Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115202601
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:4115202601.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Marián Ďurica -
SHR, s miestom podnikania Pri štadióne 919/10, 976 68 Heľpa, IČO: 31 907 903, právne zastúpený:
JUDr. Peter Šramko, advokát so sídlom Mýto 261, 976 44 Mýto pod Ďumbierom, IČO: 50 525 468 proti
žalovanému: BARCA s.r.o., so sídlom Dlhá 118, 949 01 Nitra, IČO: 36 561 720, právne zastúpený:
KOTRUSZ - BENČIK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 57, 949 01 Nitra, IČO: 47 237
252, o zaplatenie sumy 7 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č.k. 23Cb/1/2023-472 zo dňa 08.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/1/2023-472 zo dňa 08.06.2023
v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
sumu 6 565,51 eura spolu s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6 565,51 eura odo dňa 11.08.2016
do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/1/2023-472 zo dňa 08.06.2023
vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/1/2023-472 zo dňa 08.06.2023
v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že žalobcovi voči žalovanému p
r i z n á v a náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 87,58 % a náhradu trov dovolacieho
konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 95,98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“)

rozsudkom č.k. 23Cb/1/2023-472 zo dňa 08.06.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj
ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: Ing. Marián Ďurica - SHR, s miestom podnikania
Pri štadióne 919/10, 976 68 Heľpa, IČO: 31 907 903 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,objednávateľ“)
proti žalovanému: BARCA s.r.o., so sídlom Dlhá 118, 949 01 Nitra, IČO: 36 561 720 (ďalej aj
ako,,žalovaný“aleboajako,,zhotoviteľ“),ozaplateniesumy7000eurspríslušenstvom,žalobuzamietol
(výrok I.) a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 04.02.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7 000 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia. Tvrdil, že uhradil žalovanémufaktúru č. 130800003 zo dňa 14.05.2013 ako preddavok na práce a materiál na objekte jazierka v Heľpe
v sume 7 000 eur s tým, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

Okresný súd Nitra vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 23Cb/52/2015-25 dňa 14.08.2015, proti ktorému
podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s tým, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe
zmluvy o dielo v priebehu mesiaca máj 2013 a jej predmetom bolo zhotovenie diela - prírodného jazierka.
Medzi stranami prebiehala intenzívna komunikácia čo do rozsahu a špecifikácie plnenia a následne bol
dohodnutý rozsah diela, cena za jeho vykonanie a začiatok realizácie diela dňa 04.06.2013. Vzhľadom

na rozsah dohodnutého plnenia stanovil výšku dohodnutej zálohy, ktorá z časti pokrývala náklady na
časť realizovaných prác a materiál, ktorý zabezpečil. Dňa 03.06.2013 mu žalobca oznámil, že žiada o
odloženie termínu realizácie diela na jarnú sezónu roku 2014 z dôvodu vyskytnutia sa prekážky na jeho
strane.Tvrdil,žežalobcanásledneprerušilkomunikáciuanajehovýzvy,abymuumožnilrealizovaťdielo
reagoval neustálym odkladom termínu. Mal za to, že žalobca je v omeškaní s plnením svojho záväzku
zo zmluvy o dielo ako aj prevzatím zakúpeného materiálu, v súvislosti s čím mu vznikla škoda, ktorú

si bude v konaní uplatňovať.

Ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že na obchodnú
spoluprácu oslovil žalovaného, ten mu vystavil zálohovú faktúru, ktorú uhradil. Následne po uhradení
faktúry sa mal dojednať predmet zmluvy a cena diela. Komunikoval telefonicky aj osobne s I.. C.

C., zamestnankyňou žalovaného, ktorá vykonala dvakrát ohliadku miesta, kde malo byť jazierko
vybudované, pričom jama už bola vykopaná. Žalovaný vykonal zememeračské a odvodňovacie práce,
ale k dohode o cene nedošlo. Argumentoval, že v prípade, ak nedošlo k dohode o podstatných
náležitostiach zmluvy, zmluva nebola uzatvorená, a preto je žalovaný povinný vrátiť mu poskytnutú
zálohu. Žalobca tvrdil, že cenová ponuka a návrh diela mu bol doručený až po zaplatení zálohy, pričom

cena bola postupne navyšovaná a návrh nezodpovedal jeho požiadavkám. Nakoľko si časť prác mal
vykonať sám, s čím nesúhlasil, požiadal o vrátenie zálohy. Žalovaný vrátenie zálohy prisľúbil po odrátaní
nákladov, k čomu však nedošlo. Žalovanému boli zaslané dve výzvy, na ktoré nereagoval. Žalobca
uviedol, že z opatrnosti od zmluvy odstúpil, pretože vznikla nemožnosť plnenia, nakoľko dielo bolo
dokončené inou spoločnosťou. Dôvodil, že si uplatňuje nárok ako bezdôvodné obohatenie a v prípade,

že by súd dospel k záveru, že zmluva bola uzatvorená, domáha sa vrátenia poskytnutého plnenia po
odstúpení od zmluvy.

Súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že v priebehu konania žalovaný
tvrdil, že na uzatvorenie zmluvy ho oslovil žalobca. Predmetom zmluvy bola izolácia jazierka, jama už

bola vykopaná. Zmluva vznikla na základe dohody medzi žalobcom a I.. C. C., ktorá je jeho obchodno-
technickou zástupkyňou a bola oprávnená uzatvárať zmluvy o dielo v ústnej forme. V apríli 2013 sa
uskutočnila ohliadka I.. C. C. a ďalším pracovníkom, pričom jeho zamestnanci boli v Heľpe u žalobcu
asi trikrát dohodnúť technické požiadavky. Jednalo sa o odvádzanie vody z potoka do jazierka, bolo
potrebné vybudovať hrádzu a zabezpečiť hydroizolačné fólie. E-mailom bola žalobcovi zaslaná cenová

ponuka, fotografie aj náčrt. Prvá konkrétna cenová ponuka bola žalobcovi zaslaná dňa 07.05.2013, cena
bola viac ako 17 000 eur. Predmetom zmluvy bola izolácia jazierka a vybudovanie hrádze. Následne si
žalobca zvážil, že zemné práce a vybudovanie hrádze vykoná vo vlastnej réžii. Dňa 12.05.2013 bola
vypracovaná druhá cenová ponuka na sumu 14 000 eur, ktorá obsahovala izoláciu a montáž ventilu. Dňa
14.05.2013bolavypracovanázálohováfaktúranasumu7000eur,ktorúžalobcauhradildňa21.05.2013.

Dielo sa vytváralo, robili sa povrchové úpravy a odvodňovacie práce. Dňa 21.05.2013 bol žalobcovi
zaslaný náčrt hrádze, ktorú si mal realizovať žalobca. Z diela sa realizoval iba odtok potoka a zakúpenie
materiálu, ktorého cena bola viac ako 10 000 eur bez DPH. Práce vykonal žalovaný v rozsahu 300 eur,
tak ako boli fakturované. Dňa 04.06.2013 malo byť všetko realizované, práce by boli vykonané za dva,
maximálne tri dni. Dňa 03.06.2013 bolo všetko naložené, zabezpečené ubytovanie pre pracovníkov, ale

žalobca presunul termín vykonania diela a v decembri 2013 im oznámil, že sa bude realizovať až v roku
2014. V septembri 2014 im oznámil, že ide realizovať hrádzu. Žalovaný uviedol, že materiál na dielo sa
nachádza u neho na sklade.

SvedkyňaI..C.C.potvrdila,žeodroku2013jeobchodno-technickouriaditeľkouspoločnostižalovaného,

pričom do náplne jej práce patrí dohodovanie podmienok s klientmi, vypracovanie cenových ponúk,
realizácia a fakturácia vykonaných prác, a že pre žalobcu riešili vybudovanie jazierka, pričom oslovení
boli dňa 15.04.2013. Dňa 23.04.2013 na základe doručeného zamerania, výkresov a fotiek vypracovali
cenovú ponuku na vykonanie izolácie jazierka, dodávku a montáž materiálu. Žalobcovi bolo všetkozaslané e-mailom. Asi dňa 03.05.2013 sa so žalobcom stretla na mieste samom, preberali vykonanie
zemných prác a odklon potoka. Dňa 07.05.2013 po zameraní vypracovala reálnu cenovú ponuku,
predmetom ktorej bola izolácia s potrebou realizovania zemných prác. Išlo o druhú cenovú ponuku,

pričomdošloknavýšeniucenynazáklademnožstvafólieageotextílie.Nazákladezameraniazistili,žeje
potrebné vybudovať aj hrádzu. Žalobca jej dňa 12.05.2013 telefonicky oznámil, že hrádzu vybuduje sám
a uplatnil si zľavu. Posledná cenová ponuka bola zo dňa 12.05.2013 s poskytnutou zľavou a odrátanými
nákladmi na hrádzu. Zároveň bolo uvedené, že ak žalobca s cenou súhlasí, bude mu vystavená 50
% zálohová faktúra. Žalobca v ten istý deň oznámil, že s cenovou ponukou súhlasí a poskytol jej

fakturačnéúdaje.Odvadnivystavilazálohovúfaktúru,ktorúžalobcauhradildňa21.05.2013.Následneu
žalobcuvytýčilizemnépráce,realizovaťichmalidňa04.06.2013.Dňa03.06.2013jejžalobcaoznámil,že
realizáciu odkladá, pretože nemá všetky povolenia. Na jar 2014 spolu hovorili o realizácii diela, posledná
komunikácia bola v decembri 2014. V cenovej ponuke zo dňa 12.05.2013 je uvedený predmet diela
izolácia jazierka a ventil. Pre žalobcu vykonali ohliadku a zameranie, ona bola na mieste asi trikrát.
Okrem toho pre žalobcu zakúpili materiál, ktorý sa u nich doteraz nachádza.

Písomným podaním zo dňa 15.03.2017, ktoré bolo súdu doručené na pojednávaní dňa 15.03.2017,
si žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku v sume 7 000 eur, ktorá pozostávala z nákladov na
vynaložené pohonné hmoty, pracovnú silu a z náhrady škody za nakúpený a neodobratý materiál a
ušlý zisk. Žalovaný dôvodil, že v súdnom konaní bolo preukázané uzatvorenie zmluvy, rozsah prác bol

zrejmý z cenovej ponuky, ktorá bola vypracovaná po vykonaní ohliadky, ktorú žalobca akceptoval a
zaplatil zálohu. Zdôraznil, že pre zmluvu o dielo zákon nevyžaduje písomnú formu. Tvrdil, že v čase
podania žaloby existoval medzi stranami sporu zmluvný vzťah, pričom on bol pripravený dielo realizovať.
Pôvodný termín vykonania diela nebol dodržaný vzhľadom na žiadosť žalobcu. V čase podania žaloby
neexistovala jeho povinnosť vrátiť žalobcovi zálohu. Žalobca ho nevyzval relevantným spôsobom na

vykonanie diela, neposkytol mu primeranú lehotu na plnenie s možnosťou odstúpenia od zmluvy. Právny
úkon žalobcu zo dňa 14.09.2016 je z uvedených dôvodov neplatný. V konaní nie je sporné, že nemohol
dielo plniť z dôvodov na strane žalobcu, a teda žalobca zodpovedá za vzniknutú škodu.

V písomnom podaní zo dňa 17.05.2017 sa žalobca vyjadril ku kompenzačnej námietke žalovaného.

Výšku uplatneného nároku nepovažoval za preukázanú. Dôvodil, že konanie žalovaného je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, a že žalovanému bola poskytnutá lehota na realizáciu diela
v priebehu roka 2014. V roku 2016 od zmluvy odstúpil. Zákon nepredpisuje formu akou mala byť
žalovanému poskytnutá lehota na plnenie. Zároveň zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 300
eur z dôvodu vykonania prípravných prác žalovaným.

