Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 18, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 21Pc/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122213116
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zsolt Suver

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7122213116.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnej veci navrhovateľky –matky: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX/X, XXX XX D., toho času: E. F. X, XXX XX D., adresa pre
doručovanie: G. XXX/XX, XXX XX D., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: H. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. D. XXXX/X, XXX XX D., k maloletému dieťaťu: E. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: u navrhovateľky, v tomto konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, 040 12 Košice, v konaní o určenie otcovstva a
úprave rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že H. G., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX z matky A. B.,

nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloletého z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

III. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Styk otca s maloletým n e u p r a v u j e.

V. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 11.10.2022
do 22.08.2024 v sume 150 Eur mesačne a od 23.08.2024 do budúcna v sume 120 Eur mesačne, vždy
do 15. dňa, toho ktorého kalendárneho mesiaca, vopred k rukám matky.

VI. Dlžné výživné za obdobie od 11.10.2022 do 30.11.2024 v celkovej sume 3.810 Eur je otec p o v i n
n ý zaplatiť k rukám matky v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Návrh na začatie konania v časti o určenie výživného v prevyšujúcom rozsahu z a m i e t a.

VIII. Otec je p o v i n n ý zaplatiť matke trovy tohto konania spočívajúce v náhrade ňou zaplateného
súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 66 Eur v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Otec je p o v i n n ý zaplatiť štátu trovy tohto konania spočívajúce v náhrade trov znaleckého

dokazovania v sume 476,40 Eur na účet Mestského súdu Košice v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Košice (ďalej len „mestský súd“) dňa 20.12.2022 v znení
jeho opravy a doplnenia z 08.02.2023 v tom čase maloletá navrhovateľka – matka zastúpená svojouzákonnou zástupkyňou (matkou) - I. J., nar. XX.XX.XXXX, žiadala, aby súd určil, že H. G., nar.
XX.XX.XXXX, je otcom maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) z matky A. B.,
nar. XX.XX.XXXX. Zároveň žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti a v tom čase

domnelému otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150 Eur mesačne spätne od
jeho narodenia do budúcna, vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, vopred k rukám matky.

2. Matka maloletého uviedla, že s domnelým otcom si najskôr písala, neskôr ju zavolal do bytu, kde
aj v mesiaci január roku 2022 išla, kedy došlo k intímnemu zblíženiu medzi ňou a domnelým otcom.

Viackrát sa už nestretli. Inú známosť matka maloletého nemala. Matka maloletého domnelému otcovi
ako aj jeho otcovi (starému otcovi maloletého, pozn.) oznámila, že je tehotná, oznámila im aj narodenie
dieťaťa, títo však nijako nereagovali. Matka maloletého sa o dieťa riadne stará, pravidelne s ním
chodieva do detskej poradne. Matka má záujem o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti.
Vzhľadom však na tú skutočnosť, že aj ona sama je ešte maloletá, za poručníčku maloletému synovi
navrhla ustanoviť svoju zákonnú zástupkyňu, t. j. starú matku maloletého I. J., nar. XX.X.XXXX, ktorá

so svojim ustanovením za poručníčku maloletého prejavila súhlas. Ďalej matka uviedla, že jej výdavky
na maloletého predstavujú: náklady na umelé mlieko v cene jedného balenia cca 20 Eur v počte 8
balení za mesiac, náklady na plienky a iné hygienické potreby 50 Eur mesačne, ošatenie cca 50 Eur
mesačne podľa potreby. Lieky maloletý aktuálne neužíva žiadne. Matka maloletého spolu s maloletým
žije so svojou matkou, jej partnerom a 2 taktiež maloletými sestrami v prenajatom byte, za ktorého

užívanie nájomné predstavuje 800 Eur mesačne, pričom bolo potrebné prenajímateľovi bytu zložiť
depozit (zábezpeku) na jeho úhradu v sume 1.600 Eur. Matka maloletého navštevovala v tom čase 2.
ročník Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku, Kukučínova 23, 040 01 Košice,
pričom mala povolený osobitný študijný plán. Jediný príjem v rodine mala jej matka, t. j. stará matka
maloletého, cca 1.000 Eur mesačne. Nakoľko matka v tom čase nemala maloletého zvereného do svojej

osobnej starostlivosti, nemala nárok na žiadne dávky od štátu na dieťa. Navrhovateľka k domnelému
otcovi uviedla, že ten býva so svojim otcom v byte, informácie o jeho príjme nemá, predtým pracoval
ako donáškar. Otec maloletého vyživovaciu povinnosť voči jednému maloletému dieťaťu už má, ďalšie
dieťa čaká s inou ženou.

