Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5421010133
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5421010133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Tomáša a sudcov JUDr.

Marcely Malatkej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. novembra 2024,
o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. DK-7T/19/2021 zo
dňa 16.1.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por., § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného
súdu Námestovo, sp.zn. DK-7T/19/2021 zo dňa 16.1.2024.

I.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaného C. A. B., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom E.
B., F. XXXX/X, t.č. v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody v Ružomberku,

podľa § 285 písm. a) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Námestovo, sp.zn. Pv 125/18/5503 zo dňa 27.5.2021 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin výroby

detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
g) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že:
pravdepodobne na jar 2004 v byte č. XX G. E. B. D. H. F. I. XXXX/X, v ktorom obvinený býval so svojou
manželkou, fotil na fotoaparát alebo mobilný telefón nezistenej značky mal. J. K., nar. XX.X.XXXX, mal.
G. K., nar. XX.X.XXXX a mal. A. B., nar. X.X.XXXX, aj napriek tomu, že to boli blízke príbuzné jeho
manželky a vedel, že sa jedná o osoby mladšie ako dvanásť rokov, pričom im hovoril, ako si majú ľahnúť
na posteľ, že majú rozkročiť nohy, aby im bolo vidno vagínu, takto ich fotografoval každú zvlášť, ako aj
spolu a takto vyhotovil nezistený počet záberov v rôznych sexuálnych polohách,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodené : J. K., nar. XX.X.XXXX v E. B., trvale bytom K., F. XXXX/XX, G.
K., nar. XX.X.XXXX v E. B., trvale bytom K., F. XXXX/XX a A. B., nar. X.X.XXXX v E. B., trvale bytom
L. A. XXXX/X-X, odkazuje s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

II.
Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. s použitím § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. zastavuje trestné stíhanie obžalovaného
C. A. B., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom E. B., F. XXXX/X, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody v Ružomberku, pre trestný čin prechovávania detského pornografického diela podľa § 205d Tr.
zák. účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe, že:

od presne nezistenej doby najmenej od 19.12.2004 do 31.12.2005 na doposiaľ nezistených miestach,

naposledy v E. B. D. H. F. I. XXXX/X G. K. I. XX patriacom rodine B. mal v notebooku značky Lenovo
čiernej farby s 1 ks SD karta-micro 32 GB, bez výrobného čísla, na pevnom disku zn. SIEMENSFUJITSU, strieborno sivej farby, v.č. 10600962413, na pevnom disku zn. TOSHIBA EUROTE GMBH č.
PX 1396E-3T01, 1 TB USB 2.0, na CD nosičoch, v mobilnom telefóne zn. LENOVO bielej farby IMEI
1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, na pamäťovej karte zn. SONY 64 MG modrej

farby, na pamäťovej karte zn. SONY 2 GB čiernej farby, fotografie a videá, na ktorých sa nachádzajú
nestotožnené osoby ženského a mužského pohlavia s obnaženými pohlavnými orgánmi, z ktorých je
zrejmé, že ide o osoby mladšie ako 18 rokov,

pretože trestné stíhanie je premlčané.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. A. B. uznaný vinným v bode 1/ z trestného činu
výroby detského pornografického diela podľa § 205b ods. 1, ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák., účinného
do 31.12.2005, na tom skutkovom základe, že:

od presne nezistenej doby pravdepodobne od decembra 2004 do konca februára 2005 v byte č. XX G.

E. B. D. H. F. I. XXXX/X, v ktorom obvinený býval so svojou manželkou, fotil na fotoaparát alebo mobilný
telefón nezistenej značky mal. J. K., nar. XX.XX.XXXX, mal. G. K., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, aj napriek tomu, že to boli blízke príbuzné jeho manželky a vedel, že sa jedná o osoby
mladšie ako dvanásť rokov, pričom im hovoril, ako si majú ľahnúť na posteľ, že majú rozkročiť nohy, aby
im bolo vidno vagínu, takto ich fotografoval každú zvlášť, ako aj spolu a takto vyhotovil nezistený počet

záberov v rôznych sexuálnych polohách,

a v bode 2/ z trestného činu prechovávania detského pornografického diela podľa § 205d Tr. zák.
účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe, že:

od presne nezistenej doby najmenej od 19.12.2004 do 31.12.2005 na doposiaľ nezistených miestach,
naposledy v E. B. D. H. F. I. XXXX/X G. K. I. XX patriacom rodine B. mal v notebooku zn. Lenovo
čiernej farby s 1 ks SD karta-micro 32 GB, bez výrobného čísla, na pevnom discu zn. SIEMENS
FUJITSU, strieborno sivej farby, v. č. 10600962413, na pevnom discu zn. TOSHIBA EUROTE GMBH
č. PX 1396E-3T01, 1 TB USB 2.0, na CD nosičoch, v mobilnom telefóne zn. LENOVO bielej farby IMEI

1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, na pamäťovej karte zn. SONY 64 MG modrej
farby, na pamäťovej karte zn. SONY 2GB čiernej farby, fotografie a videá, na ktorých sa nachádzajú
nestotožnené osoby ženského a mužského pohlavia s obnaženými pohlavnými orgánmi, z ktorých je
zrejmé, že ide o osoby mladšie ako 18 rokov.

Súd podľa § 44 Tr. zák., účinného od 1.1.2006, rozhodol tak, že upúšťa od uloženia súhrnného trestu,
pretože pokladá trest uložený rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/28/2022 zo dňa 21.9.2022,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.9.2022, a ktorým mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 17 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s maximálnym stupňom stráženia, ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou a ochranný

dohľad na dobu 2 roky, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Podľa § 288 ods. 1
Tr. por. odkázal poškodené: J., nar. XX.X.XXXX v E. B., trvale bytom K., F. XXXX/XX, G., nar. XX.X.XXXX
v E. B., trvale bytom K., F. XXXX/XX, A., nar. X.X.XXXX v E. B., trvale bytom E. B., L. A. XXXX/X-
X, s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku (v časti, v ktorej bol obžalovaný súdom odsúdený) podal odvolanie
prostredníctvom obhajkyne obžalovaný, a to proti výroku o vine, výroku o upustení od uloženia
súhrnného trestu a výroku o škode, a to písomným podaním zo dňa 12.3.2024, doručeným Okresnému
súdu Námestovo dňa 13.3.2024, v ktorom uviedol nasledovné:

Súd v rámci písomného odôvodnenia rozsudku síce konštatoval, že pri uznaní viny vychádzal z
výpovede poškodenej F.B. a z listinných dôkazov, pričom citoval príslušnú časť výpovede poškodených
z prípravného konania. Zároveň však súd skonštatoval, že predmetná výpoveď nebola v prípravnom
konaní vykoná kontradiktórnym spôsobom. Daný stav vyhodnotil súd ako pochybenie obhajoby, s
tým, že by nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keby obhajca v konaní pred súdom

navrhol opätovný výsluch poškodenej. Súd sa žiadnym spôsobom nevyrovnal ani s námietkouobhajoby ohľadom časového vymedzenia skutku v bode 1/ a s námietkami, ktoré boli v konečnom
dôsledku podstatou návrh obhajoby na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. V rámci písomného
odôvodnenia absentuje plne právna úvaha súdu, aké dôkazy (nakoľko výpoveď poškodenej F.B. je v

rozpore s časom vymedzeným vo výrokovej časti rozsudku) viedli súd k záveru, že skutok v bode 1/
sa stal pravdepodobne v čase od decembra 2004 do konca februára 2005. V tomto bode obhajoba
rozsudok súdu hodnotí ako nepreskúmateľný, nejasný a neúplný, nakoľko súd sa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami, ktoré mali podstatný význam pre konečné rozhodnutie súdu.
Ku skutku pod bodom 1/ rozsudku uviedol toto :

Prokurátor v rámci podanej obžaloby pod č. k. Pv 125/18/5503 zo dňa 27.05.2021 vymedzil časový
úsek páchania žalovaného skutku na obdobie „pravdepodobne na jar 2004“, pričom to odôvodnil tým,
že poškodená F.B. vypovedala, že k predmetnému konaniu dochádzalo v byte obžalovaného, keď mala
6-7 rokov. Obhajobe nie je zrejmé, prečo prokurátor stanovil čas páchania skutku na jar 2004, keďže
poškodená J. K. sa narodila v roku XXXX, takže 6-7 rokov mala v rokoch 2005-2006.
Súd si v plnom rozsahu osvojil časové vymedzenie páchania skutku stanovené prokurátorom v obžalobe

- rok 2004, pričom ale stanovil konkrétne časové obdobie páchania skutku na december 2004 až koniec
februára 2005. Ako dôvod danej úpravy sa súd odvolal na už hore citovanú výpoveď poškodenej F. B. (o
ktorú sa pri podávaní obžaloby opieral aj prokurátor) a zároveň uviedol, že „upravil skutkové vety oproti
obžalobe tak, aby skutkové vety zodpovedali výsledkom vykonaného dokazovania...jedná sa o časové
obdobie spáchania skutkov, ktoré súdu potvrdil znalec.“ ( čl. 13 rozsudku).

Z takto formulovaného odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, preskúmateľné a jasné, na základe ktorého
konkrétneho vykonaného dôkazu súd časovo vymedzil páchanie skutku v bode 1/.
Ak súd vychádzal z výpovede poškodenej F. B., táto vo svojej výpovedi zo dňa 23.5.2018 uviedla:
„no on si nás fotil, mňa si fotil a bola tam aj A. a G....mohla som mať šesť, sedem...ukázal nám iba,
ako sa máme dať do akej polohy...aby sme si ľahli, ruky sme mali takto (ukazuje rukami) a nohy

sme mali rozkročené“. Poškodená J. K. sa narodila v roku XXXX, takže 6-7 rokov mala v rokoch
2005-2006. Je teda nesporné, že súd pri vymedzovaní časového úseku nemohol vychádzať z danej
výpovede. Čo sa týka znaleckého posudku č. 29/2018 a 13/2020 a výpovede znalca Ing. Jozefa
Puskajlera PhD., ani jeden z citovaných dôkazov nezistil a nekonštatoval existenciu čo len jedného
záberu na fotoaparáte alebo mobilnom telefóne, na ktorom by boli zábery poškodených F. B., V. B.

a M. K. v rôznych sexuálnych polohách tak, ako to bolo prokurátorom žalované a tak, ako to súd
vymedzil pri uznaní viny pri skutku v bode 1/. Je nepochybné, že v rámci dokazovania boli oboznámené
fotografie a videá, vyhodnotené súdom ako detské pornografické dielo. Práve tieto fotografie a videá
boli aj predmetom znaleckého skúmania a na jeho základe bol obvinený uznesením OR PZ Dolný
Kubín ČVS:ORP-69/1-VYS-DK-2019 zo dňa 26.11.2020 pre prečin prechovávania detskej pornografie

a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
od 19.12.2004 do 23.5.2018. Predmetné konanie bolo potom v rámci podanej obžaloby kvalifikované
ako prečin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa §
370 ods. 1 Tr. zák. a v rámci odsudzujúceho rozsudku v bode 2/ ako trestný čin prechovávania detského
pornografického diela podľa § 205d Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Prokurátor, okrem už vyššie citovanej výpovede poškodenej J. K. zo dňa 23.5.2018, nepredložil súdu ani
jeden jediný dôkaz, ktorý by objektívnym a nespochybniteľným spôsobom, potvrdzoval danú výpoveď,
či už vo forme svedeckej výpovede alebo listinného dôkazu.
Ani poškodená G. K. ani poškodená A. B. výpoveď poškodenej J. K. nepotvrdili, výrobu konkrétne
žalovaných fotiek jednoznačne poprel aj obžalovaný (viď výpoveď zo dňa 19.10.2018). Poškodená V.B.