Okresný súd Nitra rozsudkom č.k. 23Cb/52/2015-181 zo dňa 24.05.2017 zastavil konanie v časti o
zaplatenie sumy 300 eur (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 344, § 345 ods.
1 a ods. 3, § 346 ods. 1, § 351 ods. 1, § 354, § 536 ods. 1 a ods. 3, § 537 ods. 1 a ods. 2, § 575 ods. 1

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“) a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). Nakoľko žalobca zobral žalobu späť v
časti o zaplatenie sumy 300 eur písomným podaním zo dňa 19.05.2017 pre uznanie nároku žalovaného
v tejto výške, žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil na pojednávaní dňa 24.05.2017, súd konanie v
tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP.

Proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/52/2015-181 zo dňa 24.05.2017 podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie voči výroku II. a III., ktorým bola zamietnutá žaloba vo zvyšku, teda vo výške
6 700 eur s príslušenstvom a voči výroku o náhrade trov konania.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 15Cob/25/2018-213 zo dňa 31.10.2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.01.2019, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a III. zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Následne sa v konaní vyjadril žalobca s tým, že vzhľadom na rozmery, ktoré pracovníci žalovaného

namerali, potreba materiálu oproti skutočnej ploche je takmer o 100 % viac ako bolo zrealizované
jazierko.Malzato,žežalovanýmuplatnenýušlýziskjevrozporespoctivýmobchodnýmstykom,pretože
pokiaľ by si žalovaný plnil svoje povinnosti zo zmluvy, nedošlo by k jej zániku ex lege a vykonaním
jazierka by dosiahol svoj zisk. Dôvodil, že do uzatvorenia zmluvy, t.j. do 21.05.2013 nemôže ísť o žiadnenáklady žalovaného v súvislosti s prípravou či realizáciou diela. Žalovaný vo svojich predchádzajúcich
vyjadreniach tvrdil, že izolácia bola špeciálne zakúpená pre potreby žalobcu, v poslednom vyjadrení
však uviedol, že uvedený materiál spoločnosť nenakupuje až po zadaní objednávky, ale má ho na sklade

v dostatočnej zásobe. Považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že na sklade pripravený materiál
je nepoužiteľný. Argumentoval, že i v prípade, že by materiál bol nastrihaný, nie je problém ho zlepiť
a použiť podľa ďalšej potreby. Zároveň predložil súdu znalecký posudok č. 04/2019 vypracovaný Ing.
Dagmar Mikovínyovou, znalkyňou zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pod č. 914870 pre odbor Stavebníctvo, odvetvie

Pozemné stavby a Odhad hodnoty stavebných prác (ďalej aj ako ,,znalkyňa Ing. Dagmar Mikovínyová“)
s tým, že úlohou znalkyne bolo určiť odhad hodnoty stavebných prác na stavbe jazierka. Vykonala
miestnu ohliadku a zameranie vybudovaného jazierka a cenu stavebných prác určila v sume 7 102,40
eura bez DPH. Žalobca mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania
právnych predpokladov pre úspešné uplatnenie kompenzačnej námietky, teda nepreukázal výšku škody,
porušenie právnej povinnosti a ani príčinnú súvislosť, teda vznik práva na náhradu škody. Okrem toho

poukázal na § 376 ObZ, ktorý upravuje okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Tvrdil, že žalovaný mal čas
na vykonanie diela viac ako tri roky. Zároveň vzniesol námietku premlčania k uplatnenej kompenzačnej
námietke žalovaného.

K žalobcom predloženému súkromnému znaleckému posudku sa v konaní vyjadril žalovaný s tým, že

znalkyňa uviedla, že sa jedná o jazierko nachádzajúce sa v areáli ovčína, pričom jeho dĺžka je 25 metrov
a hĺbka pri výpuste 4 metre, hĺbka pri prítoku 1,5 metra, šírka v strede 15 metrov, šírka pri prítoku
8 metrov a pri výpuste 10 metrov. Na základe objednávky vypracoval dňa 07.05.2013 prvú cenovú
ponuku v súlade s rozmermi uvedenými v náčrte rybníka, ktorý predložil žalobca. Následne vykonal
ohliadku miesta, kde malo byť jazierko vybudované, bolo realizované vytýčenie a zameranie jazierka,

bol vyhotovený návrh jednotlivých riešení diela a kladačský plán izolácie. Všetky požiadavky žalobcu
boli zohľadnené a zapracované do výslednej tretej cenovej ponuky, ktorá bola vypracovaná v súlade s
predloženým náčrtom rybníka, ktorý mal mať dĺžku 34 metrov a šírku 21 metrov. Žalobca sa s cenovou
ponukou oboznámil a prijal ju, čo potvrdzuje zaplatenie zálohy. Znalkyňa určila cenu prác a materiálov
vo vzťahu k jazierku, ktoré si dal žalobca vyhotoviť treťou osobou a ktoré má podstatne menšie rozmery

v porovnaní s jazierkom, ktoré si žalobca objednal u neho. Mal za to, že vzhľadom k uvedenému je záver
znaleckého posudku irelevantný. Okrem toho upozornil na skutočnosť, že v systéme CENKROS plus
2018, z ktorého znalkyňa vychádzala sa nenachádza položka, ktorá by zodpovedala systému Firestone
EPDM 1,02 mm hydroizolácie, a teda nie je možné naceniť túto položku v rámci CENKROS. Pri výpočte
ceny vychádzala z ceny materiálu PVC a nie ceny materiálu EPDM hydroizolácie. Žalobca cenovú

ponuku akceptoval, preto následne pripravil izolačný materiál nastrihaním podľa stanovených rozmerov.
Na základe pokynu žalobcu prišlo k prerušeniu vykonávania diela a následne žalobca bez toho, aby
platne ukončil zmluvný vzťah znemožnil žalovanému dielo dokončiť tým, že si ho dal dokončiť inému
dodávateľovi, avšak išlo o rozmerovo iné dielo, čím mu vznikla škoda, ktorú si uplatnil kompenzačnou
námietkou. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu nemali.

Súd prvej inštancie opätovne rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 23Cb/52/2015-288 zo dňa 17.07.2019,
tak že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 198,76 eura spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne
odo dňa 01.09.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo
zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi

v rozsahu 58 % (výrok III.).

Proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/52/2015-288 zo dňa 17.07.2019 podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca aj žalovaný.

Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 15Cob/134/2019-347 zo dňa 02.02.2021, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 01.06.2021, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že žalobu zamietol
a vo výroku III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %
(výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

Krajský súd v Nitre dopĺňacím rozsudkom č.k. 15Cob/134/2019-362 zo dňa 04.05.2021 v napadnutej
časti II. výroku rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/52/2015-288 zo dňa 17.07.2019 potvrdil.Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 15Cob/134/2019-347 zo dňa 02.02.2021 v spojení dopĺňacím
rozsudkom č.k. 15Cob/134/2019-362 zo dňa 04.05.2021 podal žalobca v zákonnej lehote dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,dovolací súd“) rozhodol vo veci uznesením č.k.
4Obdo/88/2021-422 zo dňa 24.11.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2023 tak, že zrušil
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 15Cob/134/2019-347 zo dňa 02.02.2021 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 15Cob/134/2019-362 zo dňa 04.05.2021 ako aj
rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/52/2015-288 zo dňa 17.07.2019 a vec vrátil Okresnému súdu

Nitra na ďalšie konanie.

Dovolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia okrem iného uviedol, že napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu vykazuje znaky nepreskúmateľnosti, nakoľko neobsahuje zásadné zdôvodnenie k
niektorýmpodstatnýmnámietkamžalobcuuvedenýchvodvolaní.Zobsahupodanéhoodvolaniažalobcu
vyplýva, že v rámci procesnej obrany súvisiacej s kompenzačnou námietkou žalovaného argumentoval

podaniami zo dňa 08.02.2019 a zo dňa 08.04.2019 apelujúc na to, že žalovaný priestor a čas na
zhotoveniedielamalviacakotrirokyzdôrazňujúc,žezostranyžalobcuneexistovaližiadneprekážky,pre
ktoré by žalovaný nemohol dielo vykonať. V tejto spojitosti bolo poukázané aj na tzv. liberačné dôvody
(t.j. okolnosti vylučujúce zodpovednosť) v zmysle § 376 ObZ. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu nevyplýva, že by sa daným zaoberal, resp. že by k danému zaujal hoci aj nesúhlasné

stanovisko (z rozhodnutia nie je možné zistiť vysporiadanie sa s predpokladmi zodpovednosti žalobcu
za škodu vrátane ušlého zisku a vysporiadanie sa s tzv. liberačnými dôvodmi, ktorými sa žalobca
bránil). Neobsahuje zásadné vysvetlenie k podstatným námietkam žalobcu vzneseným voči uplatnenej
kompenzačnej námietke žalovaného. Z rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka prípadne
jej časť sa započítava oproti pohľadávke žalobcu, tieto pohľadávky musia byť nesporne zistené a

špecifikované. Nepostačuje len uvedenie, ak pohľadávka pozostáva z viacerých nárokov, že si z celkovej
sumy pohľadávky vo výške 10 472,21 eura uplatňuje započítanie len do výšky 6 700 eur, pokiaľ presne
nešpecifikuje z akých konkrétnych nárokov táto suma pozostáva. Uviedol, že z rozhodnutí odvolacieho
a ani prvostupňového súdu táto skutočnosť nevyplýva. Dôvodil, že bez presnej špecifikácie započítanej
pohľadávky by bol sporný vplyv započítania na vyššie uvedené záväzky a nebolo by jasné, ktorá

pohľadávka vlastne započítaním zanikla a nedalo by sa posúdiť, či pohľadávka bola vôbec spôsobilá
na započítanie. Odvolacím súdom nebola poskytnutá argumentácia k odvolacej námietke žalobcu v
spojitosti s priznaním náhrady nákladov za použitý materiál, keďže z jeho odôvodnenia nevyplýva, že by
sa zaoberal podľa žalobcu protichodnými vyjadreniami žalovaného, keď raz podľa žalobcu uviedol, že
„danýmateriálnenakupujeažpozadaníobjednávky,alemáhovskladevdostatočnejzásobe“azároveň

ku skutočnosti podľa žalobcu preukazujúcej to, že nakúpený materiál žalovaným nebol použitý, nakoľko
z predložených dôkazov žalovaného vyplynulo, že materiál potrebný na zhotovenie diela bol uložený
v neporušených uzavretých obaloch. Odvolací súd sa nevysporiadal s tým, či materiál, ktorý započítal
žalovaný bol určený výlučne na účely plnenia zmluvy so žalobcom, a teda by bol žalobca povinný
v dôsledku zrušenia zmluvy pre nemožnosť plnenia žalovanému nahradiť škodu za porušenie jeho

povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. Záverom dovolací súd zdôraznil, že v rozhodnutí odvolacieho
súdu chýba jednoznačná špecifikácia a vysvetlenie existencie a dôvodnosti pohľadávky/pohľadávok
žalovaného, ktoré sú započítavané oproti konkrétnej pohľadávke žalobcu na vrátenie zálohy uhradenej
žalobcom žalovanému na realizáciu diela. Pri kompenzácii musí byť zrejmé (pohľadávky musia byť
identifikované tak, aby bolo zrejmé, o ktorú pohľadávku, z akého titulu a s akou splatnosťou sa jedná)

v akom rozsahu sa vzájomne pohľadávky započítavajú a musí ísť o pohľadávky existujúce a spôsobilé
na započítanie. V prípade rozhodnutia súdu prvej inštancie dovolací súd vytkol absenciu odôvodnenia,
z čoho presne pozostáva pohľadávka žalovaného na započítanie vo výške 6 700 eur a taktiež absenciu
zdôvodnenia splnenia predpokladov pre priznanie kompenzačného nároku na náhradu škody (ušlý zisk)
a vysporiadanie sa s liberačnými dôvodmi, ktorými sa žalobca bránil voči tejto náhrade škody. Dovolací

súd námietku týkajúcu sa neprihliadnutia na závery súkromného znaleckého posudku považoval za
nedôvodnú.