3. Mestský súd uznesením sp. zn. 21Pc/1/2022-25 z 28.03.2023 podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovil
maloletému za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. Rovnako mestský
súd uznesením sp. zn. 21Pc/1/2022-26 z 28.03.2024 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice za opatrovníka aj v tom čase ešte maloletej matke. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky na

začatie konania vyhovieť, ak domnelý otec potvrdí svoje otcovstvo, nakoľko je to v záujme maloletého,
prípadne, aby mestský súd ustanovil znalca z odboru genetika na analýzu DNA účastníkov konania. Pre
prípad potvrdenia otcovstva domnelého otca kolízny opatrovník navrhol maloletého zveriť do osobnej
starostlivosti matky a určiť primerané výživné s prihliadnutím na finančné možnosti, schopnosti a
majetkové pomery povinného rodiča (otca). Kolíznemu opatrovníkovi sa však skontaktovať s domnelým

otcom za účelom prešetrenia pomerov na jeho strane a zistenia jeho stanoviska k predmetnej veci
opakovane nepodarilo.

4. Domnelému otcovi sa návrh na začatie konania a jeho prílohy tak na adresu jeho pobytu udanú
navrhovateľkou: G. F. XX, XXX XX D. ako ani na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v Registri

obyvateľov Slovenskej republiky: F. D. XXXX/X, XXX XX D., nepodarilo doručiť, pričom mestskému
súdu sa nepodarilo zistiť ani adresu jeho skutočného pobytu. (viď zápisnicu o informatívnom výsluchu
I. G., nar. XX.XX.XXXX, z 22.02.2024 na č.l. 113). Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Mestský súd preto návrh

na začatie konania odporcovi doručoval podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov zverejnením oznámenia o podanom návrhu na úradnej tabuli
a na webovej stránke mestského súdu 04.07.2023. Návrh na začatie konania sa považuje po 15-tich
dňoch od zverejnenia oznámenia za doručený, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Mestský súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 18.11.2024, ktorého sa zúčastnila
navrhovateľka – matka a kolízny opatrovník. Pojednávania sa však nezúčastnil domnelý otec, u ktorého
sa zásielka s predvolaním na toto pojednávanie z adresy evidovanej Registri obyvateľov Slovenskej
republikymestskémusúduvrátila16.10.2024akonedoručenázdôvodu,žeadresátzásielkyjeneznámy.Podľa § 111 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa doručuje do vlastných rúk, na adresu podľa
§ 106 CSP, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj
vtedy, ak a adresát o tom nedozvie. Domnelému otcovi mal tak mestský súd doručenie predvolanie na

toto pojednávanie vykázané 16.10.2024. Nakoľko domnelý otec svoju neúčasť na tomto pojednávaní
nijako neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie tohto pojednávania, mestský súd v konaní pokračoval
v zmysle § 180 CSP a § 31 CMP v jeho neprítomnosti.

6. Mestský súd vykonal dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru: genetika,

odvetvie: analýza DNA, ďalej na pojednávaní výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, spisom
vo veci priznania rodičovských práv maloletej matke vedenej na Mestskom súde Košice pod sp.
zn. 12P/141/2022 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa na tu prejednávanú vec
vzťahujúcom sa súdnom spise a zistil nasledovný skutočný stav:

7. Mestský súd rozsudkom sp. zn. 12P/141/2022 z 28.02.2023 rozhodol tak, že maloletej matke A. B.

priznáva rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloletého E. B., pričom
maloletému za poručníčku ustanovil v osobe starej matky I. J., nar. XX.XX.XXXX a to do plnoletosti
matky maloletého dieťaťa A. B.. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.03.2023.

8. Mestský súd z rodného listu maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 2 a 161) zistil, že tento je

zapísaný v knihe narodení Matričného úradu Košice – Juh, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod
poradovým číslom: XXX, podľa ktorého jeho matkou je A. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom otec maloletého
nie je uvedený.

9. Mestský súd z rodného listu domnelého otca maloletého H. G., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 125) zistil,

že tento je zapísaný v knihe narodení Matričného úradu Košice – Západ, vo zväzku XX, ročník XXXX,
strana XXX, pod poradovým číslom: XXXX a jeho rodičmi sú: I. G., nar. XX.XX.XXXX a K. G., L. B.,
nar. XX.XX.XXXX.

10. Zo znaleckého posudku č. 17/2024 z 24.05.2024 [ďalej len „znalecký posudok. č. 17/2024“ (č.l.

152)] vypracovaného RNDr. Angelikou Vasiľovou, znalkyňou z odboru genetika, odvetvie: analýza DNA,
mestský súd zistil, že podľa tam uvedených na základe kombinácie alel maloletého dieťaťa E. B., matky
dieťaťa A. B. a biologického otca H. G., nar. XX.XX.XXXX, I. G., nar. XX.XX.XXXX, t.j. starého otca
maloletého, bolo zistené, že označený muž H. G. je potvrdený otec maloletého dieťaťa E. B., pretože
pravdepodobnosť otcovstva H. G. je PW: 99,999 %. Genotypová zhoda maloletého E. B. s genotypom

označeného muža H. G. je vo všetkých 16 STR polymorfizmoch. Podľa záveru znaleckého posudku č.
17/2024 na základe zisteného nálezu DNA analýzou – otcovstvo označeného muža H. G. voči dieťaťu
E. B. je prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva W je 99,99 %.