vo svojej výpovedi zo dňa 23.5.2018 vypovedala na otázku vyšetrovateľa „Teba niekedy žiadal, aby si
urobil nejaké fotky?" - „Nie, ...“. Poškodená M. K, pri výsluchu dňa 23.5.2018 na otázku vyšetrovateľa
„Okrem toho jedného rázu, ešte buď ťa fotil alebo žiadal fotky?" (išlo o video, žalované prokurátorom v
bode 1/ a súdom oslobodené) odpovedala - „holé?, na to si nespomínam“.
Prokurátor do spisu nezabezpečil jediný listinný dôkaz, potvrdzujúci skutočnosti uvádzané v bode 1/

odsudzujúceho rozsudku. Dôkazy, ktoré boli súdom vykonané, potvrdzovali výlučne existenciu fotografií
a videí nestotožnených osôb ženského a mužského pohlavia, teda existenciu konania, popisovaného
v odsudzujúcom rozsudku v skutku v bode 2/. Ako obžalovaný podotýka, že v množstve fotografií a
videí, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania, sa ani v jednom prípade nevyskytli zábery, ktoré mu
boli prokurátorom kladené za vinu a z ktorých bol v bode 1/ rozsudku uznaný vinným. Je prinajmenšom

zvláštne, že ak sa v zadržanom veľkom množstve elektronického materiálu nenájde ani jedno žalované
video či fotografia, súd ho napriek tomu uzná vinným, pričom sa odvoláva na listinné dôkazy, ktoré reálne
vôbec neexistujú.Je potom nepochybné, že súd pri uznaní jeho viny pri skutku v bode 1/ vychádzal výlučne z výpovede
poškodenej J. K. zo dňa 23.5.2018, a to konkrétne z jednej jedinej vety - „no on si nás fotil, mňa si fotil a
bola tam aj A. a G....mohla som mať šesť sedem...ukázal nám iba, ako sa máme dať do akej polohy...aby

sme si ľahli, ruky sme mali takto (ukazuje rukami) a nohy sme mali rozkročené“.
Výsluch poškodenej v prípravnom konaní nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, hoci takto
vykonaný mohol byť. Je pochopiteľné, že vzhľadom na charakter stíhaného skutku, on nemohol
byť osobne prítomný pri samotnom výsluchu, avšak orgány činné v trestnom konaní mali možnosť
zabezpečiť jeho účasť na výsluchu iným vhodným spôsobom, a to obzvlášť z toho dôvodu, že obhajca,

ktorého si chcel zvoliť, sa nemohol z dôvodu práceneschopnosti úkonu zúčastniť. Vyšetrovateľ v tomto
smerealeneurobilžiadneopatrenieanielenžehoojehopráveriadnenepoučil,alesaožiadneopatrenie
ani nepokúsil. Keď obhajoba v rámci prípravného konania žiadala o výsluch poškodenej za prítomnosti
obhajcu, prokurátor návrh zamietol.
V zmysle čl. 6 ods. 1 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, obvinený má
v rámci trestného konania minimálne jedenkrát mať poskytnuté právo na kontradiktórny postup, teda

právo, aby on alebo jeho obhajca vykonali výsluch svedka v ich prítomnosti. Ide o svedka, ktorý ako
jediný má páchateľa zo stíhanej trestnej činnosti usvedčovať. Ako vyplýva z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (ESĽP), ak nekontradiktórnosť úkonu z prípravného konania nie je potom ani
dodatočne odstránená v rámci konania pred súdom, takýto dôkaz je pre rozhodovanie nepoužiteľný.
ESĽP pripúšťa výnimku v prípade obzvlášť zraniteľnej obete, ktorej výsluch bol v prípravnom konaní

zachytený prostredníctvom technického zariadenia na zaznamenanie zvuku a obrazu. Ak bol takýto
záznam prehraný na hlavnom pojednávaní pred súdom, môže byť dané obmedzenie na kontradiktórny
výsluch týmto postupom vyvážené, avšak jedine za podmienky, že danú výpoveď podporujú aj ďalšie
dôkazy, najmä výpovede svedkov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní overené krížovým výsluchom.
Výpoveď poškodenej F. B. zo dňa 23.5.2018, zachytená na zvukovom a obrazovom zázname, bola

síce na hlavnom pojednávaní prehratá, ale čo sa týka tvrdenia o jeho údajnej trestnej činnosti, v tomto
ostala osamotená bez toho, aby prokurátor predložil čo len jeden jediný dôkaz (či už vo forme svedeckej
výpovede alebo listinného dôkazu), ktorý by vyjadrenie poškodenej J. K. potvrdil.
Okresný súd v rámci odôvodnenia poukázal na skutočnosť, že obhajoba mala možnosť navrhnúť
opätovný výsluch poškodenej J. K., aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, avšak tak

neurobila (str. 14 rozsudku). Obhajoba v tomto smere pripomína, že vinu pred súdom preukazuje
prokurátor a je na ňom, aké dôkazy v tejto súvislosti navrhne vykonať. Prokurátor si musel byť vedomý
platnej judikatúry, a ak on nenavrhol osobný výsluch poškodenej J. K. a nepredložil ani žiadne relevantné
dôkazy na potvrdenie jej výpovede, podával obžalobu s rizikom, že pred súdom bude neudržateľná.
Rozhodne obhajoba nie je povinná navrhovať dôkazy, ktoré by mohli byť pri rozhodovaní vo veci

akýmkoľvek spôsobom použité v jeho neprospech.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poškodená J. K. ostala osamotená vo svojom
tvrdení, že on sa mal dopustiť protiprávneho konania voči nej a voči dvom ďalším poškodeným, keď jej
výpoveď nepotvrdila ani jedna z ďalších poškodených, či už G. K. alebo A. B.. Prokurátor nepredložil
ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by vyjadrenie poškodenej J. K. z prípravného konania potvrdzoval.

Prokurátor nepredložil na podporu tvrdení poškodenej J. K. žiadnu svedeckú výpoveď, nepredložil
žiadne konkrétne video alebo fotografiu, na ktorých by boli zábery poškodených v sexuálnych polohách.
Výpoveď poškodenej J. K. tak, vzhľadom na všetky hore citované skutočnosti, je procesne neúčinná a
pri rozhodovaní o jeho vine procesne nepoužiteľná.
Súd mal potom konštatovať, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný

a mal ho v zmysle ust. § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodiť.
Súd vo výrokovej časti rozsudku ustálil obdobie ním páchanej trestnej činnosti pri skutku v bode 1/ na
pravdepodobne od decembra 2004 do konca februára 2005. Z písomného odôvodnenia rozsudku nie je
zrejmé, akými úvahami súd dospel k danému záveru a nie je teda možné, aby obhajoba zaujala k takto
ustálenému časovému vymedzeniu adekvátne právne stanovisko.