K rozhodnutiu dovolacieho súdu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 31.01.2023 s tým, že predložil
podrobné odôvodnenie započítacej námietky. Tvrdil, že v súdnom konaní bolo preukázané, že z jeho

strany došlo k čiastkovému plneniu zmluvy. V súvislosti s plnením zmluvy mu vznikli: a/ náklady na
pohonné hmoty v celkovej sume 114,95 eura. Na preukázanie nákladov na pohonné hmoty predložili
súdu výpisy GPS systému a z knihy jázd vzťahujúce sa k použitým vozidlám a rovnako aj faktúry,
ktorými si spoločnosť MEDIDERMA spol. s r.o. voči ich spoločnosti uplatnila nárok na zaplatenie cenyza čerpané pohonné hmoty; b/ náklady na pracovnú silu v celkovej sume 840,29 eura. Priemerné
náklady spoločnosti za zamestnancov vrátane odvodov predstavovali v máji 2013 priemernú hodinovú
mzdu jedného zamestnanca 12,79 eura a v júli 2013 sumu 10,266 eura. Na preukázanie nákladov na

pracovnú silu predložili výplatné pásky zamestnancov za príslušné kalendárne mesiace a v podaní zo
dňa03.04.2017predložiliajvýpočetpriemernejhodinovejmzdyzamestnancov;c/nákladynapracovanú
silu pri vypracovaní cenovej ponuky, návrhov jednotlivých postupov a riešení, vypracovanie kladačského
plánu izolácie, tvorbe stavebnej pripravenosti, spracovaní stretnutí do e-mailov a pri zabezpečení
realizácie prác pre žalobcu v sídle spoločnosti v rozsahu 20 hodín po 14,88 eura v celkovej sume 297,60

eura; d/ náklady na zabezpečenie materiálu individuálne pripraveného pre žalobcu v celkovej výške 4
197,50 eura. Na základe zamerania miesta výkonu diela a konkrétnych terénnych podmienok došlo k
vypracovaniu kladačského plánu, z ktorého boli určené dielce izolácie „Pond Gard fólia kaučuk“, ktorú
pre tento účel spoločnosť nakúpila a pre potreby žalobcu na mieru nastrihala a pripravila na odvoz a
realizáciu. Celkovo bolo použitých 1 100 m2 izolačnej fólie. Žalovaný uviedol nákupnú cenu za 1m2
fólie 3,65 eura tak, ako to vyplýva z príjemky na sklad č. 13P00106 zo dňa 17.04.2013. Tvrdil, že fólia

bola objednaná od amerického dodávateľa s tým, že vzhľadom na dĺžku procesu samotného dodania
materiálu, objednáva materiál vo väčších množstvách približne dva až trikrát za rok do zásoby, aby
bolo možné promptne uspokojiť požiadavky zákazníkov. Dôvodil, že nenakupuje materiál až po zadaní
objednávky konkrétneho zákazníka, ale má ho na sklade v dostatočnej zásobe. Materiál, ktorý bol
pripravený na zhotovenie diela pre žalobcu bol žalovaným objednaný dňa 04.02.2013 a dodaný bol

dňa 17.04.2013. Uvedený tovar sa teda v čase uzavretia zmluvy o dielo nachádzal v jeho sklade a po
zaplatení zálohovej faktúry žalobcom bol jednotlivo upravený a nastrihaný na dielce podľa zamerania
a kladačského plánu. Argumentoval, že vymeraním a nastrihaním izolačného materiálu podľa potrieb
žalobcu bol tento materiál znehodnotený a nepoužiteľný pre iné zákazky. Izolácia bola pripravená pre
žalobcu na mieru a od tejto doby nebola použitá pre iného klienta, teda z nej nedosiahol žiaden zisk s

tým, že vzhľadom na uplynutie takmer desať rokov od nastrihania už nie je pravdepodobné jeho ďalšie
využitie; e/ ušlý zisk vo výške 4 937,87 eura. Nakoľko k realizácii diela nedošlo v dôsledku jeho zmarenia
žalobcom, uplatnil si nárok na náhradu ušlého zisku, ktorý vypočítal ako rozdiel medzi celkovou cenou
podľa cenovej ponuky a nákladmi spoločnosti. Po sumarizácii jednotlivých položiek predstavoval jeho
nárok sumu 10 427,13 eura. Uvedené nároky si započítal proti pohľadávke žalobcu dňa 15.03.2017.

Oproti pohľadávke žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy si započítal pohľadávky titulom nároku na
náhradu nákladov vynaložených na pohonné hmoty vo výške 114,95 eura v plnom rozsahu, nákladov
vynaložených na pracovnú silu vo výške 840,29 eura v plnom rozsahu, nákladov na kladačský plán vo
výške 297,60 eura v plnom rozsahu, náhradu nákladov vynaložených na materiál vo výške 4 197,50 eura
v plnom rozsahu a náhradu ušlého zisku vo výške 4 976,79 eura v časti v akej sa kryje s pohľadávkou

žalobcu, teda v časti, ktorá nezanikla započítaním predchádzajúcich položiek, teda vo výške 1 249,66
eura, pričom v zostávajúce časti tejto pohľadávky vo výške 3 727,13 eura si nárok na zaplatenie v konaní
neuplatnil vzájomnou žalobou.

Žalobca sa vyjadril k uzneseniu dovolacieho súdu podaním zo dňa 13.03.2023 s tým, že sa s ním plne

stotožňuje a zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Žalobca poprel dôvod a výšku kompenzačnej
námietky žalovaného, pričom vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky úkonom zo dňa
31.01.2023. Zároveň poprel tvrdenia žalovaného, že si započítal nároky už dňa 15.03.2017, pretože
započítací úkon podľa odôvodnenia dovolacieho súdu nebol účinný a platný, išlo o neurčitý právny úkon
jednostranného započítania.

Dňa 26.04.2023 žalobca doručil súdu znalecké vyjadrenie znalkyne Ing. Dagmar Mikovínyovej č.
02/2023. Znalkyňa v záveroch vyjadrenia uviedla, že vybudovanie jazierka s pôvodnými hodnotami
podľa cenovej ponuky žalovaného nebolo možné ani technicky ani prírodne. V areáli nebolo možné
technicky vybudovať ďalšie podobné jazierko, nakoľko to nedovoľovala zastavanosť pozemku stavbami

a komunikáciami.

Žalovaný sa vyjadril k veci podaním zo dňa 15.05.2023 s tým, že uviedol, že v danom prípade sú splnené
podmienky pre vykonanie započítania, a to existencia vzájomných peňažných pohľadávok. V súdnom
konaní predložil špecifikáciu svojich pohľadávok voči žalobcovi ako aj dôkazy potrebné na preukázanie

existencie a výšky pohľadávok. Dôvodil, že započítanie je možné aj v priebehu súdneho konania v
podobe kompenzačnej námietky ako procesnej obrany do výšky pohľadávky žalobcu. Poukázal na §
388 ods. 2 písm. a/ ObZ, v zmysle ktorého napriek premlčaniu je možné uplatniť právo a dosiahnuť
jeho uspokojenie, ak sa jedná o pohľadávky, ktoré vznikli na základe jednej zmluvy, v tomto prípade zozmluvy o dielo zo dňa 21.05.2013. Zároveň namietal, že z obsahu znaleckého vyjadrenia č. 02/2023
nie je zrejmé, či sa jedná o znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie v zmysle CSP. S poukazom na
§ 209 ods. 2 CSP uvedené vyjadrenie nemožno brať ako znalecký posudok vzhľadom na absentujúce

zákonné náležitosti a prílohy, z ktorých znalkyňa vychádzala. Vyjadrenie, ktoré malo byť doplnením
znaleckého posudku č. 4/2019 svojim obsahom odporuje skutočnostiam uvádzaným v pôvodnom
znaleckom posudku bez ich zdôvodnenia. Žalovaný tvrdil, že znalkyňa sa v predmetnom doplnení
zameriavala na úplne iné otázky než boli predmetom jej posudzovania v pôvodnom znaleckom posudku.
Mal za to, že znalecký posudok a jeho doplnenie je potrebné vnímať ako jeden úkon znaleckej činnosti

čomu zodpovedá aj § 17 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z doplnenia znaleckého posudku nie je zrejmé, či boli zistené
nové skutočnosti majúce vplyv na závery znalkyne, aké skutočnosti to majú byť a ako sa to prejavilo
na odbornom posúdení skutkových otázok. Zdôraznil, že pri vzniku zmluvného vzťahu mu žalobca
zaslal vo svojej objednávke rozmery jazierka, ktoré už bolo v čase zaslania objednávky vykopané a na
základe týchto rozmerov vypracoval ponuku. Jeho povinnosťou ako zhotoviteľa izolácie jazier nebolo

zisťovať právny vzťah objednávateľa k pozemku. Tvrdil, že zákazka bola vykonateľná po technickej
stránke. V prípade, že by zhotovené dielo viedlo k vytvoreniu protiprávnemu vzťahu na strane žalobcu
v podobe jeho zásahu do vlastníckych práv iných osôb, bolo by to výlučne zodpovednosťou žalobcu
ako objednávateľa.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.05.2023 uviedol, že súd je povinný po vznesenej námietke premlčania
skúmať, či kompenzačná námietka žalovaného bola alebo nebola v čase uplatnenia, t. j. 31.01.2023
premlčaná.

Súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní veci a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi v spise,

vyjadreniami strán sporu dospel k záveru, že predmetom zmluvy o dielo bolo vykonanie izolácie jazierka
žalovaným, pričom výkopové práce boli vykonané objednávateľom diela (žalobcom). Veľkosť jazierka
určil žalobca tým, že vykonal predprípravu pre práce žalovaného. V konaní táto skutočnosť nebola
sporná, čo potvrdilo vyjadrenie žalobcu na pojednávaní (I.. C. C. prišla do Heľpy, vykonala ohliadku
terénuazameranie,jamaužbolavykopaná,nafotilaterén),akoajvýpoveďkonateľažalovaného(zemné

práce a vybudovanie hrádze vykonal žalobca vo vlastnej réžii) a nepriamo to potvrdila aj skutočnosť,
že žalovaný mal vykonať iba izoláciu jazierka, teda rozmery jazierka už museli byť dané žalobcom.
Pred samotným vyhotovením izolácie zamestnanci žalovaného vykonali zameranie veľkosti jazierka,
čo bolo preukázané listinnými dôkazmi aj výpoveďami strán sporu. Zameranie veľkosti a tvaru jazierka
bolo žalobcovi doručené e-mailom dňa 21.05.2013, bola mu doručená aj cenová ponuka, jej predmetom

neboli výkopové a ani zemné práce (čo žalovaný výslovne uviedol), pri izolačnom materiáli bola uvedená
jednotková cena za m2, ktoré zodpovedali zameraniu. Žalobca údaje v cenovej ponuke nenamietal a
nenamietal ani nákres, zameranie jazierka. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že veľkosť jazierka
nebola v čase trvania zmluvy sporná s tým, že na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že jazierko
bolo vybudované treťou osobou v menšom rozsahu a teda aj náklady na jeho vybudovanie boli nižšie.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa okolností uzatvorenia zmluvy o dielo,
predmetu plnenia a zániku zmluvy poukázal na skutkové a právne zistenia uvedené v bodoch 21., 33.,
40. a 45. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd na týchto záveroch zotrval, nakoľko mal za to,
že nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností. Podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní nebola

sporná skutočnosť, že žalobcovi vznikol nárok na vrátenie zálohy vyplatenej žalovanému na základe
zmluvy o dielo po jej zániku vo výške 6 700 eur. Uviedol, že pre rozhodnutie vo veci bolo podstatnou
skutočnosťou posúdenie kompenzačnej námietky uplatnenej žalovaným v podaní zo dňa 15.03.2017,
ktoré bolo súdu doručené na pojednávaní konanom dňa 15.03.2017. Proti vznesenej kompenzačnej
námietke, ktorou si žalovaný uplatnil svoju pohľadávku na započítanie vzniesol žalobca námietky.