11. Podľa správy opatrovníka o výsledku prešetrenia rodinných, bytových a sociálnych pomerov

maloletého pod č. KE1/OSPOaSK/SPO/2023/11913 z 19.04.2023 (č.l. 49) „Detským pediatrom
maloletého je I. I. H., ktorý uviedol, že novorodenec je v jeho zdravotnej starostlivosti od 24.10.2022, jeho
aktuálny stav je dobrý. S novorodencom do ambulancie prichádza maloletá matka v sprievode svojej
matky /starej matky dieťaťa/. Zdravotná starostlivosť zo strany rodiča je zabezpečovaná vyhovujúco.
Maloletý má absolvované všetky preventívne prehliadky, dieťa je zdravé, pravidelne prospieva. Je

kŕmený náhradnou stravou-Nutrilon. Rodina obýva prenajatý 3-izbový byt nachádzajúci sa na X.
poschodí bytového domu na M. C. N. XX O. D.. V byte býva matka maloletej matky p. J. spolu s priateľom
a dvoma mladšími dcérami A. P., nar. XX.X.XXXX a A. P., nar. X.X.XXXX. Taktiež tu býva maloletá matka
A. B. spolu so synom E. B.. V domácnosti má matka spolu so synom k dispozícii vlastnú izbu účelne
zariadenú pre potreby dieťaťa a maloletej matky. Izba zahŕňa priestor pre odkladanie oblečenia a potrieb

matky a dieťaťa /rozťahovacia posteľ, detská postieľka/. V domácnosti je dostatok oblečenia a potrieb
pre dieťa. Priestory bytu sú hygienicky udržiavané. Bytové pomery sú vhodnými pre pokojný spánok
maloletého E., ako aj jeho pobyt. Tunajší úrad nezaznamenal pri zbere informácií žiadne nedostatky,
ktoré by poukazovali na nevhodnú starostlivosť o maloletého E..“.

12. Matka na pojednávaní 18.11.2024 v rámci svoje účastníckej výpovede v podstatnom zotrvala na
svojom návrhu na začatie konania ako aj na dôvodoch jeho podania. Uviedla, že s H. G. sa zoznámila
cez internetové stránky, najprv si písali, potom sa osobne stretli. Pri tej príležitosti ju pozval osobne na
byt, ktorý sa nachádzal v niektorom z bytových domov pri Spoločenskom pavilóne v Košiciach. Bolo toniekedy v mesiaci január roku 2022, kde medzi nimi došlo k intímnemu zblíženiu a po mesiaci zistila,
že je tehotná. Bezprostredne po narodení dieťaťa bývali v 3-izbovom byte v bytovom dome na C. X
O. D., kde náklady spojené s bývaním, resp. nájomné, predstavovalo 800 Eur mesačne. V byte bývala

spolu so svojim maloletým synom E., so svojou mamou, dvoma mladšími sestrami a s priateľom jej
matky. Náklady spojené s bývaním a vedením spoločnej domácnosti v tom čase znášali jej mama (stará
matka maloletého, pozn.) a jej priateľ. Následne niekedy v roku 2023 sa odsťahovali do iného bytu,
tiež 3-izbového, na M. E. F. X O. D.. Od toho času bývajú v tom byte. Náklady spojené s bývaním
v tomto byte naďalej predstavujú sumu 800 Eur, vrátane nákladov spojených s médiami, t. j. elektrinou,

plynom a vodným, pričom museli zložiť 800 EUR do depozitu u prenajímateľov na zabezpečenie platenia
nájomného. O maloletého od jeho narodenia sa stará osobne matka, pritom jej pomáha jej matka,
t. j. stará matka maloletého E.. Maloletý je zdravý. V aktuálnom čase je poberateľkou rodičovského
príspevku. Náklady spojené s vedením spoločnej domácnosti znáša jej matka a priateľ jej matky a ona
im prispieva mesačne približne sumou 100 až 150 Eur podľa možností. Ďalej jej mesačné náklady
predstavujúnákladynakozmetiku,resp.drogériuvsumeasi20až30Euranákladynaoblečenievsume

30 Eur. Mesačné výdavky na maloletého syna predstavujú náklady na kozmetiku (drogériu) v sume 50
EUR a na oblečenie približne 80 Eur. Maloletému bezprostredne po jeho narodení bolo nevyhnutné
kupovať umelé mlieko Nutrilon, v tom čase to bolo asi 8 balení mesačne v cene 20 EUR za 1 balenie.
Toho času je to asi 6 ks balenia v cene 21 EUR za 1 kus. Jej mesačný príjem predstavuje výlučne
rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu v sume 405 Eur mesačne.

13.Kolíznyopatrovníknapojednávaní18.11.2024vosvojejvýpovediuviedol,žetrvánavšetkýchsvojich
záveroch zistených v rámci šetrenia pomerov v rodine maloletého dieťaťa. Vzhľadom na to, že sa im
nepodariloskontaktovaťsasotcom,nebolomožnénajehostraneprešetriťpomery.Matkasavmedziach
svojich možností maximálne snaží pre maloletého vytvoriť vhodné podmienky, pričom jej pomáha jej

matka (stará matka maloletého, pozn.). Zo strany matky neboli zistené žiadne skutočnosti v súvislosti s
nedostatočnou starostlivosťou, dieťa je zdravé, prosperuje a jeho vývin je v súlade s jeho vekom, preto
odporučil návrhu matky vyhovieť.

