkusp.zn.5Cdo/64/2022zodňa31.januára2023(vsporesidentickýmistranamisporu;dotknutý
rozsudok je obsahom súdneho spisu), v ktorom túto námietku žalovaného ako dovolateľa ako dovolací

súd zamietol (dovolací súd zamietol dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
dňa29.7.2020sp.zn.9Co/254/2019vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachzodňa 4.3.2021
sp. zn. 9Co/254/2019, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 15.11.2018 sp.zn. 37C/196/2014 a ktorým bolo žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 150.000,- eur s príslušenstvom voči
žalovanému titulom náhrady škody vyhovené).

27. Zodpovednosť člena štatutárneho orgánu (konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným) za škodu
voči spoločnosti s ručením obmedzeným je porušením tzv. fiduciárnej povinnosti člena tohto orgánu,
ktorá spočíva v porušení zákonom uloženej povinnosti profesionality a lojality. Zákonom uložená
povinnosť profesionality znamená, že si konateľ musí zadovážiť dostatok informácií a že musí konať
odborne a v záujme spoločnosti, ako aj v záujme všetkých jej členov (§ 135a ods. 1 ObZ). Povinnosť

lojality znamená, že sa konateľovi zakazuje uprednostňovať pri výkone svojej funkcie svoje osobné
či iné záujmy. Škoda vzniknutá spoločnosti predstavuje majetkový a nedobrovoľný úbytok, prípadne
ním môže byť aj ušlý zisk ako nerozmnoženie majetku očakávané pri obvyklom chode vecí. Medzi
porušením povinnosti konateľa a škodou musí existovať príčinná súvislosť. Ako lex specialis sa teda
v takomto prípade uplatní ustanovenie § 135a ObZ a ako lex generalis sa na zodpovednostný vzťah
konateľa voči spoločnosti s ručením obmedzeným aplikuje § 373 a nasl. v spojení s § 757 ObZ.

Zodpovednosť konateľa voči spoločnosti s ručením obmedzeným je objektívna (§ 373 ObZ) a pri jej
vzniku sa neskúma zavinenie. Konateľ za ňu zodpovedá, aj keď ju nezavinil, pričom ObZ pripúšťa
dva liberačné dôvody: 1.) konateľ preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, 2.) konateľ vykonával uznesenie valného
zhromaždenia (§ 135a ods. 3 ObZ). Správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že

naplnenie oboch liberačných dôvodov (dôsledkom ktorých by zodpovednosť za škodu nevznikla), musí
preukázať konateľ. Súd prvej inštancie navyše v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne konštatoval
v čom spočívalo porušenie povinnosti žalovaného – nepreukázaním, že predmetné peňažné prostriedky
použil (v období výkonu funkcie konateľa) pre potreby obchodnej spoločnosti žalobcu a následne ich
nevrátil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že dôvodom konštatovania protiprávneho

konania žalovaného nebola skutočnosť (ako tvrdí žalovaný v odvolaní), že žalovaný vykonal výbery
peňažných prostriedkov z účtu alebo z pokladnice žalobcu. Súd prvej inštancie zreteľne konštatoval
v odôvodnení napadnutého rozsudku, že sporným napokon bolo, na aký účel bola žalovaná sumy
použitá (inými slovami, či ju žalovaný použil pre účely a potreby obchodnej spoločnosti alebo nie).
Navyše z napadnutého rozhodnutia vyplýva aj to, že vznik škody bol preukázaný. Záverom v konaní

predloženého znaleckého posudku bolo vyčíslenie celkovej hodnoty pohľadávok žalovaného voči
žalobcovi (zahrňujúce aj žalovanú sumu v prejednávanom prípade) a konštatovanie, že uvedená
suma predstavuje sumu, o ktorú sa znížili finančné prostriedky spoločnosti RDB, s.r.o.. Súd prvej
inštancie sa preukázateľne zaoberal aj tvrdeniami žalovaného týkajúcimi sa pôžičky poskytnutej zo
strany žalovaného žalobcovi a uzavrel, že zo znaleckého posudku vyplýva, že tieto záväzky žalobcu voči

žalovanému boli postupne znižované. Žalovaný pritom použitie žalovanej sumy v prospech, resp. pre
účely žalobcu nepreukázal žiadnym spôsobom a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by ho zbavovali
zodpovednosti v zmysle § 135a ods. 3 ObZ.

28. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie vo vzťahu k ním

uvádzaným tvrdeniam v konaniach len konštatoval, že jeho tvrdeniam neuveril, pričom tieto boli podľa
žalovaného preukázané aj svedeckými výpoveďami. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd
prvej inštancie vysvetlil dôvod, pre ktorý tvrdeniam žalovaného neuveril pokiaľ ide o účel použitia
prostriedkov (s. 7. napadnutého rozsudku), ktoré žalovaný odôvodňoval poskytnutím pôžičky žalobcovi.
Uvedené mal súd prvej inštancie za vyvrátené obsahom znaleckého posudku (v ktorom bol podľa súdu

prvej inštancie objasnený spôsob splácania pôžičky a jej zostatok), ako aj tým, že žalovaný podľa neho
nepredložil žiadne doklady na preukázanie skutočnosti, že peniaze použil na chod spoločnosti.