Jednak namietal výšku uplatnenej škody vyčíslenej v kompenzačnej námietke a jednak jej premlčanie.

K súkromnému znaleckému posudku č. 04/2019 vypracovanému Ing. Dagmar Mikovínyovou súd prvej
inštancie uviedol, že z listín nachádzajúcich sa v spise nepochybne vyplýva, že predmet diela, ktorý
mal byť zhotovený žalovaným je v podstatne väčšom rozsahu v akom bol realizovaný treťou osobou a

znalecký posudok bol vyhotovený na dielo vykonané v menšom rozsahu. Predložený znalecký posudok
teda nebolo možné použiť pre stanovenie hodnoty ceny diela podľa ponuky žalovaného. Ku znaleckému
vyjadreniu č. 02/20223 znalkyne Ing. Dagmar Mikovínyovej súd uviedol, že úlohou žalovaného ako
zhotoviteľa diela nebolo zisťovať, či vykonaním diela dôjde k zásahu do vlastníckych práv tretích osôb. Kzáveruotom,ževareálinebolomožnévybudovaťrovnakéjazierkosrozmermi34mx21manitechnicky
ani prírodne súd poznamenal, že z vyjadrenia nie je zrejmé, či znalkyňa pri vypracovaní vyjadrenia
vychádzala z technického a prírodného stavu pozemku, na ktorom malo byť jazierko vybudované v čase

uzavretia zmluvy o dielo dňa 21.05.2013.

K námietke žalobcu ohľadom premlčania kompenzačnej námietky žalovaného súd prvej inštancie
neprihliadol. Dôvodil, že k zániku zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 21.05.2013 došlo pre nemožnosť
plnenia v mesiaci august 2016. Až po vykonaní diela treťou osobou sa žalovaný mohol dozvedieť, že

mu konaním žalobcu bola spôsobená škoda, jej výšku mohol vyčísliť a následne si ju voči žalobcovi
uplatniť. Teda štvorročná premlčacia lehota (§ 397 ObZ) začala žalovanému plynúť dňom 01.09.2016
a uplynula by dňa 01.09.2020. Žalovaný si svoj nárok vo forme kompenzačnej námietky uplatnil
na súde dňa 15.03.2017, teda včas pred uplynutím zákonnej premlčacej lehoty. Vzhľadom k tomu,
že súdmi vyššej inštancie nebolo vyhodnotené započítanie formou kompenzačnej námietky zo dňa
15.03.2017 ako neplatné pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, súd mal za to, že nebol dôvod platnosť tohto

úkonu opätovne posudzovať. Zároveň vyjadrenie žalovaného zo dňa 31.01.2023, doručené súdu dňa
01.02.2023 neposúdil ako vznesenie novej kompenzačnej námietky, ale ako jej doplnenie v dôsledku
odôvodnenia uznesenia dovolacieho súdu zo dňa 24.11.2022.

Ďalej v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v intenciách

zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu boli predmetom posúdenia aj liberačné dôvody na strane
žalobcu. Dňa 21.05.2013 uzatvorili strany sporu zmluvu o dielo, na základe ktorej mal žalovaný vykonať
dielo dňa 04.06.2013, k vykonaniu diela žalovaným nedošlo. Dielo (v menšom rozsahu) bolo vykonané
treťou osobou v auguste 2016. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol pripravený dielo vykonať
v dohodnutom termíne, avšak na požiadanie žalobcu bola realizácia diela odložená bez dohody o

náhradnom termíne. Od uzavretia zmluvy až do podania žaloby žalobca nevyzýval žalovaného na
vykonanie diela, neurčil mu termín dokedy požaduje dielo vykonať, vyzýval ho však na vrátenie
poskytnutej zálohy, pretože podľa neho nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Až po podaní žaloby
viedli strany sporu mimosúdne rokovania, predmetom ktorých bolo dokončenie diela a zaplatenie ceny
diela. Ani jedna zo sporových strán neprejavila aktívny záujem na vykonaní diela, a to napriek tomu,

že zmluva bola až do augusta 2016 platná a účinná. Súd vyhodnotil správanie sa oboch sporových
strán ako pasívne, nesmerujúce k naplneniu zmluvy, a teda nedospel k záveru, že na strane žalobcu
existujú liberačné dôvody, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za škodu vzniknutú žalovanému podľa
§ 376 ObZ. Súd mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že nesplnenie povinnosti vykonať dielo bolo
spôsobené výlučne konaním poškodeného, teda žalovaného v dôsledku jeho nedostatočnej súčinnosti.

Vzhľadom na vytknuté nedostatky dovolacím súdom sa súd prvej inštancie zaoberal aj splnením
zákonných podmienok na vykonanie započítania formou kompenzačnej námietky. Súd dospel k záveru,
že boli splnené všetky zákonné podmienky na vykonanie zápočtu v zmysle § 358 ObZ, pretože strany
sporu mali vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie a tieto sa vzájomne kryli. Dôvodil, že

pohľadávky sú spôsobilé na započítanie vtedy, ak sú rovnakého druhu a započítavajú sa vo výške, v
ktorejsakryjú.Nazapočítanieniesúspôsobilépremlčanépohľadávkyapohľadávkyktorýchsanemožno
domáhať na súde. Súd zistil, že v čase započítania pohľadávok žalovaným formou kompenzačnej
námietky dňa 15.03.2017 boli pohľadávky zmluvných strán splatné a neboli premlčané. Zároveň dodal,
že i v prípade, ak by došlo k premlčaniu niektorej pohľadávky po dobe kedy sa stali spôsobilé na

započítanie, nebránilo by to samotnému započítaniu. K zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa
pohľadávky stretnú, teda keď sú splatné. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že došlo k
účinnému započítaniu pohľadávok prostredníctvom vznesenej kompenzačnej námietky.

Ďalej súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na právnu úpravu náhrada

škody v § 373 a nasl. ObZ. Uviedol, že podľa zákonnej úpravy je dôsledkom porušenia povinnosti
zo záväzkového vzťahu povinnosť nahradiť škodu spôsobenú druhej strane, pričom sa nahrádza
skutočná škoda a ušlý zisk (§ 379 ObZ). Pohľadávka žalovaného spôsobilá na započítanie pozostávala
z viacerých nárokov, jednak z nákladov na pohonné hmoty spotrebované cestou zo sídla spoločnosti
na miesto výkonu práce vo výške 114,95 eura, nákladov na pracovnú silu (ohliadka miesta, zameranie

jazierka, odklon potoka a vytýčenia jazierka) spolu vo výške 840,29 eura, nákladov na pracovnú silu pri
vypracovaní cenovej ponuky, postupov riešení, kladačského plánu izolácie a zabezpečenia realizácie
prác v celkovej sume 297,60 eura, nákladov na zabezpečenie materiálu v celkovej sume 4 197,50
eura a ušlého zisku v celkovej výške 4 976,79 eura, z ktorého si žalovaný započítal sumu 1 249,66eura. Náklady na pohonné hmoty v uplatnenej výške mal súd preukázané listinnými dôkazmi, a to
výpismi z GPS systému a z knihy jázd vzťahujúcich sa k použitým vozidlám a rovnako z faktúry za
čerpané pohonné hmoty. Náklady na pracovnú silu pri realizácii prác na diele vo výške 840,29 eura mal

súd preukázané výškou hodinovej mzdy zamestnancov v konkrétnom období, a to výplatnými páskami
zamestnancov za príslušné kalendárne mesiace. Náklady na pracovnú silu, ktoré predstavujú tretí
nárok žalovaného boli preukázané výplatnými páskami zamestnankyne, ktorá tieto práce vykonávala.
K nákladom na zabezpečenie materiálu súd uviedol, že žalovaný preukázal zakúpenie materiálu na
realizáciu diela aj nadobúdaciu cenu. Vzhľadom k námietkam žalobcu súd uviedol, že pre rozhodnutie

nepovažoval za podstatné, či došlo k zakúpeniu izolačnej fólie pred uzatvorením zmluvy o dielo so
žalobcom alebo po jej uzatvorení, za podstatné považoval to, či bola táto izolačná fólia použitá na
prípravu diela, teda či došlo k jej nastrihaniu tak, aby mohla byť podľa kladačského plánu uložená
na dno jazierka patriaceho žalobcovi. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
došlo k nastrihaniu fólie tak, ako to preukazujú fotografie na č.l. 90 až 93 súdneho spisu. Z fotografií
vidieť, že došlo k nastrihaniu fólie, ktorá bola zbalená a pripravená na prepravu a následnú realizáciu.

Ušlý zisk si žalovaný vyčíslil v celkovej výške 4 937,87 eura. V cenovej ponuke zaslanej žalobcovi zo
dňa 07.05.2013 podrobnejšie špecifikoval jednotlivé položky, z ktorého sa dielo skladalo. Špecifikácia
zahŕňala obstarávacie náklady a cenu práce, taktiež zisk, ktorý mal žalovaný dosiahnuť vykonaním
diela. Nakoľko k realizácii diela nedošlo, uplatnil si nárok na náhradu ušlého zisku vypočítaného ako
rozdiel medzi celkovou cenou podľa cenovej ponuky a nákladov spoločnosti. Náklady spoločnosti boli

preukázané faktúrami od dodávateľov. Nakoľko si z ušlého zisku žalovaný uplatnil v rámci kompenzačnej
námietky iba nárok vo výške 1 249,66 eura, súd považoval ušlý zisk v tejto výške za preukázaný.

3. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 06.07.2023 v zákonom stanovenej lehote odvolanie
v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Žalobca namietal tvrdenie, že

veľkosť jazierka určoval sám, nakoľko bola daná prírodným prostredím, a že by veľkosť jazierka nebola
v čase uzatvorenia zmluvy sporná. Tvrdil, že žalovaný zameral väčšiu plochu, čím následne napočítal
väčší rozsah potrebného materiálu.

Žalobca namietol neplatnosť pôvodného započítacieho prejavu žalovaného z dôvodu neurčitosti a

premlčanie nároku uplatneného kompenzačnou námietkou zo dňa 31.01.2023.

Ďalejžalobcanamietal,žebybolvrámcizáväzkovéhovzťahusožalovanýmpasívnyanečinný.Namietal
vyhodnotenie vzájomnej e-mailovej komunikácie, ktorá sa nachádza v súdnom spise, a z ktorej vyplýva,
že z jeho strany bola predložená žalovanému konkrétna ponuka na vykonanie diela avšak bezvýsledne.

Namietal, že súd sa znova nezaoberal protichodnými vyjadreniami žalovaného, keď raz uviedol,
že ,,daný tovar nenakupuje až po zadaní objednávky, ale má ho v sklade v dostatočnej zásobe“ a
neuviedol, či materiál, ktorého cenu si žalovaný započítal bol určený výlučne na účely plnenia zmluvy
so žalobcom.

Taktiež žalobca namietal, že súd si viaceré okolnosti zjednodušil a zaoberal sa s nimi len okrajovo a v
odôvodnení poukázal a odkazoval na predchádzajúce rozhodnutia, ktoré však boli zrušené.