14. Z listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice pod č. K2/OSO/BEZ/2023/4855 z 29.03.2023

(č. l. 38) mestský súd zistil, že podľa tam uvedených matka nie je, a ani v minulosti nebola vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom nepoberá dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok,
ani iné sociálne dávky.

15. Mestský súd z ďalšieho listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice pod č. KE2/OSO/

BEZ/2023/4969 z 05.04.2023 (č.l. 41) zistil, že matka nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o
zamestnanie a ani k dnešnému dňu o svoje zaradenia do tejto evidencie nepožiadala. Matka nepoberá
dávku v hmotnej núdzi, ani náhradné výživné. Matka poberá: 1.) prídavok na dieťa od 01.03.2023 vo
výške 60 Eur mesačne do doby trvania podmienok, ktorý je vyplácaný na maloleté dieťa E. B., nar.
XX.XX.XXXX, a 2.) rodičovský príspevok od 01.03.2023 vo výške 301 Eur mesačne do doby trvania

podmienok, ktorý je vyplácaný na maloleté dieťa E. B., nar. XX.XX.XXXX.

16. Mestský súd z listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice pod č. KE2/OSP/BEZ/2024/6450
z 08.08.2024 (č.l. 180) zistil, že matka nie je a ani v minulosti nebola vedená v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Matka nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani iné sociálne dávky. Matka poberá: 1.) prídavok

na dieťa od 01.03.2023 vo výške 60 Eur mesačne do trvania podmienok, ktorý je vyplácaný na maloleté
dieťa E. B., nar. XX.XX.XXXX a 2.) rodičovský príspevok od 01.03.2023 do 31.07.2023 vo výške 301
Eur mesačne a v období od 01.08.2023 do trvania podmienok vo výške 345,20 Eur, ktorý je vyplácaný
na maloleté dieťa E. B., nar. XX.XX.XXXX.

17. Mestský súd z listu Sociálnej poisťovne pod č. XXXXX-XX/XXXX-XXX zo 14.10.2024 (č.l.
216) zistil, že A. B., nar. XX.XX.XXXX, v období od 01.07.2022 až doposiaľ nie je poberateľkou
dávky v nezamestnanosti, dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového poistenia, ani dávky
garančného poistenia.

18. Mestský súd z listu Sociálnej poisťovne pod č. 853-226/2024-KEM zo 14.10.2024 (č.l. 210) zistili, že
H. G., nar. XX.XX.XXXX, nepoberá dávky v nezamestnanosti, dávky nemocenského poistenia, dávky
dôchodkového poistenia, ani dávky garančného poistenia.19. Vykonaným dokazovaním zistený skutočný stav mestský súd právne posúdil nasledovne:

20. Konanie o určenie otcovstva je konaním, ktoré je procesne upravené zákonom č. 161/2015 Civilný

mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) za použitia zákona č. 160/2015
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a hmotnoprávne zákonom č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZoR“).

21. Podľa § 1 a § 2 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone. Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento
zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

22. Podľa § 7 ods. 1 CMP, účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

23. Podľa § 105 písm. c) CMP, konanie o určení otcovstva je konaním o určení rodičovstva.

24. Podľa § 106 CMP, miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko.

25. Podľa § 107 CMP, konanie môže začať len na návrh.

26. Podľa § 108 ods. 2 CMP účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

27. Podľa § 94 ods. 1 a 2 ZoR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje
muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako
stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

28. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor“) záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť,

aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných
zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné
zákonodarné a správne opatrenia.

29. Podľa článku 7 dohovoru, každé dieťa má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

30. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

31. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť

o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

32. V zmysle uvedeného s odkazom na § 24 ods. 1 a 4 ZoR súd pri úprave rodičovských práv a
povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem

maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičova aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

33. Podľa § 28 ods. 1 a 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne

úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a
povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

34. Podľa § 62 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov.Každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

35. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

36. Podľa § 75 ods. 1, 2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

37. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.