Z vykonaného dokazovania však bolo jednoznačne preukázané, že poškodená J. K. ohraničila daný
skutok na obdobie rokov 2005-2006 (nie je zrejmé, prečo súd v jednej časti bral výpoveď poškodenej
za vierohodnú a v druhej časti už na ňu vôbec neprihliadal). Sama poškodená J. K. nevedela s
istotou vymedziť predmetné časové obdobie, a tak nesporne v rámci súdneho konania vznikla dôvodná
pochybnosť, či ku skutku malo dôjsť v roku 2005 alebo 2006. Za takejto situácie, zvlášť, keď dochádza

ku závažnej legislatívnej zmene posudzovania trestnej zodpovednosti, súd má postupovať v zmysle
zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ a nie opačne, tak, ako to súd realizoval.
V zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, § 2 ods. 1 Tr. zák., trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keďbol čin spáchaný. Od 1.1.2006 do 1.7.2018 bol účinný trestný zákon č. 300/2005 Z. z., ktorý v ust. § 132
ods. 3 definoval pojem detskej pornografie ako zobrazenie súlože, iného spôsobu pohlavného styku,
alebo zobrazenie obnažených pohlavných orgánov smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej

osoby. „Inou osobou“ v danom prípade sa rozumie osoba odlišná od páchateľa. „Vyvolanie sexuálneho
uspokojenia inej osoby“ nie je dané jeho potencionálnou spôsobilosťou vyvolať také uspokojenie,
ale určením účelu použitia konkrétneho zobrazenia sexuálneho styku alebo obnažených častí tela
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 28 publikované v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR č. 3/2018). Prokurátor počas celého trestného konania nepredložil jediný dôkaz,

ktorý by mohol viesť k záveru, že vyrábal či prechovával detské pornografické dielo za účelom
uspokojenia inej osoby. Nebolo preukázané, že by predmetné dielo ďalej akýmkoľvek spôsobom
rozširoval či distribuoval. Tak, ako konštatoval okresný súd vo svojom rozhodnutí, bolo potvrdené, že
obžalovaný tak konal výlučne „pre svoju potrebu“.
Vzhľadom na hore citované, súd, pri dodržaní zásady „in dubio pro reo“, mal, v prípade preukázania
viny, upraviť časové vymedzenie páchania trestnej činnosti na „pravdepodobne v roku 2006“. Po danej

úprave by súd musel konštatovať, že skutok nie je trestným činom a v zmysle ust. § 285 písm. b) Tr.
por. ho mal spod obžaloby oslobodiť.

Ku skutku pod bodom 2/ uviedol toto:
Ako obžalovaný súhlasí s časovou úpravou skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd pri úprave skutku plne rešpektoval tak závery znaleckého dokazovania ako aj právny stav do
31.12.2005 a účinnosť Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., § 132 ods. 3, od 1.1.2006 do 1.7.2018.
Nesúhlasí však s rozhodnutím súdu o vine a nie je mu v tejto súvislosti zrejmé konštatovanie súdu (viď
čl. 15 rozsudku), že „Teda od zimy 2015 do zimy 2018 plynula premlčacia lehota. Premlčacia lehota sa
prerušuje ak odsúdený spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin“. Súd kvalifikoval skutok v bode

2/, na rozdiel od obžaloby, ako trestný čin prechovávania detského pornografického diela podľa § 205d
Tr. zák. účinného do 31.12.2005.
Z hľadiska dĺžky premlčacej doby je rozhodujúci názor súdu na právnu kvalifikáciu po vykonaní
hlavného pojednávania a nie to, ako bol skutok kvalifikovaný obžalobou alebo pri vznesení obvinenia
v predchádzajúcich štádiách trestného stíhania (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11.12.2014 sp. zn.

5 Tdo 33/2013).
Trestný zákon č. 140/1961 Zb., účinný do 31.12.2005, stanovoval za daný trestný čin uloženie trestu
odňatia slobody až na jeden rok alebo peňažný trest alebo prepadnutie veci.
Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku (zák. č. 457/2003 Z. z. účinný od 1.12.2003 do
31.12.2005) v ust. § 67 písm. e) stanovoval u trestných činov so sadzbou do 1 roka odňatia slobody

premlčaciu dobu trestného stíhania na 3 roky.
Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku v ust. § 67 ods. 3 uvádza, že „Premlčanie trestného
stíhania sa prerušuje“ :
a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi
policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa,

alebo
b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje trest
rovnaký alebo prísnejší.
V zmysle ust. § 67 ods. 4 hore citovaného zákona prerušením premlčania sa začína nová premlčacia
doba.

Vychádzajúc z právoplatného rozsudku Krajského súdu Žilina, sp. zn. 2To/28/2022 zo dňa 21.9.2022,
bolozistené,ževobdobíodpresnenezistenejdobypravdepodobneodroku2005dopresnenezisteného
dňa roku 2015 sa dopustil trestnej činnosti právne kvalifikovanej ako pokračovací obzvlášť závažný
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2020
a dvojnásobného zločinu znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 199 ods. 1 Tr. zák.

Teda, tak ako konštatoval v písomnom odôvodnení okresný súd, premlčacia lehota bola od presne
nezistenej doby pravdepodobne od roku 2005 do presne nezisteného dňa roku 2015 prerušená, pričom
od presne nezisteného dňa roku 2015 začala plynúť nanovo trojročná premlčacia lehota. Tá uplynula,
už bez ďalšieho prerušenia v presne nezistený deň roku 2018.
Vyšetrovateľ za konanie uvedené v bode 2/ výrokovej časti rozsudku, mu vzniesol obvinenie uznesením

ČVS:ORP-69/1-VYS-DK-2019 dňa 26.11.2020, teda približne dva roky po uplynutí zákonnej premlčacej
lehoty.Nakoľko k vzneseniu obvinenia za skutok, uvádzaný v bode 2/ výrokovej časti rozsudku, došlo už po
uplynutí zákonnej premlčacej lehoty, súd mal konštatovať, že trestné stíhanie je premlčané a v zmysle
ust. § 281 ods. 1, z dôvodu uvedeného v ust. § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. mal trestné stíhanie zastaviť.