Namietal, že nie je zrejmé ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s výškou a dôvodom pohľadávky

uplatnenej žalovaným na započítanie. Žalobca namietal, že nie je možné prihliadnuť na protipohľadávku
žalovaného, ktorá mala vzniknúť z dôvodu nákladov na pohonné hmoty a zamestnancov v období
pred vznikom zmluvy, ani na náklady spojené s prácou zamestnanca v súvislosti s cenovou ponukou,
či návrhov postupov a riešení. Tieto náklady by žalovanému vznikli aj vtedy, kedy by žiadna zmluva
nevznikla. V súvislosti s pohľadávkou žalovaného v sume 297,60 eura namietal neurčitosť, nakoľko nie

je možné špecifikovať aké množstvo hodín z nárokovaných 20 hodín bolo na tú ktorú špecifikovanú časť,
napríklad na prácu pri vypracovaní cenovej ponuky.

Žalobca namietal, že pri celkovej cenovej ponuke zo dňa 12.05.2013 žalovaný uviedol, že na prácu
zamestnancov bolo vyhradených 900 eur, avšak vrátane reálnych prác na zakladaní jazierka, ku ktorým

sa žalovaný nikdy nedostal, hoci bol na ne vyzývaný. Preto je zrejmé, že žalovaný nemôže účtovať
náklady na pracovnú silu v sume 840,29 eura a v sume 297,60 eura, t.j. spolu v sume 1 137,89 eura,
keď takéto náklady netvorili vôbec jeho cenovú ponuku. Rovnako žalovaný nemôže účtovať náklady na
pohonné hmoty vo výške 114,95 eura, keď takéto náklady tiež netvorili jeho cenovú ponuku.V súvislosti s uplatnenými nákladmi na použitý materiál žalobca namietal, že nebolo preukázané,
že materiál sa nedal použiť pre iných odberateľov, ani súd nezisťoval, možnosti iného použitia,

napríklad technologické parametre spájania fólie. Poukázal, že základnou vlastnosťou danej fólie je
jej spájateľnosť prostredníctvom tmelu, takže akékoľvek dĺžky je možné spojiť pri zachovaní všetkých
technologických vlastností. Preto aj prípadne narezaná fólia je použiteľná pre iných odberateľov, pričom
výrobca udáva životnosť materiálu minimálne tridsať rokov. Tvrdil, že žalovaný nepreukázal, že má v
sklade ten istý materiál (napr. šaržou kúpeného materiálu), za ktorý si uplatňuje náhradu škody, a preto je

nevyhnutnédoplneniedokazovania.Namietal,žežalovanýmuselmaťpočasdesiatichrokovnespočetne
veľa zákazníkov, a preto mal vykonať všetky úkony k tomu, aby fóliu predal, resp. použil na dielo iného
zákazníka. Argumentoval, že vzhľadom k tomu, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 384 ObZ mu
náhrada škody nepatrí.

V súvislosti s uplatneným ušlým ziskom v sume 1 249,66 eura žalobca namietal, že žalovaný si uplatnil

aj náklady na predmetné dielo v sume 1 252,84 eura, tvorené zo sumy 114,95 eura (náklady na pohonné
hmoty), zo sumy 840,29 eura (náklady na pracovnú silu) a zo sumy 297,60 eura (náklady na pracovnú
silu pri vypracovaní cenovej ponuky, kladačského plánu a spracovaní e-mailov). Mal za to, že ušlý zisk
musí byť o túto sumu nižší (4 976,79 eura - 1 252,84 eura, t.j. 3 723,95 eura).

Ďalej žalobca poukázal na znalecký posudok č. 04/2019 znalkyne Ing. Dagmar Mikovinyovej a jej
vyjadrenie č. 2/2023, z ktorých mal za to, že celková cena diela zo strany žalovaného určená vo výške
11 648,13 eura bola nadhodnotená. Žalovaný vykonal nesprávne zameranie a na takomto základe
prezentoval nesprávnu cenovú ponuku a následne aj nesprávny výpočet materiálu, prác aj ušlého zisku.

Žalobca namietal premlčanie započítacieho prejavu, nakoľko porovnaním započítacích prejavov zo
dňa 15.03.2017 a zo dňa 31.01.2023 je zrejmé, že ide o rozdielne započítacie prejavy. Súd bol preto
povinný posudzovať vznesenú námietku premlčania na nový započítací prejav vykonaný žalovaným dňa
31.01.2023 samostatne, čo však nevykonal, čím konanie zaťažil ďalšou vadou.

Namietal, že žalovaný predložil cenovú ponuku na jazierko, ktorého vybudovanie bolo technicky a
prírodne nemožné. Mal za to, že z uvedeného dôvodu bol predmet diela podľa konkludentne uzatvorenej
zmluvy o dielo predmetom nemožným, teda išlo o nemožnosť plnenia od začiatku (tzv. počiatočnú
nemožnosť plnenia), ktorá spôsobuje neplatnosť celého právneho úkonu, v dôsledku čoho záväzok
vôbec nevznikol (§ 37 ods. 2 OZ). Zmluva o dielo bola preto od začiatku neplatná a strany sú povinné

si vydať poskytnuté plnenia, teda žalovaný je povinný vyplatiť mu sumu 6 700 eur s príslušenstvom.

Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nezdôvodnil svoje rozhodnutia uvedením
presných ustanovení zákona, podľa ktorých rozhodol.

Taktiež v podanom odvolaní žalobca namietal, že pokiaľ ide o vznik povinnosti na náhradu škody, musia
byť preukázané všetky podmienky vzniku takéhoto nároku, a to porušenie povinnosti zo záväzkového
vzťahu, vznik škody a príčinná súvislosť. Ak má mať žalovaný nárok na náhradu škody, tak musí
predovšetkým preukázať porušenie povinnosti na strane žalobcu, resp. že k nemožnosti plnenia došlo
v plnom rozsahu z dôvodu na strane žalobcu. Žalobca uviedol, že termín zhotovenia diela nebol pri

uzavretí zmluvy určený, takže v tomto prípade je nevyhnutné postupovať podľa § 340 ods. 2 ObZ.
Takýto termín vykonania diela stanovil, a to do 15.05.2016. Žalovaný však túto povinnosť nesplnil a
dielo nezrealizoval. Dňa 05.04.2016 mal žalovaný k dispozícii návrh na mimosúdnu dohodu, podľa
ktorej mal za dohodnutú cenu 14 000 eur vykonať dielo v lehote do 15.05.2016, na čo však žalovaný
nereagoval. Žalobca dôvodil, že preto bol oprávnený postupovať tým spôsobom, že v auguste 2016,

kedy bol žalovaný už viac ako 2,5 mesiaca v omeškaní s vykonaním diela podľa výzvy, objednať si
vykonanie diela u iného subjektu. Súd však nevyhodnotil prečo žalovaný dielo do termínu 15.05.2016
nezrealizoval. Žalobca tvrdil, že neporušil svoju povinnosť a nebol v omeškaní s akoukoľvek svojou
povinnosťou. Žalovaný mohol zrealizovať dielo medzi 15.05.2016 až august 2016 (§ 575 ods. 2 OZ),
hoci by to bolo po pôvodne dojednanom čase, a prípadne aj s vyššími nákladmi. Žalobca namietal,

že v bode 60. napadnutého rozsudku súd prvého stupňa nesprávne uvádza, že „správanie sa oboch
strán bolo pasívne, nesmerujúce k naplneniu zmluvy, a preto na strane žalobcu neexistujú liberačné
dôvody“. Mal za to, že na základe uvedeného neboli splnené podmienky vzniku jeho zodpovednosti za
spôsobenú škodu.Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo alternatívne

zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 14.07.2023 s tým, že napadnutý rozsudok
považuje za vecne správny, pričom zotrval na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. Zopakoval,
že žalobca určil rozmery jazierka, pričom mal od počiatku poznať rozmery výkopu, ktorý bol na

jeho pozemku pripravený a ak by rozmery ním ako zhotoviteľom zamerané nezodpovedali reálnym
rozmerom výkopu, určite by na túto skutočnosť bol upozornil už po doručení cenovej ponuky. Uviedol,
že podmienkami započítania pohľadávok je existencia vzájomných peňažných pohľadávok, ktoré
podmienky boli splnené. Dodal, že v súdnom konaní predložil špecifikáciu svojich pohľadávok voči
žalobcovi a dôkazy potrebné na preukázanie ich existencie a výšky. Žalovaný uviedol, že žalobca začal
spochybňovať výpočet jednotlivých nárokov tvoriacich nárok na náhradu škody a ušlého zisku až v

odvolacom konaní, pričom takýto postup považoval za nesplnenie procesnej povinnosti žalobcu v súlade
s inštitútmi sudcovskej a zákonnej koncentrácie, ale aj za rozpor s § 366 CSP. Tvrdil, že je nesporné,
že zmluva zanikla ex lege v dôsledku konania žalobcu, ktorý si dal treťou osobou zhotoviť dielo, čím
zmaril možnosť, aby on kedykoľvek v budúcnosti splnil záväzok zhotoviť jazierko na danom mieste podľa
pôvodnej objednávky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne

správnypotvrdilapriznalmuvočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

5. Žalobca sa vyjadril k veci podaním zo dňa 04.08.2023 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní
uvedených argumentoch. Namietal, že žalovaný účelovo nepravdivo uvádza okamih spochybňovania
výšky a dôvodov uplatnenej námietky náhrady škody a ušlého zisku okamihom podania odvolania, hoci

zo súdneho spisu vyplýva, že tomu tak nie je. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
že súd sa v minimálnom rozsahu zaoberal dôvodmi zrušovacieho rozhodnutia dovolacieho súdu,
ktorým je viazaný, čo viedlo znova k nezákonnému, nepreskúmateľnému, arbitrárnemu a svojvoľnému
rozhodnutiu.

6. Žalovaný sa vyjadril k veci podaním zo dňa 14.08.2023 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní
uvedených argumentoch.

7. Vyjadrenie žalovaného k veci bolo žalobcovi doručené dňa 21.08.2023. Ďalšie vyjadrenia strán k
predmetnej veci súdu doručené neboli.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej len ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po
oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach
daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, prejednal vec na
nariadenom pojednávaní dňa 24.10.2024 (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom žalobca uviedol, že netrvá

na vykonaní ďalšieho dokazovania, ktoré navrhol v podanom odvolaní, a obe strany sporu zotrvali na
doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je z
časti dôvodné.

9. Podľa § 340 ods. 1 ObZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

10. Podľa § 340 ods. 2 ObZ, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

11. Podľa § 351 ods. 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

12. Podľa § 351 ods. 2 ObZ, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana,
toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad,inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu
nákladov s tým spojených.

13. Podľa § 354 ObZ, pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne
účinky uvedené v § 351.

14. Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa

pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

15. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

16. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len ako ,,nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z.“),
sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k

prvémudňupríslušnéhokalendárnehopolrokaomeškaniazvýšenejoosempercentuálnychbodov;takto
určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

18. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

19. Podľa § 374 ods. 1 ObZ, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala
nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať,
že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase

vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

20. Podľa § 376 ObZ, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností
povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú
bola poškodená strana povinná.

21. Podľa § 387 ods.1 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

22. Podľa § 388 ods. 1 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

23. Podľa § 388 ods. 2 písm. a/ ObZ, aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana
uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo
na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

24. Podľa § 388 ods. 2 písm. b/ ObZ, aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana
uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím
premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.

25. Podľa § 391 ods.1 ObZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo

dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

26. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

27. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

28. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebohmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

29. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

30. Podľa § 537 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo

zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.

31. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za

porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

32. Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

33. Podľa § 575 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), ak sa plnenie
stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

34. Podľa § 575 ods. 2 OZ, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených

podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

35. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

36. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

37. Z obsahu súdneho spisu a z vykonaného dokazovania na pojednávaní konanom dňa 24.10.2024
odvolací súd zistil, že žalobca oslovil na jar v roku 2013 žalovaného ako zhotoviteľa v súvislosti s

vykonaním diela, a to prírodného jazierka. Žalovaný zaslal dňa 23.04.2013 žalobcovi prvú cenovú
ponuku (č.l. 77 s. sp.). Dňa 07.05.2013 uskutočnil žalovaný obhliadku miesta u žalobcu, kde malo
byť dielo vykonané a zaslal mu po obhliadke dňa 07.05.2013 druhú cenovú ponuku, v ktorej bola
zahrnutá izolácia jazierka, vybudovanie hrádze a montáž ventilu za cenu 17 000 eur (č.l. 146, 147 s.
sp.). Vzhľadom na ponúknutú cenu sa žalobca rozhodol vykonať zemné práce a vybudovanie hrádze

sám.Následnebolažalobcovidňa12.05.2013zaslanáe-mailomtretiacenovúponuka,ktoráobsahovala
položky izoláciu jazierka a montáž ventilu do zvodidla za cenu 14 000 eur (č.l. 30 s. sp.) s tým, že ak
žalobca súhlasí s cenovou ponukou po poskytnutí fakturačných údajov mu žalovaný zašle zálohovú
faktúru na 50 % vypočítanej ceny diela (č.l. 29 s. sp.). Žalobca cenovú ponuku prijal a poskytol
žalovanému fakturačné údaje. Dňa 14.05.2013 zaslal žalovaný žalobcovi zálohovú faktúru na sumu 7

000 eur (č.l. 34, 35 s. sp.), ktorú mu žalobca uhradil dňa 21.05.2013 (č.l. 77 s. sp.).

Ďalej z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 17.05.2013 došlo zo strany žalovaného k
zameraniu jazierka (č.l. 118 s. sp.). Dňa 21.05.2013 žalovaný zaslal žalobcovi náčrt hrádze, ktorú mal
zrealizovať žalobca (č.l. 36, 78, 148, 149 s. sp.). Začiatok realizácie diela mal byť dňa 04.06.2013,

avšak dňa 03.06.2013 oznámil žalobca žalovanému, že odkladá realizáciu diela, pričom následne spolu
komunikovali na jar 2014 a v decembri 2014 (č.l. 27, 77, 78 s. sp.). Dňa 02.07.2013 žalovaný realizoval
vytýčenie jazierka a dňa 17.07.2013 odklon potoka (č.l. 118 s. sp.).

Dňa 04.02.2015 žalobca podal voči žalovanému žalobu, ktorou sa domáha vrátenia zaplatenej zálohy

v sume 7 000 eur z dôvodu bezdôvodného obohatenia, resp. vrátenia poskytnutého plnenia po
odstúpení od zmluvy, a ktorú v časti 300 eur zobral späť (č.l. 80 s. sp.). Okresný súd Nitra rozhodnutím
č.k. 23Cb/52/2015-181 zo dňa 24.05.2017, právoplatným dňa 10.10.2017, zastavil konanie v časti ozaplatenie sumy 300 eur (výrok I.) z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom podaním zo dňa
17.05.2017 (č.l. 169 s. sp.).

Taktiež z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že začiatkom roka 2016 žalobca inicioval snahu
o uzatvorenie mimosúdnej dohody so žalovaným (č.l. 66) a za tým účelom opakovane kontaktoval
žalovaného, a to dňa 10.03.2016, 05.04.2016, 21.04.2016, 25.04,2016, 28.04.2016, 02.05.2016 (viď č.l.
66 - 73 s. sp.), pričom strany sporu požiadali súd z tohto dôvodu o odročenie pojednávania (č.l. 55, 56,
58 s. sp.). E-mailom zo dňa 05.04.2016 zaslal žalobca žalovanému návrh na uzatvorenie mimosúdnej

dohody (č.l. 67 s. sp.), podľa ktorej by žalovaný vykonal dielo v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo podľa
pôvodne odsúhlasenej cenovej ponuky v sume 14 000 eur v lehote do 15.05.2016 (č.l. 73 s. sp.).

E-mailom zo dňa 11.05.2016 právny zástupca žalobcu oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že
k dohode nedošlo, nakoľko žalovaný je ,,pasívny a nereaguje“ (č.l. 72 s. sp.) bez následnej reakcie
žalovaného.

Listom zo dňa 23.05.2016, doručeným súdu dňa 30.05.2016, požiadal žalobca o pokračovanie v súdnom
konaní z dôvodu, že medzi sporovými stranami nedošlo k mimosúdnej dohode (č.l. 61 s. sp.).

Dňa 10.08.2016 došlo k zhotoveniu jazierka treťou osobou (č.l. 63 až 65 s. sp.).

Listom zo dňa 14.09.2016, doručeným žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní
konanom dňa 26.09.2016 (č.l. 76 s. sp.), žalobca odstúpil od zmluvy o dielo (č.l. 63 s. sp.) z dôvodu
nemožnosti plnenia, nakoľko dielo bolo dokončené v auguste 2016 treťou osobou spoločnosťou Pastell
- Terraeko s.r.o (č.l. 65 s. sp.).

Listom zo dňa 15.03.2017 žalovaný v konaní vyčíslil jeho pohľadávky voči žalobcovi v celkovej
sume 10 427,13 eura, pričom v rámci procesnej obrany si uplatnil vzájomné započítanie pohľadávok
voči žalobcovi do výšky, v ktorej sa vzájomné pohľadávky kryjú, teda v sume 7 000 eur (ďalej len
ako ,,kompenzačná námietka“), a to titulom ceny dopravy, vykonaných prác a náhrady škody (skutočná

škoda vzniknutá neodobratím individuálne pripraveného materiálu, ktorý sa mal na vykonania diela
použiť a ušlý zisk, ktorý mal žalovaný dokončením dohodnutého diela dosiahnuť) (č.l. 109 s. sp.).
Uvedenú kompenzačnú námietku žalovaný špecifikoval podaním zo dňa 03.04.2017, doručeným súdu
v ten istý deň (č.l. 118 s. sp.) a následne táto špecifikácia bola súčasťou jeho podania zo dňa 31.01.2023
(č.l. 434 s. sp.). Žalovaný si započítal oproti pohľadávke žalobcu na zaplatenie sumy 7 000 eur

pohľadávky titulom nároku na náhradu:

- nákladov vynaložených na pohonné hmoty vo výške 114,95 eura, spotrebované cestou zo sídla
žalovaného k miestu výkonu diela a späť, t.j. Nitra - Heľpa - Nitra (2 x 190 km, t.j. 380 km), a to dňa
07.05.2013 v sume 32,30 eura (obhliadka miesta), dňa 17.05.2013 v sume 28,01 eura (zameranie

jazierka), dňa 02.07.2013 v sume 28,27 eura (vytýčenie jazierka) a dňa 17.07.2013 v sume 26,37 eura
(odklon potoka),

- nákladov vynaložených na pracovnú silu vo výške 840,29 eura, a to dňa 07.05.2013 pri obhliadke
miesta v sume 204,64 eura, dňa 17.05.2013 pri zameraní jazierka v sume 255,80 eura, dňa 02.07.2013

pri vytýčení jazierka v sume 164,26 eura a dňa 17.07.2013 pri odklone potoka v sume 215,59 eura,

- nákladov vynaložených na pracovnú silu vo výške 297,60 eura, a to pri vypracovaní cenovej ponuky,
návrhov jednotlivých postupov a riešení, kladačského plánu izolácie, pri spracovaní stretnutí do e-mailov
a zabezpečení realizácie prác pre žalobcu v sídle žalovaného v rozsahu 20 hodín po 14,88 eura,

- škody, a to náhradu nákladov vynaložených na materiál vo výške 4 197,50 eura (skutočná škoda) a
náhradu ušlého zisku vo výške 4 976,79 eura v časti v akej sa kryje s pohľadávkou žalobcu, teda v
časti, ktorá nezanikla započítaním predchádzajúcich položiek, teda vo výške 1 249,66 eura, pričom v
zostávajúce časti tejto pohľadávky vo výške 3 727,13 eura si nárok na zaplatenie v konaní neuplatnil

vzájomnou žalobou, teda uplatnenie týchto pohľadávok predstavuje hmotnoprávnu námietku v zmysle
§ 152 CSP.38. Odvolací súd mal preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 21.05.2013 zmluvu o dielo
pričom žalovaný vypracoval na základe požiadaviek žalobcu tretiu cenovú ponuku na zhotovenie diela
(izolácia jazierka a montáž ventilu do zvodidla, č.l. 30 s. sp.) v obci Heľpa za sumu 14 000 eur, ktorú

mu zaslal e-mailom dňa 12.05.2013 s tým, že ak súhlasí s cenovou ponukou po poskytnutí fakturačných
údajov mu zašle zálohovú faktúru na 50 % vypočítanej ceny diela (č.l. 29 s. sp.). Žalobca cenovú ponuku
prijaltým,žeposkytolžalovanémufakturačnéúdaje.Dňa14.05.2013zaslalžalovanýžalobcovizálohovú
faktúru na sumu 7 000 eur (č.l. 34, 35 s. sp.), ktorú žalobca uhradil dňa 21.05.2013 (č.l. 77 s. sp.).
Strany sporu si pri uzatvorení zmluvy dojednali podstatné obsahové náležitosti zmluvy o dielo, a to s

poukazom na cenovú ponuku zo dňa 12.05.2013, ktorá obsahovala podrobne špecifikovaný premet
diela - vymenované všetky práce a materiál potrebné pre izoláciu jazierka a montáž ventilu do zvodidla
s cenou jednotlivých položiek a celkovú pevnú cenu diela vrátane DPH.

Dňa 10.08.2016 došlo k zhotoveniu diela (jazierka) treťou osobou (č.l. 63, 65 s. sp.), v dôsledku ktorého,
v tento deň zanikol záväzok žalovaného ex lege z dôvodu nemožnosti plnenia (§ 575 ods. 1 OZ).

39. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol obchodno-záväzkový vzťah na
základe konkludentne uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 21.05.2013 v zmysle § 536 a nasl. ObZ. V
konaní nebolo sporné, že žalobca zaplatil žalovanému 50 % - nú zálohu z ceny diela v sume 7 000
eur. Rovnako nebolo sporné, že dielo bolo vykonané treťou osobou dňa 10.08.2016, a že ku dňu zániku

zmluvy žalovaný vykonal časť prác na objednanom diele.

40. V konaní bola sporná dôvodnosť a rozsah žalovaným kompenzačnou námietkou započítaných
pohľadávok a ich premlčanie.

41. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je z časti dôvodné, preto rozhodol tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

42. K odvolacej námietke žalobcu, že veľkosť jazierka bola v čase uzatvorenia zmluvy sporná, a že

žalovaný predložil cenovú ponuku na jeho vybudovanie, ktoré bolo technicky a prírodne nemožné, teda
išlo o nemožnosť plnenia od začiatku odvolací súd uvádza, že predmetom zmluvy o dielo bolo vykonanie
izolácie jazierka žalovaným, pričom výkopové práce boli vykonané objednávateľom diela (žalobcom) a
jeho veľkosť určil sám žalobca tým, že vykonal predprípravu pre práce žalovaného. Uvedené potvrdzuje
vyjadrenie žalobcu aj žalovaného na pojednávaní konanom dňa 08.02.2016 s tým, že ,,jama už bola

vykopaná“ (viď č.l. 51 s. sp.). Pred vyhotovením izolácie zamestnanci žalovaného vykonali zameranie
veľkosti jazierka, čo je preukázané listinnými dôkazmi aj výpoveďami strán sporu. Žalovaný zameral
vykopanú jamu, ktorá mala byť zaizolovaná za účelom vybudovania jazierka s tým, že navrhol riešenia
a postupy za účelom zhotovenia diela. Zameranie veľkosti a tvaru jazierka bolo žalobcovi doručené e-
mailom dňa 21.05.2013 (č.l. 36, 38, 144, 149). Taktiež bola žalobcovi doručená cenová ponuka, ktorej

predmetom neboli výkopové a ani zemné práce, pričom pri izolačnom materiáli bola uvedená jednotková
cena za 1m2, ktoré zodpovedali zameraniu. Žalobca údaje v cenovej ponuke nenamietal, ako ani nákres
zamerania jazierka. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že v konaní nebola preukázaná
spornosť veľkosti jazierka v čase uzatvorenia zmluvy a zároveň poukazuje na znalecké vyjadrenie č.
2/2023 znalkyne Ing. Dagmar Mikovínyovej (č.l. 447 s. sp.) predložené samotným žalobcom, v ktorom je

uvedené, že zväčšiť jazierko smerom na sever bolo možné pri hlbokých výkopoch a vysokom opornom
múre, teda pri navýšenej cene stavby. Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za
nedôvodnú.