39. Vykonaným dokazovaním mal mestský súd za nepochybne preukázané, že návrh bol podaný
dôvodne. Navrhovateľke ako matke svedčí aktívna vecná legitimácia na podanie tohto návrhu na začatie
konania. Za otca označila muža, s ktorým mala v rozhodnom období podľa § 94 ods. 2 ZoR intímny

styk v čase (január roku 2022), od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa (11.10.2022) menej ako
stoosemdesiat a viac ako tristo dní. K určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov buď pred
matričným úradom, ale ani pred súdom nedošlo. Domnelý otec prestal s matkou komunikovať po
oznámení tehotenstva, doposiaľ k súhlasnému vyhláseniu otcovstva nepristúpil. O maloletého nejaví
absolútne žiadny záujem a na jeho výživu doposiaľ ničím neprispel. Vzhľadom na to, že domnelému

otcovi sa návrh na začatie konania ako ani ďalšie súdne zásielky na adresu je trvalého pobytu
evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky nepodarilo doručiť a mestskému súdu sa adresu
jeho skutočného pobytu nepodarilo zistiť, dôsledkom čoho sa k otázke svojho prípadného otcovstva
nevyjadril, mestský súd v záujme zistenia skutočného stavu veci, resp. skutočného biologického otca
maloletého, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie: DNA analýza. Podľa

znaleckého posudku č. 17/2024 biologickú vzorku pre účely určenia otcovstva prostredníctvom použitia
metódy analýzy DNA znalkyni okrem matky a maloletého poskytol aj biologický otec domnelého otca,
I. G., nar. XX.XX.XXXX (starý otec maloletého, pozn.), ktorého príbuzenský pomer s domnelým otcom
mal mestský súd za preukázaný rodným listom domnelého otca (č.l. 125). Mestský súd mal znaleckýmposudkom č. 17/2024, podľa záveru ktorého na základe zisteného nálezu DNA analýzou – otcovstvo H.
G. voči dieťaťu E. B. je prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva W je 99,99 %,
o správnosti ktorého (záveru) mestský súd nemal pochybnosti, za preukázané, že biologickým otcom

maloletého je práve matkou označený domnelý otec. Na základe uvedených mestský súd rozhodol tak,
že určil, že H. G., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „otec“) je otcom maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX
z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, tak ako je to uvedené pod bodom I. výrokovej časti tohto rozsudku.

40. Nakoľko je s konaním o určenie otcovstva zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov rodičov

k maloletému dieťaťu, mestský súd rozhodol týmto rozsudkom aj o tom, komu na čas po skončení
tohto konania zverí maloletého do starostlivosti a ako budú upravené pomery rodičov. Mestský súd mal
účastníckou výpoveďou matky ako aj správou kolízneho opatrovníka o výsledku prešetrenia rodinných,
bytových a sociálnych pomerov maloletého z 19.04.2023 (viď bod 11. odôvodnenia tohto rozsudku)
za preukázané, že osobnú starostlivosť o maloletého od jeho narodenia vykonáva výlučne jeho matka,
ktorá s ním je na rodičovskej dovolenke. Matke pri výkone osobnej starostlivosti o maloletého pomáha

stará matka maloletého I. J., s ktorou žijú v spoločnej domácnosti. Aj podľa poslednej správy kolízneho
opatrovníka – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o výsledku prešetrenia rodinných, bytových a
sociálnych pomerov maloletého pod č. KE1/OSPASK2/SPO/2024 z 23.10.2024 (č.l. 219) „Matka s
maloletým žije v prenajatom 3-izbovom byte, spolu so svojou matkou a dvoma mladšími súrodencami
A. P., nar. XX.X.XXXX a A. P., nar. X.X.XXXX. Byt sa nachádza na 9. poschodí obytnej bytovky. Jedna

izba slúži ako spálňa matkinej matky. Druhá miestnosť slúži pre pobyt matky A. B. s maloletým synom
E. a posledná tretia izba je izbou maloletých detí A. a A.. V domácnosti má maloletý zabezpečené
podmienky pre pokojný spánok, trávenie voľného času a hru. Má zabezpečené všetky potreby v rámci
možností. Bytové pomery a hygiena domácnosti je primeraná. V čase šetrenia pomerov v domácnosti
bol prítomný aj maloletý E.. Pri návšteve kolízneho opatrovníka sa maloletý E. rozplakal a pýtal sa

k mame na ruky. U maloletého E. B., ktorý je vo veľmi útlom veku, nebolo možné vykonať pohovor
k prebiehajúcemu konaniu. Tunajší úrad nezaznamenal pri zbere informácii žiadne nedostatky, ktoré
by poukazovali nevhodnú starostlivosť o maloletého E.“. Na základe uvedených mal mestský súd za
preukázané, že najlepším záujmom maloletého je, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky.
Mestský súd preto rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ako je to uvedené

pod bodom II. výrokovej časti tohto rozsudku.

41. Pokiaľ ide o zastupovanie a spravovanie majetku maloletého dieťaťa podľa § 24 ods. 1 ZoR základné
pravidlo je také, že v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa
svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého

dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa a to na základe
rodičovskej dohody. V prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na
návrh niektorého z nich podľa § 35 ZoR súd, pričom podstatným rozhodnutím vo veci maloletého dieťaťa
treba rozumieť také rozhodnutie, ktoré svojim obsahom a dôsledkami výrazne zasahuje do výkonu
rodičovských práv a povinností druhého rodiča a súčasne má výrazný vplyv na záujem samotného

dieťaťa. V okolnostiach danej veci preto mestský súd rozhodol tak, že obidvaja rodičia sú oprávnení
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, ako je to uvedené pod bodom III. výrokovej časti tohto
rozsudku.