Na základe takto vyššie uvedených skutočností navrhol, aby Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného
súdu Námestovo, sp. zn. DK-7T/19/2021 zo dňa 16.1.2024 v časti uznanej viny v bode 1/ a v bode
2/, v časti rozhodnutia o treste a v časti o rozhodnutí o nároku poškodených, zrušil a sám, po úprave
časového vymedzenia rozhodol tak, že ho v bode 1/ spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. a) príp.
písm. b) Tr. por. a poškodené podľa § 288 ods. 3 s nárokom na náhradu škody odkáže na civilný proces

a v bode 2/ trestné stíhanie podľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por. zastaví alebo vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor ani poškodené osoby sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadrili.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu

na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Prihliadal
pritom i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, avšak sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom
napodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.Následnezistil,žeodvolanieobžalovanéhobolopodané
v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom o odvolaní obžalovaného C. A. B. bolo konané
v neprítomnosti obžalovaného C. A. B. a za prítomnosti prokurátora. Pre takýto procesný postup
odvolacieho súdu boli splnené všetky zákonné podmienky. Obžalovanému C. A. B. bolo predvolanie
na verejné zasadnutie určené na deň 13.11.2024 doručené dňa 16.10.2024 do ÚVTOS Ružomberok.

Obžalovaný bol v predvolaní poučený o možnosti konania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný písomným podaním zo dňa 17.10.2024, doručeným Krajskému súdu v Žiline požiadal
o vykonanie verejného zasadnutia dňa 13.11.2024 v jeho neprítomnosti, ktorej žiadosti obžalovaného
krajský súd vyhovel, a tak zrušil eskortu obžalovaného na verejné zasadnutie, o čom bola upovedomená
aj obhajkyňa obžalovaného. Vzhľadom na uvedené tu nebola zistená žiadna zákonná prekážka, ktorá

by bránila vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného C. A. B. (§ 293 ods. 6 Tr. por.).
Aj na verejnom zasadnutí prítomný prokurátor a obhajkyňa obžalovaného navrhli verejné zasadnutie
vykonaťvneprítomnostiobžalovanéhoC.A.B..Prokurátornakonanomverejnomzasadnutívkonečnom
návrhu navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu považuje za zákonný. Obhajkyňa obžalovaného v konečnom návrhu navrhla,

aby krajský súd rozhodol v zmysle písomného odvolania obžalovaného.

Krajský súd po preskúmaní predloženej veci považuje za potrebné uviesť, že prvostupňový súd v rámci
procesného postupu rešpektoval základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä
zásadu zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu podľa § 2

ods. 9 Tr. por. a tiež zásadu rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Prvostupňový
súd síce v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, avšak vykonané dôkazy nevyhodnotil správne,
a to tak skutkovo i právne. Treba ale dodať, že súd prvého stupňa všetky procesnými stranami navrhnuté
dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonal zákonným spôsobom, pričom pred skončením dokazovania

procesné strany nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Hneď v úvode úvah je potrebné krajským súdom opätovne konštatovať, že proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo, sp.zn. DK-7T/19/2021 zo dňa 16.1.2024 podal odvolanie jedine obžalovaný
(prokurátor ani poškodené osoby odvolanie proti rozsudku nepodali), pričom odvolanie obžalovaného

bolo podané proti výroku o vine, výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu a výroku o náhrade
škody, vzťahujúcim sa ku skutkom pod bodom 1/ a 2/ (pre skutok v rozsudku i v obžalobe prokurátora
popisovaný tak, že „v presne nezistenom dni v ranných hodinách, pravdepodobne v roku 2007-2008 ...“,
právne kvalifikovaný ako zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b) Tr. zák., za ktorý bol obžalovaný okresným súdom podľa § 285 písm. b) Tr. zák. oslobodený, žiadna

procesná strana odvolanie nepodala, preto v tejto časti je rozsudok okresného súdu právoplatný).

Obžalovaný C. A. B. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, pričom v prípravnom konaní (táto výpoveď
obžalovaného bola prečítaná na hlavnom pojednávaní) tvrdil, že žiadnu detskú pornografiu nerobil.Dievčatá v polohách ako sa mu to kladie za vinu nikdy nefotil. V minulosti vyhotovil fotky a videa
rodinného charakteru, vrátane videa s tou pyžamou. Spáchanie v obžalobe formulovaných skutkov
poprel.

Podstatným dôkazom, na podklade ktorého bolo obžalovanému vznesené obvinenie, následne podaná
obžaloba a v konečnom dôsledku aj bol rozsudkom okresného súdu uznaný vinným, sú výpovede
svedkýň maloletých J., G., A., znalecký posudok Ing. Jozefa Puskajlera, PhD. znalca z odboru
informatika č. 29/2018 a 13/2020, vrátane jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, nepriamo i znalecký

posudok MUDr. Juraja Kosorinkého, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
a sexuológia č. 50/2018 a listinné dôkazy tvorené okrem iného i (v screeningu početnými) fotografiami
a videami.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní skutok pod bodom 1/, ako aj skutok pod bodom 2/ v rozsudku
na rozdiel od prokurátorom podanej obžaloby upravil v zmysle dokazovania vykonaného na hlavnom

pojednávaní a uvedené skutky, na rozdiel od prokurátorom v podanej obžalobe špecifikovanej právnej
kvalifikácie, právne kvalifikoval ako trestný čin výroby detského pornografického diela podľa § 205b ods.
1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. zák., účinného do 31.12.2005 (skutok pod bodom 1/ rozsudku)
a ako trestný čin prechovávania detského pornografického diela podľa § 205d Tr. zák., účinného do
31.12.2005 (skutok pod bodom 2/ rozsudku). S takýmto postupom a rozhodnutím súdu sa stotožnil

i prokurátor (v podstate i poškodení), ktorý proti takto vyhlásenému rozsudku okresného súdu odvolanie
nepodal.

Krajský súd sa s takto v rozsudku okresného súdu špecifikovaným vyhodnoteným skutkovým a právnym
stavom nestotožňuje, rovnako ani s obžalobou prokurátora, naopak s odvolacou argumentáciou

obžalovaného áno, a to z týchto dôvodov.

Pri skutku pod bodom 1/ rozsudku okresný súd čas spáchania skutku špecifikoval obdobím „od presne
nezistenej doby pravdepodobne od decembra 2004 do konca februára 2005“, teda rozdielne ako
prokurátor v podanej obžalobe, ktorý skutok časovo špecifikoval obdobím „pravdepodobne na jar roku

2004“. Takto súdom ustálené skutkové okolnosti (údajné konanie obžalovaného) súd právne kvalifikoval
ako trestný čin výroby detského pornografického diela podľa § 205b ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b), písm. c) Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na rozdiel od prokurátora, ktorý konanie pod bodom 1/
obžaloby právne kvalifikoval ako zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a),
písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zák. Okresný súd predmetné zdôvodnil rozsudkom

na strane 12 všeobecnými úvahami, ktoré odkazujú na súhrn dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní, ktorých výpovednú hodnotu špecifikuje na strane 4 až 8 rozsudku (sformulovaná výpoveď
obvineného C. A. B. z prípravného konania, výpovede svedkýň maloletých F.B., V.B., M.K. z prípravného
konania, výpoveď svedkyne M. B. na hlavnom pojednávaní, výpoveď znalca Ing. Puskajlera, PhD.
na hlavnom pojednávaní a oboznámenie fotografií, videí a ostatných listinných dôkazov na hlavnom

pojednávaní.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. z odôvodnenia písomného rozsudku musí byť zrejmé, ako sa súd vysporiadal
s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny

a trestu.