29. K dôvodu odvolania spočívajúceho v nevykonaní žalovaným navrhnutých dôkazov odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie vykonal výsluchy svedkov (p. E. a p. D.), ktoré navrhol žalovaný v odpore

proti platobnému rozkazu. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že súd prvej inštancie
nevykonal ním navrhovaný výsluch svedkyne H. a vypočutie znalca. Z obsahu napadnutého rozsudku
vyplýva (s. 4), že súd prvej inštancie sa s výpoveďou svedkyne I. H. oboznámil, oboznámením sa so
spisom vedeným v konaniach pod sp. zn. 37C/196/2014 a 29C/46/2017 (zo zápisnice z pojednávania
zo dňa 25.8.2021 vyplýva, že s ohľadom na prednesy strán sporu konajúci súd bude žiadať o pripojenie

spisov Okresného súdu Košice II sp. zn. 37C/196/2014 a 29C/46/2017; obsahom súdneho spisu sú
aj rozsudky Okresného súdu Košice II č.k. 37C/196/2014-571 zo dňa 15.11.2018, rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/254/2019 zo dňa 29.7.2020 a rozsudok Okresného súdu Košice II č.k.
29C/46/2017-486 zo dňa 7.7.2021 na čl. 451 až 467). Súd prvej inštancie bol oboznámený s jejvedomosťamiohľadompredmetusporu,atozobsahujej výpovedeakosvedkyneI.H.vinomobdobnom
konaní, čo priamo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku (s. 5). Navyše z obsahu samotného
súdneho spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.8.2021 informoval súd,

že sa snažil zabezpečiť účasť pani H., ktorú navrhuje vypočuť ako svedkyňu, táto ale oznámila, že
z dôvodu dlhodobej plánovanej dovolenky v zahraničí sa nemôže pojednávania zúčastniť. K uvedenému
odvolací súd uvádza, že v zmysle § 197 ods. 1 CSP platí, že ak strana navrhuje výsluch svedka,
zabezpečí jeho prítomnosť. Podľa § 197 ods. 2 CSP, ak takto nemožno postupovať, požiada strana súd
o predvolanie svedka. Z obsahu súdneho spisu v tejto súvislosti nevyplýva, že by žalovaný požiadal

súd o predvolanie menovanej svedkyne. Žalovaný len oznámil, že sa o zabezpečenie svedkyne pokúsil,
avšak bezúspešne.

30. K žalobcom predloženému znaleckému posudku sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 25.11.2019, v ktorom uviedol, že súdu predloží odborné vyjadrenie, ktoré si dal
vyhotoviť. Zároveň požiadal o poskytnutie dodatočného časového priestoru na vyjadrenie sa k podaniu

žalovaného (súčasťou ktorého bol znalecký posudok). Následne sa vo veci konali pojednávania dňa
25.8.2021 a dňa 17.10.2021, pričom ani na jednom z nich žalovaný neuviedol, že navrhuje výsluch
znalca. Takýto návrh nevyplýva ani z ostatného obsahu spisu (po predložení znaleckého posudku
žalobcom). Tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované
vypočutie znalca, alebo minimálne jeho dopočutie, vyhodnotil odvolací súd ako irelevantné z pohľadu

naplnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Odvolací súd k uvedenému podotýka,
že len z obsahu rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 29C/46/2017-486 zo dňa 7.7.2021 (čl. 463
a nasl.) vyplýva, že žalovaný navrhol vypočuť znalca. Konanie v prejednávanej veci však nebolo
s predmetným konaním vedeným na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. č.k. 29C/46/2017 spojené.
Samotný poukaz žalovaného v odvolaní na návrh na vykonanie dôkazu v inom konaní (resp. jeho

nevykonanie v prejednávanej veci), nie je postačujúci pre konštatovanie, že žalovaný takýto prostriedok
procesnej obrany v prejednávanej veci relevantným spôsobom a včas v konaní uplatnil a že konajúci
súd takýto návrh strany sporu bezdôvodne nevykonal. Inými slovami, ak žalovaný v tomto konaní mienil
vyjadriť námietky k žalobcom predloženému znaleckému posudku, mal tieto námietky vzniesť v tomto
konaní, čo však neurobil. Žalovaný síce tvrdil, že predloží vlastné odborné vyjadrenie, čo však neurobil.

31. Odvolací súd uzatvára, že podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo. Samozrejme toto hodnotenie nemôže byť svojvoľné, ale musí vychádzať
z obsahu súdneho spisu a musí byť v súlade so základnými princípmi logiky. Zároveň je súd povinný

v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviesť, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako
ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 CSP). V prejednávanom spore
súd prvej inštancie v zmysle uvedeného postupoval, čo vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého
rozsudku.

32. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

34. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 (ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).