42. Vzhľadom na to, že otec maloletého sa o neho doposiaľ vôbec nezaujímal, mestský súd neupravoval

spôsob a rozsah jeho stretávania sa s maloletým, tak ako je to uvedené pod bodom IV. výrokovej časti
tohto rozsudku.

43. Čo sa týka výšky výživného na maloletého, mestský súd vychádzal zo zásad uvedených v § 62
ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 ZoR, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu

výživného je potrebné zistiť najmä to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb
oprávneného dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné
potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a
prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t. j. všetky

nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životnásituácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard
umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných

zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú
rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané
nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými
príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti
povinného voči maloletému dieťaťu je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a

nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu
prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencialitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým
schopnostiam.

44. Mestský súd mal účastníckou výpoveďou matky a správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice za preukázané, že jediným príjmom matky počnúc od narodenia dieťaťa bol rodičovský príspevok

za obdobie od 01.03.2023 do 31.07.2023 v sume 301 Eur mesačne a v období od 01.08.2023 až
doposiaľ, resp. do trvania podmienok je, v sume 345,20 Eur a tiež prídavok na dieťa počnúc od
01.03.2023 až doposiaľ, resp. do trvania podmienok v sume 60 Eur mesačne.

45. Účastníckou výpoveďou matky ako aj správami kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinných,

bytových a sociálnych pomerov maloletého mal mestský súd za preukázané, že matka v čase pôrodu
navštevovala 2. ročník Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku, Kukučínova
23, 040 01 Košice, kde pre pôrod a následný výkon osobnej starostlivosti o maloletého mala zo strany
školy povolený osobitný študijný plán (1 x polročne absolvuje skúšky). Návštevu školy však následne
pre vylúčenie zo štúdia ukončila. Matka spolu s maloletým dieťaťom počnúc od jeho narodenia, žije

v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte so svojou matkou (starou matkou) maloletého, dvoma
mladšími sestrami - maloletou A. P., nar. XX.XX.XXXX a maloletou A. P., nar. XX.XX.XXXX a tiež
s partnerom ich matky I. J.. Náklady na bývanie v spoločnej domácnosti predstavujú 800 Eur mesačne.
Stará matka maloletého je zamestnaná v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura s mesačným príjmom
1.000 Eur. Zamestnaným je aj jej partner, ktorý taktiež prispieva na chod domácnosti. Mesačné výdavky

matky predstavujú: príspevok na vedenie spoločnej domácnosti (nájomné a stravu) v sume 100 až 150
Eur, náklady na oblečenie v sume 30 Eur, náklady na kozmetiku (drogériu) v sume 30 Eur. Matka si
neskôr plánuje nájsť prácu. Maloletý má absolvované všetky preventívne lekárske prehliadky. Je zdravý.
Výdavky na maloletého v aktuálnom čase predstavujú: náklady na umelé mlieko Nutrilon v sume 100 až
126 Eur mesačne [v období bezprostredne po jeho narodení to bolo v sume 160 Eur (8 ks balenia v cene

20 Eur mesačne), pozn.], pretože bolo a je kŕmené umelým mliekom, náklady na plienky a iné hygienické
potreby (kozmetiku) približne v sume 50 Eur a náklady na ošatenie približne v sume 50 až 80 Eur podľa
potreby. Podľa udania starej matky maloletého v správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
z 19.04.2023 maloletý má zabezpečené všetko čo potrebuje, avšak po finančnej stránke zabezpečuje
všetko ona a jej partner.

46. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,

prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu, a tým aj k strate možností platiť výživné. Na
zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potenciality príjmov je

inštitútomvýrazneochraňujúcimzáujmyoprávneného,zákonumožňujehodnotiťnielenživotnéokolnosti
a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.
Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním
znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku
a majetkového prospechu. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou

situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby
maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú
základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebámmaloletého dieťaťa. Potencialita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach
dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

47. V intenciách vyššie uvedených pri určení výšky výživného zo strany otca, ktorý bol počas
celého vedenia tohto súdneho konania procesne pasívny, mestskému súdu neposkytol o svojich
osobných, zárobkových a majetkových pomeroch žiadne informácie a za účelom ich preukázania žiadne
dôkazy nepredložil, mestský súd vychádzal informácií bežne dostupných na internetových webových
stránkach a to z priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej

Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „Štatistický úrad SR“). Mestský súd tak vychádzal
z toho, že otec je schopný a je v jeho možnostiach zarobiť sumu rovnajúcu sa priemernej mesačnej
mzde v národnom hospodárstve Slovenskej republiky.

48. Podľa informácií zverejnených na webovej stránke Štatistického úradu SR bola priemerná mesačná
hrubá mzda v roku roku 2022 vo výške 1.304 Eur, v roku 2023 vo výške 1.430 Eur, za 1. kvartál roku

2024 vo výške 1.447 Eur a za 2. kvartál roku 2024 vo výške 1.520 Eur. Nakoľko v čase vyhlásenia
tohto rozsudku nebola ešte známa celková konečná suma priemernej mesačnej mzdy za rok 2024,
súd vychádzal z týchto verejne dostupných informácií a to z priemeru týchto dvoch známych súm
predstavujúcich 1.484 Eur.