Okresný súd na jednej strane vinu (skutok a právnu kvalifikáciu) obžalovaného (stroho, len všeobecným
označením dôkazu) odôvodňuje výpoveďou svedkyne maloletej J., ktorá ale v prípravnom konaní
okrem iného (skutočností, ktoré nesúviseli s danou trestnou vecou, ale s inou trestnou vecou, pre

ktorú už obžalovaný súdom odsúdený bol) tvrdila, že obžalovaný ju a myslí si, že aj jej sestru G.
a sestrenicu A. v minulosti fotil vyzlečené, pričom im ukazoval polohy ako sa majú postaviť, aby si
ľahli, ako si mali dať ruky a aby mali rozkročené nohy. Vtedy mala šesť, sedem rokov. Či ich fotil aj
všetky tri spolu uviesť nevedela, lebo tieto fotky nikdy nevidela. Z takto formulovanej výpovede svedkyne
maloletej J. K., narodenej XX.X.XXXX (č.l. 170), krajský súd konštatuje, že menovaná svedkyňa sa mala

vyjadrovať k obdobiu rokov 2005-2006 (vtedy totiž mala šesť-sedem rokov). Argumentácia okresného
súdu poňatá (len) v tej časti odôvodnenia rozsudku okresného súdu, ktorá predstavuje sformulovanie
výpovede svedkyne maloletej z prípravného konania (strana 4 rozsudku) je navyše aj nesprávne
sformulovaná,nakoľkosúdomuvádzanétvrdeniemaloletejsvedkyne,ževtedymalašesťrokov(č.l.165)sa vzťahovalo k úplne iným súvislostiam (už inú, právoplatne rozhodnutú trestnú vec obžalovaného).
Časové vymedzenie skutku ale okresný súd v rozsudku primárne odôvodňuje výpoveďou znalca Ing.
Puskajlera, PhD. na hlavnom pojednávaní. Uvedený znalec na hlavnom pojednávaní okrem iného tvrdil,

že v znaleckom posudku č. 29/2018 mu bolo OČTK predložených 483 predmetov (130629 súborov
v 4312-tich priečinkoch), ktoré mnohé nesúviseli s vecou a ku ktorým sa mu ako znalcovi okrem
ich technickej špecifikácie neprislúchalo vyjadrovať. V znaleckom posudku č. 13/2020 sa v zmysle
dodatočného zadania vyjadril už k tým fotografiám a videám, ktoré mu vyselektoval vyšetrovateľ,
ktoré mali súvisieť s vyšetrovanou trestnou vecou. Či išlo o materiál s detskou pornografiou mu ako

znalcovi z odboru informatika neprislúchalo posudzovať. Krajský súd konštatuje, že uvedené fotografie
a videá tak znalec špecifikoval len z hľadiska času ich vyhotovenia v podobe označenia súboru (tzv.
screenshotu), bez bližšej špecifikácie (t.j. spárovania s konkrétnou fotografiou či videom). Fotografie
(t.j. znalcom označené súbory) boli z obdobia rokov 2004 až 2010 a videá (znalcom označené súbory)
z obdobia rokov 2004 až 2014, pričom tieto súbory znalec pomenoval napr. slovami „kúpeľňový akt,
Tanec s holofojtošom“ a pod. Krajský súd navyše konštatuje, že na č.l. 898 až 907 spisu sa nachádzajú

fotografie, na ktorých sú zobrazené osoby ženského pohlavia (dve osoby) i osoba mužského pohlavia
(jedna osoba), a to zjavne ako maloleté v rôznych situáciách – v spodnej bielizni v izbe, nahé kúpajúce
sa v bazéne, nahé kúpajúce sa vo vani, v spodnej bielizni v aute, šantiaci polonahý chlapec a pod.
O aké fotografie ide, t.j. kto je na týchto fotografiách zobrazený krajskému súdu známe nie je, a to ani
z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, ku ktorým skutočnostiam sa okresný súd v rozsudku vôbec

nevyjadril, pričom predmetné nie je zrejmé ani z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní, na ktorom
boli tieto dôkazy oboznamované. Iné fotografie v spise vizuálne dokumentované nie sú. Rovnako ani
z výpovede znalca Ing. Puskajlera, PhD. na hlavnom pojednávaní nie je zrejmé, či sa vyjadroval aj
k fotografiám z č.l. 898 až 907 spisu, alebo len k súborom, ktoré v screenshote špecifikoval.
Uvedené fotografie (z č.l. 898 až 907) nie sú v spise a ani v rozsudku okresného súdu vôbec bližšie

špecifikované v tom smere, kto je na nich zobrazený. Krajský súd navyše dodáva, že pokiaľ v obžalobe
prokurátora a i v rozsudku okresného súdu je uvádzané, že obžalovaný mal vyhotovovať fotografie
maloletých J., G., a A. (teda dievčat), z fotografii na č.l. 898 až 907 je zrejmé, že sú tam zobrazené
dve maloleté osoby ženského pohlavia a jedna maloletá osoba mužského pohlavia. V odôvodnení
rozsudku na strane 14 je dokonca okresným súdom konštatované, že na fotografiách (nevedno ktoré

okresný súd týmto myslel), „sa nachádzajú nestotožnené osoby ženského a mužského pohlavia ....“.
K fotografiám na č.l. 898 až 907 sa na hlavnom pojednávaní (dokonca ani v prípravnom konaní)
nevyjadril nikto. Svedkyňa maloletá J. K. v prípravnom konaní tvrdila, že fotografie (jej osoby), ktoré
v minulosti vyhotovoval obžalovaný ona nevidela. Svedkyňa maloletá G. K. v prípravnom konaní tvrdila,
že obžalovaný ju nežiadal o vyhotovenie žiadnych fotografií. Svedkyňa maloletá A. B. v prípravnom

konaní tvrdila, že obžalovaný jej žiadne fotografie nerobil, len video s košieľkou, keď mala 7-8
rokov (krajský súd konštatuje, že ide o obdobie rokov 2007-2008, pre ktorý skutok bol obžalovaný
v predmetnej trestnej veci spod obžaloby právoplatne oslobodený). Uvedeným svedkyniam v celom
priebehu trestného konania nikto nepredložil napr. fotografie z č.l. 898 až 907, aby sa vyjadrili k tomu,
či sú na týchto fotografiách zobrazené ich podobizne, resp. koho. Znalec z titulu svojho pôsobenia