43. K odvolacej námietke žalobcu, že pohľadávka žalovaného uplatnená kompenzačnou námietkou je

premlčaná odvolací súd uvádza, že k zániku zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 21.05.2013 došlo z dôvodu
nemožnosti plnenia dňa 10.08.2016. Až po vykonaní diela treťou osobou dňa 10.08.2016 (č.l. 65 s. sp.)
sa žalovaný mohol dozvedieť, že zanikol jeho záväzok zo zmluvy o dielo z dôvodu nemožnosti plnenia,
a tým mu vznikol nárok na vrátenie peňažného ekvivalentu za vykonané práce. Štvorročná premlčacia
doba (§ 397 ObZ) začala žalovanému plynúť dňom 11.08.2016, t.j. od nasledujúceho dňa po vykonaní

diela treťou osobou dňa 10.08.2016, a uplynula dňom 11.08.2020. Žalovaný si svoj nárok vo forme
kompenzačnej námietky uplatnil na súde podaním zo dňa 15.03.2017 (č.l. 109 s. sp.), ktoré špecifikoval
podaním zo dňa 03.04.2017 (viď č.l. 118 s. sp., ktoré sa vyčíslenými nárokmi zhoduje so špecifikáciou
pohľadávok žalovaného zo dňa 31.01.2023, viď č.l. 434 s. sp.), ktoré podľa zvukovej nahrávky zpojednávaniakonanéhodňa24.05.2017doručilžalovanýžalobcovinavedomie,tedažalovanýsiuplatnil
peňažný nárok voči žalobcovi na súde včas, a to pred uplynutím zákonnej premlčacej lehoty. Odvolací
súd odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

44. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa spornej dôvodnosti a rozsahu žalovaným započítaných
pohľadávok, že nie je možné prihliadnuť na protipohľadávku žalovaného, ktorá mala vzniknúť z dôvodu
nákladov na pohonné hmoty a zamestnancov v období pred vznikom zmluvy, nakoľko tieto náklady by
žalovanému vznikli aj vtedy, keď by žiadna zmluva nebola uzatvorená, pričom v súvislosti s pohľadávkou

žalovaného v sume 297,60 eura namietal neurčitosť, nakoľko nie je možné určiť aké množstvo hodín z
nárokovaných 20 hodín pripadlo na tú ktorú špecifikovanú časť prác odvolací súd uvádza, že v zmysle
§ 354 ObZ pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia nastávajú obdobne účinky ako pri odstúpení od
zmluvy (§ 351 ObZ), pri ktorom zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a strana, ktorej pred
odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti. V danom prípade má žalobca/
objednávateľ nárok na vrátenie zaplatenej zálohy v sume 7 000 eur (po čiastočnom späťvzatí v sume

6 700 eur) a žalovaný/zhotoviteľ má nárok na zaplatenie peňažného ekvivalentu vykonaných prác na
predmetnom diele spolu s náhradou vynaložených nákladov na vykonanú časť diela. V konaní uplatnená
pohľadávka žalovaného na započítanie pozostávala z viacerých nárokov, a to jednak z nároku na
náhradu nákladov na pohonné hmoty spotrebované cestou zo sídla spoločnosti k miestu výkonu práce
a späť vo výške 114,95 eura, nákladov na pracovnú silu (ohliadka miesta, zameranie jazierka, vytýčenia

jazierka a odklon potoka) spolu vo výške 840,29 eura a nákladov na pracovnú silu pri vypracovaní
cenovej ponuky, návrhov jednotlivých postupov a riešení, kladačského plánu izolácie, pri spracovaní
stretnutí do e-mailov a zabezpečení realizácie prác pre žalobcu v sídle žalovaného v celkovej sume
297,60 eura, nákladov na zabezpečenie materiálu v sume 4 197,50 eura a ušlého zisku v sume 4
937,87 eura, z ktorého si žalovaný započítal sumu 1 249,66 eura (k tomu viď bližšie v bode 37. tohto

rozhodnutia).

Z vyššie uplatnených nárokov na náhradu nákladov za pohonné hmoty odvolací súd priznal žalovanému
náklady na dopravu, a to náklady na pohonné hmoty, ktoré mu preukázateľne vznikli po uzatvorení
zmluvy dňa 21.05.2013, teda za pohonné hmoty spotrebované cestou zo sídla žalovaného k miestu

výkonu diela a späť, t.j. Nitra - Heľpa - Nitra (2 x 190 km, t.j. 380 km), a to dňa 02.07.2013 v sume 28,27
eura (vytýčenie jazierka) a dňa 17.07.2013 v sume 26,37 eura (odklon potoka), t.j. spolu v sume 54,64
eura. Náklady na pohonné hmoty v uplatnenej výške mal odvolací súd preukázané listinnými dôkazmi,
a to výpismi z GPS systému a z knihy jázd vzťahujúcich sa k použitým vozidlám a rovnako z faktúry za
čerpané pohonné hmoty. Náklady na dopravu, ktoré vznikli žalovanému v súvislosti s obhliadkou miesta

a zameraním jazierka pred uzatvorením zmluvy o dielo, odvolací súd žalovanému nepriznal, nakoľko
uvedené náklady by mu vznikli aj v prípade, ak by k uzatvoreniu zmluvy o dielo nedošlo. Odvolací súd
poukazuje, že žalovaný mal podľa zmluvy o dielo nárok na náhradu nákladov za dopravu do maximálnej
výšky 150 eur, pričom mu priznal ako odôvodnené náklady v rozsahu 54,64 eura z uplatnenej sumy
114,95 eura.

Odvolací súd žalovanému priznal náklady na pracovnú silu, ktoré mu vznikli po uzatvorení zmluvy dňa
21.05.2013, a to náklady na pracovnú silu dňa 02.07.2013 (vytýčenie jazierka) v sume 164,26 eura
a dňa 17.07.2013 (odklon potoka) v sume 215,59 eura, t.j. spolu v sume 379,85 eura, a ktoré mal
preukázané výplatnými páskami zamestnancov za príslušné kalendárne mesiace, a to výškou hodinovej

mzdy zamestnancov v konkrétnom období (č.l. 141 s. sp.). Náklady na pracovnú silu, ktoré vznikli
žalovanému pred uzatvorením zmluvy o dielo v súvislosti s obhliadkou miesta a zameraním jazierka
odvolací súd žalovanému nepriznal, nakoľko uvedené náklady by mu vznikli aj v prípade, ak by k
uzatvoreniu zmluvy o dielo nedošlo. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný mal podľa zmluvy o
dielo nárok na náhradu nákladov na pracovnú silu do maximálnej výšky 900 eur, pričom odvolací súd mu

priznal s poukazom na vyššie uvedené ako odôvodnené náklady v rozsahu 379,85 eura (164,26 eura +
215,59 eura) z uplatnenej sumy 1 137,89 eura (840,29 eura + 297,60 eura).

Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú kompenzačnú námietku
žalovaného týkajúcu nákladov na dopravu a nákladov na pracovnú silu spolu v sume 434,49 eura (54,64

eura náklady na dopravu + 379,85 eura náklady na pracovnú silu). Žalobca zobral žalobu späť v časti o
zaplatenie 300 eur z dôvodu vykonania časti prác žalovaným ako cenu za vykonané práce. Odvolací súd
preto potvrdil napadnutý zamietajúci rozsudok v časti o zaplatenie sumy 134,49 eura s príslušenstvom
(434,49 eura - 300 eur), v ktorej časti mal odvolací súd kompenzačnú námietku žalovaného za dôvodnú.Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú kompenzačnú námietku žalovaného týkajúcu sa náhrady
nákladov na pracovnú silu pri vypracovaní cenovej ponuky, návrhov jednotlivých postupov a riešení,

kladačského plánu izolácie, pri spracovaní stretnutí do e-mailov a zabezpečení realizácie prác pre
žalobcu v sídle žalovaného v sume 297,60 eura, nakoľko tieto zahŕňajú aj náklady na pracovnú silu
vzniknuté pred uzatvorením zmluvy dňa 21.05.2013, a to náklady na pracovnú silu pri vypracovaní
cenovej ponuky, návrhov riešení a postupov a spracovanie stretnutí do e-mailov, na ktorú náhradu by
žalovaný nemal nárok, ak by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy a nebolo preukázané ani tvrdené, že sa

strany dohodli, že za vypracovanie cenovej ponuky mu žalobca zaplatí, aj keď nedôjde k uzatvoreniu
zmluvy o dielo. Vzhľadom na to, že práce vykonané pred uzatvorením zmluvy nie je možné oddeliť
a špecifikovať od ostatných uplatnených úkonov uvedených v tejto položke, za ktoré by mal žalovaný
nárok na náhradu nákladov (napr. vypracovanie kladačského plánu), odvolací súd nepriznal nárok na
náhradu nákladov na pracovnú silu za celú položku uplatnenú žalovaným súhrnne v sume 297,60 eura,
nakoľko nemal preukázanú cenu jednotlivo pri uplatnených úkonoch, t.j. pri vypracovaní kladačského

plánu a zabezpečení realizácie prác pre žalobcu v sídle žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že bolo
povinnosťou žalovaného, aby uplatnené náklady na pracovnú silu tvrdil, špecifikoval a preukázal.

V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaný si uplatnil v
kompenzačnej námietke cenu vykonaných prác v sume 1 137,89 eura s tým, že maximálna cena práce

podľa zmluvy s poukazom na cenovú ponuku bola dohodnutá v sume 900 eur, pričom k reálnym prácam
na izolovaní jazierka zo strany žalovaného ani nedošlo. Preto uplatnenie tejto sumy žalovaným považuje
taktiež za nepreukázané.

Záverom v nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade boli splnené

zákonné podmienky na vykonanie zápočtu len v časti žalovaným uplatnených pohľadávok. Pre účinné
započítanie musia existovať vzájomné pohľadávky, rovnakého druhu, jeden z účastníkov vzťahu musí
urobiť prejav smerujúci k započítaniu, pričom vzájomné pohľadávky sa započítajú vo výške, v ktorej
sa kryjú. Započítanie nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie (v deň
splatnosti druhej) (§ 580 OZ). Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.

Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie (§ 358 ObZ). Odvolací súd zistil, že v čase započítania
pohľadávok žalovaným formou kompenzačnej námietky zo dňa 15.03.2017, následne špecifikovanej
podaním zo dňa 03.04.2017 (podľa zvukovej nahrávky z pojednávania konaného dňa 24.05.2017
doručenej žalovaným žalobcovi na vedomie), boli vzájomné peňažné pohľadávky zmluvných strán

splatné (11.08.2016) a neboli premlčané (viď bližšie bod 43. tohto rozhodnutia). Zánikom záväzku
pre nemožnosť plnenia dňa 10.08.2016 nastali obdobne účinky ako pri odstúpení od zmluvy, zanikli
všetky práva a povinnosti strán sporu zo zmluvy o dielo a strany boli povinné vrátiť si vzájomne
poskytnuté plnenie, resp. jeho peňažný ekvivalent. V danej veci došlo žalovaným v časti k účinnému
započítaniupohľadávokoprotipohľadávkežalobcu.Odvolacísúddospelkzáveruoplatnostizapočítania

pohľadávok žalovaného voči predmetnej pohľadávke žalobcu v sume 7 000 eur v rozsahu 434,49 eura, a
to v sume 28,27 eura (náklady na pohonné hmoty zo dňa 02.07.2013) ku dňu 11.08.2016, v sume 26,37
eura (náklady na pohonné hmoty zo dňa 17.07.2013) ku dňu 11.08.2016, v sume 164,26 eura (náklady
na pracovnú silu zo dňa 02.07.2013) ku dňu 11.08.2016, v sume 215,59 eura (náklady na pracovnú silu
zo dňa 17.07.2013) ku dňu 11.08.2016. K zániku vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného došlo

okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, t.j. v deň ich splatnosti, teda 11.08.2016.

Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za dôvodnú.

45. K odvolacej námietke žalobcu, že neboli naplnené predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za

škodu žalovanému, ktorý mal dňa 05.04.2016 k dispozícii jeho návrh na mimosúdnu dohodu, podľa
ktorej mu mal za dohodnutú cenu 14 000 eur vykonať dielo v lehote do 15.05.2016, na čo žalovaný
nereagoval a k rozporovaniu tvrdenia žalovaného, že na jeho výzvy, aby mu umožnil realizovať dielo,
odpovedal neustálymi odkladmi termínov, a že ho nevyzval na dokončenie diela a neprevzal zakúpený
a individuálne pripravený materiál na dielo, v dôsledku čoho mu vznikla škoda odvolací súd uvádza,

že z obsahu súdneho spisu mal zistené, že strany sporu mali dohodnutý začiatok výkonu prác dňom
04.06.2013. Z dôvodu vyskytnutia sa prekážky na strane žalobcu došlo k prerušeniu prác v súvislosti
so zhotovením predmetného diela. Vzhľadom k tomu, že čas splnenia záväzku nebol v zmluve určený,
žalobca bol oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník bol povinnýzáväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 340 ods. 2 ObZ).
Po odpadnutí prekážky žalobca vyzval žalovaného na dokončenie diela, ale ten dielo nedokončil.
Odvolací súd mal zo spisového materiálu preukázané, že hoci už v čase prebiehajúceho súdneho

konania, ale ešte stále v čase platnosti zmluvy o dielo žalobca aktívne komunikoval so žalovaným
a vyzýval ho k uzavretiu mimosúdnej dohody s cieľom dokončenia diela, podľa ktorej by žalovaný
zhotovil dielo podľa pôvodnej cenovej ponuky a za pôvodne dohodnutú cenu 14 000 eur. Začiatkom
roka 2016 žalobca inicioval snahu o uzatvorenie mimosúdnej dohody so žalovaným (č.l. 66) a za tým
účelom opakovane kontaktoval žalovaného, a to dňa 10.03.2016, 05.04.2016, 21.04.2016, 25.04,2016,

28.04.2016, 02.05.2016 (viď č.l. 66 - 73 s. sp.). Žalobca sa aktívne snažil vyriešiť vzniknutý spor
mimosúdnou dohodou za účelom splnenia zmluvného záväzku, keď vyzýval žalovaného na uzatvorenie
mimosúdnej dohody a vykonanie diela v lehote do 15.05.2016 v zmysle uzatvorenej stále platnej zmluvy
o dielo a v zmysle odsúhlasenej cenovej ponuky. Teda žalobca si splnil povinnosť zo záväzkového
vzťahu a vyzval žalobcu na zhotovenie diela. Ďalej odvolací súd uvádza, že poškodená strana nemá
nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany (prevzatie materiálu) bolo spôsobené

nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná (§ 376 ObZ). Odvolací súd mal
preukázané, že žalobca vo vyššie uvedenom období 2/2016 až 05/2016 aktívne vyzýval žalovaného na
dokončenie diela do 15.06.2016, ale ten prestal reagovať na výzvy žalobcu na vykonanie diela, materiál
na vykonanie diela nedoručil na miesto výkonu diela a dielo nedokončil (č.l. 66-73 s. sp.). Dielo bolo
dokončené treťou osobou až dňa 10.08.2016 (č.l. 65 s. sp.).

Podľa zákonnej úpravy § 373 a nasl. ObZ je dôsledkom porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu
povinnosť nahradiť škodu spôsobenú druhej strane, pričom sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk
(§ 379 ObZ). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú protiprávny úkon, vznik
škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Existenciu

všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený.

Prvým predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu
(v danom prípade podľa žalovaného porušenie povinnosti žalobcu/objednávateľa vyzvať žalovaného/
zhotoviteľa na zhotovenie diela, umožniť mu vykonať dielo a prevziať zakúpený materiál), existenciu

ktorého musí preukázať žalovaný/poškodený. Žalovaný síce v konaní tvrdil porušenie povinnosti
objednávateľa zo záväzku, a to, že žalobca ho po odpadnutí prekážky nevyzval na dokončenie diela,
ale uvedené tvrdenie v konaní nepreukázal.

Pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť teda splnené kumulatívne všetky predpoklady vzniku

zodpovednostizaškodu,pričomvdanomprípadeprvápodmienkaporušeniepovinnostizozáväzkového
vzťahu nebola splnená. Odvolací súd preto dospel k záveru, že na strane žalobcu nedošlo k vzniku
zodpovednosti za škodu, a z toho dôvodu sa odvolací súd už nezaoberal preukázaním existencie
okolností vylučujúcich zodpovednosť v zmysle § 374 ObZ (tzv. liberačnými dôvodmi).

Všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musí súd v každom jednotlivom prípade
nielen zistiť, ale aj vyhodnotiť. Ak niektorý z uvedených predpokladov nie je dostatočne preukázaný,
nemôže súd náhradu škody priznať (k tomu viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1ObdoV/80/2007 zo
dňa 29.05.2008, rozsudok NS SR sp. zn. 3Obo/2/2007 zo dňa 07.08.2008, rozsudok NS SR sp. zn. 5
Obdo/17/2008 zo dňa 30.07.2008 a rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo/25/2013 zo dňa 26.02.2015).

Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za dôvodnú.

46. K námietke žalobcu o absencii zákonných ustanovení, podľa ktorých rozhodol súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku a o odkaze na predchádzajúce avšak zrušené rozhodnutia odvolací súd uvádza,

že ak sa súd prvej inštancie aj druhým rozhodnutím dopustí takých procesných pochybení, ktoré by inak
boli dôvodom na zrušenie v poradí druhého rozhodnutia (v danom prípade už tretieho rozhodnutia), musí
ich odvolací súd sám odstrániť alebo napraviť v odvolacom konaní. Uvedené pochybenia súdu prvej
inštancie odvolací súd náležitým odôvodnením tohto rozhodnutia napravil, a to s poukazom na okolnosť,
že rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria v rámci dvojinštančného súdneho konania jednotu.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku síce považuje za dôvodnú, avšak vzhľadom na vyššie uvedené a
s poukazom na § 388 a § 390 CSP nespôsobilú privodiť zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.47. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

48. Odvolací súd preto vo výroku I. rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/1/2023-472 zo dňa

08.06.2023 čiastočne v napadnutej zamietajúcej časti zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6 565,51 eura spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6 565,51
eura odo dňa 11.08.2016 do zaplatenia. Žalobcovi priznal z uplatnenej sumy 6 700 eur sumu 6 565,51
eura po započítaní sumy 134,49 eura žalovaným (6 700 eur - 134,49 eura = 6 565,51 eura).

Žalovaný sa nezaplatením sumy 6 565,51 eura dostal do omeškania s plnením svojho peňažného

dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na jej zaplatenie aj právo na zaplatenie úrokov z
omeškania podľa § 365 a § 369 ods. 2 ObZ. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške
8 % ročne z dlžnej sumy. Prvým dňom omeškania žalovaného s platením jeho peňažného dlhu bol
deň 11.08.2016, t.j. deň nasledujúci po dni zániku zmluvného záväzku medzi sporovými stranami dňa
10.08.2016, kedy vznikla povinnosť stranám sporu vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia zo záväzku. V

zmysle § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ku dňu 01.07.2016, t.j. k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške
0 %, pričom žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov vyššie ako je
uvedená základná úroková sadzba, teda 8 % ročne. Súd priznal preto žalobcovi voči žalovanému právo
na úroky z omeškania v uplatnenej výške 8 % ročne z dlžnej sumy 6 565,51 eura od 11.08.2016 až do

dňa zaplatenia.

Odvolací súd vo výroku II. rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/1/2023-472 zo dňa 08.06.2023 vo
zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi sumu 134,49 eura s
príslušenstvom a zároveň potvrdil zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 8 %

úroku z omeškania ročne zo sumy 300 eur odo dňa 19.12.2014 do zaplatenia, týkajúcej sa omeškania v
časti o zaplatenie 300 eur, v ktorej bola žaloba vzatá späť a v časti o zaplatenie 8 % úroku z omeškania
ročne zo sumy 6 565,51 eura od 19.12.2014 do 10.08.2016, v ktorom období nebol žalovaný v omeškaní
so zaplatením žalobcovi priznanej pohľadávky (§ 387 ods. 1 CSP).

49. O náhrade trov prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a v zastavujúcej časti o zaplatenie 300 eur podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a podľa § 388 CSP. Odvolací súd rozhodoval o trovách konania aj v súvislosti so zastavením
konania v časti o zaplatenie 300 eur, nakoľko pôvodný výrok III. rozhodnutia Okresného súdu Nitra
č.k. 23Cb/52/2015-181 zo dňa 24.05.2017 o náhrade trov konania, týkajúci sa aj tejto časti predmetu

konania bol zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Nitre uznesením č.k. 15Cob/25/2018-213 zo dňa
31.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2019. Zastavenie konania v časti o zaplatenie 300
eur procesne zavinil žalobca, ktorý po začatí konania uznal v časti nárok žalovaného a v tejto časti zobral
žalobu späť, preto v tejto časti priznal súd náhradu trov konania žalovanému. Súd priznal zo zvyšnej
uplatnenej sumy 6 700 eur žalobcovi ako dôvodný nárok na zaplatenie sumy 6 565,51 eura. Žalovaný

mal v konaní úspech v rozsahu sumy 134,49 eura, v ktorej časti súd žalobu zamietol, teda žalovaný
mal v prvostupňovom konaní úspech v rozsahu sumy 434,49 eura (300 eur + 134,49 eura) a žalobca v
rozsahu sumy 6 565,51 eura z uplatnenej sumy 7 000 eur. Po prepočte na percentá je pomer úspechu
žalobcu 93,79 % a žalovaného 6,21 %, pričom čistý úspech žalobcu v konaní bol 87,58 % (93,79 % -
6,21 %). O výške náhrady trov prvostupňového konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O náhrade trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 453 ods. 1 a ods. 3 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP a podľa § 388 CSP, a keďže žalobca bol v dovolacom konaní plne
úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.51. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech v časti, v ktorej bolo
napadnuté rozhodnutie zmenené, a to v rozsahu sumy 6 565,51 eura zo sumy 6 700 eur a žalovaný

mal v odvolacom konaní úspech v rozsahu sumy 134,49 eura, v ktorej časti odvolací súd napadnuté
zamietajúce rozhodnutie potvrdil. Po prepočte na percentá je pomer úspechu žalobcu 97,99 % a
žalovaného 2,01 %, pričom čistý úspech žalobcu v konaní bol 95,98 % (97,99 % - 2,01 %). O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).