49. Podľa informácií zverejnených na webovej stránke www.cistamzda.sk pri hrubej mzde 1.304
Eur mesačne v roku 2022 za predpokladu, že si zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľnú časť, ani
odpočítateľnú položku, pri 1 maloletom dieťati, predstavuje čistá mzda 961,85 Eur mesačne. Za
rovnakých predpokladov pri hrubej mzde v roku 2023 mesačne v sume 1.430 Eur, predstavuje čistá
mzda 1.143,09 Eur mesačne a v roku 2024 pri hrubej mzde 1.484 Eur mesačne predstavuje čistá mzda

sumu 1.180,97 Eur mesačne.

50. Mestský súd mal lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky za preukázané, že otcovi
maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX od jeho narodenia pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to voči
maloletému P. G., nar. XX.XX.XXXX a maloletému O. G., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 226). Otec maloletého

však mestskému súdu opäť o tom, či si vyživovaciu povinnosť voči svojim ďalším dvom maloletým deťom
plnení alebo neplní a ak plní, či si túto dobrovoľne alebo na základe rozhodnutia súdu ako ani jeho
rozsahu neposkytol.

51. Podľa tabuľky metodiky pre výpočet výživného k deťom vypracovanej v rámci projektu

„Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej
agende“ uverejnenej na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a platnej
od roku 2024, ktorá nie je záväzná a má len odporúčací charakter, pri určení výšky výživného je
vždy potrebné zohľadniť osobitosti konkrétneho prejednávaného prípadu. Podľa tabuľky pre výpočet
výživného (č.l. 49 metodiky) zaraďujúcej deti do piatich vekových kategórii oprávnenému dieťaťu vo

veku 0 - 5 rokov pri jednej vyživovacej povinnosti povinného rodiča výška výživného zodpovedá 18 %
čistého príjmu povinného rodiča, pri dvoch vyživovacích povinnostiach výška výživného zodpovedá 12
% čistého príjmu povinného rodiča a pri troch vyživovacích povinnostiach výška výživného zodpovedá 9
% čistého príjmu povinného rodiča. V danej tu prejednávanej veci mestský súd po rozhodovaní o výške
výživného zohľadnil tú skutočnosť, že kým v čase narodenia maloletého E. B. mal jeho otec iba jednu

vyživovaciu povinnosť, v aktuálnom čase má otec už ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ktoré mu medzi
časom od narodenia maloletého E. B. pribudli. Okrem toho odôvodnené potreby maloletého E. B. sú
celkomlogickyoprotijehodvommladšímsúrodencomužoniečoväčšie.Nazákladeuvedenýchmestský
súd dospel k záveru, že primeranej výške výživného za obdobie od 11.10.2022 do 22.08.2024, t.j. do
narodenia v poradí už druhého súrodenca O. G. 23.08.2024 zodpovedá suma 150 Eur mesačne a

počnúc od 23.08.2024 do budúcna zodpovedá suma 120 Eur mesačne. A teda, kým na strane jednej
výživné v sume 150 Eur mesačne za obdobie od 11.10.2022 do 22.08.2024 je o niečo nižšie, než na akú
by mal maloletý podľa tejto metodiky za toto obdobie nárok, na strane druhej výživné v sume 120 Eur
počnúc od 23.08.2024, t. j. po pribudnutí ďalších dvoch vyživovacích povinností otcovi, do budúcna je
o niečo vyššie, než aké by maloletému prináležalo podľa vyššie uvedenej metodiky výpočtu výživného

a preto je podľa názoru mestského súdu spravodlivé.

52. Mestský súd podľa § 77 ods. 1 ZoR považoval za dôvodné priznanie výživného na maloletého a
to aj spätne spred dátumu podania návrhu na začatie konania a to od 11.10.2022, kedy sa maloletýnarodil, nakoľko v zmysle ZoR vyživovacia povinnosť rodiča vzniká dňom narodenia dieťaťa a trvá až
do okamihu, kým nie je dieťa schopné samo sa živiť. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie
výživného spätne od podania návrhu na začatie konania mestský súd považoval tú okolnosť, že matka

maloletého v čase narodenia maloletého bola ešte sama maloletá a pre svoju nespôsobilosť na právne
úkony bola vo veci včasného uplatňovania si svojich zákonných nárokov nepochybne odkázaná na
svoju zákonnú zástupkyňu, ktorá v jej mene návrh na začatie konania mestskému súdu doručila až
20.12.2022. Navyše matke maloletého v zaobstarávaní si svojich vecí zrejme bránila aj indispozícia
vyvolaná pôrodom a neodkladná starostlivosť o novonarodené dieťa. Na základe vyššie uvedených

mestský súd rozhodol tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého za obdobie od 11.10.2022
do 22.08.2024 v sume 150 Eur mesačne a od 23.08.2024 do budúcna v sume 120 Eur mesačne vždy
do 15. dňa, toho ktorého kalendárneho mesiaca, vopred k rukám matky, ako je to uvedené pod bodom
V. výrokovej časti tohto rozsudku.