(statusu) na predmetné odpoveď objektívne dať nemohol (ani nedal). Svedkyňa M. B. (matka maloletej
A. B.) na hlavnom pojednávaní tvrdila, že videla dve videá s košeľou a bez košele a video z vane, ktoré
zábery nepovažovala za pornografické dielo, nakoľko išlo o rodinné videá. Krajský súd konštatuje, že
skutok pod bodom 1/ rozsudku sa ale týka fotografií (nie videa). Zhodne s odvolacou argumentáciou
obžalovaného krajský súd dodáva, že nie je úlohou (ani povinnosťou) obhajoby navrhovať, vykonať

dôkazy vôbec (nielen tie ktoré sú v prospech obžalovaného). Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní
nenavrhol výsluch maloletých svedkýň J. K., G. K., a A. B., ktoré už medzičasom nadobudli plnoletosť
s tým, aby sa vyjadrili ku skutku (napr. i k fotografiám na č.l. 898-907), neporušil žiadne z ustanovení
Trestného poriadku. Za takto z prípravného konania dokumentovaného skutkového stavu bolo úlohou
prokurátora (žalobcu) navrhnúť na hlavnom pojednávaní vykonanie takých dôkazov, ktorými by vinu

obžalovaného preukazoval. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol a súhlasil, aby súd prečítal
výpovede uvedených maloletých svedkýň na hlavnom pojednávaní a prehral DVD záznamy z ich
výpovedí z prípravného konania. Vina obžalovaného tak bola na hlavnom pojednávaní prokurátorom
preukazovaná dôkazmi tak ako sú tieto dokumentované v spise a opísané v rozsudku okresného súdu.
Krajský súd konštatuje, že vyššie podrobne popísaný skutkový stav, ktorý mal okresný súd na

hlavnom pojednávaní zistený, vyznieva nejednoznačne a rozporuplne nielen z hľadiska časového, ale
aj z hľadiska toho, ktoré fotografie, inak (len) vo všeobecnosti uvádzané v skutkovej vete rozsudku
pod bodom 1/ majú byť tými, ktoré by mali napĺňať obsah pojmu detské pornografické dielo v zmysle
právnej kvalifikácie údajného konania obžalovaného, špecifikovaného v podanej obžalobe prokurátora,či v skutkovej časti rozsudku pod bodom 1/ a či vôbec ide o fotografie maloletých J. K., G. B. a A. B..
Za takto zisteného a v spise (vrátane rozsudku) dokumentovaného skutkového stavu veci je krajský súd
toho názoru, že na hlavnom pojednávaní nebolo kvalifikovane preukázané, že sa skutok pod bodom 1/

rozsudku vôbec stal.
V kontexte zmeny skutku a jeho právnej kvalifikácie, ku ktorej pristúpil okresný súd po vykonanom
dokazovaní konštatujúc, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní boli oproti podanej
obžalobe prokurátora zistené také skutočnosti, ktoré konanie obžalovaného dôvodne zasadzovali do
obdobia „od presne nezistenej doby pravdepodobne od decembra 2004 do konca februára 2005“,

čo malo vplyv na zmenu právnej kvalifikácie údajného konania obžalovaného, krajský súd uvádza
nasledovné:

S takto uzavretým a v rozsudku špecifikovaným skutkovým stavom (skutkom a jeho právnou
kvalifikáciou) sa na hlavnom pojednávaní prokurátor v plnom rozsahu stotožnil, čoho dôsledkom je
aj to, že proti rozsudku okresného súdu odvolanie nepodal. Jediným subjektom, ktorý proti rozsudku

odvolanie podal je obžalovaný, ktorý vecnou odvolacou argumentáciou spochybnil nielen skutkové
závery ustálené okresným súdom (skutok), ale aj jeho právnu kvalifikáciu, s ktorou argumentáciou sa
krajský súd stotožňuje. Za takto popísaného stavu veci, rešpektujúc zásadu zákazu zmeny k horšiemu
(zákaz reformátionis in peius), krajský súd po zrušení rozsudku okresného súdu, nemal zákonný rámec
na vedenie úvah smerujúcich k (potrebe) ďalšiemu objasňovaniu skutočností na podporu obžaloby

prokurátora.

Vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne dôvody potom krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1
písm. c) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného oslobodil spod obžaloby z dôvodu podľa §
285 písm. a) Tr. por., lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Vzhľadom na uvedené rozhodnutie krajský súd následne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodené: J. K.,
nar. XX.X.XXXX v E. B., trvale bytom K., F. XXXX/XX, G. K., nar. XX.X.XXXX v E. B., trvale bytom K.,
F. XXXX/XX a A. B., nar. X.X.XXXX v E. B., trvale bytom L. A. XXXX/X-5, odkázal s ich nárokmi na
náhradu škody na civilný proces.