53. Vzhľadom k rozhodnutiu o výživnom od narodenia maloletého doposiaľ, počas ktorého obdobia

otec na výživu maloletého žiadnou sumou neprispel, mu vznikol na výživnom dlh, a to od 11.10.2022
do 30.11.2024. V danej veci pri výživnom na maloletého v sume 150 Eur mesačne, denné výživné
predstavuje 5 Eur (150 Eur /30 dní, pozn.) a pri výživnom na maloletého sume 120 Eur mesačne denné
výživné predstavuje 4 Eur (120 Eur /30, pozn.) A teda pri dennom výživnom na maloletého v sume 5
Eur denne, dlžné výživné otca predstavuje za obdobie od 11.10.2022 do 31.12.2022, čo je 82 dní sumu

410 Eur (5 Eur x 82 dní, pozn.), za obdobie od 01.01.2023 do 31.12.2023, čo je 365 dní, sumu 1.825
Eur (5 Eur x 365 dní, pozn.) a za obdobie od 01.01.2024 do 22.08.2024, čo je 235 dní, sumu 1.175 Eur
(5 Eur x 235 dní, pozn.). Pri dennom výživnom na maloletého v sume 4 Eur denne, dlžné výživné otca
za obdobie od 23.08.2024 do 30.11.2024, čo je 100 dní, predstavuje 400 Eur (4 Eur x 100 dní). Celkové
dlžné výživné otca na maloletého za obdobie od 11.10.2022 do 30.11.2024 predstavuje 3.810 Eur (410

Eur + 1.825 Eur + 1.175 Eur + 400, pozn.). Podľa § 232 ods. 3 CSP je lehota na plnenie tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Nakoľko otec
maloletého bol počas celého konania procesne pasívny a pre pre prípadné určenie dlhšej lehoty žiadny
dôvod neuviedol, pričom takýto dôvod pre mestský súd nevyplynul ani z ním vykonané dokazovania,
otcovi uložil povinnosť dlžné výživné na maloletého za obdobie od 11.10.2022 do 30.11.2024 v celkovej

výške 3.810 Eur zaplatiť k rukám matky v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku, tak ako je to uvedené pod bodom VI. výrokovej časti tohto rozsudku.

54. Matka maloletého však svojim návrhom požadovala výživné na maloletého priznať v sume 150 Eur
mesačne, počnúc od narodenia maloletého, t.j. od 11.10.2022 do budúcna, preto mestský súd návrh

na začatie konania v časti o určenie výživného v prevyšujúcom rozsahu, t.j. v rozsahu 30 Eur mesačne
počnúc od 23.08.2024 do budúcna ako nedôvodný zamietol, tak ako je to uvedené pod bodom VII.
výrokovej časti tohto rozsudku.

55. Vychádzajúc z citovaných ustanovení ZoR umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek sa o

úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením. Ak však rodičia maloletého dieťaťa
spolu nežijú, t.j. nevytvárajú vzájomné životné spoločenstvo a zároveň nedôjde medzi nimi k takejto
dohode, je namieste, aby o výkone rodičovských práv a povinností rozhodol súd.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 53 CMP, podľa ktorého v konaní vo veciach určenia
rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania
účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo
požadovať. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je

základné a čo sprevádzajúce. V danom spore za základné je potrebné považovať rozhodnutie o určení
otcovstva, rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému je vo vzťahu
k určeniu otcovstva potom „iba“ druhotné a nadväzujúce. V danom prípade mala navrhovateľka - matka v
konaní úspech v rozsahu 100 %, keď mestský súd jej návrhu na začatie konania o určenie otcovstva proti
ňou označenému domnelému otcovi vyhovel, mestský súd jej preto priznal náhradu trov tohto konania

v plnom rozsahu a trovy konania spočívajúce v náhrade ňou zaplateného súdneho poplatku z návrhu
na začatie konania v sume 66 Eur (položka 9 prílohy č. 1 – sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatiakonania, pozn.) uložil otcovi maloletého podľa § 232 CSP zaplatiť matke v lehote do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako je to uvedené po bodom VIII. jeho výrokovej časti.

57. Rovnako mestský súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania štátu a ich výške spočívajúcich
v náhrade trov vykonaného znaleckého dokazovania RNDr. Angelike Vasiľovej, znalkyni z odboru:
genetika, ktoré jej boli právoplatným uznesením mestského súdu sp. zn. 21Pc/1/2022-169 z 01.08.2024
priznané a následne 26.09.2024 (č.l. 185) predbežne vyplatené z peňažných prostriedkov štátu v sume
476,40 Eur, tak že tieto uložil otcovi podľa § 232 CSP zaplatiť štátu na účet Mestského súdu Košice

v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako je to uvedené pod bodom
IX. jeho výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať ten účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Matka a kolízny opatrovník sa vzdali práva na odvolanie, preto im nepatrí.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 62 odsek 1, ods. 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.