Pri skutku pod bodom 2/ rozsudku okresný súd čas spáchania skutku špecifikoval obdobím „od presne
nezistenej doby najmenej od 19.12.2004 do 31.12.2005“, teda rozdielne ako prokurátor v podanej
obžalobe,ktorýskutokčasovošpecifikovalobdobím„odpresnenezistenejdobynajmenejod19.12.2004
do 23.5.2018“. Takto súdom ustálené skutkové okolnosti (údajné konanie obžalovaného) súd právne

kvalifikoval ako trestný čin prechovávania detského pornografického diela podľa § 205d Tr. zák.,
účinného do 31.12.2005, na rozdiel od prokurátora, ktorý konanie pod bodom 2/ obžaloby kvalifikoval
ako prečin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa §
370 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd predmetné zdôvodnil v rozsudkom na strane 15 všeobecnými a strohými
úvahami, konkrétne slovami „obhajoba v konaní vzniesla námietku premlčania na skutok v bode 2/, na

čo súd uvádza, že skutok premlčaný nie je. Premlčacia lehota je v tomto prípade 3 roky. S prihliadnutím
na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/28/2022 nikdy táto lehota neuplynula, keďže obžalovaný
páchal trestnú činnosť súvisle od roku 2005 do zimy 2015 (sám obžalovaný vo výpovediach potvrdil,
že sa to dialo do zimy 2015). Teda od zimy 2015 do zimy 2018 plynula premlčacia lehota. Premlčacia
lehota sa prerušuje ak odsúdený spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin.“ Krajský súd v ďalšom

konštatuje, že okresný súd v rozsudku na strane 7 opäť len všeobecne, rámcovo (v rámci
špecifikovania dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, v danom prípade oboznámenie
listinného dôkazu) poznamenal, že C. A. B. bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/28/2022
zo dňa 21.9.2022 právoplatne uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a dvojnásobného zločinu

znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený
okrem iného úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov.
S takto nekvalifikovane vedenými úvahami a odôvodnením rozsudku okresného súdu sa krajský súd
nestotožňuje z týchto dôvodov.
Trestný čin prechovávania detského pornografického diela podľa § 205d Tr. zák., účinného do

31.12.2005, v zmysle právnej kvalifikácie skutku v odvolaním napadnutom rozsudku mal byť (po
jeho úprave, ku ktorej pristúpil okresný súd v rámci výsledku dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní) spáchaný „od presne nezistenej doby najmenej od 19.12.2004 do 31.12.2005“. S takto
uzavretým a v rozsudku špecifikovaným skutkovým stavom (skutkom a jeho právnou kvalifikáciou)sa na hlavnom pojednávaní prokurátor v plnom rozsahu stotožnil, čoho dôsledkom je aj to, že proti
rozsudku okresného súdu odvolanie nepodal. Jediným subjektom, ktorý proti rozsudku odvolanie podal
je obžalovaný, ktorý vecnou odvolacou argumentáciou spochybnil úvahy okresného súdu, ktoré vyústili

do prijatia záveru okresného súdu, že premlčacia lehota v takto súdom upravenom skutku a jeho právnej
kvalifikácií nikdy neuplynula. Z uvedeného dôvodu predmetom posudzovania krajským súdom bol takto
(i prokurátorom akceptovaný) rozsudok okresného súdu, konkrétne skutok a jeho právna kvalifikácia
špecifikovaná v rozsudku pod bodom 2/. Tak ako to v rozsudku uviedol už okresný súd, podľa § 205d Tr.
zák., účinného do 31.12.2005, kto prechováva detské pornografické dielo, potresce sa odňatím slobody

až na jeden rok alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.

Podľa § 67 písm. e) Tr. zák., účinného do 31.12.2005, pri trestných činoch s trestnou sadbou trestu
odňatia slobody do 1 roka je premlčacia doba trestného stíhania tri roky.

Podľa § 67 ods. 3 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, premlčanie trestného stíhania sa prerušuje

a) vznesením obvinenia pre trestný čin o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi
policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa,
alebo
b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký
alebo prísnejší.

Podľa § 67 ods. 4 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, prerušením premlčania sa začína nová premlčacia
doba.

Zo skutkovej vety odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že

obžalovaný sa mal tam špecifikovaného konania dopustiť „od presne nezistenej doby najmenej od
19.12.2004 do 31.12.2005“.

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/28/2022 zo dňa 21.9.2022 bol C. A. B. právoplatne
uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sexuálneho násilia podľa §

200 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a dvojnásobného zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1
Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., a to za konanie spáchané v období od roku
2005 do presne nezisteného dňa roku 2015.

V zmysle § 67 ods. 3 písm. b) Tr. zák., účinného do 31.12.2005, v roku 2005 došlo k prerušeniu plynutia

premlčacej doby, ktoré prerušenie trvalo do presne nezisteného dňa roku 2015, nakoľko v období od
roku 2005 do presne nezisteného dňa roku 2015 sa obžalovaný C. A. B. dopustil trestnej činnosti,
za ktorú bol odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/28/2022 zo dňa 21.9.2022.
V zmysle § 67 ods. 4 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, po prerušení premlčania, v danom prípade od
presne nezisteného dňa roku 2015 začala plynúť nová premlčacia lehota, ktorá v zmysle § 67 písm.

e) Tr. zák., účinného do 31.12.2005, je trojročná (ako je tomu u trestných činov s trestnou sadzbou
trestu odňatia slobody do jedného roka, teda i v danom prípade pri skutku pod bodom 1/ rozsudku
právne kvalifikovanom ako trestný čin prechovávania detského pornografického diela podľa § 205d Tr.
zák. účinného do 31.12.2005). Premlčacia lehota tak začala plynúť od presne nezisteného dňa roku
2015, plynula po jej neprerušení žiadnou ďalšou relevantnou skutočnosťou a uplynula po troch rokoch,

teda v presne nezistenom dni roku 2018.

Vyšetrovateľ OR PZ OKP Dolný Kubín uznesením ČVS: ORP-69/1-VYS-DK-2019 zo dňa 26.11.2020
začal podľa § 199 ods. 1 Tr. por. trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 4 Tr. por. vzniesol obvinenie
C. A. B. pre prečin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení

podľa § 370 ods. 1 Tr. zák. za skutok spáchaný v období od 19.12.2004 do 23.5.2018, na tam uvedenom
skutkovom základe.

Ku vzneseniu obvinenia C. A. B. za skutok, ku ktorého zmene pristúpil okresný súd v odvolaním
obžalovaného napadnutého rozsudku, v zmysle dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní,

teda spáchaného „od presne nezistenej doby najmenej od 19.12.2004 do 31.12.2005“, právne
kvalifikovaného ako trestný čin prechovávania detského pornografického diela podľa § 205d Tr. zák.,
účinného do 31.12.2005, došlo až dňa 26.11.2020, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá
za týchto okolností uplynula už v presne nezistený deň roku 2018.Vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne dôvody potom krajský súd, rešpektujúc rovnako zásadu zákazu
zmeny k horšiemu (zákaz reformátionis in peius), postupom podľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por.,

zrušil rozsudok okresného súdu a trestné stíhanie obžalovaného C. A. B. podľa § 281 ods. 1 Tr. por.
s použitím § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. zastavil, pretože toto je premlčané.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.